ccxi. – ccxii. číslo - home.nextra.sk

N Á R O D N Á R A D A S R
biologicky rozloÏiteºn˘ch odpadov a ich
ukladanie na skládky odpadov, vrátane metódy
na urãovanie biologickej stability.
• Prehodnotenie systému evidencie vznikajúcich
odpadov na Slovensku a vypracovanie
nového, v˘povednej‰ieho a zrozumiteºnej‰ieho
systému.
Podºa smernice EÚ o odpadoch finanãná
podpora na prevádzku separovaného zberu
má pochádzaÈ od v˘robcov a dovozcov,
v duchu princípu „zneãisÈovateº platí“. Legislatíva
by mala byÈ nastavená tak, Ïe
v‰etci úãastníci odpadového reÈazca budú
maÈ jasne nastavené legislatívne práva a
povinnosti, zníÏi sa administratívna nároãnosÈ
vykazovania zberu, zhodnotenia
a recyklácie pre miestne samosprávy a
zlep‰í sa postavenie obce v tomto reÈazci.
PovaÏujete tak˘to postup za prínos v tejto
oblasti
Ak sa tento prístup dôsledne vyuÏije a systém
bude nastaven˘ tak, aby nemohli v˘robcovia
a dovozcovia túto svoju povinnosÈ ºahko
a beztrestne obchádzaÈ, tak bude urãite prínosom.
Treba daÈ pozor aj na to, aby nebol financovan˘
separovan˘ zber odpadov len k˘m
sa nenaplnia povinné limity v˘robcov a dovozcov,
ale aby bol dofinancovan˘ zber v‰etk˘ch
druhov vyseparovaného odpadu.
Od 1. januára 2010 bola zákonom urãená
povinnosÈ separovaného zberu odpadov.
Rôznorodé napæÀanie zákona je vo veºkomestách,
aj v samotnej Bratislave, v mestách
i obciach. Materiálové a finanãné toky
separovaného zberu miest a obcí nie sú
vyrovnané, pre samosprávu predstavujú
záÈaÏ a konãia na skládkach, ãím sa separovan˘
zber predraÏuje, tvrdia predstavitelia
ZMOS. Ako hodnotíte úroveÀ environmentálneho
povedomia na Slovensku a
ako ho zv˘‰iÈ, najmä ak v oblasti nakladania
s odpadmi treba konaÈ tak, aby sme menej
skladovali a viac zhodnocovali
Na to, aby efektívne fungovalo odpadové
hospodárstvo v obciach je nevyhnutné splniÈ
tri základné predpoklady: 1. ZaviesÈ pre pôvodcov
odpadu dostatoãne komfortn˘ systém
zberu odpadov, 2. Systematicky a opakovane
informovaÈ a vzdelávaÈ pôvodcov o zavedenom
systéme, 3. KontrolovaÈ dodrÏiavanie
zavedeného systému. Ak ktorúkoºvek ãasÈ
vynecháme, tak to fungovaÈ nebude. Dnes
nám absentujú v‰etky tieto ãasti. Samozrejme
existujú v˘nimky a práve obce, ktoré si toto
uvedomujú a tieto predpoklady napæÀajú, dosahujú
v odpadovom hospodárstve najlep‰ie
v˘sledky. Politika EÚ je jasná – treba viacej
recyklovaÈ a menej skládkovaÈ. To sa nedá dosiahnuÈ
v prípade, Ïe bude separácia odpadu
drah‰ia ako uloÏenie odpadu na skládku odpadov.
Preto je nevyhnutné zv˘‰iÈ skládkovací
poplatok a dofinancovaÈ pre obce separovan˘
zber odpadov. ZdôrazÀujem, Ïe samotné
dofinancovanie nevyrie‰i problém separovaného
odpadu. UÏ v súãasnosti je pri dobre
nastavenom systéme separovan˘ zber viacer˘ch
zloÏiek odpadu v obciach finanãne v˘hodnej‰í
ako ukladanie na skládky odpadov.
Napriek tomu sa ãasto obce nesnaÏia separovaÈ
ani tieto zloÏky, mnohé majú len formálne
a nefunkãné systémy separovaného zberu
odpadov, dokonca niektoré ani nedodrÏiavajú
literu zákona. Pritom ZMOS ani ‰tát ich nevedia
donútiÈ zákon dodrÏiavaÈ.
Nárast produkcie odpadov za ostatn˘ch
25 rokov je viac ako 50 % a na skládkach
konãí 70 – 90 % t˘chto odpadov. Odpadová
politika na Slovensku zatiaº nie je orientovaná
k cieºu zru‰iÈ skládkovanie odpadov,
teda potenciálni investori majú právo na
budovanie skládok, aj keì niekedy vznikajú
negatívne reakcie verejnosti a samosprávy
(Pezinok). Ako by sa mala táto oblasÈ
vyvíjaÈ
Je potrebné sa zaãaÈ viac sústreìovaÈ nielen
na separáciu a recykláciu odpadu, ale aj
na opätovné pouÏívanie a predchádzanie vzniku
a ‰kodlivosti odpadu. Keì sa tieto oblasti
odpadového hospodárstva dostatoãne rozvinú,
zaãne mnoÏstvo skládkovaného odpadu
klesaÈ. Na toto sa dá pouÏiÈ viacero nástrojov.
Jeden jednoduch˘ a efektívny obsahuje aj
návrh zákona o odpadoch, a to je zv˘‰enie
skládkovacieho poplatku.
Nakladanie s odpadom v SR je zaloÏené na
dominantnom postavení skládkovania. Je
nevyhnutné podniknúÈ ão najskôr opatrenia
na zníÏenie miery skládkovania (optimálne
na 40 %) a zv˘‰iÈ mieru zhodnocovania.
Do roku 2020 má SR povinnosÈ prijaÈ
také opatrenia, ktoré povedú k zv˘‰eniu
opätovného pouÏitia materiálu, ako aj
k zv˘‰eniu recyklácie odpadu z domácností
v komoditách papier, kov, plast a sklo.
Dnes uÏ existuje mnoÏstvo prípadov˘ch
‰túdií, ktoré poukazujú na to, Ïe pri zavedení
dostatoãne komfortn˘ch systémov separovaného
zberu odpadu pri zdroji jeho vzniku
a dlhodob˘m vzdelávaním pôvodcov odpadov
sú v‰etky ciele stanovené smernicami EÚ
dosiahnuteºné. Tu nejde len o to, aby sme
menej skládkovali. Ak zv˘‰ime podiel recyklácie
odpadov, tak vytvoríme v porovnaní so
skládkovaním odpadov aj viac pracovn˘ch
miest. ZníÏi sa t˘m aj spotreba primárnych surovín
a spotreba energie na v˘robu nov˘ch
materiálov a v˘robkov.
Smernica stanovuje do decembra 2013 povinnosÈ
vypracovaÈ plán prevencie vzniku
odpadu. Mal by byÈ vypracovan˘ len na celo‰tátnej
úrovni alebo by sa táto povinnosÈ
mala presunúÈ aj na niωie úrovne
Ak má byÈ Program prevencie vzniku odpadov
nielen formálnym dokumentom, ale
má aj reálne pomôcÈ predchádzaÈ vzniku a
‰kodlivosti odpadu, bude nevyhnutné, aby
boli vypracované aj realizaãné plány pre niÏ-
‰ie úrovne. ManaÏérom odpadového hospodárstva
pre komunálne odpady sú obce, ktoré
sú ãasto odborne poddimenzované, a preto
je nevyhnutné, aby im ‰tát pomohol pochopiÈ,
ão vlastne majú robiÈ.
Opatrenia majú predchádzaÈ vzniku odpadu,
treba zaviesÈ prístup, ktor˘ zohºadní
cel˘ Ïivotn˘ cyklus v˘robkov a materiálov,
a nie len odpadovú fázu, aby sa sústredila
pozornosÈ na zníÏenie vplyvov vzniku odpadu
a nakladania s ním na Ïivotné prostredie,
ãím sa zv˘‰i hospodárska hodnota
odpadu, hovorí nová smernica EÚ z roku
2008. Zhodnocovanie odpadu a pouÏívanie
zhodnoten˘ch materiálov by sa malo podporovaÈ
s cieºom ‰etriÈ prírodné zdroje.
Budete podporovaÈ v návrhu zákona o odpadoch
tieto kritériá
Celá smernica vychádza z princípu odpadovej
hierarchie, teda a) predchádzanie vzniku
odpadov; b) príprava na opätovné pouÏitie;
c) recyklácia; d) iné zhodnocovanie, napr.
energetické zhodnocovanie; a e) zne‰kodÀovanie.
Táto celosvetovo pouÏívaná odpadová
hierarchia zohºadÀuje nielen environmentálne,
ale aj ekonomické faktory. A je len dobre,
ak ju slovenská legislatíva a hlavne realita
bude reflektovaÈ. TakÏe takéto znenie zákona
urãite podporím.
Separácia, nakladanie, zhodnocovanie a
vyuÏitie odpadov na Slovensku súvisí aj s
existenciou Recyklaãného fondu, ktor˘ je
síce iba doplnkov˘m financovaním zhodnocovania
odpadov, ale vyvoláva aj rôzne
pnutia, ãi uÏ zo strany v˘robcov, dovozcov
alebo samospráv. Ak˘ je vበpohºad na
funkãnosÈ takto nastaveného, aj keì osamelého
systému
Je jasné, Ïe Recyklaãn˘ fond v súãasnej podobe
nemôÏe fungovaÈ naìalej. ZároveÀ má
Recyklaãn˘ fond aj také funkcie, ktoré momentálne
na odpadovom trhu nemá nikto in˘.
NezáleÏí preto ani tak na tom, ãi bude Recyklaãn˘
fond zreformovan˘ alebo úplne zru‰en˘,
ale aby nezanikli tieto dôleÏité funkcie,
ktoré teraz má.
Podºa posledného hodnotenia OECD Slovensko
stabilizovalo, resp. zníÏilo mnoÏstvo
emisií aj napriek silnému hospodárskemu
rastu, ale mali by sme viac prepojiÈ
politiky zamerané na zmenu klímy, energetiku
a dopravu, ãi posilniÈ podporu environmentálnych
inovácií. Aj toto vypl˘va
z hodnotenia environmentálnej v˘konnosti
Slovenska v oblastiach, kde dochádza k
vzájomnej interakcii a prepojeniu Ïivotného
prostredia s ostatn˘mi sférami, najmä
ekonomickou a sociálnou. Podºa vá‰ho hodnotenia
je Slovensko pripravené prijaÈ odporúãania
na úpravu – reformu daní tak,
aby prispievali k napæÀaniu cieºov v ochrane
Ïivotného prostredia na‰ej krajiny
Je to jedna z kºúãov˘ch otázok, na ktorú ani
Programové vyhlásenie vlády nedáva jednoznaãnú
odpoveì. Na jednej strane sºubuje
podporu zelenej ekonomiky, na druhej strane
odmieta zvy‰ovaÈ spotrebné dane a uplatÀovaÈ
niektoré ìal‰ie nástroje, ktoré zelenú ekonomiku
charakterizujú. Preto som skôr skeptick˘,
aj keì tlak ãasu, krízy, Bruselu a in˘ch
„okolností“ môÏe postoj vlády zmeniÈ. Zelenú
daÀovú reformu povaÏujem za veºmi dôleÏitú
a Ïiaducu operáciu, ktorá sa v‰ak nedá
robiÈ len na úrovni jedného ‰tátu. Mali by sme
sa v‰ak na Àu pripraviÈ a programovo k nej
smerovaÈ, lebo skôr ãi neskôr k nej budeme
musieÈ prikroãiÈ. Vami spomínaná medzisektorová
interakcia je alfou a omegou smerovania
k udrÏateºnej‰ej budúcnosti. Urãit˘ pokus
o prekonanie r˘dzo rezortistického prístupu
sa ãrtá aj vo vládnom programe, ale bude to
chcieÈ prekonaÈ mentalitu industriálnej éry, a
nie som si ist˘, ãi nová vláda má na túto paradigmatickú
zmenu predpoklady a vôºu.
51