ccxi. – ccxii. číslo - home.nextra.sk

E D I T O R I Á L
Parlament
musí byÈ ãinorod˘
Asi by sa musel staÈ zázrak – ale on sa,
Ïiaº, nedeje ani inde vo svete –, aby súbor
poslancov, teda parlament, neuprednostnil
pri svojich rozhodnutiach záujmy
politick˘ch strán, ktoré „zástupcov ºudu“
nominovali, ale záujmy v‰etk˘ch obãanov,
hoci sú to práve tí, ktorí tvoria miliónovú
bázu ‰tátu. PretoÏe len v‰eobecn˘
blahobyt a poriadok dá krajine punc spoloãenstva,
existujúceho na vysokej ekonomickej,
sociálnej a v‰eºudskej báze. Spoloãenstva,
re‰pektovaného a vyzdvihovaného
prinajmen‰om celou Európou, ak
nie aj cel˘m svetom.
Ani predseda Smeru-SD, ani predseda
KDH, ani ãelní predstavitelia Obyãajn˘ch
ºudí nie sú natoºko v˘nimoãn˘mi
osobnosÈami, aby sme ich zaraìovali do
nejakej osobitnej kategórie individualít
– prosto, patria medzi ºudí, ktorí sa dokázali
vy‰vihnúÈ nad beÏn˘ priemer a v rámci
neho konajú pov‰imnutiahodné veci,
teda také, ktoré sa dajú porovnávaÈ so záleÏitosÈami,
realizovan˘mi mnoh˘mi nezaplatiteºn˘mi
ºuìmi v ich okolí. A to nemusíme
povaÏovaÈ za negatívny jav spoloãenského
Ïivota. âím viac obãanov
strhne na seba pozornosÈ ‰irokého obyvateºstva
a vyvolá chuÈ, aby sa aj mnohí iní
aspoÀ priblíÏili k aktivitám morálnych, ‰ikovn˘ch
a talentovan˘ch ºudsk˘ch du‰í,
ktor˘ch zah⁄Àame medzi Slovákov, t˘m
viac utvrdíme sami seba, Ïe patríme medzi
vyspelé a moderné európske národy.
Slováci po stároãiach zakrpatenosti svojej
komunity potrebujú vyb⁄dnuÈ z provinãnej
ospanlivosti, aby sa mohli staÈ
dynamickou a súãasne v‰estranne vyspelou
spoloãnosÈou, s ktorou sa príjemne komunikuje
a spolupracuje. TotiÏ aj Európa
potrebuje striasÈ zo seba nánosy nevynachádzavosti
a neinvenãnosti charakteristické
pre krãmovú komunitu, ale nie pre
intelektuálnu a kreatívnu spoloãnosÈ, ktorá
má u‰ºachtilé ciele. Slovensko je na tom
tak, Ïe môÏe prekroãiÈ nepríjemnú spoloãenskú
malátnosÈ a chvíºami aÏ lenivosÈ
alebo pohodlnosÈ a môÏe oÏiviÈ svoju
existenciu v˘raznou a príÈaÏlivou ãinorodosÈou.
V spoloãnom ‰táte, v ãesko-slovenskej
federácii, od nepamäti boli v líderskej
pozícii âesi a Slováci sa na nich
len doÈahovali – a maximom ich aktívnosti
alebo horlivosti bol hnev na âechov za
to, Ïe sa neustále presadzovali na úkor
Slovákov.
V samostatnom ‰táte v demokratickej
Európe sú Slováci slobodní a môÏu konaÈ
tak, ako sa im páãi – a ako to dokáÏu.
Pravda, nesmú byÈ pritom ºahkomyseºní a
nerozváÏni. Musia vná‰aÈ do svojho spoloãenstva
pocit spoºahlivosti a cieºavedomosti,
ktor˘ prinesie na v‰etk˘ch rozhodujúcich
pracoviskách solídne v˘sledky.
A tak sa práve na tomto mieste vráÈme
opäÈ k zodpovednosti vysoko postaven˘ch
politikov, ktorí majú moÏnosÈ formovaÈ
dôleÏité pozície a vytváraÈ pevnú základÀu
na kaÏdom poste. Len stabilita
‰tátnych úradov a rôznych funkcií doká-
Ïe zabezpeãiÈ predpoklady kvalitnej bázy
a dobr˘ch v˘chodísk pre rôznorodé aktivity
jednotliv˘ch obãanov.
Parlament musí nabádaÈ slovenskú verejnosÈ
k v˘konom, ktoré budú podnecovaÈ
tisíce aktívnych a talentovan˘ch obãanov
k závideniahodn˘m rezultátom.
Franti‰ek Nagy,
‰éfredaktor
Veºmi sa te‰ím, Ïe som dnes u vás.
Tu, v domovine Petra Sagana, ktorého
‰printy som poãas pretekov Okolo Francúzska
s nad‰ením sledoval.
Predov‰etk˘m ale u vás, v Národnej rade
Slovenskej republiky, ktorej predchodkyÀa
bola zaloÏená pred 164 rokmi, v septembri
1848.
V Európe máme za sebou dlhú, dôstojnú
tradíciu parlamentnej demokracie. Táto snemovÀa
je súãasÈou tejto tradície.
V období, ako je toto, v období krízy, ktoré
si vyÏaduje r˘chle konanie, a preto sa vÏdy
stáva obdobím v˘konnej moci, je o to dôle-
Ïitej‰ie, aby sme si spomenuli na na‰u veºkolepú
parlamentnú minulosÈ. Lebo pod tlakom
udalostí súvisiacich s riadením krízy sú parlamenty
– národné parlamenty rovnako ako
Európsky parlament – stále viac vytláãané na
okraj. Na parlamenty sa nahliada ako na neradostné
mrhanie ãasom, dokonca ako na ru-
‰iv˘ faktor a zástupcovia ºudu sú vytláãaní z
rozhodovacieho procesu – toto sa rovná erózii
demokracie. Tento v˘voj ma znepokojuje.
Európa zaÏíva turbulentné ãasy. Z finanãnej
krízy, ktorá vypukla na americkom trhu s
nehnuteºnosÈami, následne spôsobila obrovsk˘
nárast zadlÏenia ‰tátov a niektoré ekonomiky
uvrhla do recesie, sa Európa dostala do
sociálnej krízy. Miera chudoby a nezamestnanosti
rastie. Dôvera voãi politick˘m in‰titúciám
klesá.
Îenieme sa od jedného krízového samitu k
nasledujúcemu, od jedného záchranného mechanizmu
k ìal‰iemu, av‰ak príli‰ zriedka sa
v‰ak zastavíme, aby sme sa zamysleli nad
t˘m, preão to robíme.
Európska integrácia nám darovala najdlh‰ie
obdobie mieru a blahobytu v dejinách ná‰ho
kontinentu.
Európska únia pochovala s koneãnou platnosÈou
umelé rozdelenie ná‰ho kontinentu
Ïeleznou oponou.
Toto spoloãenstvo ‰tátov a národov nám
umoÏÀuje, aby sme kaÏd˘ deÀ e‰te lep‰ie
spolunaÏívali. EÚ je odpoveìou na na‰u minulosÈ
bohatú na konflikty a je najlep‰ím nástrojom
na to, aby sme na‰u budúcnosÈ vytvárali
v globalizovanom svete.
EÚ sa totiÏ zakladá na porozumení potreby,
Ïe my v Európe, ak chceme – v skutoãnom
zmysle slova – preÏiÈ, musíme sa nauãiÈ spolunaÏívaÈ
a spoloãne konaÈ.
Základom EÚ je uvedomenie si, Ïe svoje
záujmy uÏ viac nemôÏeme oddeliÈ od záujmov
na‰ich susedov.
Vám, ktor˘ch domovina vytvára 85 % hrubého
domáceho produktu pomocou v˘vozu,
nemusím vysvetºovaÈ, koºko hospodárskych
v˘hod priná‰a spoloãná mena.
Nemusím vám objasÀovaÈ, aké fatálne následky
by mohla maÈ recesia v ostatn˘ch krajinách
na va‰e hospodárstvo, ktoré je závislé
od v˘vozu. Nemusím vám vysvetºovaÈ, aké
nevypoãítateºné reÈazové reakcie by mohlo
vyvolaÈ vystúpenie ãlenského ‰tátu z eurozóny.
PretoÏe vy si uvedomujete, Ïe my Európania
tvoríme spoloãenstvo s jedn˘m osudom.
O to viac to platí v prípade krajín, ktoré vytvorili
spoloãnú menu: tvoríme spoloãenstvo
s jedn˘m osudom, v ktorom navzájom za
2