VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

Pri bodnutí do krku, jazyka alebo ústnej dutiny vzniká opuch obmedzujúci dýchanie (hrozí
udusenie). V tomto prípade - cmúľať ľad, alebo vyplachovať ústnu dutinu studenou tekutinou. Podať
antihistaminiká. Zabezpečiť lekársku pomoc.
Sledovať, či sa u postihnutého nerozvíjajú príznaky alergie až anafylaktického šoku.
Poranenia jedovatými blanokrídlovcami sú nebezpečné najmä pre alergikov a malé deti. V takýchto
prípadoch je potrebné čo najskôr podať antihistaminiká, prípadne epinefrín (adrenalín) komerčne
dostupný pre laické použitie do svalu vo forme samovystreľovacieho pera (Epi-pen).
Zabezpečiť lekársku pomoc v prípade uštipnutia v ústach a v krku (hrozí udusenie),
pretrvávajúceho opuchu a bolesti a ak sa u postihnutého prejavia akékoľvek príznaky
anafylaktického šoku.
Alergici, ktorí mali neprimeranú reakciu v minulosti, mali by sa poradiť s lekárom a mať pohotovostný
liek pre prípadnú potrebu.
Anafylaktický šok
V ojedinelých prípadoch sa môžeme stretnúť so zvýšenou citlivosťou človeka na uštipnutie hmyzom,
napr. včelou (ale aj po zjedení určitého druhu jedla). Prejavom tejto zvýšenej citlivosti je prudká
alergická reakcia, tzv. anafylaktický šok. Charakterizuje ho sťažené dýchanie ako následok zúženia
dýchacej trubice, chrčanie, úzkosť, rýchly pulz, škvrnitá červená pokožka, opuchnutá tvár, krk
a zdurené oči. Ak sú pozorované takéto príznaky po uštipnutí hmyzom, potrebné je zabezpečiť rýchlu
lekársku pomoc, pretože môže nastať strata vedomia.
Prvá pomoc:
Okamžite zavolať sanitku.
Postihnutého posadiť, aby sa mu ľahšie dýchalo.
Pomôcť mu nájsť jeho vlastné lieky alebo autoinjekciu. Niektoré alergické osoby nosia so sebou
epinefrín, často vo forme natiahnutej striekačky, tzv. autoinjekcie. Pomôcť postihnutému liek podať.
(Ak postihnutý nie je v stave si podať autoinjekciu a stav je vážny podávať autoinjekciu epinefrínu
takto: z injekcie odstrániť ochrannú čiapočku, chytiť ju do päste, položiť na stehno postihnutého
a vpichnúť. Pred a po aplikácia miesto dezinfikovať.)
Ak postihnutý upadne do bezvedomia, uvoľniť mu dýchacie cesty. Ak dýcha, uložiť ho
do stabilizovanej polohy. V nevyhnutnom prípade začať s resuscitáciou.
CHROBÁKY (Coleoptera)
Charakteristickým znakom chrobákov sú predné krídla pozmenené na tuhé krovky. Ústne ústroje
hryzavé. Telo je silne sklerotizované. Druhovo početný rad, patrí k nim veľa škodcov tovaru, avšak nie
sú parazitmi. Z hľadiska pohostinských služieb sú dôležité skupiny škodiace na potravinách, na koži
a kožušinách a v dreve.
ŠKODCOVIA POTRAVÍN
Múku a múčne výrobky najviac ohrozujú potemníkovité, strukoviny zrniarkovité a všežravé sú
vŕtavcovité.
Potemníkovité. Sú hnedé, červenohnedé až čierne chrobáky. Väčšinou majú rovnobežné málo
vyklenuté krovky rovnako široké ako hruďový štít. Larvy, tzv. drôtovce, sú tvrdé a hladké, nôžky majú
celkom slabé. V skladoch potravín a domácnostiach je najčastejší potemník (Tribolium, 3 -4 mm)
červenohnedej až gaštanovohnedej farby. Škodí v múke, sóji, sušenom ovocí a zelenine. Múčiar
obyčajný (Tenebrio molitor, 13-17 mm) je čierny, matne lesklý. Najviac škodí v skladoch múky. Jeho
lesklé žlté larvy sú známe pod názvom múčne červy.
Smrtník (Blaps mortisaga, 2-3 cm) sa od ostatných potemníkov líši veľkosťou, nadutými krovkami
a zúženým koncom zadočku. Vyhľadáva tmavé miesta. Často zalieza do prázdnych fliaš od piva.
Vo fľaši ostáva aj po jej vypláchnutí v pivovare a svojou prítomnosťou potom znehodnotí naplnené pivo.
Zrniarkovité sa špecializovali na vyžieranie zŕn strukovín, ktoré napádajú už na poli. Zavlečené
do budov sa kalamitne rozmnožujú i v skladoch. Sú to menšie chrobáky (3-5 mm) s hlavou vytiahnutou
do krátkeho širokého nosca. Larvy sú tučné a mäkké, podobné pandravám. Najväčším škodcom
hrachu je zrniarka hrachová (Bruchus pisorum). Skrytú prítomnosť jej lariev zistíme tak, že hrach
28