Q - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

FAKULTA MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV
Ekonomická univerzita v Bratislave
Ing. Martin Grančay, PhD.

-odklon od klasického presvedčenia o neprekonateľných
výhodách slobodného obchodu
-clo môţe krajine priniesť zisk, je ľahko vyberateľná dávka
-stanovenie colných taríf závisí od skupinových ekonomických
záujmov v danej krajine
-Edgeworh: clo môţe v určitých prípadoch vytvoriť ekonomickú
výhodu, vláda ale musí byť dostatočne prezieravá,
aby rozlišovala jednotlivé druhy ciel, a dostatočne
silná, aby sa obmedzila v ich pouţití
-Haberler / Edgeworth: clo je jedom na liečenie
-Samuelson: clo zniţuje pozitívne efekty medzinárodného
obchodu
-Pigou: nárast objemu zahraničného obchodu nemusí značiť
rast prosperity – môţe to byť aj presne naopak

-Pigouov príklad: v prípade série neúrodných rokov vo Veľkej
Británii by jej import pravdepodobne narástol o nový
dovoz obilia z USA a britský export, tvoriaci časť splátky
za tento zahraničný dovoz, by sa zrejme tieţ zvýšil.
Zahraničný obchod bude vykazovať nárast, nebude to
však v dôsledku pozitívneho, ale v dôsledku negatívneho
vývoja.
-podľa Pigoua clo vţdy aspoň do určitej miery ochraňuje domáci
priemysel pred zahraničnou konkurenciou, a to aj vtedy, ak
tovar, na ktorý je uvalené clo, domáca ekonomika neprodukuje
-príklad čaju a piva
-Samuelson, Scitovsky: účinky cla a monopolu sú podobné

-CLO: dávka vyberaná pri prechode tovaru cez colné hranice
štátu
-vývozné clo, dovozné clo, tranzitné clo
-fiškálny účinok cla, ochranný účinok cla
-progresívny protekcionizmus, degresívny protekcionizmus
-typy účinkov cla:
1. Protekcionistický účinok
2. Účinok na štátny rozpočet
3. Účinok na obchodnú bilanciu
4. Účinok na spotrebu
5. Účinok na výrobcov
6. Účinok na zamestnanosť
7. Účinok na prerozdelenie národného dôchodku

P
dopyt
ponuka
E
clo
P 2
P 1
Q 1 Q 2 Q 3
0 dovoz
Q 4
Q
Vyznačené trojuholníky predstavujú čistú stratu spôsobenú
clom. Štvoruholník medzi nimi je príjem štátneho rozpočtu.

PRE EXPORTUJÚCU KRAJINU:
-pokles exportu na daný zahraničný trh
-pokles zamestnanosti v exportných odvetviach a na ne
naviazaných odvetviach, pokles blahobytu v krajine
-alternatívne môţe dôjsť k preorientovaniu sa na iné trhy,
zníţeniu marţí exportérov alebo zvýšeniu efektivity vo výrobe
PRE IMPORTUJÚCU KRAJINU:
-výhoda pre domácich výrobcov – zvýšenie výroby, trţieb,
zamestnanosti, z dlhodobého hľadiska ale moţnosť poklesu
ich konkurencieschopnosti
-zvýšenie vládnych príjmov
-pokles spotrebiteľského prebytku – niţšia indiferenčná krivka
-clo má distributívny účinok

-je také clo, ktoré prinesie krajine maximalizáciu blahobytu
-s myšlienkou, ţe clo môţe zvýšiť národný blahobyt, prišiel uţ
v roku 1844 Robert Torrens
-v malej krajine je optimálne clo rovné 0
-malá krajina nedokáţe ovplyvniť svetovú cenu statku, a to bez
ohľadu na výšku zavedeného cla
-vo veľkej krajine je optimálne clo pozitívne, a to z dôvodu jeho
účinkov na terms of trade
-veľká krajina dokáţe ovplyvniť svetovú cenu statku

Národný
blahobyt
Národný
blahobyt
0 T P = T O
Vyška cla
Spotrebiteľský
prebytok
Prebytok
výrobcu
Fiškálny účinok cla

Národný
blahobyt
Národný
blahobyt
0 T P Vyška cla
Spotrebiteľský
prebytok
Prebytok
výrobcu
Fiškálny účinok cla
T O

-s medzinárodným obchodom sú spojené dva významné
teoretické paradoxy: Lernerov paradox a Metzlerov paradox
Bezcolný obchod

Clo zavedené
krajinou A
Clo zavedené
krajinou B

-Lloyd Metzler = 1949
-zavedenie cla nemusí vţdy ochrániť domáci trh
-situácia, keď uvalenie cla na dováţaný tovar zníţi cenu tohto
tovaru na domácom trhu
-uvalenie cla spôsobí vyšší pokles svetovej ceny tovaru ako je
výška cla
-paradox nastane iba vtedy, ak je na svetovom trhu pri danej
svetovej cene prebytok ponuky a ak elasticita zahraničného
dopytu po importe z domácej krajiny je nízka
-vzťahuje sa na veľkú krajinu

Clo zavedené krajinou A. Dopyt krajiny B po statkoch
vyváţaných krajinou A je neelastický.

-Abba Lerner = 1936
-moţnosť, ţe uvalenie cla na import daného tovaru zhorší terms
of trade krajiny
-je zaloţený na predpoklade, ţe verejný sektor má vyšší
hraničný sklon k importu ako súkromný sektor
-zavedenie cla na dovoz statku A:
vedie k poklesu dopytu po tomto statku zo strany súkromného
sektora
vedie k redistribúcii príjmov v prospech verejného sektora
vedie k zvýšeniu importov verejného sektora
-k Lernerovmu paradoxu nedôjde, ak sa príjmy z cla
redistribuujú aj súkromnému sektoru

-teóriu ako prvý sformuloval John Stuart Mill
-ochrana novovznikajúceho priemyslu je jeden z najzávaţnejších
argumentov za zavedenie protekcionizmu
-mala by sa uplatňovať najmä v rozvojových krajinách:
nemajú rovnaké výrobné technológie ako HVŠ
chýbajú im zručnosti a skúsenosti (zamest. aj manaţ.)
=> vyššie náklady výroby
-ide o ochranu novovznikajúceho priemyslu pomocou dovozných
ciel
-cieľom je, aby domáci výrobcovia boli schopní pokryť svoje
vysoké výrobné náklady; po čase nadobudnú procesné a
manaţérske zručnosti, ktoré im umoţnia vyrábať s niţšími
nákladmi a stanú sa konkurencieschopnejšími
=> zrušenie protekcionizmu

-stratégiu pouţili na začiatku 20. storočia USA a Nemecko
-kritika:
• alokovanie zdrojov v protiklade s komparatívnymi výhodami
• medzinárodný obchod v protiklade s HOT
=> štáty nemaximalizujú svoju produkciu a blahobyt
-odpoveď na kritiku:
• teórie ochrany NVP sú zaloţené na dynamike komp. výhod
• usilujú sa o zmenu komp. výhod v čase smerom dlhodobo
ziskovejším odvetviam (jednotlivé KV totiţ nie sú rovnocenné
a neprinášajú krajinám rovnakú úroveň blahobytu)
• nie je dôleţité, akými KV disponujeme, ale to, akými KV
chceme disponovať

SWOT analýza colnej ochrany novovznikajúceho priemyslu
Silné stránky
-umoţňuje domácim výrobcom predávať
za vyššie ceny a tak sa udrţať na trhu
-krátkodobé opatrenie s moţnosťou
dlhodobého účinku
-tvorba nových pracovných miest
-zvýšenie efektívnosti výroby v odvetví
Slabé stránky
-výhodnejšie ako pouţitie cla pre ochranu
novovznikajúceho priemyslu je pouţitie
subvencií
Príležitosti
-prelievanie know-how aj do iných
odvetví priemyslu
-zvyšovanie efektívnosti výhody aj
v iných odvetviach a z toho vyplývajúca
stimulácia ekonomického rastu
Hrozby
-nesprávne určenie dĺţky obdobia
platnosti protekcionistických opatrení
-nesprávne určenie výšky colnej sadzby
-lobbing zo strany podnikateľov za
zvýšenie colnej sadzby, prípadne
predĺţenie obdobia ochrany

Dovozné clo je aţ DRUHÝ najefektívnejší spôsob ochrany!!!
P
dopyt
ponuka
ponuka 2
E
subvencia
P 2
Q 2 dovoz
P 1
Q 1
0 Q 4
Vyznačený trojuholník predstavuje čistú stratu spôsobenú
subvenciou. Štvoruholník je výdavok zo štátneho rozpočtu.
Q

Hraničné náklady na lobbing sú stúpajúce.
Tvar krivky výnosov z lobbingu nie je striktný.
t* = bod optimálneho úsilia lobbistickej skupiny.
Výnosy,
náklady
Náklady na lobbing
Výnosy z lobbingu
0 t*
Úroveň tarifných prekážok

BALÁŢ et al. 2005. Medzinárodné podnikanie.
CHACHOLIADES. 1990. International economics.
LIPKOVÁ et al. 2010. Medzinárodné hospodárske vzťahy.
LIPKOVÁ et al. 2010. Ekon. teórie: Medzinárodná ekonómia.
HUSTED – MELVIN. 2006. International economics.
APPLEYARD. 2007. International economics.
SURANOVIC. 2010. International trade: Theory and policy.