Î I V O T N É P R O S T R E D I E V priebehu leta sme zaznamenali dynamick˘ v˘voj v oblasti odpadovej legislatívy. Po dlh˘ch mesiacoch príprav, po rôznych di<strong>sk</strong>usiách a nespoãetnom mnoÏstve oficiálnych i neoficiálnych verzií bol publikovan˘ návrh zákona o odpadoch. Návrh, na ktor˘ boli kladené veºké nároky. Návrh, ktor˘ mal komplexne reformovaÈ pohºad na odpad na Sloven<strong>sk</strong>u a vyrie‰iÈ pálãivé problémy spôsobené zlou, nedostatoãnou alebo absentujúcou transpozíciou európ<strong>sk</strong>ych smerníc. PredloÏen˘ návrh zákona v‰ak nesplnil tieto oãakávania. V˘robcovia a dovozcovia k zákonu o odpadoch Medzirezortné pripomienkové konanie vyvrcholilo stiahnutím návrhu z legislatívneho procesu. Situáciu vyvolanú konaniami Európ<strong>sk</strong>ej komisie a hroziacou pokutou musí ministerstvo zachraÀovaÈ predloÏením „technickej“ novely súãasného zákona. Technická novela zákona v‰ak nie je dlhodob˘m rie‰ením, a preto ju treba braÈ len ako doãasnú, ãím sa zí<strong>sk</strong>a ãas na prípravu modernej odpadovej legislatívy. Medzirezortné pripomienkové konanie k stiahnutému návrhu zákona je moÏné braÈ ako zaãiatok komplexnej odbornej di<strong>sk</strong>usie, na konci ktorej by mal byÈ návrh modernej odpadovej legislatívy. Prv˘m krokom di<strong>sk</strong>usie musí byÈ reflexia existujúceho návrhu V auguste predloÏilo Ministerstvo Ïivotného prostredia Sloven<strong>sk</strong>ej republiky do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o odpadoch. PredloÏen˘ návrh vyvolal búrlivé reakcie v odborn˘ch kruhoch. Na autorov sa vzniesla obrov<strong>sk</strong>á vlna kritiky zosobnená v 2 850 pripomienkach, z toho viac ako 1 800 zásadn˘ch. Citlivé body návrhu zákona o odpadoch 1. Návrh zákona pripraven˘ bez odbornej di<strong>sk</strong>usie Najzásadnej‰ou príãinou vlny kritiky a mnoÏstva pripomienok k návrhu zákona o odpadoch je, Ïe pri príprave materiálu ch˘bala funkãná odborná di<strong>sk</strong>usia. Na ministerstve Ïivotného prostredia boli vytvorené pracovné <strong>sk</strong>upiny, ktoré mali slú- ÏiÈ ako platforma pre odbornú di<strong>sk</strong>usiu a na prerokovanie kºúãov˘ch otázok, ale fakticky neboli vôbec funkãné. Boli zvolané len raz, prostredníctvom malého oznamu na internetov˘ch stránkach ministerstva. 2. Jeden zákon Základné rozhodnutie zjednotiÈ legislatívu, ktorá je upravená v takmer 50 legislatívnych dokumentoch Európ<strong>sk</strong>eho parlamentu, Rady a Komisie (v 14 smerniciach, 16 nariadeniach a 19 rozhodnutiach) poznaãilo cel˘ proces prípravy návrhu zákona. Snaha vãleniÈ v‰etko do jedného zákona viedla k vytvoreniu rozsiahleho a neprehºadného materiálu. PredloÏen˘ návrh zákona o odpadoch mal 133 strán, a to ‰lo len o základn˘ materiál, ktor˘ si vy- Ïadoval niekoºko rozsiahlych vykonávacích predpisov. OrientovaÈ sa v predloÏenom materiáli bolo pre beÏného obãana, podnikateºa alebo starostu takmer nemoÏné. 3. Roz‰írená zodpovednosÈ v˘robcov a dovozcov Autori sa v návrhu zákona snaÏili implementovaÈ princíp roz‰írenej zodpovednosti v˘robcov vypl˘vajúci z Rámcovej smernice o odpadoch. Ich návrh uplatnenia tohto princípu v praxi mal v‰ak len tento názov a poslúÏil ako dôvod na zavedenie rozsiahlej cenovej regulácie celého odvetvia odpadového hospodárstva. V praxi by tento návrh nemal s roz‰írenou zodpovednosÈou v˘robcov a dovozcov niã spoloãné. Znamenal by zavedenie ekologick˘ch poplatkov bez toho, aby bolo moÏné kontrolovaÈ, ãi sú pouÏívané efektívne a zmysluplne. V prípade prijatia návrhu zákona o odpadoch by sa z ministerstva Ïivotného prostredia stala in‰titúcia, ktorá by stanovovala ceny takmer na v‰etko. Minister<strong>sk</strong>í úradníci by stanovovali ceny za zber odpadu, za zhodnotenie odpadu, za recykláciu. TaktieÏ by urãovali, komu by tieto finanãné prostriedky mali byÈ vyplatené. Ministerstvo Ïivotného prostredia by malo na hospodárstvo a ceny v˘robkov väã‰í vplyv ako ministerstvo financií alebo hospodárstva! 4. Nábytok a textil Do návrhu zákona boli bez predchádzajúcej di<strong>sk</strong>usie vãlenené rozsiahle povinnosti nad rámec legislatívy EÚ, ktoré by znateºne zasiahli podnikateº<strong>sk</strong>ú sféru. Návrh zákona zavádzal roz‰írenú zodpovednosÈ v˘robcov napríklad i na nábytok a textil. Komodity pre ktoré systém roz‰írenej zodpovednosti v˘robcov, nie je v in˘ch krajinách beÏn˘ a je nad rámec smerníc. V praxi by to znamenalo, Ïe i nábytok a textil by boli zaÈaÏené recyklaãn˘m poplatkom podobne, ako elektronika alebo domáce spotrebiãe. PredloÏeniu tohto návrhu nepredchádzala di<strong>sk</strong>usia ani anal˘za vykonateºnosti a dopadov na podnikateº<strong>sk</strong>ú sféru ani spotrebiteºov. Záver Stiahnutie návrhu zákona o odpadoch z legislatívneho procesu bolo nevyhnutn˘m rie‰ením. Prijatie zákona v predkladanej podobe a bez vykonávacích predpisov by znamenalo vznik chaosu z rozsiahlymi dôsledkami. Vyhodnotenie takmer 3 000 pripomienok by trvalo dlhé mesiace. Technická novela Príprava novely zákona, ktorá technokraticky implementuje len najdôleÏitej‰ie body rámcovej smernice a odstráni príãiny infingementov, je len doãasn˘m a najlep‰ím z najhor‰ích rie‰ení situácie. Samotná novela v‰ak poukázala na to, Ïe potreba novej legislatívy zostáva naìalej aktuálna a pre moderné fungovanie odpadového hospodárstva je nevyhnutná. UÏ len ãisto minimalistické prebratie niektor˘ch ustanovení z rámcovej smernice môÏe maÈ v˘znamn˘ dopad na fungovanie odpadového hospodárstva. Implementácia in‰titútov prípravy na opätovné pouÏitie a opätovné pouÏitie samotné môÏe znamenaÈ, Ïe Sloven<strong>sk</strong>á republika nebude schopná splniÈ limity zberu a zhodnocovania odpadov z dreva. Administratívnym zásahom prestane na Sloven<strong>sk</strong>u existovaÈ recyklácia dreven˘ch obalov. Pouãenie Medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o odpadoch by sme mali povaÏovaÈ za dobr˘ základ na zaãiatok odbornej di<strong>sk</strong>usie o konkrétnych oblastiach. Návrh zákona poukázal na ú<strong>sk</strong>alia a problematické oblasti. Pri príprave novej legislatívy by sa malo postupovaÈ po jednotliv˘ch problémov˘ch bodoch a tie postupne rie‰iÈ podºa akútnosti a aktuálnosti. Di<strong>sk</strong>usia by v‰ak mala byÈ v prvom rade odborná, opretá o racionálne argumenty, návrhy rie‰enia, prepoãty a fakty. V˘robcovia a dovozcovia majú veºa <strong>sk</strong>úseností s implementáciou princípu roz‰írenej zodpovednosti z in˘ch krajín Európ<strong>sk</strong>ej únie. Vedia ponúknuÈ rie‰enie, ktoré povedie k zlep‰eniu situácie, aby uÏ Sloven<strong>sk</strong>o nemalo najhor‰ie odpadové hospodárstvo spomedzi krajín V4 (Správa: Screening of waste management preformance of EU memeber states, publikovaná 2. 7. 2012). Mgr. Miroslav JURKOVIâ v˘konn˘ riaditeº SLICPEN – Sloven<strong>sk</strong>é priemyselné zdruÏenie pre obaly a Ïivotné prostredie www.slicpen.<strong>sk</strong> 54
INZERÁT 55