ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk
ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk
ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
C H O V R ¯ B N A<br />
S L O V E N S K U<br />
Po roku 1989 pre‰iel chov r˘b na Sloven<strong>sk</strong>u veºk˘mi<br />
premenami. Po zásadnej zmene vo vlastníckej<br />
‰truktúre, cez privatizáciu a re‰titúcie, bolo potrebné<br />
väã‰inou znaãne zanedbané a zastarané rybochovné<br />
zariadenia obnoviÈ a modernizovaÈ zo<br />
stavebnej i technologickej, ako aj z personálnej<br />
stránky. Ak si uvedomíme, Ïe v tomto odvetví<br />
podnikajú v rozhodujúcej miere Ïivnostníci a malé<br />
podniky, dá sa kon‰tatovaÈ, Ïe pri podkapitalizácii,<br />
ktorá z toho vypl˘va, sa vìaka vlastn˘m investíciám,<br />
úverom a v nemalej miere aj financiám z<br />
eurofondov podarilo pokroãiÈ vpred. Rybníky boli<br />
väã‰inou v zásade odbahnené, rybochovné zariadenia<br />
zmodernizované, zmechanizované, vymenila<br />
sa manipulaãno-dopravná technika a v niekoºk˘ch<br />
prípadoch boli vybudované úplne nové prevádzky,<br />
opatrené modernou technológiou chovu a<br />
spracovania r˘b. V oblasti metodiky chovu a prevencie<br />
chorôb mnohí chovatelia aplikovali moderné<br />
poznatky z krajín s rozvinutou akvakultúrou.<br />
V rámci tejto súãasti akvakultúry, stojacej tak trocha<br />
bokom od hlavnej poºnohospodár<strong>sk</strong>ej produkcie,<br />
dnes chovatelia podnikajúci na základe periodicky<br />
obnovovaného osvedãenia Ministerstva pôdohospodárstva<br />
a rozvoja vidieka SR, ponúkajú<br />
obyvateºom Sloven<strong>sk</strong>a produkciu domácich sladkovodn˘ch<br />
r˘b chovan˘ch v certifikovan˘ch rybochovn˘ch<br />
zariadeniach a spracovávan˘ch v certifikovan˘ch<br />
spracovniach, pod prísnym dohºadom<br />
príslu‰n˘ch regionálnych pracoví<strong>sk</strong> ·tátnej veterinárnej<br />
a potravinovej správy. âi uÏ sú to najznámej-<br />
‰ie druhy kapor a pstruh, dodávané v Ïivej, chladenej,<br />
mrazenej a údenej forme alebo aj doplnkové<br />
druhy, chovateºov te‰í postupn˘ príklon spotrebite-<br />
ºov k ãerstv˘m produktom, ktoré si môÏu neraz kúpiÈ<br />
priamo na rybej farme. Bolo by nepochybne Ïiaduce<br />
pokúsiÈ sa rozsiahlou propagaãnou kampaÀou<br />
zvrátiÈ kaÏdoroãné nepriaznivé hodnotiace kon‰tatovanie<br />
odborníkov z oblasti v˘Ïivy, o malej spotrebe<br />
zdraviu prospe‰ného rybieho mäsa a zmeniÈ<br />
tak na Sloven<strong>sk</strong>u zauÏívané stravovacie návyky.<br />
Málokto si uvedomuje, Ïe okrem t˘chto, tak povediac<br />
priamo viditeºn˘ch komerãn˘ch v˘stupov,<br />
Chov r˘b na Sloven<strong>sk</strong>u –<br />
súãasnosÈ a perspektíva<br />
Chov sladkovodn˘ch r˘b má na Sloven<strong>sk</strong>u uÏ stároãnú tradíciu. NíÏinné druhy na juhu a lososovité druhy<br />
na severe Sloven<strong>sk</strong>a dopæÀajú poºnohospodár<strong>sk</strong>u Ïivoãí‰nu v˘robu vo vidieckych regiónoch. Za ostatné desaÈroãia<br />
zaznamenalo toto perspektívne odvetvie úspechy, ale zároveÀ sa nahromadili aj viaceré zásadné problémy.<br />
Ako mnoho in˘ch, aj ono v súãasn˘ch ekonomick˘ch podmienkach preÏíva neºahkú etapu v˘voja.<br />
kam moÏno do urãitej miery zaradiÈ aj produkciu<br />
násad pre rybár<strong>sk</strong>e revíry Sloven<strong>sk</strong>a, plnia rybochovné<br />
zariadenia aj tzv. mimoprodukãné funkcie<br />
vo verejnom záujme. Sú to funkcie na poli hydrologickej<br />
regulácie, krajinotvorby, vidieckej zamestnanosti<br />
ãi vytvárania predpokladov pre zatraktívnenie<br />
neraz odºahl˘ch oblastí. Najmä v spojitosti<br />
s prv˘mi dvoma vynakladajú chovatelia nemalé<br />
prostriedky, bez ich refundácie zo strany ‰tátu.<br />
Navy‰e, v porovnaní s in˘mi „silnej‰ími“ komoditami,<br />
na podporu tohto odvetvia vynaloÏil ‰tát v<br />
ostatn˘ch rokoch formou ‰tátnej pomoci iba minimum<br />
prostriedkov. Spolu s nedostatkom majetku<br />
na ruãenie za úvery pre malé farmy, pri absencii<br />
‰peciálnych úverov˘ch programov na rozvoj „mal˘ch“<br />
Ïivoãí‰nych komodít, to zaãína vytváraÈ zásadnú<br />
prekáÏku pre ìal‰ie investície do rozvoja, a<br />
s t˘m súvisiace vyuÏívanie európ<strong>sk</strong>ych fondov.<br />
Pritom miera, akou je na dosiahnutie hranice obnoviteºnosti<br />
zdrojov utlmovan˘ mor<strong>sk</strong>˘ rybolov, je<br />
zároveÀ miera, akou je moÏné rozvíjaÈ vnútrozem<strong>sk</strong>ú<br />
akvakultúru. Je na vnútrozem<strong>sk</strong>˘ch krajinách,<br />
akou je aj Sloven<strong>sk</strong>o, ãi vyuÏijú tento potenciál<br />
podporou akvakultúry, alebo opäÈ raz prenechajú<br />
iniciatívu, a t˘m aj zdroje vyãlenené EÚ, prímor<strong>sk</strong>˘m<br />
‰tátom na budovanie rozsiahlych tzv.<br />
offshore klietkov˘ch chovov r˘b na moriach.<br />
Chov r˘b na Sloven<strong>sk</strong>u sa zaãína boriÈ aj s váÏnymi<br />
nov˘mi ÈaÏkosÈami. Azda najpodstatnej‰ou<br />
je úbytok vody. Iste, dá sa namietaÈ, Ïe jednou z<br />
hlavn˘ch príãin je v‰eobecn˘ pokles vodn˘ch stavov<br />
v riekach aj v prameÀoch vyuÏívan˘ch chovateºmi.<br />
Podstatn˘ v‰ak je aj dopad koncepcií rozvoja<br />
mal˘ch vodn˘ch elektrární a stredí<strong>sk</strong> zimn˘ch<br />
‰portov s rozsiahlym zasneÏovaním, ãi zanedbanosÈ<br />
melioraãn˘ch kanálov. Na jednotlivé chovy r˘b to<br />
pôsobí devastaãne. V narastajúcom súperení o<br />
vodu Èahajú chovatelia r˘b, ale aj správcovia rybár<strong>sk</strong>ych<br />
revírov, popri siln˘ch investoroch za<br />
krat‰í koniec. Faktom zostane, Ïe bez vody sa<br />
ryby chovaÈ nedajú. Mali by si to uvedomiÈ aj<br />
tvorcovia a schvaºovatelia spomenut˘ch koncepcií,<br />
ale aj príslu‰né úrady. Nie je predsa korektné<br />
a ani udrÏateºné vydávaÈ nové povolenia na odber<br />
vody a nezohºadniÈ pritom kapacitu uÏ povolen˘ch<br />
odberov na celom toku. A tie pre chov r˘b boli<br />
spravidla vydané medzi prv˘mi.<br />
O problematike neºahkého presadzovania sa<br />
domácich producentov potravín v obchodn˘ch<br />
systémoch voãi dováÏanej (v prípade r˘b ãasto aÏ<br />
exotickej) produkcii sa dnes uÏ v‰eobecne di<strong>sk</strong>utuje.<br />
Pre akvakultúru sú popritom prekáÏkami aj<br />
ochrana ryboÏrav˘ch predátorov a v európ<strong>sk</strong>om<br />
meradle nadpriemern˘ rozsah vyhlásen˘ch chránen˘ch<br />
vtáãích území, ãasto aj na objektoch pôvodne<br />
budovan˘ch na chov r˘b. Akoby slovo „rybník“<br />
bolo odvodené od slova „vták“. Okrem obmedzení<br />
chovného cyklu to so sebou priná‰a aj ‰kody,<br />
spôsobované legislatívou chránen˘mi (vydra, volavka)<br />
a ãasto nepôvodn˘mi (kormorán) predátormi,<br />
ktoré jednak nie sú zo strany ‰tátu plne<br />
kompenzované, jednak uÏ spôsobili váÏne naru‰enie<br />
biodiverzity vo vodách Sloven<strong>sk</strong>a a ohrozili<br />
vzácne genetické zdroje pôvodn˘ch ãi tradiãn˘ch<br />
druhov r˘b ako v prírode, tak aj u chovateºov. NevyhnutnosÈou<br />
je vypracovanie úãinného národného<br />
programu ochrany a rozvoja, s následnou aplikáciou<br />
jeho opatrení. Ak na jednej strane ‰tát predátorov<br />
chráni, na strane druhej potom nevyhnutne<br />
musí aj vyãleÀovaÈ finanãné prostriedky na zabezpeãovanie<br />
potravinovej bázy pre nich. Inak sa<br />
stáva realitou uÏ dnes pozorované decimovanie<br />
ichtyofauny v sloven<strong>sk</strong>˘ch vodách, ktorú ich správcovia<br />
nie sú v stave z vlastn˘ch limitovan˘ch<br />
zdrojov dopæÀaÈ v rozsahu, potrebnom na vykrytie<br />
spomenut˘ch ‰kôd.<br />
Ako bolo spomenuté, limitujúcim faktorom pre<br />
chov r˘b v na‰ich podmienkach je dostatok vody.<br />
Preto celkov˘ rozvoj odvetvia a rast jeho produkcie<br />
spoãíva oveºa viac v intenzifikácii aplikovanej<br />
ekonomicky udrÏateºn˘m a k Ïivotnému prostrediu<br />
‰etrn˘m spôsobom, neÏ vo zvy‰ovaní poãtu fariem.<br />
Prevádzky spracúvajúce sladkovodné ryby<br />
z domácich chovov uÏ potrebnú kapacitu dosiahli.<br />
Záverom moÏno zhrnúÈ, Ïe chov sladkovodn˘ch<br />
r˘b je v pomeroch Sloven<strong>sk</strong>a tradiãné, perspektívne,<br />
ale v súãasnosti ÈaÏko <strong>sk</strong>ú‰ané produkãné<br />
odvetvie, závislé do veºkej miery od v˘voja klimaticko-hydrologick˘ch<br />
pomerov. Okrem iniciatívy<br />
samotn˘ch chovateºov je na jeho zachovanie<br />
a rozvoj potrebná podpora aj zo strany príslu‰n˘ch<br />
‰tátnych orgánov, a to zìaleka nielen finanãná.<br />
Ing. Mirko HRâA, prezident<br />
Ing. Ján PIKA, v˘konn˘ riaditeº<br />
ZdruÏenie chovateºov r˘b na Sloven<strong>sk</strong>u<br />
18
Change language