ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk

More documents

Recommendations

Info

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R Zabezpeãí Slovensku, práve nov˘ zákon o odpadoch, posun k európskej ‰piãke, myslím pri nakladaní s odpadmi Ako prv˘ krok musíme teraz ur˘chlene prijaÈ novelu zákona o odpadoch, ktorej obsahom je v zásade len transpozícia rámcovej smernice o odpadoch. Tu Ïiaº dnes len dobiehame vlak, ktor˘ nám u‰iel v roku 2010, keì sa mala smernica prevziaÈ. Iné ãlenské ‰táty uÏ podºa tejto smernice niekoºko rokov fungujú a je logické, Ïe nás v mnohom predbehnych opatrení, napr. podpora v˘skumu a v˘voja v oblasti v˘voja ãistej‰ích v˘robkov a technológií; vyuÏitie kampaní na zvy‰ovanie povedomia a poskytovanie finanãnej podpory podnikom; vyuÏívanie hospodárskych nástrojov, ako napr. zavedenie povinnej platby pre spotrebiteºov za istú ãasÈ alebo prvok obalu, ktor˘ by sa inak poskytoval zadarmo; podpora dôveryhodn˘ch ekologick˘ch znaãiek; podpora opätovného pouÏívania alebo opráv vhodn˘ch vyraden˘ch v˘robkov a pod. Je zrejmé, Ïe tak˘to programov˘ dokument bude pri príprave vyÏadovaÈ úzku súãinnosÈ Ministerstva Ïivotného prostredia SR s in˘mi, najmä hospodárskymi rezortmi. V návrhu novely zákona o odpadoch, ktorá je v súãasnosti predloÏená v legislatívnom procese, sa preto ukladá Ministerstvu Ïivotného prostredia SR, aby program prevencie vypracovalo v súãinnosti s dotknut˘mi ministerstvami. Navrhuje sa, Ïe program prevencie sa bude vypracúvaÈ na obdobie spravidla 5 rokov, bude pred schválením posúden˘ za úãasti verejnosti v procese strategického posudzovania (SEA) a schvaºovan˘ vládou. T˘m sa jeho dodrÏiavanie a dosiahnutie v Àom uveden˘ch cieºov stane záväzné pre v‰etky dotknuté ministerstvá. Aké miesto a v˘znam má v zákone o odpadoch dlho platn˘ zákon o obaloch Popri v‰eobecnej úprave, spoloãnej pre v‰etky druhy odpadov, upravuje legislatíva EÚ aj niektoré ‰pecifické prúdy odpadov. Ide napr. o elektroodpady, staré vozidlá, batérie a akumulátory a aj obaly. Slovensk˘ zákon o odpadoch zah⁄Àa v‰etky uvedené prúdy odpadov okrem obalov, ktoré sú upravené v osobitnom zákone. Vyãlenenie obalov do osobitného zákona bolo spôsobené t˘m, Ïe v roku 2001 pri príprave základného zákona o odpadoch MÎP SR z kapacitn˘ch dôvodov rozhodlo, Ïe obaly budú upravené o nieão neskôr samostatn˘m zákonom (stalo sa tak zákonom ã. 529/2002 Z. z.). UÏ vtedy sa v‰ak predpokladalo, Ïe po vstupe Slovenska do EÚ dôjde k spojeniu oboch zákonov. Existencia oddeleného zákona o obaloch spôsobila, Ïe niektoré postupy a povinnosti podºa zákona o obaloch nie sú dnes dostatoãne zosúladené so zákonom o odpadoch. Právna úprava obalov má síce svoje ‰pecifiká, ale rovnako ich má aj úprava nakladania s elektroodpadom ãi so star˘mi vozidlami. Pripravovan˘ nov˘ zákon o odpadoch sa zatiaº pripravoval ako komplexn˘ zákon a zahrnul teda aj právnu úpravu obalov. KeìÏe sa v‰ak práce na novom zákone pre veºké mnoÏstvo pripomienok pozastavili, nevyluãujem, Ïe dôjde aj k diskusii o novej ‰truktúre zákona o odpadoch. V ãom prinesie novela zákona o odpadoch zlep‰enie podnikania v odpadovom hospodárstve K zlep‰eniu podnikania v odpadovom hospodárstve urãite prispejú najmä dva uÏ spomínané nové prístupy, a to vedºaj‰í produkt a stav konca odpadu, ktoré novela zákona o odpadoch preberá zo smernice. Za vedºaj‰í produkt a nie za odpad sa bude môcÈ povaÏovaÈ látka alebo vec, ktorá je v˘sledkom v˘robného procesu, ktorého primárnym cieºom nie je v˘roba tejto látky alebo veci, ak je zabezpeãené ìal‰ie pouÏívanie tejto látky alebo veci, látka alebo vec sa môÏe pouÏiÈ priamo bez ìal‰ieho iného spracovania ako beÏn˘ priemyseln˘ postup, látka alebo vec vzniká ako neoddeliteºná súãasÈ v˘robného procesu a ìal‰ie pouÏitie tejto látky alebo veci je zákonné, t. j. látka alebo vec spæÀa v‰etky relevantné poÏiadavky na konkrétne pouÏitie z hºadiska v˘robku, ochrany Ïivotného prostredia a zdravia a nepovedie k celkov˘m nepriazniv˘m vplyvom na Ïivotné prostredie alebo zdravie ºudí. Ak splnenie t˘chto zákonn˘ch podmienok potvrdí úrad Ïivotného prostredia, s tak˘mito látkami ãi vecami nebude potrebné nakladaÈ ako s odpadom. Toto mnoh˘m v˘robcom veºmi uºahãí situáciu. Zákon ustanoví podmienky aj pre prípady, kedy odpad prestáva byÈ odpadom. Stane sa tak vtedy, ak prejde niektorou ãinnosÈou zhodnocovania vrátane recyklácie a bude zároveÀ spæÀaÈ osobitné kritériá, ak boli stanovené, vypracované v súlade s t˘mito podmienkami: a) látka alebo vec sa beÏne pouÏíva na ‰pecifické úãely, b) pre túto látku alebo vec existuje trh alebo je po nej dopyt, c) látka alebo vec spæÀa technické poÏiadavky pre konkrétne úãely ustanovené osobitn˘mi právnymi predpismi alebo normami vzÈahujúcimi sa na v˘robky a d) pouÏitie látky alebo veci je v súlade s osobitn˘mi právnymi predpismi a nepovedie k nepriazniv˘m vplyvom na Ïivotné prostredie alebo zdravie ºudí. Nejde v‰ak o in‰titút, ktor˘ by mal byÈ následne aplikovan˘ na kaÏd˘ druh odpadu, ale tento in‰titút sa má vzÈahovaÈ iba na niektoré ‰pecifické odpady. Stanovenie kritérií, po splnení ktor˘ch dan˘ druh odpadu prestane byÈ odpadom, je primárne úlohou Európskej komisie ako sa to uÏ stalo v prípade nariadenia Rady ã. 333/2011 z 31. marca 2011, ktor˘m sa ustanovujú kritériá na urãenie toho, kedy urãité druhy kovového ‰rotu prestávajú byÈ odpadom. Zo smernice vypl˘va, Ïe na úrovni Európskej únie by sa mali zváÏiÈ osobitné kritériá pre rôzne ìal‰ie odpady, napr. pre papier, sklo, kovy, pneumatiky, textílie a agregáty. Zlep‰eniu podnikania v oblasti odpadového hospodárstva by malo napomôcÈ aj zru‰enie príli‰ ‰irokého zákazu v˘vozu nebezpeãného odpadu na úãely zhodnotenia, ktoré Európska komisia povaÏuje za obmedzovanie trhu s odpadmi. UplatÀovanie námietok proti v˘vozu nebezpeãného odpadu sa v budúcnosti bude uplatÀovaÈ len za podmienok dan˘ch v Programe odpadového hospodárstva SR. Ako je to s Recyklaãn˘m fondom, zmenila sa jeho ãinnosÈ, existuje mechanizmus kontroly poskytovania prostriedkov z fondu, vyuÏíva sa Cieºom zriadenia RF bola podpora zberu, zhodnotenia a spracovania odpadov vzniknut˘ch z v˘robkov z ustanoven˘ch komodít. Vznikol pred vy‰e 10 rokmi, keì sme e‰te neboli ãlenom EÚ. Treba povedaÈ, Ïe zriadenie fondu síce nevypl˘va zo Ïiadnej legislatívy EÚ, ale Európska komisia proti jeho vzniku neuplatnila námietky. Zámerom zriadenia RF bolo, aby sa ustanovila zodpovednosÈ v˘robcov vybran˘ch v˘robkov za odpad z ich v˘- robkov, ão sa premietlo do povinnosti platiÈ príspevok do RF, ktor˘ sa potom v rámci daného sektora pouÏil na podporu zberu a budovanie zariadení na zhodnocovanie odpadu z danej komodity. Ak v˘robca zhodnotil odpad sám, mohol si príspevok do RF zníÏiÈ. Na uplatnenie zodpovednosti v˘robcov a dovozcov za odpad vznikajúci z ich v˘robkov pouÏíva v‰ak EÚ in˘ spôsob, neÏ ak˘ zvolilo Slovensko v RF. V EÚ sa postupne pre urãité skupiny v˘robkov zavádza systém povinnej priamej zodpovednosti v˘robcov a dovozcov za zhodnotenie a recykláciu odpadu z t˘chto v˘robkov. Deje sa to tak, Ïe sa ustanovia limity na zhodnocovanie a recykláciu, ktoré musia v˘robcovia a dovozcovia zabezpeãiÈ. V súãasnosti platí teda na Slovensku pre niektoré komodity dvojit˘ reÏim – aj povinnosÈ platiÈ do RF, aj povinnosÈ plniÈ záväzné limity (obaly, elektrozariadenia, vozidlá). Jedn˘m z najväã‰ích problémov takéhoto stavu je obchodovanie s virtuálnymi potvrdenkami o zhodnotení odpadu, ktoré umoÏÀujú zniÏovanie príspevku do RF, ale zároveÀ sa pouÏívajú aj na preukazovanie plnenia limitov ustanoven˘ch na základe záväzkov voãi EÚ. ëal‰ím v˘znamn˘m problémom tohto stavu je, Ïe podºa smerníc EÚ moÏno plniÈ limity aj zhodnotením v zahraniãí, priãom RF bol navrhnut˘ ako in‰titút, ktor˘ sa uplatÀuje len na podporu zhodnocovania na území SR. Podºa môjho názoru Recyklaãn˘ fond v˘znamne napomohol vybudovaniu infra‰truktúry potrebnej na zabezpeãenie zberu a zhodnotenia vybran˘ch komodít odpadov a jeho vznik bol v danom ãase maximálne opodstatnen˘. Ako som v‰ak uÏ uviedol vy‰‰ie, odpadové hospodárstvo sa vyvíja. V˘razne sa posilÀuje princíp priamej zodpovednosti v˘robcov za odpad zo svojich v˘robkov, priãom Recyklaãn˘ fond je vytvoren˘ skôr na nepriamej zodpovednosti v˘robcu, spoãívajúcej v zaplatení príspevku, ktor˘ správna rada RF následne prerozdeºuje. Preto povaÏujem za potrebné prehodnotiÈ jeho opodstatnenosÈ a uváÏiÈ jeho nahradenie nov˘m systémom. K mechanizmu kontroly v rámci Recyklaãného fondu moÏno uviesÈ, Ïe fond bol zriaden˘ zákonom ako ne‰tátny fond s t˘m, Ïe kontroln˘m orgánom je dozorná rada fondu. V správnej aj dozornej rade sú ãlenovia, ktor˘ch vymenúva priamo minister Ïivotného prostredia, minister financií a minister hospodárstva, ão tieÏ predstavuje v˘znamn˘ kontroln˘ prvok. Zákon dozornej rade ukladá dozeraÈ na hospodárne a úãelné nakladanie s prostriedkami Recyklaãného fondu, ako aj predkladaÈ príslu‰n˘m ministrom správy o ãinnosti dozornej rady, v˘sledkoch kontrol a návrhy opatrení na odstránenie zisten˘ch nedostatkov. 48
M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R li. Súãasne v‰ak pracujeme na novom zákone o odpadoch, ktor˘ má ambíciu modern˘m spôsobom rie‰iÈ celé odpadové hospodárstvo. K jeho vypracovaniu chceme pristúpiÈ tak, Ïe jeho základné smerovanie, ciele a podmienky chceme vopred prediskutovaÈ s dotknut˘mi subjektmi, aby potom k návrhu zákona opäÈ nedo‰li tisíce pripomienok, ako sa to stalo teraz. PretoÏe je síce fakt, Ïe zákon je dôleÏit˘, ale na to, aby sme sa posunuli k európskej ‰piãke v odpadovom hospodárstve nestaãí len maÈ dobr˘ zákon, ale najmä schopnosÈ a ochota ãi uÏ priemyslu, drÏiteºov odpadov, podnikateºov v odpadovom hospodárstve, obcí ale aj ‰tátnych orgánov tento zákon dodrÏiavaÈ. Druhou témou ná‰ho rozhovoru je téma povodní. KaÏd˘ má právo, ak je povodÀami ohrozen˘, na poskytnutie primeranej pomoci, no viac ako priama pomoc je pravdepodobne zvládnuÈ situáciu a byÈ pripraven˘ na moÏnosti ochrany a prevencie pred povodÀami. Aké sú protipovodÀové opatrenia zo strany MÎP Povodne sú súãasÈou ná‰ho Ïivota. Je potrebné si uvedomiÈ fakt, Ïe povodne boli nielen v minulosti, ale Ïe sa vyskytujú aj v súãasnosti a budeme im ãeliÈ aj v budúcnosti. Preto tvrdenia o tom, Ïe sa dá povodniam zabrániÈ sú nesprávne a nezodpovedné. PovodeÀ je prejavom súhrnu viacer˘ch prírodn˘ch podmienok ºudskou spoloãnosÈou neovplyvniteºn˘ch. MÎP SR prostredníctvom svojich rezortn˘ch organizácií venuje trvalú pozornosÈ ochrane pred povodÀami. Osobitn˘ v˘znam kladie na preventívne opatrenia, pretoÏe sa opakovane potvrdzuje skutoãnosÈ, Ïe ‰kody spôsobené povodÀami v˘razne prevy‰ujú v˘davky na ich odstraÀovanie. Systém ochrany pred povodÀami sa uplat- Àuje uskutoãÀovaním preventívnych opatrení v ãase mimo povodÀov˘ch situácií, v ãase povodÀového nebezpeãenstva, poãas povodne a po povodni. Preventívne opatrenia na ochranu pred povodÀami sú najmä: – opatrenia, ktoré spomaºujú odtok vody z povodia do vodn˘ch tokov, zvy‰ujú retenãnú schopnosÈ povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody v lokalitách na to vhodn˘ch a chránia územie pred zaplavením povrchov˘m odtokom; t˘m je zloÏka celkového odtoku odtekajúca z povodia po povrchu terénu do vodn˘ch tokov alebo in˘ch vodn˘ch útvarov, ako sú úpravy v lesoch, úpravy na poºnohospodárskej pôde a úpravy na urbanizovan˘ch územiach, – opatrenia, ktoré zmen‰ujú maximálny prietok povodne, ako je v˘stavba, údrÏba, oprava a rekon‰trukcia vodn˘ch stavieb a poldrov, – opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku, ako je úprava vodn˘ch tokov, v˘stavba, údrÏba, oprava a rekon‰trukcia ochrann˘ch hrádzí alebo protipovodÀov˘ch línií pozdæÏ vodn˘ch tokov, – opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vnútorn˘mi vodami, ako je v˘stavba, údrÏba, oprava a rekon‰trukcia zariadení na preãerpávanie vnútorn˘ch vôd, – opatrenia, ktoré zabezpeãujú prietokovú kapacitu koryta vodného toku, ako je odstraÀovanie nánosov z koryta vodného toku a porastov na brehu vodného toku; breh je postranné obmedzenie koryta vodného toku od jeho dna po brehovú ãiaru, – vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizácie plánov manaÏmentu povodÀového rizika vrátane predbeÏného hodnotenia povodÀového rizika a vyhotovovania máp povodÀového ohrozenia a máp povodÀového rizika, – vypracúvanie a aktualizácie povodÀov˘ch plánov, vykonávanie predpovednej povod- Àovej sluÏby, vykonávanie povodÀov˘ch prehliadok a iné preventívne opatrenia na zníÏenie povodÀového rizika. V˘znamn˘m prvkom v prevencii pred ‰kodliv˘mi následkami povodní je systém v˘strah pred moÏn˘mi povodÀami prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave. V tomto smere má osobitné postavenie PovodÀov˘ varovn˘ a predpovedn˘ systém (POVAPSYS), vìaka ktorému je spoloãnosÈ vopred informovaná o povodÀovom nebezpeãenstve. Súãasné vedenie MÎP SR rie‰i aj obnovu tohto systému v súãinnosti s SHMÚ a SVP. Vo vodnom hospodárstve je vybudované mnoÏstvo vodn˘ch stavieb – úprav vodn˘ch tokov, protipovodÀov˘ch ochrann˘ch hrádzí, vodn˘ch nádrÏí, poldrov a pod. Existujúce objekty v‰ak na svoju správnu funkciu vyÏadujú potrebnú mieru opráv a udrÏiavacích prác. Nepriaznivá ekonomická situácia má negatívny dopad aj na stav t˘chto objektov a neumoÏ- Àuje uskutoãÀovanie nov˘ch investiãn˘ch protipovodÀov˘ch stavieb. Navy‰e, v predo- ‰lom období boli prijaté opatrenia, ktoré orientáciou na úzku skupinu málo efektívnych opatrení vyvolali nerovnováhu v systéme protipovodÀov˘ch opatrení s negatívnym dopadom na existujúce protipovodÀové stavby a systém organizácie ochrany pred povodÀami. Nové vedenie MÎP SR v‰ak tento nepriazniv˘ stav rie‰i. Do akej miery sa pripisuje váÏnosÈ ohrozeniu povodÀami, aká je spolupráca krajín EÚ V nedávnej minulosti men‰í v˘skyt povodní spôsobil, Ïe spoloãnosti (nielen na Slovensku) neprikladali povodÀovému nebezpeãenstvu náleÏitú pozornosÈ. V˘strahy zo strany odborníkov sa zºahãovali a podceÀovali. Návrat povodní v ostatn˘ch rokoch nielen na Slovensku, ale aj v okolit˘ch krajinách vyvolal potrebu rie‰enia problematiky povodní a ochrany proti ich následkom. PovodeÀ na rieke Morave v roku 1997 si vyÏiadala rozsiahlu rekon‰trukciu ochrannej hrádze Moravy, ktorá pri historickej povodni v roku 2006 ochránila obce na slovenskom brehu Moravy od Skalice aÏ po Zohor. Na rakúskej strane do‰lo k zaplaveniu viacer˘ch miest a obcí. Nov˘ pohºad na ochranu pred povodÀami v krajinách Európskej únie (i mimo nej) a váÏnosÈ ‰kodliv˘ch úãinkov povodní na ºudské zdravie a Ïivot, Ïivotné prostredie, kultúrne dediãstvo, hospodársku ãinnosÈ a na infra- ‰truktúru vyvolali dôsledky katastrofálnej povodne z augusta 2002. Táto povodeÀ spôsobila ‰kody mimoriadneho rozsahu vo viacer˘ch krajinách, najmä v Nemecku, Rakúsku, âesku, Maìarsku a ìal‰ích krajinách. Problém ochrany pred povodÀami sa rie‰il na pôde Európskeho parlamentu a Rady, ktorej v˘stupom bola Smernica 2007/60/ES o hodnotení a manaÏmente povodÀov˘ch rizík. Úlohy zo Smernice boli implementované do na‰ej legislatívy (pôvodného zákona ã. 666/2004 Z. z.) vo forme nového zákona ã. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodÀami a jeho vykonávacích predpisov. Smernica zaväzuje ãlenské ‰táty k v˘mene relevantn˘ch údajov pre manaÏment povodní. Okrem koordinácie medzi ãlensk˘mi ‰tátmi sa na úãinnú prevenciu povodní a zmierÀovanie následkov po povodniach zabezpeãuje aj spolupráca s tretími krajinami. Je to v súlade so smernicou 2000/60/ES a medzinárodn˘mi zásadami v oblasti manaÏmentu povodÀov˘ch rizík vypracovan˘ch najmä v rámci dohovoru Organizácie Spojen˘ch národov o ochrane a vyuÏití cezhraniãn˘ch vodn˘ch tokov a medzinárodn˘ch jazier, ktor˘ Rada schválila rozhodnutím 95/308/ES, a v súlade s nadväzujúcimi dohodami o jeho uplatÀovaní. Konkrétne projekty spolupráce sú najintenzívnej‰ie s okolit˘mi ‰tátmi a ich v˘sledky sú po posúdení v odborn˘ch pracovn˘ch skupinách prijímané v Komisiách hraniãn˘ch vôd na úrovni splnomocnencov vlád s následn˘m uplatÀovaním záverov v správcovstve hraniãn˘ch vodn˘ch tokov. 49
Page 1: CCXI. - CCXII. ČÍSLO 2012 Parlame
Page 4 and 5: E D I T O R I Á L Parlament musí
Page 6 and 7: E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
Page 8 and 9: S L O V E N S K O - M A ë A R S K
Page 10 and 11: V L Á D A S R MoÏno nie je potreb
Page 12 and 13: P O T R A V I N Á R S K Y P R I E
Page 14 and 15: MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A R
Page 20 and 21: C H O V R ¯ B N A S L O V E N S K
Page 22 and 23: S L O V E N S K É · K O L S T V O
Page 24 and 25: N Á R O D N Á R A D A S R Îijeme
Page 26 and 27: M I N I S T E R S T V O Î I V O T
Page 28 and 29: L E S Y S R LESY Slovenskej republi
Page 30 and 31: D R E V O S P R A C U J Ú C I P R
Page 40 and 41: A G E N T Ú R A N A P O D P O R U
Page 42 and 43: P Ô D O H O S P O D Á R S K A P L
Page 46 and 47: Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Page 48 and 49: V L Á D A S R environmentálneho f
Page 52 and 53: N Á R O D N Á R A D A S R V˘bor
Page 62 and 63: P R E D S E D O V I A V ¯ B O R O
Page 76 and 77: N Á R O D N Á R A D A S R hybujem
Page 78 and 79: G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 80 and 81: D I A L Ó G Y M M & E W Viete v‰
Page 82 and 83: S U P E R M O N I T O R SUPERMONITO
Page 84 and 85: S U P E R M O N I T O R Speváãka
Page 86 and 87: S U P E R M O N I T O R (Aj keì sa
Page 88 and 89: S U P E R M O N I T O R (Sonda Curi
Page 90 and 91: S U P E R M O N I T O R Keby som pr

ccxi. â ccxii. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?

ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk