VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

NEBEZPEČNÉ DRUHY
V poslednej dobe sa rozširuje ponuka cestovných kancelárií dobrodružného charakteru v rôznych
častiach sveta. Obľúbené sú zájazdy zamerané na pozorovanie zvierat a pobyt v divokej prírode. Takto
sa turisti čoraz viac stretávajú s nebezpečnými druhmi zvierat.
Nebezpečné sú najmä útoky tigrov (juhovýchodná Ázia, hlavne Bengálsko), medveďov (Grizly,
severoamerické lesy), slonov (predovšetkým afrických) a hrochov pri splavovaní riek. Útoky na ľudí
so smrteľným koncom však boli zaznamenané aj u levov, leopardov, divých mačiek, hyen, vlkov,
tiav, bizónov a divých prasiat.
Väčšina týchto zvierat vo voľnej prírode vymiera. K stretnutiu dochádza predovšetkým v rezerváciách
a národných parkoch, kde sú tieto zvieratá vyhľadávanou turistickou atrakciou. Turisti nepoznajú
a nerešpektujú prirodzené inštinkty zvierat a provokujú ich nedodržaním útekovej vzdialenosti
či vyrušovaním samíc s mláďatami. K väčšine útokov na turistov dochádza pri prekročení bezpečnej
vzdialenosti od voľne sa pohybujúcich zvierat (napr. v snahe urobiť čo najlepšiu fotografiu). Poranenia
cestovateľov zvieratami sú zriedkavé, s výnimkou domácich psov. Väčšina zvierat žijúcich vo voľnej
prírode sa vyhýba kontaktu s človekom. Ak turista upozorní na svoju prítomnosť hlasným hovorom
alebo smiechom, k neželanému stretnutiu dôjde iba zriedka. Výnimku však môžu tvoriť vyhladované
alebo choré mäsožravé šelmy.
Cicavce môžu poškodiť ľudské zdravie nielen mechanickým poranením, ale aj prenosom infekčných
chorôb. V pazúroch a ústach zvierat žije množstvo druhov mikróbov. Najčastejšie sú to streptokoky,
stafylokoky, ale aj pôvodcovia závažných ochorení ako je tetanus a besnota. Ak sa dostanú do rany,
môžu spôsobiť hnisavý zápal, ochorenie tetanom, besnotou a pod.
Prevencia
Správať sa k všetkým veľkým a potencionálne nebezpečným zvieratám s rešpektom a udržiavať si
od nich bezpečnú vzdialenosť. Podcenenie situácie sa turistovi nemusí vyplatiť, mnohé na prvý
pohľad nemotorné zvieratá dokážu v okamihu vyvinúť prekvapivo veľkú rýchlosť a prejaviť značnú
mrštnosť.
Vyhýbať sa kontaktu so zvieratami (divým zvieratám, ale aj domácim a túlavým zvieratám, hlavne
psom a mačkám).
Nevyrušovať samice s mláďatami, vyhýbať sa kontaktu s mláďatami.
Upozorniť na svoju prítomnosť hlasným hovorom.
Návštevníci safari parkov a prírodných rezervácií:
rešpektovať pokyny pre návštevníkov parkov,
informovať o bezpečných trasách na putovanie a nepohybovať sa mimo vyznačenej trasy,
nevystupovať z auta pri pobyte vo vnútri rezervácie,
zákaz lákania zvierat na potraviny,
informovať sa o miestach na prespanie - nevhodné na spánok sú napríklad miesta v blízkosti
vodných zdrojov, kde sa zvieratá po zotmení napájajú,
nepohybovať sa za tmy bez svetla (osoby pohybujúce sa za tmy bez svetla sú pre divé zvieratá
obzvlášť ľahkou korisťou),
používať automobil s pevnou strechou, ktorý predstavuje pomerne bezpečnú ochranu, ale
pred útočiacim slonom alebo nosorožcom to však stačiť nemusí.
Prvá pomoc pri pohryzení, poškrabaní alebo poslinení rany zvieraťom
dôkladné umytie rany mydlom a vodou,
v prípade, že nie je k dispozícii voda alebo mydlo, treba použiť akúkoľvek inú tekutinu
(napr. alkoholický nápoj, moč) respektíve akýkoľvek detergentný prostriedok,
odstrániť špinu a cudzí materiál (zlomené zuby a pod.) z rany,
ranu opäť opláchnuť vodou (alebo inou tekutinou),
vydezinfikovať miesto poranenia napr. jódovými preparátmi alebo alkoholom.
Po poskytnutí prvej pomoci je potrebné čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc za účelom
chirurgickej revízie rany, pasívnej imunizácie (podanie hotových protilátok) proti tetanu,
prípadne i očkovacích látok proti besnote a tetanu (aktívna imunizácia).
54