ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk

More documents

Recommendations

Info

Î I V O T N É P R O S T R E D I E Tohto roku, 1. júla, si pripomenul 15. v˘roãie svojho vzniku jeden z najv˘znamnej‰ích ‰tátnych podnikov na Slovensku – SLOVENSK¯ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, ‰. p., Banská ·tiavnica, ktor˘ ako ‰tátny podnik s celoslovenskou pôsobnosÈou zabezpeãuje správu vodohospodársky v˘znamn˘ch a ìal‰ích vodn˘ch tokov na na‰om území, ako aj správu povodí a ochranu pred povodÀami. Podnik vznikol v zmysle zákona ã. 111/1990 Z. z. o ‰tátnom podniku zakladateºskou listinou Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Na základe reorganizaãnej zmeny v rámci rezortov sa podpisom delimitaãného protokolu 14. októbra 2003 stalo zakladateºom Slovenského vodohospodárskeho podniku Ministerstvo Ïivotného prostredia Slovenskej republiky. Okrem hospodárskej funkcie podniku sa tak naplno rozvíja predov‰etk˘m jeho ochranárska funkcia v protipovodÀovej ochrane, ako aj v starostlivosti o vodné zdroje na Slovensku. Slovensk˘ vodohospodársky podnik patrí v súãasnosti medzi najväã‰ích zamestnávateºov. V 25 organizaãn˘ch jednotkách od‰tepn˘ch závodov a správ povodí pracuje zhruba 3 500 pracovníkov. Na ãele podniku vo funkcii generálneho riaditeºa je od 30. mája tohto roku Ing. Marián SUPEK – dlhoroãn˘ skúsen˘ vodohospodár, ktorého Parlamentn˘ kuriér poÏiadal o rozhovor. 15-roãná plavba povodÀami, suchom i finanãn˘mi suchotami Ing. Marián Supek, generálny riaditeº Slovenského vodohospodárskeho podniku, ‰.p., Banská ·tiavnica SVP oslavuje tohto roku 15. v˘roãie zalo- Ïenia. Ak˘ch bolo t˘ch 15 rokov Je ão oslavovaÈ 15 rokov v Ïivote ãloveka je síce e‰te len dorasteneck˘ vek, ale 15 rokov v Ïivote takého v˘znamného podniku, ak˘m je Slovensk˘ vodohospodársky podnik, ‰. p., je uÏ obdobie, keì dokáÏeme posúdiÈ správnosÈ i oprávnenosÈ jeho vzniku, vieme pomenovaÈ plusy i mínusy a zamyslieÈ sa aj nad jeho ìal‰ou opodstatnenosÈou v takej dôleÏitej sfére, akou je starostlivosÈ o na‰e najväã‰ie prírodné bohatstvo – na‰u ãistú a Ïivotodarnú vodu. Slovensk˘ vodohospodársky podnik, ‰. p., Banská ·tiavnica nevznikol náhodou. Bol len logick˘m a racionálnym vyústením snáh o lep- ‰iu a efektívnej‰iu koordináciu celého vodného hospodárstva na Slovensku. Dovtedaj‰ie 4 samostatné podniky povodí – Povodie Dunaja, Povodie Váhu, Povodie Hrona a Povodie Bodrogu s Hornádom boli totiÏ z ekonomickej stránky veºmi rozdielne. Tam, kde mali vybudované poãetné priehrady a profitovali z predaja vody na v˘robu elektrickej energie, ako to bolo v Povodí Váhu, tam boli samozrejme iné ekonomické v˘sledky, ako napríklad v podniku Povodia Hrona, kde takéto moÏnosti nemali. TakÏe zlúãením v‰etk˘ch ‰tyroch podnikov povodí a vytvorením Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktor˘ vlastne „zastre‰il“ tieto ‰tyri podniky sa podarilo nielen eliminovaÈ vplyv rozdielnej polohovej renty, ale vytvorili sa aj optimálne moÏnosti na vzájomnú pomoc a koordináciu v‰etk˘ch novovzniknut˘ch od‰tepn˘ch závodov a ich správ povodí v rámci jedného samostatného podniku. Súãasne sa posilnila aj funkãnosÈ a akcieschopnosÈ podniku poãas povodní a zároveÀ sa zlep‰ili aj sociálne istoty v‰etk˘ch zhruba 3 500 zamestnancov – vodohospodárov. NuÏ a na otázku, ãi je ão oslavovaÈ, mô- Ïem jednoznaãne odpovedaÈ – áno. Bolo to dobré rozhodnutie, aj keì sa nám na‰e ciele a predsavzatia nepodarilo zrealizovaÈ podºa na‰ich predstáv. Ale to uÏ je o inom. Uplynul˘ch 15 rokov bolo poznaãen˘ch predov‰etk˘m nadnormálnymi zráÏkov˘mi hodnotami a mimoriadne ãast˘mi a niãiv˘mi povod- Àami, ktoré do znaãnej miery ovplyvnili aj ekonomické a finanãné v˘sledky podniku. TaktieÏ sme nedostávali potrebné finanãné prostriedky na správu a údrÏbu vodohospodárskeho majetku ‰tátu. To v‰etko malo za následok fakt, Ïe v budovaní protipovodÀov˘ch opatrení sme mohli byÈ uÏ podstatne ìalej. Verím v‰ak, Ïe ìal‰ie obdobie nám prinesie aj nové moÏnosti a Slovensk˘ vodohospodársky podnik sa stane hlavn˘m nositeºom celého vodohospodárskeho rozvoja na Slovensku. VráÈme sa do „horúcej“ prítomnosti. V akom stave ste podnik prebrali po svojom nástupe na pozíciu generálneho riaditeºa Hoci som uÏ pred svojím nástupom do funkcie generálneho riaditeºa vedel, Ïe podnik sa nachádza vo veºmi zlej finanãnej situácii, priznám sa, Ïe som v‰ak neãakal aÏ také problémy v oblasti ekonomiky, personálnej práce, verejného obstarávania, realizácie projektov atì., aké som tu na‰iel po predchádzajúcom vedení. E‰te stále objavujeme mnoÏstvo nev˘hodn˘ch zmlúv, ktoré sú síce vo väã‰ine prípadov „právne ãisté“ , no z pohºadu hospodárneho nakladania s majetkom ‰tátu neprijateºné. Aké je to hospodárenie ‰tátneho podniku, keì sa rôzne zákazky zadávajú cudzím firmám, no pritom vlastní ºudia, ktorí sú to schopní robiÈ, sú nevyuÏití! Samozrejme, Ïe takéto riadenie sa zákonite odzrkadlilo aj v naru‰en˘ch medziºudsk˘ch vzÈahoch. Navy‰e, keì sa v podniku zaãala vytváraÈ „elita“ s osobitn˘mi platmi bez objektívnej pracovnej náplne. To v‰etko sa v‰ak musí zmeniÈ a tento proces sme uÏ aj rozbehli. Nev˘hodné zmluvy vypovedúvame a z hºadiska mzdového ohodnotenia chceme zabezpeãiÈ maximálnu spravodlivosÈ so zohºadnením vzdelania, odbornosti, praxe a pracovnej v˘konnosti, ale aj so zachovaním zamestnanosti. ªudia musia cítiÈ, Ïe sú vyuÏití, ale aj spravodlivo ohodnotení. Z hºadiska ekonomiky podniku musíme ur˘chlene skonsolidovaÈ finanãné hospodárenie, pretoÏe sa nám môÏe veºmi ºahko staÈ, Ïe v prípade ìal‰ích povodní nedokáÏeme zabezpeãiÈ ani tie najzákladnej‰ie potreby. Veì nedostatok finanãn˘ch prostriedkov sa zákonite odzrkadºuje aj v zastaranom strojovom a technickom parku, ktor˘ neumoÏÀuje takú starostlivosÈ o zveren˘ majetok ‰tátu, aká by bola potrebná. 70
Î I V O T N É P R O S T R E D I E âo v‰etko podnik zabezpeãuje v súãasnosti Slovensk˘ vodohospodársky podnik, ‰. p., je zo zákona ‰tátnym podnikom, ktor˘ v rámci celého Slovenska zabezpeãuje správu vodohospodársky v˘znamn˘ch a ìal‰ích vodn˘ch tokov, správu povodí, ochranu pred povodÀami, ale napríklad aj údrÏbu a vytyãovanie plavebnej dráhy na Dunaji. V zastúpení ‰tátu zodpovedáme za viac ako 38-tisíc kilometrov vodn˘ch tokov, 278 vodn˘ch nádrÏí, 21 such˘ch nádrÏí (poldrov), 23 historick˘ch vodohospodárskych objektov, 238 hatí, 15 plavebn˘ch komôr, vy‰e 3-tisíc kilometrov ochrann˘ch hrádzí a 73 ãerpacích a preãerpávacích staníc v záplavov˘ch územiach. Na mnoh˘ch vodn˘ch tokoch, priehradách, ochrann˘ch hrádzach, ale aj na ãerpacích staniciach a rôznych vodohospodárskych objektoch prebiehajú opravy v rámci plánu opráv a údrÏby. Okrem toho realizujeme aj niekoºko investiãn˘ch stavieb, financovan˘ch najmä z európskych fondov, no, ako som uÏ spomínal, táto investiãná ãinnosÈ je kvôli nedostatku financií veºmi obmedzená a nezodpovedá potrebám na rozsiahle budovanie protipovodÀov˘ch opatrení. Historické vodné nádrÏe v ·tiavnick˘ch Baniach – v popredí Bakomi, v strede vypustená Vind‰achta poãas rekon‰trukcie pred niekoºk˘mi rokmi a v pozadí tajch Eviãka, ktor˘ je uÏ projektovo pripraven˘ na rekon‰trukciu. Staãia na zabezpeãenie v‰etk˘ch t˘chto ãinností financie V akom stave sa napríklad nachádzajú existujúce vodohospodárske stavby patriace do vlastníctva podniku Kde podnik v tejto oblasti najviac „tlaãí topánka“ Finanãné prostriedky, ktoré má ná‰ podnik k dispozícii, absolútne nepostaãujú. Na akcie protipovodÀovej ochrany sme za posledné tri roky, s v˘nimkou európskych fondov, nedostali z prostriedkov ‰tátu, ale ani z environmentálneho fondu ani cent. V‰etky úlohy zabezpeãujeme len z vlastn˘ch finanãn˘ch zdrojov, ktoré získavame za regulované vodohospo- Najväã‰ou investiãnou stavbou Slovenského vodohospodárskeho podniku za posledn˘ch 15 rokov bola stavba Bratislava – protipovodÀová ochrana, ktorá si v rokoch 2004 – 2010 vyÏiadala viac ako 33 mil. eur. SúãasÈou celého systému protipovodÀovej ochrany je aj mobilné hradenie, ktoré dokáÏe zachytiÈ aÏ tisícroãnú vodu s prietokom 13,500 m 3 /s. Na porovnanie – beÏn˘ prietok v Dunaji je cca 4 000 m 3 /s. dárske sluÏby, ak˘mi sú odbery z povrchov˘ch vôd z vodn˘ch tokov a vodn˘ch nádrÏí vrátane pitnej vody z vodárensk˘ch nádrÏí pre vodárenské spoloãnosti, ako aj vyuÏívanie hydroenergetického potenciálu, teda odbery energetickej vody na v˘robu elektrickej energie v hydroelektrárÀach. Práve kvôli nedostatku finanãn˘ch prostriedkov je uÏ dlhodobo zanedbávaná aj starostlivosÈ o vodohospodárske objekty, ktoré prirodzene starnú a vyÏadujú si buì men‰ie opravy, alebo i celkovú rekon‰trukciu. Rekon‰trukciu by v‰ak uÏ potrebovali aj niektoré ãerpacie stanice, vodné nádrÏe (tak ako sa nám to prednedávnom podarilo na vodnej nádrÏi RuÏín), ale aj hrádze, odvodÀovacie kanály a pod. Nie je dobré, ak by sa v dôsledku nemoÏnosti rekon‰trukcie toho ktorého zariadenia, alebo stavby ohrozila povodÀová bezpeãnosÈ. Ochranu Ïivotov ºudí a ich majetku musíme povaÏovaÈ jednoznaãne za svoju prioritu. Slovensko v posledn˘ch rokoch pravidelne suÏujú väã‰ie ãi men‰ie povodne. ProtipovodÀová ochrana obcí a miest v‰ak napriek obrovsk˘m materiálnym ‰kodám stále nie je rie‰ená systémovo. Alebo sa m˘lim Je z vá‰ho pohºadu potrebné zmeniÈ celkov˘ komplexn˘ manaÏment protipovodÀov˘ch rizík – a ako Ak hovoríme o komplexnej systémovej protipovodÀovej ochrane, tak tú prijala vláda uÏ v roku 2000 pod názvom Program protipovodÀovej ochrany SR do roku 2010. Cel˘ tento program bol zameran˘ na rie‰enie komplexu protipovodÀov˘ch opatrení vo vodnom hospodárstve, lesníctve a poºnohospodárstve, ktoré sa mali stanoviÈ a pripravovaÈ na základe vedecko-technick˘ch projektov akademickej, vedeckej a technickej obce, no rie‰enie t˘chto projektov bolo z dôvodu nezabezpeãenia finanãn˘ch prostriedkov zastavené. Poãas 10 rokov realizácie tohto programu sa len v podmienkach Slovenského vodohospodárskeho podniku malo naÀ investovaÈ takmer 18,5 mld. korún, teda vy‰e 611 mil. eur. Av‰ak ku koncu roka 2011 sa z tejto sumy preinvestovala len necelá tretina – 198 mil. eur. Je preto logické, Ïe väã‰ina z plánovan˘ch investiãn˘ch akcií protipovodÀovej ochrany zostala len „na papieri“. ëal‰ie systémové rie‰enie napæÀa aj smernica Európskej únie o manaÏmente povodÀov˘ch rizík, ktorá bola plne transponovaná do na‰ej legislatívy, predov‰etk˘m do Zákona ã. 7/2010 o ochrane pred povodÀami. Na jej základe sa mali zadefinovaÈ miesta povodÀov˘ch rizík a ohrozenia, potom sa mali zaãaÈ vytváraÈ mapy zobrazujúce tie riziká a nakoniec prijaÈ komplexné plány manaÏmentu povodÀov˘ch rizík. Predchádzajúca vláda v‰ak tento systémov˘ vedeck˘ prístup nahradila úplne in˘m projektom – Programom revitalizácie krajiny a integrovaného manaÏmentu povodí Slovenskej republiky, ktorého gestorom bolo obãianske zdruÏenie ªudia a voda z Ko‰íc, a ktorého náplÀou bolo budovanie rôznych prehrádzok na vodn˘ch tokoch, odráÏok na lesn˘ch cestách a pod. Samozrejme, nechcem porovnávaÈ potrebné lesotechnické opatrenia, ktoré sa tu v minulosti pravidelne robili, ani opatrenia v poºnohospodárstve, ku ktor˘m sa treba ur˘chlene vrátiÈ budovaním drobn˘ch prehrádzok a odráÏok so systémov˘mi opatreniami protipovodÀovej ochrany. âo je v‰ak smutnej- ‰ie, Ïe na Program revitalizácie krajiny sa vynaloÏilo poãas fungovania predchádzajúcej vlády uÏ zhruba 30 mil. eur, no na seriózny Program protipovodÀovej ochrany Slovenskej republiky sa nena‰iel ani cent. Preto sme privítali rozhodnutie súãasnej vlády o zru‰ení Programu revitalizácie krajiny a navrátení sa ku komplexnému systémovému prístupu protipovodÀovej ochrany tak v lesoch, na poliach a lúkach, ako aj v celom vodnom hospodárstve. Tento program bude v‰ak potrebné aj finanãne zabezpeãiÈ, tak ako to bolo stanovené uÏ v roku 2000. Aká je va‰a spolupráca so starostami dotknut˘ch miest a obcí a so ZdruÏením miest a obcí Slovenska Ná‰ ‰tátny podnik povaÏuje spoluprácu so ZdruÏením miest a obcí Slovenska za jednu z najdôleÏitej‰ích. Veì prakticky v‰etky vodné toky prechádzajú aj cez mestá a obce priãom kaÏdá povodeÀ nás so starostami a primátormi zamestnáva spoloãne. Samozrejme, nemôÏeme sa obmedziÈ len na spoluprácu v komisiách pri povodniach a vyhlásen˘ch povodÀov˘ch aktivitách. Slovensk˘ vodohospodársky podnik má v spolupráci so ZMOS-om vypracovan˘ komplexn˘ materiál na rie‰enie protipovodÀovej ochrany v intravilánoch obcí 71
Page 1:
CCXI. - CCXII. ČÍSLO 2012 Parlame
Page 4 and 5:
E D I T O R I Á L Parlament musí
Page 6 and 7:
E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
Page 8 and 9:
S L O V E N S K O - M A ë A R S K
Page 10 and 11:
V L Á D A S R MoÏno nie je potreb
Page 12 and 13:
P O T R A V I N Á R S K Y P R I E
Page 14 and 15:
MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A R
Page 16 and 17:
Page 18 and 19:
Page 20 and 21:
C H O V R ¯ B N A S L O V E N S K
Page 22 and 23: S L O V E N S K É · K O L S T V O
Page 24 and 25: N Á R O D N Á R A D A S R Îijeme
Page 26 and 27: M I N I S T E R S T V O Î I V O T
Page 28 and 29: L E S Y S R LESY Slovenskej republi
Page 30 and 31: D R E V O S P R A C U J Ú C I P R
Page 32 and 33: MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A R
Page 40 and 41: A G E N T Ú R A N A P O D P O R U
Page 42 and 43: P Ô D O H O S P O D Á R S K A P L
Page 46 and 47: Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Page 48 and 49: V L Á D A S R environmentálneho f
Page 52 and 53: N Á R O D N Á R A D A S R V˘bor
Page 62 and 63: P R E D S E D O V I A V ¯ B O R O
Page 76 and 77: N Á R O D N Á R A D A S R hybujem
Page 78 and 79: G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 80 and 81: D I A L Ó G Y M M & E W Viete v‰
Page 82 and 83: S U P E R M O N I T O R SUPERMONITO
Page 84 and 85: S U P E R M O N I T O R Speváãka
Page 86 and 87: S U P E R M O N I T O R (Aj keì sa
Page 88 and 89: S U P E R M O N I T O R (Sonda Curi
Page 90 and 91: S U P E R M O N I T O R Keby som pr
show all

ccxi. â ccxii. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?

ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk