ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk

More documents

Recommendations

Info

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R Berieme ako v‰eobecne uznávan˘ fakt, Ïe lesy tvoria základnú zloÏku prírodného prostredia a sú najv˘znamnej‰ím krajinotvorn˘m prvkom. Nie je nové ani kon‰tatovanie, Ïe lesy plnia nielen hospodárske, ale aj ìal‰ie dôleÏité funkcie, Ïe sú nevyhnutné pre ochranu pôdy, vody, ale aj klímy... A tak ich ochrana je prirodzená nielen zo strany ‰tátu, ale je potrebná aj zo strany verejnosti. Viac v rozhovore so ‰tátnym tajomníkom Ministerstva Ïivotného prostredia SR Jánom ILAVSK¯M, ktor˘ vedie redaktorka Anna Komová. Integrovaná ochrana prírody âo je v súãasnosti dôleÏité pri posudzovaní v˘znamu lesov pre spoloãnosÈ z hºadiska plnenia v‰etk˘ch ich funkcií a reprodukãnej stability SpoloãnosÈ si na jednej strane stále viac uvedomuje dôleÏitosÈ a v˘znam nenaru‰eného Ïivotného prostredia pre ná‰ Ïivot, na druhej strane ãlovek svojou ãinnosÈou naru‰uje rovnováhu v prírode a po‰kodzuje Ïivotné prostredie. Lesy sú zloÏit˘ ekosystém a naru‰enie rovnováhy jeho zloÏiek môÏe r˘chlo viesÈ k celkovému naru‰eniu jeho stability. Preto je dôleÏité nájsÈ rovnováhu medzi vyuÏívaním lesa a jeho ochranou s dôsledn˘m uplatÀovaním základn˘ch pilierov trvalo udrÏateºného rozvoja, to znamená rovnováhy jeho ekologick˘ch, ekonomick˘ch a sociálnych funkcií. Pozrime sa najprv na ekonomick˘ aspekt. ªudia ho vnímajú väã‰inou cez ÈaÏbu a vyuÏívanie dreva. ËaÏba a vyuÏívanie dreva je najv˘znamnej- ‰ou ekonomickou ãinnosÈou v lesoch. Nie je v‰ak jedinou. Lesy poskytujú aj ìal‰ie produkty a sluÏby, ktoré priná‰ajú ekonomick˘ efekt. Z produktov sú to napríklad lesné plody, divina, ozdobná ãeãina, vianoãné stromãeky, med. Lesy v‰ak poskytujú aj také sluÏby, ktoré sme doteraz nedokázali ekonomicky vyjadriÈ, ale bez ktor˘ch sa dokonca nevieme zaobísÈ. Napríklad produkcia vody a hospodárenie s vodou, produkcia kyslíka, rekreácia a ìal‰ie. Preto sa v súãasnosti rozvíjajú metodiky na zahrnutie t˘chto sluÏieb do ekonomick˘ch kalkulácií prínosov lesov. V‰eobecne sa poãíta, Ïe prínosy z t˘chto hmotn˘ch a nehmotn˘ch sluÏieb lesov niekoºkonásobne prevy‰ujú drevoprodukãnú funkciu. Treba rozvinúÈ aj ‰tátnu politiku k najnov‰iemu medzinárodnému trendu rozvoja spoloãnosti na báze tzv. zelenej ekonomiky. Tu je nevyhnutné nájsÈ súlad medzi vyuÏívaním prírodn˘ch zdrojov a ich ochranou. Je docenen˘ aj ekologick˘ aspekt lesov a priná‰ajú lesy oãakávan˘ a poÏadovan˘ úÏitok V˘znam ekologického aspektu lesov stále rastie aj v súvislosti so zvy‰ovaním ekologického povedomia ºudí a negatívnym dopadom civilizaãn˘ch aktivít na Ïivotné prostredie. Dlhodobé negatívne vplyvy, napríklad priemyseln˘ch emisií a zneãisÈovania ovzdu‰ia, ovplyv- Àujú aj odolnosÈ zloÏit˘ch lesn˘ch ekosystémov, ão sa v súãasnosti v˘znamne odráÏa na zdravotnom stave lesov. Najviac sa to prejavuje na smrekov˘ch lesoch, ktoré sú oslabené na veºk˘ch plochách a dochádza k ich narú‰aniu biotick˘mi aj abiotick˘mi ‰kodliv˘mi faktormi. Treba v‰ak braÈ do úvahy aj vplyv a dôsledky klimatickej zmeny na prírodu a zvlá‰È na lesné ekosystémy. Obnova a Ïivotn˘ cyklus lesov sa uskutoãÀuje v období desiatok rokov. Je preto veºmi dôleÏité zohºadÀovaÈ pri v‰etk˘ch zásahoch aj tento dlhodob˘ vplyv. V˘sledky pozorovaní, aj niektoré praktické dopady vplyvov poãasia ukazujú, Ïe treba poãítaÈ s posunom klimatick˘ch pásiem a dopadom na stabilitu lesn˘ch ekosystémov, ktoré sa v súãasnosti obnovujú, o niekoºko desiatok rokov. Nie je t˘m ohrozená podstata lesa Myslím, Ïe nie. Príroda je naozaj mocná a postupne si poradí aj s tak˘mi situáciami. V súãasnosti sa v odbornej aj laickej verejnosti najviac diskutuje o rie‰ení situácie pri odumieraní lesa, vetrov˘ch a kôrovcov˘ch kalamitách. âasÈ odborníkov aj verejnosti sa prikláÀa k názoru, Ïe treba v‰etko nechaÈ na prírodu a do t˘chto procesov nezasahovaÈ, k˘m druhá ãasÈ chce naopak drevo z po‰koden˘ch lesov vyÈa- ÏiÈ. Tu by som sa chcel vrátiÈ k trom pilierom trvalo udrÏateºného rozvoja. Okrem ekologického hºadiska obnovy lesov treba braÈ do úvahy aj ekonomické a sociálne hºadisko. Treba vidieÈ aj drevo ako surovinu pre priemysel, pracovné príleÏitosti pre obyvateºstvo a ìal‰ie faktory. Preto je potrebné tieto otázky rie‰iÈ prezieravo a komplexne. Sú dobre nastavené odborné, spoloãenské, legislatívne aj politické pravidlá na to, aby hodnota lesa bola jasná a pre kaÏdého pribliÏne rovnako v˘znamná Zaãnem t˘mi politick˘mi. Programové vyhlásenie súãasnej vlády povaÏuje za ‰tátny záujem Slovenskej republiky dosiahnutie a udrÏiavanie vysokej kvality Ïivotného prostredia, ochranu a racionálne vyuÏívanie prírodn˘ch zdrojov pri zachovávaní princípov trvalo udrÏateºného rozvoja. Toto dáva jasn˘ politick˘ rámec aj pri hºadaní spoloãn˘ch rie‰ení ochrany a vyuÏívania lesov. Záujem spoloãnosti je na jednej strane priaznivo naklonen˘ starostlivosti o prírodu a ochranu Ïivotného prostredia. Na druhej strane sa dosÈ necitlivo správame k prírode, ãoho dôkazom sú napríklad aj ãierne skládky odpadov hádam na okraji kaÏdej dediny. Preto programy vzdelávania, ‰írenia informácií a objasÀovania problematiky ‰irokej verejnosti povaÏujem za kºúãov˘ nástroj na ovplyvÀovanie kaÏdého z nás k ‰etrnému prístupu k prírode a ochrane Ïivotného prostredia. Bez aktívneho prístupu kaÏdého z nás bude právo na ochranu Ïivotného prostredia, zakotvené v Ústave Slovenskej republiky, len deklaratívne. OdbornosÈ ºudí vyjadrujúcich sa k problematike ochrany prírody a obhospodarovaní lesn˘ch ekosystémov povaÏujem za vysokú. Ch˘ba v‰ak komplexnosÈ rie‰ení. V Ïiadnom prípade nemôÏem spochybÀovaÈ odbornosÈ niektor˘ch stanovísk, av‰ak jednostrannosÈ názorov je v mnoh˘ch prípadoch prekáÏkou hºadania optimálnych rie‰ení. V legislatívnej oblasti vidím viacero nedostatkov. âo treba legislatívne dopracovaÈ pre jednoznaãn˘ prínos jednotného prístupu k ochrane prírody a obhospodarovania lesov Koneãne treba na stôl poloÏiÈ naraz zákony o lesoch, o ochrane prírody a krajiny a o poºovníctve a zosúladiÈ ich obsah. V‰etky tri pôsobia v tom istom prostredí a v‰etky deklarujú záujem o ão najlep‰í stav a harmóniu v prírodnom prostredí. Stav je v‰ak tak˘, Ïe rozhodovanie ‰tátnych orgánov vedie k absurdn˘m situáciám, keì rozhodnutie ‰tátnej správy lesného hospodárstva, legálne podºa zákona o lesoch je v rozpore s rozhodnutím ‰tátnej správy ochrany prírody podºa príslu‰ného zákona o ochrane prírody a krajiny. Aké je najviac diskutované opatrenie, ktoré by malo slúÏiÈ pre ochranu lesa ak˘ je v˘voj v lesnom hospodárstve Urãite je to dlhodobá kauza Kôprovej a Tichej doliny. Îiaºbohu, k rie‰eniu sa v tom období neviedla odborná diskusia, ale skôr zákopová vojna. Nie je to v‰ak prípad len na Slovensku, ale s podobn˘mi problémami sa pasovali a pasujú aj napríklad v Nemecku, ãi âeskej republike. V súãasnosti je to diskusia o rozsahu a spôsobe ochrany lesn˘ch ekosystémov v oblastiach s vy‰‰ími stupÀami ochrany prírody podºa stupnice IUCN. Objavil sa nov˘ fenomén takzvan˘ch bezzásahov˘ch území. ·iroko je medializovaná otázka vyhlasovania pralesov. Myslím si, Ïe aj v t˘chto prípadoch ch˘ba komplexn˘ prístup k rie‰eniu z pohºadu troch pilierov trvalo udrÏateºného rozvoja. Bez zohºadÀovania ekonomick˘ch a sociálnych dopadov nie je moÏné trvalo udrÏaÈ ani ten ekologick˘ pohºad. 24
D R E V O S P R A C U J Ú C I P R I E M Y S E L Firma PRP, s. r. o., je druh˘m najväã‰ím drevospracujúcim podnikom bez zahraniãnej úãasti. Na slovenskom trhu pôsobí uÏ 18. rok. Jej nosn˘m programom je naìalej spracovanie ihliãnatej guºatiny na ãerstvé stavebné rezivo, ale postupne sa zvy‰uje podiel v˘robkov z druhov˘roby. Je to v˘sledok investícií z roku 2009, keì firma vybudovala su‰iareÀ a roz‰írila svoje strojné vybavenie o hobºovacie a profilovacie automaty, ão jej umoÏnilo obohatiÈ svoju ponuku o su‰ené rezivo a zároveÀ zaradiÈ do v˘robného programu aj lepené produkty. Do novej v˘robnej haly umiestnila modernú taliansku v˘robnú linku na produkciu dæÏkovo nadpájan˘ch KVH hranolov, ktoré má medziãasom aj certifikované, lepen˘ch nosníkov˘ch hranolov BSH a vrstven˘ch hranolov DUO a TRIO. Na zaãiatku sa tieto produkty vyváÏali prevaÏne do zahraniãia, ale postupne si aj na Slovensku nachádzajú svoje odbytové cesty. A to aj vìaka tomu, Ïe podnik po kúpe centra na opracovanie hranolov roz‰íril svoje sluÏby o v˘robu stre‰n˘ch kon‰trukcií, prístre- ‰kov, altánkov, aÏ po v˘robu kompletn˘ch kon‰trukcií na drevodomy, ktoré toto moderné CNC-zariadenie dokáÏe na základe projektu presne napíliÈ do podoby „skladaãky“ a stavba sa na mieste urãenia podºa presného oznaãenia jednotliv˘ch komponentov, ktoré stroj urobí, uÏ len poskladá. PRP, s. r. o., ponúka realizáciu tak˘chto stavieb od prípravy projektu aÏ po koneãnú montáÏ. Produkcia ãerstvého reziva (hranoly, dosky, for‰ne, laty rôznych rozmerov a dæÏok) sa naìalej vyváÏa prevaÏne do zahraniãia, priãom firma musela prehodnotiÈ svoju obchodnú politiku a preorientovaÈ sa z maìarského trhu, na ktorom zaãínala, na iné trhy. V men‰ích mnoÏstvách dodáva ãerstvé rezivo aj do ‰tátov EÚ a nebráni sa ani v˘vozu do v˘chodnej Európy ãi Ázie. V duchu hesla „ná‰ zákazník, ná‰ pán“ sa firma snaÏí vychádzaÈ svojim zákazníkom v ústrety a plniÈ ich individuálne po- Ïiadavky a predstavy, ão sa t˘ka kvality reziva, rozmerov, prípadne ìal‰ieho opracovania, ãi o‰etrenia. Na poÏiadanie zákazníka je samozrejmosÈou napr. impregnácia reziva, ktoré o‰etrením ochrann˘mi nátermi získava odolnosÈ voãi drevokaznému hmyzu, hubám a plesniam a t˘m sa zvy‰uje jeho ÏivotnosÈ. Kvalita dodávan˘ch produktov je síce pre PRP, s. r. o., úplnou samozrejmosÈou, av- ‰ak pri spolupráci s obchodn˘mi partnermi z rôznych krajín sa nevyhne ani dokladovaniu kvality certifikátmi. V roku 2008 zaviedla a trvalo udrÏiava certifikovan˘ systém manaÏérstva kvality ISO 9001:2000, zároveÀ je drÏiteºom certifikátov ISO 14001:2004 a OHSAS 18001:2007 a certifikátu vnútropodnikovej kontroly kvality. V roku 2010 k nim pribudol certifikát CFCS 1004:2006 dokladujúci zavedenie systému spotrebiteºského reÈazca lesn˘ch produktov PEFC podºa technického dokumentu SFCS 1004:2010. Produktovú paletu dopæÀajú odpady vznikajúce pri spracovaní drevnej hmoty – pilina, ‰tiepka, kôra a odrezky, ktoré sa v súãasnosti predávajú na ìal‰ie spracovanie slovensk˘m aj zahraniãn˘m odberateºom, v budúcnosti v‰ak vedenie spoloãnosti uva- Ïuje nad ich spracovaním vo vlastnej réÏii. Dôvodom sú meniace sa podmienky na trhu, kde ceny guºatiny neúmerne rastú, ceny reziva, naopak, klesajú a nadnárodné spoloãnosti tlaãia na zniÏovanie cien t˘chto piliarskych odpadov. ManaÏment vidí budúcnosÈ vo v˘robe peliet a následne aj tepelnej energie. V tejto súvislosti sa zaãala séria obchodn˘ch rokovaní s dodávateºmi technológií na v˘robu peliet a manaÏment intenzívne pracuje aj na projekte elektrárne na ich spaºovanie, ktorého realizáciu plánuje na najbliÏ‰ie mesiace. V súvislosti s predmetn˘mi aktivitami spoloãnosÈ monitoruje moÏnosti vyuÏitia ‰trukturálnych fondov, kde by na základe vhodnej v˘zvy predmetn˘ projekt vedela spolufinancovaÈ prostredníctvom nenávratného finanãného príspevku z eurofondov. PRP, s. r. o. Îelezniãná 1068, 990 01 Veºk˘ Krtí‰ tel./fax: +421 47 48 30010, tel.: +421 47 48 30020 e-mail: prp@prp.sk, www.prpsk.com dcérska spoloãnosÈ: PRP PLUS, s. r. o. prevádzka Opatová 538, 984 01 Luãenec tel.: +421 47 45 11437 e-mail: prpplus@prpplus.sk 25
Page 1: CCXI. - CCXII. ČÍSLO 2012 Parlame
Page 4 and 5: E D I T O R I Á L Parlament musí
Page 6 and 7: E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
Page 8 and 9: S L O V E N S K O - M A ë A R S K
Page 10 and 11: V L Á D A S R MoÏno nie je potreb
Page 12 and 13: P O T R A V I N Á R S K Y P R I E
Page 14 and 15: MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A R
Page 20 and 21: C H O V R ¯ B N A S L O V E N S K
Page 22 and 23: S L O V E N S K É · K O L S T V O
Page 24 and 25: N Á R O D N Á R A D A S R Îijeme
Page 28 and 29: L E S Y S R LESY Slovenskej republi
Page 30 and 31: D R E V O S P R A C U J Ú C I P R
Page 40 and 41: A G E N T Ú R A N A P O D P O R U
Page 42 and 43: P Ô D O H O S P O D Á R S K A P L
Page 46 and 47: Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Page 48 and 49: V L Á D A S R environmentálneho f
Page 50 and 51: M I N I S T E R S T V O Î I V O T
Page 52 and 53: N Á R O D N Á R A D A S R V˘bor
Page 62 and 63: P R E D S E D O V I A V ¯ B O R O
Page 76 and 77:
N Á R O D N Á R A D A S R hybujem
Page 78 and 79:
G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 80 and 81:
D I A L Ó G Y M M & E W Viete v‰
Page 82 and 83:
S U P E R M O N I T O R SUPERMONITO
Page 84 and 85:
S U P E R M O N I T O R Speváãka
Page 86 and 87:
S U P E R M O N I T O R (Aj keì sa
Page 88 and 89:
S U P E R M O N I T O R (Sonda Curi
Page 90 and 91:
S U P E R M O N I T O R Keby som pr
show all

ccxi. â ccxii. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk