VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

LASTÚRNIKY (BIVALVIA)
Mäkkýše s dvojchlopňovou lastúrou. Väčšina z nich žije v mori. Podobne ako ulitníky, zaujímavé sú ako
suveníry a ozdobné predmety, niektoré sú jedlé.
GASTRONÓMIA
Kulinársky vychýrené sú najmä ustrice a slávky, ale aj ďalšie z lastúrnikov sú využívané v gastronómii,
napr. v stredomorskej oblasti hrebenatky a srdcovky. USTRICA (Ostrea edulis) má misky lastúry
nerovnako veľké, nepravidelne okrúhle a s drsnými škridlicovitými prírastkami (letokruhmi). SLÁVKA
(Mytilus edulis) má lastúru trojuholníkovitú a člnkovito prehnutú. Podávajú sa surové alebo len zľahka
tepelne upravené.
Riziko
a) Oba druhy sa chovajú v umelých slapoch v pobrežných plytčinách, často znečisťovaných
komunálnymi splaškami z prítokov. Tieto vody môžu byť kontaminované choroboplodnými zárodkami,
ktoré sa v tele mušlí uchytia a množia. Konzumácia surových ustríc, rozšírená medzi labužníkmi, môže
zapríčiniť nákazu žltačkou, týfusom, salmonelózou, cholerou a ďalšími alimentárnymi infekciami. Preto
sa odporúča jesť len tepelne upravené ustrice.
Prevencia: dokonalá tepelná úprava
b) Po konzumácii morských lastúrnikov môže tiež dochádzať k otravám. Lastúrniky jed nevytvárajú, ale
získavajú ho potravou - konzumáciou planktónu, ak jeho súčasťou sú mikroskopické bičíkovce
obrnenky (Dinoflagellata). K občasnému premnoženiu obrnenok dochádza väčšinou v letnom období
a voda má červenkastú farbu (červený morský príliv).
HLAVONOŽCE (CEPHALOPODA)
Morské mäkkýše s veľkou hlavou a pohyblivými ramenami okolo úst. Významné sú ako potrava aj ako
nebezpečné tvory pri morskej rekreácii. Patria k nim sépie, chobotnice a kalmáre.
NEBEZPEČNÉ DRUHY
Hororové príbehy v dobrodružnej literatúre o ozrutných chobotniciach, ktoré vtiahli potápača do hlbín,
alebo dokonca prepadli posádku člnu, sú len výmyslom. Skutočne nebezpečné sú niektoré chobotnice,
a to nie chápadlami, ale uhryznutím. V Stredozemnom mori, Indickom oceáne a teplej časti Atlantiku sú
rozšírené osmonohy (Octopus), ktoré s vystretými ramenami merajú do 3 metrov. Ich uhryznutie
zodpovedá iba bodnutiu včelou. Zvyčajne po krátko trvajúcej počiatočnej bolesti nastúpi miestny opuch
sprevádzaný niekoľkohodinovým svrbením.
Smrteľne nebezpečné však môže byť uhryznutie agresívnou CHOBOTNICOU MODROOBRÚČKOVOU
(Hapalochlaena maculosa), ktorej telo meria len 8-10 cm. V kľude je nenápadne sfarbená,
pri podráždení sa objavia na jej tele výrazné modré kruhy. Rozšírená je pri austrálskom pobreží. Po jej
uhryznutí nastupujú veľmi rýchlo príznaky intoxikácie. Vzniká necitlivosť v ústach a obtiaže
s prehĺtaním. Nevoľnosť a poruchy svalovej koordinácie traumatizovanej osobe môžu znemožniť
vystúpenie na breh, čo má za následok utopenie. Výnimočne dochádza k smrti i v prípadoch, že sa
postihnutému nepodarilo dostať na breh.
GASTRONÓMIA
Sépie a malé chobotnice sú jedlé, v prímorských oblastiach považované za bežnú potravu. Podobne
ako slimáky pri kuchynskej úprave vyžadujú dôkladné tepelné spracovanie, aj pred pečením
a vyprážaním ich treba predvariť. Odporúča sa hlavonožce variť vo vode s bielym vínom a zeleným
petržlenom. Biele suché víno je uznávané ako aperitív.
15