VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

NEBEZPEČENSTVO
A) KONZUMÁCIA RÝB
Konzumácia rýb v niektorých prípadoch môže vyvolať zdravotné ťažkosti.
Typy intoxikácie po konzumácií potravín pripravených z rýb:
a) parazitárne nákazy
Niektoré druhy rýb môžu byť hostiteľmi parazitov, najmä motolíc a pásomníc. Človek sa nakazí
po konzumácií surových, nakladaných a nedostatočne tepelne upravených rýb (zasolené, ľahko
marinované, údené, rybie šaláty). Prevencia spočíva v dôkladnej tepelnej úprave rybieho mäsa,
keďže zárodky parazitov hynú pri vyšších teplotách.
b) otravy pasívne jedovatými rybami
K otravám pasívne jedovatými rybami dochádza po konzumácií potravín z rýb, ktoré obsahujú jedy
v tkanivách a vnútorných orgánoch.
B) JEDOVATÉ RYBY
Ryby môžu byť aktívne alebo pasívne jedovaté.
AKTÍVNE JEDOVATÉ RYBY
Aktívne jedovaté sú predovšetkým morské druhy (viac ako 200 druhov), ktoré majú jedové ostne
umiestnené v chrbtových alebo prsných plutvách. K poraneniu dochádza pri šliapnutí na rybu, počas
rybolovu a potápania.
Medzi najznámejšie morské dravce európskych i iných svetových morí a oceánov patria OSTNATCE
(rod Trachinus). Sú to chutné lovné a medzi rybármi dobre známe ryby. Trachinus je často pozorovaný
po prílive v piesku. Pri pokuse vyhrabať ho sa ihneď vymrští a energicky sa bráni, pričom neraz
dochádza k poraneniu človeka. Veľmi častým spôsobom poranenia je aj šliapnutie na jedinca
zahrabaného v piesku pri chôdzi naboso. Boli však popísané aj prípady, kedy ostnatec zaútočil na
plávajúceho človeka a spôsobil bolestivé poranenie.
Široko rozšírenou skupinou žijúcou aj v miernych klimatických oblastiach svetových morí je čeľaď
Ropušnicovité, ktorej zástupcovia sa vyznačujú veľkou hlavou a vysoko položenými očami. Ropušnica
škvrnitá (Scorpeana scrofa) nazývaná aj škorpionová ryba má pretiahnuté, dozadu sa zužujúce asi
50 cm dlhé telo, ktoré je obvykle hnedej alebo hnedočervenej farby. Obýva skalnaté dno, kde číha
na svoju korisť v rôznych úkrytoch, pričom zvyčajne dokonale splýva s pozadím. Na rozdiel
od ostnatcov to však nie je agresívna ryba a človeka napáda len veľmi zriedka. Jej jedový aparát tvoria
ostne chrbtovej, chvostovej a prsnej plutvy.
Príznaky otravy pri poranení ostňom alebo tŕňom aktívne jedovatých morských živočíchov závisia
od množstva toxínu, citlivosti jedinca a miesta poranenia z hľadiska prekrvenia a inervácie. Poranené
miesto intenzívne bolí a šíri sa z neho opuch na celú končatinu. Bolesť je intenzívna a vystreľujúca,
ďaleko väčšia než by zodpovedalo stupňu mechanického poškodenia tkaniva. Rana je často malá,
no bolesť je niekedy tak silná, že vyvolá dočasné ochrnutie postihnutej končatiny a to skôr reflexne, než
priamym účinkom. Bolestivá agónia je niekedy tak výrazná, že sa zdá, akoby postihnutá osoba konala
hystericky. Celkové príznaky sa objavujú len pri masívnych intoxikáciách, pomerne častá je bolesť
za hrudnou kosťou, príp. môže nastať nevoľnosť, hnačka až poruchy vedomia a kolaps.
Rekonvalescencia u viac postihnutých osôb môže trvať aj niekoľko týždňov. Úmrtie následkom obrny
dýchacích svalov je po poranení ostnatcom možné, výskyt takýchto prípadov je však mimoriadne
zriedkavý.
Prvá pomoc
Liečba u jedovatých rýb spočíva v upokojení poranenej osoby, v otvorení rany a jej vymytí vodou.
Následne rany vydezinfikujeme a chránime čistým obväzom alebo náplasťou. Niekedy sa aj pomerne
malé zranenie môže skomplikovať sekundárnou infekciou. Odporúča sa aplikácia ľadového obkladu,
ktorý pomôže zmierniť bolesť Rýchlu úľavu prinesie i obstrek rany lokálnym anestetikom (napr.
lignokainom), v niektorých prípadoch sa odporúča 3 - 5 dňové užívanie antihistaminík.
Prevencia
Prevenciou poranenia jedovatými rybami je opatrnosť pri brodení sa v plytkej vode, používanie kúpacej
obuvi a opatrnosť pri manipulácií s ulovenými rybami, včítane ich kuchynskej prípravy.
41