VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

šachtách a pod. V teplých oblastiach je rozšírený anofeles (Anopheles), obávaný prenášač malárie.
Jeho larvy vyžadujú pomerne čisté a dobre prekysličené vody – zamokrené trávnaté plochy, plieska,
melioračné kanály zarastené vegetáciou a pod.
Ovady. Stredne až značne veľké bodavé muchy, merajú 7-25 mm. Majú ploský zadoček a nápadne
veľké, obyčajne živo sfarbené oči s výraznou kresbou. Napádajú teplokrvné živočíchy, vrátane človeka.
Niektoré druhy, napr.: bežný ovad hovädzí (Tabanus bovinus ;20 mm) útočia za slnečného úpalu. Iné,
napr. bzikavka dažďová (Haematopota pluvialis; 10 mm ) je agresívna pred dažďom; žije v okolí
rybníkov a väčších riek.
Bodnutie ovadom je veľmi bolestivé, spôsobuje pálivé opuchy, pri citlivých osobách až vážne alergické
reakcie vyžadujúce podanie antihistaminík. Ovady prenášajú mechanicky aj niektoré infekcie,
napr. tularémiu a antrax.
Pestrice. Stredne veľké muchy živých farieb, kovovo lesklé alebo mimujú osy, včely a čmele.
Sú neškodné. V pisoároch, latrínach a pod. sa občas plazia špinavohnedé larvičky podobné beznohým
myškám. Patria pestrici trudovke, obľubujú močovinu, sú inak bezvýznamné.
Drozofily. Malé /2-4 mm/ žlté alebo hnedé mušky vyhľadávajú skysnuté substráty. Do budov prenikajú
za ovocím, na ktoré prenášajú kvasinky a plesne. Veľmi rýchlo sa rozmnožujú. Sú značne škodlivé
a hygienicky závadné.
Muchovité. Stredne veľké muchy, väčšinou čierne a sivé, často s pásikavou hruďou a kockovaným
zadočkom. Vyvíjajú sa v rôznych látkach rastlinného a živočíšneho pôvodu, aj v hnijúcich zdochlinách
či výkaloch. Prenášajú zárodky hniloby aj patogény, preto sú hospodársky i zdravotnícky veľmi
závažné. Vôbec najhoršou muchou v budovách je mucha domáca (Musca domestica), chemický boj
proti nej zaťažuje jej schopnosť rýchlo vytvárať rezistenciu proti používaným insekticídom. Menšia
tmavá slnivka (Fannia) sa vyznačuje tým, že vytrvalo lieta okolo stropných lámp. V koniarňach
a ošipárňach žije bodavka stajňová, bolestivo bodá i človeka. Jej africká príbuzná prenáša spavú
nemoc.
Bzučivkovité. Väčšie zavalité muchy, väčšinou kovovo lesklé. Za letu bzučia. Larvy žijú v zdochlinách,
prípadne parazitujú v dážďovkách. Na jar a jeseň poletuje po oknách veľká bzučivka obyčajná
(Calliphora vicina). Menšia čierna bzučivka múrová (Pollenia rudis) často vysedáva na vonkajších
oslnených múroch a plotoch, po celý rok sa vyskytuje v skleníkoch a zimných záhradách. Bzučivky sú
nebezpečné prenášače alimentárnych nákaz.
Mäsiarkovité. Stredne až pomerne veľké muchy s podlhovastým silne ochlpeným telom, matne sivo
sfarbené s pásikavou hruďou a kockovaným zadočkom. Vyvíjajú sa v zdochlinách, niektoré cudzopasia
v hmyze. V potravinárskych prevádzkach znášajú vajíčka na nechránené mäso. Epidemiologicky
závažné.
GASTRONÓMIA
Článkonožce sú v mnohých krajinách sveta považované za potravinu a predstavujú bežnú súčasť
stravovania. Slúžia ako zdroj živín (potrava) alebo ako korenie. Konzumované sú v štádiu larvy, kukly
alebo ako dospelé jedince.
Najčastejšie využívaný v gastronómii je hmyz. Konzumácia hmyzu ako potraviny sa odborne nazýva
entomofágia. Na svete sa udáva asi 1500 druhov jedlého hmyzu, ktorý je bežne používaný ako
potravina vo všetkých obývaných svetadieloch okrem Európy a Severnej Ameriky. V chudobných
krajinách sveta predstavuje hmyz veľmi vítaný a ľahko dostupný zdroj bielkovín, nahrádzajúci ešte stále
nie všetkým dostupné mäso. V bohatších častiach sveta predstavuje hmyz iba delikatesu a spestrenie
jedálneho lístka.
Výživová hodnota
Vysoký obsah bielkovín (telo hmyzu tvorí 80 % bielkovín) a malé množstvo tuku robí z hmyzu veľmi
diétne a zdravé jedlo. Hmyz je výborným zdrojom aminokyselín, zdraviu prospešných tukov
(nenasýtené omega 3 mastné kyseliny), vitamínov (A,C,D,E, B), minerálov (vápnik, horčík, zinok,
železo, fosfor) a môže slúžiť ako náhrada vlákniny.
Človek môže zjesť denne dvesto gramov hmyzu, aby prijal dostatočné množstvo živín.
33