VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

MOTÝLE (Lepidoptera)
Motýle sú všeobecne známy hmyz charakteristický šupinatými krídlami. Larvy, nazývané húsenice,
majú tri páry nožičiek a panôžky na konci tela. Väčšinou sú ochlpené. Motýle sú škodcami suchých
potravinových substrátov, textílii, kože a kožušín. Najvýznamnejšie z nich sú vijačky, mole a psoty.
Všetko sú to drobné štíhle druhy, imága aktívne v tme.
Vijačky majú zadné krídla širšie ako predné a lemované kratučkými strapcami. Škodia na potravinách
– múke a suchom pečive, kakau, čokoláde, čajoch, sušenom ovocí i zelenine a hubách. Najviac sú
rozšírené vijačka papriková (Plodia interpunctella), má bazálnu polovicu krídel sivú a vonkajšiu časť
hnedočervenú, vijačka čokoládová alebo skladová (Ephestia elutella) má predné krídla tmavosivé
s tmavou priečnou vlnovkou, vijačka múčna (Ephestia kűhniella) s prednými krídlami olovenosivými
a malými čiernymi škvrnami. Húsenice spájajú sypké hmoty (múku a múčky) do hrudiek. Môžu sa živiť
aj odpadkami. Imága lietajú dosť ťažkopádne - v nevykurovaných skladoch od konca mája,
vo vykurovaných majú 4 generácie do roka.
Mole sú úzke, svetlé a lesklé drobné motýliky. Predné krídla majú kopijovité, uložené rovnobežne
so zadnými krídlami. S výnimkou mole obilnej škodia na látkach živočíšneho pôvodu – koži, kožušinách
a vlnených látkach. Rozšírené sú najmä druhy : Moľa šatová (Tineolla bisselliela) má krídla žlté a bez
kresby. Moľa kožušinová (Tinea pellionella) má koreňovú tretinu krídla tmavohnedú, zvyšok je
žltkastobiely. Moľa obilná (Tinaea granella) má strakaté krídla svetlosivé, čiernohnedé s prevahou
tmavých škvŕn a vlnoviek. Škodí na strukovinách, semenách, sušenom ovocí a hubách.
Psoty sa vyznačujú dlhými, hore kosákovito zahnutými hmatadlami. Psota obyčajná (Hofmannophila
pseudosprella) má predné krídla bronzovohnedé s tromi čiernymi škvrnami v strednej časti. Húsenica
žije v múke, ovsených vločkách, na sušených rastlinách i na koži a v odpadoch. Psota škrobová
(Endrosis sarcitrella) má predné krídla bielosivé, husto posiate čiernymi škvrnkami. Napáda múku,
strukoviny, sušené ovocie a rastliny, ale aj vlnené látky. Vývin húseníc je pomalý v závislosti od ich
druhu a vonkajších podmienok, najmä teploty. Dospelé motýle vyletujú v nevykurovaných priestoroch
najčastejšie v máji a júni. Vo vykurovaných objektoch je výlet celoročný. Imága žijú krátko. Lietajú
za šera a tmy, v tmavých miestnostiach po celý deň. Prítomnosť imág zistíme najjednoduchšie tak, že
v tmavej miestnosti zažneme svetlo. Prichytia sa tiež na vyvesené mucholapky.
Výskyt húseníc kontrolujeme preosievaním sypkých substrátov a prezeraním pevných látok (textil,
kožušiny a pod.). Prítomnosť húseníc prezrádzajú aj pavučinovité vlákna, ktoré vylučujú a zlepujú nimi
sypké substráty.
FAUNA SLOVENSKA
Motýle patria k najpočetnejším radom hmyzu, známych je cca 150 000 druhov, z toho v našej faune žije
asi 3 000 druhov. Pre veľké a zväčša krásne sfarbené krídla sa považujú za najkrajšie druhy hmyzu.
Väčšina z nich je neškodná. Niektoré pomáhajú pri opeľovaní rastlín. Patria tu však aj škodcovia
kultúrnych rastlín a už spomínaní škodcovia potravín, textílii, kože a kožušín. Mnohé naše motýle patria
k zaujímavým a významným druhom živočíchov na Slovensku.
DENNÉ MOTÝLE
K najkrajším naším motýľom patria denné motýle z čeľade babôčkovité a vidlochvostovité.
Za najkrajšieho nášho motýľa je považovaná babôčka pávooká - Nymphalis io, vďaka tmavočerveným
krídlam s nádhernými pávími okami. Patrí k našim najhojnejším denným motýľom. K ďalším krásnym
motýľom z čeľade babôčkovité patria: babôčka admiralská - Vanessa atalanta, babôčka pŕhľavová -
Aglais urticae, babôčka bodliaková - Vanessa cardusi.
Do čeľade vidlochvostovité patria veľké denné motýle živo sfarbené, základná farba je žltá. Zadné
krídla často s ostrohami. Všetky 3 naše druhy sú chránené. Vidlochvost feniklový - Papilio machaon
je našim najväčším denným motýľom s rozpätím krídel až do 10 cm. Je to jeden z najznámejších
a najväčších denných motýľov žijúcich v Európe. Zároveň patrí k našim častým a najkrajším motýľom.
Vyskytuje sa hlavne na suchších a teplejších lúkach a stráňach lesostepného a stepného charakteru
(približne do výšky 600 m n. m.). Ďalšími našimi druhmi sú vidlochvost ovocný - Iphoclides podalirius
a pestroň vlkovcovitý - Zerynthia polyxena.
31