VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

FAUNA SLOVENSKA
KORYTNAČKY
Jedinou našou pôvodnou korytnačkou je korytnačka močiarna - Emys orbicularis. Je to významný
zákonom chránený druh. Vyskytuje sa vzácne v národnej prírodnej rezervácii Tajba (Východoslovenská
nížina, Streda nad Bodrogom). Tento druh obýva močiare, pomaly tečúce toky, rybníky a mŕtve
ramená. Na súš vylieza len vyhrievať sa a klásť vajíčka. Veľmi dobre pláva a potápa sa. Je mäsožravá,
živí sa rybami, obojživelníkmi a vodným hmyzom. Dorastá do dĺžky 20 - 30 cm, jej pancier je
charakteristický nízkym klenutím. Patrí k dlhovekým druhom, ojedinele sa dožíva 50 a viac rokov.
JAŠTERY
Jediným zástupcom čeľade scinkovité na Slovensku je krátkonôžka štíhla - Ablepharus kitaibelii,
ktorá je prísne zákonom chránená a vyskytuje sa v Slovenskom krase. Žije na suchých slnečných
kamenistých alebo piesčitých stráňach v najteplejších oblastiach južného Slovenska. Nízka
reprodukčná schopnosť je dôvodom jej úbytku. Od jašteríc sa líši krátkymi slabými končatinami, telo je
pokryté malými lesklými šupinami.
Jašterice majú dobre vyvinuté nohy s ostrými pazúrikmi, zreteľný ušný bubienok a dlhý chvost. Jazyk
je vpredu rozštiepený. Samce sú pestrejšie sfarbené. Našou najväčšou a najkrajšou jaštericou
je jašterica zelená - Lacerta viridis, ktorá dorastá do dĺžky 40 cm a patrí k zákonom chráneným
druhom. Je najväčšou jaštericou v strednej Európe. Dlhý chvost je dvakrát tak dlhý ako telo. Samčeky
sú v období párenia krásne sfarbené. Majú smaragdovozelený sfarbený chrbát, ktorý prechádza
do bledožltého brucha, hrdlo je azúrovomodré. Samička je hnedá. Ako jediná z našich jašteríc sa
obratne šplhá na stromy a kríky. Je hojná v teplejších oblastiach, obýva suché a slnečné krovinaté
stráne, okraje teplých lesov, záhrad a vinohradov. Vyskytuje sa hlavne v Slovenskom krase.
Najbežnejšou je jašterica obyčajná - Lacerta agilis, rozšírená na svetlých suchých miestach od nížin
až do podhorského pásma. Samička je hnedá, samček zelenkastý. Jašterica múrová - Lacerta muralis
je štíhla, tmavá, so zahroteným tvarom hlavy. Uprednostňuje slnečné vápencové skaly. Najmenšou
jaštericou je jašterica živorodá - Lacerta vivipara, ktorá žije vo vyšších polohách na vlhkých miestach
a mokradiach.
Slepúchovité druhy majú končatiny zakrpatené, telo je hadovitého vzhľadu. U nás sa vyskytuje len
slepúch lámavý - Anguis fragilis, ktorý dorastá do dĺžky 30 - 50 cm. Obýva svetlé lesy a husté
krovinaté porasty. Vyskytuje sa do výšky 1 000 m n. m., ale najhojnejší je v lesoch na rozhraní nížin
a pahorkatín.
HADY
Na Slovensku sa vyskytujú užovkovité a vretenicovité druhy.
U nás žijú 4 druhy, ktoré patria k nejedovatým druhom. Prevažne na vodu viazané sú užovka
obyčajná - Natrix natrix, poznáme ju podľa svetlých polmesiačikovytých škvŕn za hlavou a zriedkavo sa
vyskytujúca užovka fŕkaná - Natrix tesselata. Dorastajú do 1 m. Užovka hladká - Coronella austriaca
je pre útočnosť a nevýraznú kresbu na chrbte často zamieňaná s vretenicou. Je viac teplomilná,
vyhľadáva suché svahy v lesoch, kameňolomy a pod. Našim najdlhším hadom je užovka stromová -
Elaphe longissima, meria 160 – 180 cm. Je výrazne teplomilná. Rozšírená v riedkych listnatých lesoch
a na krovinatých kamenných svahoch, od nížin až do výšky 900 m n. m. Je najobratnejším hadom,
výborne sa šplhá po stromoch. V prípade ohrozenia sa bráni a hryzie. Obe lesné druhy sú škrtiče
(korisť usmrcujú udusením).
Jediným jedovatým hadom na Slovensku a zároveň našim najjedovatejším živočíchom je vretenica
obyčajná (severná) - Vipera berus. Známa je podľa kľukatého pásu na chrbte, hlava je trojuholníkovitá.
Rozšírená je v lesnatom teréne od nížin do hôr, od 600 do 1 900 m n. m. na strednom a východnom
Slovensku.
49