VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

Medzi nebezpečnejšie stonôžky patria druhy z rodu SCOLOPENDRA (napr. Austrália, teplé oblasti Ázie
a Ameriky), ktoré dorastajú až do dĺžky 30 cm. Májú jedovaté hryzadlá, ktorými lovia malé cicavce
a plazy. Uhryznutie je mimoriadne bolestivé.
HMYZ (Insecta)
Jediné bezstavovce s vyvinutými krídlami, pri niektorých druhoch však krídla zakrpateli alebo celkom
zanikli (vši, blchy, ploštice). Podľa spôsobu larválneho vývinu rozdeľujeme hmyz do skupiny
s premenou dokonalou a s premenou nedokonalou.
Hmyz s nedokonalou premenou má larvy v podstate podobné dospelým, ale sú menšie a vyliahnu sa
bezkrídle. Ako dorastajú, vytvárajú sa im krídla a pohlavné ústroje. Do tejto skupiny patria švehly,
chvostoskoky, šváby, bzdochy, ucholaky, vši a ďalšie rady.
Hmyz s premenou dokonalou sa vyvíja cez larvy celkom nepodobné dospelcom (napr. húsenica
a motýľ), ktoré sa kuklia. Až z kukly sa po určitom čase, niekedy značne dlhom, vyliahne dospelec
(imágo). Takto sa vyvíjajú blanokrídlovce, chrobáky, dvojkrídlovce, motýle a blchy. Vývinový cyklus
od vajíčka po imágo je rôzne dlhý, od niekoľkých dní (drozofily iba 5 dní), niekoľko týždňov (väčšina
komárov a múch), viac mesiacov (mnohí skladoví škodcovia) až rokov (fúzač krovový, 10 - 14 rokov).
Trvanie larválneho vývinu ovplyvňuje druhová príslušnosť hmyzu, aj prostredie, najmä potrava, teplota
a vlhkosť. Chlad spomaľuje vývin, až ho celkom zastaví. Extrémne nízke i vysoké teploty hmyz
usmrcujú. Niektorý parazitický hmyz dokáže dlho hladovať, blchy až 130 dní a ploštica posteľná
dokonca 550 dní.
CHVOSTOSKOKY (Collembola)
Chvostoskoky patria k pôdnemu hmyzu, ktorý má na konci zadočka skákaciu vidlicu, ktorou sa pri
vyplašení odráža od podložky a skáče ako blcha. Vo väčších črepníkoch s vlhkou humusovou zeminou
žije chvostoskok záhradný. Zbadáme ho pri výdatnom zalievaní, keď sa vynorí na povrch pôdy ako
malé poskakujúce sivé čiarky. Po skladovaných zemiakoch a zelenine niekedy lozí biely chvostoskok
kráčavý, má nevyvinutú skákaciu vidlicu. Živí sa hlavne výtrusmi plesní, je neškodný.
V našej faune je významným endemitom chvostoskok tatranský – Hypogastrura tatrica,
chvostoskok horský – Falsopia alpina a glaciálnym reliktom Tetracentella arctica.
ŠVEHLY (Thysanura)
Drobný bezkrídly hmyz obľubujúci vlhko a tmu. Pretiahnuto kvapkovité telo charakteristicky zakončujú
tri dlhé štetiny. Sú striebristo lesklé, vzhľadom i hybkosťou pripomínajú rybičku, preto sa im ľudovo
hovorí „ strieborné rybičky“. Keď v tmavej miestnosti náhle rozsvietime, švehly sa rozpŕchnu do úkrytov.
Obývajú kúpeľne, záchody, komory. V skladoch zaliezajú pod debny a povaľujúce sa predmety. Môžu
sa uchytiť aj v knižniciach. Najlepšie im vyhovuje izbová teplota, dobre znášajú jej dočasné zníženie.
V budovách sa rozširujú po vodovodných a odpadových rúrach a pod. Živia sa prevážne plesňami
a omrvinkami ľudskej potravy, obľubujú škrob a cukor. Nezvyknú spôsobovať väčšie škody, len tapety
môžu vážne poškodzovať, vyžierajú pod nimi lepidlo.
Ich prítomnosti predchádzame častým vetraním miestností, vysušovaním vlhkých miest a udržiavaním
čistoty – odstraňovať prázdne debny a škatule, povaľujúce sa predmety. V prípade potreby možno
použiť dostupné insekticídne prípravky proti lezúcemu hmyzu.
ŠVÁBY (Blattodea)
Šváby sa vyznačujú pretiahlo vajcovitým ploským telom zakončeným párom lupienkovitých príveskov,
dlhými nitkovitými tykadlami a silnými behavými nohami s tŕňmi. Krídla sú pergamenovité, samičky
švába obyčajného sú bezkrídle. Samičky často nosia prilepené na zadoček charakteristické chitínové
puzdro s vajíčkami, tzv. kokón. Domové šváby sú teplomilné, nočné živočíchy. Cez deň sa ukrývajú
v štrbinách múrov, za nábytkom, pod uvoľnenými kachličkami, pod vaňou a pod.
Šváby sú obávaní škodcovia vývarovni jedál, potravinárskych prevádzok i domácností. Naviac
rozšírený je rus domový. Svojim konzumom, trusom a odporným zápachom znehodnocujú potraviny
24