VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

a rôzny organický materiál. Na požívatiny prenášajú zárodky hnitia a plesnivenia, môžu pasívne
rozširovať aj nákazlivé choroby človeka a zvierat. Sú všežravé. Napádajú múku a múčne výrobky, sóju,
arašidy, kakao a čokoládu, sušenú zeleninu, ovocie a huby, džemy, mäso a mäsové výrobky, syry, ale
tiež kožušiny, vlnený a bavlnený textil a v núdzi i papier.
Rus domový (Blattella germanica, 10 - 15 mm) je špinavožltej až svetlohnedej farby. Kokóny obsahujú
najčastejšie okolo 30 vajíčok. Larválny vývin trvá asi pol roka. Často zamoruje kuchyne jedálni, sklady
potravín aj domácnosti.
Šváb obyčajný (Blatta orientalis, 17 - 30 mm) je tmavohnedý až čierny, značne teplomilný. Kokón
obsahuje okolo 15 vajíčok. Vyvíja sa v závislosti od teploty 3 až 5 rokov. Vyskytuje sa najmä
v pekárňach a kuchyniach, avšak môže zamoriť aj sklady a kotolne.
Prevencia, dezinsekcia
Výskytu švábov sa snažíme predísť udržiavaním čistoty a poriadku, ako aj pravidelnou kontrolou
zahmyzenia. Prítomnosť švábov zistíme večer zasvietením v miestnosti. Spoľahlivejšie informujú
signalizačné lapače, ktoré privábia aj ojedinelé šváby a pri slabom výskyte stačia zaistiť priebežnú
asanáciu. Lapače kladieme na miesta, ktoré šváby vyhľadávajú – ku stenám, pod kuchynské výlevky
a pod. Donedávna sa proti švábom používali hlavne insekticídne postreky, ich nevýhoda spočíva v tom,
že sa nesmú použiť priamo na potraviny, ani v ich blízkosti. Preto uprednostňujeme podávanie
návnadových prípravkov uložených v ochranných plastikových kazetách (Max force). Pri silnom
veľkoplošnom zamorení objektu švábmi je vhodnejšie obrátiť sa na asanačnú firmu.
UCHOLAKY (Dermaptera)
Ucholak je hmyz podobný stonožkám s charakteristickými klieštikmi na konci tela, má krátke kožovité
krovky. Ucholaky sú všežravé, vzbudzujú odpor, ale sú neškodné. Povera, že zaliezajú spiacim
osobám do ucha je neopodstatnená.
VŠI (Anoplura)
Malý bezkrídly zhora sploštený hmyz má nohy s veľkými príchytnými pazúrikmi. Živia sa krvou
cicavcov. Druhy napádajúce zvieratá nie sú prenosné na človeka. Vajíčka (hnidy) nalepujú na srsť,
resp. vlasy hostiteľa, voš šatová na záhyby šiat. Na človeku cudzopasia tri druhy vší. VOŠ ŠATOVÁ
(Pediculus corporis, 2 - 4 mm) sa ukrýva v záhyboch šiat. Je prenášačom nebezpečného škvrnitého
týfu (v Európe našťastie likvidovaného), aj niekoľkých ďalších nákaz rozšírených v rozvojových
krajinách. Ostatné ľudské vši sú parazity epidemiologicky bezvýznamné. VOŠ DETSKÁ (Pediculus
capitis, 2-3mm) je dosť častá v detských kolektívoch, aj v prázdninových táboroch. VOŠ LONOVÁ,
ľudovo filcka (Pthirus pubis, 1,5 – 2 mm) sa vyskytuje v ochlpení pohlavných orgánov. Jej bodnutie
zanecháva modrasté škvrny dobre viditeľné len u ľudí málo pigmentovaných. Pri silnom premnožení
žije aj v podpazuší, na zarastených prsiach a fúzoch, nie však vo vlasoch. Najčastejšie sa prenáša pri
pohlavnom styku, ale môže sa šíriť i kontaminovanou posteľnou či osobnou bielizňou.
Na odvšivovanie (depedikuláciu) sú v predaji osobitné prípravky. Kontaminovaný textil asanujeme
teplom – vyváraním, žehlením.
BLCHY (Aphaniptera)
Bezkrídly cudzopasný hmyz. Vyznačujú sa z bokov silne splošteným telom a skákavými zadnými
nohami. Sfarbené sú hnedo, hrdzavo alebo čierno. Larva je červíkovitá, beznohá, porastená dlhými
riedkymi chlpami. Žije v hniezde hostiteľa imág, v príbytkoch v prachu štrbín dlážok, v pelechoch
mačiek a psov. Blchy sa živia krvou vtákov a cicavcov. Vtáčie blchy neprechádzajú na cicavce
a naopak, avšak môžu mať široké spektrum hostiteľov.
BLCHA ĽUDSKÁ (Pulex irritans) bežne cudzopasí na psoch a mačkách, kým blcha psia
(Ctenocephalides canis) a BLCHA MAČACIA (Ctenocephalides felis) napádajú človeka. Epidemiologicky
najzávažnejšou je BLCHA KRYSIA (Xenopsylla cheopis), prenášač moru z krýs a stepných hlodavcov
na človeka. Len v 19. storočí bola krysa vypudená z územia strednej Európy, čím sa skončili aj morové
epidémie. Stále však ostáva nebezpečie, že s dopravou dôjde k opätovnému zavlečeniu krýs aj s ich
nebezpečnými blchami.
25