VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

NÁKAZY PRENOSNÉ Z CICAVCOV NA ČLOVEKA
Cicavce môžu byť zdrojom radu infekčných chorôb pre človeka. Niektoré z týchto chorôb boli popísané
v predchádzajúcich kapitolách, ďalej sú spomenuté len najzávažnejšie.
A) VÍRUSOVÉ NÁKAZY
Besnota
Najväčším nebezpečenstvom pri uhryznutí a poškrabaní cicavcami je besnota, ktorá je smrteľne
nebezpečným ochorením. Jedná sa o nákazu s prírodnou ohniskovosťou.
Spôsob nákazy. Človeka najčastejšie nakazí besný pes alebo líška, môže však byť besný každý
cicavec, vrátane drobných cicavcov alebo veľkých kopytníkov. Infikované zvieratá menia svoje
správanie. Besné divé zvieratá sú často zdanlivo krotké, strácajú plachosť pred človekom
a znenazdajky na neho zaútočia a uhryznú. Domáce zvieratá sa naopak chovajú k svojmu pánovi alebo
chovateľovi agresívne.
Výskyt. Je to kozmopolitne rozšírené ochorenie.
Najrizikovejšie oblasti sú: východná Európa (Rumunsko, Turecko, štáty bývalého Sovietskeho zväzu),
indický subkontinent, Čína, juhovýchodná Ázia, severná Afrika, Stredná a južná Amerika. V týchto
krajinách sa s túlavým psom môžete stretnúť na vidieku aj v meste, dokonca aj v záhrade hotelového
komplexu. V Thajsku a Indii dochádza v budhistických chrámoch k uhryznutiu turistov opicami.
Nevyskytuje sa: Austrália, Nový Zéland, Veľká Británia, Island, Japonsko, Tchaj-wan a i.
Priebeh ochorenia. Besnota má inkubačný čas zvyčajne 2 - 8 týždňov. Prvé príznaky predstavuje
pálenie a svrbenie zahojenej rany. V ďalšom štádiu je chorý nepokojný, dostáva záchvaty kŕčov
hltacích svalov pri jedle a pití. Ku kŕčom dochádza už vtedy, keď zbadá vodu. V neliečených prípadoch
smrť nastáva zvyčajne na tretí deň excitačného štádia, pri plnom vedomí na obrnu dýchania.
Prvá pomoc a liečba
Ranu vymyť vodou a vydezinfikovať. Okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Postihnutá osoba sa očkuje
proti besnote (najneskôr do 72 hodín, ináč zväčša nákaza besnotou končí smrteľne).
Ak je zviera k dispozícii alebo je možné ho odchytiť, je vyšetrené u veterinára na podozrenie z besnoty.
Pokiaľ zviera nie je nakazené besnotou, nemusí sa postihnutá osoba očkovať. Ak zviera nie je
k dispozícii, postihnutý človek je očkovaný okamžite.
Prevencia. Nebrať do rúk žiadne divé zviera, ktoré stratilo zvyčajnú plachosť pred človekom, ako aj
vyhýbať sa styku s neznámymi psami a mačkami, o ktorých nevieme, či sú proti besnote zaočkované.
Psy a mačky očkovať proti besnote.
B) BAKTERIÁLNE NÁKAZY
Pri poranení v prostredí, ktoré je v kontakte s trusom koni a dobytka, hrozí nebezpečie nákazy tetanom
alebo gangrénou (tzv. anaeróbne traumatózy). Baktérie spôsobujúce tieto smrteľne nebezpečné
choroby sú bežné saprofyty črevného traktu koní a dobytka a vydržia nákazy schopné dlhý čas aj
v pôde.
Tetanus spôsobuje baktéria nachádzajúca sa v črevách zvierat a človeka. Výkalmi sa dostáva do pôdy.
Infekcia vzniká poraneniami spôsobené živočíchmi alebo ranami znečistenými pôdou alebo hnojom,
výkalmi. Inkubačný čas je 2 až 30 dní. Prvé príznaky pripomínajú chrípku, nasleduje kŕč mimických
svalov a stuhlosť chrbtových svalov. Pri ťažkej forme pokračujú opakujúce sa záchvaty kŕčov, ktoré
môže vyvolať hluk, svetlo, či dotyk. Smrť nastáva udusením alebo zlyhaním srdca. Prevencia a liečba
je očkovaním.
Plynovú gangrénu (sneť) spôsobujú baktérie, ktoré sú vo výkaloch zvierat a človeka a nachádzajú
sa v pôde najmä obrábanej, hnojenej hnojom. K nákaze dochádza pri znečistení rany pôdou, keď
sa baktérie dostávajú do rany. Inkubácia je od 4 hodín po 3 dni. Prejavuje sa bolesťou v rane,
tuhým opuchom, tvorbou pľuzgierov a čiernych nekrotických ložísk. Dochádza k horúčke, stavom
úzkosti a poruchám srdcovej činnosti. Smrť nastáva do 24 až 48 hodín od prvých príznakov.
Prvá pomoc. Vymytie rany a dôkladná dezinfekcia. Pri príznakoch vyhľadať okamžite lekársku
pomoc, neskoré ošetrenie môže mať za následok amputáciu končatiny, prípadne smrť.
Liečba je chirurgická, antibiotikami a antigangrenóznym globulínom.
55