VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

fberg.tuke.sk
from fberg.tuke.sk More from this publisher
03.01.2015 Views

Najväčší z morských druhov je homár obyčajný (Homarus vulgaris), dorastá do dĺžky 50 cm. Loví sa hlavne pri nórskom a britskom pobreží a na trhu je vysoko cenený. Ešte drahší je homár norvéžsky (Nephrops norvegicus), narastie len do dĺžky 30 cm a už za živa je lososovo červený. Langusta (Palinurus vulgaris), dĺžky 40 cm, je bez klepiet, ale má veľmi dlhé tykadlá. Krevety (Palaemon) sú drobné ráčiky, dlhé iba 5-8 cm, z bokov sploštené a za živa takmer priesvitné. Vo východoázijských krajinách pražené krevety predávajú vo vrecúškach. Ľudia ich chrumkajú podobne ako u nás oriešky a pukance. Hlavne do šalátov sa uplatňujú garnáty, čiže garnely (Crangon). Merajú 6 - 10 cm, sú sfarbené sivo, hnedasto alebo ružovo. Vyznačujú sa dlhými tykadlami. V predaji sú vo vákuovom balení. KRABY Kraby majú významné využitie v gastronómii a dovážajú sa aj k nám. Najčastejšie sú to príslušníci rodu Carcinus, rozšíreného pri všetkých európskych moriach. Merajú do 10 cm. Na rybie trhy severských krajín prichádza podstatne väčší krab široký (Cancer pagurus). Chrbtový pancier má až 20 cm široký a narastie do 5 kg hmotnosti. Krab nesúmerný (Menippe mercenaria) je vďaka svojmu mäsu, ktoré má jemnú chuť, známou pochúťkou. Žije vo vodách pozdĺž južného pobrežia Floridy a okolo Antíl. Má mocné klepetá, z ktorých jedno je oveľa väčšie ako druhé. Na konzum sa používa len mäso z väčšieho klepeta. V zálive Tampa Bay, kde sa lovia vo veľkom množstve, odlamujú uloveným krabom väčšie klepeto a zas ich púšťajú do vody. O niekoľko mesiacov sa z menšieho klepeta vyvinie veľké klepeto, čo sa môže niekoľkokrát zopakovať. Pavúkovité kraby sú kraby obrovských rozmerov s veľmi dlhými nohami, využívané v gastronómii. Krab kamčatský (Paralithodes camtschatica), ktorého rozpätie klepiet dosahuje 90 – 120 cm a celková šírka aj s nohami je okolo 3 – 3,5 m, obýva morské hlbiny okolo Aljašky, Japonska a Beringovho mora. Vo veľkom množstve sa loví kvôli mäsu. Podobné uplatnenie má aj krab „centolla“, ktorý sa vyskytuje v južnej oblasti Chile a Magalhaesovho prielivu. Tieto kraby majú také dlhé nohy, že na prípravu jedla stačí niekoľko článkov. RIZIKÁ PRI KONZUMÁCII KRABOV A RAKOV Riziká súvisia s konzumáciou krabov a rakov a sú podobné ako pri konzumácii lastúrnikov (lov neďaleko prístavov – rôzne infekcie, jed obrnenok). Zvláštne riziko predstavuje konzumácia riečnych krabov a rakov v Ázii, nedostatočne tepelných upravených alebo surových. Vyskytli sa aj nákazy po konzumácii zeleninového šalátu poliateho omáčkou zo surových krabov. Riečne kraby a raky v Ázii môžu obsahovať motolicu Paragonimus westermani, ktorá vyvoláva pľúcnu motoličnatosť (podobnú pľúcnej tuberkulóze). Okrem infekcií hrozí pri konzumácii morských kôrovcov, mäkkýšov a niektorých rýb aj alergická reakcia. Cestovatelia s alergiou v anamnéze bez predchádzajúcej skúsenosti s konzumáciou daného vodného živočícha by preto mali postupovať opatrne. FAUNA SLOVENSKA U nás žijú 3 druhy rakov. Najmenším je rak riavový – Astacus torrentium (10 cm), obyvateľ čistých bystrín. Je vzácny, zákonom chránený. Rak riečny – Astacus fluviatilis (20 cm) je pôvodný druh, obýva mierne tečúce aj stojaté vody skôr v nižších polohách (od nížin po horské oblasti). Vyskytuje sa len v čistých vodách, je veľmi citlivý na chemické znečistenie vôd. Na mnohých miestach ho vyhubil račí mor, preto ako náhrada bol vysadzovaný odolnejší rak bahenný – Astacus leptodactylus (25 cm) z Poľska. Má úzke klepetá, nie je náročný na čistotu vody. Ku kôrovcom patria aj drobné živočíchy – žiabronôžky. Najvzácnejšou našou žiabronôžkou je glaciálny relikt žiabronôžka severská (Branchinecta paludosa, 1-2 cm). Vyskytuje sa iba v Hornom Furkotskom plese vo Vysokých Tatrách. 18

PAVÚKOVCE (ARACHNIDA) Pavúkovce sú prevažne suchozemské živočíchy, mnohé nebezpečné ako škodcovia potravín, cudzopasníky, prenášače nákaz alebo jedovaté živočíchy. Telo pavúkovcov je buď zrastené do kompaktného celku (roztoče, škorpióny, kosce) alebo rozčlenené na hlavohruď a bruško (pavúky). Z hľadiska cestovného ruchu sú významné nasledujúce rady. ŠŤÚRY (Scorpionidea) Úzke, z vrchu sploštené telo zakončuje silný pazúrikovitý osteň s jedovou žľazou. Nápadné sú veľké klepietka. Dorastajú do dĺžky 5 - 22 cm. Šťúry sú nočné živočíchy, počas dňa sa ukrývajú pod kameňmi, v piesku, v poraste. Radi zaliezajú do tmavých kútov, pod rôzne predmety, do topánok a pod odložené odevy. Neútočia, bodajú len ak sa cítia ohrození. Výskyt Rozšírené sú v trópoch a subtrópoch celého sveta a niektoré aj v južnej Európe. Nebezpečné sú najmä niektoré juhoamerické a severoafrické škorpióny. Na Slovensku sa nevyskytujú. V Európe sa nachádzajú v stredomorskej oblasti, ich domovom je južné Španielsko, južné Francúzsko, Taliansko, Chorvátsko, Macedónsko, Srbsko a Čierna Hora, Albánsko, Grécko, Bulharsko a Turecko. Európske škorpióny nepredstavujú vážny zdravotnícky problém. Iba najväčší z nich, 7-10 cm dlhý šťúr poľný (Buthus occitanus), žijúci v južnom Francúzsku, južnom Španielsku, na Kréte, na Balkáne a v severnej Afrike môže byť nebezpečný, najmä pre deti. Jeho bodnutie je značne bolestivé. K nám bol občas zavlečený v batožine turistov vracajúcich sa zo Stredomoria. Vydrží hladovať vyše roka. Trópy, subtrópy. Celosvetový primát v počte poranení škorpiónom drží Mexiko. Nebezpečné jedovaté druhy škorpiónov sa vyskytujú hlavne týchto krajinách a oblastiach: Mexiko, Arizona, Trinidad, Brazília, severná Afrika, Egypt, južná a juhovýchodná Afrika, Madagaskar, Blízky a Stredný východ, Čína. V Indonézii zväčša nevyvoláva ťažšie reakcie. V Malajzii a Indii sú smrteľné prípady vzácne. Príznaky Človek je na jed škorpiónov citlivý 5 až 10-krát viac ako ostatné cicavce. Zvláštnu pozornosť je treba venovať deťom, alergikom a ľuďom, ktorí sú bodnutí do silne prekrvenej časti tela, napr. do končekov prstov, hlavy, prípadne do krku. Malé deti a alergici môžu na bodnutie aj málo nebezpečným škorpiónom zareagovať alergickou reakciou. Aj u menej jedovatých druhov je výrazným symptómom silná bolesť, ktorá pripomína bodnutie osou. Niektorí postihnutí udávajú aj pocit ztuhnutia paže šíriaci sa do celého tela. Poranené miesto môže byť citlivejšie na dotyk, tlak, teplo a chlad. Prevažná väčšina bodnutí škorpiónmi končí odznením lokálnych príznakov, ktoré vymiznú obvykle počas 12 - 36 hodín. Ťažké otravy sprevádza bolesť brušných svalov, škrabanie v krku, kŕče a silné potenie. Dochádza k inkontinencii moču a stolice. Smrť nastáva paralýzou dýchacích svalov. Prvých 6 - 12 hodín po poranení škorpiónom musíme postihnutú osobu pozorovať. Ak sa celkové príznaky neobjavia ani do 24 hodín, možno prípad označiť za ľahkú otravu, ktorá nebude mať žiadne ďalšie následky. Prvá pomoc Prvá pomoc je podobná ako pri uhryznutí jedovatým hadom: Postihnutú osobu upokojiť. Odporúča sa omyť ranu mydlovou vodou a vydezinfikovať. Priložiť studený obklad a zmierňovať bolesť bežnými analgetikami. Prenikavý terapeutický úspech má aplikácia kalcia do žily (5 ml 10% CaCl 2 ), po ktorej pacient okamžite pociťuje zlepšenie stavu. Zabezpečiť lekárske ošetrenie. Špecifické sérum sa podáva podľa rozhodnutia lekára iba pri najzávažnejších stavoch s prejavmi celkovej otravy s prevahou postihnutia nervového systému. Neodporúča sa: ranu po bodnutí rozrezať. Množstvo jedu je väčšinou malé, presná lokalizácia rezu je ťažko určiteľná a toxín veľmi rýchlo preniká do tkaniva ako aj do krvných a lymfatických ciest. Jed nevysávať ústami! 19

Najväčší z morských druhov je homár obyčajný (Homarus vulgaris), dorastá do dĺžky 50 cm. Loví sa<br />

hlavne pri nórskom a britskom pobreží a na trhu je vysoko cenený. Ešte drahší je homár norvéžsky<br />

(Nephrops norvegicus), narastie len do dĺžky 30 cm a už za živa je lososovo červený. Langusta<br />

(Palinurus vulgaris), dĺžky 40 cm, je bez klepiet, ale má veľmi dlhé tykadlá. Krevety (Palaemon) sú<br />

drobné ráčiky, dlhé iba 5-8 cm, z bokov sploštené a za živa takmer priesvitné. Vo východoázijských<br />

krajinách pražené krevety predávajú vo vrecúškach. Ľudia ich chrumkajú podobne ako u nás oriešky<br />

a pukance. Hlavne do šalátov sa uplatňujú garnáty, čiže garnely (Crangon). Merajú 6 - 10 cm, sú<br />

sfarbené sivo, hnedasto alebo ružovo. Vyznačujú sa dlhými tykadlami. V predaji sú vo vákuovom<br />

balení.<br />

KRABY<br />

Kraby majú významné využitie v gastronómii a dovážajú sa aj k nám. Najčastejšie sú to príslušníci rodu<br />

Carcinus, rozšíreného pri všetkých európskych moriach. Merajú do 10 cm. Na rybie trhy severských<br />

krajín prichádza podstatne väčší krab široký (Cancer pagurus). Chrbtový pancier má až 20 cm široký<br />

a narastie do 5 kg hmotnosti.<br />

Krab nesúmerný (Menippe mercenaria) je vďaka svojmu mäsu, ktoré má jemnú chuť, známou<br />

pochúťkou. Žije vo vodách pozdĺž južného pobrežia Floridy a okolo Antíl. Má mocné klepetá, z ktorých<br />

jedno je oveľa väčšie ako druhé. Na konzum sa používa len mäso z väčšieho klepeta. V zálive Tampa<br />

Bay, kde sa lovia vo veľkom množstve, odlamujú uloveným krabom väčšie klepeto a zas ich púšťajú<br />

do vody. O niekoľko mesiacov sa z menšieho klepeta vyvinie veľké klepeto, čo sa môže niekoľkokrát<br />

zopakovať.<br />

Pavúkovité kraby sú kraby obrovských rozmerov s veľmi dlhými nohami, využívané v gastronómii. Krab<br />

kamčatský (Paralithodes camtschatica), ktorého rozpätie klepiet dosahuje 90 – 120 cm a celková šírka<br />

aj s nohami je okolo 3 – 3,5 m, obýva morské hlbiny okolo Aljašky, Japonska a Beringovho mora.<br />

Vo veľkom množstve sa loví kvôli mäsu. Podobné uplatnenie má aj krab „centolla“, ktorý sa vyskytuje<br />

v južnej oblasti Chile a Magalhaesovho prielivu. Tieto kraby majú také dlhé nohy, že na prípravu jedla<br />

stačí niekoľko článkov.<br />

RIZIKÁ PRI KONZUMÁCII KRABOV A RAKOV<br />

Riziká súvisia s konzumáciou krabov a rakov a sú podobné ako pri konzumácii lastúrnikov<br />

(lov neďaleko prístavov – rôzne infekcie, jed obrnenok).<br />

Zvláštne riziko predstavuje konzumácia riečnych krabov a rakov v Ázii, nedostatočne tepelných<br />

upravených alebo surových. Vyskytli sa aj nákazy po konzumácii zeleninového šalátu poliateho<br />

omáčkou zo surových krabov. Riečne kraby a raky v Ázii môžu obsahovať motolicu Paragonimus<br />

westermani, ktorá vyvoláva pľúcnu motoličnatosť (podobnú pľúcnej tuberkulóze).<br />

Okrem infekcií hrozí pri konzumácii morských kôrovcov, mäkkýšov a niektorých rýb aj alergická<br />

reakcia. Cestovatelia s alergiou v anamnéze bez predchádzajúcej skúsenosti s konzumáciou<br />

daného vodného živočícha by preto mali postupovať opatrne.<br />

FAUNA SLOVENSKA<br />

U nás žijú 3 druhy rakov. Najmenším je rak riavový – Astacus torrentium (10 cm), obyvateľ čistých<br />

bystrín. Je vzácny, zákonom chránený. Rak riečny – Astacus fluviatilis (20 cm) je pôvodný druh, obýva<br />

mierne tečúce aj stojaté vody skôr v nižších polohách (od nížin po horské oblasti). Vyskytuje sa len<br />

v čistých vodách, je veľmi citlivý na chemické znečistenie vôd. Na mnohých miestach ho vyhubil račí<br />

mor, preto ako náhrada bol vysadzovaný odolnejší rak bahenný – Astacus leptodactylus (25 cm)<br />

z Poľska. Má úzke klepetá, nie je náročný na čistotu vody.<br />

Ku kôrovcom patria aj drobné živočíchy – žiabronôžky. Najvzácnejšou našou žiabronôžkou je glaciálny<br />

relikt žiabronôžka severská (Branchinecta paludosa, 1-2 cm). Vyskytuje sa iba v Hornom Furkotskom<br />

plese vo Vysokých Tatrách.<br />

18

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!