VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

DRSNOKOŽCE (CHONDRICHTHYES)
Rybovité morské živočíchy charakteristické ústami posunutými značne dozadu na spodnej strane tela
a chrupkovitou kostrou. Väčšinou majú v koži ostré šupiny alebo tŕne, podľa čoho boli pomenované.
Rozlišujeme ich na žraloky, raje a chiméry.
Drsnokožce sú veľmi atraktívne živočíchy pre potápanie, morské akvária a oceanária, gastronómiu.
Mnohé druhy sú však nebezpečné pre človeka a môžu spôsobiť vážne až smrteľné poranenia.
ŽRALOKY
NEBEZPEČENSTVO
Väčšina žralokov pre ľudí nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo. Žraloky na ľudí útočia len zriedkavo.
Medzi najčastejšie útočiace druhy patria žralok biely nazývaný aj ľudožravý (Carcharodon carcharias),
žralok tigrí (Galeocerdo cuvier), žralok belavý (Carcharhinus leucas).
Medzi oblasti, ktoré sú neslávne preslávené útokmi žralokov na človeka patria juhoaustrálske
a mexické pláže, kalifornské a juhoafrické pobrežia. Ročne je na svete hlásených približne 100 útokov
žralokov na človeka, väčšina z nich sa odohrá medzi 30°s.z.š. a 30°j.z.š., najmä na západnom pobreží
USA (štáty Kalifornia a Oregon), v Juhoafrickej republike (pobrežie Easter Cape, Western Cape
a Natal) a v Austrálii (všetky štáty vrátane Tasmánie s výnimkou Nothern Territory, najmä však South
Austrália a New South Wales). Sporadické útoky najnebezpečnejšieho žraloka bieleho však v priebehu
20. storočia zaznamenali aj vo vodách Nového Zélandu, Japonska, Brazílie, Argentíny, Hawaii,
pri východnom pobreží USA, v Karibskom a Stredozemnom mori. Žraloky i keď žijú prevažne v slanej
morskej vode, neraz zájdu i do ústi riek, napr. žralok belavý bol nájdený tisícky kilometrov od mora,
až v horných častiach rieky Amazon.
Prevencia
Výskum naznačuje, že žraloky sú najaktívnejšie po zotmení. Vtedy dochádza aj k najčastejším útokom
na ľudí – zväčša je to však vyprovokovaný útok. Žralok zaútočí, ak si človeka pomýli so svojou
prirodzenou potravou – napríklad s tuleňom. Počet útokov však rastie, čo súvisí aj s nárastom obľuby
vodných športov a potápania. Je všeobecne známe, že žraloky priťahuje prostredie, kde sa vykonávajú
aktivity ako lov, potápanie, šport. Žralokov priťahuje najmä krv (napr. ryby lovené harpúnou), pohyb rýb
(ktoré boli chytené) a nepravidelné pohyby (typické pre zraneného živočícha). V rizikových oblastiach
s výskytom žralokov sa neodporúča surfovať; pri pohľade zospodu môže žralok mylne považovať
surfovú dosku za tuleňa alebo iného morského živočícha, ktorý je ich obľúbenou potravou. Špeciálne
repelenty proti žralokom (Shark-repelent) sa ukázali ako málo účinné.
Hlavné zásady:
Nechodiť plávať a surfovať tam, kde je voda turbulentná, kde rybári chytajú ryby, blízko ústia rieky
a malých prístavov, alebo v miestach, kde lovia kŕdle morských vtákov.
Neplávať osamote – najviac útokov je na osamelých plavcov.
Plávať len za denného svetla – romantické kúpanie „pri mesiačiku“ môže dopadnúť tragicky.
Nevstupovať do mora s krvavými ranami ani škrabancami.
Nenosiť šperky ani iné časti odevu z reflektívnych materiálov do mora.
Zvýšiť opatrnosť, ak sú ryby nepokojné a zmätené, pretože to môže znamenať, že dravec je
nablízku. Ak sa človek ocitnete vo väčšom kŕdli rýb, pokúsiť sa z neho dostať čo najrýchlejšie preč,
lebo ryby môžu prilákať žraloka.
Vyhýbať sa miestam, na ktorých už boli zaznamenané útoky žralokov na ľudí.
Ak je žralok nablízku, nešpliechať zbytočne vodu a nerobiť prudké pohyby.
Austrália:
Kúpať a surfovať sa len na strážených plážach so záchrancami. Pri veľkých plážach patrolujú lode
i lietadlá.
Vyhľadávať pláže, kde sú siete proti žralokom.
38