VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

PAVÚKOVCE (ARACHNIDA)
Pavúkovce sú prevažne suchozemské živočíchy, mnohé nebezpečné ako škodcovia potravín,
cudzopasníky, prenášače nákaz alebo jedovaté živočíchy. Telo pavúkovcov je buď zrastené
do kompaktného celku (roztoče, škorpióny, kosce) alebo rozčlenené na hlavohruď a bruško (pavúky).
Z hľadiska cestovného ruchu sú významné nasledujúce rady.
ŠŤÚRY (Scorpionidea)
Úzke, z vrchu sploštené telo zakončuje silný pazúrikovitý osteň s jedovou žľazou. Nápadné sú veľké
klepietka. Dorastajú do dĺžky 5 - 22 cm. Šťúry sú nočné živočíchy, počas dňa sa ukrývajú
pod kameňmi, v piesku, v poraste. Radi zaliezajú do tmavých kútov, pod rôzne predmety, do topánok
a pod odložené odevy. Neútočia, bodajú len ak sa cítia ohrození.
Výskyt
Rozšírené sú v trópoch a subtrópoch celého sveta a niektoré aj v južnej Európe. Nebezpečné sú najmä
niektoré juhoamerické a severoafrické škorpióny. Na Slovensku sa nevyskytujú.
V Európe sa nachádzajú v stredomorskej oblasti, ich domovom je južné Španielsko, južné Francúzsko,
Taliansko, Chorvátsko, Macedónsko, Srbsko a Čierna Hora, Albánsko, Grécko, Bulharsko a Turecko.
Európske škorpióny nepredstavujú vážny zdravotnícky problém. Iba najväčší z nich, 7-10 cm dlhý šťúr
poľný (Buthus occitanus), žijúci v južnom Francúzsku, južnom Španielsku, na Kréte, na Balkáne
a v severnej Afrike môže byť nebezpečný, najmä pre deti. Jeho bodnutie je značne bolestivé. K nám
bol občas zavlečený v batožine turistov vracajúcich sa zo Stredomoria. Vydrží hladovať vyše roka.
Trópy, subtrópy. Celosvetový primát v počte poranení škorpiónom drží Mexiko. Nebezpečné jedovaté
druhy škorpiónov sa vyskytujú hlavne týchto krajinách a oblastiach: Mexiko, Arizona, Trinidad, Brazília,
severná Afrika, Egypt, južná a juhovýchodná Afrika, Madagaskar, Blízky a Stredný východ, Čína.
V Indonézii zväčša nevyvoláva ťažšie reakcie. V Malajzii a Indii sú smrteľné prípady vzácne.
Príznaky
Človek je na jed škorpiónov citlivý 5 až 10-krát viac ako ostatné cicavce. Zvláštnu pozornosť je treba
venovať deťom, alergikom a ľuďom, ktorí sú bodnutí do silne prekrvenej časti tela, napr. do končekov
prstov, hlavy, prípadne do krku. Malé deti a alergici môžu na bodnutie aj málo nebezpečným
škorpiónom zareagovať alergickou reakciou.
Aj u menej jedovatých druhov je výrazným symptómom silná bolesť, ktorá pripomína bodnutie osou.
Niektorí postihnutí udávajú aj pocit ztuhnutia paže šíriaci sa do celého tela. Poranené miesto môže byť
citlivejšie na dotyk, tlak, teplo a chlad. Prevažná väčšina bodnutí škorpiónmi končí odznením lokálnych
príznakov, ktoré vymiznú obvykle počas 12 - 36 hodín. Ťažké otravy sprevádza bolesť brušných svalov,
škrabanie v krku, kŕče a silné potenie. Dochádza k inkontinencii moču a stolice. Smrť nastáva
paralýzou dýchacích svalov.
Prvých 6 - 12 hodín po poranení škorpiónom musíme postihnutú osobu pozorovať. Ak sa celkové
príznaky neobjavia ani do 24 hodín, možno prípad označiť za ľahkú otravu, ktorá nebude mať žiadne
ďalšie následky.
Prvá pomoc
Prvá pomoc je podobná ako pri uhryznutí jedovatým hadom:
Postihnutú osobu upokojiť.
Odporúča sa omyť ranu mydlovou vodou a vydezinfikovať.
Priložiť studený obklad a zmierňovať bolesť bežnými analgetikami. Prenikavý terapeutický úspech
má aplikácia kalcia do žily (5 ml 10% CaCl 2 ), po ktorej pacient okamžite pociťuje zlepšenie stavu.
Zabezpečiť lekárske ošetrenie. Špecifické sérum sa podáva podľa rozhodnutia lekára iba
pri najzávažnejších stavoch s prejavmi celkovej otravy s prevahou postihnutia nervového systému.
Neodporúča sa: ranu po bodnutí rozrezať. Množstvo jedu je väčšinou malé, presná lokalizácia rezu je
ťažko určiteľná a toxín veľmi rýchlo preniká do tkaniva ako aj do krvných a lymfatických ciest. Jed
nevysávať ústami!
19