VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

Prevencia
Škorpióny rady zaliezajú do topánok a šatstva. V endemických krajinách je potrebné pred
oblečením skontrolovať odev a obuv (dôkladne vytriasť), nevyhnutná je opatrnosť pri dvíhaní
predmetov, ktoré ležia dlhšiu dobu na zemi, hlavne v tmavých a vlhkých kútoch.
V nočných hodinách nechodiť boso mimo domu ani v miestnostiach. Cestu si osvetliť.
Účinným opatrením pri pobytoch vo vysoko zamorených oblastiach trópov a subtrópov je aj
umiestnenie lôžka 5 až 10 cm od steny, pričom nohy postele sa postavia do väčších širokohrdlých
pohárov (konzerv).
Dôležitú preventívnu úlohu má i vyplnenie všetkých štrbín a dier v stenách, kde sa môžu škorpióny
cez deň ukrývať.
ŠŤÚRIKY (Pseudoscorpionidea)
Pripomínajú maličké škorpióny, merajú iba 1-4 mm. V porovnaní so škorpiónmi nemajú jedový bodec.
Sú neškodné. Lovia drobné článkonožce v skladoch potravín, príbytkoch, aj v starých knihách, čím
sú užitočné.
PAVÚKY
(Araneida)
V budovách sú nežiadúce tvorbou pavučín. V skutočnosti však sú osožné chytaním múch, molí
a komárov. V stavbách najčastejšie stretávame pavúka kútnika. Snuje lievikovité siete v kútoch
miestností. Pre človeka je neškodný.
JEDOVATÉ PAVÚKY
Nebezpečné sú niektoré exotické pavúky. Vážne celkové príznaky vyvolávajú pavúky rodu Latrodectus,
vyskytujú sa v južnej Európe (malmignatta), Afrike, na Filipínach, strednej a tropickej Ázii a pri Čiernom
mori („čierny vlk“ karakurt), v Severnej Amerike (čierna vdova) aj v Austrálii. Nebezpečné sú aj pavúky,
ktoré spôsobujú lokálne nekrózy - hnedé pavúky (rod Loxosceles) v teplejšej oblasti Ameriky, v Brazílii
Lycosa raptoria, v Bolívii Dendryphantes noxius, v Austrálií zástupcovia rodov Atrax.
Najnebezpečnejšie však sú juhoamerické tzv. „banánové pavúky“ (rod Phoneutria), k nám zavlečené
v trsoch banánov.
Úmrtia človeka po uhryznutí pavúkom sú celkom výnimočné, v rizikových krajinách bývajú dostupné
aj liečebné séra.
Príznaky otravy
Príznaky otravy po uhryznutí pavúkom spočívajú prevážne vo výstupe studeného potu a bolestivosti
rany po uhryznutí, ktorá sa zapáli a pod ňou sa šíri bolestivý opuch. Vo vážnych prípadoch asi
o 30 minút sa objaví bolesť hlavy, zvracanie, potenie, nepokoj, kolísanie krvného tlaku a zrýchlenie
srdcovej činnosti. Typickým prejavom sú aj bolestivé kŕče tvárových svalov s opuchom viečok
a prekrvením spojiviek.
Prvá pomoc
Podobné zásady prvej pomoci ako u škorpiónov a jedovatých hadov (ukľudnenie, podviazanie,
znehybnenie, transport v kľude) platia aj pre poranenia jedovatými pavúkmi. Vysávanie jedu, narezanie
rany, jej pálenie či leptanie nemajú význam a môžu situáciu ešte viac zhoršiť.
Hlavné zásady:
Postihnutému treba podať liek proti bolesti (napr. Paralen, Surgam, Ibuprofen), rýchlu úľavu
prinesie vnútrožilovo podané kalcium (podáva ho lekár alebo zdravotník).
Pavúky sa pohybujú v prostredí kontaminovanom rôznymi druhmi mikroorganizmov, ktoré sa môžu
pri pohryzení preniesť na kožu človeka. Ranu je preto potrebné dôkladne vydezinfikovať
a v prípade jej sekundárnej infekcie aplikovať antibiotiká.
Imobilizovať končatinu, aby sa spomalilo vstrebávanie toxínu (ak uhryznutie je na končatine).
Proti jedu niektorých pavúkov sa vyrába špecifické sérum, pre správne určenie typu je žiadúce
priniesť pavúka so sebou.
Zaistiť transport do zdravotníckeho zariadenia. Pri závažných celkových príznakoch a pri šírení
nekróz v mieste uhryznutia sa aplikuje sérum.
20