VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

V tropickej Afrike a Amerike sa vyskytuje BLCHA PIESOČNÁ (Tunga penetrans), ktorá žije v prachu
a piesku pri ľudských obydliach. Zavrtáva sa do kože medzi prstami a v okolí nechtov na nohe. Vzniká
svrbivá zápalová reakcia. Často vzniká sekundárna infekcia, vredy a gangrény. Na začiatku blchu
rozoznáme ako malý, čierny bod a odstránime ju po teplom kúpeli a dezinfekcii kože ihlou alebo
pinzetou. Neskôr je nutný chirurgický zákrok. Prevencia: Nenavštevovať a neprespávať v chatrčiach
domorodcov.
BZDOCHY (Heteroptera)
Bzdochy majú predné krídla charakteristicky upravené na polokrovky, v základnej časti kožovité,
koncovú časť tvorí priehľadná blana. Ústne ústroje sú bodavocicavé, schopné prijímať len tekutú
potravu. Mnohé bzdochy vylučujú odporne páchnuci sekrét, ktorým odpudzujú nepriateľov. Živia sa
telesnými šťavami rastlín alebo živočíchov, niektoré krvou teplokrvných zvierat a človeka.
ŠTÍPAVKY (Ilyocoris), ľudovo vodné včely, obratne plávajú. Ak na ne stúpime v obrannom reflexe
bolestivo pichajú. Žijú vo väčších nádržiach s bahnitým dnom, v rybníkoch, ramenách riek a veľkých
bazénoch. Ich pichnutie je málo nebezpečné.
BZDOCHA OBYČAJNÁ (Dolycoris) je špinavohnedá, hojne rozšírená, zanecháva odporný zápach
na jahodách, malinách a čerešniach. Ploštice sú ploské hrdzavohnedé bezkrídle bzdochy, cudzopasia
u vtákov a cicavcov.
V budovách sa vyskytuje PLOŠTICA POSTEĽNÁ (Cimex lectularius, 5 - 9 mm), svetloplachá, aktívna len
v noci. Ukrýva sa v štrbinách nábytku a stien, za obrazmi, garnižami, v elektrických zásuvkách
a vypínačoch, za tapetami a pod. Prelieza z jedného bytu do druhého. Môže žiť i v holubníkoch. Útočí
len za tmy, improvizovaná ochrana pred jej napádaním je nechať svietiť cez noc v spálni svetlo.
Jej uštipnutie spôsobuje u citlivých osôb svrbiace ružové pupene, často nepravidelného tvaru,
o priemere 1 - 3 cm. Môžu byť sprevádzané horúčkou a opuchmi, prípadne žihľavkovou vyrážkou
po celom tele. Poštípané miesta natierame alkoholom, mentolovým liehom, alebo 10% čpavkom.
Na opuchy prikladáme obklady s octanom hlinitým.
Prítomnosť ploštíc signalizujú drobné čiernohnedé škvrny ich výkalov na posteľnej bielizni
a po stenách. Silnejšie zamorenie prezradí charakteristický bzdoší zápach v miestnosti. Proti plošticiam
bojujeme reziduálnymi insekticídnymi postrekmi stien miestnosti a lôžok.
V hniezdach vtákov, hlavne lastovičiek a vrabcov, je bežne rozšírená PLOŠTICA VTÁČIA (Oeciacus
hirundinis). Ponáša sa na plošticu posteľnú, je však štíhlejšia a má hlbšie vykrojenú prednú hruď.
Občas sa zatúla do obytných priestorov, najmä začiatkom jesene, keď lastovičky opustili svoje hniezda.
Ľudí nenapadá, jej prítomnosť však často vyvolá zbytočnú paniku. Rozliezaniu tejto ploštice
predchádzame odstraňovaním vtáčích hniezd z budov.
V tropickej časti Strednej a Južnej Ameriky v chatrčiach domorodcov žijú krv pijúce bzdochy z rodov
TRIATOMA a RHODNIUS, ktoré prenášajú Chagasovu nemoc. Preto sa neodporúča nocovať v takýchto
chatrčiach.
BLANOKRÍDLOVCE (Hymenoptera)
Rad je pomenovaný podľa blanitých krídel, ktorých predný pár je väčší. Niektorým krídla chýbajú
(mravce). Vyvíjajú sa premenou dokonalou.
MRAVCE sa vyznačujú priečnou diskovitou hrčkou na stopke medzi hruďou a zadočkom. Je to
spoločenský hmyz. Mravce žijú v kolóniách, väčšina druhov v prírode, iba niektoré (rod Lasius)
navštevujú budovy kvôli potrave. Napádajú sladkosti, ako cukor, džemy, med a sladké pečivo. Ich
maškrtnosť využívame pri ich hubení. Lákame ich na sladkú návnadu s insekticídom.
Mravec faraónsky (Monomorium pharaonis) je stálym obyvateľom vykurovaných budov. Od migrujúcich
mravcov sa líši aj tým, že uprednostňuje potravu živočíšneho pôvodu. Škodí na mäse a mäsových
výrobkoch, tvarohu, syroch a pod. Hniezdi v štrbinách stien. Pri výpravách za potravou sa pridržiava
stálych cestičiek, tie potom asanujeme reziduálnym postrekom, alebo k nim kladieme návnady.
26