VYBRANÃ KAPITOLY ZO ZOOLÃGIE - Fakulta BERG
VYBRANÃ KAPITOLY ZO ZOOLÃGIE - Fakulta BERG VYBRANÃ KAPITOLY ZO ZOOLÃGIE - Fakulta BERG
Pri bodnutí do krku, jazyka alebo ústnej dutiny vzniká opuch obmedzujúci dýchanie (hrozí udusenie). V tomto prípade - cmúľať ľad, alebo vyplachovať ústnu dutinu studenou tekutinou. Podať antihistaminiká. Zabezpečiť lekársku pomoc. Sledovať, či sa u postihnutého nerozvíjajú príznaky alergie až anafylaktického šoku. Poranenia jedovatými blanokrídlovcami sú nebezpečné najmä pre alergikov a malé deti. V takýchto prípadoch je potrebné čo najskôr podať antihistaminiká, prípadne epinefrín (adrenalín) komerčne dostupný pre laické použitie do svalu vo forme samovystreľovacieho pera (Epi-pen). Zabezpečiť lekársku pomoc v prípade uštipnutia v ústach a v krku (hrozí udusenie), pretrvávajúceho opuchu a bolesti a ak sa u postihnutého prejavia akékoľvek príznaky anafylaktického šoku. Alergici, ktorí mali neprimeranú reakciu v minulosti, mali by sa poradiť s lekárom a mať pohotovostný liek pre prípadnú potrebu. Anafylaktický šok V ojedinelých prípadoch sa môžeme stretnúť so zvýšenou citlivosťou človeka na uštipnutie hmyzom, napr. včelou (ale aj po zjedení určitého druhu jedla). Prejavom tejto zvýšenej citlivosti je prudká alergická reakcia, tzv. anafylaktický šok. Charakterizuje ho sťažené dýchanie ako následok zúženia dýchacej trubice, chrčanie, úzkosť, rýchly pulz, škvrnitá červená pokožka, opuchnutá tvár, krk a zdurené oči. Ak sú pozorované takéto príznaky po uštipnutí hmyzom, potrebné je zabezpečiť rýchlu lekársku pomoc, pretože môže nastať strata vedomia. Prvá pomoc: Okamžite zavolať sanitku. Postihnutého posadiť, aby sa mu ľahšie dýchalo. Pomôcť mu nájsť jeho vlastné lieky alebo autoinjekciu. Niektoré alergické osoby nosia so sebou epinefrín, často vo forme natiahnutej striekačky, tzv. autoinjekcie. Pomôcť postihnutému liek podať. (Ak postihnutý nie je v stave si podať autoinjekciu a stav je vážny podávať autoinjekciu epinefrínu takto: z injekcie odstrániť ochrannú čiapočku, chytiť ju do päste, položiť na stehno postihnutého a vpichnúť. Pred a po aplikácia miesto dezinfikovať.) Ak postihnutý upadne do bezvedomia, uvoľniť mu dýchacie cesty. Ak dýcha, uložiť ho do stabilizovanej polohy. V nevyhnutnom prípade začať s resuscitáciou. CHROBÁKY (Coleoptera) Charakteristickým znakom chrobákov sú predné krídla pozmenené na tuhé krovky. Ústne ústroje hryzavé. Telo je silne sklerotizované. Druhovo početný rad, patrí k nim veľa škodcov tovaru, avšak nie sú parazitmi. Z hľadiska pohostinských služieb sú dôležité skupiny škodiace na potravinách, na koži a kožušinách a v dreve. ŠKODCOVIA POTRAVÍN Múku a múčne výrobky najviac ohrozujú potemníkovité, strukoviny zrniarkovité a všežravé sú vŕtavcovité. Potemníkovité. Sú hnedé, červenohnedé až čierne chrobáky. Väčšinou majú rovnobežné málo vyklenuté krovky rovnako široké ako hruďový štít. Larvy, tzv. drôtovce, sú tvrdé a hladké, nôžky majú celkom slabé. V skladoch potravín a domácnostiach je najčastejší potemník (Tribolium, 3 -4 mm) červenohnedej až gaštanovohnedej farby. Škodí v múke, sóji, sušenom ovocí a zelenine. Múčiar obyčajný (Tenebrio molitor, 13-17 mm) je čierny, matne lesklý. Najviac škodí v skladoch múky. Jeho lesklé žlté larvy sú známe pod názvom múčne červy. Smrtník (Blaps mortisaga, 2-3 cm) sa od ostatných potemníkov líši veľkosťou, nadutými krovkami a zúženým koncom zadočku. Vyhľadáva tmavé miesta. Často zalieza do prázdnych fliaš od piva. Vo fľaši ostáva aj po jej vypláchnutí v pivovare a svojou prítomnosťou potom znehodnotí naplnené pivo. Zrniarkovité sa špecializovali na vyžieranie zŕn strukovín, ktoré napádajú už na poli. Zavlečené do budov sa kalamitne rozmnožujú i v skladoch. Sú to menšie chrobáky (3-5 mm) s hlavou vytiahnutou do krátkeho širokého nosca. Larvy sú tučné a mäkké, podobné pandravám. Najväčším škodcom hrachu je zrniarka hrachová (Bruchus pisorum). Skrytú prítomnosť jej lariev zistíme tak, že hrach 28
nakrátko ponoríme do vody. Napadnuté zrná vyplávajú na hladinu. Vyliahnutý chrobák opúšťa zrno okrúhlym výletovým otvorom. Zrniarka fazuľová (Acathoscelides obsoletus) podobne poškodzuje fazuľu, sóju a šošovicu. Zrniarovité, ľudovo pilusy, sú malé chrobáčiky (2-4 mm) charakteristické dlhým tenkým rypáčikom. Ich larvy sú zavalité a beznohé. Najviac rozšírený je zrniar čierny (Calandra granaria), škodí hlavne na zrne, ale môže sa rozmnožovať aj v múke. Zrniar ryžový má na krovkách 4 pomarančové škvrny. Je značne náročný na teplo, vyskytuje sa len vo vykurovaných skladoch. Črvotočovité sú drobné chrobáky so štítom, ktorý im ako kapucňa prekrýva hlavu. Beznohé larvičky škodia v suchých substrátoch. Črvotoč chlebový (Stegobium paniceum, 2-4 mm), hrdzavohnedý, jeden z najrozšírenejších skladových škodcov. Vyhľadáva múku a múčne výrobky, tvrdý chlieb a pečivo, sušené huby i čaje. Pri nedostatku vhodnejšej potravy obžiera aj väzby kníh. Črvotoč tabakový (Lasioderma serricorne, 2 mm) je oválneho tvaru. Vyvíja sa v teplom prostredí. Napáda tabak, ryžu, arašidy, kakao a koreniny. Podobne škodí plocháč skladový (Oryzaephilus surinamensis, 3 mm), má ploché telo s charakteristickými zúbkovitými výrastkami po bokoch hrude. Larva má rýchly vývin, v letnom období a vo vykurovaných skladoch len 30 dní. Trochu menší plocháč múčny (Laemophloeus ferrugineus, 1,5-2 mm) – v múke i v prachu miestností. Je menej závažný. Vŕtavcovité sú žltkasté chrobáčiky s guľovito nafúknutým zadočkom a dlhými tenkými nohami, čo im dodáva pavúkovitý vzhľad. Vŕtavec ničivý (Ptinus fur, 2-4 mm) sa premnožuje v sušených rastlinách a smetí, napáda aj trvanlivé salámy. Vŕtavec plstnatý (Niptus hololeucus) vyzerá ako zlatožltý pavúk. Vyvíja sa v kakau, čajoch, starom pečive i vo vlnených prikrývkach a čalúnení. ŠKODCOVIA KOŽE A KOŽUŠÍN Hlavnými škodcami kože a suchých materiálov živočíšneho pôvodu sú chrobáky z čeľade kožiarovitých a vŕtavcovitých. Škodia larvy i dospelý hmyz. Kožiarovité sa vyznačujú oválnym telom a tykadlami na konci paličkovito zhrubnutými. Telo pokrývajú šupiny alebo chĺpky, ktoré mu dodávajú zamatový vzhľad. Larvy sú nápadne silno chlpaté a hnedasté. Okrem kože napádajú aj vlnený textil, vyschnuté mäso a rôzne semená. Boli pozorované masové premnoženia v starých kobercoch. Najväčším druhom je kožiar domový (Dermestes lardarius, 8 mm). Má široký žltohnedý pás cez prednú polovicu kroviek. Chrbát larvy pokrývajú dlhé čierne chlpy. Kožiar škvrnitý (Attagenus pelio, 4-5 mm), má krovky čierne s bielymi škvrnami uprostred. Jeho pretiahlo kvapkovité larvy majú na konci zadočka dlhú kefku chĺpkov. Rušivce (Anthrenus, 2-4 mm) majú široko oválne telo pokryté rôznofarebnými škvrnami, ktoré sa dajú ľahko zotrieť. Normálne sa vyvíjajú v hniezdach vtákov, najčastejšie vrabcov, odkiaľ prenikajú do domov. Obžieraním znehodnocujú najmä vlnené textílie a tapety. ŠKODCOVIA DREVA Chrobáky významne znehodnocujú aj drevo. Ich škodlivosť spočíva v mechanickom narušení dreva, čím sa zmenšuje jeho pevnosť. V dreve vŕtajú chodbičky, do ktorých vniká vlhkosť a stávajú sa záchytným miestom pre drevokazné huby. Silne poškodzujú trámy, dosky, schodiská, nábytok, starožitnosti i parkety. K najzávažnejším škodcom dreva patria črvotoče. Najviac rozšírený a obávaný je črvotoč domový (Anobium striatum, 3-4 mm), pri vŕtaní v starom dreve vydáva zvuk známy ako „umrlčie hodiny“. Vyliahnuté chrobáky opúšťajú drevo cez otvory s priemerom 1,5-2 mm. Výletové otvory bývajú veľmi početné. Najčastejším škodcom parkiet je hrbohlav parketový (Lyctus linearis, 2,5-4 mm). Chrobák sa vyhryzáva z parkiet otvorčekom obklopeným kôpkou jemných pilín. Význačným škodcom stavebného dreva je fúzač krovový (Hylotrupes bajulus, 10-18 mm). Jeho larválny vývin trvá 3 až 10 rokov, závisí od vonkajších podmienok – druhu a vlhkosti dreva a od teploty. Výletové otvory sú široko oválne, merajú až 1 cm. Prevencia Proti drevokazným chrobákom bojujeme impregnáciou stavebného dreva špeciálnymi prípravkami, ktoré sú spravidla súčasne účinné aj proti drevokazným hubám. Čiastočnú ochranu pred drevokazným hmyzom poskytujú nátery farbami alebo lakom. Výletové otvory po škodcoch zalepujeme olejovým tmelom. 29
- Page 1 and 2: Mária Koščová - Zdenek Vostal V
- Page 3 and 4: PRVOKY (PROTOZOA) Prvoky sú jednob
- Page 5 and 6: Prevencia Prevencia voči amébovej
- Page 7 and 8: PŔHLIVCE (CNIDARIA) Telo pŕhlivco
- Page 9 and 10: Výskyt Mechúrovka portugalská sa
- Page 11 and 12: Nekúpať sa v sladkých vodách v
- Page 13 and 14: Prevencia Individuálna ochrana pr
- Page 15 and 16: LASTÚRNIKY (BIVALVIA) Mäkkýše s
- Page 17 and 18: ČLÁNKONOŽCE (ARTHROPODA) Článk
- Page 19 and 20: PAVÚKOVCE (ARACHNIDA) Pavúkovce s
- Page 21 and 22: Prevencia V niektorých krajinách
- Page 23 and 24: Opatrenia pri výskyte. V ubytovac
- Page 25 and 26: a rôzny organický materiál. Na p
- Page 27: Boj proti faraónom sťažuje ukryt
- Page 31 and 32: MOTÝLE (Lepidoptera) Motýle sú v
- Page 33 and 34: šachtách a pod. V teplých oblast
- Page 35 and 36: OCHRANA PRED BODAVÝM HMYZOM Člán
- Page 37 and 38: Ostne z miesta poranenia nie je vho
- Page 39 and 40: GASTRONÓMIA Plutvy žralokov sú d
- Page 41 and 42: NEBEZPEČENSTVO A) KONZUMÁCIA RÝB
- Page 43 and 44: dôkladným oplachovaním vodou. Tu
- Page 45 and 46: PLAZY (REPTILIA) Z hľadiska cestov
- Page 47 and 48: do zadnej časti hlavy, presne, hne
- Page 49 and 50: FAUNA SLOVENSKA KORYTNAČKY Jedinou
- Page 51 and 52: FAUNA SLOVENSKA Vtáky sú druhovo
- Page 53 and 54: CICAVCE (MAMMALIA) Cicavce sú výz
- Page 55 and 56: NÁKAZY PRENOSNÉ Z CICAVCOV NA ČL
- Page 57 and 58: Piknik - Ak si pripravujete nejaké
- Page 59 and 60: FAUNA SLOVENSKA K našej faune patr
- Page 61 and 62: MEDVEĎOVITÉ. Medveď hnedý - Urs
- Page 63 and 64: Medzinárodné dohovory: Dohovor o
- Page 65 and 66: CESTOVANIE DO ZAHRANIČIA PRED CEST
- Page 67 and 68: Literatúra Altmann, H.: Jedovaté
nakrátko ponoríme do vody. Napadnuté zrná vyplávajú na hladinu. Vyliahnutý chrobák opúšťa zrno<br />
okrúhlym výletovým otvorom. Zrniarka fazuľová (Acathoscelides obsoletus) podobne poškodzuje<br />
fazuľu, sóju a šošovicu.<br />
Zrniarovité, ľudovo pilusy, sú malé chrobáčiky (2-4 mm) charakteristické dlhým tenkým rypáčikom. Ich<br />
larvy sú zavalité a beznohé. Najviac rozšírený je zrniar čierny (Calandra granaria), škodí hlavne<br />
na zrne, ale môže sa rozmnožovať aj v múke. Zrniar ryžový má na krovkách 4 pomarančové škvrny. Je<br />
značne náročný na teplo, vyskytuje sa len vo vykurovaných skladoch.<br />
Črvotočovité sú drobné chrobáky so štítom, ktorý im ako kapucňa prekrýva hlavu. Beznohé larvičky<br />
škodia v suchých substrátoch. Črvotoč chlebový (Stegobium paniceum, 2-4 mm), hrdzavohnedý, jeden<br />
z najrozšírenejších skladových škodcov. Vyhľadáva múku a múčne výrobky, tvrdý chlieb a pečivo,<br />
sušené huby i čaje. Pri nedostatku vhodnejšej potravy obžiera aj väzby kníh. Črvotoč tabakový<br />
(Lasioderma serricorne, 2 mm) je oválneho tvaru. Vyvíja sa v teplom prostredí. Napáda tabak, ryžu,<br />
arašidy, kakao a koreniny. Podobne škodí plocháč skladový (Oryzaephilus surinamensis, 3 mm), má<br />
ploché telo s charakteristickými zúbkovitými výrastkami po bokoch hrude. Larva má rýchly vývin,<br />
v letnom období a vo vykurovaných skladoch len 30 dní. Trochu menší plocháč múčny (Laemophloeus<br />
ferrugineus, 1,5-2 mm) – v múke i v prachu miestností. Je menej závažný.<br />
Vŕtavcovité sú žltkasté chrobáčiky s guľovito nafúknutým zadočkom a dlhými tenkými nohami, čo im<br />
dodáva pavúkovitý vzhľad. Vŕtavec ničivý (Ptinus fur, 2-4 mm) sa premnožuje v sušených rastlinách<br />
a smetí, napáda aj trvanlivé salámy. Vŕtavec plstnatý (Niptus hololeucus) vyzerá ako zlatožltý pavúk.<br />
Vyvíja sa v kakau, čajoch, starom pečive i vo vlnených prikrývkach a čalúnení.<br />
ŠKODCOVIA KOŽE A KOŽUŠÍN<br />
Hlavnými škodcami kože a suchých materiálov živočíšneho pôvodu sú chrobáky z čeľade kožiarovitých<br />
a vŕtavcovitých. Škodia larvy i dospelý hmyz.<br />
Kožiarovité sa vyznačujú oválnym telom a tykadlami na konci paličkovito zhrubnutými. Telo pokrývajú<br />
šupiny alebo chĺpky, ktoré mu dodávajú zamatový vzhľad. Larvy sú nápadne silno chlpaté a hnedasté.<br />
Okrem kože napádajú aj vlnený textil, vyschnuté mäso a rôzne semená. Boli pozorované masové<br />
premnoženia v starých kobercoch. Najväčším druhom je kožiar domový (Dermestes lardarius, 8 mm).<br />
Má široký žltohnedý pás cez prednú polovicu kroviek. Chrbát larvy pokrývajú dlhé čierne chlpy. Kožiar<br />
škvrnitý (Attagenus pelio, 4-5 mm), má krovky čierne s bielymi škvrnami uprostred. Jeho pretiahlo<br />
kvapkovité larvy majú na konci zadočka dlhú kefku chĺpkov. Rušivce (Anthrenus, 2-4 mm) majú široko<br />
oválne telo pokryté rôznofarebnými škvrnami, ktoré sa dajú ľahko zotrieť. Normálne sa vyvíjajú<br />
v hniezdach vtákov, najčastejšie vrabcov, odkiaľ prenikajú do domov. Obžieraním znehodnocujú najmä<br />
vlnené textílie a tapety.<br />
ŠKODCOVIA DREVA<br />
Chrobáky významne znehodnocujú aj drevo. Ich škodlivosť spočíva v mechanickom narušení dreva,<br />
čím sa zmenšuje jeho pevnosť. V dreve vŕtajú chodbičky, do ktorých vniká vlhkosť a stávajú sa<br />
záchytným miestom pre drevokazné huby. Silne poškodzujú trámy, dosky, schodiská, nábytok,<br />
starožitnosti i parkety. K najzávažnejším škodcom dreva patria črvotoče. Najviac rozšírený a obávaný je<br />
črvotoč domový (Anobium striatum, 3-4 mm), pri vŕtaní v starom dreve vydáva zvuk známy ako „umrlčie<br />
hodiny“. Vyliahnuté chrobáky opúšťajú drevo cez otvory s priemerom 1,5-2 mm. Výletové otvory bývajú<br />
veľmi početné.<br />
Najčastejším škodcom parkiet je hrbohlav parketový (Lyctus linearis, 2,5-4 mm). Chrobák sa vyhryzáva<br />
z parkiet otvorčekom obklopeným kôpkou jemných pilín. Význačným škodcom stavebného dreva je<br />
fúzač krovový (Hylotrupes bajulus, 10-18 mm). Jeho larválny vývin trvá 3 až 10 rokov, závisí<br />
od vonkajších podmienok – druhu a vlhkosti dreva a od teploty. Výletové otvory sú široko oválne,<br />
merajú až 1 cm.<br />
Prevencia<br />
Proti drevokazným chrobákom bojujeme impregnáciou stavebného dreva špeciálnymi prípravkami,<br />
ktoré sú spravidla súčasne účinné aj proti drevokazným hubám. Čiastočnú ochranu pred drevokazným<br />
hmyzom poskytujú nátery farbami alebo lakom. Výletové otvory po škodcoch zalepujeme olejovým<br />
tmelom.<br />
29
Change language