VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

Nekúpať sa v sladkých vodách v trópoch a subtrópoch, pokiaľ nie sú označené za nezávadné a vhodné
na kúpanie. Nebrodiť sa bosí cez rieky a vlhký zamokrený terén.
Pľúcna motoličnatosť, paragonimóza, sa manifestuje chronickou bronchitídou, bolesťou na prsiach
a krvavým hlienom. Choroba je epidemická vo východnej Ázii, odkiaľ bola zavlečená do Afriky a Južnej
Ameriky.
Spôsob nákazy
K nákaze dochádza konzumovaním surového alebo nedostatočne tepelne spracovaného mäsa
riečnych krabov a rakov, ktoré sú medzihostiteľom motolice.
Prevencia
Konzumácia dokonale tepelne upravených riečnych krabov a rakov.
PÁSOMNICE
Ploskavce so stužkovitým článkovaným telom a zakrpatenou tráviacou sústavou (vyživujú sa osmoticky
povrchom tela). Z ich malej guľovitej hlavičky sa odškrcujú ploché články. Na hlavičke je štrbinovitá
prísavka alebo krížom uložené okrúhle prísavky. Vývin prebieha cez medzihostiteľa. Larvy mávajú
podobu vajcovitého mechúrika, v ich vnútri je vliačená hlavička budúcej pásomnice. Pásomnice sú
parazitmi tenkého čreva stavovcov.
Najdlhšou známou pásomnicou je ŠKÁRAVEC ŠIROKÝ (Diphyllobothrium latum), meria až 12 metrov.
Človek sa nakazí jedením surových morských rýb. Príznaky ochorenia pripomínajú zhubnú
chudokrvnosť. Výskyt sa sústreďuje v severných oblastiach.
Kozmopolitne rozšírené sú téniázy, pôvodcami sú pásomnica venčeková (2 - 3 m) a pásomnica dlhá,
nazývaná aj bezbranná (3 - 10 m). Ich uhry merajú 6-20 x 5-10 mm. PÁSOMNICA VENČEKOVÁ (Taenia
solium) je pomenovaná podľa venčeka prichytných háčikov na hlavičke. Jej medzihostiteľom sú hlavne
ošípané a diviaky. PÁSOMNICA DLHÁ (Taeniarhynchus saginatus) nemá prichytné háčiky na hlavičke.
Jej uhry sú v mäse prežúvavcov. Klinický obraz ochorenia: nevýrazné obtiaže, bolesti brucha,
nevoľnosť, nechutenstvo alebo záchvaty pažravosti.
Prevencia
Mäso tepelne dobre upravovať, rýchle opečenie ani údenie nepostačuje. Rizikové sú tatárske
bifteky, krvavé steaky, surové klobásky, ochutnávanie surovej sekanej a pod.
Osobitne nebezpečná je nákaza ECHINOKOKOM (Echinococcus granulosus). Dospelý červ meria len
3-5 mm, cudzopasí v psovitých a mačkovitých šelmách, často u ovčiarskych psov. Uhor vytvára cystu
veľkosti až mužskej päste a usadzuje sa v parenchymatóznych orgánoch hostiteľa, najčastejšie
v pľúcach a pečeni. Smrteľne končí pretrhnutie cysty echinokoka. Uvoľnené hlavičky (môže ich byť
v cyste tisíce) roznesie krv po celom organizme a vytvoria sa z nich nové cysty. Liečba primárneho
echinokoka je možná len chirurgicky.
Prevencia
Odčervovať psov a mačky, vyhýbať sa kontaktu s cudzími neznámymi zvieratami.
HLÍSTOVCE (NEMATODA)
Červy s nečlánkovaným vretenovitým až niťovitým telom pokrytým hladkou nepigmentovanou kutikulou
a priechodnou črevnou sústavou patria k hlístovcom. Pohybujú sa charakteristickým šibavým
spôsobom. Žijú v pôde, alebo cudzopasia v rastlinách či živočíchoch.
Ľudským parazitom je HLÍSTA OBYČAJNÁ (Ascaris lumbricoides), známa pod menom škrkavka. Dorastá
do dĺžky 30 cm. V hostiteľovi vykonáva zložitú cestu. K nákaze dochádza per os (ústami) zrelými
vajíčkami hlísty. Pôsobením žalúdočných štiav sa z vajíčka uvolní larvička, ktorá sa zavŕta do črevných
klkov a krvou putuje do pečene. V pečeni sa lieni, podrastie a krvným obehom sa ďalej sťahuje do pľúc.
11