ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk

More documents

Recommendations

Info

C H O V R ¯ B N A S L O V E N S K U Po roku 1989 pre‰iel chov r˘b na Slovensku veºk˘mi premenami. Po zásadnej zmene vo vlastníckej ‰truktúre, cez privatizáciu a re‰titúcie, bolo potrebné väã‰inou znaãne zanedbané a zastarané rybochovné zariadenia obnoviÈ a modernizovaÈ zo stavebnej i technologickej, ako aj z personálnej stránky. Ak si uvedomíme, Ïe v tomto odvetví podnikajú v rozhodujúcej miere Ïivnostníci a malé podniky, dá sa kon‰tatovaÈ, Ïe pri podkapitalizácii, ktorá z toho vypl˘va, sa vìaka vlastn˘m investíciám, úverom a v nemalej miere aj financiám z eurofondov podarilo pokroãiÈ vpred. Rybníky boli väã‰inou v zásade odbahnené, rybochovné zariadenia zmodernizované, zmechanizované, vymenila sa manipulaãno-dopravná technika a v niekoºk˘ch prípadoch boli vybudované úplne nové prevádzky, opatrené modernou technológiou chovu a spracovania r˘b. V oblasti metodiky chovu a prevencie chorôb mnohí chovatelia aplikovali moderné poznatky z krajín s rozvinutou akvakultúrou. V rámci tejto súãasti akvakultúry, stojacej tak trocha bokom od hlavnej poºnohospodárskej produkcie, dnes chovatelia podnikajúci na základe periodicky obnovovaného osvedãenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ponúkajú obyvateºom Slovenska produkciu domácich sladkovodn˘ch r˘b chovan˘ch v certifikovan˘ch rybochovn˘ch zariadeniach a spracovávan˘ch v certifikovan˘ch spracovniach, pod prísnym dohºadom príslu‰n˘ch regionálnych pracovísk ·tátnej veterinárnej a potravinovej správy. âi uÏ sú to najznámej- ‰ie druhy kapor a pstruh, dodávané v Ïivej, chladenej, mrazenej a údenej forme alebo aj doplnkové druhy, chovateºov te‰í postupn˘ príklon spotrebite- ºov k ãerstv˘m produktom, ktoré si môÏu neraz kúpiÈ priamo na rybej farme. Bolo by nepochybne Ïiaduce pokúsiÈ sa rozsiahlou propagaãnou kampaÀou zvrátiÈ kaÏdoroãné nepriaznivé hodnotiace kon‰tatovanie odborníkov z oblasti v˘Ïivy, o malej spotrebe zdraviu prospe‰ného rybieho mäsa a zmeniÈ tak na Slovensku zauÏívané stravovacie návyky. Málokto si uvedomuje, Ïe okrem t˘chto, tak povediac priamo viditeºn˘ch komerãn˘ch v˘stupov, Chov r˘b na Slovensku – súãasnosÈ a perspektíva Chov sladkovodn˘ch r˘b má na Slovensku uÏ stároãnú tradíciu. NíÏinné druhy na juhu a lososovité druhy na severe Slovenska dopæÀajú poºnohospodársku Ïivoãí‰nu v˘robu vo vidieckych regiónoch. Za ostatné desaÈroãia zaznamenalo toto perspektívne odvetvie úspechy, ale zároveÀ sa nahromadili aj viaceré zásadné problémy. Ako mnoho in˘ch, aj ono v súãasn˘ch ekonomick˘ch podmienkach preÏíva neºahkú etapu v˘voja. kam moÏno do urãitej miery zaradiÈ aj produkciu násad pre rybárske revíry Slovenska, plnia rybochovné zariadenia aj tzv. mimoprodukãné funkcie vo verejnom záujme. Sú to funkcie na poli hydrologickej regulácie, krajinotvorby, vidieckej zamestnanosti ãi vytvárania predpokladov pre zatraktívnenie neraz odºahl˘ch oblastí. Najmä v spojitosti s prv˘mi dvoma vynakladajú chovatelia nemalé prostriedky, bez ich refundácie zo strany ‰tátu. Navy‰e, v porovnaní s in˘mi „silnej‰ími“ komoditami, na podporu tohto odvetvia vynaloÏil ‰tát v ostatn˘ch rokoch formou ‰tátnej pomoci iba minimum prostriedkov. Spolu s nedostatkom majetku na ruãenie za úvery pre malé farmy, pri absencii ‰peciálnych úverov˘ch programov na rozvoj „mal˘ch“ Ïivoãí‰nych komodít, to zaãína vytváraÈ zásadnú prekáÏku pre ìal‰ie investície do rozvoja, a s t˘m súvisiace vyuÏívanie európskych fondov. Pritom miera, akou je na dosiahnutie hranice obnoviteºnosti zdrojov utlmovan˘ morsk˘ rybolov, je zároveÀ miera, akou je moÏné rozvíjaÈ vnútrozemskú akvakultúru. Je na vnútrozemsk˘ch krajinách, akou je aj Slovensko, ãi vyuÏijú tento potenciál podporou akvakultúry, alebo opäÈ raz prenechajú iniciatívu, a t˘m aj zdroje vyãlenené EÚ, prímorsk˘m ‰tátom na budovanie rozsiahlych tzv. offshore klietkov˘ch chovov r˘b na moriach. Chov r˘b na Slovensku sa zaãína boriÈ aj s váÏnymi nov˘mi ÈaÏkosÈami. Azda najpodstatnej‰ou je úbytok vody. Iste, dá sa namietaÈ, Ïe jednou z hlavn˘ch príãin je v‰eobecn˘ pokles vodn˘ch stavov v riekach aj v prameÀoch vyuÏívan˘ch chovateºmi. Podstatn˘ v‰ak je aj dopad koncepcií rozvoja mal˘ch vodn˘ch elektrární a stredísk zimn˘ch ‰portov s rozsiahlym zasneÏovaním, ãi zanedbanosÈ melioraãn˘ch kanálov. Na jednotlivé chovy r˘b to pôsobí devastaãne. V narastajúcom súperení o vodu Èahajú chovatelia r˘b, ale aj správcovia rybárskych revírov, popri siln˘ch investoroch za krat‰í koniec. Faktom zostane, Ïe bez vody sa ryby chovaÈ nedajú. Mali by si to uvedomiÈ aj tvorcovia a schvaºovatelia spomenut˘ch koncepcií, ale aj príslu‰né úrady. Nie je predsa korektné a ani udrÏateºné vydávaÈ nové povolenia na odber vody a nezohºadniÈ pritom kapacitu uÏ povolen˘ch odberov na celom toku. A tie pre chov r˘b boli spravidla vydané medzi prv˘mi. O problematike neºahkého presadzovania sa domácich producentov potravín v obchodn˘ch systémoch voãi dováÏanej (v prípade r˘b ãasto aÏ exotickej) produkcii sa dnes uÏ v‰eobecne diskutuje. Pre akvakultúru sú popritom prekáÏkami aj ochrana ryboÏrav˘ch predátorov a v európskom meradle nadpriemern˘ rozsah vyhlásen˘ch chránen˘ch vtáãích území, ãasto aj na objektoch pôvodne budovan˘ch na chov r˘b. Akoby slovo „rybník“ bolo odvodené od slova „vták“. Okrem obmedzení chovného cyklu to so sebou priná‰a aj ‰kody, spôsobované legislatívou chránen˘mi (vydra, volavka) a ãasto nepôvodn˘mi (kormorán) predátormi, ktoré jednak nie sú zo strany ‰tátu plne kompenzované, jednak uÏ spôsobili váÏne naru‰enie biodiverzity vo vodách Slovenska a ohrozili vzácne genetické zdroje pôvodn˘ch ãi tradiãn˘ch druhov r˘b ako v prírode, tak aj u chovateºov. NevyhnutnosÈou je vypracovanie úãinného národného programu ochrany a rozvoja, s následnou aplikáciou jeho opatrení. Ak na jednej strane ‰tát predátorov chráni, na strane druhej potom nevyhnutne musí aj vyãleÀovaÈ finanãné prostriedky na zabezpeãovanie potravinovej bázy pre nich. Inak sa stáva realitou uÏ dnes pozorované decimovanie ichtyofauny v slovensk˘ch vodách, ktorú ich správcovia nie sú v stave z vlastn˘ch limitovan˘ch zdrojov dopæÀaÈ v rozsahu, potrebnom na vykrytie spomenut˘ch ‰kôd. Ako bolo spomenuté, limitujúcim faktorom pre chov r˘b v na‰ich podmienkach je dostatok vody. Preto celkov˘ rozvoj odvetvia a rast jeho produkcie spoãíva oveºa viac v intenzifikácii aplikovanej ekonomicky udrÏateºn˘m a k Ïivotnému prostrediu ‰etrn˘m spôsobom, neÏ vo zvy‰ovaní poãtu fariem. Prevádzky spracúvajúce sladkovodné ryby z domácich chovov uÏ potrebnú kapacitu dosiahli. Záverom moÏno zhrnúÈ, Ïe chov sladkovodn˘ch r˘b je v pomeroch Slovenska tradiãné, perspektívne, ale v súãasnosti ÈaÏko skú‰ané produkãné odvetvie, závislé do veºkej miery od v˘voja klimaticko-hydrologick˘ch pomerov. Okrem iniciatívy samotn˘ch chovateºov je na jeho zachovanie a rozvoj potrebná podpora aj zo strany príslu‰n˘ch ‰tátnych orgánov, a to zìaleka nielen finanãná. Ing. Mirko HRâA, prezident Ing. Ján PIKA, v˘konn˘ riaditeº ZdruÏenie chovateºov r˘b na Slovensku 18
S V E T F I N A N C I Í Slovenská záruãná a rozvojová banka, a. s., (SZRB) je podporná banka, ktorá sa predov‰etk˘m zameriava na rozvoj malého a stredného podnikania na Slovensku, podporuje mestá, obce a projekty obnovy bytového fondu. Jej vlastníkom a jedin˘m akcionárom je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií SR. Dlhoroãná podpora agrosektora Slovenská záruãná a rozvojová banka zaãala svoju ãinnosÈ 1. septembra 1991 vychádzajúc z osvedãen˘ch mechanizmov a pozitívnych skúseností podobn˘ch in‰titúcií v zahraniãí. Postupom ãasu rozvinula spoluprácu v rámci projektu PHARE a so zahraniãn˘mi bankami podporného charakteru. V roku 2002 do‰lo k premene právnej formy banky zo ‰tátneho peÀaÏného ústavu na akciovú spoloãnosÈ, s ãím súvisela potreba nastolenia rozsiahlych zmien, ktoré sa postupne realizovali v praxi. Na prelome rokov 2003 a 2004 sa zásadne zmenil systém poskytovania bankov˘ch záruk. SZRB zaãala poskytovaÈ dva typy bankov˘ch záruk – s priamym a s nepriamym zabezpeãením. Nov˘ záruãn˘ mechanizmus priniesol prerozdelenie rizika medzi SZRB, klienta a partnersk˘ subjekt. SZRB bola poskytovateºom predvstupovej pomoci EÚ na poºnohospodársky rozvoj (z fondu SAPARD) a na environmentálne projekty (z fondu ISPA). Z hºadiska makroekonomického v˘voja stále pretrváva ekonomická neistota v podnikateºsk˘ch i finanãn˘ch kruhoch. Napriek tomu sa banka úspe‰ne presadzuje aj v tejto situácii. Nevstupuje na trh konkurenãne, ale pôsobí tam, kde nastáva tzv. trhové zlyhanie z pohºadu spoloãensk˘ch priorít. Prostredníctvom svojich produktov zabezpeãuje financovanie tak˘ch Ïivotaschopn˘ch projektov, ktoré by bez pomoci banky neboli schopné si toto financovanie zabezpeãiÈ zo zdrojov komerãn˘ch bánk. Jedn˘m z nosn˘ch programov SZRB je tis. eur 200 000 180 000 160 000 140 000 120 000 100 000 80 000 60 000 40 000 20 000 0 podpora malého a stredného podnikania v pôdohospodárstve. Agrosektor je jeden z t˘ch sektorov, pre ktoré má SZRB v ponuke produkty priamo „u‰ité na mieru“. Úver PÔDA je úãelovo urãen˘ úver na nákup poºnohospodárskej pôdy. Najúspe‰nej‰ím produktom je POªNOúver, ktor˘ SZRB zaãala poskytovaÈ v roku 2004 ako prvá banka na slovenskom bankovom trhu. Ide o prevádzkov˘ úver na preklenutie ãasového nesúladu medzi potrebou financovania zaloÏenia úrody a poskytnutím samotn˘ch priamych platieb z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Svoju pozornosÈ SZRB zameriava aj na zaãínajúcich podnikateºov, priãom re‰pektujeme pravidlá obozretného podnikania. Banka sa sústreìuje na poskytovanie relatívne mal˘ch úverov pre ão naj‰ir‰í okruh podnikateºov, s cieºom rozpt˘liÈ riziko a dosiahnuÈ men‰iu citlivosÈ na jednotlivé poskytnuté produkty. Úlohou SZRB okrem priamej podpory podnikateºov na Slovensku je prispieÈ k vyrovnávaniu rozdielov v ekonomickej v˘konnosti jednotliv˘ch regiónov Slovenska a k udrÏaniu zamestnanosti. Banka preto disponuje sieÈou regionálnych zastúpení, ão jej umoÏÀuje bliÏ‰í kontakt s cieºov˘mi podnikateºsk˘mi subjektami. Slovenská záruãná a rozvojová banka, a. s. 814 99 Bratislava, ·tefánikova 27 tel.: 02/57 29 21 11, fax: 02/57 29 22 81 e-mail: info@szrb.sk www.szrb.sk Podiel POªNOúverov na celkovo schválen˘ch priamych úveroch (tis. eur) 2008 2009 2010 2011 POĽNOúvery priame úvery celkom Vy sa postarajte o dobrú ÚRODU my sa postaráme o financie. Úver PÔDA a POĽNOúver na podporu poľnohospodárstva. 19
Page 1: CCXI. - CCXII. ČÍSLO 2012 Parlame
Page 4 and 5: E D I T O R I Á L Parlament musí
Page 6 and 7: E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
Page 8 and 9: S L O V E N S K O - M A ë A R S K
Page 10 and 11: V L Á D A S R MoÏno nie je potreb
Page 12 and 13: P O T R A V I N Á R S K Y P R I E
Page 14 and 15: MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A R
Page 22 and 23: S L O V E N S K É · K O L S T V O
Page 24 and 25: N Á R O D N Á R A D A S R Îijeme
Page 26 and 27: M I N I S T E R S T V O Î I V O T
Page 28 and 29: L E S Y S R LESY Slovenskej republi
Page 30 and 31: D R E V O S P R A C U J Ú C I P R
Page 40 and 41: A G E N T Ú R A N A P O D P O R U
Page 42 and 43: P Ô D O H O S P O D Á R S K A P L
Page 46 and 47: Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Page 48 and 49: V L Á D A S R environmentálneho f
Page 52 and 53: N Á R O D N Á R A D A S R V˘bor
Page 62 and 63: P R E D S E D O V I A V ¯ B O R O
Page 70 and 71:
M I N I S T E R S T V O Î I V O T
Page 72 and 73:
Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Page 74 and 75:
Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Page 76 and 77:
N Á R O D N Á R A D A S R hybujem
Page 78 and 79:
G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 80 and 81:
D I A L Ó G Y M M & E W Viete v‰
Page 82 and 83:
S U P E R M O N I T O R SUPERMONITO
Page 84 and 85:
S U P E R M O N I T O R Speváãka
Page 86 and 87:
S U P E R M O N I T O R (Aj keì sa
Page 88 and 89:
S U P E R M O N I T O R (Sonda Curi
Page 90 and 91:
S U P E R M O N I T O R Keby som pr
show all

ccxi. â ccxii. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk