ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk

More documents

Recommendations

Info

S L O V E N S K O – M A ë A R S K A S P O L U P R Á C A vensko. Jedna z jeho priorít nesie názov „DostupnosÈ ochrany prírody a Ïivotného prostredia”. V rámci programu sa podporuje spolupráca v oblasti spoloãnej ochrany prírody a Ïivotného prostredia, pri kladení znaãného dôrazu na dopravnú infra‰truktúru – v˘stavbu ciest, na rozvíjanie moÏností priechodností pohraniãn˘ch riek a na dostupnosÈ hromadnej prepravy. V súvislosti s ãinnosÈou medzivládnej zmie‰anej komisie na ochranu prírody a Ïivotného prostredia je potrebné spomenúÈ stálu vzájomnú v˘mennú údajov meracích systémov monitorujúcich Ïiarenie. Dvojroãne sa vyhotovuje spoloãná anal˘za o stave Ïivotného prostredia v pohraniãnej oblasti. Bol odovzdan˘ slovensko-maìarsk˘ informaãn˘ systém o kvalite ovzdu‰ia. NepretrÏitá je odborná spolupráca v oblasti zachovania a ochrany jask˘À tvoriacich súãasÈ svetového dediãstva. Uskutoãnilo sa vyznaãenie územia Natury 2000, ako aj spoloãn˘ program na ochranu veºk˘ch dravcov (vlk, rys). Boli vytvorené niektoré prírodné prezentácie a náuãné chodníky, ako napr. Novohrad/Nógrád Geopark. Uskutoãnili sme komplexné zmeranie vodn˘ch biotopov rieky Ipºa a vypracovanie zoznamov spoloãenstiev. Veºmi úzka spolupráca pretrváva medzi ·tátnou ochranou prírody Slovenskej republiky a národn˘mi parkami Aggtelek, Bükk, Duna-Ipoly a FertŒ-Hanság. V auguste 2010, spoloãne so Ïupnou samosprávou Bratislavského kraja, In‰titútom vodného hospodárstva a odbormi Západomaìarskou univerzity sme zrealizovali úspe‰n˘ v˘skumn˘ projekt. Poãas 14 mesiacov projektu sme spolupracovali na spoloãnom monitoringu dropa veºkého (otis tarda) na Mo‰onskej rovine a západnej ãasti Îitného ostrova, taktieÏ sme splnili úspe‰nú ekologickú ãinnosÈ, monitoring Dunaja, jeho ramien v Súostroví. Rád by som upozornil na nov˘ element, na projekt NAT-NET-DUNA/DUNAJ, ktor˘ znamená ìal‰í spoloãn˘ v˘skum, monitoring Dunaja a jeho ramien a ktor˘ vytvára mnohé ìal‰ie spoloãné programy v oblasti ochrany prírody a Ïivotného prostredia na Súostroví a Îitnom ostrove. Aká je spolupráca Maìarska a Slovenska pri ochrane trvalo udrÏateºnom vyuÏívaní Dunaja V˘znamnou spoloãnou úlohou je v˘kon rámcovej smernice EÚ o vode, ão znamená predov‰etk˘m záväzok na úrovni dunajskej kotliny, aj na úrovni národnej. K tomu je nevyhnutná zodpovedajúca spolupráca s Medzinárodnou komisiou na ochranu Dunaja a v oblasti na‰ich pohraniãn˘ch vodn˘ch tokov aj dvojstranná koordinaãná ãinnosÈ s na‰imi susedmi. Akãn˘ plán naãrtnut˘ v Stratégii regiónu Dunaja je postaven˘ na ‰tyroch pilieroch: spojenie dunajského regiónu s ostatn˘mi regiónmi, napr. rozvíjanie mobility, podpora udrÏateºného ãerpania energií, ìalej napomáhanie kultúry a cestovného ruchu. Ochrana Ïivotného prostredia v oblasti dunajského regiónu, obnovenie kvality vôd, o‰etrenie vonkaj- ‰ích rizík a zachovanie biodiverzity. Vytvorenie slu‰n˘ch Ïivotn˘ch podmienok v regióne Dunaja, rozvoj v˘skumn˘ch kapacít, vzdelávania a informaãn˘ch technológií, podpora sú- ÈaÏeschopnosti podnikaní, ako aj investície do ºudsk˘ch zdrojov a schopností. Posilnenie dunajského regiónu, roz‰írenie in‰titucionálneho systému a posilnenie spolupráce v oblasti boja proti organizovanej kriminalite. Maìarsko zodpovedá za tri z 11 kapitol Akãného plánu a ‰tvrtú – oblasÈ obnovenia a zachovania kvality vôd – koordinujeme spoloãne so Slovenskou republikou. V ãom a preão sú v˘znamné dohody z oblasti ochrany ovzdu‰ia, prepravy odpadov, ako aj ochrany prírody ªahko sa dá pochopiÈ, Ïe problémy Ïivotného prostredia sa na hraniciach nezastavia, väã‰inu z nich moÏno odstrániÈ iba spoluprácou niekoºk˘ch ‰tátov. Konkrétne udalosti vyskytujúce sa medzi na‰imi ‰tátmi sa rie‰ia v zmysle pokynov aplikovateºn˘ch smerníc. Aj v súãasnosti prebieha niekoºko konaní zameran˘ch na preskúmanie úãinkov ovplyvÀujúcich Ïivotné prostredie. Aj naìalej má pre nás veºk˘ v˘znam kontrola prepravy odpadu cez ‰tátne hranice so zvlá‰tnym zreteºom na dovoz Ïelezného ‰rotu do slovensk˘ch Ïeleziarskych hút. âinnosÈ na‰ich orgánov je úspe‰ná v oblasti nelegálneho exportu odpadov. Práve v t˘chto dÀoch zadrÏali pracovníci Národnej daÀovej a colnej správy na hraniãnom priechode Komárno 6,5 t nebezpeãného odpadu, pouÏit˘ch autobatérií. Globálne prepracovanie hospodárenia s odpadmi je potrebné preto, aby sme mohli usmerÀovaÈ tieto verejné sluÏby v takom právnom rámci, ktor˘ zodpovedá normám Únie, bude vhodne slúÏiÈ obyvateºstvu a súãasne bude zodpovedaÈ aj kritériám hospodárenia s odpadmi a ochrany Ïivotného prostredia. Zvlá‰tnym aspektom je aj to, aby ceny t˘chto sluÏieb boli zaplatiteºné. Práve preto bolo potrebné zv˘‰iÈ úlohu ‰tátu vo sfére verejn˘ch sluÏieb. Má Maìarsko dostatok odborníkov, ktorí sú pripravení a vedia rie‰iÈ otázky ochrany Ïivotného prostredia Vo vzdelávaní odborníkov v oblasti ochrany Ïivotného prostredia zastávajú v˘znamné miesto rôzne graduálne a postgraduálne vzdelávania vysok˘ch ‰kôl, ale samozrejme aj na úrovni stredn˘ch ‰kôl prebieha vzdelávanie t˘mto smerom. Prví inÏinieri v odbore ochrany prírody skonãili ‰túdium graduálne uÏ skoro pred jeden a pol desaÈroãím, ale postgraduálne inÏinierske ‰túdium bolo v tomto odbore aj na niektor˘ch univerzitách uÏ v rokoch 1970. V súãasnosti avizujú veºk˘ poãet ‰tudijn˘ch odborov, smerov, kurzov a ìal‰ích vzdelávaní mnohé vzdelávacie in‰titúcie. Znaãn˘ poãet t˘chto moÏností je zameran˘ch aj na vzdelávanie dospel˘ch, teda slúÏi ìal‰iemu vzdelávaniu uÏ skonãen˘ch odborníkov. Na základe toho môÏem tvrdiÈ, Ïe Maìarsko disponuje v oblasti ochrany Ïivotného prostredia dostatoãn˘m poãtom vysokovzdelan˘ch odborníkov. Ako je to s mladou generáciou v Maìarsku, je vychovávaná v duchu dôleÏitosti ochrany Ïivotného prostredia Chcel by som zdôrazniÈ, Ïe aj v Maìarsku je integrujúcou súãasÈou politiky Ïivotného prostredia v˘chova prebiehajúca v in‰titútoch verejného vzdelávania. Okrem toho by som uviedol konkrétny príklad. Maìarsk˘ program medzinárodného In- ‰titútu Jane Goodallovej sa pridá k sieti ochrany prírody a Ïivotného prostredia jednoroãnou kampaÀou, s názvom Púãiky a korene. Do maìarského programu zacieleného na udrÏateºnú v˘chovu v oblasti Ïivotného prostredia mienia zaangaÏovaÈ pedagógov a Ïiakov základn˘ch a stredn˘ch ‰kôl s dlhodob˘m cie- ºom, aby sa pohºad, respektíve vedomie mládeÏe na ochranu prírody a Ïivotného prostredia vytváral cestou praktick˘ch skúseností a aby po skonãení kampane pôsobili tieto skupiny aj naìalej s nenároãnou koordináciou, v zmysle svojich vlastn˘ch cieºov. Národné parky Maìarska prikladajú veºk˘ v˘znam v˘chove mládeÏe zameranej na oblasÈ ochrany Ïivotného prostredia, vzdelávaniu a ‰írenia súvisiacich vedomostí. V záujme toho boli v parkoch vybudované vzdelávacie centrá, ktoré usporadúvajú predná‰ky, uãebnicové a prírodné cviãenia, túry a ‰koly v prírode. To v‰etko v˘znamne prispieva k v˘chove mladej maìarskej generácie v oblasti ochrany prírody a Ïivotného prostredia. 6
S L O V E N S K O – M A ë A R S K A S P O L U P R Á C A Dialóg medzi Slovenskom a Maìarskom, obojstranná v˘hodná spolupráca na v‰etk˘ch moÏn˘ch úrovniach môÏe maÈ mnoÏstvo podôb a foriem. Okrem politickej kultúry (ãi kultúrnej politiky) je veºmi v˘znamná aj kooperácia v podnikateºskej oblasti. Parlamentn˘ kuriér oslovil Dipl. Ing. Zoltána SZIKSZAIA, generálneho riaditeºa a konateºa spoloãnosti HRIADEª, s r.o. a Dipl. Ing. Zsolta HARSÁNYIHO, majiteºa a konateºa spoloãnosti AXIÁL, Kft. (Maìarská republika). Spoloãne dokáÏeme viac predvádzaním strojov v nemeckom Kinderbruckere. Predstavil koncept ovládania dvoch traktorov jedn˘m vodiãom, za ão získal na najväã- ‰ej svetovej v˘stave poºnotechniky Hannover – Agrotechnika zlatú medailu. Koncept dvoch traktorov a jedného vodiãa je zaujímav˘ z pohºadu ‰etrenia nákladov na pracovnú silu. ZároveÀ v‰ak kladie zv˘‰ené poÏiadavky na daného pracovníka, ktor˘ musí byÈ technicky zdatnej‰í a poãítaãovo gramotn˘. VzÈah oboch va‰ich spoloãností predstavuje excelentn˘ príklad slovensko-maìarskej podnikateºskej spolupráce. Na ak˘ch princípoch máte postaven˘ podnikateºsk˘ vzÈah a aké v˘hody vám priná‰a Z. Szikszai: Na‰e podnikanie je zamerané na takmer rovnakú ãinnosÈ, t. j. na zásobovanie poºnohospodárskych subjektov mechanizáciou, patriãn˘mi náhradn˘mi dielmi a na poskytovanie servisu opráv. V tejto ãinnosti máme stále viac spoloãn˘ch aktivít – väã‰inu strojov aj náhradn˘ch dielov zabezpeãujeme z t˘ch ist˘ch zdrojov, ão je samozrejme z pohºadu vyjednávania podmienok dodávok oveºa v˘hodnej‰ie. Zs. Harsányi: Spolupráca na‰ich dvoch spoloãností je od zaãiatkov zaloÏená na princípe vzájomn˘ch v˘hod. Uskutoãnili sme v oboch krajinách prieskum potreby poºnohospodárskej techniky resp. náhradn˘ch dielov, a tak získané hodnoty potrebného mnoÏstva boli podkladom na dosiahnutia najlep‰ích moÏn˘ch podmienok od dodávateºov, ão jednoznaãne prispelo stále k dôkladnej‰iemu, cieºavedomému plánovaniu a pomohlo k maximálnej pripravenosti na jednotlivé sezónne práce poºnohospodárov. Ako vidíte problematiku zniÏovania nákladov pri technike v poºnohospodárstve Z. Szikszai: Jednoznaãne cez zniÏovanie spotreby pohonn˘ch hmôt. Je to téma zaujímavá pre ‰etrenie finanãn˘ch prostriedkov, a ak chcete, aj pre ekológiu. KaÏdé jedno percento u‰etrené na nafte znaãí v podmienkach na‰ich veºk˘ch podnikov úsporu asi 3 300 eur. Dipl. Ing. Zoltán SZIKSZAI (vºavo) a Dipl. Ing. Zsolt HARSÁNYI (vpravo). LenÏe ako sa k tak˘mto v˘sledkom dopracovaÈ Pomáha nová technika Z. Szikszai: Áno, technika u‰etrí mnoÏstvo nafty. Ak porovnáme staré a viacroãné stroje s nov˘mi, dostaneme sa k markantn˘m v˘sledn˘m rozdielom. Zs. Harsányi: Podºa nás je najschodnej‰ou cestou okrem úspory pohonn˘ch hmôt zniÏovanie celkov˘ch nákladov, keìÏe cenu komodít neovplyvníme. Sú to známe fakty. Z na‰ich skúseností vypl˘va, Ïe v mechanizácii sa skr˘vajú znaãné rezervy v optimálnom nasadení strojov, napr. v˘hodnej‰ie agregovanie alebo efektívny pohyb strojov ãi optimálne vyuÏitie pracovného ãasu. Zlep‰ovaÈ tieto ãinnosti vyÏaduje dôkladnú anal˘zu modern˘mi monitorovacími prostriedkami zaloÏen˘mi na báze GPS a prenosov signálov. âarovné slovíãko telematika, ako hovorí wikipedia, kombinuje spracúvanie údajov so zobrazovacími a in˘mi oznamovacími systémami a prostriedkami. Je nám známe, Ïe va‰e firmy dlhodobo spolupracujú s v˘znamnou svetovou spoloãnosÈou AGCO-Fendt, v˘robcom vynikajúcej poºnohospodárskej techniky. Aké novinky chystá menovaná spoloãnosÈ a aké vízie pripravuje Zs. Harsányi: V˘robca FENDT ponúka nové inovované modely v kaÏdom rade od 200 do 900 konsk˘ch síl. Z t˘chto nov˘ch traktorov by sme chceli upriamiÈ pozornosÈ predov‰etk˘m na najsilnej‰í model radu 900, FENDT 939 Vario, s ktor˘mi sa dá dosiahnuÈ maximálny v˘kon aÏ 390 koní. Prevodovka je plynulá (Vario). PretoÏe emisné normy sú veºmi prísne, disponuje traktor systémom SCR. Jeho hlavnou v˘hodou je zníÏenie emisií NOx, ako aj zníÏenie spotreby pohonn˘ch hmôt. Z. Szikszai: AGCO Fendt predstavil aktuálnu novinku na tlaãovej konferencii „FENDT mediálna kampaÀ 2012,“ spojenej s praktick˘m Ste predajcovia poºnohospodárskej techniky. Aká je situácia na trhu v rámci EÚ Z. Szikszai: BohuÏiaº aj u nás aj v Maìarsku predaj stagnuje, naproti tomu napríklad v Nemecku je nárast predaja traktorov o 25 %. Preto som privítal reakciu nového vedenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na ãele s ministrom ªubomírom Jahnátkom, ktor˘ prisºúbil poºnohospodárom znev˘hodnen˘m v tomto roku v˘razn˘m suchom, Ïe dostanú od ‰tátu návratnú pomoc. Koncept ovládania dvoch traktorov jedn˘m vodiãom . Maìarsko je ãlenom v˘znamnej európskej organizácie obchodníkov poºnohospodárskej techniky CLIMAR, ktorého, ako je nám známe, ste viceprezidentom. Máte vedomosÈ o tom, preão SR nie je ãlenom tejto organizácie Zs. Harsányi: Pokiaº viem, dôvodom je údajne vysok˘ ãlensk˘ poplatok. Preto som sa uÏ skontaktoval s viceprezidentom vá‰ho Agrionu Ing. Matejoviãom, a je len otázkou ãasu, kedy SR vstúpi do Climaru. Bolo by to pre slovenské firmy mimoriadne uÏitoãné, keìÏe v‰etky vízie a trendy predaja a v˘voja poºnohospodárskej techniky sa prerokúvajú na tomto fóre, kde predná‰ajú najväã‰í svetoví predajcovia. 7
Page 1: CCXI. - CCXII. ČÍSLO 2012 Parlame
Page 4 and 5: E D I T O R I Á L Parlament musí
Page 6 and 7: E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
Page 10 and 11: V L Á D A S R MoÏno nie je potreb
Page 12 and 13: P O T R A V I N Á R S K Y P R I E
Page 14 and 15: MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A R
Page 20 and 21: C H O V R ¯ B N A S L O V E N S K
Page 22 and 23: S L O V E N S K É · K O L S T V O
Page 24 and 25: N Á R O D N Á R A D A S R Îijeme
Page 26 and 27: M I N I S T E R S T V O Î I V O T
Page 28 and 29: L E S Y S R LESY Slovenskej republi
Page 30 and 31: D R E V O S P R A C U J Ú C I P R
Page 40 and 41: A G E N T Ú R A N A P O D P O R U
Page 42 and 43: P Ô D O H O S P O D Á R S K A P L
Page 46 and 47: Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Page 48 and 49: V L Á D A S R environmentálneho f
Page 52 and 53: N Á R O D N Á R A D A S R V˘bor
Page 56 and 57: Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Page 58 and 59:
Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Page 60 and 61:
M I N I S T E R S T V O Î I V O T
Page 62 and 63:
P R E D S E D O V I A V ¯ B O R O
Page 64 and 65:
Page 66 and 67:
Page 68 and 69:
Page 70 and 71:
Page 72 and 73:
Page 74 and 75:
Page 76 and 77:
N Á R O D N Á R A D A S R hybujem
Page 78 and 79:
G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 80 and 81:
D I A L Ó G Y M M & E W Viete v‰
Page 82 and 83:
S U P E R M O N I T O R SUPERMONITO
Page 84 and 85:
S U P E R M O N I T O R Speváãka
Page 86 and 87:
S U P E R M O N I T O R (Aj keì sa
Page 88 and 89:
S U P E R M O N I T O R (Sonda Curi
Page 90 and 91:
S U P E R M O N I T O R Keby som pr
show all

ccxi. â ccxii. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk