ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk

More documents

Recommendations

Info

P R E D S E D O V I A V ¯ B O R O V N R S R V tejto súvislosti som sa skôr pripravoval na zvládnutie procedurálnych postupov pri riadení práce v˘boru ako na zlep‰ovanie svojej odbornej spôsobilosti. Ako budú vpl˘vaÈ va‰e doteraj‰ie pracovné a Ïivotné skúsenosti pri zastávaní tohto postu Moje vzdelanostné a znalostné pozadie bolo spojené s technick˘mi vedami, rozvojom technológií, inovácií a neskôr s ekonomikou, ão predurãilo aj zameranie a naplÀovanie mojej profesionálnej kariéry. Cel˘ môj profesionálny Ïivot bol a je preto prirodzene orientovan˘ na hospodársku sféru. Dlhoroãné skúsenosti z oblasti energetiky, technologického v˘voja, ale aj podpory mal˘ch a stredn˘ch podnikateºov – tvorby podporn˘ch vzdelávacích, poradensk˘ch a finanãn˘ch programov mi môÏu urãite pomôcÈ pri hodnotení a ovplyvÀovaní predov‰etk˘m vecnej stránky predkladanej legislatívy. Verím, Ïe moje manaÏérske skúsenosti, spolupráca s mnoh˘mi relevantn˘mi domácimi i zahraniãn˘mi in‰titúciami a medzinárodné kontakty mi môÏu napomôcÈ pri hºadaní efektívnej‰ieho riadenia v˘boru a lep‰ej spolupráci s ostatn˘mi v˘bormi NR SR, ako aj s relevantn˘mi parlamentn˘mi v˘bormi in˘ch krajín. Ktoré problémy oblasti pokr˘vajúcej ãinnosÈ v˘boru povaÏujete za dominantné V˘bor pre hospodárske záleÏitosti pokr˘va celú ‰kálu tvorby hospodárskej legislatívy tejto krajiny. UÏ z úvodn˘ch zasadaní v˘boru je zrejme, Ïe budeme jeden z najzamestnávanej- ‰ích v˘borov NR SR. Hospodárska kríza vo svete a v Európe, dlhové problémy väã‰iny krajín eurozóny predstavujú aj pre Slovensko váÏne v˘zvy na prehodnotenie na‰ej hospodárskej politiky. Z pohºadu tvorby zamestnanosti, hospodárskeho rastu a zvy‰ovania konkurencie schopnosti na‰ej ekonomiky povaÏujem preto za dominantné oblasti budovania dopravnej infra‰truktúry, rozvoja energetiky, technologického rozvoja a inovácií, ako aj zlep‰ovanie podnikateºského prostredia. Ako predseda v˘boru pri predkladaní stanovísk potrebujete hºadaÈ kompromisy medzi postojmi koalície a opozície. PovaÏujete za vyváÏené stranícke a odborné postoje Bol by som rád, ak by sa mi vo v˘bore podarilo presadiÈ v komunikácii medzi ãlenmi v˘boru viac vecnú, odbornú stránku prerokovanej problematiky nad straníckou. SnaÏím sa nabádaÈ preto svojich kolegov k spôsobu komunikácie, ktorého v˘sledkom bude kompromisné stanovisko v prospech reálneho rie- ‰enia konkrétneho problému. Takáto komunikácia môÏe navy‰e zlep‰iÈ vzÈahy medzi opoziãn˘mi poslancami a poslancami vládnej strany. Uvedomujem si, Ïe to nebude vÏdy jednoduché. Niektoré legislatívne návrhy majú v sebe zakomponovanú ideologickej‰iu podstatu – politikum, reprezentovanú predkladateºom, a aj preto bude veºmi ÈaÏko nájsÈ spoloãné prieniky. Napriek tomu budem stále trvaÈ na vzájomnej tolerancií a re‰pektovaní rozdielnych politick˘ch pohºadov. Podºa vá‰ho názoru, ktoré oblasti spoloãenského v˘voja by sa mali prioritne rie‰iÈ v tomto volebnom období, nielen z pohºadu akútneho doteraj‰ieho v˘voja, ale najmä z pohºadu perspektívy ËaÏko povedaÈ, táto otázka je koncipovaná dosÈ v‰eobecne. Budem sa teda viac drÏaÈ sociálno-ekonomického v˘voja, ão je tieÏ súãasÈou spoloãenského v˘voja. UÏ som spomínal, Ïe Ïijeme vo veºmi váÏnych ãasoch, poznaãen˘ch finanãn˘mi a hospodárskymi krízami, a stojíme pred v˘zvami ako ãeliÈ t˘mto skutoãnostiam. Sme v situácii, keì uÏ nestaãí rie‰iÈ symptómy, ale príãiny ich vzniku. Takmer v‰etci sa zhodujeme na tom, Ïe príãinou je etické a morálne zlyhanie ºudí, ktorí dostali do rúk zodpovednosÈ za zdrav˘ chod bánk, efektívny chod firiem, vyváÏené hospodárenie ‰tátov, dostali zodpovednosÈ za osudy miliónov ºudí. ªudia, domácnosti, firmy, ‰táty si zvykli ÏiÈ na dlh. Spotreba ako ekonomická kategória aÏ príli‰ urãuje správanie sa dotknut˘ch ekonomick˘ch subjektov. Sú skutoãn˘mi potrebami ãloveka bezbreh˘ konzumizmus podporovan˘ a kryt˘ fiktívnymi aktívami bánk, firiem, ‰tátov Ako sa dostaÈ z tohto bezv˘chodiskového stavu hroziaceho kolapsom V˘chodiskom je viac zodpovednosti nás v‰etk˘ch za vecí verejné, pro-‰etriaca konsolidácia verejn˘ch financií, lep‰í dozor nad bankami, tvorba zdravého, stimulaãného, konkurenãného podnikateºského prostredia atraktívneho pre aktívnych ºudí a investorov, efektívne transparentné vládne investície. S ºútosÈou v‰ak musím kon‰tatovaÈ, Ïe opatrenia súãasnej vlády sú e‰te ìaleko od tak˘chto prístupov. V politike nie ste nováãikom, podºa vá‰ho videnia patrí v˘voj na na‰ej politickej scéne k obvykl˘m alebo podlieha detsk˘m chorobám nezrelosti a absencie v˘razn˘ch osobností s víziou Slovensko je krajina, kde sa politická scéna v súãasnosti zvlá‰È v˘razne nelí‰i od tej ‰tandardnej európskej. Od spoloãensko-politick˘ch a sociálno-ekonomick˘ch zmien v 90. rokoch sa politické prostredie pomaly, ale predsa len postupne kultivuje. Áno, politické ‰piãky neraz zlyhali pri váÏnych rozhodnutiach, predov‰etk˘m v hospodárskej sfére. Netransparentná a nespravodlivá privatizácia ‰tátneho majetku je len jeden z mnoh˘ch príkladov. Na druhej strane treba kon‰tatovaÈ, Ïe v priebehu takmer 22 rokov sa na na‰ej politickej scéne etablovalo niekoºko v˘znamn˘ch politikov, ktor˘m sa podarilo na‰tartovaÈ potrebné sociálno-ekonomické reformy a pomohli integrovaÈ Slovensko do v˘znamn˘ch svetov˘ch ‰truktúr, napr. do NATO, OECD, EÚ a EMÚ. Napriek v‰etkému, ão som zjednodu‰ene uviedol si dovolím kon‰tatovaÈ, Ïe e‰te stále zaznamenávame v˘razn˘ deficit rozhºaden˘ch, zodpovedn˘ch a morálne zásadov˘ch politikov, ktorí nenadradia svoje osobné a stranícke záujmy nad celospoloãenské, ºudské. Skôr naopak. âasto vyhráva populizmus pred otvorenosÈou a zodpovednosÈou, konflikt pred dohodou a kompromisom a arogantnosÈ pred tolerantnosÈou. PovaÏujete Ïivot obyãajn˘ch ºudí na Slovensku za dôstojn˘, zmyslupln˘ a napæÀajúci ich potreby Napriek v˘raznému pokroku v Ïivotnej úrovni ºudí tejto krajiny nemôÏeme byÈ so súãasn˘m stavom spokojní. Vytrácajú sa tradiãné duchovné hodnoty. PrednosÈ dostávajú materiálne hodnoty, konzumizmus sa stáva modlou tejto spoloãnosti. Napriek tomu, mnohé rodiny Ïijú vo veºmi ÈaÏk˘ch sociálnych podmienkach. Sociálno-ekonomické rozdiely medzi jednotliv˘mi regiónmi (predov‰etk˘m v˘chodom a západom) sa nestále prehlbujú. Vysoká nezamestnanosÈ, migrácia ºudí za prácou do zahraniãia, odlev mlad˘ch ºudí zo zaostal˘ch regiónov, nedorie‰ená rómska problematika, to v‰etko potrebuje promptné systémové rie‰enia. 60
M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R Operaãné programy financované z fondov EÚ slúÏia aj na zlep‰enie Ïivotného prostredia. Ministerstvo Ïivotného prostredia SR realizuje tak˘to program nielen na národnej úrovni, ale v rámci Operaãného programu Stredná Európa zabezpeãuje podporu pre oblasÈ Ïivotného prostredia aj na nadnárodnej úrovni. Program sa realizuje ako súãasÈ politiky súdrÏnosti EÚ, a to jej cieºa, európskej územnej spolupráce. V˘voj tohto programu zdokumentoval generálny riaditeº Sekcie environmentálnych programov a projektov MÎP SR Martin HÚSKA s redaktorkou Annou Komovou. Politika súdrÏnosti Európskej únie a Ïivotné prostredie âo je z pohºadu ministerstva Ïivotného prostredia najväã‰ím prínosom v rámci spomínaného Operaãného programu Stredná Európa Najväã‰ím prínosom programu skutoãnosÈ, Ïe prispieva k zachovaniu a zlep‰eniu kvality Ïivotného prostredia v regiónoch strednej Európy. Okrem prioritnej osi zameranej priamo na Ïivotné prostredie podporuje tento program nadnárodnej spolupráce aj aktivity smerujúce k lep‰iemu vyuÏitiu inovaãného potenciálu regiónov strednej Európy, zlep‰eniu ich dostupnosti – dopravnej aj informaãnej a t˘m k posilneniu ich rozvojov˘ch moÏností. Vìaka tomuto programu získala Slovenská republika moÏnosÈ podieºaÈ sa na implementácii nadnárodn˘ch projektov a zvy‰ovaÈ tak celkovú kvalitu Ïivotného prostredia nielen na území SR, ale v celom regióne programu, veì ako v‰etci vieme, v environmentálnej oblasti nie je moÏné uvaÏovaÈ v intenciách národn˘ch hraníc. Aké sú základné podmienky poskytovania pomoci a komu sa pomoc poskytuje Hneì na úvod treba spomenúÈ, Ïe uzatvorením 4. v˘zvy na predkladanie projektov˘ch návrhov programu Stredná Európa v októbri 2011 bola ukonãená moÏnosÈ predkladaÈ Ïiadosti o nenávratn˘ finanãn˘ príspevok z ERDF v rámci programovaného obdobia 2007 – 2013. V súãasnom období prebieha implementaãná fáza schválen˘ch projektov. ZároveÀ zaãal proces prípravy nového programovaného obdobia nadnárodn˘ch programov 2014 – 2020. Základné podmienky poskytovania pomoci, t˘kajúce sa najmä aktivít oprávnen˘ch na financovanie, vypl˘vajú z dokumentu Operaãn˘ program stredná Európa, ktor˘ bol schválen˘ Európskou komisiou 3. decembra 2007. Podrobné podmienky poskytovania pomoci sú rozpracované v rámci dokumentácie programu Stredná Európa najmä v implementaãnom manuáli a manuáli pre kontrolu a audit a zverejnené na internetovej stránke programu www.central2013.eu. Na projektovej úrovni je základnou podmienkou pre poskytnutie pomoci nadnárodn˘ charakter projektov, a teda vytvorenie nadnárodného partnerstva, ão znamená, Ïe do projektu musia byÈ zapojení minimálne traja projektoví partneri z troch rôznych krajín programového územia. TaktieÏ problematika, na ktorú je projekt zameran˘, musí byÈ spoloãn˘m predmetom záujmu viacer˘ch partnersk˘ch krajín regiónu Strednej Európy, pre ktoré budú aktivity projektu prínosom. ZároveÀ projekty v rámci programu Stredná Európa sú, rovnako ako v prípade in˘ch programov územnej spolupráce, zaloÏené na princípe vedúceho partnera, ktor˘ preberá celkovú zodpovednosÈ za projekt a zabezpeãí efektívne riadenie projektu. Náklady slovensk˘ch projektov˘ch partnerov môÏu byÈ podporené z prostriedkov ERDF do v˘‰ky 85 %. Partneri musia zostávajúcu ãasÈ v˘davkov v rámci projektu spolufinancovaÈ z vlastn˘ch zdrojov. Finanãné prostriedky ERDF projektov˘ partner vypláca prostredníctvom vedúceho partnera projektu a neprechádzajú cez rozpoãty jednotliv˘ch krajín, teda ani cez ‰tátny rozpoãet Slovenskej republiky. Prijímateºmi pomoci sú predstavitelia národn˘ch, regionálnych a lokálnych in‰titúcií z verejného aj súkromného sektora z oprávnenej programovej oblasti. Koºko ‰tátov je do programu Stredná Európa zapojen˘ch a kto rozhoduje o schválení alebo neschválení projektov Programová oblasÈ zah⁄Àa regióny ôsmich ‰tátov Európskej únie: Rakúska, âeskej republiky, Nemecka, Maìarska, Talianska, Poºska, Slovenska a Slovinska, priãom na projektoch môÏu participovaÈ a partneri zo západnej ãasti Ukrajiny. Hlavn˘m rozhodovacím orgánom programu je Monitorovací v˘bor, pozostávajúci zo zástupcov v‰etk˘ch ãlensk˘ch ‰tátov programu. Monitorovací v˘bor konsenzuálnym spôsobom rozhoduje o schválení/zamietnutí projektov na základe v˘sledkov odborného hodnotenia projektov˘ch Ïiadostí. Projekty posudzujú na nadnárodnej úrovni odborní hodnotitelia, ktor˘ch zabezpeãuje spoloãn˘ technick˘ sekretariát programu. Zaoberá sa program aj rozpracovaním preventívnych opatrení napríklad na ochranu pred povodÀami alebo in˘mi preventívnymi opatreniami pred neÏiaducimi vplyvmi Rie‰enie environmentálnej problematiky predov‰etk˘m v oblasti prevencie rizík si vy- Ïaduje vzájomnú spoluprácu viacer˘ch krajín. Nadnárodná spolupráca vedie k efektívnej‰ej prevencii rizík v rôznych oblastiach a sektoroch. OblasÈ predchádzania rizikám vrátane preventívnych opatrení na ochranu pred povod- Àami, je v operaãnom programe Stredná Európa pokrytá oblasÈou intervencie: 3.2 ZniÏovanie rizík a dopadov prírodn˘ch a ãlovekom vyvolan˘ch rizík v rámci prioritnej osi 3 Zodpovedné vyuÏívanie Ïivotného prostredia. V tejto súvislosti je v‰ak potrebné uviesÈ, Ïe program nadnárodnej spolupráce Stredná Európa je zameran˘ hlavne na podporu projektov tzv. neinvestiãného charakteru, ktor˘ch hlavn˘m obsahom je v˘mena skúseností medzi partnermi z rôznych krajín strednej Európy, ako aj vytváranie spoloãn˘ch databáz, a postupov, napr. aj pre zabezpeãenie protipovodÀovej ochrany. I keì súãasÈou projektov môÏu by aj 61
Page 1:
CCXI. - CCXII. ČÍSLO 2012 Parlame
Page 4 and 5:
E D I T O R I Á L Parlament musí
Page 6 and 7:
E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
Page 8 and 9:
S L O V E N S K O - M A ë A R S K
Page 10 and 11:
V L Á D A S R MoÏno nie je potreb
Page 12 and 13: P O T R A V I N Á R S K Y P R I E
Page 14 and 15: MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A R
Page 20 and 21: C H O V R ¯ B N A S L O V E N S K
Page 22 and 23: S L O V E N S K É · K O L S T V O
Page 24 and 25: N Á R O D N Á R A D A S R Îijeme
Page 26 and 27: M I N I S T E R S T V O Î I V O T
Page 28 and 29: L E S Y S R LESY Slovenskej republi
Page 30 and 31: D R E V O S P R A C U J Ú C I P R
Page 40 and 41: A G E N T Ú R A N A P O D P O R U
Page 42 and 43: P Ô D O H O S P O D Á R S K A P L
Page 46 and 47: Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Page 48 and 49: V L Á D A S R environmentálneho f
Page 52 and 53: N Á R O D N Á R A D A S R V˘bor
Page 76 and 77: N Á R O D N Á R A D A S R hybujem
Page 78 and 79: G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 80 and 81: D I A L Ó G Y M M & E W Viete v‰
Page 82 and 83: S U P E R M O N I T O R SUPERMONITO
Page 84 and 85: S U P E R M O N I T O R Speváãka
Page 86 and 87: S U P E R M O N I T O R (Aj keì sa
Page 88 and 89: S U P E R M O N I T O R (Sonda Curi
Page 90 and 91: S U P E R M O N I T O R Keby som pr
show all

ccxi. â ccxii. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?

ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk