ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk
ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk
ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A<br />
S R<br />
‰i priestorové usporiadanie a funkãné vyuÏívanie<br />
územia SR a ustanovuje rámec sociálnych,<br />
ekonomick˘ch, environmentálnych a<br />
kultúrnych poÏiadaviek ‰tátu na územn˘ rozvoj,<br />
starostlivosÈ o Ïivotné prostredie a tvorbu<br />
krajiny SR a jej regiónov. Zv˘‰enú pozornosÈ<br />
preto treba venovaÈ tomu, aby sa jeho regulatívy<br />
premietli do územnoplánovacích dokumentácií<br />
jednotliv˘ch regiónov, ktoré obstarávali<br />
samosprávne kraje formou zmien a<br />
doplnkov územn˘ch plánov, veºk˘ch územn˘ch<br />
celkov jednotliv˘ch krajov. Z ná‰ho pohºadu<br />
ide hlavne o aktualizáciu krajinnoekologick˘ch<br />
plánov, v ktor˘ch sú premietnuté<br />
odporúãania a regulatívy dané potenciálom<br />
krajiny a limitmi ochrany prírody a Ïivotného<br />
prostredia.<br />
Aj ‰ir‰ia verejnosÈ má moÏnosÈ zapájaÈ sa<br />
do príprav územnoplánovacích dokumentov<br />
obcí a VÚC, je záujem zo strany obyvateºov<br />
Tieto dokumenty musia byÈ zo zákona poãas<br />
spracovania prerokované so ‰irokou verejnosÈou<br />
a aj s jednotliv˘mi ústredn˘mi orgánmi<br />
‰tátnej správy.<br />
Záujem zo strany obãanov je mnohokrát limitovan˘<br />
dostupnosÈou informácií i celkov˘m<br />
dosahom zámerov navrhnut˘ch v t˘chto<br />
dokumentoch. Veºk˘ záujem verejnosti vzbudzuje<br />
najmä to, keì navrhované zámery majú<br />
priame dopady na majetok, zdravie, alebo Ïivotné<br />
prostredie ºudí.<br />
âo priná‰a realizácia krajinn˘ch koncepcií,<br />
moÏno povedaÈ, Ïe sa zvy‰uje a zlep‰uje<br />
ochrana a plánovanie krajiny<br />
Realizácia krajinn˘ch koncepcií ako oblasÈ<br />
manaÏmentu územia z hºadi<strong>sk</strong>a ekologick˘ch<br />
aspektov územného plánovania, ochrany prírody,<br />
prírodn˘ch zdrojov a tvorby krajinn˘ch<br />
‰truktúr priná‰a v prvom rade väã‰iu ‰ancu pre<br />
zachovanie krajinnej a biologickej diverzity<br />
Sloven<strong>sk</strong>a. Na úseku ochrany prírody, prírodn˘ch<br />
zdrojov a tvorby krajinnej ‰truktúry sa<br />
na plnení vy‰‰ie uveden˘ch zámerov podie-<br />
ºajú odborné organizácie Ministerstva Ïivotného<br />
prostredia SR (·tátna ochrana prírody<br />
SR, SAÎP, ale aj napríklad SVP v rámci svojich<br />
kompetencií v oblasti integrovaného manaÏmentu<br />
povodí). Ich spolupráca s orgánmi<br />
územného plánovania pri uplatÀovaní ochrany<br />
a plánovania krajiny v rámci správnych konaní<br />
a vydávan˘ch vyjadrení v zmysle zákona<br />
ã.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny,<br />
vydávanie odborn˘ch stanoví<strong>sk</strong> k procesu<br />
posudzovania vplyvov ãinnosti na Ïivotné<br />
prostredie priná‰a pozitívny efekt, pretoÏe sa<br />
vo v‰etk˘ch plánovacích a rozhodovacích<br />
procesoch uplatÀujú aj poÏiadavky vypl˘vajúce<br />
z medzinárodn˘ch dohovorov v oblasti<br />
ochrany a tvorby prírody a krajiny (Európ<strong>sk</strong>y<br />
dohovor o krajine, Dohovor o biodiverzite,<br />
NATURA 2000, Götebor<strong>sk</strong>˘ dohovor a pod.),<br />
ku ktor˘m sa Sloven<strong>sk</strong>á republika zaviazala.<br />
V ãom vidíte nebezpeãenstvo, ktoré treba<br />
vnímaÈ aby príroda a Ïivotné prostredie neutrpeli<br />
kolaps, ktor˘ sa následne prejaví<br />
moÏno na celej spoloãnosti<br />
V na‰ich podmienkach je to predov‰etk˘m<br />
neúcta voãi právnym predpisom a veºmi slab˘<br />
re‰pekt voãi nepísanému prírodnému zákonu,<br />
ktor˘, nech sa zdá akokoºvek beÏnému<br />
smrteºníkovi ãudn˘, na rozdiel od t˘ch ºud<strong>sk</strong>˘ch<br />
sa nedá novelizovaÈ, ãiÏe nie príroda a<br />
Ïivotné prostredie utrpí kolaps, ale ako prvá<br />
utrpí kolaps ºud<strong>sk</strong>á spoloãnosÈ. Preto by sme<br />
mali robiÈ v‰etko preto, aby k tomu nedo‰lo.<br />
Ako je to napríklad s fotovoltaick˘mi elektrárÀami,<br />
ktoré sa veºmi vyzdvihovali a vo<br />
veºkom stavali, no v poslednom období sa<br />
hovorí o ich nepriaznivom vplyve na Ïivotné<br />
prostredie<br />
Z hºadi<strong>sk</strong>a ochrany prírody a krajiny vidíme<br />
problém v nekoncepãnosti rie‰enia, ktoré<br />
môÏe spôsobiÈ zábery úrodnej pôdy, v kontakte<br />
s územiami Natura 2000 a ostatn˘mi<br />
chránen˘mi územiami.<br />
V akom ‰tádiu je návrh krajinár<strong>sk</strong>ej typizácie,<br />
ktor˘ v spolupráci pripravovalo aj<br />
MÎP SR, ão je jeho cieºom a ktoré sú reprezentatívne<br />
typy krajiny<br />
Projekt Typológia krajiny Sloven<strong>sk</strong>ej republiky<br />
spracúva v spolupráci s krajinár<strong>sk</strong>ymi<br />
katedrami viacer˘ch sloven<strong>sk</strong>˘ch univerzít,<br />
Sloven<strong>sk</strong>á agentúra Ïivotného prostredia. Vo<br />
väzbe na nové prístupy a poÏiadavky hodnotenia<br />
kumulatívnych úãinkov aktivít v krajine,<br />
pri zohºadnení vnímania krajiny ãlovekom<br />
je krajinn˘ priestor charakterizovan˘ nielen<br />
komplexom prírodn˘ch ‰truktúr, ale aj kvantifikáciou<br />
a kvalitatívnym hodnotením kultúrno-historick˘ch<br />
a sociálnych väzieb a ‰truktúr<br />
v krajine. Je preto dôleÏité, aby proces typizácie<br />
krajiny prebiehal za ão naj‰ir‰ej úãasti<br />
odbornej, ale aj laickej verejnosti, aby sme<br />
dosiahli kºúãov˘ zámer, ktor˘ vychádza z<br />
Európ<strong>sk</strong>eho dohovoru o krajine – definovanie<br />
cieºovej kvality krajiny s jej Ïelateºn˘m<br />
stavom s prihliadnutím na vyjadrenie miestnych<br />
obyvateºov a ìal‰ích zainteresovan˘ch<br />
<strong>sk</strong>upín. âo sa t˘ka reprezentatívnych typov<br />
krajiny, záleÏí najmä od zvoleného metodického<br />
postupu. Ako príklad môÏem uviesÈ publikáciu<br />
Ústavu krajinnej ekológie SAV Reprezentatívne<br />
typy krajiny Sloven<strong>sk</strong>a (Peter<br />
Bezák, Zita Izakoviãová, László Miklós et al.)<br />
z roku 2010, kde za vedúce kritériá typizácie<br />
boli zvolené morfologicko-polohové typy<br />
krajiny (níÏinná, kotlinová a hor<strong>sk</strong>á krajina).<br />
V druhom stupni predov‰etk˘m prevaÏujúce<br />
‰truktúry spôsobu vyuÏitia zeme v t˘chto typoch<br />
krajiny a v treÈom stupni ‰pecificky vybrané<br />
v˘razné ukazovatele priestorovej ‰truktúry<br />
krajiny – historické krajinné ‰truktúry<br />
(napr. vinohradnícka krajina, lúãno-pasienkar<strong>sk</strong>á,<br />
ãi banícka krajina a pod.).<br />
âo je nevyhnutné urobiÈ na zachovanie<br />
rôznorodosti Sloven<strong>sk</strong>a, ako pracuje integrovan˘<br />
manaÏment krajiny<br />
Pracovná <strong>sk</strong>upina pre integrovan˘ manaÏment<br />
krajiny MÎP SR v rámci svojej ãinnosti<br />
v predchádzajúcom období pracovala na vypracovaní<br />
a unifikácií databáz informácií o<br />
krajine v rámci teraz uÏ zákonom kodifikovanej<br />
Národnej infra‰truktúry priestorov˘ch informácií,<br />
ão vyústilo v roku 2007 do schválenia<br />
jednotného katalógu objektov krajinno-ekologickej<br />
základne. ªud<strong>sk</strong>y povedané,<br />
vniesol sa poriadok do ukladania databáz informácií<br />
o krajine, kde za kaÏdú jednotlivú<br />
ukladanú informáciu je zodpovedn˘ jeden<br />
nezameniteºn˘ gestor a táto informácia môÏe<br />
byÈ dostupná ìal‰ím uÏívateºom bez toho,<br />
aby bol duplicitne míÀan˘ ãas, peniaze a ºud<strong>sk</strong>é<br />
zdroje na jej opätovné prácne zí<strong>sk</strong>avanie.<br />
Aké sú moÏnosti zastaviÈ zahusÈovanie<br />
mest<strong>sk</strong>˘ch sídli<strong>sk</strong> stavbami na úkor zelene,<br />
ktorá je potrebná aj kvôli klimatick˘m<br />
zmenám<br />
V minulosti bolo príslu‰nou vyhlá‰kou stanovené<br />
minimálne percento zelene v rámci tej<br />
ktorej obytnej zóny, alebo sídli<strong>sk</strong>a. Toto by sa<br />
ako regulatívum malo do vykonávacích predpisov<br />
k novému stavebnému zákonu dostaÈ,<br />
pretoÏe aj nedávne letné vysoké teploty sa ºuìom<br />
ºah‰ie zná‰ajú v obytn˘ch domoch a na<br />
pracovi<strong>sk</strong>ách, ktoré sú obklopené vodn˘mi<br />
plochami a zeleÀou ako v blokoch obklopen˘ch<br />
zabetónovan˘mi parkovi<strong>sk</strong>ami a rozpálen˘m<br />
asfaltom frekventovan˘ch mest<strong>sk</strong>˘ch,<br />
ãi vidieckych komunikácií. Ide nielen o zachovanie<br />
biodiverzity, adaptáciu na klimatickú<br />
zmenu, ale aj o zdravotno-hygienické<br />
opatrenia, ktoré majú ìalekosiahly dopad na<br />
ºud<strong>sk</strong>é zdravie a to ako vieme sa za Ïiadne peniaze<br />
kúpiÈ nedá.<br />
69