ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk

More documents

Recommendations

Info

N Á R O D N Á R A D A S R hybujeme, urãitá hodnotová sféra, ktorá vymedzuje a aj definuje kaÏdú politickú komunitu, pretoÏe bez takejto ohraniãenosti, myslím si, by Ïiaden klub nemohol fungovaÈ. Viete, konkrétna politika sa robí vlastne cez prizmu t˘chto ideí, ãiÏe bez toho by to ne‰lo. UÏ ste vôbec niekedy odmietli hlasovaÈ za nieão, ão v klube niektorí va‰i stranícki kolegovia navrhovali a vehementne presadzovali, a ão ãakali, Ïe budete aj vy podporovaÈ, hoci vám sa to nepozdávalo, a preto ste boli zdrÏanlivá Myslím si, Ïe mám dostatoãnú slobodu a mám moÏnosÈ presviedãaÈ kolegov o svojom názore. Ak s nieãím mám problém a ak ostatn˘ch nepresvedãím, tak myslím, Ïe to rovnako funguje v‰ade v demokracii – Ïe totiÏ men‰ina sa podriadi názoru väã‰iny. Ale zasa nemôÏem povedaÈ, Ïe by som nemohla hlasovaÈ v súlade so svojim svedomím. A ja sa práve snaÏím za kaÏdú cenu hlasovaÈ v súlade so svojim svedomím. A keì sa predsa len podriadite, cítite na du‰i Èarchu Zatiaº som nemala tak˘ problém, Ïe by som sa takto silou-mocou podriadila. Nie, nikdy. Nemala som ten problém. To je zaujímavé kon‰tatovanie, najmä keì vezmeme do úvahy, Ïe ste poslankyÀou v parlamente uÏ dlhé roky... Tak, 4 roky som bola ãlenkou parlamentu v tom prvom období od roku 2006, a teraz som zaãala nanovo, po jeden a pol roãnej pauze. Ako poslankyÀa ste mali niekedy z nieãoho strach alebo trému Nie, myslím, Ïe nie. âlovek, samozrejme, prirodzenú trému niekedy má, hlavne keì chce druh˘ch o nieãom presvedãiÈ a pre nieão získaÈ, vtedy asi nastupuje trochu taká ani nie tréma, ale skôr pokora pred publikom, pretoÏe keì ãloveku na tom veºmi záleÏí a, ako som povedala, chce ºudí získaÈ pre to, ão povaÏuje za dobrú vec, tak vtedy ním moÏno zatrasie trochu tak˘ strach. Ale keìÏe ja som vysoko‰kolsk˘ pedagóg a za roky praxe som zvyknutá hovoriÈ pred publikom, tak myslím, Ïe som to zvládala. ëal‰ia otázka pre vás asi nebude ºahká, respektíve nebude sa vám na Àu ºahko odpovedaÈ, ale skúsim ju aj tak vysloviÈ: Re‰pektuje názory tak˘ch skúsen˘ch poslancov, ako ste vy, predseda va‰ej strany Robert Fico Myslím, Ïe áno. Máte pravdu, na to sa veºmi ÈaÏko odpovedá, ale e‰te som nikdy nemala pocit nejakého zjavného nesúladu s nieãím, z ãoho by vznikol problém medzi mnou a predsedom na‰ej strany. Robert Fico re‰pektuje moje názory a moju odbornosÈ. A sú vo va‰om veºkom poslaneckom klube takí, ktorí by pochybovali o spoloãenskom, ale aj súkromnom vplyve predsedu, alebo ktorí by priamo nedôverovali predsedovi Nie, nie, rozhodne nie. Ná‰ predseda urãite má autoritu. âo ju, podºa vás, najviac vytvára Myslím si, Ïe cítiÈ z neho ºudskosÈ, myslím si, Ïe je ochotn˘ poãúvaÈ, ão mu druhí vravia, ale rovnako vie niekedy, keì treba, veºmi razantne zakroãiÈ. TakÏe toto obidvoje vytvára, neviem to lep‰ie sformulovaÈ, predstavu o ãloveku, ktor˘ má charizmu, teda schopnosÈ získavaÈ jedinca pre nejaké hodnotné idey, a súãasne viesÈ celú skupinu alebo ju ovplyvÀovaÈ silou svojej osobnosti. A to je, myslím si, prvá vec, ktorú musí úspe‰n˘ politik maÈ. Predseda strany musí dokázaÈ osloviÈ ºudí ako voliãov, ale rovnako osloviÈ aj ºudí politicky blízkych, aby z nich boli dobrí spolustraníci. A toto on – tieto dve dôleÏité schopnosti – Robert Fico má. A k tomu e‰te treba pridaÈ jeho pevnú vôºu, pracovitosÈ a ºudskosÈ, ale aj, keì treba, ráznosÈ. Nezdá sa vám, Ïe v súãasnosti je sociálna demokracia v Európe uÏ dlhé roky aÏ na druhom mieste, pokiaº ide o jej politické postavenie Nezdá sa mi, práve naopak, myslím si, Ïe práve naberá druh˘ dych. Keì si vezmete posledné ekonomické fórum v Davose, tam z úst popredn˘ch predstaviteºov davoského fóra zaznelo, Ïe v koncoch je práve ekonomick˘ liberalizmus. TakÏe my‰lienky sociálnej demokracie sa ukazujú ako my‰lienky, ktoré pretrvávajú roky a budú aktuálne, alebo dokonca e‰te aktuálnej‰ie v budúcnosti, a to v celosvetovej politike. Ale obãania sa, podºa mÀa, dosÈ vyh˘bajú nejakému vyhranenému pohºadu na akúkoºvek ideológiu. S t˘m by som súhlasila a vlastne by to bolo aj správne, aby, ako sme uÏ vraveli, tie hrany medzi politick˘mi subjektmi neboli veºmi ostré. Treba konzekventne rozli‰ovaÈ len urãité princípy fungovania ekonomiky, ktoré sa rôznia pod- ºa jednotliv˘ch politík, ale aby sme ich odde- ºovali ostr˘mi hranami, tak to uÏ asi nikdy nebude. A je vôbec pre ºudstvo potrebné, aby kúskovalo seba samo v‰elijak˘mi umel˘mi rozhraniami Nie je ºudstvo oveºa ìalej Respektíve bliÏ‰ie k spoloãn˘m ambíciám a predsavzatiam V 19. a v 20. storoãí áno, vtedy individuálnosÈ mnoh˘ch ideologick˘ch deklarácií bola dôleÏitá, lebo práve ony ovplyvÀovali cel˘ spoloãensk˘ i politick˘ Ïivot, ale v t˘chto rokoch uÏ nieto krajiny v Európe, ktorá by sa nejako príli‰ vehementne domáhala takého alebo onakého svetonázorového smerovania. Nie je to v‰ak také jednoduché, ako by sa to mohlo z va‰ich náhºadov zdaÈ. Hrany sa naozaj stierajú, do popredia nevystupuje Ïiadna ostrá konkurencia, v mnoh˘ch otázkach dokáÏu politické strany nájsÈ dokonca zhodu, ale stále tu budú – a to moÏno tieÏ nie je zle – rozliãné názory na rie‰enie komplikovanej situácie v spoloãnosti. KaÏd˘ z nás vy‰iel z urãitého sociálneho prostredia, Ïil v urãitom kolektíve, vyrastal pod vplyvom urãit˘ch dajme tomu stereotypov vnímania reality, máme rôzne hodnoty, veì práve v tom je to krásne, Ïe kaÏd˘ máme svoje predstavy o fungovaní spoloãnosti, o fungovaní ekonomiky a snaÏíme sa o t˘chto na‰ich predstavách presviedãaÈ verejnosÈ. A to bude tak aj naìalej, inak to nemôÏe byÈ, veì nemôÏu maÈ v‰etci úplne rovnak˘ názor. Ale nejaké do oãí bijúce vyhranenosti ºudia uÏ ani veºmi nehºadajú. Ak sú niekde názory vyhranené, tak je to práve v ekonomike. Aj musia byÈ, lebo ak máme názor na jednej strane, Ïe trh v‰etko vyrie‰i, a na druhej strane hovoríme o tom, Ïe nie, tak oboje môÏe byÈ pravda, ale je z toho napokon aj tvrdá kolízia. Ja by som to tro‰ku poÀala z takého filozofického hºadiska: moÏno by to bez v˘hrad platilo a fungovalo vtedy, keby v ‰táte boli v‰etko vysoko osvietení inteligenti, ale v opaãnom prípade nie. UÏ kedysi dávno sa hovorilo, Ïe ãlovek, Ïiaºbohu, je ãloveku vlkom a proste aj z toho dôvodu má regulácia ‰tátu svoje opodstatnenie. A k˘m sa to nezmení, tieto rozpory budú. Málokde to vidno tak vyhranene, ako povedzme v cirkevn˘ch a vôbec náboÏensk˘ch antagonizmoch. Ani tam uÏ v posledn˘ch rokoch neplatia striktné zásady a princípy, vy- Ïadujúce, aby sa úplne zotrela konfrontácia medzi jednotliv˘mi ºudsk˘mi skupinami. Vidíte, Ïe teraz sa aj na Slovensku zdá, ako by v súãasn˘ch rozporoch a sporoch i‰lo o podstatu katolíckej cirkvi, ale – podºa mÀa – takmer vôbec nejde o smerovanie vyhroten˘ch náboÏensk˘ch tendencií. Áno, je tu zjavn˘ jasn˘ prechod od dogmatizmu k zdravému pragmatizmu. Myslím, Ïe sa to prejavuje vo v‰etk˘ch sférach spoloãnosti, vrátane cirkvi, ale ten vami naznaãen˘ prechod od rigidn˘ch k beÏn˘m prejavom ºudského spoluÏitia nás posúva niekam inam – a zaãalo sa to uÏ pôsobením Jána Pavla II. ako ozaj osvieteného pápeÏa. Mimochodom, kaÏd˘ ãlovek chce niekam patriÈ. A aj kaÏd˘ niekam patríme. KaÏd˘ sme sa narodili do urãitej rodiny, do urãitej konfesie, do urãitého regiónu, takÏe kaÏd˘ z nás je niekde zasaden˘. KaÏd˘ máme nieão iné za- Ïité, stereotypy nás ovplyvÀujú a vÏdy budú. Pokiaº ide o slovensk˘ parlament, keì vzbæknu nejaké polemiky, ja by som bola veºmi rada, keby bolo jasne cítiÈ dajme tomu vo vystúpení na‰ich poslancov, Ïe sú sociálni demokrati. A som veºmi rada, Ïe to zväã‰a aj cítiÈ. TakÏe, keì to v‰etko zhrnieme, vy sa dávate niek˘m – v dobrom slova zmysle – ovplyv- ÀovaÈ, keì idete o nieãom hlasovaÈ Ja myslím, Ïe áno. Dávam sa ovplyvÀovaÈ, ale argumentmi. UÏ sa stalo, Ïe som bola o nieãom presvedãená, ale pod silou argumentov niekoho iného som uznala, Ïe tie jeho sú pravdivé. Je známe, ão povedal svojho ãasu známy ãesko-slovensk˘ pediater profesor ·vejcar: Len hlupák nemení svoje názory. Jedna vec je meniÈ hodnoty, lebo hodnoty, myslím, majú byÈ stále, ale názor, ão je úplne pochopiteºné, rad‰ej zmením, keì zistím, Ïe som sa m˘lila. A kedy to zistím Keì ‰tudujem, keì sledujem realitu, keì pozorujem ºudí a keì ich poãúvam. A ako vnímate pravidelné politické diskusie, ktoré sú raz t˘Ïdenne v televíziách Je to o názoroch, alebo je to len o presadení nejak˘ch ideológií za kaÏdú cenu Je to v prvom rade a malo by to byÈ v prvom rade o názoroch. T˘m svojim, ktorí sú blízki sociálnej demokracii, aj drÏíte palce, aby v t˘ch diskusiách vyhrali Aby uspeli Áno, samozrejme, veì ãlovek je tvor súÈaÏiv˘ a keìÏe ja osobne vyznávam sociálnodemokratické hodnoty, tak chcem, aby tieto názory vyhrali. 74
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E ByÈ umelcom alebo priekupníkom Kedysi uprostred minulého storoãia Slovensko neprekypovalo uznaniahodnou mierou kultúrnych, umeleck˘ch a intelektuálnych hodnôt. MoÏno si z ãasu na ãas zaslúÏili pozornosÈ niektorí v˘tvarníci (usídlení najmä v ParíÏi) alebo, sem-tam, skladatelia váÏnej hudby, ale ani tí nijako podstatne nezasiahli ‰ir‰iu verejnosÈ, prinajmen‰om nie tak, ako si dokázali získaÈ nielen âechov, ale aj obdivovateºov hudby na celom svete Bedfiich Smetana ãi Antonín Dvofiák (v druhej polovici 19. storoãia). Bolo by v‰ak neoprávnené, ba aÏ sebauráÏlivé tváriÈ sa, Ïe sa v nov‰ích ãasoch nepredrali do popredia zadriemaného Slovenska Ïiadne inteligentné, vzdelané a umelecky talentované individuality, ktoré by pribliÏovali ÈaÏko sa prebúdzajúcu krajinu ku kreatívnej vyspelosti európskeho kontinentu. Napokon sa totiÏ predsa len v polovici 20. storoãia prekvapujúco v˘razne prebila zo ‰era niekoºk˘ch konvenãn˘ch profesionálnych divadiel skupina umelcov, ktorá síce tieÏ sprvu (1930 – 1940) veºmi nenaznaãovala, Ïe môÏe obãanom tejto krajiny otvoriÈ okná do ‰tandardného európskeho priestoru slobodnej umeleckej tvorivosti, ale v priebehu rokov po 2. svetovej vojne kon‰truktívny rozlet uvoºnil ich umeleckú du‰u k jedineãn˘m prejavom slobodnej vôle. Tento skok – najmä v Bratislave, ale obãas aj mimo nej – sa takmer nebadane, ale veºmi v˘razne odohral práve vtedy, keì ostatné umelecké v˘boje nemilosrdne ‰krtil socialistick˘ realizmus – teda znásilnená tvorba, oklie‰tená komunistickou ideológiou a (polo)cenzúrou. Z neveºmi uznávan˘ch komediantov – z hercov a ìal‰ích divadelníkov – sa za pomerne krátky ãas stali re‰pektovaní umelci, ktorí prevetrali zatuchnuté zdanlivo umelecké prostredie. Nechceme príli‰ preceÀovaÈ aktivity práve tejto skupiny tvoriv˘ch autorít, ale o spoloãenskom dosahu ich tvorivosti vari najlep‰ie svedãí to, Ïe mali prinajmen‰om rovnaké spoloãenské postavenie a uznanie, ako ãeskí herci, a tí patrili medzi dominantné individuality ãeského kultúrneho prostredia. Dalo by sa to sformulovaÈ aj tak, Ïe PraÏská jar 1968 sa rovnakou mierou opierala nielen o svojich vlastn˘ch divadelníkov, ale aj o slovensk˘ch. Bola to teda nezanedbateºná sila. Mimochodom, ísÈ do divadla uÏ neznamenalo náv‰tevu lacného podniku na úrovni nejakej krãmy, ale predstavovalo spoloãenskú aktivitu, ktorá nebola analogická so Ïiadnou inou. TotiÏ v tej chvíli, ako hovorím o potencii a ãinorodosti slovenského herectva a divadelníctva ako takého, nemôÏem nepripomenúÈ úspech, o ktor˘ sa zaslúÏila práve táto tvorivá partia: bez slovensk˘ch hercov a desiatok slovensk˘ch scénick˘ch – dramatick˘ch kreatívnych tvorcov by tento fenomén, ktor˘ zaznamenal najv˘raznej‰í dlhodob˘ záujem slovensk˘ch, ale aj ãesk˘ch divákov o umelecké programy slovenskej televízie, teda o inscenácie, uvádzané od zaãiatku 60. rokov pod hlaviãkou Bratislavské pondelky, jednoducho neexistoval. Aby sme komplexnej‰ie informovali ãitate- ºa o t˘chto svojím spôsobom neopakovateºn˘ch pondelkoch, pridajme e‰te, Ïe sa zaãali vysielaÈ kedysi v roku 1959 najskôr ako priame prenosy zo SND a aÏ postupne bratislavská televízia pre‰la na televízne inscenovanie dramatick˘ch predlôh. Pamätníci si iste spomínajú, Ïe niekoºko rokov sa v‰etko vysielalo priamo, teda naÏivo – z b˘valej telocviãne na Zochovej ulici. TakÏe technické a scénické podmienky boli v podstate na amatérskej úrovni. Zato dramaturgia a vizuálna podoba inscenácií mali na svoju dobu ãasto nadpriemernú úroveÀ. „Herci SND a ‰piãkoví herci krajov˘ch divadiel dosahovali vtedy nadpriemerné v˘kony v rámci strednej Európy“ (scénick˘ v˘tvarník Valerián StraÏovec). Hoci chceme oprávnene hovoriÈ o jedineãn˘ch v˘konoch hercov, nemôÏeme vynechaÈ fakt – ak chceme podãiarknuÈ, o ão v‰etko pripravil slovensk˘ národ a ‰peciálne jeho kultúru komunistick˘ reÏim –, Ïe napríklad architekt, ktorého citujeme, musel v roku 1968 opustiÈ Slovensko a odísÈ do Kanady, na ão doplatilo v prvom rade Slovensko, ktoré na StraÏovca dnes uÏ takmer zabudlo. Ten po „PraÏskej jari“ odi‰iel do severnej Ameriky, kde Ïije doteraz, pretoÏe sa hneì presadil ako individualita v tamoj‰ej TV spoloãnosti CBC. A napríklad v roku 1988 práve on vytváral scénick˘ koncept pre otvárací a závereãn˘ ceremoniál ZOH v kanadskom provinãnom centre Calgary. VráÈme sa v‰ak koneãne k jadru na‰ej glosy, teda k vzostupu slovensk˘ch hercov, pretoÏe s t˘m súvisí aj 20 – 30-roãn˘ lesk tejto elitnej skupiny umelcov. Boli to ºudia, ktorí mali popri úctyhodnom dramaticko-umeleckom talente aj nezanedbateºn˘ spoloãensk˘ cit, teda porozumenie pre potreby slovenského spoloãenstva, ale – chvalabohu – aj rozvinut˘ intelekt, ktor˘m zveºaìovali svoje „komediantstvo“. Bola to skupina skutoãne ‰iroká, nik si ju nemohol nev‰imnúÈ a v istom zmysle bola najv˘raznej‰ím pilierom slovenskej národnej kultúry a, hlavne, slovenského umeleckého majstrovstva. Z desiatok pozornosti hodn˘ch individualít vyzdvihnime aspoÀ ‰tyri veliãiny: Karol Machata, Ladislav Chudík, Ctibor Filãík a Gustáv Valach. KaÏd˘ z nich bol – a musel byÈ, ak ho máme povaÏovaÈ za neopakovateºného profesionála – úplne in˘ formát, kaÏd˘ dokázal na tisíc spôsobov zrealizovaÈ v‰etko, ão od neho dramatick˘ text (a teda aj divadeln˘, rozhlasov˘, filmov˘ a televízny a reÏisér ãi dramaturg) vyÏadoval. Niã nebolo pre nich nesplniteºné a niã nebolo natoºko ÈaÏké, aby nevynaloÏil maximum úsilia pre zdarnú premenu akejkoºvek zmysluplnej poÏiadavky na nezabudnuteºn˘ v˘kon. Samozrejme, nechceme preceÀovaÈ kvalitu a umeleck˘ efekt kaÏdého jedného v˘sledku tvorivého snaÏenia toho ãi onoho herca. Napokon, ani kaÏd˘ text, ktor˘ dostal interpret do rúk, neumoÏÀoval hercovi excelentné rozohranie predlohy. Pritom stojí za to zaznamenaÈ, Ïe len máloktor˘ reÏisér sa odváÏil ponúknuÈ hereckej kapacite doslova mizern˘ dramatick˘ text, lebo vedel, Ïe herec by ho pravdepodobne odmietol a Ïe by sa t˘m aj on, realizátor, dostal do veºmi zlého svetla. Na druhej strane práve na základe tohto tvrdenia je dosÈ logické, Ïe vyspel˘ reÏisér by sa k zlému textu ani veºmi nedostal, lebo dobr˘ dramaturg si tieÏ hºadal Ïivotaschopného partnera a toho mohol získaÈ len hodnotnou predlohou. ·tvoricu hercov, ktorú uvádzame, charakterizuje e‰te jedna ich vlastnosÈ; akokoºvek je to charakteristická ãrta „neumelecká“, je v koneãnom dôsledku nezanedbateºná: ani jeden z nich nebol ãlenom komunistickej strany, hoci stranícki funkcionári sa veºmi usilovali práve najkvalitnej‰ie kreatívne osobnosti získaÈ za príslu‰níkov svojho komunistického zoskupenia. LenÏe ambiciózni umelci dobre vedeli, Ïe ich by ãlenstvo v ‰tátu vernej strane osobne po‰kodilo – najmä vo vedomí nároãnej‰ích obãanov – a Ïe by to na‰trbilo ich imidÏ. Máloão teda tak rozvlnilo ãloveãensk˘ priemer na Slovensku, ako mnoh˘mi pozitívnymi vlastnosÈami obohatená herecká kreativita. T˘chto ºudí zo 60. – 80. rokov môÏeme bez rozpakov zaradiÈ medzi elitu slovenskej obãianskej spoloãnosti, hoci rovnako, ak nie e‰te viac by medzi Àu mala patriÈ literárna alebo aj duchovná smotánka. LenÏe práve tá zaostala ovplyvnená – oslabená jednak pohodlnosÈou a jednak aj zbabelosÈou. Tento návrat do minulosti by mal rezonovaÈ aj v dne‰nom spoloãenstve, ktoré uÏ nezaÈaÏuje nijaká „diktatúra proletariátu“ so skutoãn˘mi prvkami despotickej autoritatívnosti. Podstatná ãasÈ mlad˘ch, ale hádam aj strednovek˘ch hercov, sa – okrem veºmi svetl˘ch v˘nimiek, 75
Page 1:
CCXI. - CCXII. ČÍSLO 2012 Parlame
Page 4 and 5:
E D I T O R I Á L Parlament musí
Page 6 and 7:
E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
Page 8 and 9:
S L O V E N S K O - M A ë A R S K
Page 10 and 11:
V L Á D A S R MoÏno nie je potreb
Page 12 and 13:
P O T R A V I N Á R S K Y P R I E
Page 14 and 15:
MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A R
Page 16 and 17:
Page 18 and 19:
Page 20 and 21:
C H O V R ¯ B N A S L O V E N S K
Page 22 and 23:
S L O V E N S K É · K O L S T V O
Page 24 and 25:
N Á R O D N Á R A D A S R Îijeme
Page 26 and 27: M I N I S T E R S T V O Î I V O T
Page 28 and 29: L E S Y S R LESY Slovenskej republi
Page 30 and 31: D R E V O S P R A C U J Ú C I P R
Page 32 and 33: MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A R
Page 40 and 41: A G E N T Ú R A N A P O D P O R U
Page 42 and 43: P Ô D O H O S P O D Á R S K A P L
Page 46 and 47: Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Page 48 and 49: V L Á D A S R environmentálneho f
Page 52 and 53: N Á R O D N Á R A D A S R V˘bor
Page 62 and 63: P R E D S E D O V I A V ¯ B O R O
Page 78 and 79: G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 80 and 81: D I A L Ó G Y M M & E W Viete v‰
Page 82 and 83: S U P E R M O N I T O R SUPERMONITO
Page 84 and 85: S U P E R M O N I T O R Speváãka
Page 86 and 87: S U P E R M O N I T O R (Aj keì sa
Page 88 and 89: S U P E R M O N I T O R (Sonda Curi
Page 90 and 91: S U P E R M O N I T O R Keby som pr
show all

ccxi. â ccxii. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?

ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk