ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk

More documents

Recommendations

Info

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R stupnému odstraÀovaniu t˘chto najviac kontaminovan˘ch lokalít. Je na Slovensku vyhovujúca legislatíva, ktorá pomáha pri rie‰ení problémov environmentálnych záÈaÏí V súãasnosti ná‰ právny poriadok o‰etruje environmentálne záÈaÏe prostredníctvom dvoch zákonov, je to geologick˘ zákon (zákon ã. 569/2007 Z. z. o geologick˘ch prácach v znení neskor‰ích predpisov) a zákon ã. 409/2011 Z. z o niektor˘ch opatreniach na úseku environmentálnej záÈaÏe a o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov, ktor˘ nadobudol úãinnosÈ 1. januára 2012. Geologick˘ zákon rie‰i, ako sa majú prieskumné, monitorovacie a sanaãné práce vykonávaÈ a kto je oprávnen˘ tieto práce robiÈ. Zákon o „environmentálnych záÈaÏiach“, tak nov˘ zákon skrátene voláme, rie‰i, ako sa záÈaÏe identifikujú, kto je ich pôvodcom, ako sa urãuje povinná osoba za environmentálnu záÈaÏ a hlavne, ão sú tieto osoby povinné vykonaÈ, aby sa záÈaÏ postupne odstránila. Je vôbec moÏné urãiÈ konkrétne osobu, ktorá má povinnosti v voãi environmentálnej záÈaÏi a je aj za Àu zodpovedná Zákon o „environmentálnych záÈaÏiach“ zavádza in‰titút urãovania povinnej osoby. Správnym orgánom, ktorému prislúcha táto kompetencia, je príslu‰n˘ Krajsk˘ úrad Ïivotného prostredia. Vzhºadom na nejasné vlastnícke vzÈahy a opakované prevody a predaje priemyseln˘ch areálov, je proces urãovania povinnej osoby pomerne nároãn˘. V prípade, Ïe povinnú osobu nie je moÏné urãiÈ, zákon ustanovuje, ak˘m spôsobom potom zabezpeãí vykonanie nevyhnutn˘ch opatrení ‰tát. ·tát v tomto prípade znamená „príslu‰né ministerstvo“ na základe rozhodnutia vlády SR. Aké sú moÏnosti priblíÏiÈ sa v rie‰ení environmentálnych záÈaÏí vyspel˘m krajinám Európy V‰etky ‰táty Európskej únie majú problémy s environmentálnymi záÈaÏami. âím má ‰tát rozvinutej‰í priemysel, t˘m má spravidla aj viac environmentálnych záÈaÏí, no na druhej strane má vìaka vy‰‰iemu HDP aj viac prostriedkov na ich odstraÀovanie. V porovnaní s vyspel˘mi krajinami sú postsocialistické ‰táty v urãitej nev˘hode, pretoÏe procesy masívnej privatizácie spravidla podcenili existujúcu kontamináciu a s v˘nimkou niektor˘ch ‰tátov, napr. âeskej republiky, nevyãlenili z prostriedkov získan˘ch privatizáciou (u nás to bol Fond národného majetku) Ïiadnu alokáciu na rie‰enie tohto problému. Slovenská republika má moÏnosÈ priblíÏiÈ sa v rie‰ení problematiky environmentálnych zá- ÈaÏí vyspel˘m krajinám len vìaka efektívnemu vyuÏitiu fondov Európskej únie. Akú úlohu má v procese odstraÀovania záÈaÏí práve MÎP SR, aké sú jeho aktivity v spomínanej oblasti Ministerstvo Ïivotného prostredia SR hrá v procese odstraÀovania environmentálnych záÈaÏí kºúãovú úlohu. Politika environmentálnych záÈaÏí predstavuje pomerne novú environmentálnu politiku, no v relatívne krátkom ãase, t. j. v priebehu cca 10 rokov, sa ministerstvu podarilo dostaÈ sa v rámci jej politického cyklu z fázy objavovania problémov (identifikácia environmentálnych záÈaÏí, dopadové ‰túdie), cez formuláciu cieºov (Investiãná stratégia odstraÀovania environmentálnych záÈaÏí) a stratégií (·tátny program environmentálnych záÈaÏí) aÏ do fázy legitimizácie tejto politiky (prijatie zákonov) a jej presadzovania (cez povinnosti a sankcie). Na‰e ministerstvo je zodpovedné za manaÏment environmentálnych záÈaÏí, koordinuje a zabezpeãuje plnenie ·tátneho programu odstraÀovanie environmentálnych záÈaÏí, vykonáva ‰tátnu správu v tejto oblasti, zabezpeãuje informovanosÈ odbornej a laickej verejnosti (najmä prostredníctvom Informaãného systému environmentálnych záÈaÏí), pripravuje projekty t˘kajúce sa rie‰enia problematiky a zabezpeãuje ich rie‰enie, plní úlohy vypl˘vajúce z poÏiadaviek Európskej únie a pod. V˘znamnú úlohu hrá tieÏ pri ãerpaní európskych fondov a pri nadstavovaní nového finanãného mechanizmu Európskej únie na roky 2014 aÏ 2020, kde sa snaÏí presadiÈ aj problematiku environmentálnych záÈaÏí. Ako sa nakladá s finanãn˘mi prostriedkami na plnenie ·tátneho programu sanácie environmentálnych záÈaÏí âo tento program znamená pre Slovensko ·tátny program sanácie environmentálnych záÈaÏí predstavuje strategick˘ plánovací dokument pre systematické odstraÀovanie environmentálnych záÈaÏí na Slovensku. Program na roky 2010 aÏ 2015 schválila vláda Slovenskej republiky v marci 2010. Definuje rámcové ciele a úlohy na postupné zniÏovanie negatívnych vplyvov environmentálnych záÈa- Ïí na zdravie ãloveka a Ïivotné prostredie, urãuje priority rie‰enia problematiky a opatrenia na ich dosiahnutie. Finanãné zabezpeãenie navrhovan˘ch opatrení programu sa realizuje prostredníctvom fondov Európskej únie, predov‰etk˘m cez Operaãn˘ program Îivotné prostredie (2007 – 2013), ìalej zo ‰tátneho rozpoãtu prostredníctvom rozpoãtov˘ch kapitol t˘ch ministerstiev, ktoré sú zodpovedné za environmentálne záÈaÏe a Environmentálneho fondu. Na plnení programu sa okrem Ministerstva Ïivotného prostredia SR zúãastÀujú Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Ministerstvo hospodárstva SR a Ministerstvo dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja SR. Samozrejme v˘znamnú úlohu pri odstraÀovaní environmentálnych záÈaÏí zohráva tieÏ súkromn˘ sektor, hlavne tie spoloãnosti, ktoré si osvojili princíp „zneãisÈovateº platí“, a snaÏia sa re‰pektovaÈ „zelenú ekonomiku“. Riadenie a koordinácia sú nevyhnutné Aj medzinárodné dohovory v oblasti Ïivotného prostredia sú pre Slovensko záväzné. Prispievajú ochrane krajiny, plánovaniu jej rozvoja a prírodn˘ch zdrojov. Ochrana prírody a tvorba krajiny sa stala profesijn˘m zameraním generálneho riaditeºa tejto sekcie na Ministerstve Ïivotného prostredia SR Rastislava RYBANIâA, s ktor˘m sa rozpráva redaktorka Parlamentného kuriéra Anna Komová. Ako ste spokojn˘ s riadením a koordináciou pracovn˘ch procesov v rámci ochrany a tvorby krajiny, jej zdrojov a prírodn˘ch krás, ktoré je dôleÏité zachovaÈ pre budúcnosÈ StarostlivosÈ o krajinu je permanentná ãinnosÈ, preto si vyÏaduje systematickú koordináciu spomínan˘ch pracovn˘ch procesov, kde ochrana a tvorba krajiny je súãasÈou napríklad spracovania územnoplánovacích dokumentov na v‰etk˘ch stupÀoch riadenia ‰tátu od koncepcie územného rozvoja Slovenska, cez vy‰‰ie územné celky aÏ po regióny a obce. KeìÏe ide o permanentn˘ proces, nemô- Ïem povedaÈ, Ïe by uspokojenie s jeho riadením a dosiahnut˘mi v˘sledkami bolo namieste. Skôr sa dá povedaÈ, Ïe prebiehajúce spoloãenské zmeny, prehlbujúca sa ekonomická kríza a klimatické zmeny si od nás vyÏadovali zlep‰iÈ prístup k riadeniu a koordinácii t˘chto procesov. âo je zahrnuté v koncepcii územného rozvoja Slovenska, ãomu treba venovaÈ zv˘‰enú pozornosÈ KURS je územnoplánovacou dokumentáciou celo‰tátneho v˘znamu. V prvom rade rie- 68
M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R ‰i priestorové usporiadanie a funkãné vyuÏívanie územia SR a ustanovuje rámec sociálnych, ekonomick˘ch, environmentálnych a kultúrnych poÏiadaviek ‰tátu na územn˘ rozvoj, starostlivosÈ o Ïivotné prostredie a tvorbu krajiny SR a jej regiónov. Zv˘‰enú pozornosÈ preto treba venovaÈ tomu, aby sa jeho regulatívy premietli do územnoplánovacích dokumentácií jednotliv˘ch regiónov, ktoré obstarávali samosprávne kraje formou zmien a doplnkov územn˘ch plánov, veºk˘ch územn˘ch celkov jednotliv˘ch krajov. Z ná‰ho pohºadu ide hlavne o aktualizáciu krajinnoekologick˘ch plánov, v ktor˘ch sú premietnuté odporúãania a regulatívy dané potenciálom krajiny a limitmi ochrany prírody a Ïivotného prostredia. Aj ‰ir‰ia verejnosÈ má moÏnosÈ zapájaÈ sa do príprav územnoplánovacích dokumentov obcí a VÚC, je záujem zo strany obyvateºov Tieto dokumenty musia byÈ zo zákona poãas spracovania prerokované so ‰irokou verejnosÈou a aj s jednotliv˘mi ústredn˘mi orgánmi ‰tátnej správy. Záujem zo strany obãanov je mnohokrát limitovan˘ dostupnosÈou informácií i celkov˘m dosahom zámerov navrhnut˘ch v t˘chto dokumentoch. Veºk˘ záujem verejnosti vzbudzuje najmä to, keì navrhované zámery majú priame dopady na majetok, zdravie, alebo Ïivotné prostredie ºudí. âo priná‰a realizácia krajinn˘ch koncepcií, moÏno povedaÈ, Ïe sa zvy‰uje a zlep‰uje ochrana a plánovanie krajiny Realizácia krajinn˘ch koncepcií ako oblasÈ manaÏmentu územia z hºadiska ekologick˘ch aspektov územného plánovania, ochrany prírody, prírodn˘ch zdrojov a tvorby krajinn˘ch ‰truktúr priná‰a v prvom rade väã‰iu ‰ancu pre zachovanie krajinnej a biologickej diverzity Slovenska. Na úseku ochrany prírody, prírodn˘ch zdrojov a tvorby krajinnej ‰truktúry sa na plnení vy‰‰ie uveden˘ch zámerov podie- ºajú odborné organizácie Ministerstva Ïivotného prostredia SR (·tátna ochrana prírody SR, SAÎP, ale aj napríklad SVP v rámci svojich kompetencií v oblasti integrovaného manaÏmentu povodí). Ich spolupráca s orgánmi územného plánovania pri uplatÀovaní ochrany a plánovania krajiny v rámci správnych konaní a vydávan˘ch vyjadrení v zmysle zákona ã.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, vydávanie odborn˘ch stanovísk k procesu posudzovania vplyvov ãinnosti na Ïivotné prostredie priná‰a pozitívny efekt, pretoÏe sa vo v‰etk˘ch plánovacích a rozhodovacích procesoch uplatÀujú aj poÏiadavky vypl˘vajúce z medzinárodn˘ch dohovorov v oblasti ochrany a tvorby prírody a krajiny (Európsky dohovor o krajine, Dohovor o biodiverzite, NATURA 2000, Göteborsk˘ dohovor a pod.), ku ktor˘m sa Slovenská republika zaviazala. V ãom vidíte nebezpeãenstvo, ktoré treba vnímaÈ aby príroda a Ïivotné prostredie neutrpeli kolaps, ktor˘ sa následne prejaví moÏno na celej spoloãnosti V na‰ich podmienkach je to predov‰etk˘m neúcta voãi právnym predpisom a veºmi slab˘ re‰pekt voãi nepísanému prírodnému zákonu, ktor˘, nech sa zdá akokoºvek beÏnému smrteºníkovi ãudn˘, na rozdiel od t˘ch ºudsk˘ch sa nedá novelizovaÈ, ãiÏe nie príroda a Ïivotné prostredie utrpí kolaps, ale ako prvá utrpí kolaps ºudská spoloãnosÈ. Preto by sme mali robiÈ v‰etko preto, aby k tomu nedo‰lo. Ako je to napríklad s fotovoltaick˘mi elektrárÀami, ktoré sa veºmi vyzdvihovali a vo veºkom stavali, no v poslednom období sa hovorí o ich nepriaznivom vplyve na Ïivotné prostredie Z hºadiska ochrany prírody a krajiny vidíme problém v nekoncepãnosti rie‰enia, ktoré môÏe spôsobiÈ zábery úrodnej pôdy, v kontakte s územiami Natura 2000 a ostatn˘mi chránen˘mi územiami. V akom ‰tádiu je návrh krajinárskej typizácie, ktor˘ v spolupráci pripravovalo aj MÎP SR, ão je jeho cieºom a ktoré sú reprezentatívne typy krajiny Projekt Typológia krajiny Slovenskej republiky spracúva v spolupráci s krajinárskymi katedrami viacer˘ch slovensk˘ch univerzít, Slovenská agentúra Ïivotného prostredia. Vo väzbe na nové prístupy a poÏiadavky hodnotenia kumulatívnych úãinkov aktivít v krajine, pri zohºadnení vnímania krajiny ãlovekom je krajinn˘ priestor charakterizovan˘ nielen komplexom prírodn˘ch ‰truktúr, ale aj kvantifikáciou a kvalitatívnym hodnotením kultúrno-historick˘ch a sociálnych väzieb a ‰truktúr v krajine. Je preto dôleÏité, aby proces typizácie krajiny prebiehal za ão naj‰ir‰ej úãasti odbornej, ale aj laickej verejnosti, aby sme dosiahli kºúãov˘ zámer, ktor˘ vychádza z Európskeho dohovoru o krajine – definovanie cieºovej kvality krajiny s jej Ïelateºn˘m stavom s prihliadnutím na vyjadrenie miestnych obyvateºov a ìal‰ích zainteresovan˘ch skupín. âo sa t˘ka reprezentatívnych typov krajiny, záleÏí najmä od zvoleného metodického postupu. Ako príklad môÏem uviesÈ publikáciu Ústavu krajinnej ekológie SAV Reprezentatívne typy krajiny Slovenska (Peter Bezák, Zita Izakoviãová, László Miklós et al.) z roku 2010, kde za vedúce kritériá typizácie boli zvolené morfologicko-polohové typy krajiny (níÏinná, kotlinová a horská krajina). V druhom stupni predov‰etk˘m prevaÏujúce ‰truktúry spôsobu vyuÏitia zeme v t˘chto typoch krajiny a v treÈom stupni ‰pecificky vybrané v˘razné ukazovatele priestorovej ‰truktúry krajiny – historické krajinné ‰truktúry (napr. vinohradnícka krajina, lúãno-pasienkarská, ãi banícka krajina a pod.). âo je nevyhnutné urobiÈ na zachovanie rôznorodosti Slovenska, ako pracuje integrovan˘ manaÏment krajiny Pracovná skupina pre integrovan˘ manaÏment krajiny MÎP SR v rámci svojej ãinnosti v predchádzajúcom období pracovala na vypracovaní a unifikácií databáz informácií o krajine v rámci teraz uÏ zákonom kodifikovanej Národnej infra‰truktúry priestorov˘ch informácií, ão vyústilo v roku 2007 do schválenia jednotného katalógu objektov krajinno-ekologickej základne. ªudsky povedané, vniesol sa poriadok do ukladania databáz informácií o krajine, kde za kaÏdú jednotlivú ukladanú informáciu je zodpovedn˘ jeden nezameniteºn˘ gestor a táto informácia môÏe byÈ dostupná ìal‰ím uÏívateºom bez toho, aby bol duplicitne míÀan˘ ãas, peniaze a ºudské zdroje na jej opätovné prácne získavanie. Aké sú moÏnosti zastaviÈ zahusÈovanie mestsk˘ch sídlisk stavbami na úkor zelene, ktorá je potrebná aj kvôli klimatick˘m zmenám V minulosti bolo príslu‰nou vyhlá‰kou stanovené minimálne percento zelene v rámci tej ktorej obytnej zóny, alebo sídliska. Toto by sa ako regulatívum malo do vykonávacích predpisov k novému stavebnému zákonu dostaÈ, pretoÏe aj nedávne letné vysoké teploty sa ºuìom ºah‰ie zná‰ajú v obytn˘ch domoch a na pracoviskách, ktoré sú obklopené vodn˘mi plochami a zeleÀou ako v blokoch obklopen˘ch zabetónovan˘mi parkoviskami a rozpálen˘m asfaltom frekventovan˘ch mestsk˘ch, ãi vidieckych komunikácií. Ide nielen o zachovanie biodiverzity, adaptáciu na klimatickú zmenu, ale aj o zdravotno-hygienické opatrenia, ktoré majú ìalekosiahly dopad na ºudské zdravie a to ako vieme sa za Ïiadne peniaze kúpiÈ nedá. 69
Page 1:
CCXI. - CCXII. ČÍSLO 2012 Parlame
Page 4 and 5:
E D I T O R I Á L Parlament musí
Page 6 and 7:
E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
Page 8 and 9:
S L O V E N S K O - M A ë A R S K
Page 10 and 11:
V L Á D A S R MoÏno nie je potreb
Page 12 and 13:
P O T R A V I N Á R S K Y P R I E
Page 14 and 15:
MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A R
Page 16 and 17:
Page 18 and 19:
Page 20 and 21: C H O V R ¯ B N A S L O V E N S K
Page 22 and 23: S L O V E N S K É · K O L S T V O
Page 24 and 25: N Á R O D N Á R A D A S R Îijeme
Page 26 and 27: M I N I S T E R S T V O Î I V O T
Page 28 and 29: L E S Y S R LESY Slovenskej republi
Page 30 and 31: D R E V O S P R A C U J Ú C I P R
Page 32 and 33: MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A R
Page 40 and 41: A G E N T Ú R A N A P O D P O R U
Page 42 and 43: P Ô D O H O S P O D Á R S K A P L
Page 46 and 47: Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Page 48 and 49: V L Á D A S R environmentálneho f
Page 52 and 53: N Á R O D N Á R A D A S R V˘bor
Page 62 and 63: P R E D S E D O V I A V ¯ B O R O
Page 76 and 77: N Á R O D N Á R A D A S R hybujem
Page 78 and 79: G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 80 and 81: D I A L Ó G Y M M & E W Viete v‰
Page 82 and 83: S U P E R M O N I T O R SUPERMONITO
Page 84 and 85: S U P E R M O N I T O R Speváãka
Page 86 and 87: S U P E R M O N I T O R (Aj keì sa
Page 88 and 89: S U P E R M O N I T O R (Sonda Curi
Page 90 and 91: S U P E R M O N I T O R Keby som pr
show all

ccxi. â ccxii. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk