VYBRANÃ KAPITOLY ZO ZOOLÃGIE - Fakulta BERG
VYBRANÃ KAPITOLY ZO ZOOLÃGIE - Fakulta BERG VYBRANÃ KAPITOLY ZO ZOOLÃGIE - Fakulta BERG
V tropickej Afrike a Amerike sa vyskytuje BLCHA PIESOČNÁ (Tunga penetrans), ktorá žije v prachu a piesku pri ľudských obydliach. Zavrtáva sa do kože medzi prstami a v okolí nechtov na nohe. Vzniká svrbivá zápalová reakcia. Často vzniká sekundárna infekcia, vredy a gangrény. Na začiatku blchu rozoznáme ako malý, čierny bod a odstránime ju po teplom kúpeli a dezinfekcii kože ihlou alebo pinzetou. Neskôr je nutný chirurgický zákrok. Prevencia: Nenavštevovať a neprespávať v chatrčiach domorodcov. BZDOCHY (Heteroptera) Bzdochy majú predné krídla charakteristicky upravené na polokrovky, v základnej časti kožovité, koncovú časť tvorí priehľadná blana. Ústne ústroje sú bodavocicavé, schopné prijímať len tekutú potravu. Mnohé bzdochy vylučujú odporne páchnuci sekrét, ktorým odpudzujú nepriateľov. Živia sa telesnými šťavami rastlín alebo živočíchov, niektoré krvou teplokrvných zvierat a človeka. ŠTÍPAVKY (Ilyocoris), ľudovo vodné včely, obratne plávajú. Ak na ne stúpime v obrannom reflexe bolestivo pichajú. Žijú vo väčších nádržiach s bahnitým dnom, v rybníkoch, ramenách riek a veľkých bazénoch. Ich pichnutie je málo nebezpečné. BZDOCHA OBYČAJNÁ (Dolycoris) je špinavohnedá, hojne rozšírená, zanecháva odporný zápach na jahodách, malinách a čerešniach. Ploštice sú ploské hrdzavohnedé bezkrídle bzdochy, cudzopasia u vtákov a cicavcov. V budovách sa vyskytuje PLOŠTICA POSTEĽNÁ (Cimex lectularius, 5 - 9 mm), svetloplachá, aktívna len v noci. Ukrýva sa v štrbinách nábytku a stien, za obrazmi, garnižami, v elektrických zásuvkách a vypínačoch, za tapetami a pod. Prelieza z jedného bytu do druhého. Môže žiť i v holubníkoch. Útočí len za tmy, improvizovaná ochrana pred jej napádaním je nechať svietiť cez noc v spálni svetlo. Jej uštipnutie spôsobuje u citlivých osôb svrbiace ružové pupene, často nepravidelného tvaru, o priemere 1 - 3 cm. Môžu byť sprevádzané horúčkou a opuchmi, prípadne žihľavkovou vyrážkou po celom tele. Poštípané miesta natierame alkoholom, mentolovým liehom, alebo 10% čpavkom. Na opuchy prikladáme obklady s octanom hlinitým. Prítomnosť ploštíc signalizujú drobné čiernohnedé škvrny ich výkalov na posteľnej bielizni a po stenách. Silnejšie zamorenie prezradí charakteristický bzdoší zápach v miestnosti. Proti plošticiam bojujeme reziduálnymi insekticídnymi postrekmi stien miestnosti a lôžok. V hniezdach vtákov, hlavne lastovičiek a vrabcov, je bežne rozšírená PLOŠTICA VTÁČIA (Oeciacus hirundinis). Ponáša sa na plošticu posteľnú, je však štíhlejšia a má hlbšie vykrojenú prednú hruď. Občas sa zatúla do obytných priestorov, najmä začiatkom jesene, keď lastovičky opustili svoje hniezda. Ľudí nenapadá, jej prítomnosť však často vyvolá zbytočnú paniku. Rozliezaniu tejto ploštice predchádzame odstraňovaním vtáčích hniezd z budov. V tropickej časti Strednej a Južnej Ameriky v chatrčiach domorodcov žijú krv pijúce bzdochy z rodov TRIATOMA a RHODNIUS, ktoré prenášajú Chagasovu nemoc. Preto sa neodporúča nocovať v takýchto chatrčiach. BLANOKRÍDLOVCE (Hymenoptera) Rad je pomenovaný podľa blanitých krídel, ktorých predný pár je väčší. Niektorým krídla chýbajú (mravce). Vyvíjajú sa premenou dokonalou. MRAVCE sa vyznačujú priečnou diskovitou hrčkou na stopke medzi hruďou a zadočkom. Je to spoločenský hmyz. Mravce žijú v kolóniách, väčšina druhov v prírode, iba niektoré (rod Lasius) navštevujú budovy kvôli potrave. Napádajú sladkosti, ako cukor, džemy, med a sladké pečivo. Ich maškrtnosť využívame pri ich hubení. Lákame ich na sladkú návnadu s insekticídom. Mravec faraónsky (Monomorium pharaonis) je stálym obyvateľom vykurovaných budov. Od migrujúcich mravcov sa líši aj tým, že uprednostňuje potravu živočíšneho pôvodu. Škodí na mäse a mäsových výrobkoch, tvarohu, syroch a pod. Hniezdi v štrbinách stien. Pri výpravách za potravou sa pridržiava stálych cestičiek, tie potom asanujeme reziduálnym postrekom, alebo k nim kladieme návnady. 26
Boj proti faraónom sťažuje ukrytie ich hniezd hlboko v škárach múrov a bytových jadier, jednak ich schopnosť rýchlo poznať jedovatosť insekticídmi ošetrených plôch, ktorým sa dokážu vyhýbať. Prelomom boja s mravcom faraón bol objav syntetických látok, ktoré mravce ochotne prijímajú s potravou a ktoré narušujú ich larválny vývin. Asanačný účinok po aplikácii týchto prípravkov sa prejaví po 6 týždňoch až 3 mesiacoch, je však značne spoľahlivý. Prípravky môžeme používať v celej komunálnej sfére – v kuchyniach, skladoch potravín a pod. OSY sú známy štíhly hmyz čierno-žlto pásikavý a so zadočkom na úzkej stopke. Hladké žihadlo vedia obracať aj na boky. Na rozdiel od včiel po pichnutí žihadlo opäť z rany vytiahnú. Spoločenské osy stavajú guľovité hniezda zo sivej papieroviny, ktoré prilepujú na chránené miesta pod štítmi domov, v podkroví, rôznych výklenkoch i v dutinách podmuroviek a pod. V blízkostí hniezda sú osy útočné, preto musíme osie hniezda z obývaných objektov odstraňovať. V noci na zavesené hniezdo opatrne navlečieme čierne plastikové vrecúško (ako sa používa na vynášanie smetí) a dlhým nožom do neho rýchlo hniezdo odrežeme, uzatvoríme a vrece spálime. Hniezda na neprístupných miestach (dutiny pod plochými strechami, za trámami, pod verandami) likvidujeme postrekom kontaktným insekticídom. Prípravok aplikujeme do vletového otvoru a jeho okolia, kde osy usadajú. Vyhovujú bežné prípravky používané proti škodcom v ochrane rastlín. Zákrok je bezpečnejšie vykonať po tme, počas inaktivity ôs. Odstránenie osích hniezd (aj hniezd sršňov) vykonávajú aj špecializované firmy. V niektorých oblastiach sveta predstavujú značné zdravotné riziko i jedovaté blanokrídlovce (včely, osy a sršne atď.). Svojou agresivitou sú povestné najmä ázijské sršne a útočné africké a juhoamerické osy. Osa útočná si stavia svoje hniezda v zemi, takže pri chôdzi v miestach, kde sa vyskytuje, je potrebná obozretnosť. Nebezpečie predstavuje aj pre jazdcov na koňoch, ktorých pach má pre ňu dráždivý účinok. VČELY bývajú agresívne v blízkosti úľov, preto včelíny sa umiestňujú v bezpečnej vzdialenosti od navštevovaných miest. Včelám sa po bodnutí zvyčajne vytrhne žihadlo a ostane zapichnuté v rane. Potrebné je žihadlo vybrať, aby sa zabránilo zápalu rany . SRŠNE. Na rozdiel od včiel, čmeliakov a ôs, sú sršne aktívne večer a v noci. Bodnutie sršňa pripomína bodnutie horúcim klincom a niekoľko bodnutí naraz môže privodiť aj smrť. Niektoré tropické druhy sršňov sú veľmi agresívne a veľmi jedovaté. Hniezda ôs, sršňov a včelíny by sa nemali vyskytovať v blízkosti ubytovacích zariadení. NEBEZPEČENSTVO Mravce nemajú žihadlá, štípu tak, že uhryznú a do rany vystreknú jed zo zadočku. Jed obsahuje kyselinu mravčiu, ktorú pri silnejšom poštípaní treba neutralizovať čpavkovou vodou alebo octanom. Nebezpečné môže byť pobodanie včelami a osami, no najmä sršňom. Reakcie postihnutej osoby závisia od jej individuálnej citlivosti, druhu útočníka a počtu bodnutí. Väčšinou dochádza len k lokálnym príznakom. V mieste poranenia sa vytvorí pupenec so začervenaným okrajom, od ktorého sa rozširuje bolestivý opuch. Príznaky miznú za niekoľko hodín až 2 - 3 dni. Pri silnom pobodaní nastupujú celkové príznaky spojené so zvýšenou teplotou, bolesťami hlavy, nevoľnosťou. Pri alergikoch dochádza k tvorbe vyrážky, ktorá sa šíri od miesta vpichu po tele, svrbeniu, zrýchleniu pulzu. Môže nastať až kolaps krvného obehu a udusenie. Prvá pomoc Všeobecne platí, že pravdepodobnosť útoku na človeka je daná najmä intenzitou a dobou podráždenia (v dusne pred búrkou ich agresivita narastá). Základné zásady: Včely a niektoré osy zanechávajú v mieste poranenia svoje žihadlo aj s časťou zadočka, ktoré je potrebné opatrne vytiahnuť tak, aby nedošlo k stlačeniu jedového vačku a vyprázdneniu zvyšného toxínu do rany - použiť sa môže napríklad pinzeta alebo opatrne zoškrabnúť nechtom alebo plastovou kartou. Bolesť a opuch v mieste bodnutia pomôžu zmierniť 50% alkoholový obklad (napr. Alpa) a lokálna aplikácia Fenistil gelu s antihistaminovým účinkom, prípadne studené obklady. 27
- Page 1 and 2: Mária Koščová - Zdenek Vostal V
- Page 3 and 4: PRVOKY (PROTOZOA) Prvoky sú jednob
- Page 5 and 6: Prevencia Prevencia voči amébovej
- Page 7 and 8: PŔHLIVCE (CNIDARIA) Telo pŕhlivco
- Page 9 and 10: Výskyt Mechúrovka portugalská sa
- Page 11 and 12: Nekúpať sa v sladkých vodách v
- Page 13 and 14: Prevencia Individuálna ochrana pr
- Page 15 and 16: LASTÚRNIKY (BIVALVIA) Mäkkýše s
- Page 17 and 18: ČLÁNKONOŽCE (ARTHROPODA) Článk
- Page 19 and 20: PAVÚKOVCE (ARACHNIDA) Pavúkovce s
- Page 21 and 22: Prevencia V niektorých krajinách
- Page 23 and 24: Opatrenia pri výskyte. V ubytovac
- Page 25: a rôzny organický materiál. Na p
- Page 29 and 30: nakrátko ponoríme do vody. Napadn
- Page 31 and 32: MOTÝLE (Lepidoptera) Motýle sú v
- Page 33 and 34: šachtách a pod. V teplých oblast
- Page 35 and 36: OCHRANA PRED BODAVÝM HMYZOM Člán
- Page 37 and 38: Ostne z miesta poranenia nie je vho
- Page 39 and 40: GASTRONÓMIA Plutvy žralokov sú d
- Page 41 and 42: NEBEZPEČENSTVO A) KONZUMÁCIA RÝB
- Page 43 and 44: dôkladným oplachovaním vodou. Tu
- Page 45 and 46: PLAZY (REPTILIA) Z hľadiska cestov
- Page 47 and 48: do zadnej časti hlavy, presne, hne
- Page 49 and 50: FAUNA SLOVENSKA KORYTNAČKY Jedinou
- Page 51 and 52: FAUNA SLOVENSKA Vtáky sú druhovo
- Page 53 and 54: CICAVCE (MAMMALIA) Cicavce sú výz
- Page 55 and 56: NÁKAZY PRENOSNÉ Z CICAVCOV NA ČL
- Page 57 and 58: Piknik - Ak si pripravujete nejaké
- Page 59 and 60: FAUNA SLOVENSKA K našej faune patr
- Page 61 and 62: MEDVEĎOVITÉ. Medveď hnedý - Urs
- Page 63 and 64: Medzinárodné dohovory: Dohovor o
- Page 65 and 66: CESTOVANIE DO ZAHRANIČIA PRED CEST
- Page 67 and 68: Literatúra Altmann, H.: Jedovaté
Boj proti faraónom sťažuje ukrytie ich hniezd hlboko v škárach múrov a bytových jadier, jednak ich<br />
schopnosť rýchlo poznať jedovatosť insekticídmi ošetrených plôch, ktorým sa dokážu vyhýbať.<br />
Prelomom boja s mravcom faraón bol objav syntetických látok, ktoré mravce ochotne prijímajú<br />
s potravou a ktoré narušujú ich larválny vývin. Asanačný účinok po aplikácii týchto prípravkov sa prejaví<br />
po 6 týždňoch až 3 mesiacoch, je však značne spoľahlivý. Prípravky môžeme používať v celej<br />
komunálnej sfére – v kuchyniach, skladoch potravín a pod.<br />
OSY sú známy štíhly hmyz čierno-žlto pásikavý a so zadočkom na úzkej stopke. Hladké žihadlo vedia<br />
obracať aj na boky. Na rozdiel od včiel po pichnutí žihadlo opäť z rany vytiahnú. Spoločenské osy<br />
stavajú guľovité hniezda zo sivej papieroviny, ktoré prilepujú na chránené miesta pod štítmi domov,<br />
v podkroví, rôznych výklenkoch i v dutinách podmuroviek a pod.<br />
V blízkostí hniezda sú osy útočné, preto musíme osie hniezda z obývaných objektov odstraňovať.<br />
V noci na zavesené hniezdo opatrne navlečieme čierne plastikové vrecúško (ako sa používa na<br />
vynášanie smetí) a dlhým nožom do neho rýchlo hniezdo odrežeme, uzatvoríme a vrece spálime.<br />
Hniezda na neprístupných miestach (dutiny pod plochými strechami, za trámami, pod verandami)<br />
likvidujeme postrekom kontaktným insekticídom. Prípravok aplikujeme do vletového otvoru a jeho<br />
okolia, kde osy usadajú. Vyhovujú bežné prípravky používané proti škodcom v ochrane rastlín. Zákrok<br />
je bezpečnejšie vykonať po tme, počas inaktivity ôs. Odstránenie osích hniezd (aj hniezd sršňov)<br />
vykonávajú aj špecializované firmy.<br />
V niektorých oblastiach sveta predstavujú značné zdravotné riziko i jedovaté blanokrídlovce (včely, osy<br />
a sršne atď.). Svojou agresivitou sú povestné najmä ázijské sršne a útočné africké a juhoamerické osy.<br />
Osa útočná si stavia svoje hniezda v zemi, takže pri chôdzi v miestach, kde sa vyskytuje, je potrebná<br />
obozretnosť. Nebezpečie predstavuje aj pre jazdcov na koňoch, ktorých pach má pre ňu dráždivý<br />
účinok.<br />
VČELY bývajú agresívne v blízkosti úľov, preto včelíny sa umiestňujú v bezpečnej vzdialenosti<br />
od navštevovaných miest. Včelám sa po bodnutí zvyčajne vytrhne žihadlo a ostane zapichnuté v rane.<br />
Potrebné je žihadlo vybrať, aby sa zabránilo zápalu rany .<br />
SRŠNE. Na rozdiel od včiel, čmeliakov a ôs, sú sršne aktívne večer a v noci. Bodnutie sršňa pripomína<br />
bodnutie horúcim klincom a niekoľko bodnutí naraz môže privodiť aj smrť. Niektoré tropické druhy<br />
sršňov sú veľmi agresívne a veľmi jedovaté.<br />
Hniezda ôs, sršňov a včelíny by sa nemali vyskytovať v blízkosti ubytovacích zariadení.<br />
NEBEZPEČENSTVO<br />
Mravce nemajú žihadlá, štípu tak, že uhryznú a do rany vystreknú jed zo zadočku. Jed obsahuje<br />
kyselinu mravčiu, ktorú pri silnejšom poštípaní treba neutralizovať čpavkovou vodou alebo octanom.<br />
Nebezpečné môže byť pobodanie včelami a osami, no najmä sršňom. Reakcie postihnutej osoby<br />
závisia od jej individuálnej citlivosti, druhu útočníka a počtu bodnutí. Väčšinou dochádza len k lokálnym<br />
príznakom. V mieste poranenia sa vytvorí pupenec so začervenaným okrajom, od ktorého sa rozširuje<br />
bolestivý opuch. Príznaky miznú za niekoľko hodín až 2 - 3 dni. Pri silnom pobodaní nastupujú celkové<br />
príznaky spojené so zvýšenou teplotou, bolesťami hlavy, nevoľnosťou. Pri alergikoch dochádza<br />
k tvorbe vyrážky, ktorá sa šíri od miesta vpichu po tele, svrbeniu, zrýchleniu pulzu. Môže nastať až<br />
kolaps krvného obehu a udusenie.<br />
Prvá pomoc<br />
Všeobecne platí, že pravdepodobnosť útoku na človeka je daná najmä intenzitou a dobou podráždenia<br />
(v dusne pred búrkou ich agresivita narastá).<br />
Základné zásady:<br />
Včely a niektoré osy zanechávajú v mieste poranenia svoje žihadlo aj s časťou zadočka, ktoré je<br />
potrebné opatrne vytiahnuť tak, aby nedošlo k stlačeniu jedového vačku a vyprázdneniu zvyšného<br />
toxínu do rany - použiť sa môže napríklad pinzeta alebo opatrne zoškrabnúť nechtom alebo<br />
plastovou kartou.<br />
Bolesť a opuch v mieste bodnutia pomôžu zmierniť 50% alkoholový obklad (napr. Alpa) a lokálna<br />
aplikácia Fenistil gelu s antihistaminovým účinkom, prípadne studené obklady.<br />
27