VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

fberg.tuke.sk
from fberg.tuke.sk More from this publisher
03.01.2015 Views

Prevencia Hady sú plaché a na človeka aktívne neútočia, výnimku predstavuje len kobra kráľovská. K uhryznutiu človeka často dochádza pri náhodnom šliapnutí na hada. Ak hady prichádzajú do blízkosti ľudských obydlí, nie je to preto, aby útočili na človeka, ale cieľom ich snaženia sú zväčša hlodavce. V okolí ľudských sídiel a na plážach je preto potrebné odstraňovať odpadky. S nimi totiž prichádzajú hlodavce a tie zasa lákajú svojich predátorov - hady. Bližšie k ľudským obydliam sa hady neraz presúvajú aj v čase povodní, keď sú ich tradičné skrýše zaplavené vodou. Známe sú prípady poranenia jedovatými hadmi počas záplav v Ázii a Afrike, keď hady rovnako ako ľudia hľadali útočisko na plávajúcich predmetoch. Na našom území sa vyskytuje iba jeden druh jedovatého hada, vretenica obyčajná. Môžeme sa s ňou stretnúť na miestach ako napr. lesné svetliny s malinami, borievkami alebo na skalnatých a trávnatých svahoch. Klientov treba upozorniť na nebezpečie stretnutia s hadmi a poučiť ich ako sa v takýchto prípadoch treba správať. Personál musí ovládať poskytovanie prvej pomoci. Zásady prevencie pred napadnutím jedovatými hadmi: informovať sa o výskyte jedovatých hadov v navštívenej oblasti, vysoká pevná obuv, dlhé nohavice z pevného materiálu, vyhýbať sa miestam pravdepodobného úkrytu hadov (diery, húštiny, skalné štrbiny, dutiny stromov a pod.), pri chôdzi nosiť palicu, ktorou je možné preskúmať neprehľadné úseky cesty, za tmy cestu a okolie osvetliť svietidlom, pri stretnutí s hadom zo vzdialenosti 1 m je ešte možné sa bez nebezpečia vzdialiť, nerobiť prudké pohyby, pomaly ustupovať, vo väčšine prípadov sa had bude snažiť utiecť, pri prekvapení hadom v bližšej vzdialenosti zostať nepohnute stáť, až kým sa had neodplazí, hada sa nesnažiť zabiť – pri pokuse zabiť, dať mu sečnú ranu do zadnej časti hlavy, presne hneď na prvýkrát – poranené hady bývajú nebezpečné. ŠKRTIČE Riziko zo strany hadov však nehrozí len od jedovatých druhov. V trópoch môžu prísť cestovatelia do styku aj s tzv. škrtičmi. Patria do čeľade veľhadovité (Boidae), ktorá zahŕňa pytóny a vlastné veľhady. Ich dĺžka je od 60 – 80 cm do 10 m, nájdené boli anakondy aj o dĺžke 11 – 15 m. Všetky druhy tejto čeľade sú nejedovaté, ale nebezpečné veľkou svalovou silou. Sú to škrtiče, živiace sa zväčša teplokrvnými zvieratami, ktoré zabíjajú udusením. Had sa ovinie okolo koristi a zovretie trvá dovtedy, kým korisť neprestane dýchať. Veľké druhy sú z tohto dôvodu nebezpečné aj pre človeka. Všeobecne môžeme povedať, že každý veľhad dlhší ako 2,7 m môže byť pre človeka nebezpečný. Výskyt. Veľhady a pytóny sú typickými hadmi trópov (niektoré malé druhy aj v subtrópoch). Vyskytujú sa v pralesoch aj polopúštiach, môžu žiť na zemi (veľhady v Antilách), na stromoch (prevažne juhoamerické hnedé veľhady) alebo aj vo vode (anakonda v riekach tropickej Južnej Ameriky). K vlastným VEĽHADOM patria VEĽHADY a ANAKONDY. Vyskytujú sa hlavne v tropickej Amerike, Afrike, Ázii. Anakondy žijú v tropickom pásme Južnej Ameriky, v riekach a dosahujú dĺžku až 7 – 10 – 15 m. PYTÓNY sa vzhľadom podobajú veľhadom, líšia sa stavbou lebky a zemepisným rozšírením. Vyskytujú sa len v Afrike, Ázií a Austrálii. Najväčšie a najčastejšie sa vyskytujúce sú v juhovýchodnej Ázii a na Filipínach (pytón mriežkavý Python reticulatus – jeden z najväčších hadov – dĺžka do 10 m), v Číne (pytón tmavý Phyton bivittatus), v Prednej Indii (pytón tigrovitý Python molurus – do 4 m), v Austrálii a v Novej Guinei (pytón čiernožltý Python spilotes, 3 – 6 m). Prvá pomoc Pri napadnutí musí človek rýchlo vzpažiť, aby mohol pomaly sa ovíjajúceho hada preseknúť mačetou, ktorá je nevyhnutnou súčasťou výzbroja pri pobyte v pralesoch. Po uväznení rúk šance napadnutého človeka efektívne sa brániť klesajú. 48

FAUNA SLOVENSKA KORYTNAČKY Jedinou našou pôvodnou korytnačkou je korytnačka močiarna - Emys orbicularis. Je to významný zákonom chránený druh. Vyskytuje sa vzácne v národnej prírodnej rezervácii Tajba (Východoslovenská nížina, Streda nad Bodrogom). Tento druh obýva močiare, pomaly tečúce toky, rybníky a mŕtve ramená. Na súš vylieza len vyhrievať sa a klásť vajíčka. Veľmi dobre pláva a potápa sa. Je mäsožravá, živí sa rybami, obojživelníkmi a vodným hmyzom. Dorastá do dĺžky 20 - 30 cm, jej pancier je charakteristický nízkym klenutím. Patrí k dlhovekým druhom, ojedinele sa dožíva 50 a viac rokov. JAŠTERY Jediným zástupcom čeľade scinkovité na Slovensku je krátkonôžka štíhla - Ablepharus kitaibelii, ktorá je prísne zákonom chránená a vyskytuje sa v Slovenskom krase. Žije na suchých slnečných kamenistých alebo piesčitých stráňach v najteplejších oblastiach južného Slovenska. Nízka reprodukčná schopnosť je dôvodom jej úbytku. Od jašteríc sa líši krátkymi slabými končatinami, telo je pokryté malými lesklými šupinami. Jašterice majú dobre vyvinuté nohy s ostrými pazúrikmi, zreteľný ušný bubienok a dlhý chvost. Jazyk je vpredu rozštiepený. Samce sú pestrejšie sfarbené. Našou najväčšou a najkrajšou jaštericou je jašterica zelená - Lacerta viridis, ktorá dorastá do dĺžky 40 cm a patrí k zákonom chráneným druhom. Je najväčšou jaštericou v strednej Európe. Dlhý chvost je dvakrát tak dlhý ako telo. Samčeky sú v období párenia krásne sfarbené. Majú smaragdovozelený sfarbený chrbát, ktorý prechádza do bledožltého brucha, hrdlo je azúrovomodré. Samička je hnedá. Ako jediná z našich jašteríc sa obratne šplhá na stromy a kríky. Je hojná v teplejších oblastiach, obýva suché a slnečné krovinaté stráne, okraje teplých lesov, záhrad a vinohradov. Vyskytuje sa hlavne v Slovenskom krase. Najbežnejšou je jašterica obyčajná - Lacerta agilis, rozšírená na svetlých suchých miestach od nížin až do podhorského pásma. Samička je hnedá, samček zelenkastý. Jašterica múrová - Lacerta muralis je štíhla, tmavá, so zahroteným tvarom hlavy. Uprednostňuje slnečné vápencové skaly. Najmenšou jaštericou je jašterica živorodá - Lacerta vivipara, ktorá žije vo vyšších polohách na vlhkých miestach a mokradiach. Slepúchovité druhy majú končatiny zakrpatené, telo je hadovitého vzhľadu. U nás sa vyskytuje len slepúch lámavý - Anguis fragilis, ktorý dorastá do dĺžky 30 - 50 cm. Obýva svetlé lesy a husté krovinaté porasty. Vyskytuje sa do výšky 1 000 m n. m., ale najhojnejší je v lesoch na rozhraní nížin a pahorkatín. HADY Na Slovensku sa vyskytujú užovkovité a vretenicovité druhy. U nás žijú 4 druhy, ktoré patria k nejedovatým druhom. Prevažne na vodu viazané sú užovka obyčajná - Natrix natrix, poznáme ju podľa svetlých polmesiačikovytých škvŕn za hlavou a zriedkavo sa vyskytujúca užovka fŕkaná - Natrix tesselata. Dorastajú do 1 m. Užovka hladká - Coronella austriaca je pre útočnosť a nevýraznú kresbu na chrbte často zamieňaná s vretenicou. Je viac teplomilná, vyhľadáva suché svahy v lesoch, kameňolomy a pod. Našim najdlhším hadom je užovka stromová - Elaphe longissima, meria 160 – 180 cm. Je výrazne teplomilná. Rozšírená v riedkych listnatých lesoch a na krovinatých kamenných svahoch, od nížin až do výšky 900 m n. m. Je najobratnejším hadom, výborne sa šplhá po stromoch. V prípade ohrozenia sa bráni a hryzie. Obe lesné druhy sú škrtiče (korisť usmrcujú udusením). Jediným jedovatým hadom na Slovensku a zároveň našim najjedovatejším živočíchom je vretenica obyčajná (severná) - Vipera berus. Známa je podľa kľukatého pásu na chrbte, hlava je trojuholníkovitá. Rozšírená je v lesnatom teréne od nížin do hôr, od 600 do 1 900 m n. m. na strednom a východnom Slovensku. 49

FAUNA SLOVENSKA<br />

KORYTNAČKY<br />

Jedinou našou pôvodnou korytnačkou je korytnačka močiarna - Emys orbicularis. Je to významný<br />

zákonom chránený druh. Vyskytuje sa vzácne v národnej prírodnej rezervácii Tajba (Východoslovenská<br />

nížina, Streda nad Bodrogom). Tento druh obýva močiare, pomaly tečúce toky, rybníky a mŕtve<br />

ramená. Na súš vylieza len vyhrievať sa a klásť vajíčka. Veľmi dobre pláva a potápa sa. Je mäsožravá,<br />

živí sa rybami, obojživelníkmi a vodným hmyzom. Dorastá do dĺžky 20 - 30 cm, jej pancier je<br />

charakteristický nízkym klenutím. Patrí k dlhovekým druhom, ojedinele sa dožíva 50 a viac rokov.<br />

JAŠTERY<br />

Jediným zástupcom čeľade scinkovité na Slovensku je krátkonôžka štíhla - Ablepharus kitaibelii,<br />

ktorá je prísne zákonom chránená a vyskytuje sa v Slovenskom krase. Žije na suchých slnečných<br />

kamenistých alebo piesčitých stráňach v najteplejších oblastiach južného Slovenska. Nízka<br />

reprodukčná schopnosť je dôvodom jej úbytku. Od jašteríc sa líši krátkymi slabými končatinami, telo je<br />

pokryté malými lesklými šupinami.<br />

Jašterice majú dobre vyvinuté nohy s ostrými pazúrikmi, zreteľný ušný bubienok a dlhý chvost. Jazyk<br />

je vpredu rozštiepený. Samce sú pestrejšie sfarbené. Našou najväčšou a najkrajšou jaštericou<br />

je jašterica zelená - Lacerta viridis, ktorá dorastá do dĺžky 40 cm a patrí k zákonom chráneným<br />

druhom. Je najväčšou jaštericou v strednej Európe. Dlhý chvost je dvakrát tak dlhý ako telo. Samčeky<br />

sú v období párenia krásne sfarbené. Majú smaragdovozelený sfarbený chrbát, ktorý prechádza<br />

do bledožltého brucha, hrdlo je azúrovomodré. Samička je hnedá. Ako jediná z našich jašteríc sa<br />

obratne šplhá na stromy a kríky. Je hojná v teplejších oblastiach, obýva suché a slnečné krovinaté<br />

stráne, okraje teplých lesov, záhrad a vinohradov. Vyskytuje sa hlavne v Slovenskom krase.<br />

Najbežnejšou je jašterica obyčajná - Lacerta agilis, rozšírená na svetlých suchých miestach od nížin<br />

až do podhorského pásma. Samička je hnedá, samček zelenkastý. Jašterica múrová - Lacerta muralis<br />

je štíhla, tmavá, so zahroteným tvarom hlavy. Uprednostňuje slnečné vápencové skaly. Najmenšou<br />

jaštericou je jašterica živorodá - Lacerta vivipara, ktorá žije vo vyšších polohách na vlhkých miestach<br />

a mokradiach.<br />

Slepúchovité druhy majú končatiny zakrpatené, telo je hadovitého vzhľadu. U nás sa vyskytuje len<br />

slepúch lámavý - Anguis fragilis, ktorý dorastá do dĺžky 30 - 50 cm. Obýva svetlé lesy a husté<br />

krovinaté porasty. Vyskytuje sa do výšky 1 000 m n. m., ale najhojnejší je v lesoch na rozhraní nížin<br />

a pahorkatín.<br />

HADY<br />

Na Slovensku sa vyskytujú užovkovité a vretenicovité druhy.<br />

U nás žijú 4 druhy, ktoré patria k nejedovatým druhom. Prevažne na vodu viazané sú užovka<br />

obyčajná - Natrix natrix, poznáme ju podľa svetlých polmesiačikovytých škvŕn za hlavou a zriedkavo sa<br />

vyskytujúca užovka fŕkaná - Natrix tesselata. Dorastajú do 1 m. Užovka hladká - Coronella austriaca<br />

je pre útočnosť a nevýraznú kresbu na chrbte často zamieňaná s vretenicou. Je viac teplomilná,<br />

vyhľadáva suché svahy v lesoch, kameňolomy a pod. Našim najdlhším hadom je užovka stromová -<br />

Elaphe longissima, meria 160 – 180 cm. Je výrazne teplomilná. Rozšírená v riedkych listnatých lesoch<br />

a na krovinatých kamenných svahoch, od nížin až do výšky 900 m n. m. Je najobratnejším hadom,<br />

výborne sa šplhá po stromoch. V prípade ohrozenia sa bráni a hryzie. Obe lesné druhy sú škrtiče<br />

(korisť usmrcujú udusením).<br />

Jediným jedovatým hadom na Slovensku a zároveň našim najjedovatejším živočíchom je vretenica<br />

obyčajná (severná) - Vipera berus. Známa je podľa kľukatého pásu na chrbte, hlava je trojuholníkovitá.<br />

Rozšírená je v lesnatom teréne od nížin do hôr, od 600 do 1 900 m n. m. na strednom a východnom<br />

Slovensku.<br />

49

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!