VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

fberg.tuke.sk
from fberg.tuke.sk More from this publisher
03.01.2015 Views

Stretnutie s medveďom Neexistujú zaručené pravidlá správania sa pri stretnutí s medveďom, ale nasledujúce rady môžu byť užitočné. Ak stretnete medveďa zachovajte kľud a snažte sa správne odhadnúť situáciu, ak zazriete medveďa, ktorý sa nespráva agresívne a nenachádza sa vo Vašej bezprostrednej blízkosti, otočte sa a pomaly odchádzajte v smere, odkiaľ ste prišli, pozorujte konanie medveďa, ale vystríhajte sa priamemu kontaktu očí, nič po ňom nehádžte, ani len jedlo, nepokúšajte sa približovať k medveďovi alebo ho kŕmiť. Ak Vás medveď zaregistroval a nasleduje Vás nespúšťajte medveďa z dohľadu, ale vyhýbajte sa priamemu kontaktu z očí do očí, ak Vás medveď zaregistroval a nasleduje Vás, ale udržiava si odstup, pokúste sa ho odohnať, natiahnite ruky nad hlavu a snažte sa fyzicky urobiť čo najväčším, rozprávajte na medveďa hlasným, hlbokým, hrubým hlasom, ak ustupujete pohybujte sa pomaly, nikdy neutekajte, medveď je niekoľkokrát rýchlejší ako Vy, ak Vás medveď stále prenasleduje, odhoďte nejakú svoju vec napr. plecniak ďaleko od seba, aby ste ho zmiatli a odpútali jeho pozornosť. Jedlo odhoďte len ako poslednú možnosť, lezenie na strom tiež použite ako poslednú možnosť (musíte vyliezť najmenej do výšky 4 - 5 metrov nad zemou), ak Vás napadne medveď, ľahnite si na zem tvárou k zemi, schúľte sa do pozície, v ktorej si stehná tlačíte na hrudník, hlavu sa snažíte skryť medzi kolená, spojiť prsty na krku a chrániť si krk, pričom lakte si tlačíte ku kolenám. Táto pozícia Vám chráni krk, hlavu a iné životne dôležité orgány. Nehýbte sa dokiaľ medveď neopustí miesto, kde sa nachádzate. Pre svoju obranu vlastne nemôžete robiť viac, súboj s medveďom je pre človeka vopred prehratý. Mýty o medveďoch Mýtus 1 — ľudia prechádzajúci krajom kde žijú medvede sú napádaní. Medvede napádajú ľudí zriedka, väčšina medveďov odíde v obave pred ľudskou prítomnosťou. Mýtus 2 — medvedia matka napáda ľudí, aby ochránila svoje mláďatá. Medvedica čierneho medveďa (žije v Severnej Amerike) zriedka napadá ľudí, zväčša sa Vás snaží varovať a zastrašiť, aby ste ušli alebo ujde sama. Medvedice hnedé sú agresívnejšie. V každom prípade, pri stretnutí sa s mláďatami treba radšej opustiť miesto, kde sa nachádzate a nepokúšať sa pozorovať medvieďatá, matka je stále nablízku. Mýtus 3 — keď sa medveď postaví na zadné, pripravuje sa na útok. Keď sa medveď postaví na zadné, robí tak len preto, aby chytil svoju korisť vo výške, alebo aby lepšie videl objekt, resp. aby lepšie videl na Vás. Medveď útočí zriedka a len ak stojí na všetkých štyroch nohách. Avšak signálmi pre Váš urýchlený odchod sú pohľady medveďa do strán. Mýtus 4 — medvede, ktoré prichádzajú do dedín, rekreačných oblastí, chát alebo komunít sú nebezpečné — je nevyhnutné ich zabiť. Je takmer nepravdepodobné určiť, kadiaľ ktorý medveď bude prechádzať. Takže je málo pravdepodobné, že ak stretnete medveďa pred chatou, tak účelovo prišiel za človekom. Pravidelní vyberači smetiakov horských chát však boli naučení neporiadnymi ľuďmi, že v okolí chát môžu nájsť jedlo. Ak odstránite neporiadok, resp. odpadky a zvyšky jedla z okolia chát, medvede nebudú prichádzať k turistickým chatám. Každá turistická chata by mala mať vyriešený systém likvidácie odpadov a nedráždiť medvede, ktoré sa tak môžu stať pravidelnými návštevníkmi turistických chát. 58

FAUNA SLOVENSKA K našej faune patrí 85 druhov cicavcov, ktoré patria do týchto radov: netopiere, hlodavce, zajacotvaré (dvojitozubce), šelmotvaré (mäsožravce), nepárnokopytníky, párnokopytníky. NETOPIEROTVARÉ (NETOPIERE) Netopiere sú jediné lietajúce cicavce, pre ktoré je charakteristická premena predných nôh na blanité krídla. Zo zmyslov majú výborne vyvinutý sluch, ktorý je najcitlivejší zo všetkých suchozemských živočíchov. Orientujú sa echolokáciou (tzn. zachytávajú ultrazvukové signály formou ozveny od okolitých predmetov). Na Slovensku bolo doteraz zistených 28 druhov netopierov patriace do podradov večernicovité a podkovárovité. Najväčším našim netopierom je netopier obyčajný – Myotis myotis s rozpätím krídel cca 40 cm. Najčastejšie sa vyskytuje v severných častiach Slovenska. V lete obýva povaly a veže kostolov, povaly domov, zriedkavejšie jaskyne. Zimu netopiere prespia mimo letných stanovísk. Najmenším netopierom je večernica malá – Pipistrellus pipistrellus. Vyskytuje sa v nížinách a stredných polohách. Pôvodne je to stromový druh, ktorý sa často dostáva aj do ľudských príbytkoch, kde sa ukrýva v štrbinách múrov, striech, za garnižami, skriňami a pod. MYŠOTVARÉ (HLODAVCE) Malé až stredne veľké cicavce charakteristické hlodavými zubami. Sú najpočetnejším radom cicavcov, rozšíreným v najrôznejších biotopoch. Následne sú uvedené významnejšie čeľade hlodavcov. VEVERICOVITÉ. Stromové aj stepné formy. Veverica obyčajná – Sciurus vulgaris obýva mierne pásmo Euroázie. Syseľ pasienkový – Citellus citellus sa k nám prisťahoval z východných stepí. Žije spoločensky na suchých a teplých miestach. Typickým prejavom jeho správania je „panáčikovanie“. Svišť vrchovský – Marmorata marmorata obýva kamenisté svahy a alpínke lúky. Žije v kolóniách, v zime spí až 7 mesiacov. U nás sa vyskytuje iba v Tatrách. Pôvodne žil len vo Vysokých Tatrách, kde vytvára špeciálny poddruh – svišť vrchovský tatranský, ktorý je tatranským endemitom a tiež patrí k treťohorným reliktom. Bol vysadený aj v Nízkych Tatrách. BOBROVITÉ. Prispôsobili sa životu vo vode, majú plávacie blany medzi prstami a plochý kormidlovací chvost. Obývajú brehy tečúcich a stojatých vôd v svetlých lesoch. V mierne tečúcich vodách budujú hrádze a v stojatých vodách tzv. bobrie hrady (veľké kopy konárov a bahna, vnútri s obytnou komôrkou, ktorá ma východ pod vodou). Bobor európsky (vodný) – Castor fiber je najväčším európskym hlodavcom. V strednej Európe bol takmer vyhubený v 19. storočí pre cennú kožušinu, tuk a mäso. V súčasnosti sa prirodzenou cestou reaklimatizuje, čomu má pomôcť jeho prísna ochrana. PLCHOVITÉ. Malé stromové hlodavce aktívne v noci. Plch veľký – Glis glis pripomína sivú veveričku. Obýva listnaté lesy, krovinaté svahy, záhrady a sady. Hniezdi v prirodzených dutinách aj za trámami lesných a záhradných chát. Plšík lieskový – Muscardinus avellanarius je hrdzavohnedý, najmenší z plchov. Vyskytuje sa na okraji lesov, v ovocných sadoch. Rád navštevuje drevené chaty, kde spôsobuje škody podobne ako myši. MYŠOVITÉ. Vyznačujú sa dlhým holým chvostom. Myš domáca – Mus musculus je pôvodne stepný druh, stala sa synantrópnym škodlivým druhom. Myška drobná – Micromys minutus je náš najmenší hlodavec. Žije na močaristých miestach. Žije v nížinných oblastiach celého Slovenska. Ryšavka žltohrdlá – Apodemus flavicollis žije v listnatých lesoch. Potkan hnedý – Rattus norvegicus je rozšíreným škodcom v mestských stokách, v pivniciach, v skladoch, farmách. Potkan čierny – Rattus rattus, známy pod menom krysa, taktiež škodca, na rozdiel od predošlého druhu obľubuje suché teplé miesta. Dopravou sa rozšíril po celom svete. Nie je náš pôvodný druh, u nás sa vyskytuje zriedkavo. V minulosti bol v Európe obávaným zdrojom morových nákaz. HRABOŠOVITÉ. Krátky chvostík, malé ušnice, zavalitejšie telo. Hraboš poľný – Misrotus arvalis je náš najrozšírenejší cicavec. Patrí k najväčším poľnohospodárskym škodcom. Hrdziak lesný – Clethrionomys glareolus podobne škodí v listnatých a zmiešaných lesoch. Najvzácnejší hraboš je hraboš tatranský – Pitymys tatricus, endemit Vysokých Tatier, veľmi vzácny reliktný druh. Žije 59

FAUNA SLOVENSKA<br />

K našej faune patrí 85 druhov cicavcov, ktoré patria do týchto radov: netopiere, hlodavce, zajacotvaré<br />

(dvojitozubce), šelmotvaré (mäsožravce), nepárnokopytníky, párnokopytníky.<br />

NETOPIEROTVARÉ (NETOPIERE)<br />

Netopiere sú jediné lietajúce cicavce, pre ktoré je charakteristická premena predných nôh na blanité<br />

krídla. Zo zmyslov majú výborne vyvinutý sluch, ktorý je najcitlivejší zo všetkých suchozemských<br />

živočíchov. Orientujú sa echolokáciou (tzn. zachytávajú ultrazvukové signály formou ozveny<br />

od okolitých predmetov). Na Slovensku bolo doteraz zistených 28 druhov netopierov patriace do<br />

podradov večernicovité a podkovárovité. Najväčším našim netopierom je netopier obyčajný – Myotis<br />

myotis s rozpätím krídel cca 40 cm. Najčastejšie sa vyskytuje v severných častiach Slovenska. V lete<br />

obýva povaly a veže kostolov, povaly domov, zriedkavejšie jaskyne. Zimu netopiere prespia mimo<br />

letných stanovísk. Najmenším netopierom je večernica malá – Pipistrellus pipistrellus. Vyskytuje sa<br />

v nížinách a stredných polohách. Pôvodne je to stromový druh, ktorý sa často dostáva aj do ľudských<br />

príbytkoch, kde sa ukrýva v štrbinách múrov, striech, za garnižami, skriňami a pod.<br />

MYŠOTVARÉ (HLODAVCE)<br />

Malé až stredne veľké cicavce charakteristické hlodavými zubami. Sú najpočetnejším radom cicavcov,<br />

rozšíreným v najrôznejších biotopoch. Následne sú uvedené významnejšie čeľade hlodavcov.<br />

VEVERICOVITÉ. Stromové aj stepné formy. Veverica obyčajná – Sciurus vulgaris obýva mierne<br />

pásmo Euroázie.<br />

Syseľ pasienkový – Citellus citellus sa k nám prisťahoval z východných stepí. Žije spoločensky na<br />

suchých a teplých miestach. Typickým prejavom jeho správania je „panáčikovanie“. Svišť vrchovský –<br />

Marmorata marmorata obýva kamenisté svahy a alpínke lúky. Žije v kolóniách, v zime spí až<br />

7 mesiacov. U nás sa vyskytuje iba v Tatrách. Pôvodne žil len vo Vysokých Tatrách, kde vytvára<br />

špeciálny poddruh – svišť vrchovský tatranský, ktorý je tatranským endemitom a tiež patrí<br />

k treťohorným reliktom. Bol vysadený aj v Nízkych Tatrách.<br />

BOBROVITÉ. Prispôsobili sa životu vo vode, majú plávacie blany medzi prstami a plochý kormidlovací<br />

chvost. Obývajú brehy tečúcich a stojatých vôd v svetlých lesoch. V mierne tečúcich vodách budujú<br />

hrádze a v stojatých vodách tzv. bobrie hrady (veľké kopy konárov a bahna, vnútri s obytnou komôrkou,<br />

ktorá ma východ pod vodou). Bobor európsky (vodný) – Castor fiber je najväčším európskym<br />

hlodavcom. V strednej Európe bol takmer vyhubený v 19. storočí pre cennú kožušinu, tuk a mäso.<br />

V súčasnosti sa prirodzenou cestou reaklimatizuje, čomu má pomôcť jeho prísna ochrana.<br />

PLCHOVITÉ. Malé stromové hlodavce aktívne v noci. Plch veľký – Glis glis pripomína sivú veveričku.<br />

Obýva listnaté lesy, krovinaté svahy, záhrady a sady. Hniezdi v prirodzených dutinách aj za trámami<br />

lesných a záhradných chát. Plšík lieskový – Muscardinus avellanarius je hrdzavohnedý, najmenší<br />

z plchov. Vyskytuje sa na okraji lesov, v ovocných sadoch. Rád navštevuje drevené chaty, kde<br />

spôsobuje škody podobne ako myši.<br />

MYŠOVITÉ. Vyznačujú sa dlhým holým chvostom. Myš domáca – Mus musculus je pôvodne stepný<br />

druh, stala sa synantrópnym škodlivým druhom. Myška drobná – Micromys minutus je náš najmenší<br />

hlodavec. Žije na močaristých miestach. Žije v nížinných oblastiach celého Slovenska. Ryšavka<br />

žltohrdlá – Apodemus flavicollis žije v listnatých lesoch. Potkan hnedý – Rattus norvegicus je<br />

rozšíreným škodcom v mestských stokách, v pivniciach, v skladoch, farmách. Potkan čierny – Rattus<br />

rattus, známy pod menom krysa, taktiež škodca, na rozdiel od predošlého druhu obľubuje suché teplé<br />

miesta. Dopravou sa rozšíril po celom svete. Nie je náš pôvodný druh, u nás sa vyskytuje zriedkavo.<br />

V minulosti bol v Európe obávaným zdrojom morových nákaz.<br />

HRABOŠOVITÉ. Krátky chvostík, malé ušnice, zavalitejšie telo. Hraboš poľný – Misrotus arvalis je náš<br />

najrozšírenejší cicavec. Patrí k najväčším poľnohospodárskym škodcom. Hrdziak lesný –<br />

Clethrionomys glareolus podobne škodí v listnatých a zmiešaných lesoch. Najvzácnejší hraboš je<br />

hraboš tatranský – Pitymys tatricus, endemit Vysokých Tatier, veľmi vzácny reliktný druh. Žije<br />

59

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!