ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk

More documents

Recommendations

Info

L E S Y S R LESY Slovenskej republiky, ‰. p., sú najväã‰ím správcom lesov na Slovensku a v porovnaní trÏieb sú tieÏ 50. najväã‰ou nefinanãnou firmou. O súãasnej situácii v tomto podniku sme sa zhovárali s generálnym riaditeºom Ctiborom HATÁROM. Nesmieme dopustiÈ likvidáciu odborného obhospodarovania lesov Podnik LESY SR pre‰iel v minulosti turbulentn˘m obdobím hospodárskej krízy za cenu v˘razného poklesu zisku. V roku 2010 sa v‰ak podarilo tento trend zvrátiÈ a na‰tartovaÈ rast. Aká je súãasná finanãná situácia firmy Jedn˘m slovom dobrá, no k dokonalosti má e‰te ìaleko. Ak chceme hodnotiÈ podnik z ekonomického hºadiska, musíme rozli‰ovaÈ medzi jeho súãasn˘m stavom, doteraj‰ím v˘vojom a predpokladan˘m trendom do budúcnosti. Vlani podnik dosiahol rekordn˘ zisk 18,6 mil. € pred zdanením, hoci v˘razne klesla ÈaÏba aj predaj dreva. Pozitívne sa v‰ak prejavili dopady opatrení na zv˘‰enie efektivity vykonané e‰te v roku 2010 a rastúce ceny dreva, ktoré v niektor˘ch sortimentoch dosiahli predkrízovú úroveÀ. V˘sledky z uplynul˘ch rokov a predpokladan˘ zisk z tohto roku tak umoÏÀujú podniku okrem beÏn˘ch daní uhradiÈ do ‰tátneho rozpoãtu mimoriadny odvod 20 miliónov eur. V˘hºad do ìal‰ieho obdobia v‰ak naráÏa na niekoºko úskalí. Základn˘m kritériom úspe‰nosti podniku sú v˘hodné a spravodlivé ceny dreva na trhu a tieÏ mnoÏstvo predaného dreva. V najbliÏ‰om ãase nie je moÏné oãakávaÈ kvôli nestabilnej situácii v Európe, ale aj na zámorsk˘ch trhoch, v˘raznej‰í rast cien dreva, naopak, uÏ dnes odberatelia Ïiadajú ich pokles. Na druhej strane podnik postupne dokonãuje ozdravné opatrenia v lykoÏrútom napadnut˘ch smrekov˘ch porastoch a zniÏuje ÈaÏbu na dlhodobo udrÏateºné hodnoty, ão je na plochách v súãasnosti obhospodarovan˘ch podnikom v rozsahu 3,5 aÏ ‰tyri milióny m 3 dreva. ëal‰ím nepriazniv˘m faktorom je skladba vyÈaÏeného dreva. V minul˘ch rokoch podnik ÈaÏil viac cennej‰ieho ihliãnatého dreva, no v tomto roku sa situácia otoãila a LESY SR uÏ dodávajú na trh prevaÏne listnaté sortimenty, o ktoré je niÏ- ‰í záujem a ich cena je oproti smrekovému drevu poloviãná. Plánovan˘ hospodársky v˘sledok na tento rok, ão je desaÈ miliónov eur pred zdanením, s najväã‰ou pravdepodobnosÈou naplníme, no vzhºadom na spomenuté problémy bude ÈaÏké bez zásadnej‰ích zmien udrÏaÈ ziskovosÈ podniku aj v budúcnosti. Na verejnosti v poslednom ãase rezonuje spor medzi ochranármi a lesníkmi o spôsob obhospodarovaní lesa v chránen˘ch územiach. Je podºa vás moÏná dohoda oboch strán Skutoãne ide o tému, ktorá má a bude maÈ v˘razn˘ dosah nielen na podnik LESY SR, ale aj na v‰etk˘ch obãanov Slovenska. Na zaãiatok chcem iba poznamenaÈ, Ïe nie je rozpor medzi ochranou a hospodárením v lese. V poslednom ãase urãitá veºmi hlasná skupina ºudí presadzuje názor, Ïe ochrana je nezasahovanie ãloveka do prírody. MoÏno to robia v dobrej viere, Ïe systém je statick˘ a to, ão chcú dnes chrániÈ, zostane nezasahovaním zachované. Ich omyl a prvotné nepochopenie prírodn˘ch procesov sa naplno prejavilo v Tichej a Kôprovej doline vo Vysok˘ch Tatrách, ale aj v desiatkach ìal‰ích území po celom Slovensku. Bezprecedentn˘ experiment s totálnou bezzásahovosÈou na niektor˘ch územiach vyústil do najväã‰ej lykoÏrútovej kalamity v dejinách územia dne‰ného Slovenska. V ãase, keì sa rozhodovalo o spôsobe likvidácie následkov veternej smr‰te z novembra 2004, lesníci upozorÀovali na hroziacu kalamitu v prípade, Ïe nebudú polámané a vyvrátené stromy z porastov odstránené, no neboli vypoãutí. Prevládol názor niektor˘ch environmentalistov, Ïe Ïiadna kalamita nehrozí, prípadne Ïe si s Àou príroda v priebehu dvoch aÏ troch rokoch poradí. Nikto z t˘chto ºudí v tom ãase neupozor- Àoval na moÏné vyschnutie pôvodn˘ch smrekov˘ch lesov ãi ‰esÈstoroãn˘ch límb. Iba v poslednom ãase, keì uÏ sú v˘sledky tohto experimentu viditeºné, zmenili aktivisti rétoriku a uschnuté lesy zaãali vyhlasovaÈ za prirodzené a krásne a te‰ia sa v˘skytu brezov˘ch a jarabinov˘ch porastov pod uschnut˘mi smrekmi. To v‰etko vraj v záujme toho, aby za dvesto rokov boli na t˘chto miestach opäÈ smrekové, a moÏno odolnej‰ie lesy. To Ïe pôvodné lesy nemuseli vyschnúÈ a mohli sa postupne prirodzene obmie- ÀaÈ, tak ako to je napríklad po kalamite z roku 1996 v Osrblí pri Brezne, sa uÏ dnes rad‰ej nespomína. Lesníci sa starajú o slovenské lesy uÏ viac ako 200 rokov. V˘sledkom ich práce je, Ïe sa lesnatosÈ Slovenska zv˘‰ila z 29 % na dne‰- n˘ch viac ako 42 %. O tom, Ïe to robia dobre, svedãí neutíchajúci záujem aktivistov najkraj- ‰ie lesy chrániÈ. Skutoãn˘m ochranárom je v‰ak v prvom rade lesník. Je v záujme v‰etk˘ch obãanov, aby sme nedopustili likvidáciu odborného obhospodarovania lesov. Napriek tomu máme a pravdepodobne aj budeme maÈ na Slovensku národné parky a prírodné rezervácie s bezzásahov˘m 5. stup- Àom ochrany. Súhlasím, Ïe je potrebné maÈ aj takéto územia. Otázkou je ich poãet a veºkosÈ. Nie je v‰ak moÏné vyhlasovaÈ bezzásahové zóny bez rozmyslu a potrebnej prípravy. Pokiaº sa ‰tát rozhodne, Ïe tu budú územia s totálne bezzásahov˘m reÏimom, je potrebné vyãísliÈ, koºko to bude daÀov˘ch poplatníkov stáÈ. Nielen na priamej strate z neÈaÏenia dreva ãi obmedzenia poãtu pracovn˘ch miest v lesníctve. Vyhláseniu takéhoto územia by totiÏ mala predchádzaÈ aj dôsledná príprava vrátane vyãlenenia finanãn˘ch prostriedkov na ich udrÏiavanie. Napríklad v ãasto spomínanom Bavorskom lese je kilometrová ochranná, prísne stráÏená zóna, v ktorej 26
L E S Y S R kaÏd˘ deÀ desiatky ºudí kontrolujú, aby sa ‰kodce z bezzásahového územia nedostali do susediacich lesov. Vyhlasovanie pribliÏne stometrového pásma podºa slovenskej legislatívy sa javí ako nedostatoãné a navy‰e ·tátna ochrana prírody nemá podºa doteraj‰ích skúseností ani v tak˘chto podmienkach kapacity, aby ochranné práce sama zabezpeãila. V ‰tátnych lesoch v minulosti pracovalo viac ako 40 000 ºudí, dnes zamestnáva podnik LESY SR iba okolo 3 500 pracovníkov. Uva- Ïujete s ìal‰ím zniÏovaním poãtu zamestnancov Poãet pracovníkov podniku skutoãne dlhodobo klesal, ão bolo spôsobené najmä odovzdávaním lesov ich majiteºom a privatizáciou lesníckych ãinností. Podnik v súãasnosti zabezpeãuje väã‰inu prác súkromn˘mi firmami. Vlani v tejto ‰tatistike po prv˘ raz od zaloÏenia podniku v roku 1999 nastal zvrat a priemern˘ prepoãítan˘ poãet zamestnancov vzrástol o 166 na 3 790 pracovníkov. Poãet THZ zamestnancov sa v˘raznej‰ie nezmenil, rast bol spôsoben˘ najmä zamestnávaním ºudí evidovan˘ch na úradoch práce na protipovodÀov˘ch opatreniach. Vlani podnik krátkodobo zamestnal na ãistení kor˘t potokov, odstraÀovaní nánosov z retenãn˘ch nádrÏí ãi ãistení odráÏok na lesn˘ch cestách takmer 600 ºudí. V tomto projekte LESY SR pre dobré skúsenosti pokraãujú aj v tomto roku. âo sa t˘ka kmeÀov˘ch zamestnancov, ekonomická situácia poznamenaná poklesom ÈaÏby dreva nás v krátkej budúcnosti zrejme prinúti zmeniÈ organizaãnú ‰truktúru podniku a zníÏiÈ tak náklady na jeho správu. Pri zniÏovaní poãtu zamestnancov budeme preferovaÈ prirodzen˘ odchod do starobného alebo predãasného dôchodku. Slovensk˘ drevospracujúci priemysel je v dlhodobej kríze. Preão je to tak Ako v tomto môÏe pomôcÈ slovenskému drevospracujúcemu priemyslu ‰.p. LESY SR ako najväã‰í domáci producent dreva V prvom rade je treba pripomenúÈ, Ïe LESY SR uÏ obhospodarujú menej ako 47 % v˘mery lesov na Slovensku a podobn˘ je aj ich podiel na trhu s drevom. Nie je preto moÏné braÈ podnik ako univerzálneho spasiteºa v prípade, keì niektorá z firiem pociÈuje relatívny nedostatok drevnej hmoty. Zámerne hovorím relatívny, pretoÏe Slovensko je krajinou s jednou z najväã‰ích lesnatostí v Európe a tomu odpovedá aj ÈaÏba dreva. Problém je niekde inde. V prvom rade ide o nereálne poÏiadavky drevospracujúcich firiem prekraãujúce moÏnosti slovensk˘ch lesov a nemenej závaÏn˘ dôvod je nevyváÏená skladba spracovateºsk˘ch kapacít. Väã‰ina firiem je zameraná na spracovanie ihliãnatej guºatiny, priãom najroz‰írenej‰ou drevinou na Slovensku je buk, o ktor˘ nie je najmä v kvalitnej‰ích sortimentoch záujem. LESY SR uÏ niekoºko rokov upozorÀujú na túto disproporciu. V minulosti boli na Slovensku vybudované viaceré podniky vyloÏene na spracovanie listnatej gu- ºatiny, ktoré v‰ak uÏ dnes neexistujú, alebo v˘razne zníÏili v˘robu. Zmena v˘robn˘ch programov v prospech spracovania listnatého dreva je cesta pre spracovateºov dreva, aby aj v budúcnosti mali zdroje dostupnej domácej suroviny. Treba jasne povedaÈ, Ïe situácia z posledn˘ch siedmich rokov, keì sa likvidovali následky kalamít v smrekov˘ch porastoch, sa uÏ nezopakuje. LESY SR zníÏili ÈaÏbu v priebehu dvoch rokov o ‰tvrtinu a to takmer zo 100% v ihliãnatom dreve. V súkromnom sektore je podºa na- ‰ich informácií situácia podobná. A ão biomasa Je to pre ‰. p. LESY SR e‰te aktuálna téma, alebo téma uÏ tak trochu zachádzajúca do mediálneho tieÀa V˘roba drevnej energetickej ‰tiepky je neoddeliteºnou súãasÈou produkcie podniku. Má v‰ak v˘znam iba pri vyuÏití dreva, ktoré je in˘m spôsobom nepredajné, prípadne za ktoré by podnik dostal niÏ‰iu cenu. Situácia na trhu je dnes taká, Ïe odberatelia majú niekoºkonásobne väã‰ie poÏiadavky, ako sú reálne moÏnosti podniku. LESY SR vlani vyprodukovali necel˘ch 170 000 ton drevnej ‰tiepky, ão je podºa odhadov pribliÏne 20 % celkového mnoÏstva na trhu. V˘raznej‰ie zvy‰ovanie produkcie drevnej ‰tiepky by bolo na úkor ostatn˘ch sortimentov dreva. Ako hodnotíte súãasnú legislatívu z hºadiska optimálnej ãinnosti ‰. p. LESY SR a dosahovania plánovan˘ch cieºov Ako rie‰iÈ problematiku ne‰tátnych lesn˘ch majetkov Problémov v lesníctve naviazan˘ch na plnenie platn˘ch zákonov je viacero. To, ão v‰ak ÈaÏí v‰etk˘ch lesníkov bez ohºadu na to, ãi ide o súkromn˘ch ãi ‰tátnych, je zákon o ochrane prírody a krajiny. Ponúknem jeden príklad. Neustále rastie tlak na jemnej‰ie formy obhospodarovania lesa, napríklad na v˘berkové hospodárenie, kde takmer nevidno zásahy a jednotlivé kmene sa ÈaÏia priebeÏne nie podºa veku, ale podºa ich rubnej zrelosti. Na tak˘to spôsob hospodárenia je v‰ak potrebná hustej‰ia sieÈ lesn˘ch ciest, napríklad na úrovni, aká je v susednom Rakúsku. ·tátna ochrana prírody na základe zákona 543/2002 Z. z. v posledn˘ch rokoch neumoÏnila LESOM SR v Nízkych Tatrách v˘stavbu ani jednej lesnej cesty. Poznamenávam, Ïe nejde o územie s piatym, ale tretím stupÀom ochrany, teda hospodárske lesy. Nádej vyvolala príprava nového zákona, ktor˘ prevzalo aj súãasné vedenie ministerstva Ïivotného prostredia. Zverejnené znenie v‰ak obsahuje toºko sporn˘ch ustanovení a nedostatkov, Ïe je podºa ná‰ho názoru potrebné vytvoriÈ úplne nové znenie tohto zákona, ktoré bude zohºadÀovaÈ aj potreby lesníkov a majiteºov lesov. âo sa t˘ka problematiky ne‰tátnych neodovzdan˘ch lesov, podnik vlani hospodáril na 197 734 ha lesov na základe zákona o pôde. Ich majitelia nie sú známi, alebo si o vydanie t˘chto pozemkov do uÏívania nepoÏiadali, prípadne ich vydaniu bránia napríklad súdne spory, neukonãené dediãské konania ãi ch˘bajúce dokumenty. V˘nimkou v‰ak nie sú ani prípady, keì sú majitelia známi, boli vyzvaní na prevzatie pozemkov do uÏívania, prípadne uzatvorenie nájomnej zmluvy, no odmietajú jedno i druhé. Dan˘ stav, keì LESY SR platia za ich pozemky daÀ z nehnuteºnosti a zabezpeãujú aj sluÏby odborného lesného hospodára im vyhovuje. V okamihu, keì by podnik chcel na t˘chto pozemkoch hospodáriÈ, prídu s listom vlastníctva a ÈaÏbu zakáÏu. Podnik sa vlani rozhodnutím Najvy‰‰ieho súdu stal verejn˘m obstarávateºom podobne ako napríklad obce ãi ‰tátne úrady a musí vypisovaÈ súÈaÏe v zmysle zákona o verejnom obstarávaní na v‰etky tovary a sluÏby. Priniesla táto zmena ìal‰ie úspory v hospodárení Aplikácia zákona o verejnom obstarávaní má urãite svoje pozitíva, tie v‰ak podnik zabezpeãil uÏ v minulosti vypisovaním obchodn˘ch sú- ÈaÏí s vyuÏitím elektronick˘ch aukcií, takÏe v tomto prípade sa veºa nezmenilo. Iba nároãnosÈ a byrokracia celého procesu je neporovnateºne vy‰‰ia. âo je v‰ak oveºa závaÏnej‰ie, je uplat- Àovanie Zákona o verejnom obstarávaní pri lesníckych prácach. Podnik kvôli minimalizácii nákladov a väã‰ej operatívnosti zabezpeãuje lesnícke práce, od sadenia sadeníc, ich o‰etrovania, vyÏínania trávy, prebierok aÏ po ÈaÏbu dreva, od extern˘ch dodávateºov. To, ão vyhovuje pri opravách diaºnic ãi rekon‰trukciách kultúrnych pamiatok, v‰ak nie je vhodné pre lesnícke ãi poºnohospodárske ãinnosti. Zákon umoÏÀuje dodávateºom také mnoÏstvo najrôznej‰ích opravn˘ch prostriedkov, Ïe môÏu pozdrÏaÈ práce s presn˘mi agrotechnick˘mi termínmi aj o niekoºko mesiacov. Jarná v˘sadba sa tak môÏe presunúÈ na jeseÀ, uÏ zasadené stromãeky v‰ak potom nemá kto zbaviÈ vysokej trávy a môÏu uhynúÈ a zásahy proti lykoÏrútovi sú mimo presn˘ch termínov bezcenné. ëal‰ím problémom tohto zákona je povinnosÈ uzatvoriÈ zmluvu s víÈazom súÈaÏe, hoci je oprávnené podozrenie, Ïe nebude schopn˘ kapacitne stihnúÈ práce v dohodnutom ãase. Pokiaº splnil ostatné podmienky, staãí jeho ãestné vyhlásenie. AÏ potom, keì neplní zmluvné podmienky, je moÏné s tak˘mto dodávateºom zmluvu rozviazaÈ a vyhlásiÈ nové v˘berové konanie. Myslím si, Ïe s t˘m treba nieão urobiÈ. 27
Page 1: CCXI. - CCXII. ČÍSLO 2012 Parlame
Page 4 and 5: E D I T O R I Á L Parlament musí
Page 6 and 7: E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
Page 8 and 9: S L O V E N S K O - M A ë A R S K
Page 10 and 11: V L Á D A S R MoÏno nie je potreb
Page 12 and 13: P O T R A V I N Á R S K Y P R I E
Page 14 and 15: MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A R
Page 20 and 21: C H O V R ¯ B N A S L O V E N S K
Page 22 and 23: S L O V E N S K É · K O L S T V O
Page 24 and 25: N Á R O D N Á R A D A S R Îijeme
Page 26 and 27: M I N I S T E R S T V O Î I V O T
Page 30 and 31: D R E V O S P R A C U J Ú C I P R
Page 40 and 41: A G E N T Ú R A N A P O D P O R U
Page 42 and 43: P Ô D O H O S P O D Á R S K A P L
Page 46 and 47: Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Page 48 and 49: V L Á D A S R environmentálneho f
Page 52 and 53: N Á R O D N Á R A D A S R V˘bor
Page 62 and 63: P R E D S E D O V I A V ¯ B O R O
Page 76 and 77: N Á R O D N Á R A D A S R hybujem
Page 78 and 79:
G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 80 and 81:
D I A L Ó G Y M M & E W Viete v‰
Page 82 and 83:
S U P E R M O N I T O R SUPERMONITO
Page 84 and 85:
S U P E R M O N I T O R Speváãka
Page 86 and 87:
S U P E R M O N I T O R (Aj keì sa
Page 88 and 89:
S U P E R M O N I T O R (Sonda Curi
Page 90 and 91:
S U P E R M O N I T O R Keby som pr
show all

ccxi. â ccxii. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk