ccxi. – ccxii. číslo - home.nextra.sk

D I A L Ó G Y M M & E W
Viete v‰ak zase na druhej strane zacítiÈ
pote‰enie, keì si uvedomíte prinajmen‰om
sám v sebe, teda potichu, Ïe to, ão ste pred
chvíºou urobili alebo povedali, bolo dobré
– a dokonca si sám v sebe povedaÈ: Dobre,
Ïe som to povedal alebo urobil práve takto
Máte niekedy zo seba aj pocit, Ïe ste robili
dobre a správne
âastej‰ie sa mi stáva opak: uvedomím si totiÏ,
Ïe to, ão som urobil, nie je to najlep‰ie,
ão som urobiÈ mohol. BohuÏiaº si to – a nezriedka
– uvedomím dosÈ neskoro, niekedy aÏ
na druh˘ deÀ, takÏe to, Ïe by som bol zo seba
nejako zvlá‰È ‰Èastn˘, keì sa mi profesijne podarí
niektoré vystúpenie, ãiÏe keì nieão urobím,
vymyslím alebo napí‰em, ão moÏno nie
je najhor‰ie, väã‰inou si uvedomujem, ão a
ako tam mohlo byÈ e‰te lep‰ie, takÏe nie som
zo seba, ako sa vraví, nejako príli‰ nad‰en˘.
Vôbec sa mi nepáãi, keì futbalisti pociÈujú ako
krivdu, ak dajú gól a ºudia alebo funkcionári
ich nenesú hneì na Olymp, alebo ich okam-
Ïite nezasypú miliónmi eur. Nával ‰Èastia a
emócií pri ‰portovom úspechu je pochopiteºn˘,
ale niekedy pri tom to len vyuÏijú ako
moÏnosÈ zabudnúÈ na to, ão urobili trebárs zle.
Dnes alebo aj pred tridsiatimi rokmi.
A hanbili ste sa vôbec niekedy v Ïivote za
to, ão ste spravili alebo povedali, alebo za
to, ão ste neurobili
Stalo sa mi celkom nedávno, Ïe som v istom
nákupnom centre chcel vyjsÈ von, a tak
som si v podzemnej garáÏi sadol do auta a na-
‰tartoval som. A vtedy som zbadal, ako akási
Ïena pri vchádzaní do radu vozidiel jedno
po‰kodila a zároveÀ som videl, ako si okam-
Ïite sadla opäÈ za volant a preparkovala, aby
to nebolo na Àu. A ja som tieÏ odi‰iel. To, Ïe
som sa skutoãne ponáhºal, lebo som naozaj
kdesi mal uÏ byÈ a me‰kal som, ma neospravedlÀuje,
lebo som mohol a mal pomôcÈ po-
‰kodenému ãloveku, ktor˘ ani netu‰il, Ïe mu
dorichtovali auto, na ktorom mu moÏno veºmi
záleÏalo, lebo iné nemal. Neviem, ãi je to
udavaãstvo, alebo nie, ale mal som si napísaÈ
aspoÀ evidenãné ãíslo tej Ïeny z cúvajúceho
auta a zastrãiÈ to majiteºovi po‰ramoteného
auta a ponúknuÈ sa, Ïe mu to trebárs dosvedãím.
A ja som to neurobil a potom ma to pár
t˘ÏdÀov poriadne kvárilo a, pravdu povediac,
dodnes mi to nedá pokoj, Ïe som sa vtedy nezachoval
tak, ako som sa asi mal, pretoÏe takéto
neãestné konanie sa mi nepáãi. To nie je
Ïiadna nejaká katastrofa, to sú len také drobnosti,
také maliãkosti, ktoré v‰ak ãloveka
znepokoja. Samozrejmá vec, Ïe na to asi ºudia
vymysleli ‰tát a predpisy a zákony, aby
sme sa ãímsi riadili a asi ideálne by bolo, niã
lep‰ie mi neprichodí na um, keby dominovala
sebakontrola a keby sa ãlovek sám vedel
kontrolovaÈ. A ovládaÈ sa natoºko, aby moÏno
ani t˘ch v‰elijak˘ch kontrolórov nebolo
treba. Pravda, e‰te väã‰iu hodnotu by malo,
keby tá, ão sa previnila, bola natoºko ãestná,
aby priznala, ão sa stalo a zanechala tam nejak˘
odkaz na seba. Nie je pravda, Ïe by ãlovek
nemal moÏnosÈ správaÈ sa slu‰ne a ãestne.
Pred pár rokmi som prichádzal domov a
úplne som stratil kontrolu nad mojím ne‰Èastn˘m
vozidlom, keìÏe v‰ade bol sam˘ ºad, a
mÀa hodilo do kontajnera a odtiaº do cudzieho
auta. Hneì som sa priznal po‰kodenému
majiteºovi a dohodli sme sa s ním, Ïe to korektne
vybavíme. Nemal som ani len pomyslenie
na to zutekaÈ a nepriznaÈ sa. V˘chova
mojich detí nebola vÏdy najvzornej‰ia, uÏ len
kvôli tomu, Ïe som bol veºmi málo doma, keìÏe
to bolo moje najproduktívnej‰ie obdobie,
a v‰etko bolo na manÏelke. Moja dcéra vtedy
jedin˘ raz dostala odo mÀa facku, keì nepri‰la
domov o tej hodine, na ktorej sme sa dohodli,
a to ma trápi dodnes. Len ão rodiã
siahne na dieÈa a bije ho, to je jedno, ãi po hlave,
ãi po zadku, ãi ja neviem kde, asi je to preto,
Ïe ten rodiã je so svojimi v˘chovn˘mi
schopnosÈami mimo a bitka je jeho posledn˘
a najhor‰í moÏn˘ argument. Keì ãlovek, ãi uÏ
je to otec v rodine, ãi v ‰kole trebárs uãiteº,
siahne k men‰iemu ãi väã‰iemu násiliu, je to
dosÈ potupné a sebaponiÏujúce. Keì chce
niekto vychovávaÈ mládeÏ a chce byÈ uãite-
ºom, tak musí maÈ na to ‰koly a vzdelanie, a
má na to papier. Rodiã – a ten predov‰etk˘m
vychováva mládeÏ, teda svoje potomstvo –
ani vzdelanie, ani certifikát nemusí maÈ. Musí
len presvedãiÈ, povedzme svoje okolie, Ïe
vie s ºuìmi, a najmä s deÈmi komunikovaÈ, a
najmä vie, aké sú princípy v˘chovy.
UvaÏujete vôbec o ºuìoch, ktorí vás obklopujú
a ktorí rôznym spôsobom napæÀajú
vበÏivot Nezi‰lo vám uÏ niekedy na um,
po v‰etk˘ch moÏn˘ch v˘chovn˘ch a komunikaãn˘ch
dobrodruÏstvách a po va-
‰ich stretnutiach a konfliktoch s ºuìmi, napísaÈ
nejak˘ román alebo nejakú publicistickú
knihu
Naozaj mi to zi‰lo na um, a hádam aj mám
o ãom písaÈ a ão. A motivuje ma k tomu hlavne
dosÈ hrôzostra‰ná predstava, Ïe pomaly
v‰etko zabudnem a bude neskoro. Zabudnem
to, ão som zaÏil, to, ão bolo, ão som urobil,
ak to naozaj stojí za to. len ma trápi jedna vec,
Ïe nemám to, bez ãoho sa spisovateº nezaobíde,
ak to mám tak v‰eobecne oznaãiÈ, a to
je, obrazne povedané, Sitzfleisch (z nemãiny
doslova „trpezlivosÈ obsedieÈ na jednom mieste“).
Ja som veºmi neposedn˘ ãlovek a najrad-
‰ej by som robil desaÈ vecí odrazu, aj kvôli
tomu mám takú tro‰ku, ako sa vraví, uletenú
Ïivotosprávu, Ïe chodím neskoro spávaÈ. UÏ
sa to tro‰ku teraz upravilo, ale stále je to po
polnoci, a len preto, Ïe aspoÀ vtedy uÏ ma nerozptyºuje
niã, Ïe niã nerie‰im s manÏelkou,
Ïe nemusím ísÈ kamsi so psom, Ïe nemusím
opraviÈ tamto ãi ono v dome, v byte, nieão vyrie‰iÈ,
kamsi zájsÈ, nakúpiÈ, alebo ja neviem ão,
lebo na to v‰etko som doma ja. No a naraz je
vonku tma, ani vtáky uÏ nevyvreskujú, no a
tak si sadnem a robím. âi na román staãí, aby
bol okolo mÀa aspoÀ tak˘to pokoj, neviem,
odhliadnuc od toho, Ïe na román v pravom
slova zmysle asi bunky nemám, ale naozaj
ãosi publicistické, alebo, ak chceme veºmi
nadnesene povedaÈ, „pamäti“, to by sa hádam
aj dalo, ale neverím si v tom veºmi, lebo ako
keby môj ãas bol ani nie premárnen˘, ale ako
keby ho nebolo dosÈ na to, aby som si mohol
sadnúÈ a potichuãky písaÈ, písaÈ a písaÈ. Ak
predsa len pí‰em, naraz precitnem a poviem
si: Pane BoÏe, v‰ak sú 4 hodiny ráno a ja mám
len 10 strán. To by v‰ak malo maÈ strán aspoÀ
350. A na druh˘ deÀ je zase nieão iné a na tretí
deÀ e‰te nieão iné a potom zase kamsi cestujem
a mám zase nejaké vystúpenie a zase
ãosi doma, potom musím beÏaÈ za maminou,
ktorá sa bezo mÀa nezaobíde a ja zabudnem
aj to, ão som písal, a znova to ãítaÈ a opäÈ nadväzovaÈ
na ãosi, ão si uÏ nepamätám, a navy-
‰e uÏ neviem, ão som chcel povedaÈ, to je nad
moje sily. Spisovateº nemôÏe maÈ takéto idiotské
problémy, ten si musí sadnúÈ a vysedieÈ
nejak˘ text, aspoÀ tak si to ja predstavujem a
z mnoh˘ch strán mi to bolo v tomto duchu aj
potvrdené.
Keì uÏ takto hovoríme o literatúre, hádam
je oprávnená otázka, ãi sa podºa vás
o nejak˘ch 50 alebo 100 rokov literatúra
e‰te vôbec udrÏí, ãi ju bude niekto písaÈ a
ãi ju bude chcieÈ niekto ãítaÈ – alebo literatúra
pomaly odumrie a nahradí ju nieão
iné Na Slovensku hádam najväã‰ie úspechy
má v poslednom ãase v˘tvarná tvorba,
maliarstvo, sochárstvo, ale aj film alebo fotografia.
Ale ão literatúra, ktorá bola v minul˘ch
storoãiach základom kaÏdej kultúrnosti
Tá roky a roky vlastne niesla slovensk˘
národ kamsi dopredu, ako sa nám
zdalo, a preto si bez nej nebolo moÏné slovenskú
spoloãnosÈ ani predstaviÈ. Zostane
nieão obdobné, ako sú básne a romány, aj
povedzme o 50 alebo 100 rokov
Nie som ja ten najsprávnej‰í prognostik,
ktor˘ by to mal nejako klasifikovaÈ, ale pravda
je tá, Ïe literatúra máliãko odumiera. Nemyslím
si v‰ak, Ïe odumrie. Keì hovorím, Ïe
odumiera, to neznamená, Ïe by sa strácala, Ïe
by jej bolo menej – paradoxne je jej stále viac
–, ale to, ão sa na pultoch kníhkupectiev zjavuje
a ão sa dokonca aj veºmi ochotne kupuje,
dáva tu‰iÈ, Ïe hodnotná literatúra to má stále
Èaωie a Èaωie, priãom vo v˘tvarnom umení
sa kamsi posúvame, a aj filmy, hoci sú
iné, ako boli kedysi, sa aj dnes e‰te premietajú.
Aj dnes sa dokáÏe napríklad uplatniÈ
rozsiahly trojhodinov˘ Redfordov film Zaklínaã
koní aj s jeho nádhern˘mi zábermi krajiny.
My musíme ÏiÈ dynamicky, v‰etko je akãné,
takÏe ja nad umením nenariekam, keìÏe
vÏdy si mám, chvalabohu, z ãoho vybraÈ. To
je aj údel literatúry. Bude tro‰ku iná, ako bola
doteraz, ale vÏdy bude a vÏdy si ãlovek bude
maÈ z ãoho vyloviÈ. To isté sa v‰ak net˘ka tlaãen˘ch
novín, internet, myslím si, dokáÏe
ºudské slovo po ãase zahubiÈ alebo posunúÈ,
keìÏe sa dá hovoriÈ aj o podivnostiach, keì
tzv. mienkotvorné médium uÏ beÏne pouÏíva
v˘razy ako zimák a vodiãák, ako keby v tom
bola normotvornosÈ jazyka, ale kto si chce
nájsÈ svoj druh umenia, ãi je to hudba, ãi v˘tvarné
umenie, ãi literatúra alebo film, mám
dojem, Ïe to nikdy nezanikne.
A vo vás sa z umeleckej tvorby ão najhlb‰ie
zakorenilo
V televízii som spolupracoval s legendárnou
dvojicou Jifií Hanzelka – Miroslav Zikmund,
UÏ Ïije len pán Zikmund, chvalabohu,
veºmi vitálny ãlovek, hoci jeho vek uÏ je tieÏ
poÏehnan˘ – a to sú ãi boli pre mÀa géniovia,
na ktor˘ch som vyrástol. Nielen preto, Ïe mi
ukázali, kade treba cestovaÈ a kde v‰ade boli,
ale pre ich postoj k Ïivotu: tá ich zodpovednosÈ,
tá ich cieºavedomosÈ, tá ich snaha, tá pracovitosÈ
– tam nebolo niã, ãoho by som si naozaj
neváÏil, a tak˘chto ºudí je málo. Som rád,
Ïe Ïijem v tomto období, a Ïe ich poznám.
Pokiaº viem, vy nie ste hlboko veriaci ãlovek.
E‰te stále pochybujete o existencii
78