ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk

More documents

Recommendations

Info

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR Ako by ste hodnotili podmienky pre slovensk˘ch farmárov, vyrokované v Bruseli pri vstupe Slovenska do EÚ Sú pre v‰etky krajiny rovnaké, alebo existujú aj v˘nimky pre agropodnikanie Text schválenej Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k EÚ bol v˘sledkom prístupov˘ch rokovaní s predstaviteºmi EÚ a museli ho schváliÈ v‰etky ãlenské aj pristupujúce krajiny (spolu 25 krajín k 1. 5. 2004), Európska komisia, Európsky parlament a Rada ministrov zahraniãn˘ch vecí. Zmluva nadobudla úãinnosÈ k 1. 5. 2004 a Slovenská republika sa k tomuto dátumu stala ãlensk˘m ‰tátom EÚ. Z ãoho vypl˘va, Ïe cel˘ tento proces trval niekoºko rokov. Pre vyjednávanie sa vychádzalo z referenãného obdobia 1995 – 1999 (do úvahy sa brala produkcia z tohto obdobia), takÏe aj predvstupová negociácia vlastne ukázala v akom stave bolo SR poºnohospodárstvo v ’90. rokoch. âo sa t˘ka podpôr, napr. tona vypestovaného obilia má „dotaãnú hodnotu“ 63 €, av‰ak na‰a priemerná úroda z referenãného obdobia bola 4,06 tony/ha, napr. vo FR viac ako 6 t/ha. ÚroveÀ dotaãnej politiky je zo zdrojov EÚ vy‰‰ia aj v âR, a naopak niÏ- ‰ia napr. v PT. Treba poznamenaÈ, Ïe na‰a v˘chodisková pozícia nevytvárala najlep‰í základ na stanovenie podmienok. ZároveÀ je potrebné uviesÈ, Ïe podmienky pre staré ãlenské ‰táty a pristupujúce nie sú rovnaké. Veºmi dobr˘m príkladom je aj Poºská republika, ktorá si tesne pred podpisom prístupovej zmluvy do EÚ z desiatich nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátov EÚ na poslednú chví- ºu e‰te vyrokovala niekoºko v˘nimiek a zmien, najmä v oblasti poºnohospodárskej politiky. To spôsobilo, Ïe je na tom z hºadiska dotaãnej politiky o 6 aÏ 7 miest lep‰ie ( v porovnaní s ostatn˘mi ãlensk˘mi ‰tátmi) ako SR. Má lep‰ie podmienky z hºadiska dotácií, ako je priemer EÚ, ale aj ako je priemer EÚ-12. Slovenská strana má naopak, podstatne hor- ‰ie podmienky na agropodnikanie, je na 5. najhor‰om mieste vôbec zo v‰etk˘ch ãlensk˘ch krajín EÚ a dokonca má e‰te hor‰ie podmienky ako je priemer EÚ. Ak˘ je súãasn˘ stav a moÏnosti slovensk˘ch farmárov, ako pomáha Európska komisia pri zohºadÀovaní situácie rozdielnosti podmienok Súãasné podmienky nie sú práve najlep‰ie, a práve preto je teraz vhodné obdobie na pripravované zmeny a presadenie na‰ich poÏiadaviek. Krokom, ak˘ by pomohol na‰im farmárom, je prehodnotenie v‰etk˘ch právnych noriem, ktoré sú nad rámec legislatívy Európskej únie, a ich upravenie v zmysle záujmov Slovenska. Dnes tu existuje viacero rozporov, napr. urãovanie zraniteºn˘ch území, nesúlad zákona o ochrane a vyuÏívaní pôdy so zákonmi o ochrane prírody a krajiny. ëal‰ím príkladom je sektor cukru. Pri vstupe SR do EÚ sa zaãala re‰trukturalizácia a zníÏila sa kvóta na biely cukor z 207 342 ton na 112 319,5 ton – ão predstavuje cca polovicu – a zatvorili sa niektoré podniky (najväã‰í bol v Dunajskej Strede). âo sa t˘ka pomoci EK, v návrhu Spoloãnej poºnohospodárskej politiky je síce povedané, Ïe v roku 2019 by mali maÈ v‰etky ãlenské ‰táty EÚ nárok na rovnakú v˘‰ku podpory a dotácií, ale reálne by sa to malo staÈ aÏ po roku 2028. To znamená pre existujúcich slovensk˘ch farmárov stav, ktor˘ je v nedohºadne. Navrhol by som hºadaÈ iné formy rie- ‰enia tejto situácie, napr. nov˘ch spojencov, ktorí by zlep‰ili postavenie slovenského podnikania v agrosektore, umoÏnili by nám zv˘- ‰iÈ zamestnanosÈ a byÈ profitabilní. Aká je konkurencieschopnosÈ Slovenska v poºnohospodárskej v˘robe v porovnaní s in˘mi ‰tátmi v rámci strednej Európy Tu by som uviedol, Ïe jedinou oblasÈou, ktorá si udrÏala svoju pozíciu a konkurencieschopnosÈ, je v˘roba základn˘ch potravinárskych komodít, ak˘mi sú p‰enica, jaãmeÀ a kukurica. Plochy, na ktor˘ch sa tieto plodiny pestujú, sú síce men‰ie, ale plodiny majú vysokú v˘nosnosÈ a sú ekonomicky takmer opodstatnené. NemôÏeme v‰ak v‰etko stavaÈ len na kukurici a p‰enici. Je nevyhnutné hºadaÈ rie‰enia, ako dostaÈ opäÈ do popredia slovensk˘ch ze- leninárov – ovocinárov, vãelárov, ako aj podporiÈ chov hydiny, roz‰íriÈ chov oviec, hovädzieho dobytka, najmä v znev˘hodnen˘ch podhorsk˘ch oblastiach, kde ráz krajiny a klimatické podmienky neumoÏÀujú niã iné, ale sú zároveÀ dobr˘m priestorom na ekologick˘ chov oviec a hovädzieho dobytka. V kaÏdom prípade si musíme ustráÏiÈ konkurencieschopnosÈ v poºnohospodárskej v˘robe v stredoeurópskom regióne. Základn˘mi kritériami konkurencieschopnosti sú moÏnosti umiestnenia produkcie na trhu za cenu, ktorá je vy‰‰ia ako v˘robné náklady, a kúpyschopnosÈ obyvateºstva. Vysoké v˘robné náklady, dovoz lacn˘ch potravín, niÏ‰ie dotácie v porovnaní s in˘mi ‰tátmi spôsobujú zmenu konkurencieschopnosti poºnohospodárskych podnikov. V niektor˘ch sektoroch, ako napr. mlieãny sektor a chov o‰ípan˘ch, sú veºk˘m problémom nízke a nestabilné v˘kupné ceny jednotliv˘ch komodít. Problémom SR v oblasti produkcie bravãového mäsa po vstupe do EÚ bola ponuka bravãového mäsa z krajín EÚ-15 za cenu niÏ- ‰iu ako bola cena bravãového mäsa z domácej produkcie. Mäso pôvodom z in˘ch ãlensk˘ch ‰tátov v‰ak bolo v prevaÏnej miere mrazené a s niÏ‰ími kvalitatívnymi parametrami. Na porovnanie s okolit˘mi krajinami má SR 52,36 % stavy o‰ípan˘ch v porovnaní s rokom 2005, priãom HU ich má na úrovni 78,69 %, Poºsko 69,77 % a âR na úrovni 54,69 %. V stavoch HD má SR 87,78 % stavy s porovnaním s rokom 2005, priãom Poºsko má vy‰‰ie stavy o 2,15 % a HU a âR majú stavy na úrovni 99 % z úrovni roku 2005. Podobná situácia je v produkcii hydinového mäsa, kde bol pokles v produkcii hydinového mäsa v porovnaní s rokom 2005 na úroveÀ 61,48 %, priãom v PL a v HU do‰lo k nárastu produkcie. Pokles zaznamenala aj âR a to na úroveÀ 70,49 % oproti roku 2005. Samozrejme od stavov jednotliv˘ch druhov hospodárskych zvierat, ako hlavného v˘robného prostriedku sa odvíjajú ìal‰ie ekonomické parametre vyjadrujúce konkurencieschopnosÈ poºnohospodárstva. Zvy‰uje sa podiel slovensk˘ch v˘robkov na na‰om trhu, dokáÏe Slovensko ustráÏiÈ kvalitu dováÏan˘ch poºnohospodárskych surovín a v˘robkov Za hlavné ciele si agrosektor dáva zv˘‰enie podielu slovensk˘ch v˘robkov na domácom trhu, kvality potravín dováÏan˘ch do SR a zamestnanosti v rezorte. ëal‰ou prioritou bude zväã‰iÈ podiel domácej prvov˘roby na pultoch v na‰ich obchodoch, aby sa skutoãne viac konzumovala produkcia, ktorá je vyrobená na Slovensku a nie dovezená. Zvy‰ujú sa aj pôdohospodárske aktivity na Slovensku, je podnikanie v pôdohospodárstve atraktívne a lákavé pre domácich farmárov Práve tu treba spomenúÈ rozdielnosÈ podmienok pre farmárov na Slovensku a napr. v Rakúsku, ão môÏe vytváraÈ hlavnú bariéru pre zaãínajúcich poºnohospodárov. Preto by bolo potrebné, aby sa pozícia Slovenska pre nasledujúce roky vylep‰ila a aby sme sa dostali aspoÀ na priemer EÚ-27, ãím by sa zv˘‰ila at- 32
MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR raktívnosÈ pre domácich farmárov. Stojí za zváÏenie, ãi by nebolo vhodnej‰ie na úrovni zákona presadiÈ vstup farmárov do spracovateºsk˘ch firiem (mliekarne, mlyny, sladovne, liehovary, mäsokombináty, cukrovary) formou napr. zv˘‰enia základného imania. Teda systémovo docieliÈ stav, ktor˘ je beÏn˘ v krajinách „EÚ-15“ a ktor˘ sa tam tvoril dve aÏ tri generácie. T˘m by sa vytvoril predpoklad dlhodobej stability farmárskeho sektora na Slovensku. Súãasné poºnohospodárske podnikateºské subjekty vznikali jednak transformáciou existujúcich druÏstevn˘ch alebo ‰tátnych subjektov, alebo vznikali ako nové privátne hospodáriace subjekty. Aj podnikatelia s tradíciou, skúsenosÈami a urãit˘m kapacitn˘m a odbytov˘m portfóliom majú problémy predov‰etk˘m s finanãn˘m zabezpeãením kontinuity hospodárenia v rastlinnej v˘robe a nadväzne aj v Ïivoãí‰nej v˘robe. V tejto situácii je zrejmé, Ïe aktívni v podnikaní zostali najmä skôr narodení farmári. O to ÈaÏ‰ie a zloÏitej‰ie je s podnikaním v poºnohospodárstve zaãínaÈ. Podnikanie v SR je nároãné a z tohto dôvodu sa prejavuje nedostatok mladej generácie, ktorá by bola schopná, ale aj ochotná do t˘chto nároãn˘ch a rizikov˘ch podmienok podnikateºsky vstupovaÈ. AtraktívnosÈ a stabilita podnikania v rezorte musí byÈ podporená komplexn˘mi podmienkami vychádzajúcimi z prijatej koncepcie rezortu. Po vstupe SR do EÚ sa otvorením trhu vytvorili podmienky na expanziu zahraniãn˘ch producentov, zv˘‰il sa objem dovozu. Predmetom dovozu boli lacnej‰ie v˘robky, ãasto s niÏ‰ími kvalitatívnymi parametrami, ktoré boli pre kupujúceho lákavé hlavne z cenového hºadiska. Domáci producenti tak boli nútení predávaÈ produkciu pod v˘robné náklady. Na Slovensku je insolventnosÈ a existenãné problémy dlhodob˘m problémom nielen mal˘ch, ale aj veºk˘ch poºnohospodárskych subjektov, ktorí následne ukonãia v˘robu. Pri vynaloÏení maximálneho úsilia a dodrÏania v‰etk˘ch technologick˘ch postupov nie je zaruãená ziskovosÈ domácich farmárov, ktorá je ovplyvÀovaná práve realizaãn˘mi cenami poºnohospodárskych komodít. Preto prioritou je podpora zv˘‰enia podielu domácich potravín na trhu. Preão sa napríklad chov o‰ípan˘ch takmer úplne minimalizoval, ak˘ je celkov˘ stav v Ïivoãí‰nej v˘robe Vytvorením priestoru pre obchodovanie v rámci krajín EÚ boli na trhoch krajín EÚ-10 umiestÀované prebytky produkcie z krajín EÚ-15. Následkom ponuky lacnej‰ích produktov niÏ‰ích kvalitatívnych parametrov, zmenou legislatívnych poÏiadaviek na v˘robu mäsov˘ch v˘robkov, pouÏívaním lacnej- ‰ích surovín a náhradiek na v˘robu mäsov˘ch v˘robkov uprednostnili spracovatelia zahraniãn˘ch dodávateºov. Súãasne so zniÏovaním cien mäsa sa enormne zvy‰ovali ceny vstupov, hlavne k⁄mnych zmesí, energie a nafty. Následkom toho sa produkcia bravãového mäsa na kosti od roku 2003 (158 073 t) zníÏila v roku 2011 o 44,2 % na 88 197 t. Okrem vstupov do v˘roby sú v chove o‰ípan˘ch z pohºadu ekonomiky dôleÏité chovateºské v˘sledky, a to hlavne reprodukãné ukazovatele. Cieºom do budúcnosti je podporovaÈ tie subjekty, ktoré dosahujú nadpriemerné ukazovatele, kde je predpoklad, Ïe budú konkurencieschopné oproti chovateºom o‰ípan˘ch v in˘ch krajinách. Aké sú moÏnosti pre obnovenie chovu oviec a hovädzieho dobytka, nebolo by to v˘znamné pre Slovensko Chov oviec patrí k t˘m stabilnej‰ím odvetviam Ïivoãí‰nej v˘roby. V súãasnosti sa na Slovensku chová cca 393 tis. ks oviec. Slovensko svojimi podmienkami, hlavne v horsk˘ch a podhorsk˘ch oblastiach s mnoÏstvom trval˘ch trávnych porastov je priam predurãené na chov oviec. MoÏnosÈami pre obnovu chovu oviec sú zosúladenie a rozvoj trhov˘ch aktivít napr. spôsobom regionálnych farmárskych trhov ovãích produktov, alebo vytvorením marketingovej organizácie, resp. nákupno-odbytového zdruÏenia. DôleÏit˘m nástrojom je dôsledn˘ vstup na zahraniãn˘ trh, hlavne vo zvy‰ovaní predaja jatoãn˘ch veºkonoãn˘ch jahniat vytvorením cezhraniãn˘ch odbytov˘ch zdruÏení producentov a ochranou znaãiek tradiãn˘ch slovensk˘ch ovãiarskych produktov (bryndza, o‰tiepky...). V chove hovädzieho dobytka je potrebná hlavne podpora mlieãneho sektora v období zniÏovania v˘kupn˘ch cien mlieka, aby nedochádzalo k poklesom stavov a následnej produkcie, ktorá je potrebná pre spracovateºsk˘ priemysel. Stabilitu tohto sektora je moÏné zabezpeãiÈ taktieÏ vytvorením nákupno-odbytového zdruÏenia a realizáciou ão najväã‰ieho objemu mlieka spracovateºom práve cez toto zdruÏenie. Z pohºadu riadenia manaÏmentu rizík je veºmi dôleÏité vytvorenie protinákazovej pokladnice, ktorá pomôÏe eliminovaÈ následky v prípade v˘skytu nákaz hospodárskych zvierat Na zabezpeãenie zv˘‰enia konkurencieschopnosti domácich producentov je potrebné naìalej vyuÏívaÈ aj podporné opatrenia formou priamych podpôr a ‰tátnej pomoci, podporou zavádzania nov˘ch technológií a biotechnológií a v aplikácií poznatkov v˘skumu do praxe. Z pohºadu budúceho v˘voja bude dôleÏité stanovenie vhodn˘ch kritérií v rámci nového PRV na obdobie 2014 – 2020 a in˘ch operaãn˘ch programov s cieºom zabezpeãenia investícii do rozvoja poºnohospodárskych podnikov a podporn˘ch opatrení pre modernizácie fariem ÎV. Preão sa zru‰ili tradiãné oblasti napríklad pestovania zeleniny a ovocia Nebolo by vhodné pomôcÈ ich obnoviÈ Oblasti pestovania ovocia a zeleniny sa nezru‰ili, len sa obmedzil dopyt, a t˘m aj v˘roba. Po osamostatnení SR vypadol v˘znamn˘ priestor odbytu v âR predov‰etk˘m pri zelenine. V podstate zanikol v minulosti fungujúci v˘kup ovocia a zeleniny od drobn˘ch pestovateºov. Pritom pestovanie v záhradkách (samozásobovanie) je iné ako veºkopestovanie ovocia a zeleniny, ktor˘ch produkcia sa ‰tatisticky sleduje a umiestÀuje na trh. EÚ je zaloÏená na veºk˘ch odbytov˘ch organizáciách (s 1 000 – 1 500 ãlenmi pestovateºmi, ãasto jednodruhovo orientovan˘mi). SR si stále neosvojila my‰lienku zluãovaÈ v˘robcov do organizácií v˘robcov. Pretrváva nedôvera voãi pôvodn˘m druÏstvám, nezáujem o ‰peciálnu v˘robu, ktorá je ãasto nároãná na pracovnú silu a závislá od poãasia. MPRV SR sa v budúcom období snaÏí o oÏivenie v˘roby v t˘chto sektoroch, ão si vyÏaduje zaloÏenie nov˘ch ovocn˘ch sadov a zeleninov˘ch plantáÏi so závlahami, preto sa uvaÏuje s moÏnou pomocou formou vhodn˘ch pôÏiãiek, propagácie odbytu na vnútornom trhu a aj trhu v tretích krajinách. V ãom vidíte pre agrosektor na Slovensku najväã‰í problém, ako sa ho zbaviÈ aby sme mohli oãakávaÈ viac pozitívnych v˘sledkov v poºnohospodárstve Hlavn˘ problém je roztrie‰tenosÈ prvov˘robcov a spracovateºov pri predaji na domácom a zahraniãnom trhu, ìalej tu je nerovnomernosÈ finanãn˘ch prostriedkov z EÚ, ako aj otázka priamych platieb a eurodotácií, spravidla pretrvávajúci dlhodob˘ nedostatok finanãn˘ch zdrojov, prevádzkov˘ch aj investiãn˘ch, vysoká rizikovosÈ v˘roby, problémy s odbytom a nezáujem mladej generácie o poºnohospodársku v˘robu, nedostatoãná prepojenosÈ so spracovateºsk˘m priemyslom. V oblasti stabilizácie urãit˘ch finanãn˘ch podnikateºsk˘ch istôt je potrebné vytvoriÈ priestor v rezortn˘ch podporn˘ch mechanizmoch a bankovom sektore pri podnikaní pre mlad˘ch, odborná informovanosÈ, v˘chova na ‰kolách, zabezpeãiÈ odbyt produkcie (rokovaÈ s obchodn˘mi reÈazcami), pomáhaÈ pri vytvorení spoloãn˘ch podnikov poºnohospodárstvo + priemysel, zabezpeãiÈ propagáciu domácich v˘robkov, ktoré sú zdrav‰ie ako tie, ão k nám boli dovezené tisícky km. Napríklad vo vinohradníctve je to aj slabá prístupnosÈ k získaniu pôdy pre novú v˘sadbu viniãa a nevyuÏit˘ produkãn˘ potenciál neudrÏiavan˘ch vinohradov a stále sa zniÏujúca plocha a vysoké dovozy nekvalitného vína. Hlavn˘m problémom pre agrosektor na Slovensku je nízky podiel domácich v˘robkov na trhu a v˘voz komodít bez pridanej hodnoty. Nízky podiel je spôsoben˘ nejednotn˘m prístupom prvov˘roby v jednotliv˘ch vertikálach voãi spracovateºskému priemyslu a obchodu. Dôsledkom toho sú nízke realizaãné ceny. Súãasne s vysok˘mi cenami vstupov sa vytvára nepriaznivé ekonomické prostredie, ktoré voãi ostatn˘m krajinám zhor- ‰ujú aj nerovnaké podmienky stanovené Spoloãnou poºnohospodárskou politikou. Prvoradou podmienkou je vytváranie nákupno-odbytov˘ch zdruÏení s cieºom vytvoriÈ lep‰ie vyjednávacie pozície prvov˘roby s obchodn˘mi partnermi. Pozitívnym v˘sledkom v poºnohospodárstve bude práve zv˘‰enie podielu domácich v˘robkov na trhu, zv˘‰enie produkcie poºnohospodárskej v˘roby a zv˘‰enie zamestnanosti v tomto sektore. 33
Page 1: CCXI. - CCXII. ČÍSLO 2012 Parlame
Page 4 and 5: E D I T O R I Á L Parlament musí
Page 6 and 7: E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
Page 8 and 9: S L O V E N S K O - M A ë A R S K
Page 10 and 11: V L Á D A S R MoÏno nie je potreb
Page 12 and 13: P O T R A V I N Á R S K Y P R I E
Page 14 and 15: MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A R
Page 20 and 21: C H O V R ¯ B N A S L O V E N S K
Page 22 and 23: S L O V E N S K É · K O L S T V O
Page 24 and 25: N Á R O D N Á R A D A S R Îijeme
Page 26 and 27: M I N I S T E R S T V O Î I V O T
Page 28 and 29: L E S Y S R LESY Slovenskej republi
Page 30 and 31: D R E V O S P R A C U J Ú C I P R
Page 40 and 41: A G E N T Ú R A N A P O D P O R U
Page 42 and 43: P Ô D O H O S P O D Á R S K A P L
Page 46 and 47: Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Page 48 and 49: V L Á D A S R environmentálneho f
Page 52 and 53: N Á R O D N Á R A D A S R V˘bor
Page 62 and 63: P R E D S E D O V I A V ¯ B O R O
Page 76 and 77: N Á R O D N Á R A D A S R hybujem
Page 78 and 79: G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 80 and 81: D I A L Ó G Y M M & E W Viete v‰
Page 82 and 83: S U P E R M O N I T O R SUPERMONITO
Page 84 and 85:
S U P E R M O N I T O R Speváãka
Page 86 and 87:
S U P E R M O N I T O R (Aj keì sa
Page 88 and 89:
S U P E R M O N I T O R (Sonda Curi
Page 90 and 91:
S U P E R M O N I T O R Keby som pr
show all

ccxi. â ccxii. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?

ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk