VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

Prevencia
V niektorých krajinách Južnej Ameriky predstavujú pavúky závažnejší zdravotný problém ako jedovaté
hady, k úmrtiu postihnutých osôb však dochádza iba zriedkavo. Najviac obetí po pohryzení pavúkom je
u malých detí. Pavúky často zaliezajú do odložených odevov, pod kožušiny a rohože na zemi,
na spodnú stranu stoličiek, do odhodených nádob a prázdnych konzerv, pod kôru stromov alebo
na visiace uteráky, ktoré je vhodné pred použitím pretrepať. K pohryzeniam dochádza aj pri skladaní
obrazov zo steny, upratovaní v neprehľadnom tmavom priestore, či napríklad na toalete, najmä
v drevených poľných záchodoch. V nočných hodinách sa odporúča osvetľovať si cestu baterkou.
Nie každé bolestivé uhryznutie musí znamenať vážnu otravu a naopak, pohryzenie niektorými prudko
jedovatými pavúkmi bolí len málo alebo vôbec.
FAUNA SLOVENSKA
Najznámejšie a najhojnejšie naše pavúky sú križiaky križiak obyčajný – Araneus diadematus)
s charakteristickou kresbou na hornej strane bruška. Strehúne netkajú siete, ale na korisť striehnu.
Najväčším pavúkom v Európe je strehúň škvrnitý - Lycosa singoriensis (4-7 cm), žije v najteplejších
oblastiach južného Slovenska. Je to nočný živočích a svojím osrstením a veľkosťou pripomína tropické
tarantule. V sebaobrane môže pohrýzť aj človeka, ale jeho uhryznutie nie je nebezpečné. Pôsobí ako
bodnutie včely alebo osy. Častý na poliach je strehúň poľný - Pardosa agrestis. V budovách
najčastejšie sa vyskytuje kútnik domový - Tegenaria domestica, ktorý vytvára špinavé siete v kútoch
miestností. Kvetárkovité sú nepatrné pavúčiky (2-5 mm), vyznačujú sa živými farbami (zelené, žlté,
biele) a žijú v kvetoch.
KOSCE (Opilionida)
Sú podobné pavúkom, s ktorými si ich laici často mýlia. Na rozdiel od pavúkov majú kompaktné telo
a extrémne dlhé tenké nohy. Nohy sa ľahko odlomia a odtrhnuté istý čas kŕčovito mykajú – „kosia“.
Kosce sú dravé vlhkomilné živočíchy. Nerobia siete. Vyskytujú sa vo vlhkých miestnostiach. Sú
neškodné, skôr užitočné.
ROZTOČE (Acarida)
Drobné až celkom malé pavúkovce s celistvým tielkom. Vyvíjajú sa cez šesťnohú larvu a osemnohú
nymfu. Viaceré majú 2 - 3 nymfálne štádia. Niektoré druhy sú škodlivé alebo cudzopasnícke.
KLIEŠTE
Kliešte sú z roztočov najväčšie, merajú 2 - 10 mm. Ústny ústroj majú upravený na vretenovitý bodec
posiaty spätnými háčikmi. Živia sa krvou plazov, vtákov a cicavcov. Prenášajú viaceré nebezpečné
choroby, zohrávajú hlavnú úlohu v prírodných ohniskách nákaz.
KLIEŠŤ OBYČAJNÝ
U nás je najviac rozšírený a závažný kliešť obyčajný (Ixodes ricinus). Hnedočierny samček meria len
2 mm, červenkastá samička 10 mm po nasatí krvi, keď zväčší svoju hmotnosť až 200 krát. Kliešte majú
trojročný vývinový cyklus, počas ktorého vystriedajú troch hostiteľov. Každé vývinové štádium je prisaté
na hostiteľa na niekoľko dní, kým sa nenapije krvi a kým hostiteľ nepríde do vhodného prostredia
pre ďalší vývin kliešťa. Vtedy kliešť zalezie do zeme, tam prezimuje a lieni sa. Samičky v zemi nakladú
vajíčka a zahynú.
Kliešte sú hojne rozšírené v listnatých a zmiešaných lesoch, v krovinatých porastoch, často
v prímestskej zeleni, parkoch a miestami aj v záhradách. Na svoju obeť striehnu v tráve a v kríkoch.
Prevencia
Pred kliešťami sa v zamorenom teréne chránime vhodným oblečením. Oblečenie má sťažiť
prichytenie kliešťa. Vyžaduje dlhé nohavice z hladkej tmavej látky, na ktorú sa kliešť ťažšie zachytí
ako na látke s dlhým vlasom, alebo na holých nohách. Topánky majú byť uzatvorené, pokiaľ
21