VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

OSTNATOKOŽCE (ECHINODERMATA)
Ostnatokožce sú morské živočíchy. Vďaka nápadnej schránke (vonkajšej kostre) s ostňami patria
medzi najznámejšie morské bezstavovce. Patria k nim ježovce, hviezdice, holotúrie, hadovky a ľaliovky.
Telo je u väčšiny lúčovito súmerné (väčšinou päťlúča stavba tela), chránené u väčšiny druhov
schránkou pozostávajúcou z vápenatých doštičiek s ostňami. Prevažne sú ostne pomerne tupé,
u niektoré druhy ich však majú nebezpečne ostré. Ostnatá schránka je potiahnutá kožou.
Väčšina druhov žije na morskom dne, prevažne na skalách, korálových útesoch, ale aj na piesku
a v bahne či usadeninách.
Ostnatokožce sú zaujímavé ako objekty pozorovania pri potápaní, ako suveníry, v obmedzenej miere
v gastronómii a ako nebezpečné živočíchy.
JEŽOVCE (Echiuroidea)
Ježovce sú bežne známe pod názvom „MORSKÝ JEŽKO“. Telo morského ježka má typický guľovitý
alebo pologuľovitý tvar s množstvom dlhých, úzkych a dutých ostňov na povrchu. Žijú v skalnatých
alebo zarastených častiach mora, kde sa živia riasami.
GASTRONÓMIA
Jedlé ježovce sa konzumujú najmä v stredomorskej a karibskej oblasti. Ich konzumácia môže spôsobiť
niekedy žalúdočné ťažkosti ako žalúdočná nevoľnosť, zvracanie a hnačky.
V Stredomorí a v oblasti Antíl sa jedia vajíčka ježovky jedlej (Echinus esculentus) a mnohých iných
druhov z rodu Tripneustes.
NEBEZPEČENSTVO
Poranenia turistov morskými ježkami patria medzi najčastejšie zdravotné riziká letných dovoleniek
v turisticky exponovaných prímorských oblastiach.
Ostne ľahko prenikajú do tela obete a pretože sú krehké, v rane sa často zalomia. Na niektorých
miestach ježkovia doslova pokrývajú dno morských plytčín a vidieť ich možno aj na balvanoch blízko
brehu. Najčastejšie preto dochádza k poraneniu chodidiel pri neopatrnom šliapnutí na ježka, postihnuté
však môžu byť i ruky a iné časti tela. Rana silno páli, niekedy sa môže objaviť i zápal následkom
sekundárnej infekcie.
V tropických vodách v indopacifickej oblasti sa vyskytujú druhy ježoviek schopné vyvolať vážnu
intoxikáciu až úmrtie človeka následkom obrny dýchacieho centra, vo vodách európskych morí však
takéto druhy ježkov nežijú. Napr. sú to druhy rodu DIADEMA (Karibská oblasť, Červené more až
po Polynéziu) majú dlhé ihlicovité ostne s obsahom jedu a spôsobujú bolestivé až nebezpečné
zranenia. Intoxikácia sa prejavuje bolestivým ochrnutím postihnutej končatiny, svalovými kŕčmi,
opuchom tváre, dýchavičnosťou, arytmiou a kolapsom.
Prvá pomoc a liečba
Liečenie pri zranení morskými ježkami je symptomatické.
Základné pravidlá:
Ostne z miesta poranenia odstrániť. Ostne sa musia vybrať opatrne, pretože sa ľahko lámu.
Ranu umyť vodou a vydezinfikovať.
Prudká bolesť zmierniť analgetikami, anestetickou masťou, prípadne obstrekom lokálneho
anestetika.
Pri poranení jedovatými druhmi zabezpečiť lekársku starostlivosť. Vyhľadať lekára je potrebné tiež,
ak ostne ostali pod kožou a ak došlo k zápalovej reakcii.
36