VYBRANÃ KAPITOLY ZO ZOOLÃGIE - Fakulta BERG
VYBRANÃ KAPITOLY ZO ZOOLÃGIE - Fakulta BERG
VYBRANÃ KAPITOLY ZO ZOOLÃGIE - Fakulta BERG
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
ČERVY (VERMES, HELMINTHES)<br />
Červy nie je presný zoologický názov, používa sa pre označovanie niekoľkých kmeňov bezstavcových<br />
živočíchov, ktoré nevlastnia vnútornú ani vonkajšiu kostru, sú pohyblivé a dvojstranne súmerné.<br />
Pre praktickú potrebu v cestovnom ruchu sú z nich dôležité ploskavce, okrúhlovce a obrúčkavce.<br />
PLOSKAVCE (PLATHELMINTHES)<br />
Telo majú mäkké, väčšinou zhora sploštené. Črevo je nepriechodné, bez ánusu. Skupinu rozdeľujeme<br />
na ploskulice, motolice a pásomnice. Ploskulice sú bezvýznamné v cestovnom ruchu, žijú voľne<br />
vo vodách a pôde. Motolice a pásomnice sú parazitmi živočíchov a človeka.<br />
MOTOLICE<br />
Na koži a žiabrach rýb cudzopasia drobné, len 0,3 – 5 mm veľké motolice. Pre človeka sú zdravotne<br />
nezávadné. Takisto motolice z vnútorných orgánov zvierat sú pre ľudské zdravie bezvýznamné, avšak<br />
môžu znehodnocovať konzumnú kvalitu napadnutého orgánu hostiteľa, koristi. Napr. u nás sú značne<br />
rozšírené pečeňové motolice u oviec a diviny. Parazitované pečene sa vyraďujú z predaja.<br />
TRÓPY, SUBTRÓPY<br />
V trópoch a subtrópoch sa však vyskytujú motolice parazitujúce u človeka. Vyvíjajú sa cez<br />
medzihostiteľa, sú nimi sladkovodné slimáky alebo sladkovodné kraby, ktoré u nás nežijú, preto ani<br />
nehrozí ich zavlečenie. V tele človeka sa usadzujú v žilách poškodzovaných orgánov.<br />
V Afrike rozšírenú tzv. egyptskú močokrvnosť spôsobuje SCHISTOSOMA (Bilharzia) haematobium.<br />
Usadzuje sa v cievach močového mechúra a pretrháva ich. Prejavuje sa krvou v moči. Pečeňovú<br />
motoličnatosť, katajamu, spôsobuje Schistosoma japonicum, miestom výskytu je Japonsko, Čína a<br />
Kórea, Filipíny. Príznaky ochorenia sú horúčky, krvavé hnačky, zväčšenie pečene a sleziny a vedie k<br />
cirhóze pečene. Podobný priebeh má črevná motoličnatosť rozšírená v Afrike a Latinskej Amerike.<br />
Medzihostiteľmi Shistosom sú sladkovodné ulitníky. Človek sa nakazí v sladkých vodách larvičkami<br />
motolíc, ktoré opustili ulitníkov, voľne plávajú vo vode a aktívne prenikajú cez kožu človeka.<br />
Spôsob nákazy<br />
Nákaza Shistosomami hrozí v trópoch a subtrópoch pri kontakte s povrchovou vodou, hlavne<br />
v stojatých a pomaly tečúcich sladkých vodách. Kontaminovaná voda je často krištáľovočistá. Hlavne<br />
v horúcom počasí láka osviežiť sa v nej. Zavádzajúce môže byť tvrdenie miestnych obyvateľov<br />
o nezávadnosti vody, čo býva príčinou nákaz Európanov. Preto je potrebné overiť si informácie<br />
u miestneho lekára. Veľké riziko predstavuje sezóna dažďov, keď sa kontaminovaná voda vylieva<br />
z brehov jazier, kanálov, riek a zaplavuje cesty a chodníky. Odporúča sa vyhnúť takýmto cestám alebo<br />
nosenie vysokej gumenej obuvi a po návrate domov parazitologické vyšetrenie.<br />
Larvy pôvodcu nákazy sa môžu prevŕtať cez kožu pri kúpaní, brodení alebo namočení končatín<br />
v kontaminovanej vode (rybolov).<br />
Shistosomy môžu bez liečby prežívať v organizme niekoľko desiatok rokov a môže spôsobiť<br />
poškodenie napadnutých orgánov až smrť. Preto sa neodporúča riziko nákazy podceňovať.<br />
Atrakciou Egypta býva výlet loďou po Níle s možnosťou plávania v blízkosti lode, ktoré vzhľadom<br />
na vysoké riziko nákazy sa neodporúča. Najvyššie riziko hrozí v riečnych systémoch Nílu, Eufratu<br />
a Tigrisu, vo Viktóriinom jazere a v ďalších afrických jazerách (aj umelých napr. Kariba, Volta).<br />
Prevencia<br />
10