VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

FAUNA SLOVENSKA
Chrobáky sú počtom rodov a druhov najpočetnejším radom hmyzu. Z nášho územia ich poznáme vyše
7 tisíc druhov, ktoré sú zaradené do 87 čeľadí.
Vzácnym a najväčším našim chrobákom je roháč veľký - Lucanus cervus (10 cm), zákonom chránený.
Vyskytuje sa v prirodzených dubových alebo zmiešaných teplomilných lesoch. Medzi významné naše
chrobáky patria fúzače, charakteristické dlhými nápadnými tykadlami. Fúzač veľký - Cerambyx cerdo
je jedným z najväčších stredoeurópskych fúzačov. Za najkrajšieho nášho chrobáka je považovaný
fúzač alpský - Rosalia alpina s dĺžkou 4 cm a charakteristickými čiernymi škvrnami na oceľovomodrom
podklade. Endemitom našej fauny je fúzač zemolezový – Gaurotes excellens.
V našej faune sú aj významné treťohorné relikty, bohato zastúpené v horskej karpatskej oblasti.
Utekáčik štíhli – Abax schuppeli rendschmidti, bystruška lesklá – Carabus obsoletus vyskytujú sa
v listnatých a zmiešaných lesoch stredných i vyšších polôh. Behúnik podzemný – Duvalis
microphthalmus obýva subalpínske a alpínske pásmo v Nízkých Tatrách a Malej Fatre. Behúnik
bokori – Duvalis bokori je významným endemitom Slovenského rudohoria. V alpínskom pásme Tatier
žije významný treťohorný relikt bežec snežný – Nebria tatrica a bežec tatranský – Deltomerus
tatricus. Z glaciálnych reliktov sa na Slovensku vyskytuje 25 druhov.
K zákonom chráneným veľkým chrobákom patria bystrušky (Carabus). Značne rozšírená je bystruška
kožovitá - Carabus coriaceus vyskytujúca sa v listnatých lesoch, záhradách aj v stepných biotopoch.
Sfarbením tela je zaujímavá bystruška medená - Carabus cancellatus bronzovej farby a bystruška
fialová - Carabus violaceus. Húseničiare (Calosoma) sú osožné požieraním škodlivých stromových
húseníc, napr. mníšky veľkohlavej a obyčajnej. Húseničiar pižmový - Calosoma sycophanta je
zákonom chránený. Dosahuje veľkosť 3 cm, vyznačuje sa štvorhrannými zlatistozelenými krovkami.
Vyskytuje sa od nížin až po vysokohorské oblasti. Hojne rozšírený (polia, záhrady), kovovomodrý,
medený alebo čierny je behúnik lesklý - Harpalus affinis.
Svetlušky sú známe svojou schopnosťou svetielkovať. Fluorescenčné políčka sa nachádzajú na
brušku. Svietia samičky aj samčekovia, lietať však vedia len samčekovia, samice sú bezkrídle. Do tejto
čeľade patria dva druhy: svetluška obyčajná - Phausis splendidula a svetluška svätojánska -
Lampyris noctiluca, ľudovo nazývaná svätojánska muška.
Kovovolesklé krovky majú mnohé krasone. Poletujú za slnečných páľav a sadajú na kvety a prýštiace
šťavy stromov. Ku krásne sfarbeným druhom patrí aj zlatoň obyčajný - Cetonia aurata
so zlatozeleným sfarbením.
Zaujímavé sú nosorožteky (nosorožtek obyčajný – Oryctes nasicornis, chránený druh), ktoré sú
známe tým, že samček má na hlave veľký rohovinový výrastok podobný nosorožcom.
K užitočným chrobákom patria lienky, menšie chrobáky s polguľovitým telom a pestrofarebnými
krovkami, väčšinou ozdobenými okrúhlymi škvrnami. Prevládajúce farby sú červená, čierna a žltá.
Lienka sedembodková - Coccinella septempunctata patrí medzi najpočetnejšie druhy lienok, larva
a chrobák počas života zahubia 600 vošiek. Ďalšie sú lienka dvojbodková - Coccinella bipunctata
a lienka veľká - Anatis ocellata.
Najznámejšie VODNÉ CHROBÁKY sú potápniky a vodomily. Potápniky majú zadné nohy plávacie,
pomocou ktorých obratne plávajú (potápnik obrúbený – Dytiscus marginalis, potápnik široký –
Dytiscus latissimus). Vodomily sa vzhľadom podobajú na potápniky, na rozdiel od ktorých neobratne
plávajú. Obývajú stojaté, vegetáciou zarastené vody. Našim najväčším vodným chrobákom je vodomil
čierny - Hydrous piceus s dĺžkou 4 cm.
Okrem škodcov potravín, kože, kožušín, dreva v obydliach človeka, vo voľnej prírode sa vyskytuje
mnoho druhov poškodzujúcich rastlinstvo, hospodárske plodiny, lesné porasty. Najobávanejšími
škodcami smrekových lesov je lykožrút smrekový - Ips typographus. Pri premnožení spôsobuje lesné
kalamity. Za najškodlivejšieho chrobáka je považovaný chrúst obyčajný - Melolontha melolontha,
škodca listnatých stromov a poľných kultúr. Larvy žijú v pôd, kde požierajú korienky rastlín. Dospelé
chrobáky spôsobujú tzv. holožery (dohola obžierajú májové lístky) a tak oslabujú stromy. Chrústovec
záhradný - Phylloperta horticola je škodca ovocných stromov. Na rozličných bylinách a stromoch
cudzopasia druhy z čeľade nosatcovité. Najväčším škodcom poľnohospodárskych plodín je pásavka
zemiaková - Leptinotarsa decemlineata. Pochádza zo Severnej Ameriky a do Európy sa dostala
po prvej svetovej vojne. Postupne sa rozšírila po celom území Slovenska na miestach pestovania
zemiakov. Ku kalamitným škodcom patrí aj blyskáčik repkový - Megethes aeneus, ktorý vyžiera kvety
repky olejnej. Kováčikovité patria k vážnym škodcom poľného a lesného hospodárstva. Ich drôtovcovité
larvy obhryzávajú korienky rastlín.
30