VYBRANÃ KAPITOLY ZO ZOOLÃGIE - Fakulta BERG
VYBRANÃ KAPITOLY ZO ZOOLÃGIE - Fakulta BERG
VYBRANÃ KAPITOLY ZO ZOOLÃGIE - Fakulta BERG
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
GASTRONÓMIA<br />
Plutvy žralokov sú drahou pochúťkou v krajinách juhovýchodnej Ázie. Mäso žralokov je dieteticky<br />
nezávadné a chutné, dováža sa aj k nám.<br />
V Európe je najväčší trh žraločieho mäsa v Taliansku, Španielsko spolu s Čínou sú najväčšími<br />
dovozcami žralokov na svete. Najviac cenený druh pre svoje mäso je žralok mako, ktorý sa však loví<br />
v Atlantickom oceáne.<br />
RAJE<br />
Zvláštnou čeľaďou sú rajovidné drsnokožce. Majú zhora sploštené telo, široké prsné plutvy<br />
pripomínajúce krídla, oči na vrchu hlavy, ústa a žiabrové štrbiny na spodnej strane. Vyskytujú sa<br />
v oceánoch a moriach, kde žijú na dne a zahrabávajú sa v blízkosti brehu do piesku. Iné sa pohybujú<br />
prevažne vo vodnom stĺpci. Niektoré druhy sa adaptovali aj na sladkú vodu a možno ich nájsť<br />
vo vodách Amazonky.<br />
Medzi rajovidné drsnokožce patria raje, trigony, torpeda a manty .<br />
Raje sú zaujímavé predovšetkým ako objekt na pozorovanie v morských akváriách a pre športových<br />
potápačov.<br />
GASTRONÓMIA<br />
V gastronómií sa uplatňujú niektoré druhy, najčastejšie raja obyčajná (Raja batis), ktorá je dodávaná na<br />
trh s rybím mäsom. Rozšírená je v Stredozemnom mori a východnej časti severnej polovice<br />
Atlantického oceánu.<br />
NEBEZPEČENSTVO<br />
Raja nie je útočným živočíchom, ale niektoré druhy vlastnia obranné mechanizmy, ktoré môžu byť<br />
nebezpečné aj pre človeka. Najčastejšie boli poranenia zaznamenané u potápačov.<br />
Niektoré raje vlastnia tŕne v chrbtovej plutve, ktorými môžu spôsobiť bolestivé poranenie. K poraneniu<br />
človeka dochádza väčšinou po šliapnutí na jej telo ležiace na morskom dne, na ktoré reaguje švihnutím<br />
chvosta. Ročne je na svete zaregistrovaných niekoľko stoviek poranení rajou, pričom najčastejšou<br />
lokalizáciou rany je noha v oblasti členka a predkolenie. Bodnutie rajou vo väčšine prípadov spôsobuje<br />
len mechanické poranenie, rana má najčastejšie bodno-sečný charakter s nerovnými okrajmi<br />
a smrteľné prípady sú extrémne zriedkavé.<br />
Nebezpečná raja škvrnitá žijúca vo vodách Karibského mora je na piesočnom morskom dne takmer<br />
neviditeľná vďaka svojmu sfarbeniu splýva s prostredím na morskom dne. Jej ozubený jedový tŕň, ktorý<br />
je pevne spojený s chvostom obsahuje toxín, ktorý môže vyvolať zástavu srdca. Trigony majú<br />
1 – 2 jedové tŕne pri koreni chvosta. Poranenia sú pre človeka zriedka smrteľné, sú však bolestivé<br />
a niekedy spôsobujú ochrnutie bodnutej časti tela.<br />
Niektoré druhy rajovidných, hlavne torpéda sú schopné tvoriť elektrické výboje. Torpédo<br />
mramorované, ktoré sa nachádza sa aj v Stredozemnom mori, prežíva pritlačené k morskému dnu<br />
alebo zahrabané v piesku. Je schopné generovať elektrický prúd s napätím až 200 voltov.<br />
Postihnutému človeku by mala byť v prípade potreby podaná kardiopulmonálna resuscitácia ako pri<br />
elektrickom šoku.<br />
CHIMÉRY<br />
Chiméry žijú pri dne, v hlbokých vodách. Majú zvláštny vzhľad. Charakteristická je veľká hlava<br />
s vypuklými očami, králičími ústami. Telo je zakončené dlhým, tenkým a bičovitým chvostom podobným<br />
potkaniemu chvostu. Majú dve chrbtové plutvy, prvá začína ostrým bodcom, ktorý môže spôsobiť<br />
hlboké poranenie. U niektorých druhov je napojený na jedovú žľazu a bodnutie môže byť nebezpečné<br />
aj pre človeka. Mäso chimér má dobrú chuť, ale ich rozmnožovacie a iné orgány sú jedovaté.<br />
Najvýznamnejším zástupcom je chiméra hlavatá (Chimaera monstrosa), ktorá sa vyskytuje vo vodách<br />
Atlantiku. Je jednou z najväčších, dosahuje dĺžku až 1,5 m.<br />
39
Change language