ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk
ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk
ccxi. â ccxii. ÄÃslo - home.nextra.sk
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR<br />
Medziroãné porovnanie jednotliv˘ch ukazovateºov: Priemerná úroda (v t/ha)<br />
pri jednotliv˘ch plodinách, predbeÏné porovnanie k 20. 08. 2012 s rokom 2011 v %<br />
Rok/plodina 2012* 2011 2012/2011 rozdiel v% **odhad<br />
P‰enica spolu 3,28 4,5 72,89 –27,11 3,38<br />
JaãmeÀ jarn˘ 3,18 3,87 82,17 –17,83 3,25<br />
JaãmeÀ ozimn˘ 3,07 3,87 79,33 –20,67 3,18<br />
JaãmeÀ spolu 3,17 3,87 81,91 –18,09 3,24<br />
RaÏ spolu 3,03 3,18 95,28 –4,72 3,14<br />
Ovos 2,24 2,37 94,51 –5,49 2,08<br />
Triticale 2,98 3,18 93,71 –6,29 3,15<br />
**ostatné hustos. obilniny 2,34 2,22 105,41 5,41<br />
Hustosiate obilniny spolu 3,20 4,24 75,47 –24,53 3,30<br />
Repka spolu 2,04 2,31 88,31 –11,69 2,03<br />
PrameÀ: ·Ú SR, SPPK<br />
mierne posilnenie nákupn˘ch cien k⁄mnych<br />
obilnín a kukurice.<br />
âo znamená niωie mnoÏstvo obilia a repky<br />
na v˘voz pre saldo zahraniãného obchodu<br />
Podºa aktuálnych ‰tatistick˘ch údajov (odhad<br />
·Ú SR k 15. 2. 2012) sa oãakáva v hospodár<strong>sk</strong>om<br />
roku 2012/2013 v˘padok v objeme 352,1<br />
tis. ton hustosiatych obilnín. Berúc do úvahy súãasne<br />
vy‰‰ie úrovne cien obilnín v porovnaní s<br />
minul˘m rokom sa v danom hospodár<strong>sk</strong>om<br />
roku 2012/2013 môÏe zníÏiÈ hodnota v˘vozu<br />
hustosiatych obilnín zo SR o cca 70 mil. eur.<br />
V dôsledku oãakávaného poklesu produkcie<br />
repky o 113 tis. ton sa v rovnakom období môÏe<br />
zníÏiÈ hodnota exportu zo SR o cca 50 mil. eur.<br />
Z vy‰‰ie uveden˘ch podkladov, z dôvodu v˘padu<br />
v˘vozu hustosiatych obilnín a repky sa<br />
oãakáva celkov˘ pokles agrárneho v˘vozu zo<br />
SR v hospodár<strong>sk</strong>om roku 2012/2013 o cca 120<br />
mil. eur.<br />
Aká je zberná plocha u repky, poklesla v porovnaní<br />
s minul˘m rokom, ão to znamená v<br />
rámci zaostávania<br />
K 20. augustu 2012 bola repka zoÏatá z viac<br />
ako 93 % z celkovej osiatej plochy 107,8 tis. ha,<br />
priãom minul˘ rok bola osiata na ploche 145,3<br />
tis. ha. Tohto roãná úroda sa v priemere odhaduje<br />
na úrovni 2,04 t/ha. Minul˘ rok bola na<br />
úrovni 2,31 t/ha. Dosahované priemerné hektárové<br />
v˘nosy sú vo väã‰ine podnikov na úrovni<br />
65 – 70 % z beÏne dosahovan˘ch úrod. âo sa<br />
t˘ka olejnín, môÏeme povedaÈ, Ïe tento rok<br />
bude po prv˘ krát bohat‰í v úrode slneãnice<br />
ako u repky. Kde z osiatej plochy 90, 5 tis. ha<br />
sa oãakáva úroda 2,31 t/ha. Uvedené straty sa<br />
samozrejme premietnu do hospodárenia podnikov.<br />
Preto by bolo potrebné prijaÈ vhodné opatrenia,<br />
ktoré by zabezpeãili vyrovnanie medzi<br />
striedajúcimi sa viac a menej úrodn˘mi rokmi.<br />
Ako to vyzerá s rastlinn˘mi komoditami, ich<br />
export pravdepodobne nestúpne<br />
Z aktuálneho odhadu úrody vybran˘ch plodín<br />
k 15. 8. 2012, podºa zverejnenia ·Ú SR vypl˘va,<br />
Ïe medziroãne sa oãakáva niωia úroda<br />
takmer v‰etk˘ch rozhodujúcich rastlinn˘ch komodít<br />
(hustosiatych obilnín, kukurice, repky,<br />
zemiakov a iné), v˘nimkou slneãnice, kde sa<br />
oãakáva medziroãn˘ nárast o 4,5 %. Z uvedeného<br />
nepriaznivého odhadu úrody vybran˘ch<br />
plodín sa predpokladá niωia ponuka rastlinn˘ch<br />
komodít na vnútorn˘ trh, ako aj na export,<br />
ão môÏe maÈ negatívny dopad na saldo obchodnej<br />
bilancie v roku 2012.<br />
Existujú rozdiely v úrode medzi jednotliv˘mi<br />
okresmi na Sloven<strong>sk</strong>u, ale v rámci priemerovania<br />
sa nepredpokladá upravenie v˘sledku<br />
Ako som v úvode spomínal, existujú veºké<br />
rozdiely v dosiahnut˘ch úrodách nielen medzi<br />
okresmi, ale aj v rámci jedného podniku medzi<br />
jednotliv˘mi parcelami. Podºa údajov nahlásen˘ch<br />
z regiónov sa Ïatevné práce prakticky<br />
ukonãujú.<br />
Najvy‰‰iu priemernú hektárovú úrodu (5,1<br />
t/ha) vykazuje okres Liptov<strong>sk</strong>˘ Mikulá‰, ktor˘<br />
dominuje aj v prípade jarného jaãmeÀa (4,44<br />
t/ha), raÏe (5,46 t/ha) a dokonca aj repky (3,25<br />
t/ha). T˘mto sa zároveÀ potvrdzuje, Ïe meniaca<br />
sa klíma sa posúva ãoraz viac na sever.<br />
Pri porovnaní dosiahnut˘ch priemern˘ch úrod<br />
sa úroda p‰enice v priemere pohybuje od 1,80<br />
t/ha (región âadca) do 5,10 t/ha (región Liptov<strong>sk</strong>˘<br />
Mikulá‰), jaãmeÀa jarného od 2,25 t/ha (región<br />
Luãenec) do 4,44 t/ha (región Liptov<strong>sk</strong>˘<br />
Mikulá‰), jaãmeÀ ozimn˘ od 1,72 t/ha (región<br />
Bratislava), raÏ od 1,44 t/ha (región Veºk˘ Krtí‰)<br />
do 4,97 t/ha (región Nové Zámky), ovos 1,44<br />
t/ha (Nové Zámky) do 3,71 t/ha (región Spi‰<strong>sk</strong>á<br />
Nová Ves), triticale od 1,56 t/ha (región<br />
Nové Zámky) do 4,27 t/ha (región Poprad) a repka<br />
od 0,96 t/ha (región Luãenec) do 3,25 t/ha (región<br />
Liptov<strong>sk</strong>˘ Mikulá‰).<br />
Vy‰‰ie uvedené údaje sú priemern˘mi údajmi<br />
dosiahnut˘mi v regiónoch, priãom je moÏné<br />
povaÏovaÈ tieto v˘sledky takmer za koneãné<br />
vzhºadom na stav Ïatevn˘ch prác. Individuálne<br />
údaje dosahované priamo jednotliv˘mi<br />
Ceny najobchodovanej‰ích futures kontraktov agrokomodít na svetov˘ch trhoch z 23. 8. 2012<br />
Komodita Burza Kontrakt Mena/MnoÏstvo Aktuálna cena<br />
p‰enica NYSEE/MATIF NOV 12 EUR/t 264,00<br />
repka NYSEE/MATIF NOV 12 EUR/t 519,75<br />
kukurica NYSEE/MATIF NOV 12 EUR/t 257,25<br />
p‰enica CME/CBoT DEC 12 UScent/bu‰el 894,75<br />
kukurica CME/CBoT DEC 12 UScent/bu‰el 814,75<br />
repka ICE NOV 12 CAD/tona 626,8<br />
poºnohospodár<strong>sk</strong>ymi subjektmi sa pohybujú od<br />
0 t/ha (v prípade vyorávok, resp. krupobití a lokálnych<br />
extrémov poãasia) do 8 t/ha.<br />
Ako by ste zhodnotili podpriemernosÈ doteraj‰ej<br />
úrody, ide aj o v˘razn˘ v˘padok trÏieb<br />
v poºnohospodár<strong>sk</strong>ej prvov˘robe<br />
Áno, aj preto vláda SR hºadala na svojom rokovaní<br />
22. augusta 2012 v Nov˘ch Sadoch podporné<br />
opatrenia na zmiernenie nepriaznivej situácie<br />
v poºnohospodárstve. Celkovo ich bolo<br />
prijat˘ch sedem, priãom v˘‰ka podpory dosiahne<br />
viac ako 70 mil. eur.<br />
âo je príãinou súãasného stavu v rastlinnej<br />
v˘robe, je to len vplyv klimatick˘ch podmienok<br />
Aké sú rie‰enia a v˘chodi<strong>sk</strong>á pre Sloven<strong>sk</strong>o,<br />
ako na nepriaznivé vplyvy reaguje<br />
Európ<strong>sk</strong>a únia<br />
Súãasné podmienky SR v EÚ nie sú práve najlep‰ie<br />
a práve preto je teraz vhodné obdobie na<br />
pripravované zmeny a presadenie na‰ich poÏiadaviek.<br />
Hlavn˘ problém je roztrie‰tenosÈ prvov˘robcov<br />
a spracovateºov pri predaji na domácom<br />
a zahraniãnom trhu, ìalej tu je nerovnomernosÈ<br />
finanãn˘ch prostriedkov z EÚ, ako aj otázka<br />
priamych platieb, eurodotácií, ale aj absencia<br />
rizikového fondu. Preto by bolo potrebné pri<br />
reforme SPP dbaÈ na uvedené problémy. Samozrejme<br />
netreba zabúdaÈ na klimatické podmienky,<br />
ktoré kaÏd˘ rok ovplyvÀujú úrodu, a práve<br />
tu je potrebné rie‰iÈ hydromelioraãn˘ systém. Hydromeliorácie<br />
majú za úlohu cielene ovplyvÀovaÈ<br />
vodn˘ reÏim v poºnohospodár<strong>sk</strong>y vyuÏívanej<br />
pôde. Tieto zariadenia závlah a odvodnenia<br />
môÏu teda ovplyvniÈ v˘sledky rastlinnej v˘roby<br />
na Sloven<strong>sk</strong>u v dvoch základn˘ch smeroch.<br />
V prípade vlhk˘ch rokov s nadmern˘m a<br />
dlhotrvajúcim v˘<strong>sk</strong>ytom zráÏok a vznikajúcim<br />
rizikom podmáãania a záplav poºnohospodár<strong>sk</strong>ych<br />
kultúr odvodÀovacie zariadenia odvádzajú<br />
nadbytoãnú vodu z pôdneho profilu do melioraãn˘ch<br />
kanálov a následne do recipientov –<br />
vodn˘ch tokov. V takomto prípade je dôleÏit˘<br />
nielen technick˘ stav odvodÀovacích kanálov vo<br />
vlastníctve ‰tátu, ale aj stav odvodÀovacích drenáÏí<br />
na poºnohospodár<strong>sk</strong>ych pozemkoch, o ktoré<br />
sa musia staraÈ uÏívatelia, alebo vlastníci t˘chto<br />
pozemkov. Tieto drenáÏe odvádzajú vodu<br />
z pozemkov do melioraãn˘ch kanálov.<br />
Ak obidve tieto ãasti odvodÀovacej sústavy<br />
neboli dlhodobo udrÏiavané a ãistené, môÏe ísÈ<br />
jednorázovo o znaãné náklady jednak pre uÏívateºa<br />
odvodnenej pôdy – farmára na drenáÏach,<br />
ako aj správcu ‰tátnych odvodÀovacích kanálov.<br />
V prípade such˘ch rokov s nízkou úrovÀou<br />
prirodzen˘ch zráÏok je moÏné vyuÏiÈ ‰tátne závlahové<br />
stavby na pozemkoch, na ktor˘ch sú vybudované.<br />
Tu je takisto rozhodujúci nielen<br />
funkãn˘ stav ‰tátnej ãasti závlahovej stavby –<br />
ãerpacej stanice a rúrov˘ch rozvodov, ale aj<br />
<strong>sk</strong>utoãnosÈ, ãi má farmár potrebn˘ rozsah funkãn˘ch<br />
a kompatibiln˘ch závlahov˘ch strojov,<br />
ktoré môÏe na ‰tátnu ãasÈ závlahy na svojich pozemkoch<br />
zapojiÈ.<br />
VyuÏívanie závlah je finanãne nároãné predov‰etk˘m<br />
na opravy a údrÏbu závlahov˘ch zariadení,<br />
ako aj na samotné prevádzkové náklady na<br />
dodávky závlahovej vody na pozemky.<br />
Pri rozhodovaní, ãi farmár zv˘‰i svoje náklady<br />
na pestovanú plodinu e‰te o náklady na závlahy<br />
rozhodujú zjavne ekonomické kritériá,<br />
ako riziko zníÏenia, po‰kodenia kvality alebo aj<br />
celkovej straty úrody konkrétnej plodiny.<br />
15
Change language