VYBRANÃ KAPITOLY ZO ZOOLÃGIE - Fakulta BERG
VYBRANÃ KAPITOLY ZO ZOOLÃGIE - Fakulta BERG VYBRANÃ KAPITOLY ZO ZOOLÃGIE - Fakulta BERG
VTÁKY (AVES) Z hľadiska cestovného ruchu sú vtáky významné pre rôzne rekreačné činnosti (výstavné zvieratá, poľovníctvo, agroturistika, zoologické záhrady, pštrosie farmy a pod.), v gastronómii, pre dekoratívne využitie najmä v exteriéroch, ale aj ako zdroj infekcií prenosných na človeka. PŠTROSY Veľké nelietavé vtáky s hmotnosťou podľa druhu 20 až 100 kg. Chovajú sa na farmách pre diétne mäso, ktoré takmer neobsahuje tuk, a pre vajíčka. Vzhľadom na vysokú cenu týchto produktov sú zákazníkom ponúkané len výnimočne v exkluzívnych reštauráciách. Mäso má červenú farbu a vzhľadovo pripomína hovädzinu. Chuť je zas príbuzná divine. Poteší aj jeho univerzálnosť pri úpravách. ZÚBKOZOBCE Kačice a husi sú bežne dostupná a ponúkaná hydina. Komerčne úspešné sú ich sezónne kulinárske ponuky (husacie hody). Pre športový lov sú vhodné cestovnou kanceláriou organizované hony na divé kačice. Pre parkové jazierka a bazény sú atraktívne rôzne usadené divé a exotické kačice, husi a labute. Vajcia kačíc sú často kontaminované salmonelami patogénnymi pre človeka. Preto je zakázané podávať ich surové, napr. do majonéz, zmrzlín, či na tatárske bifteky. HOLUBY Prítomnosť holubov v obývaných budovách a objektoch je nežiadúca. Poškodzujú a znečisťujú strechy a stavby. Ich hniezda môžu byť zdrojom ploštíc, rôznych roztočov, chrobákov, kožiarov, molí atď. Pre konzum sú najlepšie mladé holuby, ktoré ešte nevyleteli z hniezda. Staré holuby majú mäso tuhé, súce len na vývary. HRABAVCE Sľubnou príležitosťou v cestovnom ruchu je organizovať exkluzívne poľovačky na lesné kury – hlucháne a jariabky. Podobne je možné sprostredkovať účasť na honoch na bažanty. Rôzne druhy bažantov a pávy sú vhodné aj ako exponáty pre výstavné voliéry pri rekreačných zariadeniach. PAPAGÁJE Sú častými nosičmi ornitózy, preto sa ich vystavovanie v rekreačných zariadeniach neodporúča. SPEVAVCE Do tohto radu patrí väčšina druhov vtákov, v našej národnej kuchyni sa však neuplatnili. Niektoré druhy, najmä exotické, je možné chovať na oživenie interiéru budov, ale iba za dodržania hygienických podmienok. Môžu byť zdrojom nákazy pre človeka, preto sa ich chov v pohostinských zariadeniach neodporúča. INFEKCIE PRENOSNÉ Z VTÁKOV NA ČLOVEKA Na človeka sú prenosné niektoré infekčné choroby vtákov, najmä salmonelózy a ornitóza. Salmonelózy. Črevné nákazy spôsobené baktériami rodu Salmonella. Najčastejším zdrojom nákazy bývajú infikované vajíčka kačíc, niekedy aj sliepok. Šíriteľom salmonelóz sú tiež myši. Inkubácia je krátka, len 6 - 24 hodín. Ochorenie sa prejavuje nevoľnosťou, zvracaním, úpornou vodnatou hnačkou a horúčkou. Dehydratácia organizmu môže viesť k trvalému poškodeniu obličiek, dokonca až k smrti. Ornitóza. Respiračná nákaza zapríčinená baktériou Chlamydia psittaci. Najčastejším zdrojom sú papagáje, môže nim byť aj iné exotické vtáctvo, holuby a hydina. Bacilonosičstvo je trvalé a bez príznakov. Stredne dlhý inkubačný čas je 4-15 dní. Ochorenie má dve formy. Pľúcna forma sa prejavuje suchým kašľom, bolesťami hlavy a častým krvácaním z nosa. Chrípková forma prebieha za zvýšenej teploty, s bolesťami svalov a únavou. Možnou komplikáciou je myokarditída. 50
FAUNA SLOVENSKA Vtáky sú druhovo najpočetnejšie stavovce na Slovensku s počtom asi 350 druhov. BOCIANOTVARÉ Volavkovité. Rybožravé, často majú chochol alebo predĺžené perá v záhlaví. Volavka popolavá – Ardea cinerea (90 cm) je rozšírená v poriečí Dunaja. Niekedy u nás prezimuje. Volavka purpurová – Ardea purpurea je u nás vzácnejšia, vyskytuje sa napr. na Východoslovenskej nížine. Ďalšími sú volavka striebristá – Egretta garzetta, bučiak nočný – Nycticorax nycticorax, bučiak trstinový – Botaurus stellaris. Bocianovité. Sťahovavé vtáky. Najvyšší náš vták je bocian biely – Ciconia ciconia (102 cm). Patrí k najvytrvalejším letcom (prekonáva vzdialenosť aj 10 000 km). Žije v otvorenej krajine s dostatkom mokrých stanovíšť. Bocian čierny – Ciconia nigra hniezdi v tichých lesoch na stromoch. Je veľmi plachý. DRAVCE Jastrabovité. Najpočetnejšia čeľaď dravcov. V letovej siluete majú široké, na konci prstovité krídla. Najznámejším dravým vtákom a veľmi vzácnym je orol skalný – Aquila chrysaetos (do 90 cm, rozpätie krídel 2 m). Celoročne je zákonom prísne chránený. Hniezdi na skalných bralách, na východnom Slovensku väčšinou na starých ihličnanoch. Vyskytuje sa na strednom a východnom Slovensku (Orava, Malá Fatra, Tatry, Slovenský raj). Sťahovavý druh je orol krikľavý – Aquila pomarina, ktorý je menší. Vyhľadáva vlhké lokality. Orliak morský – Haliaetus albicila je najväčším dravým vtákom u nás (rozpätie krídel 2,5 m). Kedysi bol obyvateľom lužných lesov na ostrovoch medzi ramenami Dunaja pri Gabčíkove a Sape. Donedávna sa vyskytoval na ťahu alebo ako zimujúci druh. Od druhej polovice 90-tych rokov 20. storočia opäť hniezdi na území pozdĺž Dunaja. Náš najrozšírenejší dravec je myšiak lesný – Buteo buteo. Z jastrabov sa u nás vyskytuje napr. jastrab lesný – Accipiter gentilis a jastrab krahulec – Accipiter nisus. Kaňa močiarna – Circus aeruginosus hniezdi v trstinách pri stojatých vodách. Sťahovavý druh je haja červená – Milvus milvus, obýva staré lesy v blízkosti vôd. Sokolovité. Vyznačujú sa dlhými zašpicatenými krídlami a zúbkom na okraji zobáka. Sú považované za najrýchlejšie a najdokonalejšie vtáčie dravce. Najrýchlejším sokolom je pravdepodobne sokol sťahovavý – Falco peregrinus (krátkodobo vie vyvinúť rýchlosť 280 km/hod.). Nikdy neplachtí. Na Slovensko prilieta začiatkom jari a odlieta koncom septembra. Zimuje v západnej Európe. Mnohé naše pôvodné druhy sú veľmi vzácne a existenčne ohrozené – sokol sťahovavý, rároh, kobcovitý a kobec. K najvzácnejším a najohrozenejším sokolom patrí sokol rároh – Falco cherrug, ktorý sa v súčasnosti vo voľnej prírode vyskytuje vzácne. Najčastejšie obýva stepné alebo lesostepné predhoria. Je vyhľadávaným a vysoko ceneným tovarom nelegálneho obchodu so zvieratami. Najbežnejší z našich sokolov je sokol myšiar – Falco tinninculus, ktorý je užitočný chytaním poľných myší a hrabošov. V poľných lesíkoch hniezdi aj sokol lastovičiar – Falco subbuteo. ŽERIAVOTVARÉ Dropovité. Robustné, stepné vtáky. U nás vymiera posledná populácia dropa fúzatého – Otis tarda (15 – 22 kg) na rovinách Žitného ostrova pri Dunaji (dnes len v južnej časti). Je to náš pôvodný druh, veľmi vzácny, vyskytuje sa už len niekoľko kusov. Patrí k najťažším lietajúcim vtákom na Zemi, ale lieta len zriedka a veľmi ťažkopádne. Na nohách má len 3 prsty, zadný prst im chýba. Je celoročne zákonom chránený. Na umelý odchov bola zriadená rezervácia Dropie. V roku 1997 sa tu podarilo prvýkrát na svete jeho umelé oplodnenie. Chriašteľovité. Existenčne sú viazané na vody, väčšinou sťahovavé. U nás sa vyskytujú napr. chriašteľ vodný – Rallus aquaticus, sliepočka vodná – Gallinula chloropus, lyska čierna – Fulica atra. HUSOTVARÉ (ZÚBKOZOBCE) Labute. Najväčším našim vodným vtákom je labuť hrdozobá – Cygnus olor, ktorá k nám pravidelne prilieta ako zimný hosť. Stále častejšie u nás ostáva trvalo. Vyhľadáva stojaté alebo pomaly tečúce vody a široké vodné plochy s tŕstím a pálkou. Hniezdi na ostrovčekoch alebo v pobrežných zárastoch. Husi. U nás zriedkavo zahniezdi hnedosivá hus divá – Anser anser. Pri jesennom ťahu sa u nás zastavuje hus siatinná – Anser fabalis. Kačice. U nás sa vyskytuje hlavne kačica divá – Anas platyrhyncha, kačica chrapačka – Anas querquedula, kačica chrapka – Anas crecca. Chochlačka sivá – Aythia ferina je sťahovavá. 51
- Page 1 and 2: Mária Koščová - Zdenek Vostal V
- Page 3 and 4: PRVOKY (PROTOZOA) Prvoky sú jednob
- Page 5 and 6: Prevencia Prevencia voči amébovej
- Page 7 and 8: PŔHLIVCE (CNIDARIA) Telo pŕhlivco
- Page 9 and 10: Výskyt Mechúrovka portugalská sa
- Page 11 and 12: Nekúpať sa v sladkých vodách v
- Page 13 and 14: Prevencia Individuálna ochrana pr
- Page 15 and 16: LASTÚRNIKY (BIVALVIA) Mäkkýše s
- Page 17 and 18: ČLÁNKONOŽCE (ARTHROPODA) Článk
- Page 19 and 20: PAVÚKOVCE (ARACHNIDA) Pavúkovce s
- Page 21 and 22: Prevencia V niektorých krajinách
- Page 23 and 24: Opatrenia pri výskyte. V ubytovac
- Page 25 and 26: a rôzny organický materiál. Na p
- Page 27 and 28: Boj proti faraónom sťažuje ukryt
- Page 29 and 30: nakrátko ponoríme do vody. Napadn
- Page 31 and 32: MOTÝLE (Lepidoptera) Motýle sú v
- Page 33 and 34: šachtách a pod. V teplých oblast
- Page 35 and 36: OCHRANA PRED BODAVÝM HMYZOM Člán
- Page 37 and 38: Ostne z miesta poranenia nie je vho
- Page 39 and 40: GASTRONÓMIA Plutvy žralokov sú d
- Page 41 and 42: NEBEZPEČENSTVO A) KONZUMÁCIA RÝB
- Page 43 and 44: dôkladným oplachovaním vodou. Tu
- Page 45 and 46: PLAZY (REPTILIA) Z hľadiska cestov
- Page 47 and 48: do zadnej časti hlavy, presne, hne
- Page 49: FAUNA SLOVENSKA KORYTNAČKY Jedinou
- Page 53 and 54: CICAVCE (MAMMALIA) Cicavce sú výz
- Page 55 and 56: NÁKAZY PRENOSNÉ Z CICAVCOV NA ČL
- Page 57 and 58: Piknik - Ak si pripravujete nejaké
- Page 59 and 60: FAUNA SLOVENSKA K našej faune patr
- Page 61 and 62: MEDVEĎOVITÉ. Medveď hnedý - Urs
- Page 63 and 64: Medzinárodné dohovory: Dohovor o
- Page 65 and 66: CESTOVANIE DO ZAHRANIČIA PRED CEST
- Page 67 and 68: Literatúra Altmann, H.: Jedovaté
FAUNA SLOVENSKA<br />
Vtáky sú druhovo najpočetnejšie stavovce na Slovensku s počtom asi 350 druhov.<br />
BOCIANOTVARÉ<br />
Volavkovité. Rybožravé, často majú chochol alebo predĺžené perá v záhlaví. Volavka popolavá –<br />
Ardea cinerea (90 cm) je rozšírená v poriečí Dunaja. Niekedy u nás prezimuje. Volavka purpurová –<br />
Ardea purpurea je u nás vzácnejšia, vyskytuje sa napr. na Východoslovenskej nížine. Ďalšími sú<br />
volavka striebristá – Egretta garzetta, bučiak nočný – Nycticorax nycticorax, bučiak trstinový – Botaurus<br />
stellaris.<br />
Bocianovité. Sťahovavé vtáky. Najvyšší náš vták je bocian biely – Ciconia ciconia (102 cm). Patrí<br />
k najvytrvalejším letcom (prekonáva vzdialenosť aj 10 000 km). Žije v otvorenej krajine s dostatkom<br />
mokrých stanovíšť. Bocian čierny – Ciconia nigra hniezdi v tichých lesoch na stromoch. Je veľmi<br />
plachý.<br />
DRAVCE<br />
Jastrabovité. Najpočetnejšia čeľaď dravcov. V letovej siluete majú široké, na konci prstovité krídla.<br />
Najznámejším dravým vtákom a veľmi vzácnym je orol skalný – Aquila chrysaetos (do 90 cm, rozpätie<br />
krídel 2 m). Celoročne je zákonom prísne chránený. Hniezdi na skalných bralách, na východnom<br />
Slovensku väčšinou na starých ihličnanoch. Vyskytuje sa na strednom a východnom Slovensku (Orava,<br />
Malá Fatra, Tatry, Slovenský raj). Sťahovavý druh je orol krikľavý – Aquila pomarina, ktorý je menší.<br />
Vyhľadáva vlhké lokality. Orliak morský – Haliaetus albicila je najväčším dravým vtákom u nás<br />
(rozpätie krídel 2,5 m). Kedysi bol obyvateľom lužných lesov na ostrovoch medzi ramenami Dunaja pri<br />
Gabčíkove a Sape. Donedávna sa vyskytoval na ťahu alebo ako zimujúci druh. Od druhej polovice<br />
90-tych rokov 20. storočia opäť hniezdi na území pozdĺž Dunaja. Náš najrozšírenejší dravec je myšiak<br />
lesný – Buteo buteo. Z jastrabov sa u nás vyskytuje napr. jastrab lesný – Accipiter gentilis a jastrab<br />
krahulec – Accipiter nisus. Kaňa močiarna – Circus aeruginosus hniezdi v trstinách pri stojatých<br />
vodách. Sťahovavý druh je haja červená – Milvus milvus, obýva staré lesy v blízkosti vôd.<br />
Sokolovité. Vyznačujú sa dlhými zašpicatenými krídlami a zúbkom na okraji zobáka. Sú považované<br />
za najrýchlejšie a najdokonalejšie vtáčie dravce. Najrýchlejším sokolom je pravdepodobne sokol<br />
sťahovavý – Falco peregrinus (krátkodobo vie vyvinúť rýchlosť 280 km/hod.). Nikdy neplachtí.<br />
Na Slovensko prilieta začiatkom jari a odlieta koncom septembra. Zimuje v západnej Európe. Mnohé<br />
naše pôvodné druhy sú veľmi vzácne a existenčne ohrozené – sokol sťahovavý, rároh, kobcovitý<br />
a kobec. K najvzácnejším a najohrozenejším sokolom patrí sokol rároh – Falco cherrug, ktorý sa<br />
v súčasnosti vo voľnej prírode vyskytuje vzácne. Najčastejšie obýva stepné alebo lesostepné predhoria.<br />
Je vyhľadávaným a vysoko ceneným tovarom nelegálneho obchodu so zvieratami. Najbežnejší<br />
z našich sokolov je sokol myšiar – Falco tinninculus, ktorý je užitočný chytaním poľných myší<br />
a hrabošov. V poľných lesíkoch hniezdi aj sokol lastovičiar – Falco subbuteo.<br />
ŽERIAVOTVARÉ<br />
Dropovité. Robustné, stepné vtáky. U nás vymiera posledná populácia dropa fúzatého – Otis tarda<br />
(15 – 22 kg) na rovinách Žitného ostrova pri Dunaji (dnes len v južnej časti). Je to náš pôvodný druh,<br />
veľmi vzácny, vyskytuje sa už len niekoľko kusov. Patrí k najťažším lietajúcim vtákom na Zemi, ale lieta<br />
len zriedka a veľmi ťažkopádne. Na nohách má len 3 prsty, zadný prst im chýba. Je celoročne zákonom<br />
chránený. Na umelý odchov bola zriadená rezervácia Dropie. V roku 1997 sa tu podarilo prvýkrát<br />
na svete jeho umelé oplodnenie.<br />
Chriašteľovité. Existenčne sú viazané na vody, väčšinou sťahovavé. U nás sa vyskytujú napr. chriašteľ<br />
vodný – Rallus aquaticus, sliepočka vodná – Gallinula chloropus, lyska čierna – Fulica atra.<br />
HUSOTVARÉ (ZÚBKO<strong>ZO</strong>BCE)<br />
Labute. Najväčším našim vodným vtákom je labuť hrdozobá – Cygnus olor, ktorá k nám pravidelne<br />
prilieta ako zimný hosť. Stále častejšie u nás ostáva trvalo. Vyhľadáva stojaté alebo pomaly tečúce<br />
vody a široké vodné plochy s tŕstím a pálkou. Hniezdi na ostrovčekoch alebo v pobrežných zárastoch.<br />
Husi. U nás zriedkavo zahniezdi hnedosivá hus divá – Anser anser. Pri jesennom ťahu sa u nás<br />
zastavuje hus siatinná – Anser fabalis.<br />
Kačice. U nás sa vyskytuje hlavne kačica divá – Anas platyrhyncha, kačica chrapačka – Anas<br />
querquedula, kačica chrapka – Anas crecca. Chochlačka sivá – Aythia ferina je sťahovavá.<br />
51
Change language