ccxi. – ccxii. číslo - home.nextra.sk

CCXI. – CCXII. ČÍSLO 2012
Parlamentný
Kuriér
ČASOPIS
Z NÁRODNEJ
RADY
SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
1
1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

CCXI. – CCXII. ãíslo 2012
PARLAMENTN¯ KURIÉR
ãasopis z Národnej rady
Slovenskej republiky
Mesaãník, roãník XX
Vydavateº:
Slovenská národná reklamná
a propagaãná agentúra, s.r.o.
v spolupráci s Národnou radou SR,
Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SR
Adresa redakcie:
Bôrik
Buková 5/A, 811 02 Bratislava 1.
Tel./fax: 02/54 414 544
e-mail: parkur@gtsmail.sk
eurorep@gtsmail.sk (‰éfredaktor)
fotoparkur@gtsmail.sk (pre foto)
http://www.parlamentnykurier.sk
Registrované MK SR ã. EV4085/10
ISSN 1335–0307
·éfredaktor:
Zástupca ‰éfredaktora:
Redakcia:
Franti‰ek Nagy
Ernest Weidler
Anna Komová
Zuzana Staníková
Marta Toma‰oviãová
Peter Zemaník
Redakãn˘ kruh:
Tibor Bastrnák
Helena Mezenská
Bibiána Obrimãáková
Peter Osusk˘
Ivan ·tefanec
Jana ÎitÀanská
Jazyková redaktorka: Jitka Madarásová
jmadarasova@chello.sk
Generálny riaditeº: Franti‰ek Nagy
Asistentka riaditeºa:
Magdaléna Horáková
0903 766 995
Inzercia: 0903 715 585
Riaditeº pre obchod a marketing:
Marián Reisel
02/54 414 544, 0905 224 492
Typo & lito:
AppleStudio
Tlaã:
WELTPRINT, Bratislava
Grafická úprava:
J. B. Design
Fotografie:
Rudolf Bihary,
archív redakcie
Predplatné a objednávky na uverejnenie
reklamy prijíma:
Slovenská národná reklamná a propagaãná
agentúra, s.r.o.
po‰tov˘ prieãinok
814 01 Bratislava 1
Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 6,60 EUR
âíslo úãtu 2629002985/1100
DIâ SK2020399458
Foto na titulnej strane: Martin Schulz – predseda
Európskeho parlamentu
OBSAH
Editoriál
Parlament musí byÈ ãinorod˘ (F. Nagy) 2
Európsky parlament
Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz v NR SR (pk) 2
Slovensko-maìarská spolupráca
Aj ochrana Ïivotného prostredia spája krajiny (Rozhovor s Cs. Baloghom) 5
Spoloãne dokáÏeme viac (Rozhovor so Z. Sziksziom a Zs. Harsányim) 7
Vláda SR
PracovaÈ a produkovaÈ... (Rozhovor s ª. Jahnátkom) 8
Envirorezortu chcem vrátiÈ autoritu a re‰pekt, ktor˘ mu právom patrí 45
(Rozhovor s P. Îigom)
Potravinársky priemysel
Nielen hydinársky priemysel na Slovensku (Rozhovor s K. Poneszom) 10
PENAM – spoºahlivá a r˘chla dodávka ãerstvého peãiva (G. Pyteºová) 11
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Spoloãná poºnohospodárska politika (Rozhovor s M. Lackovou-Barto‰ovou) 12
Je rastlinná v˘roba rentabilná (Rozhovor so ·. Adamom) 14
Zvy‰ovanie podielu domácich potravín a vyváÏenosÈ vzÈahov 16
(Rozhovor so Z. Nouzovskou)
Aby sa obnovovala funkcia lesa (Rozhovor s J. Mizerákom) 29
Problémy v poºnohospodárstve síce pretrvávajú, no vieme ão chceme dosiahnuÈ 31
(Rozhovor s J. Vajsom)
Vidiek a jeho moÏnosti... (Rozhovor s M. Barbariãom) 34
Netreba strácaÈ racionálny pohºad (Rozhovor so S. Jáno‰íkovou) 36
Legislatíva je vlastne základom (Rozhovor s J. Pu‰káãom) 41
Chov r˘b na Slovensku
Chov r˘b na Slovensku – súãasnosÈ a perspektíva (M. Hrãa) 18
Slovenské ‰kolstvo
60 rokov v˘chovy odborníkov pre agrosektor (Rozhovor s P. Bielikom) 20
Národná rada SR
Strácame sebestaãnosÈ – dokedy (Rozhovor s M. Feckom a Zs. Simonom) 22
Nov˘ zákon o odpadoch (Rozhovor s M. Hubom) 50
Rozdiely medzi Smerom a európskymi SD (Rozhovor s O. Nachtmannovou) 73
Svet financií
Dlhoroãná podpora agrosektora (SZRB) 19
Ministerstvo Ïivotného prostredia SR
Integrovaná ochrana prírody (Rozhovor s J. Ilavsk˘m) 24
Koncentrácia zneãisÈovania ovzdu‰ia (Rozhovor s K. Jankoviãovou) 43
Ochrana prírody a krajiny je priamo úmerná s odpadov˘m hospodárstvom 47
(Rozhovor s V. Ferenczom)
Spolupráca v oblasti odpadového hospodárstva priná‰a efekt v celej EÚ 52
(Rozhovor s V. BlaÏíãkom)
Stredobodom pozornosti je aj biologicky rozloÏiteºn˘ odpad (Rozhovor s J. ·ãerbákom) 58
Politika súdrÏnosti Európskej únie a Ïivotné prostredie (Rozhovor s M. Húskom) 61
Environmentálne problémy rie‰ime komplexne (Rozhovor s K. Vilinoviãom) 63
SúãasnosÈ a budúcnosÈ vodn˘ch zdrojov na Slovensku (Rozhovor s D. âere‰Àákom) 65
Environmentálne záÈaÏe – ão s nimi (Rozhovor s V. Jánovou) 67
Riadenie a koordinácia sú nevyhnutné (Rozhovor s R. Rybaniãom) 68
Drevospracujúci priemysel
PRP, s. r. o. 25
Kvalitné drevo treba kvalitne zhodnocovaÈ (E. Kadlec) 28
Lesy SR
Nesmieme dopustiÈ likvidáciu odborného obhospodarovania lesov 26
(Rozhovor so C. Határom)
Agentúra na podporu regionálneho rozvoja
Úspe‰nosÈ projektov – kvalitnej‰í Ïivot na Slovensku (Rozhovor s I. Pabi‰ovou) 38
Pôdohospodárska platobná agentúra
Pôdohospodárstvo má podporu v PPA (Rozhovor so S. Grobárom) 39
Îivotné prostredie
Konferencia Priemyselné emisie 2012 (P. Jech) 44
Smernica 2010/75/EÚ o priemyseln˘ch emisiách (I. Fabu‰ová) 44
K v‰eobecn˘m trendom patrí integrovan˘ systém nakladania s odpadom 53
(Rozhovor s A. Gerottom)
V˘robcovia a dovozcovia k zákonu o odpadoch (M. Jurkoviã) 54
·tát musí v oblasti zhodnocovania odpadov nastaviÈ nové pravidlá 56
(Rozhovor s J. Va‰inom)
15-roãná plavba povodÀami, suchom i finanãn˘mi suchotami (Rozhovor s M. Supekom) 70
Predsedovia v˘borov NR SR
Ján Hudack˘ (KDH) predseda – V˘bor NR SR pre hospodárske záleÏitosti 59
Glosy – Poznámky – Eseje
ByÈ umelcom alebo priekupníkom (E. Weidler) 75
Dialógy MM & EW
âasto to, ão urobím, nie je najlep‰ie (Rozhovor s M. Markoviãom) 76
Supermonitor
Supermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. WEidlerová, E. Weidler) 80
www.parlamentnykurier.sk

E D I T O R I Á L
Parlament
musí byÈ ãinorod˘
Asi by sa musel staÈ zázrak – ale on sa,
Ïiaº, nedeje ani inde vo svete –, aby súbor
poslancov, teda parlament, neuprednostnil
pri svojich rozhodnutiach záujmy
politick˘ch strán, ktoré „zástupcov ºudu“
nominovali, ale záujmy v‰etk˘ch obãanov,
hoci sú to práve tí, ktorí tvoria miliónovú
bázu ‰tátu. PretoÏe len v‰eobecn˘
blahobyt a poriadok dá krajine punc spoloãenstva,
existujúceho na vysokej ekonomickej,
sociálnej a v‰eºudskej báze. Spoloãenstva,
re‰pektovaného a vyzdvihovaného
prinajmen‰om celou Európou, ak
nie aj cel˘m svetom.
Ani predseda Smeru-SD, ani predseda
KDH, ani ãelní predstavitelia Obyãajn˘ch
ºudí nie sú natoºko v˘nimoãn˘mi
osobnosÈami, aby sme ich zaraìovali do
nejakej osobitnej kategórie individualít
– prosto, patria medzi ºudí, ktorí sa dokázali
vy‰vihnúÈ nad beÏn˘ priemer a v rámci
neho konajú pov‰imnutiahodné veci,
teda také, ktoré sa dajú porovnávaÈ so záleÏitosÈami,
realizovan˘mi mnoh˘mi nezaplatiteºn˘mi
ºuìmi v ich okolí. A to nemusíme
povaÏovaÈ za negatívny jav spoloãenského
Ïivota. âím viac obãanov
strhne na seba pozornosÈ ‰irokého obyvateºstva
a vyvolá chuÈ, aby sa aj mnohí iní
aspoÀ priblíÏili k aktivitám morálnych, ‰ikovn˘ch
a talentovan˘ch ºudsk˘ch du‰í,
ktor˘ch zah⁄Àame medzi Slovákov, t˘m
viac utvrdíme sami seba, Ïe patríme medzi
vyspelé a moderné európske národy.
Slováci po stároãiach zakrpatenosti svojej
komunity potrebujú vyb⁄dnuÈ z provinãnej
ospanlivosti, aby sa mohli staÈ
dynamickou a súãasne v‰estranne vyspelou
spoloãnosÈou, s ktorou sa príjemne komunikuje
a spolupracuje. TotiÏ aj Európa
potrebuje striasÈ zo seba nánosy nevynachádzavosti
a neinvenãnosti charakteristické
pre krãmovú komunitu, ale nie pre
intelektuálnu a kreatívnu spoloãnosÈ, ktorá
má u‰ºachtilé ciele. Slovensko je na tom
tak, Ïe môÏe prekroãiÈ nepríjemnú spoloãenskú
malátnosÈ a chvíºami aÏ lenivosÈ
alebo pohodlnosÈ a môÏe oÏiviÈ svoju
existenciu v˘raznou a príÈaÏlivou ãinorodosÈou.
V spoloãnom ‰táte, v ãesko-slovenskej
federácii, od nepamäti boli v líderskej
pozícii âesi a Slováci sa na nich
len doÈahovali – a maximom ich aktívnosti
alebo horlivosti bol hnev na âechov za
to, Ïe sa neustále presadzovali na úkor
Slovákov.
V samostatnom ‰táte v demokratickej
Európe sú Slováci slobodní a môÏu konaÈ
tak, ako sa im páãi – a ako to dokáÏu.
Pravda, nesmú byÈ pritom ºahkomyseºní a
nerozváÏni. Musia vná‰aÈ do svojho spoloãenstva
pocit spoºahlivosti a cieºavedomosti,
ktor˘ prinesie na v‰etk˘ch rozhodujúcich
pracoviskách solídne v˘sledky.
A tak sa práve na tomto mieste vráÈme
opäÈ k zodpovednosti vysoko postaven˘ch
politikov, ktorí majú moÏnosÈ formovaÈ
dôleÏité pozície a vytváraÈ pevnú základÀu
na kaÏdom poste. Len stabilita
‰tátnych úradov a rôznych funkcií doká-
Ïe zabezpeãiÈ predpoklady kvalitnej bázy
a dobr˘ch v˘chodísk pre rôznorodé aktivity
jednotliv˘ch obãanov.
Parlament musí nabádaÈ slovenskú verejnosÈ
k v˘konom, ktoré budú podnecovaÈ
tisíce aktívnych a talentovan˘ch obãanov
k závideniahodn˘m rezultátom.
Franti‰ek Nagy,
‰éfredaktor
Veºmi sa te‰ím, Ïe som dnes u vás.
Tu, v domovine Petra Sagana, ktorého
‰printy som poãas pretekov Okolo Francúzska
s nad‰ením sledoval.
Predov‰etk˘m ale u vás, v Národnej rade
Slovenskej republiky, ktorej predchodkyÀa
bola zaloÏená pred 164 rokmi, v septembri
1848.
V Európe máme za sebou dlhú, dôstojnú
tradíciu parlamentnej demokracie. Táto snemovÀa
je súãasÈou tejto tradície.
V období, ako je toto, v období krízy, ktoré
si vyÏaduje r˘chle konanie, a preto sa vÏdy
stáva obdobím v˘konnej moci, je o to dôle-
Ïitej‰ie, aby sme si spomenuli na na‰u veºkolepú
parlamentnú minulosÈ. Lebo pod tlakom
udalostí súvisiacich s riadením krízy sú parlamenty
– národné parlamenty rovnako ako
Európsky parlament – stále viac vytláãané na
okraj. Na parlamenty sa nahliada ako na neradostné
mrhanie ãasom, dokonca ako na ru-
‰iv˘ faktor a zástupcovia ºudu sú vytláãaní z
rozhodovacieho procesu – toto sa rovná erózii
demokracie. Tento v˘voj ma znepokojuje.
Európa zaÏíva turbulentné ãasy. Z finanãnej
krízy, ktorá vypukla na americkom trhu s
nehnuteºnosÈami, následne spôsobila obrovsk˘
nárast zadlÏenia ‰tátov a niektoré ekonomiky
uvrhla do recesie, sa Európa dostala do
sociálnej krízy. Miera chudoby a nezamestnanosti
rastie. Dôvera voãi politick˘m in‰titúciám
klesá.
Îenieme sa od jedného krízového samitu k
nasledujúcemu, od jedného záchranného mechanizmu
k ìal‰iemu, av‰ak príli‰ zriedka sa
v‰ak zastavíme, aby sme sa zamysleli nad
t˘m, preão to robíme.
Európska integrácia nám darovala najdlh‰ie
obdobie mieru a blahobytu v dejinách ná‰ho
kontinentu.
Európska únia pochovala s koneãnou platnosÈou
umelé rozdelenie ná‰ho kontinentu
Ïeleznou oponou.
Toto spoloãenstvo ‰tátov a národov nám
umoÏÀuje, aby sme kaÏd˘ deÀ e‰te lep‰ie
spolunaÏívali. EÚ je odpoveìou na na‰u minulosÈ
bohatú na konflikty a je najlep‰ím nástrojom
na to, aby sme na‰u budúcnosÈ vytvárali
v globalizovanom svete.
EÚ sa totiÏ zakladá na porozumení potreby,
Ïe my v Európe, ak chceme – v skutoãnom
zmysle slova – preÏiÈ, musíme sa nauãiÈ spolunaÏívaÈ
a spoloãne konaÈ.
Základom EÚ je uvedomenie si, Ïe svoje
záujmy uÏ viac nemôÏeme oddeliÈ od záujmov
na‰ich susedov.
Vám, ktor˘ch domovina vytvára 85 % hrubého
domáceho produktu pomocou v˘vozu,
nemusím vysvetºovaÈ, koºko hospodárskych
v˘hod priná‰a spoloãná mena.
Nemusím vám objasÀovaÈ, aké fatálne následky
by mohla maÈ recesia v ostatn˘ch krajinách
na va‰e hospodárstvo, ktoré je závislé
od v˘vozu. Nemusím vám vysvetºovaÈ, aké
nevypoãítateºné reÈazové reakcie by mohlo
vyvolaÈ vystúpenie ãlenského ‰tátu z eurozóny.
PretoÏe vy si uvedomujete, Ïe my Európania
tvoríme spoloãenstvo s jedn˘m osudom.
O to viac to platí v prípade krajín, ktoré vytvorili
spoloãnú menu: tvoríme spoloãenstvo
s jedn˘m osudom, v ktorom navzájom za
2

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
Predseda
Európskeho parlamentu
Martin Schulz v Národnej
rade Slovenskej republiky
seba ruãíme. Sme solidárnou spoloãnosÈou.
ªudia v tejto krajine sa ukázali ako veºkí
Európania. Slovensk˘ ºud vynaloÏil nesmierne
úsilie, aby solidárne pomohol ºudom v
in˘ch krajinách, ktorí sa ocitli v núdzi.
Viem o obetiach, ktoré ste museli priniesÈ,
o útrapách, ktoré ste podstúpili, aby ste v
roku 2009 mohli vstúpiÈ do eurozóny. Chcem
vám vysloviÈ úctu za to, Ïe dnes pomáhate
in˘m v núdzi a správate sa solidárne, hoci aj
va‰a krajina trpí v dôsledku hospodárskej krízy.
Za to si zaslúÏite na‰e vrcholné uznanie.
Slovensko sa v minulosti stretlo s európskou
solidaritou a bude tak aj v budúcnosti.
Teraz ste túto solidaritu preukázali aj in˘m –
je to prejav skutoãného európskeho ducha!
VáÏené kolegyne, váÏení kolegovia,
rád by som vyjadril úctu aj vám, pretoÏe si
uvedomujem, aké ÈaÏké je prijímaÈ takéto
rozhodnutia a obhajovaÈ ich. Aj v mojom volebnom
obvode v Aachene za mnou prichádzajú
ºudia a hovoria mi, Ïe v ãase krízy pri-
‰li o zamestnanie, Ïe nedokáÏu uhrádzaÈ splátky
za svoj dom. Títo ºudia, moji voliãi sa ma
potom p˘tajú: preão míÀate v‰etky tie peniaze
na ochranné valy
Odpovedám im:
pretoÏe my Európania tvoríme solidárne
spoloãenstvo, navzájom za seba ruãíme a
problémy rie‰ime spoloãne.
PretoÏe my v Európe sme na jednej lodi a
búrku dokáÏeme prestáÈ len spoloãne.
PretoÏe v dne‰nom svete, ktor˘ je navzájom
prepojen˘, sa uÏ viac nemôÏeme stiahnuÈ
do zdanlivo bezpeãného útoãiska na‰ich národn˘ch
‰tátov. Naopak, kaÏd˘, kto je odkázan˘
sám na seba, by v búrke zmietajúcej globálnymi
finanãn˘mi trhmi klesol na dno.
Úvery a záruky nie sú dobroãinn˘mi darmi
pre trpiacich susedov, ale prispievajú k celkovej
stabilite, ão je v záujme kaÏdého. V Európe
platí pravidlo: buì v‰etci prehráme, alebo
v‰etci vyhráme.
Európa potrebuje zmenu kurzu
Prenesené do praxe európskej politiky tomu
hovoríme metóda Spoloãenstva. To znamená:
rie‰iÈ konflikty cestou dialógu a zhody; namiesto
práva silnej‰ieho uplatÀovaÈ solidaritu
a demokraciu; spájaÈ záujmy men‰ích a
väã‰ích ãlensk˘ch ‰tátov, severnej a juÏnej Európy,
ako aj v˘chodnej a západnej Európy a
klásÈ spoloãné dobro nad individuálne záujmy.
Metóda Spoloãenstva, to tieÏ znamená, Ïe
silnej‰í pomáhajú slab‰ím, aby sa stali silnej-
‰ími.
Na to, aby sme to dokázali, potrebuje EÚ
rozumn˘ rozpoãet. V niektor˘ch ãlensk˘ch
‰tátoch to vyvoláva rastúci odpor.
Nahlas poÏadovaÈ krátenie rozpoãtu EÚ
môÏe byÈ síce populárne, no je to nezodpovedné.
Rozpoãet EÚ totiÏ nie sú peniaze urãené
Bruselu. Rozpoãet EÚ predstavuje financie
pre ºudí v Európe. Ide o najväã‰ie opatrenie
stimulujúce rast, a to potrebujeme práve teraz
v ãase krízy, aby sme vytvárali rast a pracovné
miesta.
Tu na Slovensku by malo vzniknúÈ 14 500
nov˘ch pracovn˘ch príleÏitostí v rámci troch
projektov, ktoré spolufinancuje EÚ. V budúcnosti
nebude moÏné, aby takéto projekty
existovali, ak dôjde ku kráteniu rozpoãtu EÚ.
Pri rokovaniach s predsedami vlád Európsky
parlament bojuje za rozumn˘ rozpoãet! V
prospech ºudí v Európe!
Najmä vzhºadom na rastúcu nezamestnanosÈ
potrebujeme investície do rastu a zamestnanosti.
Situácia na pracovnom trhu je totiÏ v prípade
mnoh˘ch mlad˘ch ºudí v Európe a aj v
tejto krajine dramatická: nezamestnanosÈ mlad˘ch
ºudí na Slovensku dosahuje 35 %!
Hrozí, Ïe taká vysoká nezamestnanosÈ mlad˘ch
ºudí naru‰í sociálnu sieÈ spoloãnosti. To
vedie k frustrácii a zlosti, rezignácii a odcudzeniu.
Nahlodáva sa t˘m legitimita na‰ich
demokratick˘ch in‰titúcií. ªudia ãoraz viac
pochybujú o systéme, v ktorom zisky pripadajú
na niekoºko málo jednotlivcov a straty
zná‰a celá verejnosÈ. O systéme, v ktorom
vzniká dojem, Ïe anonymné ratingové agentúry
v New Yorku sú mocnej‰ie ako demokraticky
zvolené in‰titúcie.
My, zástupcovia ºudu, sme povinní túto
stratenú dôveru opätovne získaÈ. Tak, Ïe sa nebudeme
spoliehaÈ iba na diktát úsporn˘ch
opatrení a politiku obmedzovania v˘davkov.
3

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
Poviem to priamo: áno, musíme zniÏovaÈ zadlÏenie.
Va‰a krajina postupuje v tomto smere
príkladne. Je to zároveÀ otázka generaãnej
spravodlivosti – na‰im deÈom nemôÏeme
predsa zanechaÈ obrovské dlhy. Konsolidáciu
rozpoãtu v‰ak musíme doplniÈ o balíky opatrení
na podporu rastu, aby sme na‰im deÈom
opätovne ponúkli prísºub práce a vytvorili
im vyhliadky do budúcnosti. Európa potrebuje
zmenu kurzu. Inak nás v Európe ãakajú pochmúrne
ãasy: na na‰om kontinente sa narodí
stratená generácia, na‰e deti zaplatia za krízu
svojimi Ïivotn˘mi príleÏitosÈami.
V prvom rade v‰ak musíme ukonãiÈ reãi o
demokracii konformnej s trhom! Potrebujeme
trh, ktor˘ bude konformn˘ s demokraciou!
Áno, tlak udalostí, ktoré sú vyvolané krízou,
si vyÏaduje r˘chlu reakciu. V ojedinel˘ch
prípadoch to môÏe byÈ prijateºné. Kríza sa
v‰ak nemôÏe zneuÏívaÈ na vytváranie zón v
Európe s oslaben˘m vplyvom parlamentov.
Tomu sa musíme my, poslanci na vnútro‰tátnej
aj na európskej úrovni, spoloãne rozhodne
postaviÈ:
Zoberme si ako príklad európsky semester
a pozrime sa, ão to konkrétne znamená.
Jedn˘m z pozitívnych vedºaj‰ích úãinkov
krízy je to, Ïe sa posilÀuje na‰e povedomie o
tom, Ïe my Európania sme na jednej lodi.
Ak si niektorá krajina pri svojej rozpoãtovej
politike nesplní svoje domáce úlohy, má
to potom negatívny dosah na ostatné krajiny.
Z toho si Európa zobrala ponauãenie.
Samotn˘ európsky semester je teda tieÏ
dobrou my‰lienkou: mal by dohliadaÈ na dodrÏiavanie
rozpoãtovej disciplíny na základe
Paktu stability a rastu, ako aj na makroekonomické
nerovnováhy a vykonávanie stratégie
Európa 2020. Ide o rozumné opatrenie,
krok, ktor˘ nás priblíÏi k európskej hospodárskej
vláde, ktorú pri na‰ej spoloãnej mene naliehavo
potrebujeme.
âo v‰ak európsky semester znamená konkrétne
v praxi
Najprv po‰le minister financií nejakého
‰tátu návrh rozpoãtu nie svojmu parlamentu,
ale Európskej komisii v Bruseli.
Následne Európska komisia preskúma návrh
rozpoãtu najskôr na úrovni úradníkov, a
nie na úrovni kolégia. A to na základe kritérií,
ktoré úradníci Komisie stanovili v usmerneniach
obsiahnut˘ch v roãnom prieskume
rastu EÚ, resp. vo v‰eobecn˘ch usmerneniach
hospodárskej politiky – ktoré v‰ak nikdy
neboli predloÏené na schválenie Ïiadnemu
parlamentu!
Aby som bol celkom úprimn˘, nerozumiem,
ako mohli predsedovia vlád odsúhlasiÈ
nieão také, Ïe najprv sa návrh rozpoãtu
predloÏí Komisii a aÏ potom ho dostane do
rúk príslu‰n˘ parlament.
T˘mto sa obmedzilo zásadné právo parlamentov,
t. j. v˘sady parlamentu v oblasti rozpoãtu!
S t˘m sa ako zástupcovia ºudu nemô-
Ïeme zmieriÈ!
My, európski poslanci, chceme preto v
plnom rozsahu vyuÏívaÈ svoju in‰titucionál-
nu úlohu ako kontroln˘ orgán Komisie a ako
zákonodarca!
Aby sme odstránili demokratické vákuum
pri hospodársko-politickom koordinovaní,
potrebujeme predov‰etk˘m úzku spoluprácu
s národn˘mi parlamentmi.
Z tohto dôvodu chceme zintenzívniÈ hospodársky
dialóg a zaviesÈ parlamentn˘ t˘ÏdeÀ,
poãas ktorého by národní a európski poslanci
spoloãne hodnotili roãn˘ prieskum rastu a
usmernenia t˘kajúce sa rozpoãtov. T˘m chceme
dosiahnuÈ, aby národné parlamenty prispeli
k úlohe Európskeho parlamentu, ktorá spoãíva
v kontrole Komisie, a pôsobili na európsku
politiku. Úzka spolupráca medzi národn˘mi
parlamentmi a Európskym parlamentom je
pre mÀa prioritou môjho funkãného obdobia.
PretoÏe len spoloãne dokáÏeme zachovaÈ
európsku demokraciu.
PretoÏe len spoloãne môÏeme obhajovaÈ
záujmy obãanov.
PretoÏe len spoloãne môÏeme prinútiÈ v˘konnú
moc, aby sa zodpovedala za svoje ãiny.
Vy va‰u vládu tu, v tejto snemovni, a my v
Bruseli t˘m, Ïe sa ìalej budeme zasadzovaÈ
o metódu Spoloãenstva a o hospodársku vládu
kontrolovanú Európskym parlamentom.
Alternatívou metódy Spoloãenstva je metóda
Únie. A tá stanovuje len to, Ïe predsedovia
vlád zasadajúci v rámci Rady rozhodujú
bez parlamentnej kontroly, silní hovoria mal˘m,
ão majú robiÈ.
V kaÏdodennom zápase o udrÏanie fungujúcej
a Ïivotaschopnej parlamentnej demokracie
nie sme súpermi, ale partnermi.
Na úzkej spolupráci s národn˘mi parlamentmi
mi veºmi záleÏí aj preto, lebo viem,
Ïe my, zástupcovia ºudu, ãi uÏ sedíme v európskom
alebo v národn˘ch parlamentoch,
staviame záujmy obãanov do stredobodu svojej
práce. ªudia na Slovensku a v ostatn˘ch
európskych krajinách nás teraz potrebujú.
Aby sme bojovali za rast a zamestnanosÈ.
Aby sme na‰im deÈom vytvárali nové moÏnosti
do budúcnosti.
Chcem, aby moje deti mohli ÏiÈ v pokojnej,
jednotnej, demokratickej a solidárnej Európe.
Zato chceme spoloãne bojovaÈ.
4

S L O V E N S K O – M A ë A R S K A
S P O L U P R Á C A
Vo v‰eobecnosti moÏno povedaÈ, Ïe zneãisÈovanie Ïivotného prostredia nemá hranice. Aj preto sa
treba nad otázkou v˘znamu ochrany Ïivota a krajiny zam˘‰ºaÈ ãastej‰ie a nielen zam˘‰ºaÈ, ale
postupy na ochranu Ïivotného prostredia aj realizovaÈ. Treba tak robiÈ v‰ade kde Ïijú ºudia,
a ochranu prostredia posúvaÈ na vy‰‰iu úroveÀ. Jednoducho povedané, treba skvalitniÈ Ïivot
a zdravie obyvateºov. Vníma to tak aj veºvyslanec Maìarskej republiky na Slovensku
Csaba BALOGH, ktor˘ poskytol rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.
Aj ochrana Ïivotného
prostredia spája krajiny
Ambície celej EÚ v rámci ochrany Ïivotného
prostredia sú v prospech rie‰ení problémov
ochrany Ïivotného prostredia. âo sa
dá viac urobiÈ pre to v Maìarsku, aby aktivity
boli zo strany ‰tátu e‰te v˘raznej‰ie
V tejto súvislosti by som chcel upriamiÈ pozornosÈ
na Operatívny program ochrany Ïivotného
prostredia, energie, rozvojového plánu
nové Maìarsko, ktor˘ vychádza zo strategického
úmyslu, Ïe posilnenie Ïivotného prostredia,
rie‰enie problémov ochrany prírody a
vôd napomáha krátkodobo ale aj perspektívne
dlhodobo k zlep‰eniu kvality Ïivota. V
zmysle na‰ej predstavy budúcnosti roz‰irovanie
inovaãn˘ch technológií môÏe v oblasti Ïivotného
prostredia priniesÈ tak˘ rozvoj priemyslu
súvisiaceho s ochranou Ïivotného prostredia,
ktor˘ môÏe znaãne prispieÈ k nárastu
zamestnanosti a zvy‰ovaniu súÈaÏeschopnosti
‰tátu, a prispieÈ t˘m aj k zv˘‰eniu Ïivotnej
úrovne spoloãnosti, k ochrane prírody, Ïivotného
prostredia. Globálne zmeny Ïivotného
prostredia, ubúdanie prírodn˘ch surovín a
zdrojov energií, zmeny poãasia, snaha vyhovieÈ
podmienkam udrÏateºného v˘voja znamenajú
také nároãné v˘zvy, ktoré si vyÏiadajú
vytvorenie udrÏateºnej‰ích v˘robn˘ch a obchodn˘ch
modelov.
Podºa môjho úsudku, do základu zlep‰enia
Ïivotn˘ch podmienok patrí ochrana a zachovanie
prírodn˘ch zdrojov a Ïivotného prostredia
v na‰om okolí, ich obozretn˘ rozvoj, ktor˘
je aj v˘znamn˘m faktorom udrÏateºného
hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Cieºom
rozvojov˘ch plánov, sformulovan˘ch v Operatívnom
programe Ïivotného prostredia a
energie je zmierniÈ problémy na‰ej vlasti v oblasti
Ïivotného prostredia a zlep‰iÈ súãasne
kvalitu Ïivota spoloãnosti i prispôsobivosÈ
hospodárstva k prírodn˘m procesom.
Aké miesto vo va‰ich plánoch a celej agende
zastáva práve otázka ochrany klímy
Som pevne presvedãen˘ o tom, Ïe dlhodobo
udrÏateºn˘ v˘voj Maìarska a to, aby sa krajina
stala súÈaÏeschopnej‰ou môÏeme dosiahnuÈ
iba vtedy, ak ochranu Ïivotného prostredia
a jeho aspekty budeme pokladaÈ za jednu
z najdôleÏitej‰ích zloÏiek na‰ej verejnej politiky,
keì sa aspekty ochrany Ïivotného prostredia
a prírody stanú súãasÈou kaÏdého procesu
tvorby verejnej politiky. V Maìarsku
vznikla Národná stratégia inovácie Ïivotného
prostredia v strednom dosahu, vychádzajúca
z predsavzatia cielene napomáhaÈ tomu, aby
zámery vládnych opatrení súvisiace s technológiami
na ochranu Ïivotného prostredia boli
vykonávateºné zosúladene a úãinne. Stále
ãastej‰ie sa spomína aj zelené hospodárstvo
ako jeden z moÏn˘ch nástrojov oÏivenia hospodárstva
a vytvárania nov˘ch pracovn˘ch
príleÏitostí pri hºadaní v˘chodísk z krízy.
Dr. Balogh Csaba,
mimoriadny a splnomocnen˘ veºvyslanec Maìarska na Slovensku
Preão je dôleÏité aj v rámci slovensko-maìarskej
spolupráce podporovaÈ práve
ochranu Ïivotného prostredia
Spoloãná hraniãná ãiara medzi na‰imi krajinami,
dlhá 676 km, je iba na mape ãiarou,
zdanliv˘m ãerven˘m rozdeºovníkom. Vskutku,
panoráma krajín a tento región tvoria jednotnú
prírodnú oblasÈ, kde sú problémy veºmi
podobné na obidvoch stranách hraníc. V
oblasti ochrany prírody a Ïivotného prostredia
je ‰iroká ‰kála maìarsko-slovensk˘ch
vzÈahov v zásade usporiadaná. V zmysle základnej
zmluvy pôsobí od mája roku 1999 v
stálom a pravidelnom fóre dvojstrann˘ch
vzÈahov maìarsko-slovenská medzivládna
komisia v oblasti otázok ochrany Ïivotného
prostredia a prírody. Pracovné skupiny zmie-
‰anej komisie pracujú so zv˘‰en˘m elánom na
rie‰ení spoloãn˘ch problémov.
Je v‰eobecne známe, Ïe aj v Maìarsku aj
na Slovensku nachádzajú domov mnohé, iba
tu Ïijúce druhy zvierat a rastlín. Preto je na-
‰ou dôleÏitou úlohou ochrana a obnovenie ná-
‰ho prírodného bohatstva i uchovanie miest
v˘skytu ekosystémov t˘chto vzácnych druhov,
aj vysádzaním lesov a zmiernením negatívnych
vonkaj‰ích vplyvov po‰kodzujúcich
prírodné oblasti.
Na ak˘ch environmentálnych projektoch
spolupracuje Maìarsko a Slovensko
Uviedol by som iba niekoºko príkladov
konkrétnej spolupráce z Operatívneho programu
cezhraniãnej spolupráce Maìarsko – Slo-
5

S L O V E N S K O – M A ë A R S K A
S P O L U P R Á C A
vensko. Jedna z jeho priorít nesie názov „DostupnosÈ
ochrany prírody a Ïivotného prostredia”.
V rámci programu sa podporuje spolupráca
v oblasti spoloãnej ochrany prírody a
Ïivotného prostredia, pri kladení znaãného
dôrazu na dopravnú infra‰truktúru – v˘stavbu
ciest, na rozvíjanie moÏností priechodností
pohraniãn˘ch riek a na dostupnosÈ hromadnej
prepravy. V súvislosti s ãinnosÈou
medzivládnej zmie‰anej komisie na ochranu
prírody a Ïivotného prostredia je potrebné
spomenúÈ stálu vzájomnú v˘mennú údajov
meracích systémov monitorujúcich Ïiarenie.
Dvojroãne sa vyhotovuje spoloãná anal˘za o
stave Ïivotného prostredia v pohraniãnej oblasti.
Bol odovzdan˘ slovensko-maìarsk˘ informaãn˘
systém o kvalite ovzdu‰ia. NepretrÏitá
je odborná spolupráca v oblasti zachovania
a ochrany jask˘À tvoriacich súãasÈ svetového
dediãstva. Uskutoãnilo sa vyznaãenie
územia Natury 2000, ako aj spoloãn˘ program
na ochranu veºk˘ch dravcov (vlk, rys). Boli
vytvorené niektoré prírodné prezentácie a náuãné
chodníky, ako napr. Novohrad/Nógrád
Geopark.
Uskutoãnili sme komplexné zmeranie vodn˘ch
biotopov rieky Ipºa a vypracovanie zoznamov
spoloãenstiev. Veºmi úzka spolupráca
pretrváva medzi ·tátnou ochranou prírody
Slovenskej republiky a národn˘mi parkami
Aggtelek, Bükk, Duna-Ipoly a FertŒ-Hanság.
V auguste 2010, spoloãne so Ïupnou samosprávou
Bratislavského kraja, In‰titútom vodného
hospodárstva a odbormi Západomaìarskou
univerzity sme zrealizovali úspe‰n˘ v˘skumn˘
projekt. Poãas 14 mesiacov projektu
sme spolupracovali na spoloãnom monitoringu
dropa veºkého (otis tarda) na Mo‰onskej
rovine a západnej ãasti Îitného ostrova,
taktieÏ sme splnili úspe‰nú ekologickú ãinnosÈ,
monitoring Dunaja, jeho ramien v Súostroví.
Rád by som upozornil na nov˘ element, na
projekt NAT-NET-DUNA/DUNAJ, ktor˘
znamená ìal‰í spoloãn˘ v˘skum, monitoring
Dunaja a jeho ramien a ktor˘ vytvára mnohé
ìal‰ie spoloãné programy v oblasti ochrany
prírody a Ïivotného prostredia na Súostroví a
Îitnom ostrove.
Aká je spolupráca Maìarska a Slovenska
pri ochrane trvalo udrÏateºnom vyuÏívaní
Dunaja
V˘znamnou spoloãnou úlohou je v˘kon
rámcovej smernice EÚ o vode, ão znamená
predov‰etk˘m záväzok na úrovni dunajskej
kotliny, aj na úrovni národnej. K tomu je nevyhnutná
zodpovedajúca spolupráca s Medzinárodnou
komisiou na ochranu Dunaja a v oblasti
na‰ich pohraniãn˘ch vodn˘ch tokov aj
dvojstranná koordinaãná ãinnosÈ s na‰imi susedmi.
Akãn˘ plán naãrtnut˘ v Stratégii regiónu
Dunaja je postaven˘ na ‰tyroch pilieroch:
spojenie dunajského regiónu s ostatn˘mi regiónmi,
napr. rozvíjanie mobility, podpora
udrÏateºného ãerpania energií, ìalej napomáhanie
kultúry a cestovného ruchu. Ochrana Ïivotného
prostredia v oblasti dunajského regiónu,
obnovenie kvality vôd, o‰etrenie vonkaj-
‰ích rizík a zachovanie biodiverzity. Vytvorenie
slu‰n˘ch Ïivotn˘ch podmienok v regióne
Dunaja, rozvoj v˘skumn˘ch kapacít, vzdelávania
a informaãn˘ch technológií, podpora sú-
ÈaÏeschopnosti podnikaní, ako aj investície do
ºudsk˘ch zdrojov a schopností. Posilnenie
dunajského regiónu, roz‰írenie in‰titucionálneho
systému a posilnenie spolupráce v oblasti
boja proti organizovanej kriminalite.
Maìarsko zodpovedá za tri z 11 kapitol
Akãného plánu a ‰tvrtú – oblasÈ obnovenia a
zachovania kvality vôd – koordinujeme spoloãne
so Slovenskou republikou.
V ãom a preão sú v˘znamné dohody z oblasti
ochrany ovzdu‰ia, prepravy odpadov,
ako aj ochrany prírody
ªahko sa dá pochopiÈ, Ïe problémy Ïivotného
prostredia sa na hraniciach nezastavia,
väã‰inu z nich moÏno odstrániÈ iba spoluprácou
niekoºk˘ch ‰tátov. Konkrétne udalosti
vyskytujúce sa medzi na‰imi ‰tátmi sa rie‰ia
v zmysle pokynov aplikovateºn˘ch smerníc.
Aj v súãasnosti prebieha niekoºko konaní zameran˘ch
na preskúmanie úãinkov ovplyvÀujúcich
Ïivotné prostredie. Aj naìalej má pre
nás veºk˘ v˘znam kontrola prepravy odpadu
cez ‰tátne hranice so zvlá‰tnym zreteºom na
dovoz Ïelezného ‰rotu do slovensk˘ch Ïeleziarskych
hút. âinnosÈ na‰ich orgánov je
úspe‰ná v oblasti nelegálneho exportu odpadov.
Práve v t˘chto dÀoch zadrÏali pracovníci
Národnej daÀovej a colnej správy na hraniãnom
priechode Komárno 6,5 t nebezpeãného
odpadu, pouÏit˘ch autobatérií.
Globálne prepracovanie hospodárenia s
odpadmi je potrebné preto, aby sme mohli
usmerÀovaÈ tieto verejné sluÏby v takom právnom
rámci, ktor˘ zodpovedá normám Únie,
bude vhodne slúÏiÈ obyvateºstvu a súãasne
bude zodpovedaÈ aj kritériám hospodárenia s
odpadmi a ochrany Ïivotného prostredia.
Zvlá‰tnym aspektom je aj to, aby ceny t˘chto
sluÏieb boli zaplatiteºné. Práve preto bolo potrebné
zv˘‰iÈ úlohu ‰tátu vo sfére verejn˘ch
sluÏieb.
Má Maìarsko dostatok odborníkov, ktorí
sú pripravení a vedia rie‰iÈ otázky ochrany
Ïivotného prostredia
Vo vzdelávaní odborníkov v oblasti ochrany
Ïivotného prostredia zastávajú v˘znamné
miesto rôzne graduálne a postgraduálne vzdelávania
vysok˘ch ‰kôl, ale samozrejme aj na
úrovni stredn˘ch ‰kôl prebieha vzdelávanie
t˘mto smerom. Prví inÏinieri v odbore ochrany
prírody skonãili ‰túdium graduálne uÏ
skoro pred jeden a pol desaÈroãím, ale postgraduálne
inÏinierske ‰túdium bolo v tomto odbore
aj na niektor˘ch univerzitách uÏ v rokoch
1970. V súãasnosti avizujú veºk˘ poãet ‰tudijn˘ch
odborov, smerov, kurzov a ìal‰ích
vzdelávaní mnohé vzdelávacie in‰titúcie.
Znaãn˘ poãet t˘chto moÏností je zameran˘ch
aj na vzdelávanie dospel˘ch, teda slúÏi ìal‰iemu
vzdelávaniu uÏ skonãen˘ch odborníkov.
Na základe toho môÏem tvrdiÈ, Ïe Maìarsko
disponuje v oblasti ochrany Ïivotného prostredia
dostatoãn˘m poãtom vysokovzdelan˘ch
odborníkov.
Ako je to s mladou generáciou v Maìarsku,
je vychovávaná v duchu dôleÏitosti
ochrany Ïivotného prostredia
Chcel by som zdôrazniÈ, Ïe aj v Maìarsku
je integrujúcou súãasÈou politiky Ïivotného
prostredia v˘chova prebiehajúca v in‰titútoch
verejného vzdelávania.
Okrem toho by som uviedol konkrétny príklad.
Maìarsk˘ program medzinárodného In-
‰titútu Jane Goodallovej sa pridá k sieti ochrany
prírody a Ïivotného prostredia jednoroãnou
kampaÀou, s názvom Púãiky a korene. Do
maìarského programu zacieleného na udrÏateºnú
v˘chovu v oblasti Ïivotného prostredia
mienia zaangaÏovaÈ pedagógov a Ïiakov základn˘ch
a stredn˘ch ‰kôl s dlhodob˘m cie-
ºom, aby sa pohºad, respektíve vedomie mládeÏe
na ochranu prírody a Ïivotného prostredia
vytváral cestou praktick˘ch skúseností a
aby po skonãení kampane pôsobili tieto skupiny
aj naìalej s nenároãnou koordináciou, v
zmysle svojich vlastn˘ch cieºov.
Národné parky Maìarska prikladajú veºk˘
v˘znam v˘chove mládeÏe zameranej na oblasÈ
ochrany Ïivotného prostredia, vzdelávaniu
a ‰írenia súvisiacich vedomostí. V záujme
toho boli v parkoch vybudované vzdelávacie
centrá, ktoré usporadúvajú predná‰ky,
uãebnicové a prírodné cviãenia, túry a ‰koly
v prírode. To v‰etko v˘znamne prispieva k v˘chove
mladej maìarskej generácie v oblasti
ochrany prírody a Ïivotného prostredia.
6

S L O V E N S K O – M A ë A R S K A
S P O L U P R Á C A
Dialóg medzi Slovenskom a Maìarskom, obojstranná v˘hodná spolupráca na v‰etk˘ch moÏn˘ch úrovniach
môÏe maÈ mnoÏstvo podôb a foriem. Okrem politickej kultúry (ãi kultúrnej politiky) je veºmi v˘znamná aj
kooperácia v podnikateºskej oblasti. Parlamentn˘ kuriér oslovil Dipl. Ing. Zoltána SZIKSZAIA,
generálneho riaditeºa a konateºa spoloãnosti HRIADEª, s r.o. a Dipl. Ing. Zsolta HARSÁNYIHO,
majiteºa a konateºa spoloãnosti AXIÁL, Kft. (Maìarská republika).
Spoloãne dokáÏeme viac
predvádzaním strojov v nemeckom Kinderbruckere.
Predstavil koncept ovládania dvoch traktorov
jedn˘m vodiãom, za ão získal na najväã-
‰ej svetovej v˘stave poºnotechniky Hannover –
Agrotechnika zlatú medailu. Koncept dvoch
traktorov a jedného vodiãa je zaujímav˘ z pohºadu
‰etrenia nákladov na pracovnú silu. ZároveÀ
v‰ak kladie zv˘‰ené poÏiadavky na daného
pracovníka, ktor˘ musí byÈ technicky zdatnej‰í
a poãítaãovo gramotn˘.
VzÈah oboch va‰ich spoloãností predstavuje
excelentn˘ príklad slovensko-maìarskej podnikateºskej
spolupráce. Na ak˘ch princípoch
máte postaven˘ podnikateºsk˘ vzÈah a aké v˘hody
vám priná‰a
Z. Szikszai: Na‰e podnikanie je zamerané na
takmer rovnakú ãinnosÈ, t. j. na zásobovanie
poºnohospodárskych subjektov mechanizáciou,
patriãn˘mi náhradn˘mi dielmi a na poskytovanie
servisu opráv. V tejto ãinnosti máme stále
viac spoloãn˘ch aktivít – väã‰inu strojov aj náhradn˘ch
dielov zabezpeãujeme z t˘ch ist˘ch
zdrojov, ão je samozrejme z pohºadu vyjednávania
podmienok dodávok oveºa v˘hodnej‰ie.
Zs. Harsányi: Spolupráca na‰ich dvoch spoloãností
je od zaãiatkov zaloÏená na princípe vzájomn˘ch
v˘hod. Uskutoãnili sme v oboch krajinách
prieskum potreby poºnohospodárskej
techniky resp. náhradn˘ch dielov, a tak získané
hodnoty potrebného mnoÏstva boli podkladom
na dosiahnutia najlep‰ích moÏn˘ch podmienok
od dodávateºov, ão jednoznaãne prispelo stále k
dôkladnej‰iemu, cieºavedomému plánovaniu a
pomohlo k maximálnej pripravenosti na jednotlivé
sezónne práce poºnohospodárov.
Ako vidíte problematiku zniÏovania nákladov
pri technike v poºnohospodárstve
Z. Szikszai: Jednoznaãne cez zniÏovanie spotreby
pohonn˘ch hmôt. Je to téma zaujímavá pre
‰etrenie finanãn˘ch prostriedkov, a ak chcete, aj
pre ekológiu. KaÏdé jedno percento u‰etrené na
nafte znaãí v podmienkach na‰ich veºk˘ch podnikov
úsporu asi 3 300 eur.
Dipl. Ing. Zoltán SZIKSZAI (vºavo) a Dipl. Ing. Zsolt HARSÁNYI (vpravo).
LenÏe ako sa k tak˘mto v˘sledkom dopracovaÈ
Pomáha nová technika
Z. Szikszai: Áno, technika u‰etrí mnoÏstvo nafty.
Ak porovnáme staré a viacroãné stroje s nov˘mi,
dostaneme sa k markantn˘m v˘sledn˘m
rozdielom.
Zs. Harsányi: Podºa nás je najschodnej‰ou cestou
okrem úspory pohonn˘ch hmôt zniÏovanie
celkov˘ch nákladov, keìÏe cenu komodít neovplyvníme.
Sú to známe fakty. Z na‰ich skúseností
vypl˘va, Ïe v mechanizácii sa skr˘vajú znaãné
rezervy v optimálnom nasadení strojov, napr.
v˘hodnej‰ie agregovanie alebo efektívny pohyb
strojov ãi optimálne vyuÏitie pracovného ãasu.
Zlep‰ovaÈ tieto ãinnosti vyÏaduje dôkladnú anal˘zu
modern˘mi monitorovacími prostriedkami
zaloÏen˘mi na báze GPS a prenosov signálov.
âarovné slovíãko telematika, ako hovorí wikipedia,
kombinuje spracúvanie údajov so zobrazovacími
a in˘mi oznamovacími systémami a
prostriedkami.
Je nám známe, Ïe va‰e firmy dlhodobo spolupracujú
s v˘znamnou svetovou spoloãnosÈou
AGCO-Fendt, v˘robcom vynikajúcej poºnohospodárskej
techniky. Aké novinky chystá
menovaná spoloãnosÈ a aké vízie pripravuje
Zs. Harsányi: V˘robca FENDT ponúka nové
inovované modely v kaÏdom rade od 200 do 900
konsk˘ch síl. Z t˘chto nov˘ch traktorov by sme
chceli upriamiÈ pozornosÈ predov‰etk˘m na najsilnej‰í
model radu 900, FENDT 939 Vario, s
ktor˘mi sa dá dosiahnuÈ maximálny v˘kon aÏ
390 koní. Prevodovka je plynulá (Vario). PretoÏe
emisné normy sú veºmi prísne, disponuje
traktor systémom SCR. Jeho hlavnou v˘hodou
je zníÏenie emisií NOx, ako aj zníÏenie spotreby
pohonn˘ch hmôt.
Z. Szikszai: AGCO Fendt predstavil aktuálnu
novinku na tlaãovej konferencii „FENDT mediálna
kampaÀ 2012,“ spojenej s praktick˘m
Ste predajcovia poºnohospodárskej techniky.
Aká je situácia na trhu v rámci EÚ
Z. Szikszai: BohuÏiaº aj u nás aj v Maìarsku
predaj stagnuje, naproti tomu napríklad v Nemecku
je nárast predaja traktorov o 25 %. Preto
som privítal reakciu nového vedenia Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
na ãele s ministrom ªubomírom Jahnátkom,
ktor˘ prisºúbil poºnohospodárom znev˘hodnen˘m
v tomto roku v˘razn˘m suchom, Ïe dostanú
od ‰tátu návratnú pomoc.
Koncept ovládania dvoch traktorov jedn˘m vodiãom .
Maìarsko je ãlenom v˘znamnej európskej
organizácie obchodníkov poºnohospodárskej
techniky CLIMAR, ktorého, ako je nám známe,
ste viceprezidentom. Máte vedomosÈ o
tom, preão SR nie je ãlenom tejto organizácie
Zs. Harsányi: Pokiaº viem, dôvodom je údajne
vysok˘ ãlensk˘ poplatok. Preto som sa uÏ
skontaktoval s viceprezidentom vá‰ho Agrionu
Ing. Matejoviãom, a je len otázkou ãasu, kedy
SR vstúpi do Climaru. Bolo by to pre slovenské
firmy mimoriadne uÏitoãné, keìÏe v‰etky vízie
a trendy predaja a v˘voja poºnohospodárskej
techniky sa prerokúvajú na tomto fóre, kde
predná‰ajú najväã‰í svetoví predajcovia.
7

V L Á D A
S R
MoÏno nie je potrebné dováÏaÈ tak˘ objem poºnohospodárskeho tovaru ako dováÏame, moÏno by
sme väã‰iu ãasÈ dokázali vyprodukovaÈ aj na Slovensku. Minister pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky ªubomír JAHNÁTEK sa s elánom pustil do rie‰enia problémov
v rezorte pôdohospodárstva a zmapoval dôleÏité oblasti a moÏnosti slovensk˘ch poºnohospodárov.
·ir‰ie stanovisko poskytuje pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.
PracovaÈ a produkovaÈ...
Aké sú priority ministerstva pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka, na ãom môÏete
stavaÈ a ão môÏete vyuÏiÈ pri rozvoji pôdohospodárstva
z predchádzajúceho obdobia
KeìÏe sa v predchádzajúcom období menili
ministri pôdohospodárstva veºmi ãasto a
s nimi sa zakaÏd˘m zmenili aj priority rezortu,
je iba veºmi málo vecí, ktoré by nepotrebovali
nov˘ prístup.
Jednoznaãnou prioritou rezortu do budúcnosti
je obnova rastlinnej a Ïivoãí‰nej v˘roby
a prepojenie prvov˘roby so spracovateºsk˘m
sektorom, priãom je nevyhnutné posilniÈ
systém odbytu, ãi uÏ od prvov˘robcov
smerom k spracovateºom, resp. z potravinárskeho
priemyslu smerom k obchodu. Máme
tieÏ v úmysle obnoviÈ poºnohospodársku v˘robu
na dedinách, s ãím súvisí podpora predaja
z dvora. Jednou z priorít je vytvorenie,
resp. zv˘‰enie pracovn˘ch miest v agrosektore,
zv˘‰enie podielu slovensk˘ch v˘robkov
v obchodn˘ch sieÈach a pre obãanov zabezpeãenie
kvalitn˘ch a bezpeãn˘ch potravín.
V neposlednom rade je na‰ou úlohou usilovaÈ
o zrovnoprávnenie dotácií pre slovensk˘ch
v˘robcov, aby boli schopní konkurovaÈ
vo v˘robe a na trhu.
Je pravda, Ïe slovenskí producenti sa len
ÈaÏko dostávajú na domáci trh, aj napriek
tomu, Ïe ich v˘robky sú ãasto kvalitnej‰ie
ako tie dováÏané Ako je moÏné docieliÈ
prav˘ opak
Do urãitej miery je pravdou, Ïe na‰i producenti
potravín sa ÈaÏko dostávajú so svojimi
v˘robkami do obchodnej siete. âasto je to
dané aj ekonomicky v˘hodnej‰ím postavením
obchodn˘ch reÈazcov voãi domácim dodávateºom
potravín a podmienkami, ktoré obchodné
reÈazce predkladajú svojim slovensk˘m
dodávateºom pri uzatváraní zmlúv. Treba
si tieÏ uvedomiÈ, Ïe v prípade reÈazcov
pôsobiacich na slovenskom trhu, s v˘nimkou
jedného slovenského, ide v˘luãne o nadnárodné
spoloãnosti so silnej‰ím ekonomick˘m
zázemím. Na druhej strane si treba uvedomiÈ
aj kúpyschopnosÈ slovenského obyvateºstva,
ktoré i napriek tomu, Ïe má záujem o
slovenské v˘robky, pri samotnom nákupe patriotizmus
úplne vylúãi a spotrebiteº sa v koneãnom
dôsledku rozhodne podºa ceny, bez
ohºadu na pôvod v˘robku, ãi jeho kvalitatívne
aspekty. Je veºmi potrebné zvy‰ovaÈ osvetovú
kampaÀ medzi na‰imi spotrebiteºmi, ktorej
cieºom je ovplyvniÈ nákupné správanie sa
spotrebiteºov a stabilizovaÈ spotrebiteºské návyky
v prospech domácich v˘robkov, a tak
zv˘‰iÈ podiel slovensk˘ch v˘robkov na pultoch
obchodov.
S k˘m spolupracujete v oblasti v˘skumu
V oblasti potravinárstva ministerstvo spolupracuje
s V˘skumn˘m ústavom potravinárskym
a V˘skumn˘ ústavom ekonomiky poºnohospodárstva
a potravinárstva.
Do akej miery je Slovensko závislé od dovozu
mäsa a mäsov˘ch v˘robkov, nie je
v˘hodné posilÀovaÈ aj Ïivoãí‰nu v˘robu
na Slovensku
Miera závislosti Slovenska od dovozu mäsa
vypl˘va zo súãasného stavu v chove hovädzieho
dobytka, kde ani v roku 2011 nedo‰-
lo k v˘razn˘m zmenám a bol zaznamenan˘
pokles celkového poãtu, aj napriek medziroãnému
nárastu poãtu dojãiacich kráv na úkor
dojn˘ch kráv. Ukazovatele reprodukcie základného
stáda a reprodukãné vlastnosti dobytka
zostávajú na nízkej úrovni. Podobná je
aj situácia v chove o‰ípan˘ch, kde je medziroãn˘
pokles aÏ o 15,6 %. Nepriaznivá situá-
8

V L Á D A
S R
cia bola zaznamenaná aj v chove hydiny, kde
medziroãne dochádza k v˘raznému poklesu.
Urãitá stabilizácia nastala len v chove oviec.
Z toho vypl˘va, Ïe ponuka Ïivoãí‰nych
v˘robkov sa v roku 2011 v porovnaní s rokom
2010 zníÏila. Celková domáca produkcia
mäsa sa na celkovej ponuke podieºala len
45,4 %, priãom z jednotliv˘ch druhov mäsa
najv˘raznej‰ie pokr˘vala domáca produkcia
ponuku kozieho (na 100,0 %) a ovãieho mäsa
(na 94,7 %). Pri rozhodujúcich druhoch mäsa
je podiel nepriaznivej‰í. Pri hovädzom mäse
tvorila domáca produkcia 64,7 % z ponuky,
pri hydinovom mäse 44,3 %, pri bravãovom
mäse len 42,7 % a vodná hydina absentuje
úplne.
MôÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe Slovenská republika
je závislá od dovozu mäsa, s v˘nimkou HD
a oviec. Preto, ako som uÏ spomenul v rámci
prvej otázky, prioritou rezortu je obnoviÈ Ïivoãí‰nu
prvov˘robu a prepojiÈ ju so spracovateºsk˘m
priemyslom.
Sú podmienky pre farmára na Slovensku
nastavené tak, aby sa svojou prácou uÏivil
a bol aj ziskov˘
V súãasnosti sú v platnosti nariadenia vlády
ã. 360/2011, ktor˘m sa ustanovujú hygienické
poÏiadavky na priamy predaj a dodávanie
malého mnoÏstva prvotn˘ch produktov rastlinného
a Ïivoãí‰neho pôvodu a dodávanie
mlieka a mlieãnych v˘robkov koneãnému
spotrebiteºovi a in˘m maloobchodn˘m prevádzkarniam
a nariadenie vlády ã. 359/2011,
ktor˘m sa ustanovujú poÏiadavky na niektoré
potravinárske prevádzkarne a na malé
mnoÏstvá. Tieto nariadenia vlády umoÏÀujú
farmárom predávaÈ ich produkty a v˘robky
priamo koneãnému spotrebiteºovi, bez sprostredkovateºa
predaja, ãím sa nezvy‰uje cena
o marÏe a stáva sa tak konkurencieschopnej-
‰ou. Nariadenie dovoºuje zriaìovaÈ malé bitúnky
a rozrábkarne a t˘m ponúkaÈ spotrebiteºom
vysokohodnotné, kvalitné a ãerstvé slovenské
produkty a potraviny ão prispieva aj
k rozvoju regiónov. Tak˘mto spôsobom si
farmári môÏu pomôcÈ pri zvy‰ovaní obratu a
zisku.
Myslíte si, Ïe staãí zv˘‰iÈ kúpu slovensk˘ch
potravín a poºnohospodárskych v˘robkov
aby sa zv˘‰ila ich kvalita a zdravie obyvateºov
Pre potravinársky priemysel musí byÈ trval˘m
cieºom garantovanie a postupné zvy‰ovanie
kvality vyroben˘ch potravín. Kvalitné
potraviny sú základom pre zdravie obyvateºstva,
samozrejme v súãinnosti s vyváÏenou
stravou a zdrav˘m Ïivotn˘m ‰t˘lom. Je preto
potrebné so spotrebiteºom komunikovaÈ
otázky kvality a bezpeãnosti potravín.
V ãom je v˘znamná novela zákona o potravinách
Poslednou novelou zákona o potravinách
(zákon ã. 349/2011 Z. z. zo 14. septembra
2011) bol zru‰en˘ Potravinov˘ kódex Slovenskej
republiky a do konca tohto roku má byÈ
nahraden˘ v‰eobecne záväzn˘mi právnymi
predpismi (vyhlá‰kami).
Do zákona boli doplnené podmienky
umiestÀovania potravín na trh prostredníctvom
internetového predaja (tzv. predaj na
diaºku). Bola zru‰ená spolupráca Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky a Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky pri spracúvaní vykonávacích
predpisov k zákonu, ako aj ich spoloãné
vydávanie. Boli upravené v˘‰ky pokút
za neplnenie ustanovení zákona o potravinách
a ostatn˘ch predpisov t˘kajúcich sa potravín,
a to predov‰etk˘m podºa zaradenia
prevádzkovateºa potravinárskeho priemyslu
podºa veºkosti prevádzkarne (malí, strední
alebo veºkí prevádzkovatelia). TaktieÏ bolo
vykonané nové prerozdelenie v˘‰ky pokút
za nedodrÏanie jednotliv˘ch poÏiadaviek. Zo
zákona boli vypustené ustanovenia t˘kajúce
sa tabakov˘ch v˘robkov.
Prax v‰ak ukazuje, Ïe je nevyhnutné urobiÈ
nové úpravy v zákone o potravinách, predov‰etk˘m
v ãasti postupov ·VPS SR pri
odhalení nebezpeãn˘ch potravín, pri udeºovaní
pokút a súvisiacich správnych konaní. Potrebujeme
do zákona o potravinách dostaÈ
väã‰iu razanciu v oblasti kontroly kvality a
bezpeãnosti potravín na v‰etk˘ch stupÀoch ich
uvádzania na trh.
9

P O T R A V I N Á R S K Y P R I E M Y S E L
Nielen hydinársky priemysel má na Slovensku svoju tradíciu a svoje stále miesto. Nárast lacného importu
zo zahraniãia, ãi uÏ v mrazenej forme z Brazílie, chladenej z Poºska, i „‰Èavnatej“, vodou dopichovanej aÏ
do 40 % hmotnosti, mal za následok úpadok odvetvia, zatvorenie fariem chovateºmi, ako aj spracovateºsk˘ch
závodov. Aktuálna kapacita spracovateºskej v˘roby, ktorá by dokázala pokryÈ viac ako 80 % spotreby
domáceho obyvateºstva, je vyuÏitá na polovicu, priãom hydinárske farmy vynechávajú nasadenie hydiny
v urãit˘ch ãastiach roku kvôli balansovaniu na hranici rentability.
K posledn˘m spracovateºom na Slovensku, ktorí reálne spracúvajú hydinu zo slovensk˘ch chovov a pracujú s
ãerstvou surovinou aj v rámci mäsov˘ch v˘robkov, je spoloãnosÈ HYZA, a. s., so sídlom v Topoºãanoch. Hovoríme
s Karolom PONESZOM, generálnym riaditeºom spoloãnosti HYZA, a. s.
Nielen hydinársky
priemysel na Slovensku
Myslíte si, Ïe hydinársky priemysel e‰te má
‰ancu vrátiÈ sa k pôvodn˘m objemom produkcie,
alebo na to je uÏ neskoro Podarí sa konsolidovaÈ
toto odvetvie
Hydinársky priemysel má na Slovensku svoje
stále miesto, priãom som presvedãen˘, Ïe
spoloãn˘mi silami sa nám podarí pripraviÈ podmienky
pre návrat pôvodnej produkcie, ktorá tu
bola viac ako 10 rokov dozadu. Uvedomujeme
si, Ïe nestaãí o problémoch len hovoriÈ, dôleÏité
je priná‰aÈ stále nové a nové rie‰enia, ktoré
majú potenciál zmeniÈ aktuálny stav, pretoÏe nikoho
tento problém netrápi viac neÏ samotn˘ch
hydinárov, ktorí poznajú v˘voj trhu a prostredia
najlep‰ie.
Spustili sme viaceré aktivity na zlep‰enie situácie,
zapojili sme sa do existujúcich projektov,
ktoré uÏ beÏia, a podporujeme ich; zároveÀ sa
snaÏíme pravidelne informovaÈ médiá o aktuálnom
stave a v˘voji.
Príchodom na ãelo spoloãnosti HYZA, a. s., ste
rozpútali ostrú komunikáciu v informovaní o
problémoch slovenského hydinárskeho priemyslu.
Sú uÏ spotrebitelia dostatoãne informovaní
OdráÏa sa to na predajn˘ch ãíslach
Spotrebiteº je na zaãiatku aj na konci, preto-
Ïe on rozhoduje, ktor˘ v˘robok sa z pultu dostane
do jeho nákupného ko‰íka. Na rozhodnutie samozrejme
vpl˘va mnoÏstvo faktorov, ãi uÏ vplyvov
z médií, okolia a na záver z pultu, ãi uÏ formou
proma, obalu alebo ceny.
Na zaãiatku sme spotrebiteºa upozornili na kritickú
situáciu v upadajúcom objeme slovenskej
hydiny na trhu, aby sa spotrebiteº zaãal zaujímaÈ
o pôvod v˘robku, ktor˘ kupuje. ZároveÀ spolupracujeme
s projektmi spoloãenskej zodpovednosti,
ktoré sú zaloÏené na vzdelávaní spotrebiteºa:
Znaãka kvality SK a Kvalita z na‰ich regiónov,
ktoré pomáhajú spotrebiteºom orientovaÈ sa
na pulte. Ide o vzdelávacie projekty, ktoré vedú
spotrebiteºov k preferencii na Slovensku vyroben˘ch,
vychovan˘ch resp. vypestovan˘ch potravín,
ãím podporujú domácu ekonomiku, zamestnanosÈ
v regióne, aj kúpyschopnosÈ obyvateºstva.
Vplyv na predaj je pomal˘ a postupn˘.
Denne spracujeme viac ako 100 000 ks hydiny
do kvalitn˘ch v˘robkov, ktoré by sme radi
umiestnili v‰etky na slovensk˘ trh namiesto veºkej
ãasti importovanej hydiny a v˘robkov, ão ani
zìaleka nezodpovedajú kvalite na Slovensku
vyrobenej. Evidentn˘m dôkazom sú alarmujúce
v˘sledky ãoraz ãastej‰ích kontrol dováÏan˘ch
v˘robkov zo zahraniãia, priãom takmer
50 % dovozcov poru‰uje legislatívu.
Pre nás úplne nepochopiteºn˘ je laxn˘ prístup
úradov v zahraniãí v reakcii na pouÏívanie technickej
posypovej soli v potravinách, o ãom vedela
podºa v˘stupov z médií aj prokuratúra, ktorá
nekonala.
Aké ìal‰ie kroky majú potenciál pomôcÈ rastu
slovenského poºnohospodárstva a potravinárstva
Potravinárstvo na Slovensku sa nachádza v
ÈaÏkej kríze. Potravinová sebestaãnosÈ Slovenska
je dávnou minulosÈou, viaceré odvetvia bojujú o
svoj hol˘ Ïivot. Je na správnych rozhodnutiach
v‰etk˘ch zainteresovan˘ch subjektov, od obãanov
cez v˘robné a spracovateºské spoloãnosti,
obchodníkov aÏ po vládu, ako r˘chlo sa tento
stav zaãne meniÈ k pozitívnemu v˘voju a návratu
k potravinovej sebestaãnosti a k zv˘‰eniu zamestnanosti
v potravinárskom a poºnohospodárskom
priemysle na Slovensku.
UÏ nastavené kontroly dovezeného tovaru sú
správnym krokom. ZároveÀ treba aktualizovaÈ legislatívu
a zv˘‰iÈ kompetenciu kontroln˘ch orgánov,
‰tátnej aj regionálnej veterinárnej a potravinovej
správy, ako aj polície, aby sa nestalo,
Ïe otoãen˘ prepravca sa následne pokúsi o návrat
do krajiny dvoma in˘mi hraniãn˘mi prechodmi.
Jedine relevantná penalizácia a vymo-
ÏiteºnosÈ penalizácie nastaví kvalitu dovozcov aj
kvalitu dováÏan˘ch potravín na úroveÀ legislatívy,
ktorá je nastavená pre slovensk˘ch potravinárov.
V spoloãnosti HYZA, a. s., máme stály
nezávisl˘ veterinárny dozor poãas celého v˘robného
procesu, ãím je zabezpeãená neustála
kontrola. V ãerstvom chladenom stave predávame
80 % objemu, priãom dokáÏeme zabezpeãiÈ
kvalitnú hydinu nielen na pulty predajní, ale aj
do gastronomick˘ch a ‰kolsk˘ch jedální. Aktuálne
je väã‰ina gastronomick˘ch prevádzok nastavená
na prípravu jedál z mrazen˘ch surovín,
na ão viackrát negatívne poukazovali aj v relácii
„Áno ‰éfe!“, priãom zmeniÈ gastronómiu na
vyuÏívanie ãerstv˘ch surovín bude nároãné.
Mnohé z re‰taurácií v‰ak uÏ na tento trend prechádzajú
a preferujú ãerstvé suroviny.
Pri ‰tátnom a ‰kolskom stravovaní sú potrebné
zmeny v nastavení v˘berov˘ch konaní, kde
je doteraz prioritnou poÏiadavkou pri v˘bere
dodávateºa cena, bez poÏiadavky na vzorky surovín
a zabezpeãenie stálej identity dodávanej suroviny,
ão má za následok dodávanie mrazenej
hydiny od rôznych spracovateºov z rôznych kútov
sveta vrátane Poºska, Francúzska ãi Brazílie.
PripravovaÈ jedlá z mrazenej suroviny, ktorá
precestovala polovicu sveta, z krajín ktoré podporujú
rozvoj geneticky modifikovan˘ch poºnohospodárskych
plodín vrátane kukurice a ostatn˘ch
obilnín pre na‰e deti, povaÏujeme za alarmujúce.
Odkiaº pochádza hydina, ktorá sa spracúva
v HYZE
Hydinu nakupujeme z kontrolovan˘ch slovensk˘ch
fariem sãasti v rámci skupiny Agrofert,
sãasti zo súkromn˘ch fariem. Dlhodobo spolupracujeme
s dodávateºmi, ãím dokáÏeme zabezpeãiÈ
stálu kvalitu dodávanej hydiny. Hydinu
chladíme vzduchom, spracovanie prebieha vo
v˘robnej hale chladenej pod 10 °C pri dodrÏaní
v‰etk˘ch legislatívnych poÏiadaviek a do predajní
ju distribuujeme do 12 aÏ 24 hodín.
10

P O T R A V I N Á R S K Y P R I E M Y S E L
PENAM – spoºahlivá a r˘chla
dodávka ãerstvého peãiva
SpoloãnosÈ PENAM SLOVAKIA, a. s., so sídlom v Nitre pôsobí
na slovenskom trhu od roku 2006 a radí sa medzi popredn˘ch slovensk˘ch
v˘robcov pekárensk˘ch a mlynsk˘ch v˘robkov. PENAM SLOVAKIA, a. s.,
pre svojich obchodn˘ch partnerov zabezpeãuje spoºahlivú a r˘chlu dodávku
ãerstvého peãiva skoro na celom území Slovenska.
SpoloãnosÈ PENAM sa zúãastnila v roku
2012 uÏ druh˘ raz na projekte spoloãenskej
zodpovednosti s názvom Kvalita z na‰ich regiónov,
ktor˘ podporuje lokálne slovenské
v˘robky. Do tohto projektu sa na‰a spoloãnosÈ
zapojila hlavne preto, aby sme podporili predaj
slovensk˘ch v˘robkov. Slovensko je krajina,
kde podiel slovensk˘ch produktov na
pultoch predajní tvorí jeden z najmen‰ích podielov
v Európe, iba necel˘ch 50 %, a tento
podiel neustále klesá. E‰te v roku 2011 bolo
v obchodoch 50 % slovensk˘ch v˘robkov,
dnes ich je podºa prieskumu uÏ len 46 %. Pod-
ºa Eurostatu v susednom âesku predávajú
77 % domácich v˘robkov, Maìarsku 78 % a
Poºsku 87 %, v západn˘ch krajinách EÚ je
tento podiel e‰te vy‰‰í. Dôvodom, preão je to
tak, je nízka kúpyschopnosÈ obyvateºstva,
ktoré síce deklaruje záujem kupovaÈ slovenské
potraviny, ale reálne siaha na pulte po v˘robkoch
s najniωou cenou. Aj keì sa táto problematika
momentálne pekárenského sortimentu
priamo net˘ka, pretoÏe túto komoditu
dovozy ovplyvÀujú najmenej, neustále klesajúca
zamestnanosÈ v potravinárskom priemysle,
nekonkurencieschopnosÈ agrárneho
sektora aj vìaka diskriminácii pristupujúcich
ãlensk˘ch krajín v agrosektore, nízke platy,
rast nezamestnanosti spôsobujú, Ïe celkovo
klesá spotreba hlavne domácich potravín. Dôsledkom
tejto politiky je, Ïe na Slovensku vymizol
úplne chov o‰ípan˘ch, klesajú stáda
hovädzieho dobytka, ãi sú problémy s chovom
hydiny. Ak upadá potravinárstvo, z farmárov
sa stávajú v˘vozcovia lacn˘ch surovín a pridaná
hodnota sa vytvára mimo Slovenska.
Vytvára to potom priestor priná‰aÈ na pulty na-
‰ich obchodov prebytky z ostatn˘ch krajín
EÚ, ktoré si tak vyrie‰ia problémy so zamestnanosÈou,
k˘m na Slovensku klesá zamestnanosÈ,
kúpyschopnosÈ, konkurencieschopnosÈ
aj t˘ch potravinárskych firiem, ão produkujú.
Spoloãná poºnohospodárska politika (SPP)
EÚ ovplyvÀuje ekonomiku konkrétnej krajiny
a spravodlivé podporné mechanizmy sú
dôleÏité pre v‰etky nové ãlenské ‰táty vrátane
SR. Pre Slovensko je dôleÏité zabezpeãenie
potravinovej bezpeãnosti, zv˘‰enie sebestaãnosti
vo v˘robe potravín aspoÀ na úroveÀ
okolit˘ch ‰tátov, zvy‰ovanie zamestnanosti
v agropotravinárskom komplexe. Toto
v‰etko by mali byÈ priority, ktoré by mali byÈ
nastavené v súlade so SPP EÚ tak, aby sa zabezpeãil
vyváÏen˘ a trvalo udrÏateºn˘ rozvoj
agrárneho sektora a vidieka v celej EÚ na báze
objektívnosti, spravodlivosti a rovnakého zaobchádzania
s poºnohospodármi v‰etk˘ch
ãlensk˘ch krajín EÚ, nie iba rie‰iÈ jeho problémy
na úkor nov˘ch ãlensk˘ch krajín. V
tomto by mali byÈ jednotné v‰etky zloÏky
agrosektora a bojovaÈ za to, aby SPP EÚ nebola
diskriminujúca a zabezpeãila vyváÏen˘
a trvalo udrÏateºn˘ rozvoj agrárneho sektora
a vidieka v celej EÚ, ão súãasné návrhy EK
nezabezpeãujú.
Gabriela Pyteºová
v˘konná riaditeºka PENAM SLOVAKIA
SpoloãnosÈ PENAM SLOVAKIA, a. s.,
je dcérskou spoloãnosÈou spoloãnosti PE-
NAM, a. s. (âeská republika). PENAM
SLOVAKIA, a. s., na slovenskom trhu prevádzkuje
6 pekární, 4 mlyny a má vlastnú
sieÈ maloobchodn˘ch predajní s peãivom
pod znaãkou Penam. SpoloãnosÈ vyrobila
v roku 2011 40-tisíc ton peãiva a
142-tisíc ton múky.
SpoloãnosÈ PENAM SLOVAKIA, a. s.,
ponúka v portfóliu ‰irok˘ sortiment kvalitn˘ch
a chutn˘ch pekárskych v˘robkov
od ãerstvého peãiva po peãivo trvanlivé,
cukrárske v˘robky a taktieÏ mlynské v˘robky.
V roku 2011 sme uviedli na trh
svoje produkty v novom dizajne – kvalitn˘ch
a originálnych obaloch s novou grafikou
vychádzajúcou z papierov˘ch vreciek.
Kompletn˘ redizajn má dvojité poslanie:
pripomína, Ïe akékoºvek peãivo si
zachováva prvotriednu ãerstvosÈ a vyuÏitím
tvárí zamestnancov spoloãnosti
zdôrazÀuje, Ïe za v˘robou peãiva sa skr˘vajú
desiatky tvárí a rúk, ktoré ich pre zákazníkov
vyrábajú. Na obaloch sú skutoãní
zamestnanci zachytení pri práci poãas
dÀa, i noci. Zamestnanci PENAMu dávajú
denne do v˘robkov to najlep‰ie, ão vedia,
a to chce znaãka Penam odovzdaÈ tisícom
zákazníkov, ktorí si ich v˘robky kupujú,
aby si kaÏd˘ mohol pochutnaÈ na
svojom obºúbenom koláãi ãi chlebe s vedomím,
Ïe ho pre neho v PENAMe ºudia
upiekli s náleÏitou starostlivosÈou.
11

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR
Návrh súãasnej reformy spoloãnej poºnohospodárskej politiky na obdobie 2014 – 2020 je v súãasnosti
diskutovaná téma, ku ktorej sa vyjadrila aj Rada ministrov pre poºnohospodárstvo v júli 2012 v Bruseli. Bliωie
informácie priná‰ame v rozhovore so ‰tátnou tajomníãkou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Magdalénou LACKOVOU-BARTO·OVOU. Pripravila redaktorka Anna Komová.
Spoloãná poºnohospodárska politika
Z ãoho sa vychádza pri návrhu pripravovanej
spoloãnej poºnohospodárskej politiky
Priebeh verejnej diskusie o spoloãnej poºnohospodárskej
politike po roku 2013 sa zaãala uÏ
v marci 2010, keì Komisia uviedla stratégiu nazvanú
„Európa 2020“. Následne v apríli 2010
otvoril komisár pre poºnohospodárstvo a rozvoj
vidieka Dacian Cioloş verejnú diskusiu s otázkou
„Ak˘ je vበnázor“. Táto verejná diskusia
bola ukonãená v júni 2010, kde Komisia zaevidovala
vy‰e 5 000 príspevkov. Koneãn˘ dokument,
ktor˘ zah⁄Àal oficiálne príspevky ãlensk˘ch
krajín EÚ, ale aj príspevky ‰irokej verejnosti
bol predloÏen˘ na konferencii venovanej
k budúcnosti SPP po roku 2013. V˘sledkom diskusie
bol dokument Oznámenie Komisie Európskemu
parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu
a sociálnemu v˘boru a V˘boru
regiónov „Spoloãná poºnohospodárska politika
do roku 2020: zvládnutie budúcich v˘ziev v
oblasti potravín, prírodn˘ch zdrojov a území“.
V uvedenom oznámení boli naãrtnuté aj moÏnosti,
ako reagovaÈ na v˘zvy, ktoré sa t˘kajú poºnohospodárstva
a vidieckych oblastí, a t˘m
splniÈ ciele stanovené pre spoloãnú poºnohospodársku
politiku.
Ak˘ je cieº reformy, preão je dôleÏité aj zr˘chliÈ
proces integrácie environmentálnych po-
Ïiadaviek
Z pohºadu Komisie na to, aby reforma SPP rie-
‰ila hospodárske, environmentálne, územné problémy
a problémy súvisiace so zmenou klímy, sa
musia ciele reformy sústrediÈ na tieto oblasti:
• zameranie opatrení SPP na zv˘‰enie produktivity
a konkurencieschopnosti odvetvia poºnohospodárstva
prostredníctvom:
– zlep‰enia funkãnosti poradenského systému
a vytvorenia sietí (poºnohospodárov,
poradcov, v˘skumníkov, potravinárskych
podnikov, spotrebiteºov atì.) s cieºom tvoriÈ
a prená‰aÈ znalosti a podporovaÈ inovatívne
prístupy pri poskytovaní financovania
pre projekty t˘kajúce sa opatrení na rozvoja
vidieka;
– povzbudzovania súÈaÏivého spoloãného
konania medzi poºnohospodármi s cieºom
podporiÈ úãinné vyuÏívanie prostriedkov,
rozvoj v˘robkov a ich marketing;
– poskytovania stimulov na vyuÏívanie nástrojov
riadenia rizika a stratégií aktívnej
prevencie;
– zlep‰ovanie v˘sledkov SPP v oblasti Ïivotného
prostredia a zmeny klímy prostredníctvom
zvy‰ovania poãtu poºnohospodárskych
oblastí vyuÏívajúcich poºnohospodárske
postupy, ktoré poskytujú prínosy v
oblasti ochrany Ïivotného prostredia a klímy
a podporujú ãlenské ‰táty a poºnohospodárov,
aby zaãali vyuÏívaÈ modernej‰ie
agroenvironmentálne opatrenia;
• zv˘‰enie úãinnosti a efektívnosti politiky prostredníctvom:
– opätovného vyváÏenia priamych platieb
podpory s cieºom lep‰ie zohºadniÈ cieº podpory
príjmov a v˘sledky v oblasti Ïivotného
prostredia;
– zniÏovania rozdielov úrovne priamych platieb
podpory medzi ãlensk˘mi ‰tátmi a
poºnohospodármi.
Zr˘chlenie procesu integrácie environmentálnych
poÏiadaviek do politiky SPP bolo odôvodnené
udrÏateºnosÈou Ïivotného prostredia.
V oblasti Ïivotného prostredia súvisia
hlavné hnacie sily pôsobiace na udrÏateºnosÈ
Ïivotného prostredia s intenzifikáciou v˘roby
v niektor˘ch oblastiach a súãasn˘m preru‰ením
a nedostatoãn˘m hospodárením s
pôdou v in˘ch oblastiach, ako aj so zmenou
modelov vyuÏívania pôdy a poºnohospodárskych
a lesníckych postupov.
Environmentálna udrÏateºnosÈ poºnohospodárskej
ãinnosti súvisí s rozhodnutiami poºnohospodára
o tom, ãi vyrábaÈ a ão a ako vyrábaÈ,
zatiaº ão trhové ceny nezohºadÀujú vonkaj‰ie
faktory spojené s poºnohospodárskou v˘robou
a ponuka environmentálnych verejn˘ch statkov
je v mnoh˘ch prípadoch nedostatoãná. Mimoriadne
dôleÏité to je preto, Ïe poºnohospodárska
ãinnosÈ vyvíja na Ïivotné prostredie veºk˘ tlak.
Naproti tomu urãité systémy poºnohospodárskej
ãinnosti a urãité postupy, ako napríklad
extenzívny chov hospodárskych zvierat a zmie-
‰ané systémy, systémy tradiãn˘ch trval˘ch plodín
alebo organické poºnohospodárstvo, majú
osobitne priazniv˘ vplyv na Ïivotné prostredie
a ciele v oblasti klímy.
Navrhuje sa preto, Ïe SPP by mala na tieto
problémy reagovaÈ lep‰ím zosúladením svojich
cieºov s ostatn˘mi politikami EÚ a náleÏit˘m
prispôsobením svojich opatrení. Stratégia biodiverzity
EÚ do roku 2020 vyÏaduje na splnenie
ambiciózneho hlavného cieºa EÚ ìal‰iu integráciu
biodiverzity do kºúãov˘ch odvetví,
ak˘mi sú napríklad poºnohospodárstvo a lesné
hospodárstvo. Stratégia Európa 2020 ustanovuje
zníÏenie emisií skleníkov˘ch plynov ako jeden
z piatich prvorad˘ch cieºov EÚ.
Akú úlohu hrá v reforme ochrana Ïivotného
prostredia a klímy
Ochrana Ïivotného prostredia a klímy má
veºmi podstatné miesto v reforme spoloãnej
poºnohospodárskej politiky, ktoré svojou v˘znamnosÈou
nadväzuje na súãasne programové
obdobie. V˘znamné miesto a posilnenie pozície
ochrany Ïivotného prostredia a klímy nám prezentuje
uÏ spomínan˘ prvok ozelenenia, ktorého
zavedenie podstatn˘m spôsobom ovplyvní
súãasn˘ systém SPP a nastaví nároãnej‰ie podmienky
pre poskytnutie podpory v oboch pilieroch.
V rámci politiky rozvoja vidieka bude prvoradú
úlohu pri podpore udrÏateºného rozvoja
vidieckych oblastí a zabezpeãení environmentálnych
potrieb naìalej zohrávaÈ opatrenie
Agroenvironmentálne platby súvisiace s klímou.
K ochrane Ïivotného prostredia a zmier-
Àovaniu klímy budú podstatnou mierou taktieÏ
prispievaÈ opatrenia, ktoré sa realizujú aj v súãasnom
období ako Platby pre oblasti s prírodn˘mi
alebo in˘mi osobitn˘mi obmedzeniami
ktoré budú podliehaÈ novému vymedzeniu, Ekologické
poºnohospodárstvo ktoré sa bude realizovaÈ
ako samostatné opatrenie, ìalej Natura
2000 a Dobré Ïivotné podmienky zvierat. Pri
zmierÀovaní klímy budú zohrávaÈ dôleÏitú úlohu
aj lesnícke opatrenia, ktoré tvoria neoddeliteºnú
súãasÈ rozvoja vidieka.
Na ão budú slúÏiÈ priame platby, ako to bude
medzi ãlensk˘mi krajinami Európskej únie
Priame platby aj v novom programovacom
období vychádzajú s rámca orientovaného na
podporu konkurencieschopnosti, udrÏateºného
rozvoja a inovácií v odvetví a zameran˘ na rozvoj
podmienok, za ktor˘ch by jednotliví poºnohospodári
alebo poºnohospodári spoloãne mohli
lep‰ie ãeliÈ blíÏiacim sa hospodárskym a environmentálnym
úlohám.
Priame platby majú aj naìalej zabezpeãovaÈ
stály príjem, ão má viesÈ nielen k vyváÏenej‰iemu,
úãinnej‰iemu a spravodlivej‰iemu prerozdeleniu,
ale aktívne sa budú zameriavaÈ na urãit˘ch
príjemcov (mal˘ch majiteºov, poºnohospodárov
v regiónoch s prírodn˘mi obmedzeniami,
ohrozené odvetvia, nováãikov atì.).
DôleÏit˘m zameraním novej SPP v oblasti
priamych platieb predstavuje prvok ekologizácie.
Prvok ekologizácie má v EÚ tieÏ podporiÈ urãité
základné environmentálne postupy, zameriavaÈ
sa najmä na tie, ãasto najkonkurencieschopnej‰ie
poºnohospodárske statky, ktoré zru‰ili takéto
postupy, ako aj na tie, ktoré zvaÏujú, Ïe ich
s ohºadom na súãasné hospodárske tlaky zru‰ia.
12

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR
Zámerom novej politiky SPP je zniÏovanie
rozdielov úrovne priamych platieb medzi ãlensk˘mi
‰tátmi a poºnohospodármi.
V ãom sa plánuje zabezpeãiÈ lep‰í súlad so
stratégiou Európa 2020
Budúca politika rozvoja vidieka bude konzistentná
s politikou súdrÏnosti a k napæÀaniu hlavn˘ch
cieºov stratégie Európa 2020 bude prispievaÈ
prioritami zameran˘mi na:
• podporu prenosu znalostí a inovácií v poºnohospodárstve,
lesnom hospodárstve a vo vidieckych
oblastiach,
• posilnenie konkurencieschopnosti poºnohospodárstva
a posilnenie Ïivotaschopnosti poºnohospodárskych
podnikov,
• podporu organizácie potravinového reÈazca a
manaÏmentu rizika v poºnohospodárstve,
• obnovu, zachovanie a posilnenie ekosystémov
závisl˘ch od poºnohospodárstva a lesného
hospodárstva,
• propagáciu úãinného vyuÏívania zdrojov a
podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo
odolné voãi klimatick˘m zmenám v
poºnohospodárstve, potravinárstve a lesnom
hospodárstve,
• podporu sociálnej inklúzie, zmiernenie chudoby
a podporu hospodárskeho rastu vo vidieckych
oblastiach.
Stratégia Európa 2020 ustanovuje zníÏenie
emisií skleníkov˘ch plynov ako jeden z piatich
prvorad˘ch cieºov EÚ. V‰etky priority
budú zamerané aj na prierezové ciele politiky,
a to: inovácie, Ïivotné prostredie a zmier-
Àovanie zmeny klímy a prispôsobenie sa klimatick˘m
zmenám. Uvedené ciele a zameranie
budúcej politiky rozvoja vidieka na nové
v˘zvy priná‰a nasledujúce zmeny:
I. pilier SPP v oblasti priamych platieb sa má
staÈ v˘razne ekologickej‰ím.
II. pilier SPP sa navrhuje zahrnúÈ do spoloãného
Strategického rámca na úrovni EÚ, spoloãne
s Európskym fondom regionálneho rozvoja,
Európskym sociálnym fondom, Kohéznym fondom
a Európskym fondom pre námorníctvo a
rybné hospodárstvo. Na národnej úrovni to bude
maÈ podobu partnerskej zmluvy vrátane spoloãn˘ch
cieºov a pravidiel implementácie.
Zoznam individuálnych opatrení v rámci rozvoja
vidieka sa koncentruje, priãom jednotlivé
opatrenia budú slúÏiÈ k dosiahnutiu viacer˘ch
cieºov a priorít.
Vytvára sa samostatné opatrenie pre ekologické
poºnohospodárstvo, ktoré je v súãasnom období
implementované prostredníctvom opatrenia
agroenvironmentálne platby.
Navrhuje sa nové vymedzenie ostatn˘ch znev˘hodnen˘ch
území (LFA).
Do podpory v rámci druhého piliera sa zah⁄Àajú
aj nové oblasti, ako manaÏment rizík a európske
inovatívne partnerstvo pre produktivitu
a udrÏateºnosÈ v poºnohospodárstve, ktoré bude
zamerané na podporu efektívneho vyuÏívania
zdrojov a bude prepájaÈ v˘skum s poºnohospodárskou
praxou. V‰eobecne sa bude zameriavaÈ
na podporu inovácií. Partnerstvo bude fungovaÈ
na základe sietí operaãn˘ch skupín, ktoré budú
zodpovedné za inovaãné projekty.
K jedn˘m z hlavn˘ch tematick˘ch cieºov a
priorít po roku 2013 v nadväznosti na stratégiu
Európa 2020 bude patriÈ aj iniciatíva Leader,
ktorá predstavuje uÏitoãn˘ nástroj v rámci podpory
rozvoja vidieka nakoºko zohºadÀuje multisektorové
potreby endogénneho rozvoja a to
prístupom zdola – nahor. Leader v programovom
období 2014 – 2020 bude naìalej zohrávaÈ
kºúãovú úlohu, pokiaº ide o rozvoj vidieckych
oblastí a ‰írenie inovácií. Podporou prostredníctvom
prístupu Leader, ktorá bude konzistentná
a koordinovaná s podporou pre miestny rozvoj
dôjde k naplneniu priorít pre rozvoj vidieka, ktoré
sú v súlade so stratégiou Európa 2020.
Ak˘ v˘znam bude maÈ v spoloãnej poºnohospodárskej
politike v˘skum, spolupráca a
inovácia
Komisia vo svojej stratégii Európa 2020 zdôrazÀuje
kºúãovú úlohu v˘skumu a inovácií pri
príprave Európskej únie na budúce v˘zvy. V
usmerneniach pre „SPP do roku 2020“ sa inovácie
vyzdvihujú ako nevyhnutn˘ aspekt prípravy
poºnohospodárstva Únie na budúcnosÈ. „Rozpoãet
stratégie Európa 2020“ zah⁄Àa 4,5 miliardy
eur na v˘skum a v˘voj v oblasti potravinovej
bezpeãnosti, biohospodárstva a udrÏateºného
poºnohospodárstva.
Táto ústredná rola v˘skumu a inovácií sa ìalej
rozpracovala v hlavnej iniciatíve stratégie Európa
2020 „Únia inovácií“, v ktorej sa zavádza
koncept európskych partnerstiev v oblasti inovácií
(European Innovation Partnerships – EIP)
ako novej cesty na posilnenie inovácií. Vytvoril
sa pilotn˘ projekt európskeho partnerstva v
oblasti inovácií pre „aktívne a zdravé starnutie“.
Okrem toho sa uskutoãnili prípravné práce na
vytvorenie EIP pre „suroviny“, „úãinné vyuÏívanie
vody v Európe“, „poºnohospodárstvo“.
Európske partnerstvá v oblasti inovácií si kladú
za cieº prepojiÈ vedu a uplatÀovanie inovatívnych
prístupov v praxi. Rada zdôraznila potrebu,
aby EIP mali jasné zameranie, a dôleÏitosÈ
zapojenia sa ãlensk˘ch ‰tátov a úãinnej racionalizácie
existujúcich nástrojov.
V záujme lep‰ieho súladu so stratégiou Európa
2020, najmä s ohºadom na efektívnosÈ
zdrojov, bude nevyhnutné zlep‰iÈ poºnohospodársku
produktivitu prostredníctvom v˘skumu,
odovzdávania vedomostí, podpory spolupráce a
inovácií. Inovácia, rozvoj konkurencieschopn˘ch
podnikov a poskytovanie verejn˘ch statkov
obãanom EÚ sa povaÏujú za spôsoby, ako
zosúladiÈ SPP so stratégiou Európa 2020.
Ak˘ je rozdiel a preão má do roku 2014 nahradiÈ
reÏim jednotnej platby reÏimom základnej
platby jednotnej pre celú Európsku úniu
S cieºom zabezpeãiÈ lep‰ie rozdelenie podpory
medzi poºnohospodársku pôdu v Únii vrátane
v t˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch, ktoré uplatÀovali
reÏim jednotnej platby na plochu, by mal nov˘
reÏim základn˘ch platieb nahradiÈ reÏim jednotnej
platby, ktor˘ sa zaviedol v nariadení (ES) ã.
1782/2003 a ktor˘ zluãuje predchádzajúce mechanizmy
podpory do jediného reÏimu oddelen˘ch
priamych platieb.
ReÏim jednotnej platby, ktor˘ je v súãasnosti
uplatÀovan˘ v star˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch a iba
v dvoch nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch má byÈ od
roku 2014 nahraden˘ nov˘m reÏimom základnej
platby a ktor˘ budú povinné uplatÀovaÈ aj
ãlenské ‰táty v súãasnosti uplatÀujúce reÏim
jednotnej platby na plochu.
Skúsenosti získané uplatÀovaním reÏimu jednotnej
platby ukazujú, Ïe niektoré jeho hlavné
prvky by sa mali zachovaÈ vrátane urãovania
vnútro‰tátnych stropov a ãlenské ‰táty by tieÏ
mali naìalej prevádzkovaÈ národnú rezervu.
Aké budú kritériá rozdeºovania priamej podpory
medzi ãlenské ‰táty
V dôsledku postupného zaãlenenia rôznych
sektorov do reÏimu jednotnej platby a následného
obdobia na prispôsobenie poskytnutého
poºnohospodárom je ãoraz zloÏitej‰ie odôvodniÈ
existenciu v˘razn˘ch individuálnych rozdielov
vo v˘‰ke podpory na hektár, ktorá vypl˘va
z uplatnenia historick˘ch údajov.
Priame platby by sa preto mali medzi ãlenské
‰táty prerozdeliÈ rovnomernej‰ie, a to obmedzením
viazanosti na historické údaje a zohºadnením
celkov˘ch súvislostí v rámci rozpoãtu
Únie. S cieºom zaistiÈ spravodlivej‰ie rozdelenie
priamej podpory a zároveÀ zohºadniÈ rozdiely,
ktoré stále existujú, pokiaº ide o úrovne mzdy
a náklady vstupov, by sa úrovne priamej podpory
na hektár mali postupne upravovaÈ. V‰etky
ãlenské ‰táty s priamymi platbami pod úrovÀou
90 % priemeru by mali zníÏiÈ rozdiel medzi ich
súãasnou úrovÀou a touto úrovÀou o tretinu.
Toto zblíÏenie by mali pomern˘m dielom financovaÈ
v‰etky ãlenské ‰táty s priamymi platbami
nad priemer Únie.
Aké zmeny obsahuje Návrh nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady, ktor˘m sa stanovujú
pravidlá pre poºnohospodárov pravidlá
priamych platieb
Podstatn˘m spôsobom sa mení systém priamych
platieb. Zavádza sa reÏim viacer˘ch druhov
priamych platieb:
• základná platba, ktorá nahrádza jednotnú
platbu na plochu, môÏe byÈ jednotná na národnej/regionálnej
úrovni v závislosti od rozhodnutia
ãlenského ‰tátu,
• platba na poºnohospodárske postupy prospe‰-
né pre klímu a Ïivotné prostredie (greening –
zazelenenie), ktorá bude financovaná 30%
objemu priamych platieb na diverzifikáciu
plodín, údrÏbu TTP a oblasti ekologického zamerania,
• dobrovoºná platba pre oblasti so ‰pecifick˘m
prírodn˘m znev˘hodnením, ktorá bude financovaná
5% objemu priamych platieb a
má predstavovaÈ doplnok platieb z rozvoja vidieka,
priãom nemá nahradiÈ platby z rozvoja
vidieka,
• platba pre mlad˘ch zaãínajúcich poºnohospodárov,
• reÏim dobrovoºnej viazanej platby pre citlivé
sektory stanovené ãlensk˘m ‰tátom v zmysle
návrhu nariadenia,
• zjednodu‰en˘ reÏim pre mal˘ch farmárov,
ktorá bude financovaná 10% objemu priamych
platieb. ReÏim bude zjednodu‰en˘ v oblasti
greeningu, kríÏového plnenia a kontrol.
Zavádza sa progresívne krátenie priamych
platieb a strop (capping) na príjem poºnohospodárskeho
podniku, priãom do objemu prostriedkov
na krátenie sa nezapoãítava greening platba
a návrh umoÏÀuje odrátaÈ skutoãne vyplatené
náklady na pracovnú silu vrátane daní a sociálnych
odvodov v predchádzajúcom roku.
Prostriedky z cappingu zostávajú v â·, v ktorom
vznikli, a pouÏijú sa v rozvoji vidieka na
inovácie.
KríÏové plnenie je presunuté do horizontálneho
nariadenia (Návrh nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady o financovaní, riadení a monitorovaní
spoloãnej poºnohospodárskej politiky)
a obsahuje príslu‰né pravidlá pre v‰etky
nástroje I. a II. piliera.
13

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR
Ing. ·tefan ADAM, ‰tátny tajomník na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa uÏ neraz
zam˘‰ºal nad rie‰ením situácie v rastlinnej v˘robe, ktorá je na Slovensku dosÈ slabá. Dá sa bojovaÈ
s klimatick˘mi podmienkami ·tátny tajomník odpovedá pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.
Je rastlinná v˘roba rentabilná
Aké sú dne‰né v˘sledky Ïatvy v porovnaní s
predchádzajúcim rokom, ão to znamená pre
Slovensko
Priebeh Ïatvy v roku 2012 môÏeme podºa
doteraz zisten˘ch údajov povaÏovaÈ za veºmi nevyrovnan˘.
Existujú veºké rozdiely v dosiahnut˘ch
úrodách nielen medzi okresmi, ale aj v
rámci jedného podniku medzi jednotliv˘mi parcelami.
Podºa posledn˘ch v˘sledkov patrila tohtoroãná
Ïatva k najhor‰ím za ostatné roky. Hor-
‰í bol len rok 2010, ovplyvnen˘ rozsiahlymi záplavami
a podmáãaním pôdy.
Tento rok bola osiata plocha hustosiatych obilnín
v rozlohe 580,7 tis. ha (v roku 2011 – 540,5
tis. ha). Priãom odhadovaná úroda je na úrovni
3,2 t/ha, v roku 2011 bola na úrovni 4,2 t/ha.
Do 20. augusta 2012 bola pozberaná úroda
p‰enice na Slovensku z viac ako 369 023 ha, ão
tvorí 95 % celkovej osiatej plochy p‰enice. JaãmeÀ
bol zoÏat˘ takmer na 96 % z osiatych plôch
jaãmeÀa (148 461 ha), repka olejná z viac ako 93
% zo 107 823 ha osiatych plôch repky olejnej.
V˘sledky priemern˘ch úrod sú v mnoh˘ch
poºnohospodárskych podnikov nízke, nakoºko
pri vhodn˘ch pôdnych a klimatick˘ch podmienkach
sa úroda pohybovala v predchádzajúcich
rokoch na úrovni 5 aÏ 6 t/ha, v súãasnosti je priemerná
úroda u niektor˘ch subjektov len 50 %
z úrovne predchádzajúcich rokov pri v˘razne
zv˘‰en˘ch nákladoch na vstupy.
Pre Slovensko táto skutoãnosÈ spôsobí poºnohospodárom
v˘padky v trÏbách, a t˘m aj v tvorbe
vlastn˘ch zdrojov potrebn˘ch na ìal‰ie financovanie
hospodárskej ãinnosti. Pre poºnohospodárske
subjekty bude dôleÏitá najmä r˘chlosÈ
prijat˘ch opatrení a ich realizácia. Je predpoklad,
Ïe mnohé podniky budú z dôvodu v˘padku
príjmov z obilnín a nedostatoãnej úrody
krmovín zvaÏovaÈ zachovanie ekonomicky akceptovateºného
rozsahu Ïivoãí‰nej v˘roby.
Na základe nepriazniv˘ch klimatick˘ch podmienok,
bol vypracovan˘ materiál „Správa o
priebehu Ïatvy v roku 2012 a podporné opatrenia
na zmiernenie nepriaznivej situácie v poºnohospodárstve“,
ktor˘ hodnotí súãasnú situáciu
a podáva návrhy na pomoc pre oblasti, ktoré boli
najviac postihnuté.
MôÏe sa v nadväznosti na hor‰ie v˘sledky
skomplikovaÈ aj situácia v Ïivoãí‰nej v˘robe
Urãite áno. Treba upozorniÈ na skutoãnosÈ,
Ïe tieto straty sa prejavia aj v Ïivoãí‰nej v˘robe.
Prvá kosba zelen˘ch krmovín skonãila 50 %
poklesom v˘roby oproti minulému roku. Suché
poãasie teda poznaãilo aj úrodu trávnych porastov
a pasienkov. Prípadné daÏdivé poãasie by e‰te
mohlo zachrániÈ ìatelinové porasty. Naopak v
niektor˘ch oblastiach súãasné poãetné zráÏky neumoÏÀujú
zozbieraÈ úrodu v optimálnom ãase,
ãím dochádza k opätovn˘m stratám z hºadiska
objemu a kvality. TaktieÏ riedke a nízke porasty
obilia spôsobujú nedostatok slamy pre potreby
Ïivoãí‰nej v˘roby. V niektor˘ch prípadoch
bola hlásená produkcia slamy a sena na úrovni
Prehºad osiatych plôch, pozberan˘ch plôch, produkcie a úrod jednotliv˘ch plodín k 20. 8. 2012
50 % priemernej úrody. Nedostatok zdrojov a ‰etrenie
v oblasti v˘Ïivy zvierat môÏe maÈ dopad
na ich úÏitkovosÈ a v koneãnom dôsledku na ekonomiku
Ïivoãí‰nej v˘roby. Subjekty, ktoré sa
zaoberajú chovom hospodárskych zvierat a rastlinnou
v˘robou, tak môÏu byÈ v tomto roku dvakrát
postihnuté, prv˘krát nízkou úrodou obilnín,
druh˘krát nedostatkom krmovín pre zvieratá,
ktoré budú musieÈ nakupovaÈ za vy‰‰ie ceny neÏ
v predchádzajúcich obdobiach. Tu je potrebné
zváÏiÈ aj otázku zamestnanosti, keìÏe ãasÈ podnikov,
ktoré boli postihnuté nepriazniv˘mi vplyvmi
poãasia, zabezpeãujú celoroãne zamestnanosÈ
zachovaním Ïivoãí‰nej v˘roby.
Podºa Slovenskej poºnohospodárskej a potravinovej
komory (SPPK) problémy treba
oãakávaÈ aj v zahraniãnom obchode, ão sa
predpokladá
Ak si porovnáme posledné obdobie, tak sa
zv˘‰il nákup potravinárskej p‰enice v‰etk˘ch
tried spolu o 8,9 % a potravinárskej raÏe aÏ 4-
násobne. Priemerná nákupná cena (NC) potravinárskej
p‰enice v‰etk˘ch tried dosiahla priemernú
nákupnú cenu 228,92 €/t. V porovnaní
s rovnak˘m obdobím minulého roka bola jej nákupná
cena vy‰‰ia o 21,4 % (40,41 €/t). V 32.
t˘Ïdni bola priemerná nákupná cena sladovníckeho
jaãmeÀa na úrovni 219,69 €/t, ão je nárast
oproti predchádzajúcemu t˘ÏdÀu o 5,5 %.
V priebehu augusta najviac posilnila priemerná
NC potravinárskej raÏe v‰etk˘ch tried
spolu, a to aÏ o 12,4 % a vy‰plhala sa na úroveÀ
233,56 €/t. V porovnaní s rovnak˘m obdobím
minulého roka bola jej NC o 14,6 % (29,75
€/t) vy‰‰ia.
Vplyv extrémnych poveternostn˘ch podmienok
spôsobil, Ïe do‰lo ku stratám na v‰etk˘ch
druhoch poºnohospodárskych plodín a tie sa samozrejme
premietnu do hospodárenia podnikov.
Predpokladáme, Ïe v auguste tohto roka budú
nákupné ceny najmä kvalitn˘ch potravinárskych
obilnín rásÈ. Rovnako sa dá predpokladaÈ aj
Plocha
Produkcia
Plodina *osiata plocha pozberaná pozberaná / *** celkom Priemerná
k 20.05.2012 od zaãiatku Ïatvy osiata od zaãiatku Ïatvy úroda
ha ha % t t.ha -1
P‰enica spolu 388 747 369 023 94,93 1 210 395 3,28
JaãmeÀ jarn˘ 129 591 127 129 98,10 404 271 3,18
JaãmeÀ ozimn˘ 18 870 15 414 81,69 47 320 3,07
JaãmeÀ spolu 148 461 142 543 96,01 451 861 3,17
RaÏ spolu 15 756 15 044 95,48 45 584 3,03
Ovos 16 677 13 919 83,46 31 178 2,24
Triticale 11 025 9 333 84,65 27 812 2,98
**ostatné hustos. obilniny 3 031 3 031 100,00 7 093 2,34
Hustosiate obilniny spolu 580 007 552 893 95,21 1 769 258 3,20
Repka spolu 107 823 100 724 93,42 205 476 2,04
Vysvetlivky: * prameÀ ·Ú SR zaokrúhlené ãíslo, ** ostatné hustosiate obilniny: proso, pohánka, cirok, obilniny inde neuvedené, *** zaokrúhlené údaje
14

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR
Medziroãné porovnanie jednotliv˘ch ukazovateºov: Priemerná úroda (v t/ha)
pri jednotliv˘ch plodinách, predbeÏné porovnanie k 20. 08. 2012 s rokom 2011 v %
Rok/plodina 2012* 2011 2012/2011 rozdiel v% **odhad
P‰enica spolu 3,28 4,5 72,89 –27,11 3,38
JaãmeÀ jarn˘ 3,18 3,87 82,17 –17,83 3,25
JaãmeÀ ozimn˘ 3,07 3,87 79,33 –20,67 3,18
JaãmeÀ spolu 3,17 3,87 81,91 –18,09 3,24
RaÏ spolu 3,03 3,18 95,28 –4,72 3,14
Ovos 2,24 2,37 94,51 –5,49 2,08
Triticale 2,98 3,18 93,71 –6,29 3,15
**ostatné hustos. obilniny 2,34 2,22 105,41 5,41
Hustosiate obilniny spolu 3,20 4,24 75,47 –24,53 3,30
Repka spolu 2,04 2,31 88,31 –11,69 2,03
PrameÀ: ·Ú SR, SPPK
mierne posilnenie nákupn˘ch cien k⁄mnych
obilnín a kukurice.
âo znamená niωie mnoÏstvo obilia a repky
na v˘voz pre saldo zahraniãného obchodu
Podºa aktuálnych ‰tatistick˘ch údajov (odhad
·Ú SR k 15. 2. 2012) sa oãakáva v hospodárskom
roku 2012/2013 v˘padok v objeme 352,1
tis. ton hustosiatych obilnín. Berúc do úvahy súãasne
vy‰‰ie úrovne cien obilnín v porovnaní s
minul˘m rokom sa v danom hospodárskom
roku 2012/2013 môÏe zníÏiÈ hodnota v˘vozu
hustosiatych obilnín zo SR o cca 70 mil. eur.
V dôsledku oãakávaného poklesu produkcie
repky o 113 tis. ton sa v rovnakom období môÏe
zníÏiÈ hodnota exportu zo SR o cca 50 mil. eur.
Z vy‰‰ie uveden˘ch podkladov, z dôvodu v˘padu
v˘vozu hustosiatych obilnín a repky sa
oãakáva celkov˘ pokles agrárneho v˘vozu zo
SR v hospodárskom roku 2012/2013 o cca 120
mil. eur.
Aká je zberná plocha u repky, poklesla v porovnaní
s minul˘m rokom, ão to znamená v
rámci zaostávania
K 20. augustu 2012 bola repka zoÏatá z viac
ako 93 % z celkovej osiatej plochy 107,8 tis. ha,
priãom minul˘ rok bola osiata na ploche 145,3
tis. ha. Tohto roãná úroda sa v priemere odhaduje
na úrovni 2,04 t/ha. Minul˘ rok bola na
úrovni 2,31 t/ha. Dosahované priemerné hektárové
v˘nosy sú vo väã‰ine podnikov na úrovni
65 – 70 % z beÏne dosahovan˘ch úrod. âo sa
t˘ka olejnín, môÏeme povedaÈ, Ïe tento rok
bude po prv˘ krát bohat‰í v úrode slneãnice
ako u repky. Kde z osiatej plochy 90, 5 tis. ha
sa oãakáva úroda 2,31 t/ha. Uvedené straty sa
samozrejme premietnu do hospodárenia podnikov.
Preto by bolo potrebné prijaÈ vhodné opatrenia,
ktoré by zabezpeãili vyrovnanie medzi
striedajúcimi sa viac a menej úrodn˘mi rokmi.
Ako to vyzerá s rastlinn˘mi komoditami, ich
export pravdepodobne nestúpne
Z aktuálneho odhadu úrody vybran˘ch plodín
k 15. 8. 2012, podºa zverejnenia ·Ú SR vypl˘va,
Ïe medziroãne sa oãakáva niωia úroda
takmer v‰etk˘ch rozhodujúcich rastlinn˘ch komodít
(hustosiatych obilnín, kukurice, repky,
zemiakov a iné), v˘nimkou slneãnice, kde sa
oãakáva medziroãn˘ nárast o 4,5 %. Z uvedeného
nepriaznivého odhadu úrody vybran˘ch
plodín sa predpokladá niωia ponuka rastlinn˘ch
komodít na vnútorn˘ trh, ako aj na export,
ão môÏe maÈ negatívny dopad na saldo obchodnej
bilancie v roku 2012.
Existujú rozdiely v úrode medzi jednotliv˘mi
okresmi na Slovensku, ale v rámci priemerovania
sa nepredpokladá upravenie v˘sledku
Ako som v úvode spomínal, existujú veºké
rozdiely v dosiahnut˘ch úrodách nielen medzi
okresmi, ale aj v rámci jedného podniku medzi
jednotliv˘mi parcelami. Podºa údajov nahlásen˘ch
z regiónov sa Ïatevné práce prakticky
ukonãujú.
Najvy‰‰iu priemernú hektárovú úrodu (5,1
t/ha) vykazuje okres Liptovsk˘ Mikulá‰, ktor˘
dominuje aj v prípade jarného jaãmeÀa (4,44
t/ha), raÏe (5,46 t/ha) a dokonca aj repky (3,25
t/ha). T˘mto sa zároveÀ potvrdzuje, Ïe meniaca
sa klíma sa posúva ãoraz viac na sever.
Pri porovnaní dosiahnut˘ch priemern˘ch úrod
sa úroda p‰enice v priemere pohybuje od 1,80
t/ha (región âadca) do 5,10 t/ha (región Liptovsk˘
Mikulá‰), jaãmeÀa jarného od 2,25 t/ha (región
Luãenec) do 4,44 t/ha (región Liptovsk˘
Mikulá‰), jaãmeÀ ozimn˘ od 1,72 t/ha (región
Bratislava), raÏ od 1,44 t/ha (región Veºk˘ Krtí‰)
do 4,97 t/ha (región Nové Zámky), ovos 1,44
t/ha (Nové Zámky) do 3,71 t/ha (región Spi‰ská
Nová Ves), triticale od 1,56 t/ha (región
Nové Zámky) do 4,27 t/ha (región Poprad) a repka
od 0,96 t/ha (región Luãenec) do 3,25 t/ha (región
Liptovsk˘ Mikulá‰).
Vy‰‰ie uvedené údaje sú priemern˘mi údajmi
dosiahnut˘mi v regiónoch, priãom je moÏné
povaÏovaÈ tieto v˘sledky takmer za koneãné
vzhºadom na stav Ïatevn˘ch prác. Individuálne
údaje dosahované priamo jednotliv˘mi
Ceny najobchodovanej‰ích futures kontraktov agrokomodít na svetov˘ch trhoch z 23. 8. 2012
Komodita Burza Kontrakt Mena/MnoÏstvo Aktuálna cena
p‰enica NYSEE/MATIF NOV 12 EUR/t 264,00
repka NYSEE/MATIF NOV 12 EUR/t 519,75
kukurica NYSEE/MATIF NOV 12 EUR/t 257,25
p‰enica CME/CBoT DEC 12 UScent/bu‰el 894,75
kukurica CME/CBoT DEC 12 UScent/bu‰el 814,75
repka ICE NOV 12 CAD/tona 626,8
poºnohospodárskymi subjektmi sa pohybujú od
0 t/ha (v prípade vyorávok, resp. krupobití a lokálnych
extrémov poãasia) do 8 t/ha.
Ako by ste zhodnotili podpriemernosÈ doteraj‰ej
úrody, ide aj o v˘razn˘ v˘padok trÏieb
v poºnohospodárskej prvov˘robe
Áno, aj preto vláda SR hºadala na svojom rokovaní
22. augusta 2012 v Nov˘ch Sadoch podporné
opatrenia na zmiernenie nepriaznivej situácie
v poºnohospodárstve. Celkovo ich bolo
prijat˘ch sedem, priãom v˘‰ka podpory dosiahne
viac ako 70 mil. eur.
âo je príãinou súãasného stavu v rastlinnej
v˘robe, je to len vplyv klimatick˘ch podmienok
Aké sú rie‰enia a v˘chodiská pre Slovensko,
ako na nepriaznivé vplyvy reaguje
Európska únia
Súãasné podmienky SR v EÚ nie sú práve najlep‰ie
a práve preto je teraz vhodné obdobie na
pripravované zmeny a presadenie na‰ich poÏiadaviek.
Hlavn˘ problém je roztrie‰tenosÈ prvov˘robcov
a spracovateºov pri predaji na domácom
a zahraniãnom trhu, ìalej tu je nerovnomernosÈ
finanãn˘ch prostriedkov z EÚ, ako aj otázka
priamych platieb, eurodotácií, ale aj absencia
rizikového fondu. Preto by bolo potrebné pri
reforme SPP dbaÈ na uvedené problémy. Samozrejme
netreba zabúdaÈ na klimatické podmienky,
ktoré kaÏd˘ rok ovplyvÀujú úrodu, a práve
tu je potrebné rie‰iÈ hydromelioraãn˘ systém. Hydromeliorácie
majú za úlohu cielene ovplyvÀovaÈ
vodn˘ reÏim v poºnohospodársky vyuÏívanej
pôde. Tieto zariadenia závlah a odvodnenia
môÏu teda ovplyvniÈ v˘sledky rastlinnej v˘roby
na Slovensku v dvoch základn˘ch smeroch.
V prípade vlhk˘ch rokov s nadmern˘m a
dlhotrvajúcim v˘skytom zráÏok a vznikajúcim
rizikom podmáãania a záplav poºnohospodárskych
kultúr odvodÀovacie zariadenia odvádzajú
nadbytoãnú vodu z pôdneho profilu do melioraãn˘ch
kanálov a následne do recipientov –
vodn˘ch tokov. V takomto prípade je dôleÏit˘
nielen technick˘ stav odvodÀovacích kanálov vo
vlastníctve ‰tátu, ale aj stav odvodÀovacích drenáÏí
na poºnohospodárskych pozemkoch, o ktoré
sa musia staraÈ uÏívatelia, alebo vlastníci t˘chto
pozemkov. Tieto drenáÏe odvádzajú vodu
z pozemkov do melioraãn˘ch kanálov.
Ak obidve tieto ãasti odvodÀovacej sústavy
neboli dlhodobo udrÏiavané a ãistené, môÏe ísÈ
jednorázovo o znaãné náklady jednak pre uÏívateºa
odvodnenej pôdy – farmára na drenáÏach,
ako aj správcu ‰tátnych odvodÀovacích kanálov.
V prípade such˘ch rokov s nízkou úrovÀou
prirodzen˘ch zráÏok je moÏné vyuÏiÈ ‰tátne závlahové
stavby na pozemkoch, na ktor˘ch sú vybudované.
Tu je takisto rozhodujúci nielen
funkãn˘ stav ‰tátnej ãasti závlahovej stavby –
ãerpacej stanice a rúrov˘ch rozvodov, ale aj
skutoãnosÈ, ãi má farmár potrebn˘ rozsah funkãn˘ch
a kompatibiln˘ch závlahov˘ch strojov,
ktoré môÏe na ‰tátnu ãasÈ závlahy na svojich pozemkoch
zapojiÈ.
VyuÏívanie závlah je finanãne nároãné predov‰etk˘m
na opravy a údrÏbu závlahov˘ch zariadení,
ako aj na samotné prevádzkové náklady na
dodávky závlahovej vody na pozemky.
Pri rozhodovaní, ãi farmár zv˘‰i svoje náklady
na pestovanú plodinu e‰te o náklady na závlahy
rozhodujú zjavne ekonomické kritériá,
ako riziko zníÏenia, po‰kodenia kvality alebo aj
celkovej straty úrody konkrétnej plodiny.
15

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR
Cieºavedom˘ prístup v‰etk˘ch, ktorí sú zainteresovaní v oblasti potravinárstva a obchodu,
by mal priniesÈ zvy‰ovanie podielu domácich potravín na domácom trhu, ale aj vyváÏenosÈ
vzÈahov v˘roby a obchodu. Téme sa venuje a ìalej vysvetºuje súvislosti pre Parlamentn˘ kuriér
generálna riaditeºka Sekcie potravinárstva a obchodu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky Zuzana NOUZOVSKÁ v rozhovore redaktorky Anny Komovej.
Zvy‰ovanie podielu domácich
potravín a vyváÏenosÈ vzÈahov
Preão je dôleÏité, aby produkcia potravín
mala dôstojné miesto v agropotravinárskom
komplexe
Pre kaÏdú krajinu je dôleÏité zabezpeãiÈ dostatok
kvalitn˘ch a bezpeãn˘ch potravín pre
svojich obãanov. Slovensko má dlhoroãnú tradíciu
agrárnej krajiny, ktorú je potrebné udrÏaÈ
a rozvíjaÈ aj zabezpeãením následného spracovania
surovín v potravinárskom priemysle na
produkty s pridanou hodnotou. Preto má potravinársky
priemysel dôleÏité postavenie ako
nadväzujúci sektor na Ïivoãí‰nu a rastlinnú v˘robu.
T˘m, Ïe budeme vyrábaÈ na Slovensku potraviny,
zabezpeãíme potravinovú bezpeãnosÈ
krajiny a prácu pre na‰ich obãanov. Odhliadnuc
od toho, doma produkované potraviny sú v
kaÏdom kroku v˘roby a spracovania kontrolované,
ãi spæÀajú poÏiadavky európskej, ale hlavne
národnej legislatívy. Spotrebitelia si pri v˘bere
potravín musia uvedomovaÈ, Ïe väã‰ina na-
‰ich potravín sa vyrába z poºnohospodárskych
surovín domáceho pôvodu a tak kúpou domácich
potravín prispievajú nielen k rozvoju potravinárstva,
ale i k tvorbe pracovn˘ch miest
v nadväzn˘ch odvetviach. Pôsobenie komplexnej
politiky obchodn˘ch reÈazcov orientovanej
na cenu potravín spolu s nízkymi príjmami
spôsobilo, Ïe v roku 2011 sme z celkového
rozpoãtu domácností na potraviny, nápoje a
tabak vynaloÏili 52,8 % na dovezen˘ tovar.
Ministerstvo v spolupráci s profesijn˘mi zdru-
Ïeniami pripravuje koncepciu, ktorá bude komplexne
projektovaÈ rozvoj vo forme produktov˘ch
vertikál, ãím sa zv˘razní úloha potravinárstva
v spojení s poºnohospodárstvom.
Dá sa povedaÈ, Ïe na Slovensku klesá ekonomick˘
v˘znam potravinárstva v ‰truktúre
priemyselnej v˘roby
V˘znam potravinárstva v priemyselnej produkcii
Slovenska bohuÏiaº klesá. K˘m v roku
2002 tvorilo potravinárstvo 13,2 % trÏieb priemyselnej
produkcie, ãím mu patrilo tretie miesto,
v roku 2011 kleslo podielom na ‰ieste miesto
(6,84 %). V roku 2011 bolo v potravinárskom
priemysle zamestnan˘ch 31 511 osôb s
priemernou mesaãnou mzdou 759,5 €. TrÏby
spolu predstavovali sumu 3,72 mld. €, ão je o
7,9 % viac ako v roku 2010, ale zv˘‰ili sa aj náklady
o 6,8 %. Hospodársky v˘sledok potravinárskeho
priemyslu bol v roku 2011 118,3 mil.
eur, na úrovni minulého roka.
V porovnaní s ostatn˘mi ‰tátmi Európskej
únie je slovensk˘ potravinársky priemysel menej
rozvinut˘ a generuje niωiu pridanú hodnotu,
ão má v‰eobecne negatívny vplyv na
poºnohospodársku prvov˘robu. Slovensko vyváÏa
hlavne základné suroviny a dováÏa spracované
potraviny, ãím sa importujú aj sluÏby
potravinárskeho priemyslu, ktoré by mohli byÈ
produkované na Slovensku. Príãinou je predov‰etk˘m
mal˘ podiel inovácií, nevyuÏitie kapacít
a neschopnosÈ príbuzn˘ch odvetví koordinovaÈ
obchodnú politiku voãi maloobchodu.
V súãasnosti sa pripravujú legislatívne
opatrenia, ktor˘mi chce ministerstvo pomôcÈ
potravinárskemu priemyslu, ãi uÏ v obchodn˘ch
vzÈahoch a neprimeran˘ch podmienkach,
kvalite vyrában˘ch potravín a zosúladení národnej
legislatívy s legislatívou európskou.
Aké sú silné a menej váÏne stránky potravinárstva
na Slovensku
Podnikanie v potravinárskom priemysle,
najmä s v˘robkami s vy‰‰ou pridanou hodnotou,
je v EÚ vo v‰eobecnosti v˘razne ovplyvnené
dostatkom finanãného kapitálu, resp. prístupom
k finanãn˘m zdrojom, vyuÏívaním nov˘ch
technológií a inovaãn˘ch postupov, sofistikovanou
marketingovou politikou a kvalitou
ºudsk˘ch zdrojov.
Potravinársky priemysel na Slovensku vychádza
z dlhodob˘ch tradícií poºnohospodárstva
a spracovania agrárnych produktov a jeho
produkciu riadi dôsledná národná legislatíva,
preto majú potraviny z domácej v˘roby garantovanú
kvalitu. Na Slovensku máme kvalitnú
surovinovú základÀu a dostatoãné v˘robné kapacity,
ktoré v‰ak nie sú plnohodnotne vyuÏívané.
Medzi silné stránky patrí tieÏ vyváÏenosÈ
medzi domácim a zahraniãn˘m kapitálom vo
vlastníckych vzÈahoch a tieÏ vykonané vysoké
investície do modernizácie technológií. Medzi
pozitívne stránky radím aj moÏnosti ãerpania
dotaãn˘ch prostriedkov z fondov EÚ a exportn˘
potenciál, ktor˘ zatiaº nie je plnohodnotne
vyuÏit˘.
Medzi slabé stránky potravinárskeho priemyslu
patrí relatívne niωia konkurencieschopnosÈ
a zloÏitej‰ie uplatÀovanie sa potravinárskych
v˘robcov na otvorenom trhu EÚ. Potravinárstvo
tieÏ vykazuje závislosÈ od cudzích
zdrojov a nízku dynamiku rastu finanãného
objemu obstaran˘ch investícií. Jeho veºk˘m
nedostatkom je aj nízka prepojenosÈ na poºnohospodársky
sektor, nedostatoãné v˘daje na
v˘skum a v˘voj, nízka inovaãná aktivita a neschopnosÈ
spojiÈ svoje sily voãi obchodu. Vysoká
závislosÈ potravinárskeho sektora od veºk˘ch
odberateºov, aÏ 85 % potravín sa predáva
cez obchodné reÈazce, stavia potravinárov do
slab‰ej pozície voãi silnému obchodu. VáÏnym
problémom je pokles podielu slovensk˘ch
v˘robkov na trhu SR, slabá propagácia slovensk˘ch
v˘robkov na podnikovej úrovni a minimálna
komunikácia so spotrebiteºom.
V ãom je v˘znamná novela zákona o potravinách
pre na‰u republiku v súvislosti s
EÚ
Poslednou novelou zákona o potravinách
(zákon ã. 349/2011 Z. z. zo 14. septembra
2011) bol zru‰en˘ Potravinov˘ kódex Slovenskej
republiky a do konca tohto roka má byÈ
nahraden˘ v‰eobecne záväzn˘mi právnymi
predpismi (vyhlá‰kami). Do zákona boli doplnené
podmienky umiestÀovania potravín na
trh prostredníctvom internetového predaja (tzv.
predaj na diaºku). Boli upravené v˘‰ky pokút
za neplnenie ustanovení zákona o potravinách
a ostatn˘ch predpisov t˘kajúcich sa potravín,
a to predov‰etk˘m podºa zaradenia prevádzkovateºa
potravinárskeho priemyslu, podºa veºkosti
prevádzkarne (malí, strední alebo veºkí prevádzkovatelia).
TaktieÏ bolo vykonané nové
prerozdelenie v˘‰ky pokút za nedodrÏanie jednotliv˘ch
poÏiadaviek.
Prax ukazuje, Ïe zákon nedostatoãne upravuje
postupy kontroln˘ch orgánov pri hrubom
poru‰ovaní predpisov pri distribúcii a predaji
potravín, ch˘bajú nám moÏnosti znehodnotenia
nebezpeãn˘ch potravín na mieste. Preto sa
v súãasnosti pripravuje novela zákona o potravinách,
ktorá bude reflektovaÈ tieto nedostatky.
Z dlhodobého hºadiska máme v‰ak v úmysle
pripraviÈ aj nov˘ zákon o potravinách, keìÏe
pôvodn˘ zákon bol veºakrát novelizovan˘ a je
neprehºadn˘. TieÏ nám prichádzajú nové naria-
16

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR
denia EÚ, ktoré nahradia ãasÈ národnej potravinovej
legislatívy.
Preão je lep‰í a ão sa rie‰i návrhom zákona
o neprimeran˘ch podmienkach v obchodn˘ch
reÈazcoch, ako sa konkrétne dot˘ka
potravín a spotrebiteºov
Cieºom predmetného návrhu zákona je predov‰etk˘m
dosiahnuÈ vyváÏenie vzÈahov medzi
odberateºmi a dodávateºmi potravín a vytvoriÈ
podmienky na zlep‰enie trhového dohºadu
v tejto oblasti. Pri spracovaní zákona sme
vychádzali zo zákona, ktor˘ uÏ bol raz schválen˘
v NR SR, av‰ak prakticky sa nezaãal nikdy
aplikovaÈ. Nov˘ zákon reaguje na podmienky,
ktoré v súãasnosti ovládajú vzÈahy predov‰etk˘m
medzi potravinármi a obchodn˘mi
reÈazcami, av‰ak dot˘ka sa v‰etk˘ch úãastníkov
obchodn˘ch vzÈahov. Je v Àom ‰pecifikovan˘ch
36 neprimeran˘ch podmienok a 6 neprimeran˘ch
podmienok v rámci dodrÏania finanãného
limitu 3 % z trÏieb z predaja potravín. Zákon
bol v procese tvorby prekonzultovan˘ so
v‰etk˘m obchodn˘mi reÈazcami, pretoÏe na‰ou
snahou bolo vytvoriÈ predov‰etk˘m funkãn˘ zákon.
Medzi najdôleÏitej‰ie ustanovenia patrí
splatnosÈ faktúr za tovar dodávateºovi do 30 dní.
Aké sú vôbec v˘hody nákupu slovensk˘ch
potravín a produktov pre beÏn˘ch spotrebiteºov
a ão to priná‰a slovensk˘m v˘robcom
V prvom rade by malo byÈ v záujme kaÏdého
slovenského spotrebiteºa nakupovaÈ domáce
potraviny z domácich surovín, pretoÏe
ide o produkty, na ktoré sme zvyknutí, pochádzajú
z domáceho prostredia, beÏne sa tu
pestujú alebo chovajú. Ich kvalita je mnohokrát
rokmi overená, oveºa vy‰‰ia v porovnaní s
dováÏan˘mi potravinami, v prípade ktor˘ch
ãasto nevieme zistiÈ pôvod a ani zloÏenie. Je
vhodné si uvedomiÈ, Ïe cudzokrajné, najmä
’exotické‘, produkty so sebou môÏu niesÈ zv˘-
‰ené riziko alergií, pre slovenského spotrebite-
ºa nov˘ch.
Vy‰‰í predaj domácich potravín zabezpeãí
dopyt po poºnohospodárskej produkcii z domácej
v˘roby, ão nepochybne môÏe maÈ pozitívny
vplyv na vytváranie pracovn˘ch miest. Podpora
domácej produkcie môÏe pomôcÈ slovenskému
poºnohospodárstvu, a v neposlednom
rade aj ekonomike ‰tátu.
V˘znamn˘m poºnohospodárskym produktom
a potravinám bude aj tento rok pride-
ºovaná Znaãka kvality SK, zvy‰ujú sa kritériá
pre udeºovanie ocenenia a ão to znamená
pre ocenené v˘robky
Národn˘ program podpory poºnohospodárskych
produktov a potravín Znaãka kvality SK
sa zaãal uplatÀovaÈ v roku 2004. Podºa Zásad
posudzovania a udeºovania Znaãky kvality SK
ide o v˘robky, ktoré musia najmenej v jednom
znaku vykazovaÈ nad‰tandardné kvalitatívne
charakteristiky zvy‰ujúce ich kvalitu a pridanú
hodnotu a zaruãujú, Ïe v˘robok je na kvalitatívne
vy‰‰ej úrovni v porovnaní s podobn˘mi
v˘robkami na trhu. Pri t˘chto v˘robkoch je
zároveÀ potrebná aj deklarácia surovín, t. j., Ïe
z celkovej spotreby surovín najmenej 75 %
musí byÈ spotreba domácej suroviny a v‰etky
fázy v˘robného procesu sa musia uskutoãÀovaÈ
na území Slovenskej republiky.
Prioritou programu je zviditeºniÈ národné
v˘robky systémom spojenia ich kvality a pôvodu,
a posilniÈ tak ich konkurencieschopnosÈ.
Cieºom národného programu Znaãky kvality
SK je upriamiÈ pozornosÈ spotrebiteºov na
kvalitné domáce potraviny a uºahãiÈ im tak
rozhodovanie pri nákupoch v pestrej ponuke
domácich, ale aj zahraniãn˘ch potravinárskych
v˘robkov, keìÏe sa odli‰ujú práve oznaãením
logom Znaãky kvality SK.
Pripravujete aj novú koncepciu v˘stavy poºnohospodárov
Agrokomplex, v ãom bude
nová, aké zmeny plánujete urobiÈ a preão
Poºnohospodárska a potravinárska v˘stava
Agrokomplex má na Slovensku skutoãne dlhodobú
tradíciu. Musíme v‰ak priznaÈ, Ïe za ostatné
roky stratila na svojom lesku, aj v dôsledku
ÈaÏk˘ch ekonomick˘ch podmienok v agropotravinárskom
sektore, aj v dôsledku presunu
obchodn˘ch kontraktov na inú úroveÀ. Spotrebiteº
je síce dôleÏit˘, ale útoãí sa naÀho priamo
z regálov obchodu. Je pre nás dôleÏité,
aby sa v˘stava Agrokomplex revitalizovala,
nadviazala na najlep‰ie tradície slovenského
poºnohospodárstva a potravinárstva. Chceme
jej vrátiÈ postavenie najdôleÏitej‰ej v˘stavy v
sektore pôdohospodárstva na Slovensku a je na-
‰ím cieºom, aby sa v˘stava Agrokomplex zaradila
aj medzi najv˘znamnej‰ie v˘stavy v
rámci strednej Európy. Novú koncepciu budeme
pripravovaÈ pre jubilejn˘ 40. roãník v˘stavy
na budúci rok.
Na takej veºkej v˘stave ako je Agrokomplex
sa stretne vÏdy veºa v˘znamn˘ch odborníkov,
ale aj beÏn˘ch náv‰tevníkov, myslí
sa aj na nich
Koncepcia v˘stavy na rok 2012 bola pripravovaná
tak, aby obsiahla cel˘ agropotravinársky
sektor – od prvov˘roby, cez spracovanie,
poºnohospodárske a potravinárske technológie,
rozvoj vidieka, a to nielen pre odbornú ale
i laickú verejnosÈ. Sú pripravené veºmi príÈaÏlivé
aktivity pre spotrebiteºskú verejnosÈ – prezentácia
a predaj potravín ocenen˘ch Znaãkou
kvality SK, predaj farmárskych v˘robkov vo
Farmárskom dvore, moÏnosÈ ochutnania ‰pecialít
v Kulinárskom kútiku, ktoré uvaria známi slovenskí
kuchári ªubomír Herko a Jaroslav Îidek
zo slovensk˘ch potravín. Pre vzdelávanie detí
i dospel˘ch je vytvoren˘ model Slovenska 3D
ako náuãn˘ chodník, kde je prakticky znázornená
rastlinná a Ïivoãí‰na v˘roba na Slovensku,
fauna a flóra Slovenska. SúãasÈou v˘stavy je aj
7. národná v˘stava hospodárskych zvierat, kde
náv‰tevníci budú maÈ moÏnosÈ vidieÈ tie najlep-
‰ie hospodárske zvieratá na Slovensku. Pre náv‰tevníkov
je pripraven˘ aj bohat˘ kultúrny
program s mnoÏstvom sprievodn˘ch akcií.
17

C H O V R ¯ B N A
S L O V E N S K U
Po roku 1989 pre‰iel chov r˘b na Slovensku veºk˘mi
premenami. Po zásadnej zmene vo vlastníckej
‰truktúre, cez privatizáciu a re‰titúcie, bolo potrebné
väã‰inou znaãne zanedbané a zastarané rybochovné
zariadenia obnoviÈ a modernizovaÈ zo
stavebnej i technologickej, ako aj z personálnej
stránky. Ak si uvedomíme, Ïe v tomto odvetví
podnikajú v rozhodujúcej miere Ïivnostníci a malé
podniky, dá sa kon‰tatovaÈ, Ïe pri podkapitalizácii,
ktorá z toho vypl˘va, sa vìaka vlastn˘m investíciám,
úverom a v nemalej miere aj financiám z
eurofondov podarilo pokroãiÈ vpred. Rybníky boli
väã‰inou v zásade odbahnené, rybochovné zariadenia
zmodernizované, zmechanizované, vymenila
sa manipulaãno-dopravná technika a v niekoºk˘ch
prípadoch boli vybudované úplne nové prevádzky,
opatrené modernou technológiou chovu a
spracovania r˘b. V oblasti metodiky chovu a prevencie
chorôb mnohí chovatelia aplikovali moderné
poznatky z krajín s rozvinutou akvakultúrou.
V rámci tejto súãasti akvakultúry, stojacej tak trocha
bokom od hlavnej poºnohospodárskej produkcie,
dnes chovatelia podnikajúci na základe periodicky
obnovovaného osvedãenia Ministerstva pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka SR, ponúkajú
obyvateºom Slovenska produkciu domácich sladkovodn˘ch
r˘b chovan˘ch v certifikovan˘ch rybochovn˘ch
zariadeniach a spracovávan˘ch v certifikovan˘ch
spracovniach, pod prísnym dohºadom
príslu‰n˘ch regionálnych pracovísk ·tátnej veterinárnej
a potravinovej správy. âi uÏ sú to najznámej-
‰ie druhy kapor a pstruh, dodávané v Ïivej, chladenej,
mrazenej a údenej forme alebo aj doplnkové
druhy, chovateºov te‰í postupn˘ príklon spotrebite-
ºov k ãerstv˘m produktom, ktoré si môÏu neraz kúpiÈ
priamo na rybej farme. Bolo by nepochybne Ïiaduce
pokúsiÈ sa rozsiahlou propagaãnou kampaÀou
zvrátiÈ kaÏdoroãné nepriaznivé hodnotiace kon‰tatovanie
odborníkov z oblasti v˘Ïivy, o malej spotrebe
zdraviu prospe‰ného rybieho mäsa a zmeniÈ
tak na Slovensku zauÏívané stravovacie návyky.
Málokto si uvedomuje, Ïe okrem t˘chto, tak povediac
priamo viditeºn˘ch komerãn˘ch v˘stupov,
Chov r˘b na Slovensku –
súãasnosÈ a perspektíva
Chov sladkovodn˘ch r˘b má na Slovensku uÏ stároãnú tradíciu. NíÏinné druhy na juhu a lososovité druhy
na severe Slovenska dopæÀajú poºnohospodársku Ïivoãí‰nu v˘robu vo vidieckych regiónoch. Za ostatné desaÈroãia
zaznamenalo toto perspektívne odvetvie úspechy, ale zároveÀ sa nahromadili aj viaceré zásadné problémy.
Ako mnoho in˘ch, aj ono v súãasn˘ch ekonomick˘ch podmienkach preÏíva neºahkú etapu v˘voja.
kam moÏno do urãitej miery zaradiÈ aj produkciu
násad pre rybárske revíry Slovenska, plnia rybochovné
zariadenia aj tzv. mimoprodukãné funkcie
vo verejnom záujme. Sú to funkcie na poli hydrologickej
regulácie, krajinotvorby, vidieckej zamestnanosti
ãi vytvárania predpokladov pre zatraktívnenie
neraz odºahl˘ch oblastí. Najmä v spojitosti
s prv˘mi dvoma vynakladajú chovatelia nemalé
prostriedky, bez ich refundácie zo strany ‰tátu.
Navy‰e, v porovnaní s in˘mi „silnej‰ími“ komoditami,
na podporu tohto odvetvia vynaloÏil ‰tát v
ostatn˘ch rokoch formou ‰tátnej pomoci iba minimum
prostriedkov. Spolu s nedostatkom majetku
na ruãenie za úvery pre malé farmy, pri absencii
‰peciálnych úverov˘ch programov na rozvoj „mal˘ch“
Ïivoãí‰nych komodít, to zaãína vytváraÈ zásadnú
prekáÏku pre ìal‰ie investície do rozvoja, a
s t˘m súvisiace vyuÏívanie európskych fondov.
Pritom miera, akou je na dosiahnutie hranice obnoviteºnosti
zdrojov utlmovan˘ morsk˘ rybolov, je
zároveÀ miera, akou je moÏné rozvíjaÈ vnútrozemskú
akvakultúru. Je na vnútrozemsk˘ch krajinách,
akou je aj Slovensko, ãi vyuÏijú tento potenciál
podporou akvakultúry, alebo opäÈ raz prenechajú
iniciatívu, a t˘m aj zdroje vyãlenené EÚ, prímorsk˘m
‰tátom na budovanie rozsiahlych tzv.
offshore klietkov˘ch chovov r˘b na moriach.
Chov r˘b na Slovensku sa zaãína boriÈ aj s váÏnymi
nov˘mi ÈaÏkosÈami. Azda najpodstatnej‰ou
je úbytok vody. Iste, dá sa namietaÈ, Ïe jednou z
hlavn˘ch príãin je v‰eobecn˘ pokles vodn˘ch stavov
v riekach aj v prameÀoch vyuÏívan˘ch chovateºmi.
Podstatn˘ v‰ak je aj dopad koncepcií rozvoja
mal˘ch vodn˘ch elektrární a stredísk zimn˘ch
‰portov s rozsiahlym zasneÏovaním, ãi zanedbanosÈ
melioraãn˘ch kanálov. Na jednotlivé chovy r˘b to
pôsobí devastaãne. V narastajúcom súperení o
vodu Èahajú chovatelia r˘b, ale aj správcovia rybárskych
revírov, popri siln˘ch investoroch za
krat‰í koniec. Faktom zostane, Ïe bez vody sa
ryby chovaÈ nedajú. Mali by si to uvedomiÈ aj
tvorcovia a schvaºovatelia spomenut˘ch koncepcií,
ale aj príslu‰né úrady. Nie je predsa korektné
a ani udrÏateºné vydávaÈ nové povolenia na odber
vody a nezohºadniÈ pritom kapacitu uÏ povolen˘ch
odberov na celom toku. A tie pre chov r˘b boli
spravidla vydané medzi prv˘mi.
O problematike neºahkého presadzovania sa
domácich producentov potravín v obchodn˘ch
systémoch voãi dováÏanej (v prípade r˘b ãasto aÏ
exotickej) produkcii sa dnes uÏ v‰eobecne diskutuje.
Pre akvakultúru sú popritom prekáÏkami aj
ochrana ryboÏrav˘ch predátorov a v európskom
meradle nadpriemern˘ rozsah vyhlásen˘ch chránen˘ch
vtáãích území, ãasto aj na objektoch pôvodne
budovan˘ch na chov r˘b. Akoby slovo „rybník“
bolo odvodené od slova „vták“. Okrem obmedzení
chovného cyklu to so sebou priná‰a aj ‰kody,
spôsobované legislatívou chránen˘mi (vydra, volavka)
a ãasto nepôvodn˘mi (kormorán) predátormi,
ktoré jednak nie sú zo strany ‰tátu plne
kompenzované, jednak uÏ spôsobili váÏne naru‰enie
biodiverzity vo vodách Slovenska a ohrozili
vzácne genetické zdroje pôvodn˘ch ãi tradiãn˘ch
druhov r˘b ako v prírode, tak aj u chovateºov. NevyhnutnosÈou
je vypracovanie úãinného národného
programu ochrany a rozvoja, s následnou aplikáciou
jeho opatrení. Ak na jednej strane ‰tát predátorov
chráni, na strane druhej potom nevyhnutne
musí aj vyãleÀovaÈ finanãné prostriedky na zabezpeãovanie
potravinovej bázy pre nich. Inak sa
stáva realitou uÏ dnes pozorované decimovanie
ichtyofauny v slovensk˘ch vodách, ktorú ich správcovia
nie sú v stave z vlastn˘ch limitovan˘ch
zdrojov dopæÀaÈ v rozsahu, potrebnom na vykrytie
spomenut˘ch ‰kôd.
Ako bolo spomenuté, limitujúcim faktorom pre
chov r˘b v na‰ich podmienkach je dostatok vody.
Preto celkov˘ rozvoj odvetvia a rast jeho produkcie
spoãíva oveºa viac v intenzifikácii aplikovanej
ekonomicky udrÏateºn˘m a k Ïivotnému prostrediu
‰etrn˘m spôsobom, neÏ vo zvy‰ovaní poãtu fariem.
Prevádzky spracúvajúce sladkovodné ryby
z domácich chovov uÏ potrebnú kapacitu dosiahli.
Záverom moÏno zhrnúÈ, Ïe chov sladkovodn˘ch
r˘b je v pomeroch Slovenska tradiãné, perspektívne,
ale v súãasnosti ÈaÏko skú‰ané produkãné
odvetvie, závislé do veºkej miery od v˘voja klimaticko-hydrologick˘ch
pomerov. Okrem iniciatívy
samotn˘ch chovateºov je na jeho zachovanie
a rozvoj potrebná podpora aj zo strany príslu‰n˘ch
‰tátnych orgánov, a to zìaleka nielen finanãná.
Ing. Mirko HRâA, prezident
Ing. Ján PIKA, v˘konn˘ riaditeº
ZdruÏenie chovateºov r˘b na Slovensku
18

S V E T F I N A N C I Í
Slovenská záruãná a rozvojová banka, a. s., (SZRB) je podporná banka,
ktorá sa predov‰etk˘m zameriava na rozvoj malého a stredného
podnikania na Slovensku, podporuje mestá, obce a projekty obnovy
bytového fondu. Jej vlastníkom a jedin˘m akcionárom je
Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií SR.
Dlhoroãná podpora
agrosektora
Slovenská záruãná a rozvojová banka zaãala
svoju ãinnosÈ 1. septembra 1991 vychádzajúc
z osvedãen˘ch mechanizmov a pozitívnych
skúseností podobn˘ch in‰titúcií v zahraniãí.
Postupom ãasu rozvinula spoluprácu
v rámci projektu PHARE a so zahraniãn˘mi
bankami podporného charakteru. V roku 2002
do‰lo k premene právnej formy banky zo
‰tátneho peÀaÏného ústavu na akciovú spoloãnosÈ,
s ãím súvisela potreba nastolenia rozsiahlych
zmien, ktoré sa postupne realizovali
v praxi.
Na prelome rokov 2003 a 2004 sa zásadne
zmenil systém poskytovania bankov˘ch záruk.
SZRB zaãala poskytovaÈ dva typy bankov˘ch
záruk – s priamym a s nepriamym zabezpeãením.
Nov˘ záruãn˘ mechanizmus priniesol
prerozdelenie rizika medzi SZRB,
klienta a partnersk˘ subjekt. SZRB bola poskytovateºom
predvstupovej pomoci EÚ na
poºnohospodársky rozvoj (z fondu SAPARD)
a na environmentálne projekty (z fondu
ISPA).
Z hºadiska makroekonomického v˘voja
stále pretrváva ekonomická neistota v podnikateºsk˘ch
i finanãn˘ch kruhoch. Napriek
tomu sa banka úspe‰ne presadzuje aj v tejto
situácii. Nevstupuje na trh konkurenãne, ale
pôsobí tam, kde nastáva tzv. trhové zlyhanie
z pohºadu spoloãensk˘ch priorít. Prostredníctvom
svojich produktov zabezpeãuje financovanie
tak˘ch Ïivotaschopn˘ch projektov,
ktoré by bez pomoci banky neboli schopné si
toto financovanie zabezpeãiÈ zo zdrojov komerãn˘ch
bánk.
Jedn˘m z nosn˘ch programov SZRB je
tis. eur
200 000
180 000
160 000
140 000
120 000
100 000
80 000
60 000
40 000
20 000
0
podpora malého a stredného podnikania v pôdohospodárstve.
Agrosektor je jeden z t˘ch
sektorov, pre ktoré má SZRB v ponuke produkty
priamo „u‰ité na mieru“. Úver PÔDA
je úãelovo urãen˘ úver na nákup poºnohospodárskej
pôdy. Najúspe‰nej‰ím produktom je
POªNOúver, ktor˘ SZRB zaãala poskytovaÈ
v roku 2004 ako prvá banka na slovenskom
bankovom trhu. Ide o prevádzkov˘ úver na
preklenutie ãasového nesúladu medzi potrebou
financovania zaloÏenia úrody a poskytnutím
samotn˘ch priamych platieb z Pôdohospodárskej
platobnej agentúry.
Svoju pozornosÈ SZRB zameriava aj na
zaãínajúcich podnikateºov, priãom re‰pektujeme
pravidlá obozretného podnikania. Banka
sa sústreìuje na poskytovanie relatívne
mal˘ch úverov pre ão naj‰ir‰í okruh podnikateºov,
s cieºom rozpt˘liÈ riziko a dosiahnuÈ
men‰iu citlivosÈ na jednotlivé poskytnuté produkty.
Úlohou SZRB okrem priamej podpory podnikateºov
na Slovensku je prispieÈ k vyrovnávaniu
rozdielov v ekonomickej v˘konnosti
jednotliv˘ch regiónov Slovenska a k udrÏaniu
zamestnanosti. Banka preto disponuje
sieÈou regionálnych zastúpení, ão jej umoÏÀuje
bliωí kontakt s cieºov˘mi podnikateºsk˘mi
subjektami.
Slovenská záruãná a rozvojová banka, a. s.
814 99 Bratislava, ·tefánikova 27
tel.: 02/57 29 21 11, fax: 02/57 29 22 81
e-mail: info@szrb.sk
www.szrb.sk
Podiel POªNOúverov na celkovo schválen˘ch priamych úveroch (tis. eur)
2008 2009 2010 2011
POĽNOúvery priame úvery celkom
Vy sa postarajte o dobrú
ÚRODU
my sa postaráme o financie.
Úver PÔDA a POĽNOúver
na podporu poľnohospodárstva.
19

S L O V E N S K É · K O L S T V O
Slovenská poºnohospodárska univerzita v Nitre (SPU) oslávila 13. septembra 60. v˘roãie svojho vzniku.
Pozvanie na slávnostné zasadnutie Vedeckej rady SPU prijal aj prezident SR Ivan Ga‰paroviã,
na podujatí bol prítomn˘ aj minister ‰kolstva, vedy, v˘skumu a ‰portu SR Du‰an âaploviã, minister
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ªubomír Jahnátek, ako aj mnoÏstvo v˘znamn˘ch domácich
a zahraniãn˘ch predstaviteºov reprezentujúcich akademick˘, hospodársky a spoloãensk˘ Ïivot.
âasopis Parlamentn˘ kuriér oslovil rektora SPU a súãasne poradcu predsedu vlády SR
pre oblasÈ pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Dr.h.c. prof. Ing. Petra BIELIKA, PhD.
60 rokov v˘chovy
odborníkov pre agrosektor
Ako hodnotíte uplynul˘ch 60 rokov Slovenskej
poºnohospodárskej univerzity âím sa
podºa vás najviac zapísala do povedomia
spoloãnosti
Je to práve t˘m, Ïe práve absolventi na‰ej
univerzity uÏ od jej vzniku ‰íria nové poznatky
pre vzostup poºnohospodárskej v˘roby, potravinovej
bezpeãnosti, ekológie, rozvoj krajiny,
obnoviteºné zdroje a biodiverzitu z pohºadu
efektívnosti a trvalej udrÏateºnosti poºnohospodárstva.
Koncepãne zameraná spolupráca
viedla k reálnym zmenám v rastlinnej v˘robe
v oblasti v˘Ïivy rastlín, v systéme ‰ºachtenia
odrodovej skladby, ochrany rastlín, v systéme
obrábania pôdy a zberu, ako aj následného
spracovania produkcie. V Ïivoãí‰nej v˘robe
to boli spôsoby ‰ºachtenia populácie najv˘konnej‰ích
typov a plemien hospodárskych
zvierat v novom chovateºskom prostredí, zlep-
‰enie úÏitkov˘ch a morfologick˘ch vlastností
plemien, odchov mláìat, fyziológia reprodukãného
procesu, v˘Ïivy a techniky chovu pri vysok˘ch
koncentráciách. Je to práve na‰a univerzita,
ktorá v˘razne prispela k tomu, Ïe Slovensko
bolo sebestaãné v základn˘ch potravinách.
Veì v minulosti vidiek a hospodárenie na pôde
intelektuálne oÏili najmä zásluhou mlad˘ch
ºudí – poºnohospodárskych inÏinierov z na‰ej
univerzity. Aj v súãasnosti, keì poºnohospodárstvo
prechádza revitalizáciou, opäÈ leÏí Èarcha
odbornej práce najmä na pleciach t˘ch, ktorí
skôr ãi neskôr opustili auditóriá a cviãebne
na‰ej univerzity. Otázka sebestaãnosti je v súãasnosti
opäÈ v˘zvou pre na‰ich absolventov.
Pozvanie na slávnostné zasadnutie Vedeckej
rady SPU prijal aj prezident SR Ivan Ga‰-
paroviã. Vo svojom príhovore kon‰tatoval,
Ïe „kríza slovenského poºnohospodárstva
má hlb‰iu dimenziu súvisiacu s eurodotáciami
a zle vyrokovan˘mi podmienkami v Bruseli.
Treba dne‰n˘ stav zvrátiÈ, poloÏiÈ väã-
‰í dôraz na kvalitu potravín. Pokiaº ide o
spoluprácu s EÚ, treba vytvoriÈ zo strednej
Európy zónu pokoja a stability“. Ako je
podºa vás moÏné dosiahnuÈ tieto ciele Ktoré
priority ‰tátnej pôdohospodárskej politiky
presadzujete ako ãlen poradného zboru
predsedu vlády SR Roberta Fica konkrétne
pre oblasÈ pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Vystúpenie pána prezidenta bolo viac ráz
preru‰ené potleskom prítomn˘ch a samozrejme
následne vyvolalo u úãastníkov osláv najmä
z radov poºnohospodárov a potravinárov diskusiu
o potrebe reálneho zhodnotenia danej situácie
v slovenskom agrorezorte. Najmä v poslednom
období sa na tému kvality produkcie,
potravinovej bezpeãnosti a podpory domácich
producentov veºa diskutuje nielen v odbornej,
ale aj, ão ja vnímam pozitívne, v laickej verejnosti.
Dôvodom sú rôzne kauzy spojene s kvalitou
mäsa, len pred niekoºk˘mi dÀami sme boli
svedkami zavedenia prohibície voãi destilátom
s ãesk˘m pôvodom. To v‰etko u na‰ich obãanov
vyvoláva obavu z budúcnosti. Preto je
na mieste diskutovaÈ o t˘chto otázkach tak
otvorene, ako sa o to usiluje súãasná vláda. Za
dôleÏité povaÏujem prípravu koncepcie strednodob˘ch,
resp. dlhodob˘ch ozdravn˘ch opatrení,
ktoré prispejú k rastu potravinovej bezpeãnosti,
zv˘‰eniu sebestaãnosti pri základn˘ch
druhoch potravín, k stabilizácii Ïivoãí‰nej v˘roby,
k zníÏeniu nezamestnanosti na vidieku a
pod.
SúãasÈou osláv 60. v˘roãia zaloÏenia SPU
bolo aj v˘roãné zhromaÏdenie Vy‰ehradskej
univerzitnej asociácie. MôÏete nám povedaÈ
o tomto podujatí nieão viac
Vy‰ehradská univerzitná asociácia vznikla v
novembri 2011 z iniciatívy SPU ako jedna z
hlavn˘ch aktivít strategického projektu Sustainability
in Agrisector of V4 Countries and
Cooperating Regions podporeného Medzinárodn˘m
Vy‰ehradsk˘m fondom. Na ustanovujúcej
schôdzi sa zúãastnili zástupcovia takmer
40 univerzít z krajín V4 a kooperujúcich regiónov.
Zámerom asociácie je prepojiÈ partnerské
univerzity s cieºom vytvoriÈ kvalitné podmienky
na vzdelávanie a v˘skum a iniciovaÈ uωiu
spoluprácu krajín Vy‰ehradskej skupiny a kooperujúcich
regiónov. VUA okrem vlastn˘ch
aktivít vytvára priestor na to, aby sa medzi jej
ãlenmi budovali nové iniciatívy a spolupráca
s ìal‰ími európskymi zdruÏeniami, ako napr. s
ICA (Asociácia univerzít o Ïivej prírode), DRC
(Dunajská rektorská konferencia), EAU (Európska
asociácia univerzít) a iné. Jednou z nich
je napríklad vydávanie spoloãného vedeckého
ãasopisu a uãebníc, orientovan˘ch na bioekonomiku
a trvalo udrÏateºn˘ rozvoj. Medzi ìal-
‰ie aktivity patrí organizácia mobilít a podujatí
pre uãiteºov, v˘skumníkov a ‰tudentov, predov‰etk˘m
letn˘ch ‰kôl, konferencií a seminárov
zameran˘ch na agrobiznis, enviroment a
trvalo udrÏateºn˘ rozvoj. V˘roãná schôdza, ktorá
sa konala na pôde SPU 12. septembra, potvrdila
smerovanie VUA na nasledujúce obdobie.
Asociácia sa rozrástla o 10 nov˘ch ãlenov
a schválila plán aktivít na rok 2013. Za zmienku
stojí aj fakt, Ïe o ãlenstvo vo VUA prejavili
záujem okrem univerzít z krajín V4 ãi EÚ aj
partneri z Indie, Indonézie, Iraku, Thajska,
Kirgizska ãi Turecka.
V rámci vzdelávacieho projektu Ekonomické
vzdelávanie pre rozvoj vidieka podporeného
Programom rozvoja vidieka SR v rokoch
2007 – 2013 sa 17. augusta zúãastnila
skupina reprezentantov obecn˘ch samospráv
spolu s vami ako odborn˘m garantom
projektu na ‰tudijnej náv‰teve v ECO
UNESCO centre v írskom Dubline. Urãite
máte na túto náv‰tevu Ïivé spomienky…
Tento projekt vnímam ako príklad zmysluplnej
aktivity na‰ej univerzity v oblasti ìal‰ieho
vzdelávania pre slovensk˘ vidiek, ão potvrdila
aj atmosféra náv‰tevy a spokojnosÈ
20

S L O V E N S K É · K O L S T V O
úãastníkov vzdelávacieho projektu. Okrem
oboznámenia sa so skúsenosÈami vo vzdelávaní
pre udrÏateºn˘ rozvoj a kurzami zameran˘mi
na komunitn˘ rozvoj, vodcovstvo, prácu s
mládeÏou a environmentálne vzdelávanie sme
si spoloãne so starostami slovensk˘ch obcí odskú‰ali
modely interaktívnej v˘uãby a obe strany
prezentovali aj prípadové ‰túdie na uvedené
témy. Náv‰teva Eco Unesco centra vyústila
do návrhu spoloãného projektu starostov
zúãastnen˘ch obcí v spolupráci s SPU a do podpísania
Memoranda o spolupráci medzi oboma
in‰titúciami. To umoÏní prípravu spoloãn˘ch
aktivít v tzv. „zelenom“ vzdelávaní pre vidiek,
ako aj rozvíjanie aktivít v oblasti odpadového
hospodárenia, krajinotvorby a ekológie pre
‰tudentov SPU v rámci oznaãenia „Moja zelená
univerzita“.
SPU vychovala za t˘ch 60 rokov uÏ viac ako
63-tisíc absolventov. Ako hodnotíte súãasnú
úroveÀ slovenského vysokého ‰kolstva konkrétne
v oblasti v˘chovy odborníkov pre
agrosektor Sú schopní uplatniÈ sa na súãasnom
pracovnom trhu Lebo „Slovensko naozaj
potrebuje flexibiln˘ch a erudovan˘ch
poºnohospodárskych odborníkov, ktorí pomôÏu
pri re‰tartovaní slovenského poºnohospodárstva
a potravinárstva,“ ako povedal na
slávnostnom zasadaní Vedeckej rady SPU
minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
SR ªubomír Jahnátek...
Pokiaº ide o SPU, na ‰iestich fakultách poskytujeme
skutoãne ‰iroké spektrum vzdelania
nielen v oblasti poºnohospodárstva, ale aj v
príbuzn˘ch biologick˘ch, technick˘ch a spoloãensko-vedn˘ch
odboroch. Uchádzaãi o ‰túdium
na univerzite si môÏu vyberaÈ aj z tak˘ch
oblastí ‰túdia, ako je napríklad agropotravinárstvo,
potravinové zdroje, hipológia, genetika,
v˘Ïiva ºudí, biotechnológie, bezpeãnosÈ potravín,
strojárenská v˘roba poºnohospodárskych
Na slávnostnom zasadnutí Vedeckej rady SPU pri príleÏitosti 60. v˘roãia vzniku Slovenskej poºnohospodárskej univerzity
v Nitre vystúpil aj prezident SR Ivan Ga‰paroviã.
strojov a zariadení, kvalita produkcie, rozvoj vidieka
a regiónov, európske rozvojové programy,
záhradníctvo, krajinná architektúra, ekonomika
a riadenie podnikov, medzinárodn˘ obchod
s poºnohospodárskymi komoditami, marketing
a ìal‰ie. MôÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe na‰a
univerzita pruÏne reaguje na poÏiadavky praxe,
ako aj na nové smery vo v˘skume. Ponúka
‰tudentom veºa zaujímav˘ch a atraktívnych
‰tudijn˘ch programov, ktoré môÏu plne uspokojiÈ
ich túÏbu po poznaní. Hlavnou otázkou je
v‰ak uplatnenie absolventov. Hoci na univerzite
‰tuduje viac ‰tudentov ako pred dvadsiatimi
rokmi, len zlomok z nich konãí v poºnohospodárstve.
Preão Na‰i absolventi sa úspe‰-
ne uplatÀujú aj na nepoºnohospodárskych
trhoch práce, ako je napr. strojárstvo, malé a
stredné podnikanie, v in‰titúciách verejnej správy
na v‰etk˘ch stupÀoch, v orgánoch ‰tátnej
správy, v ‰kolstve, vedeck˘ch in‰titúciách, v
bankovníctve, poisÈovníctve, poradenstve, diplomacii
a pod. Na univerzite úspe‰ne rozvíjame
systém kariérneho poradenstva, pre zástupcov
praxe kaÏdoroãne organizujeme trh
pracovn˘ch príleÏitostí, kde dochádza nielen k
priamej komunikácii a konfrontácii poÏiadaviek
zo strany zamestnávateºov na ‰tudentov,
ale hovorí sa aj o platov˘ch podmienkach, o kariérnom
raste a pod. Na univerzite sa osvedãil
projekt absolventsk˘ch praxí v zahraniãí, ktor˘m
kaÏdoroãne vytvárame priestor na ‰ir‰ie
uplatnenie na‰ich absolventov na európskom
trhu práce.
Poslanci EP schválili ústupky znamenajúce koniec dvadsaÈroãného sporu EÚ s USA a Kanadou kvôli dovozu
hormonálne upraveného hovädzieho mäsa. Dohoda umoÏÀuje EÚ ponechaÈ v platnosti zákaz jeho dovozu
na svoje územie, v˘menou za zv˘‰enie kvóty na dovoz vysokokvalitného hovädzieho mäsa z USA a Kanady.
Podºa dohody by sa mala kvóta EÚ na dovoz
vysokokvalitného hovädzieho zv˘‰iÈ na
48 200 ton. Spojené ‰táty a Kanada uÏ upustili
od odvetn˘ch opatrení proti zákazu dovozu
hormonálne upraveného hovädzieho a zru-
‰ili clá na ‰irokú ‰kálu v˘robkov z 26 ãlensk˘ch
‰tátov EÚ (v‰etky ãlenské ‰táty s v˘nimkou
Veºkej Británie), v hodnote vy‰e 250
miliónov americk˘ch dolárov (v dne‰n˘ch
cenách). „Dlhotrvajúci spor sa skonãil a dospeli
sme k rie‰eniu v˘hodnému pre kaÏdého.
Európsky parlament urobil krok, ktor˘ posilní
transatlantické obchodné väzby,“ povedala
spravodajkyÀa Godelieve QUISTHOUDT-
ROWOHL (EPP, DE).
HISTÓRIA OBCHODNEJ VOJNY
Spor o hormonálne upravované hovädzie
VíÈazstvo oboch strán
Koniec obchodnej vojny o hormonálne upravené hovädzie
mäso ovplyvÀuje transatlantické obchodné
vzÈahy uÏ od roku 1988, keì EÚ, v obavách o
zdravie svojich obãanov, zakázala dovoz hovädzieho
mäsa o‰etreného niektor˘mi rastov˘mi
hormónmi. Obmedzenie sa t˘kalo najviac
dovozu zo Spojen˘ch ‰tátov a Kanady, ktoré
v roku 1996 tento zákaz napadli na pôde Svetovej
obchodnej organizácie. Následne im bolo
povolené uvaliÈ obchodné sankcie na v˘robky
EÚ v hodnote 116,8 miliónov americk˘ch dolárov
a 11,3 miliónov kanadsk˘ch dolárov
roãne. Tieto clá viedli k obmedzeniu dovozu
z EÚ a strate podielu na trhu pre európskych
v˘robcov. Medzi produkty, na ktoré zaviedli
USA a Kanada sankcie, patrili napr. európske
v˘robky z hovädzieho a bravãového mäsa,
francúzsky syr Roquefort, ãokoláda, ovocné
dÏúsy, dÏemy a ãerstvé hºuzovky.
OBOJSTRANNE V¯HODNÉ RIE·ENIE
V máji 2009 sa Európska komisia a americká
vláda dohodli na postupnom zmierÀovaní
americk˘ch sankcií voãi v˘robkom z
EÚ a postupnom zvy‰ovaní európskych kvót
pre vysoko kvalitné hovädzie, ktoré nebolo
upravované hormónmi. Svoje sankcie USA
zru‰ili v máji 2011. Zo zru‰enia americk˘ch
a kanadsk˘ch sankcií najviac profitujú Taliansko
(export v hodnote vy‰e 99 miliónov
americk˘ch dolárov), Poºsko (25 miliónov
dolárov), Grécko a Írsko (obe krajiny po 24
miliónoch dolárov), Nemecko a Dánsko (po
19 miliónoch dolárov), Francúzsko (13 miliónov
dolárov) a ·panielsko (9 miliónov dolárov).
21

N Á R O D N Á R A D A S R
Îijeme v hektick˘ch ãasoch, valia sa na nás pohromy slabej úrody, neustáleho zvy‰ovania cien potravín
a stagnácie platov, ohrozenia zdravia a aj Ïivota nekvalitn˘mi dovozov˘mi potravinami, v˘robkami na jednej
strane a volaním o záchranu na‰ich domácich poºnohospodárov, ktorí iba zniÏujú a likvidujú chov, v˘mery
pestovania plodín, ru‰enia spracovateºského priemyslu. Stávame sa ãoraz závislej‰í od ich dovozu a ako nás
presviedãajú posledné dni, zostávame zaskoãení, ak nekvalitné produkty ohrozujú dokonca aj Ïivoty na‰ich
obãanov – nekvalitné vajcia, skazené mäso, vodnatá hydina a metanol v destilátoch.
Do ankety na tieto témy sme pozvali predstaviteºov V˘boru NR SR pre pôdohospodárstvo a Ïivotné prostredie,
odpoveì sme v‰ak dostali iba od dvoch ãlenov Martina FECKA (OªaNO) a Zsolta SIMONA (Most-Híd).
Pripravila Marta Toma‰oviãová.
Strácame sebestaãnosÈ – dokedy
Poºnohospodárstvo zohráva v ekonomike
kaÏdého ‰tátu nezastupiteºnú úlohu, plní
mnohé v˘znamné funkcie. Ekonomiku poºnohospodárstva
charakterizuje pokles podielu
na rozhodujúcich ukazovateºoch národného
hospodárstva – hrubej pridanej
hodnote, medzispotrebe a zamestnanosti,
priãom kaÏdoroãne od vstupu Slovenska do
EÚ je konkurencieschopnosÈ jeho v˘robkov
znaãne diferencovaná a bez podpôr
by väã‰ina z nich bola stratová. Ako hodnotíte
doteraj‰í v˘voj a perspektívu tohto
odvetvia na Slovensku
Martin Fecko: Na perspektívy slovenského
poºnohospodárstva sa treba pozeraÈ v európskom
kontexte. Poºnohospodárstvo bolo a je
konfrontované s potrebou prispôsobovaÈ sa
neustále meniacim sa podmienkam, adaptovaÈ
sa na jednotnom európskom trhu, vytvoriÈ
konkurenãné prostredie, otvoriÈ sa svetu a
razantne zv˘‰iÈ ekonomickú efektívnosÈ v˘roby
a ponuky poºnohospodárskych produktov.
Oãakávan˘ rozmach agrosektora podºa
farmárskeho vzoru nenastal. Nበagrosektor
a vidiek doplatili na likvidáciu mnoÏstva prosperujúcich
roºníckych druÏstiev a ‰tátnych
majetkov. Súãasná situácia je neuspokojivá.
Zvy‰uje sa opodstatnená kritika nedostatku
kvalitn˘ch potravín, rastie nezamestnanosÈ –
emigrácia hlavne z vidieka, hromadia sa dôsledky
nedostatoãného vyuÏívania, devastácia
pôdneho a lesného fondu, veºké sú aj straty
v oblasti vodného hospodárstva. Je potrebné
prijaÈ zásadné rie‰enia na efektívnej-
‰ie vyuÏitie a ochranu domácich zdrojov, osobitne
pôdy, lesov a vody – zabezpeãovanie dostatoãnej
a bezpeãnej v˘Ïivy – v˘razné zv˘-
‰enie zamestnanosti v agrosektore a nadväzn˘ch
odvetviach a oblastiach a ochrany Ïivotného
prostredia. ·tát a na‰i predstavitelia v
medzinárodn˘ch organizáciách by mali zabezpeãiÈ
pre Slovensko v Európskej únii také
podmienky, ktoré budú viesÈ k vyrovnaniu
nielen povinností, ale aj príleÏitostí pre na‰ich
pôdohospodárov, potravinárov, vodohospodárov,
lesn˘ch hospodárov a súvisiacich odvetví.
ZabrániÈ tomu, aby sa kvalitná pôda pre
nízke hodnotenie nedostávala za smie‰ne
ceny do rúk t˘ch, ktorí ju vyuÏívajú na neprodukãné
úãely (logistické centrá...) a ãasto aj
zahraniãn˘m subjektom, ktoré majú záujem
o zisk bez ohºadu na na‰e potreby. Aj napriek
tomu, Ïe máme základné podmienky,
pokr˘vame spotrebu potravín z vlastnej produkcie
len z necelej polovice. Väã‰iu ãasÈ –
ãasto v neuspokojivej kvalite – sme nútení dováÏaÈ
zo zahraniãia. Podºa odborníkov máme
predpoklady vyprodukovaÈ kvalitnú zeleninu
nie pre 5 a pol milióna, ale pre 10 miliónov
ºudí a zamestnaÈ pritom desaÈtisíce ºudí, ktorí
odchádzajú za prácou do zahraniãia.
Zsolt Simon: Odvetvie poºnohospodárstva
nie je vyuÏité v plnom potenciáli, ktor˘ na
Slovensku existuje. Je faktom, Ïe pokles spôsobil
aj mimoriadne r˘chly rast priemyslu.
Perspektíva je nesmierne vysoká a aj potrebná
z hºadiska slovenského vidieka. Poºnohospodárstvo
by malo produkovaÈ dostatok
surovín pre potravinársky priemysel minimálne
na úrovni produktov, ktoré dnes dová-
Ïame a sme schopní efektívne ich vyrobiÈ. Pri
naplnení tohto cieºa je moÏné podºa VUEPP
vytvoriÈ aÏ 15 000 pracovn˘ch miest.
Otázka potravinovej bezpeãnosti a sebestaãnosti
je strategická, priãom ide aj o
otázky rozvoja vidieka, ãi zníÏenia nezamestnanosti
najmenej kvalifikovanej pracovnej
sily v kaÏdom ‰táte. Podºa vá‰ho
názoru je politika rezortu v súlade s takto
definovan˘m cielením
Martin Fecko: Odborná verejnosÈ z radov
pôdohospodárov a potravinárov dlhodobo
upozorÀuje na nízku potravinovú sebestaãnosÈ,
a t˘m aj potravinovú bezpeãnosÈ Slovenska
prostredníctvom domácich v˘robcov. V
prípade, Ïe sa situácia nezlep‰í, za niekoºko rokov
‰tát nebude schopn˘ uÏiviÈ svojich obyvateºov.
Ako uvádzajú ‰tatistiky, je potravinová
bezpeãnosÈ na Slovensku na úrovni 45 – 50 %.
Zaãiatkom deväÈdesiatych rokov 20. storoãia
sa pritom pohybovala v priemere na úrovni 80
%. Tak˘to pokles nezaznamenala ani jedna európska
krajina spomedzi ‰tátov EÚ. Na zhor-
‰ujúci sa stav v sektore Ïivoãí‰nej v˘roby
upozorÀujú v˘robcovia krmív. V mnoh˘ch
prípadoch sa ukonãilo prevádzkovanie kompletn˘ch
fariem a podnikov Ïivoãí‰nej v˘roby,
‰pecializovan˘ch na chovy o‰ípan˘ch, ale
aj hydiny a dojníc. V˘nimkou nie sú dokonca
ani stabilizované chovy s dobre vybudovanou
infra‰truktúrou, rekon‰truované z fondov EÚ.
Neustály pokles poãtu stavov zvierat a zv˘‰en˘
dovoz Ïivoãí‰nych komodít má za následok,
Ïe slovenskí farmári majú váÏne existenãné
a finanãné problémy. Potravinová sebestaãnosÈ
a bezpeãnosÈ Slovenska je ohrozená. Dostali
sme sa do priamej závislosti a zabezpeãiÈ
v˘Ïivu obyvateºov dokáÏeme uÏ len nákupmi
zo zahraniãia. Potravinová bezpeãnosÈ u
nás za posledn˘ch 20 rokov nepatrila medzi
‰tátne priority. Niektoré predchádzajúce vlády
v ãase transformácie ekonomiky buì nena‰-
li spôsob, ako sa vyrovnaÈ s agrárnou a vidieckou
politikou, alebo ho zºahãovali. Za príãinu
úpadku celého agropotravinárskeho sektora
sa pokladá nevydarená ekonomická transformácia,
siln˘ konkurenãn˘ tlak zo zahraniãia,
nekontrolovan˘ nástup zahraniãn˘ch obchodn˘ch
systémov na nበtrh, dvojr˘chlostná
spoloãná poºnohospodárska politika EÚ,
ktorá znev˘hodÀuje na‰ich poºnohospodárov,
ale aj niektoré nesprávne politické rozhodnutia
na národnej úrovni. Na‰ím cieºom by malo
byÈ prinavrátiÈ Slovensku status tradiãného
producenta potravín, ktor˘ je schopn˘ zabezpeãiÈ
v˘Ïivu svojho obyvateºstva z vlastn˘ch
22

N Á R O D N Á R A D A S R
zdrojov. PozornosÈ by sa mala sústrediÈ na
vypracovanie ucelenej agropotravinárskej a
obchodnej koncepcie, ktorá by urãila súãasn˘
stav, nastavila ciele a spôsoby, ak˘mi sa k
nim dopracujeme. ëal‰ou z priorít je spoloãná
poºnohospodárska politika EÚ v rokoch
2014 – 2020, zameraÈ sa v rámci nej na zmenu
návrhov Európskej komisie, ktoré nezodpovedajú
národn˘m záujmom Slovenska a
diskriminovali by roºníkov v nasledujúcom
programovacom období. A v neposlednom
rade cieºavedomá podpora zvy‰ovania predaja
domácich poºnohospodárskych a potravinárskych
v˘robkov s cieºom zv˘‰iÈ potravinovú
bezpeãnosÈ a sebestaãnosÈ Slovenska a vidiecku
zamestnanosÈ. Primárnou funkciou
poºnohospodárstva je produkcia potravín a
priemyslov˘ch surovín. Najspoºahlivej‰ím garantom
potravinovej bezpeãnosti je v˘konné
a medzinárodne konkurencieschopné poºnohospodárstvo
vlastnej krajiny.
Zsolt Simon: Súãasná politika rezortu nesleduje
zv˘‰enie poãtu zamestnan˘ch na vidieku
v rezorte pôdohospodárstva. V ‰tátnom
rozpoãte na rok 2012 boli vyãlenené na program
vidieckej zamestnanosti 2 mil. eur. Vláda
R. Fica túto ãiastku zníÏila na 660 tis. eur
a realizácia programu neustále me‰ká. Tento
program sme plánovali práve z dôvodu, Ïe dokáÏe
vytvoriÈ miesta tam, kde nie je Ïiadna infra‰truktúra
a ani mobilita nezamestnan˘ch.
Návrat k produkãnej funkcii poºnohospodárstva
môÏe zabezpeãiÈ nové rozpoãtové
obdobie a nová spoloãná poºnohospodárska
politika po roku 2013. Ak nevyuÏijeme
v‰etky moÏnosti v období kreovania novej
SPP, zlikvidujeme posledné pozostatky Ïivoãí‰nej
v˘roby, ktorá viaÏe znaãné mnoÏstvo
pracovníkov a v˘znamn˘m spôsobom
poznaãíme do budúcnosti slovensk˘ vidiek.
Pritom úroveÀ na Slovensku je v porovnaní
s krajinami V4 najniωia. V ãom vidíte
hlavné príãiny
Martin Fecko: Po vstupe Slovenska do EÚ
roku 2004 sa slovensk˘ agrosektor hodnotí v
rámci spoloãnej poºnohospodárskej politiky
EÚ. Pred vstupom bola podpora poºnohospodárstva
v Slovenskej republike niωia neÏ v
Únii, v posledn˘ch rokoch pred vstupom sa
tento rozdiel mal tendenciu zvy‰ovaÈ. Pokles
úrovne podpory poºnohospodárstva v EÚ je
dôsledkom zniÏovania podpory cien, ãím sa
zniÏuje aj podpora jednotliv˘ch komodít. Nárastu
konkurenãného tlaku sú vystavení aj
v˘robcovia na Slovensku. Úpadok Ïivoãí‰nej
v˘roby na Slovensku je celoplo‰n˘. Napríklad
do roku 2008 boli zmeny vo v˘robe mlieka
na úrovni Slovenska nev˘razné, no v niektor˘ch
krajoch – Banská Bystrica, Ko‰ice,
Trenãín, Bratislava, Pre‰ov uÏ predznaãovali,
Ïe ani rast úÏitkovosti v produkãn˘ch krajoch
– Trnava, Nitra tento v˘voj nezvráti.
Následn˘ pád cien mlieka ovplyvnil uÏ celé
Slovensko. V˘voj v˘roby hovädzieho mäsa
mal podobn˘ charakter a v˘roba bravãového
mäsa poklesla v priemer na úroveÀ 50 % pred
vstupom do EÚ. Po roku 2008 s v˘nimkou
Trnavského kraja smerovala v niektor˘ch
krajoch k zániku v˘roby. Svoje zohráva aj samotná
podpora Spoloãenstva pre rozvoj vidieka
na roky 2007 – 2013 podºa ãlensk˘ch ‰tátov.
Z krajín V4 získava najviac z podpory EÚ
rozlohou i poãtom obyvateºstva najväã‰ie
Poºsko. Maìarsko a âeská republika sú si
poãtom obyvateºov i rozlohou blízke, av‰ak
do maìarsk˘ch vidieckych regiónov sa dostane
aÏ o miliardu eur viac ako na vidiek v âeskej
republike.
Zsolt Simon: Hlavná príãina je v tom, Ïe na‰i
v˘robcovia sú síce nauãení produkovaÈ kvalitne,
ale predávajú na vagóny, hektolitre a nie
hotové v˘robky koneãnému spotrebiteºovi.
SPP potrebujeme nastaviÈ tak, aby sme vyuÏili
maximálne prírodn˘ potenciál a orientovali
sa na spotrebiteºa. Predaj v mieste v˘roby.
Posledné roky ukázali obrovské v˘kyvy
nielen v cenách komodít, ale i v prístupe
‰tátov k potravinovej bezpeãnosti jednotliv˘ch
‰tátov. EK tvrdí, Ïe nová SPP musí na
tieto poÏiadavky reflektovaÈ. UÏ v súãasnosti
vieme, Ïe s najväã‰ou pravdepodobnos-
Èou sa zachová princíp dvojpilierovej SPP.
Vystupuje Slovensko v základn˘ch poÏiadavkách
(odstránenie historického princípu,
capping – stanovenie maximálnej v˘-
‰ky platieb na podnik) jednotne spolu s
ostatn˘mi nov˘mi ‰tátmi Európskej únie,
alebo kde sú na‰e rezervy
Martin Fecko: Farmárske organizácie z nov˘ch
ãlensk˘ch krajín EÚ prijali e‰te v minulom
roku v Brne deklaráciu orientovanú predov‰etk˘m
na Európsky parlament, ktor˘
schvaºuje legislatívu spojenú s reformou spoloãnej
poºnohospodárskej politiky. Podpísali
ju mimovládne agrárne organizácie 7 nov˘ch
ãlensk˘ch krajín Európskej únie a obsahuje aj
jednotn˘ postup, pokiaº ide o vy‰‰ie spomínanú
poÏiadavku. Záujmy Slovenska v tomto
smere veºmi aktívne zastupuje Slovenská
poºnohospodárska a potravinárska komora.
Zsolt Simon: SPP nie je len dvojpilierová ale
aj dvojr˘chlostná. Dôvodom je, Ïe staré ãlenské
krajiny EÚ poskytujú svojim farmárom aj
z vlastného rozpoãtu nad rámec SPP oveºa viac
ako dokáÏe SR. Máme dostatoãn˘ priestor na
to, aby sme na‰li spojencov, v prípade cappingu
– kde sme v minulom roku dosiahli blokaãnú
men‰inu spolu s âeskou republikou, Nemeckom,
Spojen˘m kráºovstvom, Bulharskom
a Rumunskom – ‰koda, Ïe v súãasnosti sa v
t˘chto rokovaniach nepokraãuje. Rovnako sú
rezervy v spájaní sa s krajinami, ktoré majú
rovnak˘ názor na úhorovanie, odstránenie historického
princípu, a pod.
Ako vnímate situáciu v súãasnosti, má Slovensko
dostatok komplexn˘ch zákonov o
Ïivotnom prostredí a ochrane prírody, tzv.
zelené zákony
Martin Fecko: Urãite sa v tomto smere nájdu
rezervy. Prísºubom zlep‰enia môÏe byÈ aj
fakt, Ïe ministerstvo Ïivotného prostredia pripravuje
návrh nového zákona o ochrane prírody
a krajiny. Je to aktuálne rie‰ená záleÏitosÈ,
ktorá prispeje k roz‰íreniu a posilneniu
tzv. zelen˘ch zákonov. Táto úloha vyplynula
z legislatívnej úlohy vlády na rok 2011. Pozitívne
to hodnotím preto, Ïe teraj‰ie vedenie
ministerstva Ïivotného prostredia kontinuálne
nadviazalo na predchádzajúce aktivity, pokiaº
ide o vytvorenie pracovnej skupiny pre
ochranu prírody a krajiny. Jej cieºom zostala
aj naìalej v˘mena informácií, konzultácií a
koordinácie medzi v‰etk˘mi ‰tátnymi a ne‰tátnymi
organizáciami, vedeck˘mi in‰titúciami
a in˘mi zainteresovan˘mi skupinami, ktor˘ch
sa ochrana prírody dot˘ka ak˘mkoºvek
spôsobom, ão je takisto nesmierne dôleÏité.
Chcem veriÈ, Ïe v‰etky vyhlásenia najvy‰-
‰ích predstaviteºov rezortov Ïivotného prostredia
a pôdohospodárstva o zlep‰ení komunikácie
medzi lesníkmi, ochranármi a vlastníkmi
pozemkov posunú kvalitatívne ìalej úpravu
legislatívy, ktorej ustanovenia sú v konflikte
a vyvolávajú nedorozumenia a rôzny v˘klad.
Som toho názoru, aby v‰etky pozemky, ktoré
ochraÀujeme v tom najprísnej‰om stupni
ochrany, boli ‰tátne a spravovala ich in‰titúcia,
ktorej náplÀou je ochrana prírody a krajiny.
Musíme si uvedomiÈ, Ïe stále naráÏame
a budeme naráÏaÈ na problém ‰tát a vlastník,
s poÏiadavkou vlastníka na kompenzáciu pri
obmedzovaní nakladania s jeho majetkom.
Túto filozofiu mal aj predchádzajúci minister
Ïivotného prostredia, ktorú v‰ak nestihol zrealizovaÈ.
Hºadanie rie‰enia, ako zosúladiÈ kompetencie
v chránen˘ch územiach, diskusie o
finanãn˘ch a ìal‰ích dosahoch pôsobenia národn˘ch
parkov a ich plánovanej zonácie – to
v‰etko môÏe prispieÈ k zvy‰ovaniu poãtu
komplexn˘ch, tzv. zelen˘ch zákonov.
Zsolt Simon: Slovensko má v súãasnosti ãasto
prísnej‰ie zákony k Ïivotnému prostrediu
ako sú poÏiadavky EÚ. Máme nedorie‰enú legislatívu,
z ãoho platiÈ vlastníkom za majetkovú
ujmu z obmedzení. Mali by sme prehodnotiÈ
rozsah aj predmet ochrany a chrániÈ to,
ão skutoãne existuje a stojí za ochranu. ChrániÈ
v‰etko, znamená nechrániÈ niã.
Podºa posledného hodnotenia OECD Slovensko
stabilizovalo, resp. zníÏilo mnoÏstvo
emisií aj napriek silnému hospodárskemu
rastu, treba v‰ak viac prepojiÈ politiky
zamerané na zmenu klímy, energetiku
a dopravu, posilniÈ podporu environmentálnych
inovácií. Podºa vá‰ho hodnotenia
je Slovensko pripravené prijaÈ odporúãania
na úpravu – reformu daní tak, aby
prispievali k napæÀaniu cieºov v ochrane Ïivotného
prostredia na‰ej krajiny
Martin Fecko: Z posledného hodnotenia
OECD okrem iného vypl˘va potreba upravenia
reformy daní tak, aby prispievala k napæÀaniu
cieºov v ochrane Ïivotného prostredia na-
‰ej krajiny. ·ir‰ie vyuÏitie environmentálnych
daní by mohlo pomôcÈ k zníÏeniu schodku
verejn˘ch financií. MoÏnou cestou rie‰enia
ekonomick˘ch a environmentálnych v˘ziev
Slovenska v ãase súãasnej hospodárskej
krízy je aj podpora ekoinovácií. Na nastúpenej
ceste k zelenému rastu je v‰ak nevyhnutnou
podmienkou posilnenie základnej inovaãnej
kapacity, napríklad podporou vy‰‰ieho
vzdelávania, medzinárodnej spolupráce vo
vede a technológiách a v˘raznej‰ie zapojenie
súkromného finanãného sektora do podpory
vedy a v˘skumu. Ak vychádzame z aktuálneho
Programového vyhlásenia vlády na roky
2012 – 2016, jednou z kºúãov˘ch úloh vlády
je zaloÏiÈ dlhodobé tendencie na hospodársky,
sociálny, environmentálny a vedecko-technick˘
rozvoj Slovenskej republiky a na zlep-
‰enie kvality Ïivota. Dá sa to chápaÈ aj tak, Ïe
vláda je pripravená a poãíta s prijatím odporúãania
na úpravu – reformu daní s cieºom
ochrany Ïivotného prostredia na Slovensku.
Zsolt Simon: Cieº nedosiahneme zdaÀovaním,
ale zreálnením potrieb a aj spôsobu
ochrany.
23

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A
S R
Berieme ako v‰eobecne uznávan˘ fakt, Ïe lesy tvoria základnú zloÏku prírodného prostredia a sú
najv˘znamnej‰ím krajinotvorn˘m prvkom. Nie je nové ani kon‰tatovanie, Ïe lesy plnia nielen hospodárske, ale aj
ìal‰ie dôleÏité funkcie, Ïe sú nevyhnutné pre ochranu pôdy, vody, ale aj klímy... A tak ich ochrana je prirodzená
nielen zo strany ‰tátu, ale je potrebná aj zo strany verejnosti. Viac v rozhovore so ‰tátnym tajomníkom
Ministerstva Ïivotného prostredia SR Jánom ILAVSK¯M, ktor˘ vedie redaktorka Anna Komová.
Integrovaná ochrana prírody
âo je v súãasnosti dôleÏité pri posudzovaní
v˘znamu lesov pre spoloãnosÈ z hºadiska
plnenia v‰etk˘ch ich funkcií a reprodukãnej
stability
SpoloãnosÈ si na jednej strane stále viac uvedomuje
dôleÏitosÈ a v˘znam nenaru‰eného Ïivotného
prostredia pre nበÏivot, na druhej strane
ãlovek svojou ãinnosÈou naru‰uje rovnováhu
v prírode a po‰kodzuje Ïivotné prostredie.
Lesy sú zloÏit˘ ekosystém a naru‰enie rovnováhy
jeho zloÏiek môÏe r˘chlo viesÈ k celkovému
naru‰eniu jeho stability. Preto je dôleÏité
nájsÈ rovnováhu medzi vyuÏívaním lesa a jeho
ochranou s dôsledn˘m uplatÀovaním základn˘ch
pilierov trvalo udrÏateºného rozvoja, to
znamená rovnováhy jeho ekologick˘ch, ekonomick˘ch
a sociálnych funkcií.
Pozrime sa najprv na ekonomick˘ aspekt. ªudia
ho vnímajú väã‰inou cez ÈaÏbu a vyuÏívanie
dreva.
ËaÏba a vyuÏívanie dreva je najv˘znamnej-
‰ou ekonomickou ãinnosÈou v lesoch. Nie je
v‰ak jedinou. Lesy poskytujú aj ìal‰ie produkty
a sluÏby, ktoré priná‰ajú ekonomick˘ efekt.
Z produktov sú to napríklad lesné plody, divina,
ozdobná ãeãina, vianoãné stromãeky, med.
Lesy v‰ak poskytujú aj také sluÏby, ktoré sme
doteraz nedokázali ekonomicky vyjadriÈ, ale
bez ktor˘ch sa dokonca nevieme zaobísÈ. Napríklad
produkcia vody a hospodárenie s vodou,
produkcia kyslíka, rekreácia a ìal‰ie. Preto sa
v súãasnosti rozvíjajú metodiky na zahrnutie t˘chto
sluÏieb do ekonomick˘ch kalkulácií prínosov
lesov. V‰eobecne sa poãíta, Ïe prínosy z t˘chto
hmotn˘ch a nehmotn˘ch sluÏieb lesov
niekoºkonásobne prevy‰ujú drevoprodukãnú
funkciu. Treba rozvinúÈ aj ‰tátnu politiku k najnov‰iemu
medzinárodnému trendu rozvoja spoloãnosti
na báze tzv. zelenej ekonomiky. Tu je
nevyhnutné nájsÈ súlad medzi vyuÏívaním prírodn˘ch
zdrojov a ich ochranou.
Je docenen˘ aj ekologick˘ aspekt lesov a
priná‰ajú lesy oãakávan˘ a poÏadovan˘ úÏitok
V˘znam ekologického aspektu lesov stále
rastie aj v súvislosti so zvy‰ovaním ekologického
povedomia ºudí a negatívnym dopadom civilizaãn˘ch
aktivít na Ïivotné prostredie. Dlhodobé
negatívne vplyvy, napríklad priemyseln˘ch
emisií a zneãisÈovania ovzdu‰ia, ovplyv-
Àujú aj odolnosÈ zloÏit˘ch lesn˘ch ekosystémov,
ão sa v súãasnosti v˘znamne odráÏa na zdravotnom
stave lesov. Najviac sa to prejavuje na
smrekov˘ch lesoch, ktoré sú oslabené na veºk˘ch
plochách a dochádza k ich narú‰aniu biotick˘mi
aj abiotick˘mi ‰kodliv˘mi faktormi.
Treba v‰ak braÈ do úvahy aj vplyv a dôsledky
klimatickej zmeny na prírodu a zvlá‰È na lesné
ekosystémy. Obnova a Ïivotn˘ cyklus lesov
sa uskutoãÀuje v období desiatok rokov. Je preto
veºmi dôleÏité zohºadÀovaÈ pri v‰etk˘ch zásahoch
aj tento dlhodob˘ vplyv. V˘sledky pozorovaní,
aj niektoré praktické dopady vplyvov
poãasia ukazujú, Ïe treba poãítaÈ s posunom klimatick˘ch
pásiem a dopadom na stabilitu lesn˘ch
ekosystémov, ktoré sa v súãasnosti obnovujú,
o niekoºko desiatok rokov.
Nie je t˘m ohrozená podstata lesa
Myslím, Ïe nie. Príroda je naozaj mocná a postupne
si poradí aj s tak˘mi situáciami. V súãasnosti
sa v odbornej aj laickej verejnosti najviac
diskutuje o rie‰ení situácie pri odumieraní
lesa, vetrov˘ch a kôrovcov˘ch kalamitách.
âasÈ odborníkov aj verejnosti sa prikláÀa k názoru,
Ïe treba v‰etko nechaÈ na prírodu a do t˘chto
procesov nezasahovaÈ, k˘m druhá ãasÈ
chce naopak drevo z po‰koden˘ch lesov vyÈa-
ÏiÈ. Tu by som sa chcel vrátiÈ k trom pilierom
trvalo udrÏateºného rozvoja. Okrem ekologického
hºadiska obnovy lesov treba braÈ do úvahy
aj ekonomické a sociálne hºadisko. Treba vidieÈ
aj drevo ako surovinu pre priemysel, pracovné
príleÏitosti pre obyvateºstvo a ìal‰ie faktory.
Preto je potrebné tieto otázky rie‰iÈ prezieravo
a komplexne.
Sú dobre nastavené odborné, spoloãenské, legislatívne
aj politické pravidlá na to, aby
hodnota lesa bola jasná a pre kaÏdého pribliÏne
rovnako v˘znamná
Zaãnem t˘mi politick˘mi. Programové vyhlásenie
súãasnej vlády povaÏuje za ‰tátny záujem
Slovenskej republiky dosiahnutie a udrÏiavanie
vysokej kvality Ïivotného prostredia,
ochranu a racionálne vyuÏívanie prírodn˘ch
zdrojov pri zachovávaní princípov trvalo udrÏateºného
rozvoja. Toto dáva jasn˘ politick˘ rámec
aj pri hºadaní spoloãn˘ch rie‰ení ochrany
a vyuÏívania lesov. Záujem spoloãnosti je na
jednej strane priaznivo naklonen˘ starostlivosti
o prírodu a ochranu Ïivotného prostredia. Na
druhej strane sa dosÈ necitlivo správame k prírode,
ãoho dôkazom sú napríklad aj ãierne
skládky odpadov hádam na okraji kaÏdej dediny.
Preto programy vzdelávania, ‰írenia informácií
a objasÀovania problematiky ‰irokej verejnosti
povaÏujem za kºúãov˘ nástroj na
ovplyvÀovanie kaÏdého z nás k ‰etrnému prístupu
k prírode a ochrane Ïivotného prostredia.
Bez aktívneho prístupu kaÏdého z nás bude
právo na ochranu Ïivotného prostredia, zakotvené
v Ústave Slovenskej republiky, len deklaratívne.
OdbornosÈ ºudí vyjadrujúcich sa k problematike
ochrany prírody a obhospodarovaní
lesn˘ch ekosystémov povaÏujem za vysokú.
Ch˘ba v‰ak komplexnosÈ rie‰ení. V Ïiadnom
prípade nemôÏem spochybÀovaÈ odbornosÈ
niektor˘ch stanovísk, av‰ak jednostrannosÈ názorov
je v mnoh˘ch prípadoch prekáÏkou hºadania
optimálnych rie‰ení. V legislatívnej oblasti
vidím viacero nedostatkov.
âo treba legislatívne dopracovaÈ pre jednoznaãn˘
prínos jednotného prístupu k
ochrane prírody a obhospodarovania lesov
Koneãne treba na stôl poloÏiÈ naraz zákony
o lesoch, o ochrane prírody a krajiny a o poºovníctve
a zosúladiÈ ich obsah. V‰etky tri pôsobia
v tom istom prostredí a v‰etky deklarujú záujem
o ão najlep‰í stav a harmóniu v prírodnom prostredí.
Stav je v‰ak tak˘, Ïe rozhodovanie ‰tátnych
orgánov vedie k absurdn˘m situáciám, keì
rozhodnutie ‰tátnej správy lesného hospodárstva,
legálne podºa zákona o lesoch je v rozpore
s rozhodnutím ‰tátnej správy ochrany prírody
podºa príslu‰ného zákona o ochrane prírody
a krajiny.
Aké je najviac diskutované opatrenie, ktoré
by malo slúÏiÈ pre ochranu lesa ak˘ je v˘voj
v lesnom hospodárstve
Urãite je to dlhodobá kauza Kôprovej a Tichej
doliny. Îiaºbohu, k rie‰eniu sa v tom období
neviedla odborná diskusia, ale skôr zákopová
vojna. Nie je to v‰ak prípad len na Slovensku,
ale s podobn˘mi problémami sa pasovali
a pasujú aj napríklad v Nemecku, ãi âeskej
republike.
V súãasnosti je to diskusia o rozsahu a spôsobe
ochrany lesn˘ch ekosystémov v oblastiach
s vy‰‰ími stupÀami ochrany prírody podºa stupnice
IUCN. Objavil sa nov˘ fenomén takzvan˘ch
bezzásahov˘ch území. ·iroko je medializovaná
otázka vyhlasovania pralesov. Myslím
si, Ïe aj v t˘chto prípadoch ch˘ba komplexn˘
prístup k rie‰eniu z pohºadu troch pilierov trvalo
udrÏateºného rozvoja. Bez zohºadÀovania
ekonomick˘ch a sociálnych dopadov nie je
moÏné trvalo udrÏaÈ ani ten ekologick˘ pohºad.
24

D R E V O S P R A C U J Ú C I P R I E M Y S E L
Firma PRP, s. r. o., je druh˘m najväã‰ím drevospracujúcim
podnikom bez zahraniãnej úãasti. Na slovenskom trhu pôsobí uÏ
18. rok. Jej nosn˘m programom je naìalej spracovanie
ihliãnatej guºatiny na ãerstvé stavebné rezivo, ale postupne sa
zvy‰uje podiel v˘robkov z druhov˘roby.
Je to v˘sledok investícií z roku 2009, keì
firma vybudovala su‰iareÀ a roz‰írila svoje
strojné vybavenie o hobºovacie a profilovacie
automaty, ão jej umoÏnilo obohatiÈ
svoju ponuku o su‰ené rezivo a zároveÀ
zaradiÈ do v˘robného programu aj lepené
produkty.
Do novej v˘robnej haly umiestnila modernú
taliansku v˘robnú linku na produkciu
dæÏkovo nadpájan˘ch KVH hranolov,
ktoré má medziãasom aj certifikované, lepen˘ch
nosníkov˘ch hranolov BSH a
vrstven˘ch hranolov DUO a TRIO. Na zaãiatku
sa tieto produkty vyváÏali prevaÏne
do zahraniãia, ale postupne si aj na Slovensku
nachádzajú svoje odbytové cesty. A to
aj vìaka tomu, Ïe podnik po kúpe centra na
opracovanie hranolov roz‰íril svoje sluÏby
o v˘robu stre‰n˘ch kon‰trukcií, prístre-
‰kov, altánkov, aÏ po v˘robu kompletn˘ch
kon‰trukcií na drevodomy, ktoré toto moderné
CNC-zariadenie dokáÏe na základe
projektu presne napíliÈ do podoby „skladaãky“
a stavba sa na mieste urãenia podºa
presného oznaãenia jednotliv˘ch komponentov,
ktoré stroj urobí, uÏ len poskladá.
PRP, s. r. o., ponúka realizáciu tak˘chto stavieb
od prípravy projektu aÏ po koneãnú
montáÏ.
Produkcia ãerstvého reziva (hranoly, dosky,
for‰ne, laty rôznych rozmerov a dæÏok)
sa naìalej vyváÏa prevaÏne do zahraniãia,
priãom firma musela prehodnotiÈ svoju obchodnú
politiku a preorientovaÈ sa z maìarského
trhu, na ktorom zaãínala, na iné trhy.
V men‰ích mnoÏstvách dodáva ãerstvé rezivo
aj do ‰tátov EÚ a nebráni sa ani v˘vozu
do v˘chodnej Európy ãi Ázie.
V duchu hesla „nበzákazník, nበpán“
sa firma snaÏí vychádzaÈ svojim zákazníkom
v ústrety a plniÈ ich individuálne po-
Ïiadavky a predstavy, ão sa t˘ka kvality reziva,
rozmerov, prípadne ìal‰ieho opracovania,
ãi o‰etrenia. Na poÏiadanie zákazníka
je samozrejmosÈou napr. impregnácia reziva,
ktoré o‰etrením ochrann˘mi nátermi
získava odolnosÈ voãi drevokaznému hmyzu,
hubám a plesniam a t˘m sa zvy‰uje
jeho ÏivotnosÈ.
Kvalita dodávan˘ch produktov je síce pre
PRP, s. r. o., úplnou samozrejmosÈou, av-
‰ak pri spolupráci s obchodn˘mi partnermi
z rôznych krajín sa nevyhne ani dokladovaniu
kvality certifikátmi. V roku 2008
zaviedla a trvalo udrÏiava certifikovan˘
systém manaÏérstva kvality ISO
9001:2000, zároveÀ je drÏiteºom certifikátov
ISO 14001:2004 a OHSAS 18001:2007
a certifikátu vnútropodnikovej kontroly
kvality. V roku 2010 k nim pribudol certifikát
CFCS 1004:2006 dokladujúci zavedenie
systému spotrebiteºského reÈazca lesn˘ch
produktov PEFC podºa technického
dokumentu SFCS 1004:2010.
Produktovú paletu dopæÀajú odpady vznikajúce
pri spracovaní drevnej hmoty – pilina,
‰tiepka, kôra a odrezky, ktoré sa v súãasnosti
predávajú na ìal‰ie spracovanie
slovensk˘m aj zahraniãn˘m odberateºom,
v budúcnosti v‰ak vedenie spoloãnosti uva-
Ïuje nad ich spracovaním vo vlastnej réÏii.
Dôvodom sú meniace sa podmienky na
trhu, kde ceny guºatiny neúmerne rastú,
ceny reziva, naopak, klesajú a nadnárodné
spoloãnosti tlaãia na zniÏovanie cien t˘chto
piliarskych odpadov. ManaÏment vidí budúcnosÈ
vo v˘robe peliet a následne aj tepelnej
energie. V tejto súvislosti sa zaãala
séria obchodn˘ch rokovaní s dodávateºmi
technológií na v˘robu peliet a manaÏment
intenzívne pracuje aj na projekte elektrárne
na ich spaºovanie, ktorého realizáciu
plánuje na najbliωie mesiace. V súvislosti
s predmetn˘mi aktivitami spoloãnosÈ
monitoruje moÏnosti vyuÏitia ‰trukturálnych
fondov, kde by na základe vhodnej
v˘zvy predmetn˘ projekt vedela spolufinancovaÈ
prostredníctvom nenávratného
finanãného príspevku z eurofondov.
PRP, s. r. o.
Îelezniãná 1068, 990 01 Veºk˘ Krtí‰
tel./fax: +421 47 48 30010,
tel.: +421 47 48 30020
e-mail: prp@prp.sk, www.prpsk.com
dcérska spoloãnosÈ: PRP PLUS, s. r. o.
prevádzka Opatová 538, 984 01 Luãenec
tel.: +421 47 45 11437
e-mail: prpplus@prpplus.sk
25

L E S Y
S R
LESY Slovenskej republiky, ‰. p., sú najväã‰ím správcom lesov na Slovensku
a v porovnaní trÏieb sú tieÏ 50. najväã‰ou nefinanãnou firmou. O súãasnej situácii v tomto
podniku sme sa zhovárali s generálnym riaditeºom Ctiborom HATÁROM.
Nesmieme dopustiÈ
likvidáciu odborného
obhospodarovania lesov
Podnik LESY SR pre‰iel v minulosti turbulentn˘m
obdobím hospodárskej krízy za cenu
v˘razného poklesu zisku. V roku 2010 sa
v‰ak podarilo tento trend zvrátiÈ a na‰tartovaÈ
rast. Aká je súãasná finanãná situácia
firmy
Jedn˘m slovom dobrá, no k dokonalosti má
e‰te ìaleko. Ak chceme hodnotiÈ podnik z ekonomického
hºadiska, musíme rozli‰ovaÈ medzi
jeho súãasn˘m stavom, doteraj‰ím v˘vojom a
predpokladan˘m trendom do budúcnosti.
Vlani podnik dosiahol rekordn˘ zisk 18,6
mil. € pred zdanením, hoci v˘razne klesla ÈaÏba
aj predaj dreva. Pozitívne sa v‰ak prejavili dopady
opatrení na zv˘‰enie efektivity vykonané
e‰te v roku 2010 a rastúce ceny dreva, ktoré v
niektor˘ch sortimentoch dosiahli predkrízovú
úroveÀ. V˘sledky z uplynul˘ch rokov a predpokladan˘
zisk z tohto roku tak umoÏÀujú podniku
okrem beÏn˘ch daní uhradiÈ do ‰tátneho rozpoãtu
mimoriadny odvod 20 miliónov eur.
V˘hºad do ìal‰ieho obdobia v‰ak naráÏa na
niekoºko úskalí. Základn˘m kritériom úspe‰nosti
podniku sú v˘hodné a spravodlivé ceny dreva
na trhu a tieÏ mnoÏstvo predaného dreva. V
najbliωom ãase nie je moÏné oãakávaÈ kvôli nestabilnej
situácii v Európe, ale aj na zámorsk˘ch
trhoch, v˘raznej‰í rast cien dreva, naopak,
uÏ dnes odberatelia Ïiadajú ich pokles. Na
druhej strane podnik postupne dokonãuje
ozdravné opatrenia v lykoÏrútom napadnut˘ch
smrekov˘ch porastoch a zniÏuje ÈaÏbu na dlhodobo
udrÏateºné hodnoty, ão je na plochách v súãasnosti
obhospodarovan˘ch podnikom v rozsahu
3,5 aÏ ‰tyri milióny m 3 dreva. ëal‰ím nepriazniv˘m
faktorom je skladba vyÈaÏeného
dreva. V minul˘ch rokoch podnik ÈaÏil viac
cennej‰ieho ihliãnatého dreva, no v tomto roku
sa situácia otoãila a LESY SR uÏ dodávajú na
trh prevaÏne listnaté sortimenty, o ktoré je niÏ-
‰í záujem a ich cena je oproti smrekovému drevu
poloviãná.
Plánovan˘ hospodársky v˘sledok na tento
rok, ão je desaÈ miliónov eur pred zdanením, s
najväã‰ou pravdepodobnosÈou naplníme, no
vzhºadom na spomenuté problémy bude ÈaÏké
bez zásadnej‰ích zmien udrÏaÈ ziskovosÈ podniku
aj v budúcnosti.
Na verejnosti v poslednom ãase rezonuje spor
medzi ochranármi a lesníkmi o spôsob obhospodarovaní
lesa v chránen˘ch územiach. Je
podºa vás moÏná dohoda oboch strán
Skutoãne ide o tému, ktorá má a bude maÈ v˘razn˘
dosah nielen na podnik LESY SR, ale aj
na v‰etk˘ch obãanov Slovenska. Na zaãiatok
chcem iba poznamenaÈ, Ïe nie je rozpor medzi
ochranou a hospodárením v lese. V poslednom
ãase urãitá veºmi hlasná skupina ºudí presadzuje
názor, Ïe ochrana je nezasahovanie ãloveka
do prírody. MoÏno to robia v dobrej viere, Ïe
systém je statick˘ a to, ão chcú dnes chrániÈ, zostane
nezasahovaním zachované. Ich omyl a prvotné
nepochopenie prírodn˘ch procesov sa naplno
prejavilo v Tichej a Kôprovej doline vo Vysok˘ch
Tatrách, ale aj v desiatkach ìal‰ích území
po celom Slovensku. Bezprecedentn˘ experiment
s totálnou bezzásahovosÈou na niektor˘ch
územiach vyústil do najväã‰ej lykoÏrútovej kalamity
v dejinách územia dne‰ného Slovenska.
V ãase, keì sa rozhodovalo o spôsobe likvidácie
následkov veternej smr‰te z novembra 2004,
lesníci upozorÀovali na hroziacu kalamitu v
prípade, Ïe nebudú polámané a vyvrátené stromy
z porastov odstránené, no neboli vypoãutí.
Prevládol názor niektor˘ch environmentalistov,
Ïe Ïiadna kalamita nehrozí, prípadne Ïe si s
Àou príroda v priebehu dvoch aÏ troch rokoch
poradí. Nikto z t˘chto ºudí v tom ãase neupozor-
Àoval na moÏné vyschnutie pôvodn˘ch smrekov˘ch
lesov ãi ‰esÈstoroãn˘ch límb. Iba v poslednom
ãase, keì uÏ sú v˘sledky tohto experimentu
viditeºné, zmenili aktivisti rétoriku a uschnuté
lesy zaãali vyhlasovaÈ za prirodzené a krásne
a te‰ia sa v˘skytu brezov˘ch a jarabinov˘ch
porastov pod uschnut˘mi smrekmi. To v‰etko
vraj v záujme toho, aby za dvesto rokov boli na
t˘chto miestach opäÈ smrekové, a moÏno odolnej‰ie
lesy. To Ïe pôvodné lesy nemuseli vyschnúÈ
a mohli sa postupne prirodzene obmie-
ÀaÈ, tak ako to je napríklad po kalamite z roku
1996 v Osrblí pri Brezne, sa uÏ dnes rad‰ej nespomína.
Lesníci sa starajú o slovenské lesy uÏ
viac ako 200 rokov. V˘sledkom ich práce je, Ïe
sa lesnatosÈ Slovenska zv˘‰ila z 29 % na dne‰-
n˘ch viac ako 42 %. O tom, Ïe to robia dobre,
svedãí neutíchajúci záujem aktivistov najkraj-
‰ie lesy chrániÈ. Skutoãn˘m ochranárom je v‰ak
v prvom rade lesník. Je v záujme v‰etk˘ch obãanov,
aby sme nedopustili likvidáciu odborného
obhospodarovania lesov.
Napriek tomu máme a pravdepodobne aj
budeme maÈ na Slovensku národné parky a
prírodné rezervácie s bezzásahov˘m 5. stup-
Àom ochrany.
Súhlasím, Ïe je potrebné maÈ aj takéto územia.
Otázkou je ich poãet a veºkosÈ. Nie je v‰ak
moÏné vyhlasovaÈ bezzásahové zóny bez rozmyslu
a potrebnej prípravy. Pokiaº sa ‰tát rozhodne,
Ïe tu budú územia s totálne bezzásahov˘m
reÏimom, je potrebné vyãísliÈ, koºko to
bude daÀov˘ch poplatníkov stáÈ. Nielen na priamej
strate z neÈaÏenia dreva ãi obmedzenia poãtu
pracovn˘ch miest v lesníctve. Vyhláseniu takéhoto
územia by totiÏ mala predchádzaÈ aj dôsledná
príprava vrátane vyãlenenia finanãn˘ch
prostriedkov na ich udrÏiavanie. Napríklad v
ãasto spomínanom Bavorskom lese je kilometrová
ochranná, prísne stráÏená zóna, v ktorej
26

L E S Y
S R
kaÏd˘ deÀ desiatky ºudí kontrolujú, aby sa ‰kodce
z bezzásahového územia nedostali do susediacich
lesov. Vyhlasovanie pribliÏne stometrového
pásma podºa slovenskej legislatívy sa
javí ako nedostatoãné a navy‰e ·tátna ochrana
prírody nemá podºa doteraj‰ích skúseností ani
v tak˘chto podmienkach kapacity, aby ochranné
práce sama zabezpeãila.
V ‰tátnych lesoch v minulosti pracovalo viac
ako 40 000 ºudí, dnes zamestnáva podnik
LESY SR iba okolo 3 500 pracovníkov. Uva-
Ïujete s ìal‰ím zniÏovaním poãtu zamestnancov
Poãet pracovníkov podniku skutoãne dlhodobo
klesal, ão bolo spôsobené najmä odovzdávaním
lesov ich majiteºom a privatizáciou lesníckych
ãinností. Podnik v súãasnosti zabezpeãuje
väã‰inu prác súkromn˘mi firmami. Vlani v tejto
‰tatistike po prv˘ raz od zaloÏenia podniku v
roku 1999 nastal zvrat a priemern˘ prepoãítan˘
poãet zamestnancov vzrástol o 166 na 3 790
pracovníkov. Poãet THZ zamestnancov sa v˘raznej‰ie
nezmenil, rast bol spôsoben˘ najmä zamestnávaním
ºudí evidovan˘ch na úradoch práce
na protipovodÀov˘ch opatreniach. Vlani podnik
krátkodobo zamestnal na ãistení kor˘t potokov,
odstraÀovaní nánosov z retenãn˘ch nádrÏí
ãi ãistení odráÏok na lesn˘ch cestách takmer
600 ºudí. V tomto projekte LESY SR pre dobré
skúsenosti pokraãujú aj v tomto roku. âo sa
t˘ka kmeÀov˘ch zamestnancov, ekonomická situácia
poznamenaná poklesom ÈaÏby dreva nás
v krátkej budúcnosti zrejme prinúti zmeniÈ organizaãnú
‰truktúru podniku a zníÏiÈ tak náklady
na jeho správu. Pri zniÏovaní poãtu zamestnancov
budeme preferovaÈ prirodzen˘ odchod do
starobného alebo predãasného dôchodku.
Slovensk˘ drevospracujúci priemysel je v
dlhodobej kríze. Preão je to tak Ako v tomto
môÏe pomôcÈ slovenskému drevospracujúcemu
priemyslu ‰.p. LESY SR ako najväã‰í
domáci producent dreva
V prvom rade je treba pripomenúÈ, Ïe LESY
SR uÏ obhospodarujú menej ako 47 % v˘mery
lesov na Slovensku a podobn˘ je aj ich podiel
na trhu s drevom. Nie je preto moÏné braÈ podnik
ako univerzálneho spasiteºa v prípade, keì
niektorá z firiem pociÈuje relatívny nedostatok
drevnej hmoty. Zámerne hovorím relatívny, pretoÏe
Slovensko je krajinou s jednou z najväã‰ích
lesnatostí v Európe a tomu odpovedá aj ÈaÏba
dreva. Problém je niekde inde. V prvom rade ide
o nereálne poÏiadavky drevospracujúcich firiem
prekraãujúce moÏnosti slovensk˘ch lesov
a nemenej závaÏn˘ dôvod je nevyváÏená skladba
spracovateºsk˘ch kapacít. Väã‰ina firiem je
zameraná na spracovanie ihliãnatej guºatiny,
priãom najroz‰írenej‰ou drevinou na Slovensku
je buk, o ktor˘ nie je najmä v kvalitnej‰ích
sortimentoch záujem. LESY SR uÏ niekoºko
rokov upozorÀujú na túto disproporciu. V minulosti
boli na Slovensku vybudované viaceré
podniky vyloÏene na spracovanie listnatej gu-
ºatiny, ktoré v‰ak uÏ dnes neexistujú, alebo v˘razne
zníÏili v˘robu. Zmena v˘robn˘ch programov
v prospech spracovania listnatého dreva
je cesta pre spracovateºov dreva, aby aj v budúcnosti
mali zdroje dostupnej domácej suroviny.
Treba jasne povedaÈ, Ïe situácia z posledn˘ch
siedmich rokov, keì sa likvidovali následky kalamít
v smrekov˘ch porastoch, sa uÏ nezopakuje.
LESY SR zníÏili ÈaÏbu v priebehu dvoch rokov
o ‰tvrtinu a to takmer zo 100% v ihliãnatom
dreve. V súkromnom sektore je podºa na-
‰ich informácií situácia podobná.
A ão biomasa Je to pre ‰. p. LESY SR e‰te
aktuálna téma, alebo téma uÏ tak trochu zachádzajúca
do mediálneho tieÀa
V˘roba drevnej energetickej ‰tiepky je neoddeliteºnou
súãasÈou produkcie podniku. Má v‰ak
v˘znam iba pri vyuÏití dreva, ktoré je in˘m
spôsobom nepredajné, prípadne za ktoré by
podnik dostal niωiu cenu. Situácia na trhu je
dnes taká, Ïe odberatelia majú niekoºkonásobne
väã‰ie poÏiadavky, ako sú reálne moÏnosti
podniku. LESY SR vlani vyprodukovali necel˘ch
170 000 ton drevnej ‰tiepky, ão je podºa odhadov
pribliÏne 20 % celkového mnoÏstva na
trhu. V˘raznej‰ie zvy‰ovanie produkcie drevnej
‰tiepky by bolo na úkor ostatn˘ch sortimentov
dreva.
Ako hodnotíte súãasnú legislatívu z hºadiska
optimálnej ãinnosti ‰. p. LESY SR a dosahovania
plánovan˘ch cieºov Ako rie‰iÈ problematiku
ne‰tátnych lesn˘ch majetkov
Problémov v lesníctve naviazan˘ch na plnenie
platn˘ch zákonov je viacero. To, ão v‰ak ÈaÏí
v‰etk˘ch lesníkov bez ohºadu na to, ãi ide o súkromn˘ch
ãi ‰tátnych, je zákon o ochrane prírody
a krajiny. Ponúknem jeden príklad. Neustále
rastie tlak na jemnej‰ie formy obhospodarovania
lesa, napríklad na v˘berkové hospodárenie,
kde takmer nevidno zásahy a jednotlivé
kmene sa ÈaÏia priebeÏne nie podºa veku, ale
podºa ich rubnej zrelosti. Na tak˘to spôsob hospodárenia
je v‰ak potrebná hustej‰ia sieÈ lesn˘ch
ciest, napríklad na úrovni, aká je v susednom Rakúsku.
·tátna ochrana prírody na základe zákona
543/2002 Z. z. v posledn˘ch rokoch neumoÏnila
LESOM SR v Nízkych Tatrách v˘stavbu
ani jednej lesnej cesty. Poznamenávam,
Ïe nejde o územie s piatym, ale tretím stupÀom
ochrany, teda hospodárske lesy. Nádej vyvolala
príprava nového zákona, ktor˘ prevzalo aj súãasné
vedenie ministerstva Ïivotného prostredia.
Zverejnené znenie v‰ak obsahuje toºko sporn˘ch
ustanovení a nedostatkov, Ïe je podºa ná‰ho názoru
potrebné vytvoriÈ úplne nové znenie tohto
zákona, ktoré bude zohºadÀovaÈ aj potreby lesníkov
a majiteºov lesov.
âo sa t˘ka problematiky ne‰tátnych neodovzdan˘ch
lesov, podnik vlani hospodáril na
197 734 ha lesov na základe zákona o pôde. Ich
majitelia nie sú známi, alebo si o vydanie t˘chto
pozemkov do uÏívania nepoÏiadali, prípadne
ich vydaniu bránia napríklad súdne spory, neukonãené
dediãské konania ãi ch˘bajúce dokumenty.
V˘nimkou v‰ak nie sú ani prípady, keì
sú majitelia známi, boli vyzvaní na prevzatie pozemkov
do uÏívania, prípadne uzatvorenie nájomnej
zmluvy, no odmietajú jedno i druhé.
Dan˘ stav, keì LESY SR platia za ich pozemky
daÀ z nehnuteºnosti a zabezpeãujú aj sluÏby
odborného lesného hospodára im vyhovuje. V
okamihu, keì by podnik chcel na t˘chto pozemkoch
hospodáriÈ, prídu s listom vlastníctva a ÈaÏbu
zakáÏu.
Podnik sa vlani rozhodnutím Najvy‰‰ieho
súdu stal verejn˘m obstarávateºom podobne
ako napríklad obce ãi ‰tátne úrady a musí vypisovaÈ
súÈaÏe v zmysle zákona o verejnom
obstarávaní na v‰etky tovary a sluÏby. Priniesla
táto zmena ìal‰ie úspory v hospodárení
Aplikácia zákona o verejnom obstarávaní má
urãite svoje pozitíva, tie v‰ak podnik zabezpeãil
uÏ v minulosti vypisovaním obchodn˘ch sú-
ÈaÏí s vyuÏitím elektronick˘ch aukcií, takÏe v
tomto prípade sa veºa nezmenilo. Iba nároãnosÈ
a byrokracia celého procesu je neporovnateºne
vy‰‰ia. âo je v‰ak oveºa závaÏnej‰ie, je uplat-
Àovanie Zákona o verejnom obstarávaní pri lesníckych
prácach. Podnik kvôli minimalizácii
nákladov a väã‰ej operatívnosti zabezpeãuje
lesnícke práce, od sadenia sadeníc, ich o‰etrovania,
vyÏínania trávy, prebierok aÏ po ÈaÏbu
dreva, od extern˘ch dodávateºov. To, ão vyhovuje
pri opravách diaºnic ãi rekon‰trukciách
kultúrnych pamiatok, v‰ak nie je vhodné pre lesnícke
ãi poºnohospodárske ãinnosti. Zákon
umoÏÀuje dodávateºom také mnoÏstvo najrôznej‰ích
opravn˘ch prostriedkov, Ïe môÏu pozdrÏaÈ
práce s presn˘mi agrotechnick˘mi termínmi
aj o niekoºko mesiacov. Jarná v˘sadba sa tak
môÏe presunúÈ na jeseÀ, uÏ zasadené stromãeky
v‰ak potom nemá kto zbaviÈ vysokej trávy a
môÏu uhynúÈ a zásahy proti lykoÏrútovi sú
mimo presn˘ch termínov bezcenné.
ëal‰ím problémom tohto zákona je povinnosÈ
uzatvoriÈ zmluvu s víÈazom súÈaÏe, hoci je oprávnené
podozrenie, Ïe nebude schopn˘ kapacitne
stihnúÈ práce v dohodnutom ãase. Pokiaº splnil
ostatné podmienky, staãí jeho ãestné vyhlásenie.
AÏ potom, keì neplní zmluvné podmienky, je
moÏné s tak˘mto dodávateºom zmluvu rozviazaÈ
a vyhlásiÈ nové v˘berové konanie. Myslím
si, Ïe s t˘m treba nieão urobiÈ.
27

D R E V O S P R A C U J Ú C I P R I E M Y S E L
V období posledn˘ch piatich rokov sme v Slovenskej republike svedkami v˘razného rozvoja vyuÏívania drevnej
hmoty na v˘robu tepla a elektrickej energie. Takzvané „biomasové elektrárne“ sa uvádzajú do prevádzky kaÏd˘ rok.
Ak v‰ak pod pojmom biomasa chápeme súhrn látok tvoriacich telá v‰etk˘ch Ïiv˘ch organizmov (rastlín, Ïivoãíchov,
baktérií, rias, húb a li‰ajníkov), potom nie je pomenovanie „biomasová elektráreÀ“ správny. Prevádzkovatelia
t˘chto podnikov najãastej‰ie pouÏívajú vo svojich procesoch veºmi kvalitné vlákninové drevo, ktoré v tomto procese
stráca svoju pridanú hodnotu pre sofistikovanej‰ie v˘roby, ako napríklad pre v˘robu buniãín a celulóz.
Ten, kto na tomto neefektívnom spôsobe vyuÏitia kvalitnej drevnej hmoty najviac stráca, je ‰tátny rozpoãet.
Kvalitné drevo treba
kvalitne zhodnocovaÈ
Pri odhadovanom roãnom mnoÏstve niekoºko
stotisíc metrov kubick˘ch drevnej hmoty
spaºovan˘ch v kotloch tak˘chto podnikov a
neexistujúcej spotrebnej dani na spaºované
drevo predpokladáme stratu na daniach cca.
300 mil. eur/rok. Ak uÏ uvaÏujeme o energetickom
vyuÏití, je nevyhnutné jasne zadefinovaÈ,
ak˘ typ dreva je t˘mto spôsobom moÏné
vyuÏiÈ. A spaºovanie by malo byÈ posledn˘m
rie‰ením jeho zuÏitkovania. Odpadové drevo,
piliny a kôru, ktoré vznikajú pri v˘robe produktov
s vysokou pridanou hodnotou, je
priam nevyhnutné zhodnotiÈ energeticky. Myslíme
si, Ïe práve tento spôsob je efektívny.
Skupina spoloãností BUKÓZA HOLDING
(SSBH) patrí medzi najväã‰ích zamestnávateºov
v˘chodoslovenského regiónu a zároveÀ
je druh˘m najväã‰ím spracovateºom listnatej
drevnej hmoty na Slovensku. Spracovanie
drevnej hmoty prebieha prevaÏne chemick˘m
spôsobom, kde koneãn˘m produktom
je buniãina – vstupná surovina pre v˘robu
ìal‰ích produktov, ako sú napr. prá‰ková
a mikrokry‰talická celulóza, ão sú produkty
s vysokou pridanou hodnotou. Odpadové drevené
frakcie, piliny a kôra sa u nás spaºujú v
kotloch na v˘robu pary, ktorá je energeticky
vyuÏiteºná v technológii a pri v˘robe elektrickej
energie.
OblasÈ energetického vyuÏitia drevn˘ch
odpadov je investiãne jednou z dôleÏit˘ch
oblastí s priamym pozitívnym dopadom na Ïivotné
prostredie. V spoloãnosti BUKOCEL,
a. s., ktorá je ãlenom SSBH, sme v posledn˘ch
dvoch rokoch realizovali niekoºko environmentálnych
projektov, ktoré mali priamy dopad
na zníÏenie produkovaného zneãistenia
ovzdu‰ia a odpadn˘ch vôd:
• kyslíková delignifikácia: projekt, ktor˘ odstránil
pouÏívanie elementárneho chlóru z
v˘roby a v˘znamne zníÏil zneãistenie odpadn˘ch
vôd,
• redukcia vznikajúcich emisií: in‰talácia
nového kotla na spaºovanie drevn˘ch odpadov,
ktor˘ mnohonásobne zníÏil hodnoty
emisií vypú‰Èan˘ch do ovzdu‰ia,
• generálna oprava kotla K1: projekt pre spoluspaºovanie
drevn˘ch odpadov na uhoºnom
kotle s priamym vplyvom na emisie,
• ochranné vane zásobníkov tekut˘ch surovín
a stáãacích miest: budovanie ochrann˘ch
vaní veºkoobjemov˘ch zásobníkov na zabránenie
prípadn˘ch únikov chemikálií zachytením
v t˘chto havarijn˘ch vaniach,
• zv˘‰enie úãinnosti biologickej âOV: projekt
v realizácii, ktorého v˘sledkom budú
‰piãkové parametre B âOV,
• generálna oprava rotaãnej pece na vápno:
in‰talácia nového viacpalivového horáka a
filtra na zachytávanie prachov˘ch látok s
kompletn˘m riadiacim systémom prevádzky.
Práve posledn˘, vy‰‰ie uveden˘ projekt
vyvolal mediálnu kampaÀ v tzv. kauze „kaustifikaãné
vápno“. V tejto súvislosti boli obyvateºstvu
v tlaãenej aj obrazovej forme predkladané
rôzne nepravdivé a zavádzajúce informácie.
Vyjadrenia typu „chemická látka“,
„nebezpeãná látka“, „odpad“, „devastácia prírody“
a pod., neprávom po‰kodili meno spoloãnosti
BUKOCEL, a. s. BUKOCEL, a. s.,
poÏiadal príslu‰n˘ orgán o certifikáciu „kaustifikaãného
vápna“ ako hnojiva – pôdnej pomocnej
látky, ktorá je vhodná na neutralizáciu
kyslej pôdy. Priebeh skú‰ok a v˘sledky
certifikácie sú zaznamenané v závereãnom
protokole z certifikaãného procesu, v ktorom
sa okrem iného uvádza, Ïe v˘robok spæÀa po-
Ïiadavky podºa podmienok certifikácie, predloÏenej
technickej dokumentácie a viacer˘ch
zákonov platn˘ch v Slovenskej republike. V
zmysle t˘chto zistení bol 13. augusta 2012 na
tento v˘robok vydan˘ certifikát.
Ing. Erik KADLEC
generálny riaditeº
BUKÓZA HOLDING, a. s.
28

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR
Nielen následky hospodárskej krízy, ale aj pokles drevnej hmoty a vysoké ÈaÏby sú príãinou
zníÏeného hospodárskeho v˘sledku. Príãiny a následky sú takmer vÏdy zloÏité. A tak aj situácia
v na‰ich lesoch. Generálny riaditeº Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján MIZERÁK priná‰a informácie o na‰ich
lesoch v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér, s redaktorkou Annou Komovou.
Aby sa obnovovala funkcia lesa
aukcií hodnotnej‰ích sortimentov, alebo elektronick˘ch
aukcií. Tak˘to predaj, ktor˘m sa
zlep‰il prístup odberateºov k surovému drevu,
umoÏnil zv˘‰iÈ transparentnosÈ predaja a pomohol
reálnej‰ie nastaviÈ ceny surového dreva,
vrátane toho, ktoré bolo predávané doteraj‰ími
spôsobmi, nielen prostredníctvom
aukcií.
Rezervy je samozrejme tieÏ potrebné hºadaÈ
aj vnútri, napríklad v zefektívnení fungovania
jednotliv˘ch organizácií, zlep‰ení riadenia
a komunikaãn˘ch tokov, zavádzaní nov˘ch
technológií, v˘konnej‰ej a environmentálne
priaznivej‰ej technike a v ìal‰ích oblastiach.
Je pravdepodobne paradoxom, Ïe najväã-
‰í pokles v˘konnosti v ekonomike nastal u
najväã‰ieho obhospodarovateºa lesov, teda
Lesov SR, ‰. p., Banská Bystrica. âo sa
vlastne stalo, ako sa situácia vysvetºuje
V súãasnom období v ‰tátnom podniku
Lesy SR, ‰. p., Banská Bystrica moÏno vidieÈ
pokles v˘voja niektor˘ch ukazovateºov, medzi
ktoré patrí pokles trÏieb za drevo. Ten je
spôsoben˘ hlavne zníÏením ÈaÏby dreva, ako
aj vysok˘m podielom náhodn˘ch ÈaÏieb, pri
ktor˘ch je aj vy‰‰í podiel menej kvalitn˘ch
sortimentov dreva. ëalej na v˘konnosÈ podniku
bude vpl˘vaÈ aj tá skutoãnosÈ, Ïe podnik
si musí plniÈ úlohy na úseku obnovy a v˘chovy
lesa. Najmä na plochách, ktoré zostali po
veºkom rozsahu náhodn˘ch ÈaÏieb z minulosti,
je potrebné na zalesnenie, starostlivosÈ a zabezpeãenie
mlad˘ch lesn˘ch porastov vynakladaÈ
znaãné finanãné prostriedky. Podobné
je to aj v ‰tádiu v˘chovy mlad˘ch lesn˘ch porastov
a to prakticky aÏ dovtedy, k˘m sa drevo
z nich nedá na trhu finanãne zhodnotiÈ.
Aké sú moÏnosti dosahovania priazniv˘ch
ekonomick˘ch v˘sledkov v lesnom hospodárstve,
pomáha transparentnej‰í predaj
dreva
Ako vypl˘va z údajov uveden˘ch v Správe
o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike
za rok 2011, najv˘znamnej‰ím zdrojom
trÏieb a v˘nosov v lesnom hospodárstve
i naìalej zostáva predaj dreva, ktor˘ v roku
2011 tvoril 79,64 % celkov˘ch trÏieb v lesnom
hospodárstve. V˘raznej‰ie sa táto skutoãnosÈ
prejavuje v ne‰tátnych subjektoch, kde
predaj dreva v roku 2011 tvoril 84,90 %
trÏieb. Tento trend je dlhodob˘ a vzhºadom na
obmedzené moÏnosti diverzifikácie príjmov
v lesnom hospodárstve, predaj dreva i naìalej
bude tvoriÈ najdôleÏitej‰í zdroj príjmov. Z
uveden˘ch dôvodov povaÏujem za potrebné
robiÈ také opatrenia, ktoré jednak zv˘‰ia ÈaÏbové
moÏnosti a zároveÀ zlep‰ia moÏnosti
speÀaÏenia dreva.
Z hºadiska zv˘‰enia ÈaÏbov˘ch moÏností
povaÏujem za potrebné, tak ako je uvedené v
programovom vyhlásení vlády SR, prehodnotiÈ
rozsah chránen˘ch území, resp. rozsah obmedzení
na nich, tak aby zodpovedali moÏnostiam
tohto ‰tátu zo sociálneho, ako aj ekonomického
hºadiska. ëal‰ou moÏnosÈou je
tieÏ zvy‰ovanie podielu intenzívnych lesn˘ch
porastov, ako sú lesné plantáÏe a energetické
porasty. Tie by mohli byÈ hlavne zdrojom v súãasnosti
toºko propagovanej drevnej ‰tiepky
na energetické pouÏitie. Pokiaº ide o speÀa-
Ïenie dreva, tu je v súãasnosti na Slovensku
nepriaznivá situácia v oblasti drevospracujúceho
priemyslu, ktorého ‰truktúra nezodpovedá
ÈaÏbov˘m moÏnostiam. To spôsobuje
nezáujem o niektoré druhy a sortimenty surového
dreva, napr. o bukovú guºatinu. Buk
je pritom najroz‰írenej‰ia drevina na Slovensku.
Podporením budovania spracovateºsk˘ch
‰truktúr by mohlo dôjsÈ k zv˘‰eniu
konkurencie a u obhospodarovateºov lesa k
zlep‰eniu speÀaÏenia dreva. To by malo zároveÀ
aj celkovo pozitívny vplyv na ekonomiku
‰tátu, pretoÏe zhodnotenie dreva by
malo pozitívny vplyv aj v sociálnej a ekonomickej
oblasti. Samozrejme v˘razne pozitívny
vplyv na speÀaÏenie dreva má aj predaj
prostredníctvom aukcií, ãi uÏ ‰tandardn˘ch
V zákone o lesoch sa hovorí aj o systéme
obnovy lesa. Aj v programe starostlivosti o
lesy sa hovorí o obnove, teda asi nech˘ba
sofistikovan˘ prístup a napriek tomu lesné
hospodárstvo nie je na tom najlep‰ie,
kde je problém
Zákon o lesoch upravuje povinnosÈ obhospodarovateºa
lesa vykonaÈ obnovu lesa na
holine najneskôr do dvoch rokov od jej vzniku,
okrem chránen˘ch území s piatym stup-
Àom ochrany, kde je obnova lesa ponechaná
na samov˘voj. V prípade oãakávanej prirodzenej
obnovy môÏe orgán ‰tátnej správy lesného
hospodárstva predæÏiÈ túto lehotu o ìal-
‰ie dva roky. V prípade beÏného obhospodarovania
lesov problém s obnovou lesa, a t˘m
aj s obnovením plnenia funkcií lesov nie je.
Problémy nastávajú pri vzniku holín po spracovaní
rozsiahlych náhodn˘ch ÈaÏieb - kalamít,
v súãasnosti najmä v oblastiach s dominantn˘m
v˘skytom smreka. V tak˘chto prípadoch
môÏe orgán ‰tátnej správy lesného
hospodárstva na ÏiadosÈ obhospodarovateºa
lesa urãiÈ osobitn˘ harmonogram obnovy lesa
na holine, pretoÏe nie je moÏné zabezpeãiÈ obnovu
lesa v zákonom stanovenej lehote. Práve
na podporu vãasného zalesnenia a následného
zabezpeãenia holín vzniknut˘ch po náhodnej
ÈaÏbe a obnovenie plnenia funkcii lesa
je urãená dotácia na trvalo udrÏateºné hospodárenie
v lesoch v zmysle ustanovení vyhlá-
‰ky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky ã. 320/2011
Z. z. o rozsahu, spôsobe a podmienkach poskytovania
podpory v lesnom hospodárstve a
rozvoji vidieka. V roku 2012 je v˘‰ka ‰tátnej
podpory pre obhospodarovateºov lesa, ktorí
vãas zabezpeãili obnovu lesn˘ch porastov na
holinách vzniknut˘ch po spracovaní náhodn˘ch
ÈaÏieb urãená vo v˘‰ke 1 950 tis. eur.
Na základe uveden˘ch skutoãností sa domnievam,
Ïe lesné hospodárstvo samo osebe
v tejto oblasti nemá problémy. Problémom je
skôr zabezpeãiÈ to, aby lesníci mohli vykoná-
29

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR
vaÈ svoje povinnosti a úlohy v súlade s platn˘mi
právnymi normami na úseku lesného
hospodárstva na odbornom a vedeckom základe
bez neodôvodneného zasahovania ochranárov.
Základn˘m problémom v tejto oblasti
pre obhospodarovateºov lesov na Slovensku
je ochranármi presadzovan˘ bezzásahov˘
mamaÏment v chránen˘ch územiach v ão
moÏno v najväã‰om rozsahu. Dôsledkom t˘chto
prístupov je obmedzovanie uÏívateºov lesov
a hromadné hynutie horsk˘ch lesn˘ch
smreãín.
Ste spokojn˘ so súãasn˘mi aktivitami na
ochranu lesa, netreba sa viac zameraÈ na
odborníkov, máme ich dosÈ
K va‰ej otázke povaÏujem za potrebné najprv
vysvetliÈ, Ïe z odborného hºadiska ochranou
lesa rozumieme ãinnosti zamerané na
udrÏanie a zvy‰ovanie odolnosti lesov, ich
ekologickej stability a odstraÀovanie následkov
spôsoben˘m ‰kodliv˘mi ãiniteºmi, nejde
tu teda o totoÏné ciele ako v prípade ochrany
prírody. Ide najmä o vykonanie tak˘ch preventívnych
opatrení, ãi uÏ biologického alebo
technického charakteru, aby sa minimalizovalo
riziko po‰kodzovania lesov ‰kodliv˘mi
ãiniteºmi.
V tejto oblasti môÏem kon‰tatovaÈ, Ïe obhospodarovatelia
lesov, ktorí nesú zodpovednosÈ
za zabezpeãenie ochrany lesa, svoje povinnosti
plnia väã‰inou zodpovedne.
Problematick˘m z pohºadu ochrany lesa
sa javia niektoré obmedzenia vypl˘vajúce zo
zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré v
podstate takmer znemoÏÀujú ur˘chlené vykonávanie
opatrení tak, aby sa zabránilo ‰íreniu
‰kodliv˘ch ãiniteºov. A to nehovorím len o obmedzeniach
v najvy‰‰ích stupÀoch ochrany,
ale aj v prvom, ãi druhom stupni ochrany
prírody a krajiny, napr. v územiach NATURA
2000, kde sa vyÏaduje posúdenie kaÏdej plánovanej
ãinnosti z hºadiska jej dopadov. Po
skúsenostiach s konaniami orgánov ochrany
prírody a krajiny musím kon‰tatovaÈ, Ïe tieto
sú vedené nepruÏne, neefektívne a nehospodárne.
Dôkazom môjho tvrdenia je fakt, Ïe
niektoré konania o povolení vykonania náhodn˘ch
ÈaÏieb trvali aj viac ako rok. Tak˘to postup
absolútne znemoÏÀuje riadne a vãasné
vykonanie opatrení na ochranu lesa.
Osobitn˘m problémom je taktieÏ zabezpeãenie
ochrany lesov proti ‰íreniu ‰kodliv˘ch
ãiniteºov z území s piatym stupÀom ochrany
prírody a krajiny, v ktor˘ch nebola povolená
v˘nimka na spracovanie chor˘ch, po‰koden˘ch
a odumret˘ch stromov, ktoré sú zdrojom
zv˘‰eného nebezpeãenstva ‰írenia ‰kodliv˘ch
ãiniteºov do okolit˘ch lesn˘ch porastov. Vykonanie
tak˘chto opatrení má v súãasnosti zabezpeãovaÈ
·tátna ochrany prírody Slovenskej
republiky, ktorá si v‰ak túto povinnosÈ niekoºko
rokov neplní, o ãom svedãia aj rozsudky
Najvy‰‰ieho súdu Slovenskej republiky.
Vlastníci a obhospodarovatelia lesov zabezpeãujú
odborné hospodárenie v lesoch, vrátane
ochrany lesov, prostredníctvom odborn˘ch
lesn˘ch hospodárov. Ide o odborne spôsobilé
osoby s príslu‰nou praxou a odbornosÈou
potvrdenou skú‰kou pred komisiou
menovanou ministrom pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Jedn˘m
z predmetov, ktoré sú súãasÈou skú‰ky,
je aj ochrana lesa, preto si myslím, Ïe táto je
v súãasnosti zabezpeãovaná na dostatoãnej
odbornej úrovni.
Kto je prioritn˘m partnerom pre Ministerstvo
pôdohospodárstva SR v ochrane lesa,
ako vnímate spoluprácu s ne‰tátnym lesníckym
sektorom
V jednej z predchádzajúcich otázok sme
hovorili, Ïe zodpovednosÈ za vykonávanie
opatrení na ochranu lesa majú obhospodarovatelia
lesov a v prípade ‰írenia ‰kodliv˘ch ãiniteºov
z území s piatym stupÀom ochrany prírody
a krajiny, v ktor˘ch nebola povolená
náhodná ÈaÏba, ·tátna ochrany prírody Slovenskej
republiky, ktorej zriaìovateºom je
Ministerstvo Ïivotného prostredia SR. ZároveÀ
je v zmysle zákona o lesoch zriadená
Lesnícka ochranárska sluÏba, ktorá je orgánom
‰tátnej odbornej kontroly ochrany lesa.
Tá plní odborné a expertízne ãinnosti v oblasti
ochrany lesa, vydáva prognózy stavu a v˘voja
‰kodliv˘ch ãiniteºov, vrátane návrhu
opatrení na zabránenie, resp. minimalizáciu
vzniku ‰kôd a taktieÏ vykonáva poradenskú
a vzdelávaciu ãinnosÈ pre obhospodarovate-
ºov lesov. Prioritn˘mi partnermi v tejto oblasti
je MÎP SR, vlastníci a obhospodarovatelia
lesov na Slovensku, ZMOS a VÚC.
Pokiaº ide o spoluprácu s ne‰tátnym sektorom,
treba povedaÈ, Ïe spolupráca s ne‰tátnym
lesníckym sektorom je realizovaná na veºmi
vysokej úrovni. PoÏiadavky zo strany ne‰tátnych
obhospodarovateºov lesov sa rie‰ia osobne
na spoloãn˘ch rokovaniach s ich oficiálnymi
predstaviteºmi, alebo písomne v závislosti
na obsahu rie‰eného okruhu problematiky.
Problémom sú skôr oblasti, v ktor˘ch ministerstvo
nemá kompetenciu vo veci rozhodovaÈ
a ktoré náleÏia súdom, ako sú vnútorné
pomery a hospodárenie spoloãenstiev a
otázky súvisiace s vysokou rozdrobenosÈou
lesn˘ch pozemkov.
KeìÏe sme hovorili o ochrane, netreba vynechaÈ
ani prevenciu, robí sa pravideln˘
monitoring lesov, ktoré sú osvedãené spôsoby
na urãovanie zdravotného stavu lesov
aké máme lesy na Slovensku
Pravideln˘ monitoring lesov sa vykonáva
na viacer˘ch úrovniach. Za najvy‰‰iu pova-
Ïujem âiastkov˘ monitorovací systém
„Lesy“, ktor˘ je jednou z ãastí celkového
monitoringu Ïivotného prostredia. V rámci
tohto celoplo‰ného monitoringu sa okrem
in˘ch skutoãností hodnotí aj zdravotn˘ stav
drevín a to na základe defoliácie, t. j. odlistenia,
a tieÏ na základe zmeny sfarbenia. Ide
o parametre, ktoré vhodne odzrkadºujú faktory
ovplyvÀujúce zdravotn˘ stav drevín.
ZároveÀ Lesnícka ochranárska sluÏba zabezpeãuje
monitoring zdravotného stavu lesov
na Slovensku. Tento kaÏdoroãne zabezpeãuje
z hlásení pribliÏne 3 000 obhospodarovateºov
lesa obhospodarujúcich pribliÏne 85
% lesn˘ch pozemkov na Slovensku, ako aj z
vlastn˘ch pozorovaní a zisÈovaní vykonávan˘ch
na celom území.
Na základe v˘sledkov tohto monitoringu
moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe zdravotn˘ stav lesov
na Slovensku sa od roku 2005 zhor‰uje, priãom
od roku 1996 do roku 2005 sa mierne
zlep‰oval. âo sa t˘ka drevín, v celom doteraj‰om
priebehu monitoringu, najmenej po-
‰kodzovan˘mi drevinami na Slovensku boli
hrab a buk. Najviac po‰koden˘mi drevinami
sú kaÏdoroãne ihliãnaté dreviny, predov‰etk˘m
smrek, ale aj jedºa a borovica. Zdravotn˘
stav smreka a jedle sa nezlep‰uje ani v klimaticky
priazniv˘ch rokoch.
Kde je najväã‰ie po‰kodenie lesov na Slovensku,
aká je príãina
Podkôrov˘ hmyz je v súãasnosti ‰kodliv˘
ãiniteº najviac ohrozujúci lesné ekosystémy
so zastúpením smreka. Najroz‰írenej‰ími
druhmi ‰kodcov sú lykoÏrút smrekov˘ a lykoÏrút
leskl˘, ktor˘mi je po‰koden˘ch 97,7 %
zo v‰etkej drevnej hmoty po‰kodenej podkôrov˘m
hmyzom. Z drevín po‰koden˘ch podkôrov˘m
a drevokazn˘m hmyzom je najviac
po‰kodená drevina smrek, ktorej podiel zo
v‰etk˘ch ihliãnat˘ch a listnat˘ch drevín je
99,6 %. Najväã‰í objem drevnej hmoty po‰kodenej
t˘mito druhmi ‰kodcov je v okrese Liptovsk˘
Mikulበ(733,7 tis. m 3 ), Brezno (533,7
tis. m 3 ), âadca (392,2 tis. m 3 ) a Poprad (359,4
tis. m 3 ).
Kto je povinn˘ vykonávaÈ preventívne
opatrenia aby sa predi‰lo po‰kodeniu
Preventívne opatrenia sú jedn˘m zo základn˘ch
opatrení na ochranu lesa s cieºom
predchádzania vzniku ‰kôd v lesoch a na zabezpeãenie
ich priaznivého stavu, odolnosti
a ekologickej stability. Asi sa budem opakovaÈ,
keì poviem, Ïe zodpovednosÈ za vykonanie
opatrení na ochranu lesa, vrátane t˘ch
preventívnych, majú obhospodarovatelia lesov
a v prípade zabraÀovania ‰íreniu ‰kodliv˘ch
ãiniteºov z území s piatym stupÀom
ochrany prírody a krajiny, v ktor˘ch nebola
povolená v˘nimka na spracovanie chor˘ch,
po‰koden˘ch a odumret˘ch stromov a sú
zdrojom zv˘‰eného nebezpeãenstva ‰írenia
‰kodliv˘ch ãiniteºov do okolit˘ch lesn˘ch
porastov, je ·tátna ochrany prírody Slovenskej
republiky.
Ako pracuje protipoÏiarna ochrana lesa, je
v dne‰n˘ch ãasoch samovznietenie lesov
dosÈ moÏné
ProtipoÏiarna ochrana lesov je v súãasnom
období veºmi aktuálna otázka, ktorá sa zabezpeãuje
na rôznych úrovniach a okrem zákona
o lesoch je rie‰ená aj zákonom o ochrane
pred poÏiarmi. Z t˘chto predpisov vypl˘vajú
vlastníkom, správcom a obhospodarovate-
ºom lesov viaceré povinnosti.
Jednou z nich je, v rámci prevencie pred
vznikom lesn˘ch poÏiarov, vãasného spozorovania
a ohlásenia lesn˘ch poÏiarov, zabezpeãiÈ
v ãase zv˘‰eného nebezpeãenstva vzniku
poÏiaru hliadkovaciu ãinnosÈ. Akékoºvek
pálenie zvy‰kov po ÈaÏbe, bez ohºadu na roãné
obdobie a riziko vzniku poÏiaru, podlieha
oznamovacej povinnosti a orgány ‰tátnej správy
na úseku ochrany pre poÏiarmi môÏu túto
ãinnosÈ zakázaÈ. TaktieÏ sú tieto subjekty povinné
zabezpeãiÈ moÏnosti príjazdu hasiãskej
techniky, udrÏiavaÈ zdroje vody na hasenie po-
Ïiarov, byÈ vybaven˘ potrebn˘m mnoÏstvom
protipoÏiarneho náradia a tak ìalej. TakÏe
t˘ch povinností je pomerne dosÈ.
V zmysle zákona o lesoch ‰tát z prostriedkov
‰tátneho rozpoãtu okrem iného zabezpeãuje
aj leteck˘ protipoÏiarny monitoring. Z
uvedeného dôvodu na‰e ministerstvo prostredníctvom
Národného lesníckeho centra
30

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR
zabezpeãuje v období od mája do septembra
realizáciu tohto monitoringu.
V minulom roku bolo zaznamenan˘ch 303
lesn˘ch poÏiarov s celkovou zhorenou plochou
402,55 ha a vyãíslenou ‰kodou 577 070 €, ão
je oproti roku 2010 takmer 2,5 násobn˘ nárast,
ktor˘ súvisí najmä s priebehom poãasia,
ktoré oproti roku 2010 bolo suché najmä v jarn˘ch
a jesenn˘ch mesiacoch. Podobn˘ priebeh
(vysoké teploty a nedostatok zráÏok) má
poãasie aj v tomto roku a preto je riziko po-
Ïiaru vysoké.
Samovznietenie lesov je málo pravdepodobné.
Väã‰inou je za tak˘mto stavom potrebné
hºadaÈ inú príãinu, napríklad odhodené
sklenené fºa‰e, ktoré môÏu fungovaÈ ako ‰o-
‰ovka, resp. odhodené ohorky z cigariet a
podobne.
Základom protipoÏiarnej ochrany je preto
najmä zodpovedné správanie sa v‰etk˘ch
ºudí, nielen vlastníkov a obhospodarovate-
ºov lesov tak, aby sa minimalizovali riziká
vzniku poÏiaru.
âo je pre lesy najväã‰ím ohrozením Aké
miesto zaujíma podkôrov˘ hmyz, ktor˘
má takmer ideálne klimatické podmienky
pre Ïivot
V priebehu roku 2011 bolo abiotick˘mi
‰kodliv˘mi ãiniteºmi evidované po‰kodenie
1 878 tis. m 3 , z toho najv˘znamnej‰ím bol vietor,
ktor˘ po‰kodil 1 737 tis. m 3 drevnej hmoty.
Biotické ‰kodlivé ãinitele, medzi ktoré patrí
aj podkôrov˘ hmyz, po‰kodili 2,4 mil. m 3
drevnej hmoty. Najv˘znamnej‰ím ãiniteºom
bol lykoÏrút smrekov˘ s 89 % podielom na
po‰kodenej drevnej hmote.
V súãasnosti sú najviac ohrozené smrekové
porasty, kde na rozsiahlych územiach Slovenska
dochádza k ich postupnému rozpadu,
ktor˘ existenãne ohrozuje zabezpeãovanie
plnenia produkãn˘ch a mimoprodukãn˘ch
funkcií smrekov˘ch lesov v regiónoch Oravy,
Kysúc, Spi‰a, Tatier a Horehronia.
Ak sa zachová plo‰ná v˘mera a zlep‰í sa
zdravotn˘ stav lesov, moÏno hovoriÈ o obnovení
v‰etk˘ch funkcií lesov
V˘mera lesnej pôdy, ako aj v˘mera porastovej
pôdy má na Slovensku dlhodobo stúpajúci
trend. Celková v˘mera lesnej pôdy v
roku 2011 bola 2 011 467 ha, ão je o 5 295
ha viac ako v roku 2005.
Tento priazniv˘ v˘voj má priazniv˘ vplyv
aj na plnenie funkcií lesov, pod ktor˘mi rozumieme
úÏitky, úãinky a vplyvy, ktoré poskytujú
lesy ako zloÏka prírodného prostredia
a objekt hospodárskeho vyuÏívania. âlenia sa
na mimoprodukãné funkcie (napr. pôdoochranná,
vodohospodárska, klimatická, spoloãenská)
a produkãné funkcie, ktor˘ch v˘sledkom
sú úÏitky z lesov spravidla materiálovej
povahy.
âiastoãne negatívny vplyv na plnenie po-
Ïadovan˘ch funkcií lesov má v˘skyt ‰kodliv˘ch
ãiniteºov, pretoÏe následkom ich pôsobenia
dochádza na po‰koden˘ch územiach
krátkodobo k zniÏovaniu schopnosti lesov
plniÈ v‰etky svoje funkcie. Obhospodarovatelia
lesov sú ale povinní vykonávaÈ opatrenia
na odstraÀovanie následkov pôsobenia
‰kodliv˘ch ãiniteºov v lesoch a t˘m zabezpeãiÈ
na po‰koden˘ch územiach skoré prinavrátenie
plnenia v‰etk˘ch funkcii lesa.
KaÏd˘ les v podstate plní v‰etky funkcie,
otázna je v‰ak miera vyuÏitia t˘chto funkcií
lesa. S cieºom podpory jednotliv˘ch funkcií
lesa, podºa charakteru územia a poÏiadaviek
spoloãnosti, sú lesy rozdelené do takzvan˘ch
funkãn˘ch typov, napríklad vodoochranné
lesy, pôdoochranné, protierózne lesy a podobne.
Lesníci cielene podporujú v t˘chto lesoch
moÏnosti vyuÏívania t˘ch funkcií, ktoré
sú v dan˘ch prírodn˘ch a spoloãensk˘ch
podmienkach najpotrebnej‰ie.
Kedy, za ak˘ch podmienok a opatrení sa dá
predpokladaÈ, Ïe sa zv˘‰i úroveÀ lesného
hospodárstva
ÚroveÀ lesného hospodárstva v Slovenskej
republike je z pohºadu systému právnych
noriem upravujúcich obhospodarovanie
lesov, ako i z pohºadu úrovne ich obhospodarovania
a zdravotného stavu, porovnateºná s
úrovÀou lesného hospodárstva v okolit˘ch
krajinách aj napriek tomu, Ïe je dlhodobo
dotaãne podfinancované. Zo strany Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
sa priebeÏne vykonávajú opatrenia na zlep‰e-
nie stavu lesov. Lesníctvo na Slovensku je financované
aj prostredníctvom ‰tátnej dotácie
na finálny produkt, tak zvan˘ „zabezpeãen˘
mlad˘ lesn˘ porast“. Tento systém je zaloÏen˘
na plo‰n˘ch platbách na zabezpeãen˘ mlad˘
lesn˘ porast dosiahnut˘ v stanovenom ãasovom
horizonte 7 rokov po vzniku holiny,
ako dôsledku náhodnej ÈaÏby vyvolanej pôsobením
‰kodliv˘ch ãiniteºov na lesy. Tak˘to
systém motivuje obhospodarovateºov lesa
k dosiahnutiu zabezpeãeného mladého lesného
porastu v ão najkrat‰om ãase, ãím sa zabezpeãí
vãasná obnova funkcií lesa.
ZároveÀ je potrebné zv˘razniÈ, Ïe Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pripravuje
Koncepciu rozvoja pôdohospodárstva
na roky 2014 aÏ 2020, v rámci ktorej sa
osobitná ãasÈ venuje lesnému hospodárstvu a
spracovaniu dreva. Na základe anal˘z a komplexného
rozboru súãasnej situácie sa definujú
aj základné opatrenia a ciele, ktoré pomenujú
problémy v sektore lesy – drevo a navrhnú
optimálne rie‰enia na zlep‰enie súãasného
stavu.
Problémy v poºnohospodárstve
síce pretrvávajú,
no vieme ão chceme dosiahnuÈ
Rezort poºnohospodárstva obyãajne patrí k prioritn˘m a vlády ‰tátov si uvedomujú jeho
nevyhnutnosÈ. Aj na Slovensku je to podobne, a tak sa sledujú dosahované v˘sledky aj
podmienky. Dajú sa rie‰iÈ problémy slovensk˘ch farmárov Rozhovor s generálnym
riaditeºom Sekcie poºnohospodárstva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Jánom VAJSOM priná‰a redaktorka Anna Komová.
31

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR
Ako by ste hodnotili podmienky pre slovensk˘ch
farmárov, vyrokované v Bruseli pri
vstupe Slovenska do EÚ Sú pre v‰etky
krajiny rovnaké, alebo existujú aj v˘nimky
pre agropodnikanie
Text schválenej Zmluvy o pristúpení Slovenskej
republiky k EÚ bol v˘sledkom prístupov˘ch
rokovaní s predstaviteºmi EÚ a museli
ho schváliÈ v‰etky ãlenské aj pristupujúce
krajiny (spolu 25 krajín k 1. 5. 2004), Európska
komisia, Európsky parlament a Rada
ministrov zahraniãn˘ch vecí. Zmluva nadobudla
úãinnosÈ k 1. 5. 2004 a Slovenská republika
sa k tomuto dátumu stala ãlensk˘m
‰tátom EÚ. Z ãoho vypl˘va, Ïe cel˘ tento
proces trval niekoºko rokov.
Pre vyjednávanie sa vychádzalo z referenãného
obdobia 1995 – 1999 (do úvahy sa
brala produkcia z tohto obdobia), takÏe aj
predvstupová negociácia vlastne ukázala v
akom stave bolo SR poºnohospodárstvo v
’90. rokoch. âo sa t˘ka podpôr, napr. tona vypestovaného
obilia má „dotaãnú hodnotu“ 63
€, av‰ak na‰a priemerná úroda z referenãného
obdobia bola 4,06 tony/ha, napr. vo FR
viac ako 6 t/ha. ÚroveÀ dotaãnej politiky je
zo zdrojov EÚ vy‰‰ia aj v âR, a naopak niÏ-
‰ia napr. v PT. Treba poznamenaÈ, Ïe na‰a v˘chodisková
pozícia nevytvárala najlep‰í základ
na stanovenie podmienok.
ZároveÀ je potrebné uviesÈ, Ïe podmienky
pre staré ãlenské ‰táty a pristupujúce nie sú
rovnaké. Veºmi dobr˘m príkladom je aj Poºská
republika, ktorá si tesne pred podpisom
prístupovej zmluvy do EÚ z desiatich nov˘ch
ãlensk˘ch ‰tátov EÚ na poslednú chví-
ºu e‰te vyrokovala niekoºko v˘nimiek a
zmien, najmä v oblasti poºnohospodárskej
politiky. To spôsobilo, Ïe je na tom z hºadiska
dotaãnej politiky o 6 aÏ 7 miest lep‰ie ( v
porovnaní s ostatn˘mi ãlensk˘mi ‰tátmi) ako
SR. Má lep‰ie podmienky z hºadiska dotácií,
ako je priemer EÚ, ale aj ako je priemer EÚ-12.
Slovenská strana má naopak, podstatne hor-
‰ie podmienky na agropodnikanie, je na 5. najhor‰om
mieste vôbec zo v‰etk˘ch ãlensk˘ch
krajín EÚ a dokonca má e‰te hor‰ie podmienky
ako je priemer EÚ.
Ak˘ je súãasn˘ stav a moÏnosti slovensk˘ch
farmárov, ako pomáha Európska
komisia pri zohºadÀovaní situácie rozdielnosti
podmienok
Súãasné podmienky nie sú práve najlep‰ie,
a práve preto je teraz vhodné obdobie na pripravované
zmeny a presadenie na‰ich poÏiadaviek.
Krokom, ak˘ by pomohol na‰im farmárom,
je prehodnotenie v‰etk˘ch právnych
noriem, ktoré sú nad rámec legislatívy Európskej
únie, a ich upravenie v zmysle záujmov
Slovenska. Dnes tu existuje viacero rozporov,
napr. urãovanie zraniteºn˘ch území, nesúlad
zákona o ochrane a vyuÏívaní pôdy so zákonmi
o ochrane prírody a krajiny. ëal‰ím príkladom
je sektor cukru. Pri vstupe SR do EÚ sa
zaãala re‰trukturalizácia a zníÏila sa kvóta
na biely cukor z 207 342 ton na 112 319,5 ton
– ão predstavuje cca polovicu – a zatvorili sa
niektoré podniky (najväã‰í bol v Dunajskej
Strede).
âo sa t˘ka pomoci EK, v návrhu Spoloãnej
poºnohospodárskej politiky je síce povedané,
Ïe v roku 2019 by mali maÈ v‰etky
ãlenské ‰táty EÚ nárok na rovnakú v˘‰ku
podpory a dotácií, ale reálne by sa to malo staÈ
aÏ po roku 2028. To znamená pre existujúcich
slovensk˘ch farmárov stav, ktor˘ je v nedohºadne.
Navrhol by som hºadaÈ iné formy rie-
‰enia tejto situácie, napr. nov˘ch spojencov,
ktorí by zlep‰ili postavenie slovenského podnikania
v agrosektore, umoÏnili by nám zv˘-
‰iÈ zamestnanosÈ a byÈ profitabilní.
Aká je konkurencieschopnosÈ Slovenska v
poºnohospodárskej v˘robe v porovnaní s
in˘mi ‰tátmi v rámci strednej Európy
Tu by som uviedol, Ïe jedinou oblasÈou,
ktorá si udrÏala svoju pozíciu a konkurencieschopnosÈ,
je v˘roba základn˘ch potravinárskych
komodít, ak˘mi sú p‰enica, jaãmeÀ a
kukurica. Plochy, na ktor˘ch sa tieto plodiny
pestujú, sú síce men‰ie, ale plodiny majú vysokú
v˘nosnosÈ a sú ekonomicky takmer
opodstatnené.
NemôÏeme v‰ak v‰etko stavaÈ len na kukurici
a p‰enici. Je nevyhnutné hºadaÈ rie‰enia,
ako dostaÈ opäÈ do popredia slovensk˘ch ze-
leninárov – ovocinárov, vãelárov, ako aj podporiÈ
chov hydiny, roz‰íriÈ chov oviec, hovädzieho
dobytka, najmä v znev˘hodnen˘ch
podhorsk˘ch oblastiach, kde ráz krajiny a
klimatické podmienky neumoÏÀujú niã iné,
ale sú zároveÀ dobr˘m priestorom na ekologick˘
chov oviec a hovädzieho dobytka. V
kaÏdom prípade si musíme ustráÏiÈ konkurencieschopnosÈ
v poºnohospodárskej v˘robe v
stredoeurópskom regióne.
Základn˘mi kritériami konkurencieschopnosti
sú moÏnosti umiestnenia produkcie na
trhu za cenu, ktorá je vy‰‰ia ako v˘robné náklady,
a kúpyschopnosÈ obyvateºstva. Vysoké
v˘robné náklady, dovoz lacn˘ch potravín,
niωie dotácie v porovnaní s in˘mi ‰tátmi
spôsobujú zmenu konkurencieschopnosti poºnohospodárskych
podnikov. V niektor˘ch
sektoroch, ako napr. mlieãny sektor a chov
o‰ípan˘ch, sú veºk˘m problémom nízke a
nestabilné v˘kupné ceny jednotliv˘ch komodít.
Problémom SR v oblasti produkcie bravãového
mäsa po vstupe do EÚ bola ponuka
bravãového mäsa z krajín EÚ-15 za cenu niÏ-
‰iu ako bola cena bravãového mäsa z domácej
produkcie. Mäso pôvodom z in˘ch ãlensk˘ch
‰tátov v‰ak bolo v prevaÏnej miere
mrazené a s niωími kvalitatívnymi parametrami.
Na porovnanie s okolit˘mi krajinami
má SR 52,36 % stavy o‰ípan˘ch v porovnaní
s rokom 2005, priãom HU ich má na úrovni
78,69 %, Poºsko 69,77 % a âR na úrovni
54,69 %. V stavoch HD má SR 87,78 % stavy
s porovnaním s rokom 2005, priãom Poºsko
má vy‰‰ie stavy o 2,15 % a HU a âR majú
stavy na úrovni 99 % z úrovni roku 2005. Podobná
situácia je v produkcii hydinového
mäsa, kde bol pokles v produkcii hydinového
mäsa v porovnaní s rokom 2005 na úroveÀ
61,48 %, priãom v PL a v HU do‰lo k nárastu
produkcie. Pokles zaznamenala aj âR a to
na úroveÀ 70,49 % oproti roku 2005.
Samozrejme od stavov jednotliv˘ch druhov
hospodárskych zvierat, ako hlavného v˘robného
prostriedku sa odvíjajú ìal‰ie ekonomické
parametre vyjadrujúce konkurencieschopnosÈ
poºnohospodárstva.
Zvy‰uje sa podiel slovensk˘ch v˘robkov na
na‰om trhu, dokáÏe Slovensko ustráÏiÈ
kvalitu dováÏan˘ch poºnohospodárskych
surovín a v˘robkov
Za hlavné ciele si agrosektor dáva zv˘‰enie
podielu slovensk˘ch v˘robkov na domácom
trhu, kvality potravín dováÏan˘ch do
SR a zamestnanosti v rezorte. ëal‰ou prioritou
bude zväã‰iÈ podiel domácej prvov˘roby
na pultoch v na‰ich obchodoch, aby sa skutoãne
viac konzumovala produkcia, ktorá je
vyrobená na Slovensku a nie dovezená.
Zvy‰ujú sa aj pôdohospodárske aktivity
na Slovensku, je podnikanie v pôdohospodárstve
atraktívne a lákavé pre domácich
farmárov
Práve tu treba spomenúÈ rozdielnosÈ podmienok
pre farmárov na Slovensku a napr. v
Rakúsku, ão môÏe vytváraÈ hlavnú bariéru pre
zaãínajúcich poºnohospodárov. Preto by bolo
potrebné, aby sa pozícia Slovenska pre nasledujúce
roky vylep‰ila a aby sme sa dostali aspoÀ
na priemer EÚ-27, ãím by sa zv˘‰ila at-
32

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR
raktívnosÈ pre domácich farmárov. Stojí za
zváÏenie, ãi by nebolo vhodnej‰ie na úrovni
zákona presadiÈ vstup farmárov do spracovateºsk˘ch
firiem (mliekarne, mlyny, sladovne,
liehovary, mäsokombináty, cukrovary) formou
napr. zv˘‰enia základného imania. Teda
systémovo docieliÈ stav, ktor˘ je beÏn˘ v krajinách
„EÚ-15“ a ktor˘ sa tam tvoril dve aÏ
tri generácie. T˘m by sa vytvoril predpoklad
dlhodobej stability farmárskeho sektora na
Slovensku.
Súãasné poºnohospodárske podnikateºské
subjekty vznikali jednak transformáciou existujúcich
druÏstevn˘ch alebo ‰tátnych subjektov,
alebo vznikali ako nové privátne hospodáriace
subjekty. Aj podnikatelia s tradíciou,
skúsenosÈami a urãit˘m kapacitn˘m a odbytov˘m
portfóliom majú problémy predov‰etk˘m
s finanãn˘m zabezpeãením kontinuity
hospodárenia v rastlinnej v˘robe a nadväzne
aj v Ïivoãí‰nej v˘robe. V tejto situácii je zrejmé,
Ïe aktívni v podnikaní zostali najmä skôr
narodení farmári. O to Èaωie a zloÏitej‰ie je
s podnikaním v poºnohospodárstve zaãínaÈ.
Podnikanie v SR je nároãné a z tohto dôvodu
sa prejavuje nedostatok mladej generácie,
ktorá by bola schopná, ale aj ochotná do
t˘chto nároãn˘ch a rizikov˘ch podmienok
podnikateºsky vstupovaÈ. AtraktívnosÈ a stabilita
podnikania v rezorte musí byÈ podporená
komplexn˘mi podmienkami vychádzajúcimi
z prijatej koncepcie rezortu.
Po vstupe SR do EÚ sa otvorením trhu vytvorili
podmienky na expanziu zahraniãn˘ch
producentov, zv˘‰il sa objem dovozu. Predmetom
dovozu boli lacnej‰ie v˘robky, ãasto
s niωími kvalitatívnymi parametrami, ktoré
boli pre kupujúceho lákavé hlavne z cenového
hºadiska. Domáci producenti tak boli nútení
predávaÈ produkciu pod v˘robné náklady.
Na Slovensku je insolventnosÈ a existenãné
problémy dlhodob˘m problémom nielen
mal˘ch, ale aj veºk˘ch poºnohospodárskych
subjektov, ktorí následne ukonãia v˘robu.
Pri vynaloÏení maximálneho úsilia a dodrÏania
v‰etk˘ch technologick˘ch postupov
nie je zaruãená ziskovosÈ domácich farmárov,
ktorá je ovplyvÀovaná práve realizaãn˘mi
cenami poºnohospodárskych komodít. Preto
prioritou je podpora zv˘‰enia podielu domácich
potravín na trhu.
Preão sa napríklad chov o‰ípan˘ch takmer
úplne minimalizoval, ak˘ je celkov˘
stav v Ïivoãí‰nej v˘robe
Vytvorením priestoru pre obchodovanie v
rámci krajín EÚ boli na trhoch krajín EÚ-10
umiestÀované prebytky produkcie z krajín
EÚ-15. Následkom ponuky lacnej‰ích produktov
niωích kvalitatívnych parametrov,
zmenou legislatívnych poÏiadaviek na v˘robu
mäsov˘ch v˘robkov, pouÏívaním lacnej-
‰ích surovín a náhradiek na v˘robu mäsov˘ch
v˘robkov uprednostnili spracovatelia
zahraniãn˘ch dodávateºov. Súãasne so zniÏovaním
cien mäsa sa enormne zvy‰ovali ceny
vstupov, hlavne k⁄mnych zmesí, energie a
nafty. Následkom toho sa produkcia bravãového
mäsa na kosti od roku 2003 (158 073 t)
zníÏila v roku 2011 o 44,2 % na 88 197 t.
Okrem vstupov do v˘roby sú v chove o‰ípan˘ch
z pohºadu ekonomiky dôleÏité chovateºské
v˘sledky, a to hlavne reprodukãné ukazovatele.
Cieºom do budúcnosti je podporovaÈ
tie subjekty, ktoré dosahujú nadpriemerné
ukazovatele, kde je predpoklad, Ïe budú konkurencieschopné
oproti chovateºom o‰ípan˘ch
v in˘ch krajinách.
Aké sú moÏnosti pre obnovenie chovu oviec
a hovädzieho dobytka, nebolo by to v˘znamné
pre Slovensko
Chov oviec patrí k t˘m stabilnej‰ím odvetviam
Ïivoãí‰nej v˘roby. V súãasnosti sa na
Slovensku chová cca 393 tis. ks oviec. Slovensko
svojimi podmienkami, hlavne v horsk˘ch
a podhorsk˘ch oblastiach s mnoÏstvom
trval˘ch trávnych porastov je priam predurãené
na chov oviec. MoÏnosÈami pre obnovu
chovu oviec sú zosúladenie a rozvoj trhov˘ch
aktivít napr. spôsobom regionálnych
farmárskych trhov ovãích produktov, alebo
vytvorením marketingovej organizácie, resp.
nákupno-odbytového zdruÏenia. DôleÏit˘m
nástrojom je dôsledn˘ vstup na zahraniãn˘ trh,
hlavne vo zvy‰ovaní predaja jatoãn˘ch veºkonoãn˘ch
jahniat vytvorením cezhraniãn˘ch
odbytov˘ch zdruÏení producentov a ochranou
znaãiek tradiãn˘ch slovensk˘ch ovãiarskych
produktov (bryndza, o‰tiepky...).
V chove hovädzieho dobytka je potrebná
hlavne podpora mlieãneho sektora v období
zniÏovania v˘kupn˘ch cien mlieka, aby nedochádzalo
k poklesom stavov a následnej produkcie,
ktorá je potrebná pre spracovateºsk˘
priemysel. Stabilitu tohto sektora je moÏné zabezpeãiÈ
taktieÏ vytvorením nákupno-odbytového
zdruÏenia a realizáciou ão najväã‰ieho
objemu mlieka spracovateºom práve cez toto
zdruÏenie. Z pohºadu riadenia manaÏmentu rizík
je veºmi dôleÏité vytvorenie protinákazovej
pokladnice, ktorá pomôÏe eliminovaÈ následky
v prípade v˘skytu nákaz hospodárskych
zvierat Na zabezpeãenie zv˘‰enia konkurencieschopnosti
domácich producentov
je potrebné naìalej vyuÏívaÈ aj podporné opatrenia
formou priamych podpôr a ‰tátnej pomoci,
podporou zavádzania nov˘ch technológií
a biotechnológií a v aplikácií poznatkov
v˘skumu do praxe. Z pohºadu budúceho v˘voja
bude dôleÏité stanovenie vhodn˘ch kritérií
v rámci nového PRV na obdobie 2014 –
2020 a in˘ch operaãn˘ch programov s cieºom
zabezpeãenia investícii do rozvoja poºnohospodárskych
podnikov a podporn˘ch opatrení
pre modernizácie fariem ÎV.
Preão sa zru‰ili tradiãné oblasti napríklad
pestovania zeleniny a ovocia Nebolo by
vhodné pomôcÈ ich obnoviÈ
Oblasti pestovania ovocia a zeleniny sa
nezru‰ili, len sa obmedzil dopyt, a t˘m aj v˘roba.
Po osamostatnení SR vypadol v˘znamn˘
priestor odbytu v âR predov‰etk˘m pri zelenine.
V podstate zanikol v minulosti fungujúci
v˘kup ovocia a zeleniny od drobn˘ch pestovateºov.
Pritom pestovanie v záhradkách
(samozásobovanie) je iné ako veºkopestovanie
ovocia a zeleniny, ktor˘ch produkcia sa
‰tatisticky sleduje a umiestÀuje na trh. EÚ je
zaloÏená na veºk˘ch odbytov˘ch organizáciách
(s 1 000 – 1 500 ãlenmi pestovateºmi,
ãasto jednodruhovo orientovan˘mi). SR si
stále neosvojila my‰lienku zluãovaÈ v˘robcov
do organizácií v˘robcov. Pretrváva nedôvera
voãi pôvodn˘m druÏstvám, nezáujem o ‰peciálnu
v˘robu, ktorá je ãasto nároãná na pracovnú
silu a závislá od poãasia. MPRV SR sa
v budúcom období snaÏí o oÏivenie v˘roby v
t˘chto sektoroch, ão si vyÏaduje zaloÏenie
nov˘ch ovocn˘ch sadov a zeleninov˘ch plantáÏi
so závlahami, preto sa uvaÏuje s moÏnou
pomocou formou vhodn˘ch pôÏiãiek, propagácie
odbytu na vnútornom trhu a aj trhu v tretích
krajinách.
V ãom vidíte pre agrosektor na Slovensku
najväã‰í problém, ako sa ho zbaviÈ aby
sme mohli oãakávaÈ viac pozitívnych v˘sledkov
v poºnohospodárstve
Hlavn˘ problém je roztrie‰tenosÈ prvov˘robcov
a spracovateºov pri predaji na domácom
a zahraniãnom trhu, ìalej tu je nerovnomernosÈ
finanãn˘ch prostriedkov z EÚ, ako
aj otázka priamych platieb a eurodotácií, spravidla
pretrvávajúci dlhodob˘ nedostatok finanãn˘ch
zdrojov, prevádzkov˘ch aj investiãn˘ch,
vysoká rizikovosÈ v˘roby, problémy s
odbytom a nezáujem mladej generácie o poºnohospodársku
v˘robu, nedostatoãná prepojenosÈ
so spracovateºsk˘m priemyslom.
V oblasti stabilizácie urãit˘ch finanãn˘ch
podnikateºsk˘ch istôt je potrebné vytvoriÈ
priestor v rezortn˘ch podporn˘ch mechanizmoch
a bankovom sektore pri podnikaní pre
mlad˘ch, odborná informovanosÈ, v˘chova na
‰kolách, zabezpeãiÈ odbyt produkcie (rokovaÈ
s obchodn˘mi reÈazcami), pomáhaÈ pri vytvorení
spoloãn˘ch podnikov poºnohospodárstvo
+ priemysel, zabezpeãiÈ propagáciu domácich
v˘robkov, ktoré sú zdrav‰ie ako tie,
ão k nám boli dovezené tisícky km.
Napríklad vo vinohradníctve je to aj slabá
prístupnosÈ k získaniu pôdy pre novú v˘sadbu
viniãa a nevyuÏit˘ produkãn˘ potenciál neudrÏiavan˘ch
vinohradov a stále sa zniÏujúca
plocha a vysoké dovozy nekvalitného vína.
Hlavn˘m problémom pre agrosektor na
Slovensku je nízky podiel domácich v˘robkov
na trhu a v˘voz komodít bez pridanej
hodnoty. Nízky podiel je spôsoben˘ nejednotn˘m
prístupom prvov˘roby v jednotliv˘ch
vertikálach voãi spracovateºskému priemyslu
a obchodu. Dôsledkom toho sú nízke realizaãné
ceny. Súãasne s vysok˘mi cenami
vstupov sa vytvára nepriaznivé ekonomické
prostredie, ktoré voãi ostatn˘m krajinám zhor-
‰ujú aj nerovnaké podmienky stanovené Spoloãnou
poºnohospodárskou politikou. Prvoradou
podmienkou je vytváranie nákupno-odbytov˘ch
zdruÏení s cieºom vytvoriÈ lep‰ie vyjednávacie
pozície prvov˘roby s obchodn˘mi
partnermi. Pozitívnym v˘sledkom v poºnohospodárstve
bude práve zv˘‰enie podielu
domácich v˘robkov na trhu, zv˘‰enie produkcie
poºnohospodárskej v˘roby a zv˘‰enie
zamestnanosti v tomto sektore.
33

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR
Keì sa povie poºnohospodárstvo, obyãajne sa nám v pamäti vynorí vidiek, neraz aj so svojou
neodmysliteºnou atmosférou. Obyãajne to tak b˘va, Ïe vidiek je s poºnohospodárstvom prepojen˘.
Asi tak nejako to vnímame v‰etci, asi aj generálny riaditeº Sekcie rozvoja vidieka na Ministerstve
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Martin BARBARIâ, ktor˘ sa so svojimi predstavami
o rozvoji vidieka podelil aj v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.
Vidiek a jeho moÏnosti...
Rozvoj vidieka – to je aj rovnomenn˘ názov
programu, ktor˘ by mal poskytovaÈ
obyvateºom vidieka podmienky na zlep‰enie
Ïivota na vidieku. Jeho v˘sledky by
mali byÈ aj dnes aspoÀ ãiastoãne známe,
lebo je vymedzen˘ do roku 2013. Aké zmeny
ste zmapovali na vidieku práve vplyvom
spomínaného programu Aké sú podmienky
na vidieku pre mladé rodiny
Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013
je súãasÈou Národného strategického plánu
rozvoja vidieka SR a implementuje stratégiu
rozvoja vidieka SR prostredníctvom jeho
opatrení, v ktor˘ch sú zohºadnené národné i
regionálne potreby Slovenska.
Stratégia rozvoja vidieka odráÏa kºúãové
priority zamerané na konkurencieschopnosÈ
poºnohospodárskeho, potravinárskeho a lesného
sektora, zlep‰enie Ïivotného prostredia
a krajiny, zlep‰enie kvality Ïivota na vidieku
a diverzifikáciu vidieckeho hospodárstva. Tak
ako uvádzate, v˘sledky je moÏné poskytnúÈ
len ãiastoãne, keìÏe celkov˘ dopad budeme
vedieÈ vyhodnotiÈ aÏ po ukonãení realizácie
podporen˘ch projektov. Práve preto budem
vychádzaÈ z podrobn˘ch anal˘z, resp. strednodobého
hodnotenia Programu rozvoja vidieka
SR 2007 – 2013, ktoré bolo vykonané
poãas roka 2010 a pre nás ako riadiaci orgán
je kºúãov˘m nástrojom na prispôsobenie programu,
resp. jeho ìal‰iemu nasmerovaniu k
efektívnemu plneniu stanoven˘ch cieºov˘ch
ukazovateºov tak, aby sa zefektívnilo ãerpanie
finanãn˘ch prostriedkov a prispôsobilo sa
k aktuálnym potrebám sektora poºnohospodárstva
a potravinárstva, lesného hospodárstva,
diverzifikácie ekonomick˘ch aktivít vidieka
a Ïivotného prostredia.
S cieºom poskytovaÈ obyvateºom vidieka
podmienky na zlep‰ovanie ich Ïivota, napr.:
v rámci diverzifikácie smerom k nepoºnohospodárskym
aktivitám, kde cieºom je podporiÈ
rozvoj nov˘ch aj existujúcich foriem
podnikania ako alternatívu k zamestnaniu v
poºnohospodárstve, bolo najviac investícií do
31. 10. 2010 nasmerovan˘ch do v˘robn˘ch a
predajn˘ch objektov pre v˘robu nepoºnohospodárskeho
charakteru a bioplynové stanice,
ktoré predstavujú inovatívny a ekologick˘
spôsob v˘roby tepla a elektrickej energie z obnoviteºn˘ch
zdrojov. V súãasnosti je v rámci
tohto opatrenia uzatvoren˘ch celkovo 241
zmlúv, ão predstavuje 92 % kontrahovania.
âo sa t˘ka podpory ãinností v oblasti vidieckeho
cestovného ruchu, kde je cieºom
diverzifikácia smerom k nepoºnohospodárskym
ãinnostiam, rozvoj nepoºnohospodárskych
aktivít a zvy‰ovanie zamestnanosti na
vidieku, podpora smerovala do rozvoja nízkokapacitného
ubytovania na vidieku a marketingu
sluÏieb cestovného ruchu. V rámci
tohto opatrenia sa podporili projekty zamerané
na rekon‰trukciu a modernizáciu nízkokapacitn˘ch
ubytovacích zariadení a rozvoj turistick˘ch
aktivít na vidieku.
Cieºom podpory Programu rozvoja vidieka
SR 2007 – 2013 je aj podpora 1 882 obcí
SR (ão predstavuje dve tretiny z celkového
poãtu obcí na Slovensku), v ktor˘ch Ïije takmer
17,1 % obyvateºov SR. Podpora je smerovaná
najmä na zlep‰enie základn˘ch sluÏieb
a rozvoj investícií, a t˘m zabezpeãenie vy‰-
‰ej atraktivity vidieckych oblastí a zlep‰enie
kvality Ïivota. Prostredníctvom podpory do
základn˘ch sluÏieb vidieckeho obyvateºstva
a obnovy a rozvoja obcí je moÏné zabezpeãiÈ
ch˘bajúce obãianske vybavenie, rekreaãné
zóny, ihriská, trÏnice, amfiteátre, autobusové
zastávky, ‰irokopásmov˘ internet, rekon‰trukciu
stavieb a objektov spoloãenského v˘znamu,
rekon‰trukciu miestnych ciest a pod. Doposiaº
najviac finanãn˘ch prostriedkov bolo
Ïiadan˘ch na v˘stavbu, rekon‰trukciu a modernizáciu
zariadení pre voºn˘ ãas, ako napr.
rekreaãné zóny, detské a ‰portové ihriská, rekon‰trukciu
a modernizáciu stavieb obecn˘ch
úradov, kultúrnych domov a objektov
spoloãenského v˘znamu ako napr. amfiteátre,
domy smútku, obecné zóny/parky a pod.
Najväã‰í efekt z hºadiska rozsahu na celkov˘
poãet osôb, ktoré budú z t˘chto aktivít profitovaÈ,
sa nám prejavil pri rekon‰trukciách a
modernizáciách ciest. Musím kon‰tatovaÈ, Ïe
prevaÏná väã‰ina finanãn˘ch prostriedkov v
rámci opatrenia Obnova a rozvoj obcí doposiaº
prispela k zlep‰eniu miestnych komunikácií,
ktoré sú v najmen‰ích vidieckych obciach
v súãasnosti problémové a práve ich rekon‰trukciou
alebo modernizáciou prispievame
k zlep‰ovaniu kvality Ïivota a b˘vania
na vidieku. O finanãné zdroje v rámci tohto
opatrenia bol zo strany Ïiadateºov veºk˘ záujem,
ão potvrdzuje aj Ïiadan˘ príspevok,
ktor˘ v rámci jednej v˘zvy prekroãil o jednu
‰tvrtinu celkov˘ limit na toto opatrenie. Hodnota
schválen˘ch verejn˘ch zdrojov bola v
polovici roka 2010 uÏ na 94 % kontrahovania.
Tu by som rád upriamil pozornosÈ na podporu
investícií t˘kajúcich sa infra‰truktúry
‰irokopásmového internetu vo vidieckych
oblastiach. V súãasnosti nedostaãujúci prístup
na internet spôsobuje zhor‰enie podmienok
nielen pre rozvoj vidieckej ekonomiky, ale aj
zamestnanosti a v neposlednom rade aj konkurencieschopnosti.
I napriek tomu, Ïe v‰ade
okolo nás zaznamenávame trend „mobilnej
komunikácie“, z regionálneho pohºadu je
prístupom na internet na Slovensku vybaven˘ch
e‰te málo domácností, najmä oblastiach,
ktoré nie sú zaujímavé pre komerãn˘ch
poskytovateºov (tzv. biele miesta). Preto
sa SR rozhodla rie‰iÈ problém budovania
infra‰truktúry internetu vo vidieckych oblastiach
aj prostredníctvom opatrenia Programu
rozvoja vidieka SR 2007 – 2013, základné
sluÏby pre vidiecke obyvateºstvo. V rámci
tohto opatrenia sa predpokladá v októbri 2012
vyhlásenie v˘zvy pre Ïiadateºov s vyuÏitím
ãasti dodatoãn˘ch prostriedkov, ktoré pre Slovensko
vyplynuli z EERP (European Economic
Recovery package).
34

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR
Musím v‰ak pripomenúÈ, Ïe pretrvávajúcimi
prekáÏkami rozvoja pre niektoré vidiecke
oblasti sú nedostatoãne rozvinuté kapacity
ºudsk˘ch zdrojov a manaÏmentu, ão úzko súvisí
aj s nedostatoãnou informovanosÈou, nedostatoãn˘m
tempom inovácií a tvorbou rozvojov˘ch
dokumentov. Musíme si uvedomiÈ,
Ïe ak chceme zvrátiÈ negatívny trend ekonomického
a sociálneho úpadku a vysídºovania
vidieka, je potrebné podporovaÈ rozvoj vzdelávacích
aktivít a kvalifikácie vidieckeho obyvateºstva.
S cieºom skvalitniÈ a podporiÈ ºudsk˘
potenciál ako základnú podmienku na
zlep‰enie kvality Ïivota na vidieku, Program
rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 smeroval
podporu na vzdelávacie projekty zamerané na
získavanie, prehlbovanie, inovácie vedomostí,
zruãností a ‰írenie informácií o jednotliv˘ch
opatreniach Osi 3. Vzdelávacie aktivity boli
urãené pre podnikateºské subjekty a subjekty
verejnej správy, tematicky zamerané najmä
na: ekonomiku podnikateºského subjektu,
zavádzanie nov˘ch metód a nástrojov práce
a riadenia vo vidieckom priestore, inovácie
vo vidieckych oblastiach, zavádzanie informaãn˘ch
technológií, obnovu a rozvoj vidieka,
v˘menné informaãné stáÏe a náv‰tevy
a pod. V rámci ukazovateºov, ktoré sme si stanovili
je plánované do konca programovacieho
obdobia realizovaÈ vzdelávacie a informaãné
aktivity s úãasÈou 3 300 subjektov
(úãastníkov) a poãtom 2 750 vzdelávacích dní.
Na základe strednodobého hodnotenia a anal˘zy
ukonãen˘ch projektov v priebehu roka
2010, ktoré tvorili 6 % z celkov˘ch prijat˘ch
projektov sa ukázalo, Ïe vzdelávacie aktivity
úspe‰ne absolvovalo 1451 absolventov,
priãom aÏ 92 % zastúpenie mali absolventi vo
veku ≥ 25 rokov.
Veºk˘m úspechom v rámci rozvoja vidieka
v tomto programovacom období je aj pochopenie
podstaty novátorského prístupu „prístup
Leader“ a jeho úspe‰ná implementácia na
území SR od roku 2007.
V rámci Programu rozvoja vidieka SR 2007
– 2013 sa prv˘krát na Slovensku implementuje
aj prístup Leader, ktor˘ je novátorsk˘m
prístupom k udrÏateºnému rozvoju vidieckych
oblastí v rámci politiky rozvoja vidieka.
S t˘mto pojmom sa v rámci EÚ prv˘ raz stretávame
v roku 1991. Od tohto obdobia poskytol
vidieckym oblastiam v celej Európskej
únií mnoÏstvo nástrojov, ktor˘mi sú schopné
aktívne ovplyvÀovaÈ svoju budúcnosÈ.
Vìaka implementácií prístupu Leader na
Slovensku je moÏné doposiaº badaÈ hneì niekoºko
zmien. Jednak ide o úplne nov˘ prístup
k rozvoju územia, t˘m Ïe sa zameriava na
takzvan˘ prístup zdola nahor, t. j., Ïe umoÏ-
Àuje preniesÈ kompetencie, právomoci a rozhodnutia
na ão najniωiu úroveÀ v rámci urãitého
územia. Je to úroveÀ, ktorá je ão najbliωie
k danému územiu – obãanom, preto-
Ïe tí najlep‰ie poznajú svoje potreby, ciele, ale
na druhej strane i lokálne problémy. ëal‰ou
zmenou, ktorú implementácia prístupu Leader
v SR priniesla, bol vznik miestnych akãn˘ch
skupín – verejno-súkromn˘ch partnerstiev,
vìaka ktor˘m sa verejn˘ sektor so súkromn˘m
sektorom a samotn˘mi obyvateºmi
priamo zapájajú do riadenia rozvoja územia,
v ktorom Ïijú. V rámci dvoch v˘ziev sme
doposiaº ako riadiaci orgán vybrali 29 miestnych
akãn˘ch skupín. Okrem vy‰‰ie uvedeného
do‰lo k vzniku nov˘ch pracovn˘ch príleÏitostí
a k zlep‰eniu zruãností lokálneho
manaÏmentu. Dovoºujeme si tvrdiÈ, Ïe implementáciou
prístupu Leader na na‰om území
do‰lo k novému ponímaniu rozvoja vidieckeho
územia, ktoré má u nás veºk˘ potenciál a
tento prístup ho umoÏÀuje vyuÏiÈ.
V akom ãasovom období je potrebné aktívnej‰ie
zvy‰ovaÈ kvalitn˘ rozvoj vidieka , aké
sú súãasné trendy v˘voja
âasové obdobie nielen rozvoja vidieka, ale
rozvoja vo v‰etk˘ch oblastiach je veºmi ÈaÏko
predikovaÈ, keìÏe ho ovplyvÀujú mnohé
premeny nielen v rámci Slovenska, ale aj situácia
v rámci Európskej únie. Av‰ak uÏ dnes
môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe realizáciou projektov
v oblasti poºnohospodárstva a rozvoja vidieka,
ãi uÏ v rámci predvstupového programu
SAPARD, Sektorového operaãného programu
„Poºnohospodárstvo a rozvoj vidieka“, ãi Plánu
rozvoja vidieka SR 2004 – 2006 a Programu
rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 sa na Slovensku
plnia ciele spoloãnej poºnohospodárskej
politiky.
Vìaka SAPARD-u sme sa nauãili, ako robiÈ
programy a projekty EÚ a získané schopnosti,
zruãnosti a skúsenosti boli vo veºkej
miere vyuÏité pri tvorbe programov a implementácii
projektov v období 2004 – 2006.
Úspech a dobré ukazovatele záujmu o podporu
zo Sektorového operaãného programu
„Poºnohospodárstvo a rozvoj vidieka“ boli
predpokladom veºkého záujmu aj o ãerpanie
finanãn˘ch prostriedkov z Programu rozvoja
vidieka programovacom období 2007 –
2013. Práve preto boli ciele a opatrenia rozvoja
vidieka nastavené tak, aby napæÀali stratégiu
rozvoja vidieka a kºúãové priority zamerané
na konkurencieschopnosÈ poºnohospodárskeho,
potravinárskeho a lesného sektora,
zlep‰enie Ïivotného prostredia a krajiny a
zlep‰enie kvality Ïivota na vidieku a diverzifikáciu
vidieckeho hospodárstva. Program je
nastaven˘ tak, aby zohºadÀoval situáciu na
Slovensku v oblasti agrosektora a zároveÀ
vytváral predpoklady na zvy‰ovanie kvality
Ïivota na vidieku. DôleÏitou súãasÈou programu
sú aj opatrenia zamerané na zlep‰enie Ïivotného
prostredia a krajiny, ktoré prispejú k
dosahovaniu tak˘ch cieºov, ako sú napr. zachovanie
biodiverzity, pôdy, vody, zmiernenie
klimatick˘ch zmien a pod.
Implementáciou jednotliv˘ch projektov v
rámci na‰ich programov môÏeme sledovaÈ, Ïe
krok za krokom sa zlep‰uje kvalita Ïivota na
vidieku, dochádza k rozvoju v oblasti infra-
‰truktúry obcí, ale i k zaktivizovaniu Ïivota
na vidieku.
Priority EÚ v oblasti rozvoja vidieka v
nadchádzajúcom programovacom období
2014 – 2020 sú zamerané na podpora prenosu
znalostí a inovácií v poºnohospodárstve,
lesnom hospodárstve a vidieckych oblastiach,
zlep‰enie konkurencieschopnosti v‰etk˘ch
druhov poºnohospodárstva a Ïivotaschopnosti
poºnohospodárskych podnikov, propagáciu
organizácie potravinového reÈazca a riadenie
rizík v poºnohospodárstve, obnovu,
ochranu a posilnenie ekosystémov závisl˘ch
na poºnohospodárstve a lesnom hospodárstve,
propagáciu efektívneho vyuÏívania zdrojov
a podporu prechodu na nízko uhlíkové
hospodárstvo odolné voãi zmenám klímy,
podporu sociálneho zaãlenenia, zniÏovanie
chudoby a hospodársky rozvoj vo vidieckych
oblastiach.
Verím, Ïe aj implementáciou opatrení v
programovacom období 2014 – 2020 dôjde ku
kvalitnému rozvoju na vidieku, a Ïe v‰etky
podniknuté kroky pri príprave nového programu
napomôÏu nielen poºnohospodárom preraziÈ
v priestore EÚ, a to najmä kvalitou a jedineãnosÈou
ich produkcie, ale aj ostatn˘m aktérom
vidieka, a to rozvojom lokálnych a nielen
poºnohospodárskych aktivít, oÏivením v˘robn˘ch
ãinností a udrÏaním hospodárskeho
Ïivota na vidieku.
Ako by ste hodnotili rekreaãnú a turistickú
sezónu na vidieku poãas letného obdobia
Slovensko je krajinou s vynikajúcimi prírodn˘mi
podmienkami a geografick˘m postavením
pre rozvoj vidieckej turistiky a rekreaãn˘ch
aktivít. S prihliadnutím na bohatú
tradíciu tráviÈ voºn˘ ãas na vidieku a vzhºadom
na celosvetov˘ trend prechodu od masového
turizmu v prímorsk˘ch letoviskách k vidieckemu
turizmu, agroturizmu, ekoturizmu
a pod. sa rozvoj turizmu vo vidieckych oblastiach
Slovenska javí ako vhodn˘ program na
znovuoÏivenie ekonomiky a zníÏenie nezamestnanosti
na vidieku.
Aj keì v súãasnosti bol zaznamenan˘ rozvoj
vidieckej turistiky (hlavne v podhorsk˘ch
a horsk˘ch regiónoch) a realizuje sa vyuÏívanie
opusten˘ch vidieckych sídel obyvateºmi
z miest práve na tieto úãely, stále nie je potenciál
SR vyuÏívan˘ dostatoãne. Podpora je
moÏná napríklad prostredníctvom opatrenia
PRV SR 2007 – 2013 3.2 „ Podpora ãinnosti
v oblasti vidieckeho cestovného ruchu“,
kde oprávnené v˘davky sú urãené aj na rekon-
‰trukciu a modernizáciu nízkokapacitn˘ch
ubytovacích zariadení s kapacitou max. 10 lô-
Ïok alebo na v˘stavbu relaxaãn˘ch zariadení.
V Národnom strategickom pláne rozvoja
vidieka SR do roku 2013 je najviac zdrojov
smerovan˘ch na zlep‰enie Ïivotného
prostredia a krajiny, ako sa dosahujú ciele
rozvoja poºnohospodárstva
V rámci Programu rozvoja vidieka SR 2007
– 2013 je pribliÏne 50 % prostriedkov urãen˘ch
na financovanie opatrení zameran˘ch na
zlep‰enie Ïivotného prostredia a krajiny. Podstatná
ãasÈ prostriedkov smeruje najmä na
podporu znev˘hodnen˘ch oblastí, kde je hlavn˘m
cieºom zabezpeãiÈ pokraãovanie poºnohospodárstva
prostredníctvom zachovania a
podpory udrÏateºn˘ch systémov hospodárenia,
nakoºko pokraãovanie poºnohospodárskej ãinnosti
je základn˘m predpokladom pre udrÏanie
osídlenia dan˘ch oblastí. ëal‰ia v˘znamná
ãasÈ prostriedkov je urãená pre opatrenie
Agroenvironmentálne platby, v rámci ktorého
sa realizujú poºnohospodárske v˘robné
postupy zluãiteºné s ochranou a zlep‰ením
Ïivotného prostredia, krajiny, prírodn˘ch
zdrojov, ktoré sú nad rámec príslu‰n˘ch povinn˘ch
noriem. V prípade opatrení zameran˘ch
na zlep‰enie Ïivotného prostredia a krajiny,
kam okrem uÏ spomínan˘ch patria aj
opatrenia Natura 2000 na poºnohospodárskej
a lesnej pôde, Prvé zalesnenie poºnohospodárskej
pôdy a Lesnícko-environmentálne plat-
35

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR
by, sa nedá jednoznaãne hovoriÈ o viditeºn˘ch
zmenách, ktoré sa dosiahli. Pozitívne
vplyvy nastaven˘ch opatrení v rámci Ïivotného
prostredia sú ãasovo nároãnej‰ie, Èaωie
preukázateºné a ãasto sa prejavia aÏ v dlhodobej‰om
ãasovom horizonte v porovnaní s
opatreniami investiãného charakteru, kde je
moÏné krátko po realizácii identifikovaÈ prínosy
pre dan˘ podnik alebo lokalitu. V súãasnosti
pri environmentálnych opatreniach je
moÏné sledovaÈ prínos postupn˘m napæÀaním
stanoven˘ch cieºov, av‰ak uÏ teraz vieme,
Ïe niektoré z nich sa nám podarí naplniÈ,
ako aj prekroãiÈ a niektoré nie. Preukázanie
podstatn˘ch zmien na jednotlivé zloÏky Ïivotného
prostredia a vidieckej krajiny ako celku
si vyÏaduje dlh‰ie ãasové obdobie, a preto
prvé podstatné zmeny by sa mohli prejaviÈ po
celkovom ukonãení súãasného PRV SR 2007
– 2013 a jeho závereãnom hodnotení. ZároveÀ
bude dôleÏité nadviazaÈ podporu na zavedené
opatrenia aj v budúcom programovom
období 2014 – 2020.
Dá sa pri rozdeºovaní zdrojov z Európskeho
poºnohospodárskeho fondu ustráÏiÈ ich
efektívne vyuÏívanie
Zdroje z Európskeho poºnohospodárskeho
fondu pre rozvoj vidieka sú na 7-roãné programové
obdobie 2007 – 2013 v rámci Programu
rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 alokované
na ‰tyri priority:
– konkurencieschopnosÈ poºnohospodárstva
a lesného hospodárstva,
– zlep‰enie Ïivotného prostredia a krajiny,
– kvalita Ïivota vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia
vidieckeho hospodárstva,
– Leader.
V rámci priorít je rozpoãet rozdelen˘ medzi
jednotlivé opatrenia. Celé PRV, ako aj
alokácie prostriedkov boli pripravené na základe
SWOT anal˘zy a sú v˘sledkom konzultácií
s hospodárskymi a sociálnymi partnermi.
SkutoãnosÈou je, Ïe PRV bol vytvoren˘ na
základe anal˘z a potrieb e‰te v roku 2006,
av‰ak jeho implementácia musí odráÏaÈ aktuálnu
situáciu v sektore pôdohospodárstva a na
vidieku. Ministerstvo pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka SR preto aj na základe v˘sledkov
pravidelného hodnotenia programu navrhuje
zmeny v programe a v jeho implementácii,
ktoré sú predmetom diskusií s partnermi
v rámci monitorovacieho v˘boru. NapæÀanie
cieºov a efektívne vyuÏívanie zdrojov
z Európskeho poºnohospodárskeho fondu pre
rozvoj vidieka je monitorované a hodnotené
prostredníctvom kvantifikovateºn˘ch ukazovateºov
v˘stupu, v˘sledku a dosahu pre kaÏdé
jedno opatrenie zvlá‰È. V˘roãné správy a
hodnotiace správy sú zverejnené na webovom
sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR. Zámerom je zv˘‰enie konkurencieschopnosti
poºnohospodárstva, potravinárstva
a lesníctva a zlep‰enie Ïivotného prostredia
zavádzaním vhodn˘ch poºnohospodárskych
postupov a zv˘‰enie kvality Ïivota
na vidieku s dôrazom na trvalo udrÏateºn˘ rozvoj.
Vidiek je spojen˘ s tzv. akvakultúrou, aké
sú moÏnosti modernizácie v tejto oblasti
Modernizácia v oblasti akvakultúry je moÏná
prostredníctvom ãerpania finanãn˘ch prostriedkov
z Operaãného programu Rybné hospodárstvo
SR 2007 – 2013. Ten umoÏÀuje Ïiadateºom
v zmysle nariadenia rady (ES) ã.
1198/2006 ÏiadaÈ o spolufinancovanie pre
roz‰írenie, rekon‰trukciu, technické vybavenie
a modernizáciu existujúcich produkãn˘ch
zariadení, odbahÀovanie rybniãn˘ch plôch,
v˘stavbu nov˘ch produkãn˘ch zariadení, v˘stavbu
mal˘ch predajní umoÏÀujúcich chovateºom
úpravu a predaj produktov akvakultúry.
âo sa t˘ka spracovania produktov akvakultúry,
investície do technického vybavenia
a modernizácia existujúcich spracovateºsk˘ch
jednotiek spolu so vzdelávacími a informaãn˘mi
aktivitami predstavujú dôleÏitú súãasÈ
modernizácie sektora, ktor˘ trpí nedostatoãn˘m
technick˘m stavom rybochovn˘ch zariadení
ale na druhej strane dostatkom spracovateºsk˘ch
kapacít spæÀajúcich súãasné normy
EÚ.
Istou v˘sadou vidieka je neraz aj potravinová
sebestaãnosÈ a bezpeãnosÈ, aké sú
moÏnosti prípadného odpredaja v˘robkov
samostatne hospodáriacich farmárov
Mladí farmári a prvov˘robcovia sú oprávnení
ãerpaÈ podporu z Programu rozvoja vidieka
SR 2007 – 2013, ktor˘ je spolufinancovan˘
z Európskeho poºnohospodárskeho fondu
pre rozvoj vidieka. Podpora je moÏná prostredníctvom
opatrenia 1.1 Modernizácia fariem,
ktorého cieºom je zv˘‰iÈ konkurencieschopnosÈ
poºnohospodárskych subjektov lep-
‰ím vyuÏívaním v˘robn˘ch faktorov a uplat-
Àovaním nov˘ch technológií a inovácií, a
prostredníctvom ktorého je moÏné získaÈ nenávratn˘
finanãn˘ príspevok na stavebné a
technologické investície v oblasti poºnohospodárskej
prvov˘roby. V˘‰ka podpory z celkov˘ch
oprávnen˘ch v˘davkov je v zásade
40 % z celkov˘ch oprávnen˘ch v˘davkov na
projekt, priãom 60 % pre mlad˘ch poºnohospodárov
v znev˘hodnen˘ch oblastiach. TaktieÏ
v rámci tohto opatrenia je moÏná podpora
investície súvisiacej s priamym predajom
vlastnej produkcie Ïiadateºa urãenej na ºudskú
spotrebu koneãnému spotrebiteºovi a /alebo
in˘m maloobchodn˘m prevádzkarniam,
ako napr. zriadenie spracovateºského miesta,
predajného miesta alebo obstarania ‰peciálneho
automobilu na prepravu vlastnej produkcie.
Netreba strácaÈ
racionálny pohºad
Generálna riaditeºka Sekcie pôdohospodárskej politiky a rozpoãtu Slávka JÁNO·ÍKOVÁ
oboznamuje so základn˘mi cieºmi pôdohospodárskej politiky aj v súvislosti s koordináciou
v rámci Európskej únie. Malo by to priniesÈ spravodlivej‰ie príspevkové rozdelenie pre v‰etky
‰táty EÚ. Rozpráva sa s redaktorkou Parlamentného kuriéra Annou Komovou.
To, Ïe sa Európa snaÏí o kvalitné, ale aj lacné
potraviny v dostatoãnom mnoÏstve, vychádza
zo základného cieºa Spoloãnej poºnohospodárskej
politik – ako sa plní na
Slovensku a ak˘ ìal‰í v˘voj sa predpokladá
Kvalita slovensk˘ch a európskych poºnohospodárskych
a potravinárskych produktov
je garantovaná legislatívnymi poÏiadavkami
EÚ. Tieto poÏiadavky zabezpeãujú vysokú
bezpeãnosÈ poºnohospodárskych surovín a
potravín v rámci celého potravinového re-
Èazca. Slovenská republika dôsledne dodrÏiava
princípy Spoloãnej poºnohospodárskej politiky
a v oblasti kvality a bezpeãnosti potravín
ide aÏ nad rámec európskych noriem.
Tento fakt na v‰ak na druhej strane vytvára
tlak na nákladovú stránku potravinovej produkcie
a takto môÏe vpl˘vaÈ na niωiu konkurencieschopnosÈ
slovensk˘ch potravinárskych
komodít práve v dôsledku dovozov lacnej‰ích,
ãasto aj menej kvalitn˘ch potravín za niωiu
cenu zo zahraniãia. Je preto nevyhnutné jednak
posilniÈ kontrolu kvalitatívnych parame-
36

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR
Súhlasíte so súãasn˘m poplatkom za vyÀatie
pôdy z poºnohospodárskeho fondu, ktor˘
je treba zaplatiÈ, ak chce niekto stavaÈ
na poºnohospodárskej pôde Veì zákon, a
teda podstata sa aj tak obchádza v˘nimkami.
Zatiaº neuvaÏujeme o zru‰ení poplatku za
vyÀatie pôdy z poºnohospodárskeho fondu,
hoci tieto finanãné zdroje idú do ‰tátneho
rozpoãtu a nesmerujú priamo do rozpoãtovej
kapitoly MPRV SR. Treba bliωie rozli‰ovaÈ
a posudzovaÈ dôvody pre ktoré dochádza k
zniÏovaniu rozsahu poºnohospodárskej pôdy.
Je rozdiel, ãi je pôda vyÀatá z pôdneho poºnohospodárskeho
fondu pre ‰tátny záujem
(napr. rozvoj infra‰truktúry), alebo pre záujmy
rôznych developersk˘ch spoloãností.
trov dováÏan˘ch potravín a jednak, zv˘‰ením
osvety medzi spotrebiteºmi, poukázaÈ na vysokú
kvalitu slovensk˘ch potravinárskych
v˘robkov.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka sa snaÏí zabezpeãovaÈ okrem kvality
a bezpeãnosti potravín aj ich cenovú dostupnosÈ.
MoÏnosti v˘konnej moci sú v‰ak limitované
objektívnymi vonkaj‰ími faktormi,
ktoré vstupujú do potravinovej cenotvorby.
Vonkaj‰ie faktory sú dané globálnym ekonomick˘m
v˘vojom a nie je moÏné ich bliÏ-
‰ie na národnej úrovni ovplyvniÈ. Najv˘znamnej‰ím
vonkaj‰ím faktorom je nestálosÈ
svetov˘ch cien potravinárskych komodít.
Vplyv svetov˘ch cien na spotrebiteºské ceny
potravín na Slovensku je v˘znamn˘, pretoÏe
svetové zásoby sú nízke a hlavnou hrozbou
naìalej zostávajú medziroãné v˘kyvy v úrodách
spôsobené s poãasím.
Dá sa zabezpeãiÈ aby sa cena potravín nemenila
a neprikláÀala k zvy‰ovaniu, aby si
zachovala stabilitu Aké sú moÏnosti, ão
treba pre to urobiÈ
Rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
sa snaÏí zabezpeãovaÈ väã‰iu cenovú dostupnosÈ
potravín. Táto snaha je v‰ak limitovaná
objektívnymi faktormi, ktoré vpl˘vajú
na ceny potravín a nie je moÏné ich úplne eliminovaÈ.
Na jednej strane, priame dosahy na ceny
potravín tlmia dlhodobé kontrakty v rámci ich
produkãného reÈazca, na strane druhej dnes na
trhu existujú tlaky na rast cien potravín najmä
z pohºadu tohtoroãnej svetovej úrody a súãasnej
cenovej úrovne potravín na svetov˘ch
komoditn˘ch trhoch.
Úsilie zabezpeãiÈ väã‰iu cenovú dostupnosÈ
potravín sa takto sústredí predov‰etk˘m
na oÏivenie domácej, utlmujúcej sa Ïivoãí‰-
nej v˘roby a rastlinnej v˘roby. V˘sledkom
tohto úsilia by malo byÈ zv˘‰enie sebestaãnosti
v strategick˘ch agropotravinárskych komoditách.
Preão nie je v rámci Európskej únie rovnaká
v˘‰ka dotácií v prepoãte na hektár ornej
pôdy pre v‰etky ‰táty Na základe ãoho
je stanovená v˘‰ka dotácií
V rámci negociaãn˘ch rokovaní SR a EÚ
boli prijaté opatrenia zabezpeãujúce postupné
zvy‰ovanie dotácií – poºnohospodárskych
platieb od roku 2004. V súãasnosti tieto platby
na Slovensku stále nedosahujú úroveÀ
krajín EÚ-15. Napr. v roku 2011 boli z prostriedkov
EÚ a národn˘ch zdrojov vyplatené
priame platby do v˘‰ky 90 % priemeru krajín
EÚ – 15. Z toho prostriedky EÚ vo v˘‰ke
80 % a národná vyrovnávacia platba zo ‰tátneho
rozpoãtu vo v˘‰ke 10 %. V˘‰ka národn˘ch
doplatkov je závislá od finanãn˘ch prostriedkov
‰tátneho rozpoãtu.
Ktoré segmenty poºnohospodárstva potrebujú
vy‰‰iu finanãnú podporu
Najvy‰‰ia finanãná pomoc by mala byÈ
smerovaná na oblasÈ Ïivoãí‰nej v˘roby, kde
dochádza k poklesu stavov hospodárskych
zvierat, najmä hovädzieho dobytka, o‰ípan˘ch
a oviec. Úpadok Ïivoãí‰nej v˘roby, s
väzbou na v˘razné zmeny v ‰truktúre produkcie
krmovín, pramení z nízkej konkurencieschopnosti
súvisiacej nielen s ekonomick˘mi
podmienkami v˘roby, ale aj veºkostnou a
vlastníckou ‰truktúrou fariem predov‰etk˘m
v star˘ch ãlensk˘ch krajinách EÚ.
Dá sa zabezpeãiÈ neplatenie za neobrábanú
poºnohospodársku pôdu, ão je tieÏ svojim
spôsobom, zneuÏívanie systému dotácií
Existuje dôsledn˘ monitorovací systém
kontroly poºnohospodárskej pôdy, ktor˘ zabraÀuje
zneuÏívaniu dotácií. Ide o Integrovan˘
administratívny a kontroln˘ systém
(IACS), prepojen˘ na register pôdy LPIS a
ostatné podporné registre. VyuÏíva sankcie za
nedodrÏanie termínov, kontroly na mieste a
kontroly prostredníctvom diaºkového snímkovania
plôch, ako aj ìal‰ie nástroje, smerujúce
k efektívnemu vyuÏívaniu podporn˘ch
prostriedkov, s cieºom zamedziÈ ich zneuÏívaniu
ãi uÏ ide o národné alebo európske zdroje.
Zákonnou moÏnosÈou sa vlastne aj zniÏuje
rozsah poºnohospodárskej pôdy, nie je to
likvidaãné
Ako uÏ bolo povedané, treba bliωie rozli-
‰ovaÈ a posudzovaÈ dôvody, pre ktoré dochádza
k zniÏovaniu rozsahu poºnohospodárskej
pôdy. Ochrane poºnohospodárskej pôdy ako
v˘znamného prírodného a v˘robného zdroja
sa v SR venuje maximálne úsilie prostredníctvom
zákona prijatého v roku 2004 ã.
220/2004 Z. z. o ochrane a vyuÏívaní poºnohospodárskej
pôdy a o zmene zákona ã.
245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a
kontrole zneãisÈovania Ïivotného prostredia a
o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov. Tento
zákon ustanovuje ochranu vlastností a funkcií
poºnohospodárskej pôdy a zabezpeãovania
jej trvalo udrÏateºného obhospodarovania a
poºnohospodárskeho vyuÏívania, ochranu environmentálnych
funkcií poºnohospodárskej
pôdy, ochranu v˘mery poºnohospodárskej
pôdy pred neoprávnen˘mi zábermi na nepoºnohospodárske
pouÏitie, postup pri zmene
druhu pozemku, ako aj sankcie za poru‰enie
povinností ustanoven˘ch zákonom.
Do akej miery sa peniaze za vyÀatie pôdy
vracajú do rezortu poºnohospodárstva
Finanãné prostriedky za vyÀatie pôdy sa
odvádzajú do ‰tátneho rozpoãtu, nie sú definované
presné pravidlá, ak˘m spôsobom sa
rozdeºujú v rámci jednotliv˘ch rezortov.
Ktoré odvetvia v rámci slovenského poºnohospodárstva
treba viac rozvíjaÈ a podporovaÈ,
ktoré sú v súlade s pôdohospodárskou
politikou Slovenska
Je potrebné rozvíjaÈ v‰etky odvetvia slovenského
poºnohospodárstva, av‰ak najväã‰iu
pozornosÈ musíme venovaÈ odvetviam, ktoré
sú v kritickom stave, ako uÏ spomínaná Ïivoãí‰na
v˘roba. Toto odvetvie si vyÏaduje vy‰-
‰iu dotaãnú podporu a vy‰‰ie investície. ëal-
‰ím ‰pecifick˘m odvetvím, ktorému je treba
venovaÈ zv˘‰enú pozornosÈ je ovocinárstvo a
zeleninárstvo. Zeleninu a ovocie, na ktoré
máme vhodné prírodné podmienky, môÏeme
dopestovaÈ aj na Slovensku. Rozvoj tohto odvetvia
by mohol prispieÈ tak k zníÏeniu záporného
salda zahraniãného obchodu s agropotravinárskymi
komoditami, ako aj k tvorbe
pracovn˘ch síl a rozvoju vidieka.
37

A G E N T Ú R A N A P O D P O R U R E G I O N Á L N E H O R O Z V O J A
Práca Agentúry na podporu regionálneho rozvoja nadobudla nezastupiteºn˘ v˘znam práve zastre‰ovaním viacer˘ch
programov, operaãn˘ch programov, ktoré sú veºmi dôleÏité aj pre roky 2007 – 2013. Rozhovor s generálnou
riaditeºkou Agentúry na podporu regionálneho rozvoja Ivetou PABI·OVOU priná‰a redaktorka Anna Komová.
Úspe‰nosÈ projektov –
kvalitnej‰í Ïivot na Slovensku
Ktor˘ z programov je rozsahom a aktivitami
najkomplexnej‰í , aké sú ‰peciálne
ciele Regionálneho operaãného programu,
pre koho je urãen˘
Rozsahom a aktivitami je kaÏd˘ z programov
vyváÏene koncipovan˘, aby komplexne
pokr˘val ciele a aktivity konkrétneho operaãného
programu.
·pecifick˘mi cieºmi ROP je zvy‰ovanie
úrovne poskytovan˘ch sluÏieb v oblasti vzdelávania,
zv˘‰enie rozsahu a úrovne poskytovan˘ch
sluÏieb v sociálnej oblasti, posilnenie
kultúrneho potenciálu regiónov a rozvoja cestovného
ruchu, posilnenie konkurencieschopnosti
sídiel a zvy‰ovanie kvality a bezpeãnosti
verejn˘ch priestranstiev, zvy‰ovanie úrovne
dopravnej obsluÏnosti regiónov.
Ako by ste charakterizovali program cezhraniãnej
spolupráce, na ktoré lokality
bola sústredená pozornosÈ
Programy CS spolupráce pokr˘vajú ‰irokú
oblasÈ aktivít za úãelom dosiahnutia zlep‰enia
spolupráce cezhraniãn˘ch regiónov ( napríklad:
kultúrny rozvoj a zachovanie tradícií
, spolupráca a sieÈovanie, vzdelávanie, trh
práce a zamestnanosÈ podpora cestovného
ruchu, Rozvoj podnikateºského a inovaãného
prostredia, Rozvoj cezhraniãného turizmu).
Otázka definovania toho, ak˘ program je
„najkomplexnej‰í“ je irelevantná vo vzÈahu k
‰pecifikám jednotliv˘ch cezhraniãn˘ch vzÈahov,
na ktoré reflektujú konkrétne zadefinované
oblasti podpory jednotliv˘ch programov
CS (SR-âR, HU-SK, PL-SR a AT-SK).
KaÏd˘ z operaãn˘ch programov Agentúry
na podporu regionálneho rozvoja sa zameriava
na iné aktivity, a tak má aj iné ciele
pre konkrétnych Ïiadateºov. Dajú sa zosumarizovaÈ
jednotlivé orientácie najdôle-
Ïitej‰ích operaãn˘ch programov a ich realizácia
Ako to vyzerá na Slovensku
Zosumarizovanie cieºov v rámci SR má na
starosti dokument Národn˘ strategick˘ referenãn˘
rámec. Tento dokument bol schválen˘
na zaãiatku programového obdobia 2007
– 2013 a v‰etky operaãné programy pri stanovovaní
cieºom a aktivít priamo vychádzajú
z neho. Okrem programov cezhraniãnej
spolupráce (ìalej len „CS“), ktoré kvôli svojim
‰pecifikám nie sú v Àom explicitne zahrnuté.
Napriek tomu aj programy CS napæÀajú
ciele, ktoré svojou podstatou kooperujú
s cieºmi ostatn˘ch OP, ako aj s cieºmi definovan˘mi
v NSRR.
Operaãn˘ program Bratislavsk˘ kraj je programov˘m
dokumentom na ãerpanie pomoci
z Európskeho fondu regionálneho rozvoja
pre vybrané oblasti infra‰truktúry a vedomostnej
ekonomiky na roky 2007 – 2013.
Globálnym cieºom Operaãného programu
Bratislavsk˘ kraj je posilnenie konkurenãnej
schopnosti regiónu rozvojom vedomostnej
ekonomiky a budovaním regiónu atraktívneho
pre Ïivot.
Cieºmi Regionálneho operaãného programu
(ìalej len „ROP“) je zvy‰ovanie úrovne
poskytovan˘ch sluÏieb v oblasti vzdelávania,
zv˘‰enie rozsahu a úrovne poskytovan˘ch
sluÏieb v sociálnej oblasti, posilnenie kultúrneho
potenciálu regiónov a rozvoja cestovného
ruchu, posilnenie konkurencieschopnosti
sídiel a zvy‰ovanie kvality a bezpeãnosti verejn˘ch
priestranstiev, zvy‰ovanie úrovne dopravnej
obsluÏnosti regiónov.
Dá sa hovoriÈ aj o tzv. pridanej hodnote
operaãného programu ROP
Prostredníctvom budovania kvalitnej a dostupnej
obãianskej infra‰truktúry a v spolupôsobení
s príspevkami v rámci ostatn˘ch relevantn˘ch
operaãn˘ch programov pomôÏe
ROP dosahovaÈ ciele Národného programu
reforiem v oblasti vzdelávania, zamestnanosti
a informaãnej spoloãnosti. Hoci operaãn˘
program nie je priamo zameran˘ na podporu
podnikateºskej sféry, prispeje k stimulácii vnútorn˘ch
zdrojov regiónov na rozvoj nadväzujúcich
podnikateºsk˘ch aktivít a zároveÀ zv˘-
‰i atraktivitu regiónov pre investície, ãím prispeje
k plneniu priorít Národného programu
reforiem v oblasti podnikateºského prostredia.
âo bolo najväã‰ím záujmom zo strany Ïiadateºov,
ak˘ bol záujem o vzdelávanie
Programy CS registrujú priebeÏn˘ záujem
potenciálnych prijímateºov o v‰etky podporované
oblasti podpory. Konkrétne v rámci
opatrení zameran˘ch na vzdelávanie bol najväã‰í
záujem o získanie nov˘ch zruãností a
schopností (vyuãovanie na ºudovoumeleck˘ch
‰kolách, remeselnícke zruãnosti), zachovanie
kultúrneho dediãstva (hrnãiarstvo,
prútikárstvo, ochrana Ïiv. prostredia), získanie/obnova
primeran˘ch jazykov˘ch znalostí
(SR-âR) z jazyka partnerského ‰tátu.
V rámci Operaãného programu Bratislavsk˘
kraj (OPBK) bol najväã‰í záujem zo strany
miest a obcí o projekty infra‰truktúry prostredníctvom
Opatrenia 1.1 Regenerácia sídiel
a zo strany Ïiadateºov súkromného sektora
(MSP) o projekty nákupu a zavádzania inovatívnych
technológií prostredníctvom Opatrenia
2.1 Inovácie a technologické transfery.
Najväã‰í záujem zo strany Ïiadateºov o nenávratn˘
finanãn˘ príspevok v rámci ROP zo
‰trukturálnych fondov EÚ bol hlavne v oblasti
podpory infra‰truktúry vzdelávania a v oblasti
podpory regenerácie sídiel.
Aká je spokojnosÈ s programami cezhraniãnej
spolupráce
SpokojnosÈ s implementáciou programov
CS je na vysokej úrovni. Spätná väzba od prijímateºov,
ako aj od cieºov˘ch skupín je v˘razne
pozitívna. V‰etky programy CS sú zamerané
na rozvoj CR v prihraniãn˘ch regiónoch.
V rámci implementácie projektov pre
programy CS, zameran˘ch na oblasÈ CR, sa
vytvárajú aj nové pracovné príleÏitosti, primárne,
sekundárne aj terciárne.
Majú samosprávne kraje záujem o nenávratn˘
finanãn˘ príspevok, ktoré obce sú
najúspe‰nej‰ie
Samosprávne kraje majú primeran˘, aÏ vysok˘
záujem o FP z programov CS. V rámci
jednotliv˘ch programov, v oprávnenom území,
v oblastiach podpory, pri ktor˘ch sú definované
ako oprávnené, sú jednotlivé samosprávne
kraje viac menej proporcionálne zastúpené.
V rámci OPBK Prioritnej osi 1 Infra‰truktúra
a taktieÏ v rámci opatrenia 2.2 Informatizácia
spoloãnosti, skupina aktivít 2.2.1 Elektronizácia
samosprávy OPBK je oprávnen˘m
prijímateºom aj Bratislavsk˘ samosprávny
kraj, ktor˘ prejavil v˘razn˘ záujem o realizáciu
relevantn˘ch projektov. Medzi najúspe‰-
nej‰ích Ïiadateºov verejnej správy z hºadiska
poãtu projektov patria mesto Senec, obec
Veºké Leváre a mestská ãasÈ Bratislava –
Nové mesto, ktoré realizovali po 2 projekty.
V rámci ROP je taktieÏ eminentn˘ záujem,
hlavne v oblasti podpory infra‰truktúry vzdelávania
a v oblasti podpory regenerácie sídiel.
Koºko projektov máte doteraz ukonãen˘ch
a aká je úspe‰nosÈ v podpore regionálneho
rozvoja Nestalo sa Ïe by obsahovo dobré
projekty boli vyradené kvôli formálnym
nedostatkom
Hodnotiaci proces Ïiadostí o poskytnutie
FP má presne stanovenú ‰truktúru a skladá sa
38

A G E N T Ú R A N A P O D P O R U R E G I O N Á L N E H O R O Z V O J A
z krokov nadväzujúcich na seba. Prv˘ z t˘chto
krokov je aj kontrola formálnej úplnosti Ïiadosti.
V prípade nedostatkov, je kaÏd˘ Ïiadateº
vyzvan˘ na doloÏenie ch˘bajúcich ãastí v
primeranej lehote. V prípade, Ïe z akéhokoºvek
dôvodu tieto ch˘bajúce ãasti projektovej
dokumentácie Ïiadateº nedoloÏí, je vyraden˘
z ìal‰ieho procesu hodnotenia. V takomto
prípade môÏe byÈ po obsahovej stránke dobr˘
projekt vyraden˘ aj na základe nesplnenia
formálnych kritérií.
Doteraz bolo v rámci OPBK v programovom
období 2006 – 2013 ukonãen˘ch 165
projektov (mimo projektov technickej pomoci).
V prípade nesplnenia formálnych kritérií
(aj po písomnom vyzvaní na doplnenie písomností
a dokumentov) samozrejme môÏe nastaÈ
situácia, Ïe ako neúspe‰né môÏu byÈ vyhodnotené
aj obsahovo zaujímavé projekty. Kritériá,
formálne aj odborné, sú v‰ak pre v‰etk˘ch
rovnaké a známe vopred.
V rámci Regionálneho operaãného programu
bolo úspe‰ne zrealizovan˘ch skoro 50 %
schválen˘ch Ïiadostí o nenávratn˘ finanãn˘
príspevok, t. j. viac ako 800 projektov. V prípade,
Ïe predloÏená ÏiadosÈ o NFP nespæÀa náleÏitosti
stanovené v prislúchajúcej v˘zve v
rámci ROP je moÏné doplniÈ v presne stanovenej
lehote formálne nedostatky Ïiadosti o
NFP. Následne v‰ak prebieha ìal‰í proces
hodnotenia Ïiadostí o NFP z odbornej a obsahovej
stránky.
Pôdohospodárstvo
má podporu v PPA
Akreditovaná Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) sa uÏ deväÈ rokov venuje poskytovaniu podpory na
rozvoj slovenského poºnohospodárstva a vidieka. Ako rozpoãtová organizácia bola zaloÏená zákonom
s úãinnosÈou od 1. 12. 2003. Na ‰tátny rozpoãet je napojená prostredníctvom kapitoly Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Zabezpeãuje administráciu, kontrolu a autorizáciu Ïiadostí a platieb na
podporu poºnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva, obcí a rozvoja vidieka.
Viac v rozhovore generálneho riaditeºa PPA Stanislava GROBÁRA s redaktorkou Annou Komovou.
vyplácanie Ïiadostí z prostriedkov ‰tátneho
rozpoãtu SR prostredníctvom ‰tátnej pomoci
a národn˘ch podpôr. Len na predstavu: roãne
príde viac ako 16-tisíc Ïiadostí na priame podpory
a niekoºko stoviek na ‰tátnu pomoc a na
podpory v rámci podpory spoloãného trhu.
Od zaãiatku programovacieho obdobia 2007
– 2013 zároveÀ PPA uÏ uzavrela viac ako 5 100
zmlúv o nenávratnom finanãnom príspevku s
prijímateºmi z Programu rozvoja vidieka.
Ako som uÏ povedal, zabezpeãujeme zároveÀ
celú administráciu, kontrolu, autorizáciu
platieb aj samotné vyplácanie podpôr. Aj napriek
veºkému poãtu úloh sa PPA zatiaº úspe‰-
ne darí implementovaÈ jednotlivé typy podpôr
a jej prácu povaÏujem za efektívnu. Svedãí o
tom aj v˘‰ka kontrahovania a ãerpania zdrojov
z fondov EÚ, kde sme v porovnaní s ostatn˘mi
programami medzi najlep‰ími v Slovenskej
republike. Pravda, v‰ade je ão zlep‰ovaÈ.
V PPA sa usilujeme hlavne o skracovanie lehôt
na vyhodnocovanie, kontrahovanie a vyplácanie
podpôr, zefektívnenie kontrolného
systému a skvalitnenie práce na‰ich zamestnancov.
Nové programové obdobie je spojené aj s
prehodnocovaním efektívnosti práce toho
prechádzajúceho, ako ste spokojn˘ s plnením
úloh, ão oãakávate od nároãnosti a ìal-
‰ieho plnenia úloh Spoloãnej poºnohospodárskej
politiky
Záber PPA ako ‰tátnej rozpoãtovej organizácie
rezortu MPRV SR je veºmi ‰irok˘. V podstate
implementuje poskytovanie v‰etk˘ch
podpôr a pomoci farmárom, lesníkom, spracovateºom,
obciam mimo pólov rastu, miestnym
akãn˘m skupinám, odbytov˘m organizáciám,
podnikateºom v oblasti vidieckeho cestovného
ruchu a ostatn˘m organizáciám z Európskeho
poºnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka,
z Európskeho poºnohospodárskeho záruãného
fondu a Európskeho fondu pre rybné
hospodárstvo. Takisto zabezpeãuje kontrolu a
Ako by ste hodnotili organizáciu integrovan˘ch
kontrol, treba ju aktualizovaÈ
Cieºom integrovania kontrol na mieste
(KNM) je preveriÈ u rovnakého Ïiadateºa v
rovnakom ãase v‰etky skutoãnosti uvedené v
jednotnej Ïiadosti o priame a environmentálne
podpory.
Integrované kontroly spájajú kontrolu priamych
podpôr, ktorú vykonáva PPA, kontrolu
agroenvironmentálnych podpôr, ktorú vykonávajú
nielen kontrolóri PPA, ale aj zamestnanci
delegovan˘ch in‰titúcií, teda ·tátnej veterinárnej
a potravinovej správy (·VPS) SR a
Ústredného kontrolného a skú‰obného ústavu
poºnohospodárskeho (ÚKSÚP) a kontroly krí-
Ïového plnenia, ktoré vykonávajú PPA, ·VPS
SR a ÚKSÚP.
Pred v˘jazdom sa kontrolná skupina PPA
dôkladne oboznámi s kompletnou zloÏkou Ïiadateºa
a pripraví sa na kontrolu. Pokiaº sú
ãlenmi kontrolnej skupiny zamestnanci externej
in‰titúcie, takisto sa oboznámia so zloÏkou
Ïiadateºa.
Kontrolóri PPA sa Ïiadateºovi preukáÏu preukazom
kontrolóra, in‰pektori extern˘ch in‰titúcií
sa preukáÏu poverením na kontrolu a/alebo
sluÏobn˘m preukazom. Kontrolná skupina
oznámi Ïiadateºovi predpokladan˘ postup v˘konu
KNM a koordinovane postupuje pri jej
v˘kone.
Spájanie kontrol je podmienené nielen pripravenosÈou
systému – elektronickej databázy,
kontroln˘ch postupov, kontroln˘ch in‰titúcií,
39

P Ô D O H O S P O D Á R S K A P L A T O B N Á A G E N T Ú R A
ale aj moÏnosÈami Ïiadateºa. Kontrolná skupina
pri integrácii kontrol teda berie do úvahy aj
ãasové a personálne moÏnosti Ïiadateºa spolupracovaÈ
pri v˘kone kontrol, predkladaÈ podklady
a vysvetlenia podºa poÏiadaviek jednotliv˘ch
kontroln˘ch in‰titúcií.
Ak kontrola prebieha u súkromne hospodáriaceho
roºníka alebo fyzickej osoby nepodnikateºa,
treba zohºadniÈ, Ïe na rozdiel od druÏstva
alebo inej právnickej osoby kontrolovan˘
subjekt nemá viacero pracovníkov. Kontrolu
musíme prispôsobiÈ tak, aby zástupca Ïiadateºa
mal vÏdy dostatok ãasu na prípravu
podkladov a dokumentovanie plnenia podmienok
Ïiadateºa.
V˘sledkom je spoloãná správa z integrovanej
kontroly na mieste, ktorú kontrolná skupina
odovzdá na príslu‰nom regionálnom pracovisku
PPA. Podrobn˘ postup v˘konu kontrol
je uveden˘ v príslu‰n˘ch pracovn˘ch postupoch.
V roku 2012 sa naìalej ráta s aplikáciou,
ako aj s ìal‰ím rozpracovaním tohto postupu.
Podºa ak˘ch kritérií sa vyplácajú podpory
Ïiadateºom o nenávratn˘ finanãn˘ príspevok
KaÏd˘ typ podpôr je osobitn˘. Jednotlivé
podpory majú rozdielne pravidlá dané nariadeniami
Európskej komisie (EK), národnou legislatívou
a intern˘mi predpismi MPRV SR a
PPA. V rámci Programu rozvoja vidieka (PRV)
Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013
podmienky a kritériá poskytovania nenávratného
finanãného príspevku (NFP) pre jednotlivé
opatrenia stanovené v príslu‰nej príruãke
pre Ïiadateºa. Tieto kritériá sú v súlade s Programom
rozvoja vidieka SR 2007 – 2013, ktor˘
schválila EK. Kritériá hodnotenia pre kaÏdé
opatrenie musí schváliÈ monitorovací v˘bor.
V‰etky príruãky sú zverejnené na webovom
sídle PPA www.apa.sk.
PPA sa v poslednom období stretávala ãastej‰ie
s krátením prevádzkov˘ch a kapitálov˘ch
v˘davkov, má to vplyv aj na úroveÀ
poskytovan˘ch sluÏieb
Na zaãiatku roka bol PPA schválen˘ rozpoãet
beÏn˘ch v˘davkov vo v˘‰ke 3,722 mil. eur,
ão by bolo veºmi nev˘hodné pre agentúru.
Túto skutoãnosÈ si uvedomilo aj Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV
SR) a rozpoãet nav˘‰ilo na sumu pribliÏne
4,198 mil. eur. Vzhºadom na to, Ïe agentúra uÏ
niekoºko rokov pred sebou tlaãí obrovsk˘ balvan
vo forme prakticky nevypovedateºnej
zmluvy na prenájom budovy, tento rozpoãet by
nedokázal pokryÈ ani len na nevyhnutnú beÏnú
prevádzku. Tu musím zdôrazniÈ, Ïe okam-
Ïite po nástupe som zaãal hºadaÈ spôsob ako
odstúpiÈ od tejto zmluvy bez toho, aby sme museli
prenajímateºovi platiÈ zmluvné sankcie,
resp. ako dosiahnuÈ zreálnenie v˘‰ky nájomného.
PPA ako agentúra, ktorá má akreditáciu na
prideºovanie eurofondov v oblasti poºnohospodárstva,
nevyhnutne musí maÈ ‰peciálne informaãné
systémy. Ich prevádzka, údrÏba, bezpeãnosÈ,
ako aj nevyhnutné rein‰talácie a úpravy
kore‰pondujúce so zmenami v legislatíve,
stoja nemalé finanãné prostriedky. Práve tieto
v˘davky spôsobovali kaÏdoroãne, Ïe rozpoãet
agentúry sa dostával prakticky od zaãiatku
do deficitu. Poãas uplynul˘ch dvoch rokov
sa tento problém podarilo vyrie‰iÈ v spolupráci
s ministerstvom pôdohospodárstva a Ministerstvom
financií SR pri tvorbe ‰tátneho rozpoãtu,
keì boli v rozpoãtovej kapitole V‰eobecná
pokladniãná správa úãelovo vyãlenené
finanãné prostriedky pre PPA na prevádzku informaãn˘ch
systémov.
Teraz to vyzerá, Ïe s krátením beÏn˘ch v˘davkov
sa na‰a agentúra vyrovnala bez negatívnych
dopadov. Nie je to v‰ak celkom pravda.
V súvislosti s t˘m, Ïe musíme platiÈ energie,
nájomné, opravy a iné nevyhnutné sluÏby,
na‰i zamestnanci pracujú na veºmi zastaran˘ch
poãítaãoch, ão znaãne spomaºuje ich
ãinnosÈ a mnohé prevádzkové priestory sú v takom
stave, Ïe hovoriÈ o ak˘chkoºvek hygienick˘ch
normách v tomto prípade nemá zmysel.
Pokiaº ide o kapitálové v˘davky, tie rie‰ime
priebeÏne poãas roka s na‰ím ministerstvom.
To znamená, Ïe v prípade akútnej potreby kapitálov˘ch
v˘davkov rokujeme o ich pridelení
z kapitoly MPRV SR a snaÏíme sa danú situáciu
vyrie‰iÈ. Tento rok sme mali v rozpoãte
pridelené kapitálové v˘davky v celkovej
v˘‰ke cca 1,4 mil. eur, ale i‰lo o prostriedky z
minulého roka, ktoré boli úãelovo viazané na
presne urãené tovary.
Napriek vy‰‰ie uvedenému si dovolím tvrdiÈ,
Ïe kvalita a úroveÀ poskytovan˘ch sluÏieb na-
‰ej agentúry voãi poberateºom dotácií urãite neklesla.
Mojim cieºom je v nasledujúcich rokoch,
s ohºadom na situáciu vo verejn˘ch financiách,
zabezpeãiÈ dostatok finanãn˘ch prostriedkov
na kvalitné fungovanie agentúry a na
zlep‰ovanie kvality poskytovan˘ch sluÏieb.
Menia sa aj v˘chodiskové podmienky pre
nové programové obdobie, ako ovplyvÀuje
doplÀovanie zdrojov z rozpoãtu EÚ domáce
moÏnosti
Po vstupe SR do EÚ a implementáciou Spoloãnej
poºnohospodárskej politiky sa postupne
prostriedky ‰tátneho rozpoãtu, ãi uÏ formou
spolufinancovania alebo doplnkov˘ch národn˘ch
platieb a ‰tátnej pomoci , stali len doplnkom
k európskym zdrojom. V priemere
podiel prostriedkov ‰tátneho rozpoãtu SR na
celkov˘ch zdrojoch MPRV SR a aj PPA v˘razne
klesá.
Na jednej strane to má pozitívny vplyv, keì
v ãasoch nedostatku sa zdroje ‰tátneho rozpoãtu
nahrádzajú v ãoraz väã‰ej miere prostriedkami
zo spoloãného rozpoãtu Únie. Na druhej
strane vzhºadom k nev˘hodnosti prístupovej
zmluvy pre nové krajiny sú spoloãné zdroje distribuované
na základe nespravodliv˘ch princípov.
Pokles zdrojov národného rozpoãtu SR
neumoÏÀuje túto ekonomickú diskrimináciu
na‰im farmárom dostatoãne kompenzovaÈ.
Zvy‰uje sa záujem Ïiadateºov o podporu aj
z radov farmárov, mal˘ch a stredn˘ch podnikov
Záujem Ïiadateºov je obrovsk˘. Uvedomujú
si, Ïe aj pre zmiernenie dopadu spomínanému
diskriminaãného historického princípu distribúcie
je nevyhnutné zvy‰ovaÈ efektívnosÈ
v˘roby, technickú a technologickú vyspelosÈ,
kvalitu a hygienu. Postupne sa nauãili vyuÏívaÈ
programy Európskej únie. Preto vo väã‰ine
v˘ziev vypísan˘ch PPA Ïiadosti prev˘‰ili finanãné
moÏnosti PPA.
Ako sa rozmáha modernizácia slovenského
poºnohospodárstva, ktoré ãinnosti sú podporované,
dá sa porovnaÈ modernizácia na
Slovensku s in˘mi krajinami Únie V ãom
zaostávame
Investície do modernizácie podporuje hlavne
opatrenie 1.1 Modernizácia fariem a ãiastoãne
aj opatrenie 3.1 Diverzifikácia smerom
k nepoºnohospodárskym ãinnostiam Programu
rozvoja vidieka 2007 – 2013. V rámci v˘zvy
na modernizáciu fariem bol podporovan˘ napríklad
nákup poºnohospodárskych strojov a
techniky, technológií, rekon‰trukcia stavebn˘ch
objektov, v˘stavba hnojov˘ch koncoviek.
Paleta podporovan˘ch ãinností bola pestrá
– od traktorov, kosaãiek a kombajnov aÏ po
kravíny a dojárne. Poºnohospodár si mohol
vybraÈ, ak˘m smerom sa bude uberaÈ. ZároveÀ
to bola moÏno najväã‰ia chyba v rámci PRV
SR 2007 – 2013: neboli jasne urãené priority.
Podporovalo sa skoro v‰etko. Aj preto by bolo
vhodné pri príprave programovacích a riadiacich
dokumentov pre nové obdobie vychádzaÈ
ako aj z hodnotenia súãasného Programu rozvoja
vidieka, ucelenej koncepcie rozvoja poºnohospodárstva,
ktorá sa pripravuje. Podpory
by mali byÈ zamerané v prvom rade na priority
slovenského poºnohospodárstva.
âo by ste privítali aby sa mohlo viac podporovaÈ,
ak˘ je stav v oblasti lesného hospodárstva
z pohºadu poskytovania podpory,
aké sú moÏnosti rozvoja vidieka a na ão
kladie dôraz Európska únia
Pri priamych podporách povaÏujem za problém,
Ïe sú príli‰ odviazané od produkcie a ãoraz
väã‰mi majú environmentálny charakter.
Nepodporujú efektívnosÈ a snahu poºnohospodára,
ba niektoré sa viaÏu na minulé obdobie.
BohuÏiaº, je to trend v EÚ, vzhºadom na v˘robnú
kapacitu star˘ch ãlensk˘ch krajín. Na
Slovensku sa málo venujeme podpore odbytu,
pritom dobrá predajná cena a odbyt pomôÏu
farmárovi a celému odvetviu viac ako dotácie.
Za problém povaÏujem malé moÏnosti podporovaÈ
citlivé sektory, napríklad Ïivoãí‰nu
v˘robu. Aj napriek tomu, Ïe bola prioritou pre
viaceré predchádzajúce vlády, úpadok produkcie
sa zastaviÈ nepodarilo. Aj tu by mohla
daÈ odpoveì pripravovaná koncepcia. V oblasti
podpôr lesného hospodárstva je PPA takisto
veºmi aktívna. Intenzívne sa pripravujú podmienky
na vypísanie nov˘ch v˘ziev na opatrenie
1.2 Pridávanie hodnoty do produktov
lesného hospodárstva a opatrenia 1.4 Zv˘‰enie
hospodárskej hodnoty lesov. Predpokladáme,
Ïe obidve by mala PPA zverejniÈ v októbri
2012.
Okrem toho SR predloÏila Európskej komisii
‰tvrtú modifikácia PRV SR 2007 – 2013,
ktorá rie‰i realokáciu zdrojov v rámci opatrenia
2.1 Obnova lesného potenciálu. Pokiaº EK
realokáciu schváli, mala by byÈ následne zverejnená
v˘zva na predkladané Ïiadostí o NFP
na toto opatrenie. Po úspe‰n˘ch opatreniach zameran˘ch
na obce mimo pólov rastu moÏno
predpokladaÈ, Ïe bude uÏ do konca roka 2012
vyhlásená v˘zva na opatrenie 3.2 Podpora v
oblasti vidieckeho cestovného ruchu. ZároveÀ
PPA úspe‰ne implementuje iniciatívu Leader.
Poãet podporen˘ch projektov v rámci implementácie
integrovan˘ch stratégií rozvoja
územia prostredníctvom miestnych akãn˘ch
skupín presiahol uÏ niekoºko stoviek.
40

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR
Generálny riaditeº sekcie legislatívy na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Jaroslav PU·KÁâ si uvedomuje nevyhnutnosÈ dobrej legislatívy aj v rezorte pôdohospodárstva.
Zmena zákonov a pravidiel by mala smerovaÈ k zlep‰eniu pôvodného stavu a kvality.
Rozhovor poskytol pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.
Legislatíva
je vlastne základom
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka musí neraz zvládnuÈ naliehavé a
zloÏité situácie a vÏdy je dobré, keì sú rie-
‰enia podporené legislatívne. âo je v súãasnosti
naliehavé dopracovaÈ, pozmeniÈ alebo
skompletizovaÈ, na ãom pracujete
V rezortnej legislatíve, resp. v procese jej
prípravy sa prelína potreba rie‰enia naliehav˘ch
operatívnych úloh s rie‰eniami koncepãn˘ch
zadaní pôdohospodárstva a potravinárstva.
V poslednom období sme veºmi
operatívne rie‰ili legislatívne úlohy, ktoré vyplynuli
z potreby financovaÈ zmiernenie niektor˘ch
nákladov enormného sucha, ktoré postihlo
poºnohospodárskych v˘robcov. V˘sledkom
je prijatie zákona ã. 223/2012 Z. z., ktor˘
vytvára legislatívny rámec pre poskytnutie
v˘hodn˘ch úverov na zaloÏenie úrody
poºnohospodármi v postihnut˘ch oblastiach.
Plán legislatívnych úloh ná‰ho ministerstva
do konca roku obsahuje viacero koncepãn˘ch
legislatívnych úloh zameran˘ch na v‰etky
oblasti pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka SR. Z mnoÏstva
úloh spomeniem najmä vypracovanie zákona,
ktor˘ má vytvoriÈ legislatívne rámce na
potieranie neprimeran˘ch praktík v obchodn˘ch
vzÈahoch, predmetom ktor˘ch sú potraviny.
Z hºadiska potravinovej legislatívy je
tieÏ v rôznom stupni rozpracovania viacero
predpisov, ktoré majú prispieÈ k potravinovej
bezpeãnosti a zvy‰ovaniu kvality potravín
ponúkan˘ch koneãnému spotrebiteºovi.
PozornosÈ v príprave rezortnej legislatívy
tieÏ zameriame na zdokonalenie právnej úpravy
hospodárenia na pôde, nakladaniu so spoloãn˘mi
nehnuteºnosÈami pozemkov˘ch spoloãenstiev
ako aj na ochranu poºnohospodárskej
pôdy.
O potravinovej bezpeãnosti sa stále viac diskutuje
a jej dôleÏitosÈ a potreba sa premietla
aj v zákonoch. Priná‰ajú zlep‰enie
aj v praxi
Pojem potravinovej bezpeãnosti je moÏné
vysvetliÈ dvoma spôsobmi – ako potravinovú
dostatoãnosÈ, aj ako hygienickú bezpeãnosÈ.
Potravinová dostatoãnosÈ je zabezpeãenie dostatku
surovinov˘ch zdrojov pre v˘robu potravín
vlastnou poºnohospodárskou produkciou
a hygienická bezpeãnosÈ je otázka zdravotnej
nezávadnosti potravín, ktoré sa dostávajú
na nበtrh od domácich a tieÏ aj zahraniãn˘ch
producentov. V prvom prípade krajina
s ekonomick˘mi a politick˘mi nástrojmi
môÏe ovplyvÀovaÈ mnoÏstvo poºnohospodárskej
produkcie, a t˘m aj potravinovú sebestaãnosÈ,
ktorá bohuÏiaº za ostatné roky klesla
aÏ pod úroveÀ 50 %. V druhom prípade sa
ide o zabezpeãenie zdravotnej bezchybnosti
– bezpeãnosti potravín, ktorá je legislatívne
upravená, a ktorá sa vzhºadom na voºn˘ pohyb
tovaru v EÚ rie‰i na komunitárnej úrovni.
Zv˘‰enie kontrol dodrÏiavania bezpeãnosti
má za následok postupné zlep‰ovanie situácie
pri v˘robe potravín, ako aj na vlastnom
trhu s potravinami.
Ak sa zákonne zabezpeãí napríklad kvalita
potravín, je to záväzné aj pre obchodn˘
reÈazec
Základná filozofia súãasnej platnej európskej
potravinovej legislatívy sa zameriava
jednoznaãne na bezpeãnosÈ potravín, priãom
kvalitu potravín má vyselektovaÈ trh s potravinami,
ão znamená, Ïe urãujúcim pre kvalitu
je spotrebiteº. Spotrebiteº má byÈ rozhodujúcim
faktorom, ãi nekvalitnú potravinu kúpi
alebo nie a ãi ju v˘robca neprestane vyrábaÈ
z dôvodu, Ïe sa mu ju nedarí predaÈ, ão znamená,
Ïe ekonomicky stráca. Táto filozofia sa
ukázala nie ako práve najlep‰ia a preto sa
uvaÏuje na európskej úrovni v budúcnosti
definovaÈ aspoÀ základné ‰tandardy kvality
potravín. V súãasnosti sa zaãali práce na novele
Nariadenia EÚ ã. 178 z roku 2002, ktorá
uÏ platí desaÈ rokov a doposiaº nebola upravovaná.
âo sa t˘ka kvality potravín je moÏné
kon‰tatovaÈ, Ïe v rámci voºného pohybu tovaru
je nevyhnutnosÈ uznávaÈ schválené a na
trh in˘ch krajín uvedené v˘robky. Iná situácia
je v prípade v˘robku obsahujúceho zloÏku,
ktorá sa po prv˘ raz objavila na trhu v na-
‰ej krajine a nebola doteraz nikde uvedená. Na
tak˘ v˘robok sa vzÈahujú legislatívne pravidlá
uvádzania nového v˘robku na trh. Navy‰e
pre regulované v˘robky v rámci EÚ je
potrebné stanovisko Európskeho úradu pre
bezpeãnosÈ potravín – EFSA, ktor˘ na tento
úãel zriadil poradenské stredisko s cieºom
ur˘chliÈ prípravu finálnych stanovísk. âo sa
t˘ka platnosti legislatívy, tá platí pre kaÏdého
bez v˘nimky, ãi ide o malého predajcu alebo
obchodn˘ reÈazec. Orgány úradnej kontroly
potravín pri kontrolách postupujú podºa
platnej legislatívy bez ohºadu na to, o koho
ide. PresvedãiÈ sa o tejto skutoãnosti je moÏné
na internetovej stránke ·tátnej veterinárnej
a potravinovej správy SR, ktorá je zo zákona
kompetenãne urãen˘m orgánom úradnej
kontroly potravín a tieÏ vykonáva ‰tátny dozor
nad cel˘m procesom v˘roby, distribúcie
a predaja potravín okrem detskej v˘Ïivy a potravín
pre osobitné v˘Ïivové úãely.
âo sa stalo, Ïe sa v istom sledovanom období
dováÏali na Slovensko ‰kodlivé potraviny,
dá sa to odstrániÈ spoloãnou legislatívou
EÚ
Problémom Slovenska, resp. EÚ nie je legislatíva,
ale jej dodrÏiavanie. Navy‰e ekonomická
situácia obyvateºstva v na‰ej krajine nahráva
neãestn˘m podnikateºom, resp. obchodníkom,
ktorí s cieºom zisku sú ochotní dová-
ÏaÈ alebo vyrábaÈ potraviny a uvádzaÈ ich na
41

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR
trh, aj keì nespæÀajú základné hygienické kritériá,
pri ktor˘ch v˘robe boli pouÏité náhradné
prípadne nevhodné suroviny. Túto skutoãnosÈ
je moÏné odhaºovaÈ len zv˘‰enou
úradnou kontrolou, ão sa deje najmä v súãasnosti.
Okrem uvedeného je moÏné e‰te kon-
‰tatovaÈ, Ïe sila a úroveÀ spotrebiteºsk˘ch
zdruÏení a jednotlivcov ako spotrebiteºov nedosahuje
takú úroveÀ v presadzovaní spotrebiteºsk˘ch
práv, ako je to v krajinách na západ
od na‰ich hraníc. V zmysle platnej legislatívy
v‰etky pre‰ºapy voãi bezpeãnosti potravín
sa zverejÀujú v tzv. RASFF systéme –
R˘chly v˘straÏn˘ systém pre potraviny a
krmivá EÚ. Tento systém je celoeurópsky a
ním sa informujú jednotlivé krajiny EÚ o
problémoch s potravinami vrátane uvedenia
v˘robcov, resp. distributérov. RASFF umoÏ-
Àuje kontroln˘m orgánom r˘chlej‰ie reagovaÈ
na vzniknutú situáciu na spoloãnom trhu a vylúãiÈ
objavené nevhodné potraviny z obchodnej,
resp. distribuãnej siete.
âo sa mení po novelizácii zákona o veterinárnej
starostlivosti, ak˘ má v˘znam
Zákon ã. 39/2007 Z. z. nadobudol úãinnosÈ
1. februára 2007, priãom jeho cieºom bolo zosúladiÈ
platnú právnu úpravu, upraviÈ veterinárne
poÏiadavky a vytvoriÈ podmienky pre
náleÏitú implementáciu novoprijat˘ch právne
záväzn˘ch aktov Európskych spoloãenstiev
a Európskej únie.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky od uvedeného
dátumu systematicky aktualizuje znenie uvedeného
zákona tak, aby spæÀal plnú harmonizáciu
s právnymi predpismi EÚ. Ostatné
novelizácie priniesli skôr zmenu formulácií
textu zákona, ako prevratné zmeny. Najv˘znamnej‰ou
zmenou zákona je otázka pohody
zvierat a taktieÏ aj úprava sankãn˘ch postihov
pri nedodrÏiavaní zásad zákona. Uvedené
zmeny sa pozitívne prejavujú v reálnom
Ïivote pokr˘vajúcom proces v˘roby, narábania
ako aj distribúcie s produktmi Ïivoãí‰nej
v˘roby.
Aká je platná legislatíva konkrétne pre
bitúnky, nemala by byÈ záväzná a spoloãná
pre celú EÚ, keìÏe sa realizuje dovoz a
v˘voz
Základnou spoloãnou legislatívou pre EÚ
je nariadenie (ES) ã. 853/2004 Európskeho
parlamentu a Rady, ktor˘m sa ustanovujú
osobitné hygienické predpisy pre potraviny
Ïivoãí‰neho pôvodu, ktoré ustanovuje pre
prevádzkovateºov potravinárskych podnikov
osobitné predpisy o hygiene potravín Ïivoãí‰-
neho pôvodu. T˘mito predpismi sa dopæÀajú
predpisy ustanovené nariadením (ES) ã.
852/2004. UplatÀujú sa na nespracované a
spracované produkty Ïivoãí‰neho pôvodu.
Toto nariadenie sa nevzÈahuje na prvov˘robu,
domácu prípravu, priame dodávanie v˘robcom
mal˘ch mnoÏstiev prvotn˘ch produktov
koneãnému spotrebiteºovi. V zmysle
nariadenia (ES) ã. 853/2004, ktor˘m sa ustanovujú
osobitné hygienické predpisy pre potraviny
Ïivoãí‰neho pôvodu – príloha 1 (definície)
bod 1.16 „Bitúnok“ znamená prevádzkareÀ
pouÏívanú na zabíjanie a jatoãné
opracúvanie zvierat, ktor˘ch mäso je urãené
na ºudskú spotrebu. ëalej príloha III tohto nariadenia
rie‰i poÏiadavky na bitúnky pre
mäso domácich kopytníkov a pre mäso hydiny
a zajacovit˘ch zvierat.
Od 1. januára 2013 sa zaãne uplatÀovaÈ aj
nariadenie Rady (ES) ã. 1099/2009 o ochrane
zvierat poãas usmrcovania, kde v prílohe
II sa hovorí o usporiadaní, v˘stavbe a vybavení
bitúnkov podºa ãlánku 14 a príloha III
pojednáva o prevádzkov˘ch pravidlách na bitúnkoch
podºa ãlánku 15 tohto nariadenia.
Teda bitúnky sa budú schvaºovaÈ z pohºadu
welfare zvierat a k tomu sa bude musieÈ prispôsobiÈ
aj na‰a legislatíva, pretoÏe kaÏd˘ bitúnok
bude maÈ osobu zodpovednú za dobré
podmienky zvierat. V súãasnosti platí v tejto
oblasti nariadenie vlády SR ã. 315/2003,
ktor˘m sa ustanovujú poÏiadavky na ochranu
zvierat v ãase ich zabíjania alebo usmrcovania.
KeìÏe prioritou rezortu je zabezpeãiÈ väã-
‰í podiel bezpeãn˘ch a kvalitn˘ch slovensk˘ch
v˘robkov na domácom trhu, vstúpili od
1. novembra 2011 do platnosti nové nariadenia
vlády SR (ã. 359/2011, ã. 360/2011) o
priamom predaji a dodávaní malého mnoÏstva
prvotn˘ch produktov rastlinného a Ïivoãí‰neho
pôvodu a dodávanie mlieka a mlieãnych
v˘robkov koneãnému spotrebiteºovi a
in˘m maloobchodn˘m prevádzkarniam. TaktieÏ
vstúpilo do platnosti nariadenie vlády,
ktor˘m sa ustanovujú poÏiadavky na niektoré
potravinárske prevádzkarne a na malé
mnoÏstvá mäsa z hydiny a domácich králikov
prvov˘robcami a malého mnoÏstva voºne Ïijúcej
zveri a zveriny z nej uÏívateºmi poºovného
revíru koneãnému spotrebiteºovi alebo
miestnej maloobchodnej prevádzkarni. Nariadenia
umoÏÀujú predaj rastlinn˘ch a Ïivoãí‰-
nych produktov vrátane spracovan˘ch v˘robkov
a dovoºujú rozvíjaÈ v˘robné a spracovateºské
kapacity (napr. obãasné bitúnky,
rozrábkarne, mliekarne a iné v˘robne potravín)
za kon‰trukãn˘ch, prevádzkov˘ch a
technologick˘ch v˘nimiek (niωie v˘robné
náklady) pri dodrÏaní hygienick˘ch podmienok.
Chovateºom zvierat táto nová legislatíva
taktieÏ stanovuje podmienky pre naliehavé
zabitie zvierat mimo bitúnka, ale aj voºne
Ïijúcich zvierat z poºovn˘ch revírov.
Európska únia si vyÏaduje harmonizáciu
zákonov jednotliv˘ch krajín, sústreìuje sa
na oblasti, ktoré môÏu v rámci spolupráce
nadväzovaÈ, ão je dôleÏité v oblasti pôdohospodárstva
z európskeho pohºadu
V rámci poºnohospodárstva je nevyhnutné
zjednotiÈ dotaãn˘ systém vo v‰etk˘ch ãlensk˘ch
krajinách EÚ. ëalej je potrebné prehodnotiÈ
systém regulácie mnoÏstva produkcie
poºnohospodárskych produktov tzv. kvóty,
ktoré spôsobili nerovnomernosÈ v poºnohospodárskej
produkcii v jednotliv˘ch ãlensk˘ch
‰tátoch EÚ. Okrem uvedeného, dôleÏitou úlohou
z pohºadu EÚ je dosiahnuÈ zhodu v po-
Ïiadavkách na jednotlivé oblasti v˘roby, manipulácie
a umiestÀovania na trh jednotliv˘ch
komodít. V prípade potreby a národn˘ch
zvyklostí treba zachovaÈ v‰etky v‰eobecné
pravidlá hygieny a bezpeãnosti potravín.
Dá sa legislatívou podporiÈ nielen kvalita
ale aj kvantita
Legislatívou sa dá podporiÈ v‰etko. Je len
otázne, ãi je to v koncepãn˘ch zámeroch EÚ,
resp. príslu‰nej národnej vlády. Ako som uÏ
uviedol, v rámci EÚ sa zvaÏuje legislatívne
o‰etriÈ základné kritériá kvality a mení sa aj
prístup v rámci Spoloãnej poºnohospodárskej
politiky EÚ. Tá urãila mnohé kritériá, ktoré
sa v súãasnosti prehodnocujú, a ktoré sú závislé
nielen tak na legislatíve, ako aj na ekonomickej
situácii EÚ, resp. jednotliv˘ch ãlensk˘ch
‰tátov EÚ. Navy‰e kvalita sa dá podporiÈ
nielen reklamn˘mi kampaÀami, ale aj
napríklad oznaãovaním potravín znaãkami,
ktoré garantujú kvalitu potravín. Kvalitu potravín
urãuje aj Spoloãná poºnohospodárska
politika EÚ, ktorá zaviedla systém prihlasovania,
schvaºovania a register pre ‰peciálne
oznaãenia potravinárskych v˘robkov. Sú to
chránené oznaãenia pôvodu, chránené zemepisné
oznaãenia a zaruãené tradiãné ‰peciality.
Na národnej úrovni máme tieÏ oznaãenia
pre v˘robky, ktoré pre‰li sitom hodnotenia
kvality a majú oznaãenie napríklad logom
Znaãka kvality SK, ktorej garantom je Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
SR. Na druhej strane kvantitu moÏno veºmi
ÈaÏko podporiÈ legislatívou, keìÏe ju ovplyv-
Àuje trh, konkrétne ponuka a dopyt. Nástrojom
na ovplyvnenie kvantity môÏe byÈ napríklad
dotaãná politika alebo zv˘hodnená cenotvorba.
Kvantita a kvalita ako ukazovatele
trhu sa dajú ovplyvniÈ aj nepriamo napríklad
marketingov˘mi nástrojmi, ako sú rôzne
informaãné kampane a podporné programy,
vzdelávanie nielen spotrebiteºov, obchodníkov
ale aj prevádzkovateºov potravinárskych podnikov.
Ak˘m spôsobom dosahujete jednak kvalitné
odborné rie‰enie problematiky pôdohospodárstva
a na druhej strane ‰ir‰iu informovanosÈ
nielen odbornej verejnosti s
nov˘mi zákonmi a prípadn˘mi novelizáciami...
Legislatívny proces prípravy návrhov nov˘ch
predpisov resp. novelizácii existujúcich
právnych predpisov zaãína spracovaním vecnej
predstavy o navrhovan˘ch legislatívnych
zmenách vecne príslu‰n˘m útvarom ministerstva.
Pri spracovaní tohto vecného zámeru
prebieha komunikácia s odborn˘mi pracovníkmi,
subjektmi poºnohospodárskej prvov˘roby,
spracovateºmi ako aj so záujmov˘mi
zväzmi, ktorí prvov˘robcova spracovateºov
zdruÏujú. Domnievam sa, Ïe toto je základn˘
predpoklad kvalitného odborného legislatívneho
rie‰enia príslu‰nej problematiky. ·ir-
‰ie systémové súvislosti sa následne rie‰ia v
medzirezortnom pripomienkovom konaní, do
ktorého vstupujú nielen ministerstvá a ostatné
orgány ‰tátnej správy ale aj samosprávne
a záujmové zväzy a zdruÏenia. prostredníctvom
in‰titútu medzirezortného pripomienkového
konania, ktoré je v elektronickej forme
na www.justice.sk verejne prístupné sa zároveÀ
zabezpeãuje informovanosÈ ‰ir‰ej verejnosti
s obsahom pripravovan˘ch právnych
predpisov, ktorá dokonca k t˘mto návrhom
môÏe uplatniÈ i tzv. hromadnú pripomienku,
s ktorou sa v prípade uplatnenia musíme zaoberaÈ.
Následne informovanosÈ verejnosti o
prijat˘ch právnych predpisoch zabezpeãujeme
t˘m, Ïe na webovej stránke ministerstva
priebeÏne uverejÀujeme zoznam prijat˘ch
právnych predpisov.
42

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A
S R
Ak sa hovorí o Ïivotnom prostredí, netreba zabúdaÈ, Ïe k ochrane prírody a krajiny patrí aj ovzdu‰ie.
Veì práve ono neraz svojim zneãistením ohrozuje Ïivotné prostredie. Na spomínanú tému som sa uÏ
neraz rozprávala s riaditeºkou Odboru ochrany ovzdu‰ia na MÎP SR Katarínou JANKOVIâOVOU.
K téme sa vraciame takmer po roku, zmenilo sa nieão Pripravila redaktorka Anna Komová.
Koncentrácia
zneãisÈovania ovzdu‰ia
Aká je situácia v oblasti zneãisÈovania
ovzdu‰ia a jeho ochrany v súãasnosti, e‰te
stále je veºa zneãisÈovateºov, alebo dnes je
uÏ situácia iná ako pred rokom
Napriek tomu, Ïe sa dosiahol znaãn˘ pokrok
v Európe (vrátane Slovenska) pri zlep-
‰ovaní kvality ovzdu‰ia takmer polovica Európanov
(49 %) Ïije v oblastiach, kde sa ciele
Európskej únie t˘kajúce sa tejto oblasti
nedosahujú. Je potrebné prijaÈ úãinné opatrenia
hlavne pre redukciu prachov˘ch ãastíc v
ovzdu‰í. Na základe doteraj‰ieho zisÈovania
podielu jednotliv˘ch kategórií zdrojov na
zneãisÈovaní ovzdu‰ia ãasticami PM10 pova-
Ïujeme podiel veºk˘ch a stredn˘ch zdrojov na
prekraãovaní limitn˘ch hodnôt prevaÏne v
zimnom období za nízky. Okrem toho sú priemyselné
zdroje kontrolované cez emisné limity
a preukazovanie ich dodrÏiavania je zabezpeãované
legislatívnymi normami. Kontrolu
zdrojov vykonáva Slovenská in‰pekcia
Ïivotného prostredia. V˘znamnú ãasÈ priemern˘ch
roãn˘ch koncentrácií, a to aÏ do 70
% tvorí regionálne pozadie. Za rozhodujúce
lokálne zdroje zneãistenia ovzdu‰ia ãasticami
PM10 povaÏujeme v súãasnosti na Slovensku
lokálne vykurovacie systémy spaºujúce
tuhé palivo a neraz i „ãokoºvek, ão horí“,
emisie z dopravy (zo spaºovania pohonn˘ch
hmôt, z oderu pneumatík, brzdov˘ch obloÏení,
z povrchu komunikácií zneãisten˘ch aj
zimn˘m posypom a pod.), prach zo stavebnej
ãinnosti, z nespevnen˘ch povrchov, skladovania
a manipulácie s pra‰n˘m materiálom hlavne
v suchom období.
Ktoré lokality sa zaradili medzi tie poriadnej‰ie
v ochrane ovzdu‰ia a ktoré stále patria
medzi zneãisÈovateºov a sú zneãistené,
ak˘ vplyv má na to ãlenitosÈ územia
Sú rozdiely v rámci zneãisÈovania v letn˘ch
a zimn˘ch mesiacoch, ako je to v tomto roku,
poãas horúceho leta
V súãasnosti je na Slovensku 19 oblastí riadenia
kvality ovzdu‰ia pre ãastice PM10 (t. j.
oblasÈ vyÏadujúca osobitnú ochranu ovzdu‰ia
v zmysle zákona o ovzdu‰í), v ktor˘ch Ïije
viac ako ‰tvrtina celkového poãtu obyvateºov
Slovenska. Hlavne v zimnom období hodnoty
imisií ãastíc PM10 prekraãujú legislatívne
stanovené limitné hodnoty v závislosti od
charakteru povrchu územia a klimatick˘ch
podmienok v oblastiach s vysokou hustotou
obyvateºstva, t. j. v mestách a obciach (územie
hl. mesta SR Bratislava, územie mesta
Îiar nad Hronom a obce Ladomerská Vieska,
územie mesta Vranov nad Topºou a obcí Hencovce,
Kuãín, Majerovce, NiÏn˘ Hrabovec a
Kladzany, územia mesta Ko‰íc a obcí Boãiar,
Haniska, Sokoºany, Veºká Ida, územie
mesta Pre‰ov a obce ªubotice, územie mesta
Hnú‰Èa a miestnych ãastí Brádno, Haãava,
Likier, Polom, územie mesta RuÏomberok a
obce Likavka, územie mesta Jel‰ava a obcí
Lubeník, ChyÏné, Magnezitovce, Mokrá
Lúka, Revúcka Lehota, Tisovec a miestnej
ãasti Rimavské Brezovo a obce Rimavská
Píla, územie miest Martin a Vrútky a územie
mesta Banská Bystrica, Malacky, Krompachy,
StráÏske, Nitra, Trenãín, Prievidza, Trnava,
Senica, Îilina).
Je dostatok monitorovacích staníc na Slovensku,
ktoré sa kvalitou a v˘sledkami
dajú porovnaÈ s t˘mi, ktoré pracujú vo vyspel˘ch
krajinách EÚ
V porovnaní s in˘mi krajinami EÚ (vrátane
âR) má SR men‰í poãet monitorovacích
staníc, hlavne z dôvodu vysokej finanãnej
nároãnosti na prevádzku, technické vybavenie,
ako aj servis t˘chto staníc av‰ak ich poãet
je v súlade s právnymi poÏiadavkami EÚ
i SR. Z hºadiska presnosti nameran˘ch hodnôt,
hodnovernosti údajov ako aj ich v˘ÈaÏnosti
je technické vybavenie t˘chto staníc
znaãne zastarané a vyÏaduje si obnovu.
Ktoré zneãisÈujúce látky stále prekraãujú
koncentráciu limitn˘ch hodnôt
Prachové ãastice PM10 a prekraãujú aj stanoven˘
poãet prekroãení za rok urãen˘ EK.
Akú hodnovernosÈ moÏno pripísaÈ metódam
matematického modelovania
VyuÏitie matematického modelovania na
hodnotenie kvality ovzdu‰ia, ktoré umoÏÀuje
najmä plo‰né vyjadrenie poÏadovan˘ch
charakteristík zneãistenia ovzdu‰ia, anal˘zu
podielu v˘znamn˘ch zdrojov na zneãistení a
v˘poãet oãakávaného zneãistenia ovzdu‰ia
pre rôzne scenáre v˘voja emisií vyÏaduje a
podporuje aj EK. Dosiahnuté v˘sledky preukázali
schopnosÈ matematick˘ch modelov v
rámci predpísanej neurãitosti poskytnúÈ informácie
o kvalite ovzdu‰ia poÏadované zákonom
o ovzdu‰í a ich mapové vyjadrenie pre
celé územie. Îiaº personálne a ekonomické
moÏnosti organizácie poverenej modelovaním,
ako aj monitorovaním úrovne zneãisÈovania
ovzdu‰ia (SHMÚ) zniÏujú hodnovernosÈ
v˘sledkov a hlavne sú stále menej a menej
aktuálne (Napr. vydanie celkovej Správy
o kvalite ovzdu‰ia a podiele jednotliv˘ch
zdrojov v na jeho zneãisÈovaní kaÏdoroãne
me‰ká viac ako jeden rok).
Dá sa povedaÈ, Ïe odkedy sa robí monitoring
ovzdu‰ia, prispieva to aj k zniÏovaniu
jeho zneãisÈovania, alebo nie sú rozdiely
Aké sankcie postihujú najväã‰ích zneãisÈovateºov
Monitoring kvality ovzdu‰ia v SR sa zaãal
vykonávaÈ v roku 1971 prv˘mi dvoma manuálnymi
monitorovacími stanicami v Bratislave
a v Ko‰iciach. V˘sledky meraní koncentrácií
zneãisÈujúcich látok v ovzdu‰í, ako aj matematické
modelovanie sú samozrejme základn˘m
v˘chodiskom pri hodnotení kvality
ovzdu‰ia na Slovensku a následné prijímanie
opatrení na zniÏovanie zneãistenia.
ZneãisÈovatelia okrem sankcií, ktoré sú im
ukladané v prípade zistenia poru‰enia právnych
poÏiadaviek Slovenskou in‰pekciou zneãisÈovania
ovzdu‰ia alebo regionálnymi úradmi
Ïivotného prostredia platia kaÏdoroãne
poplatky za druh i mnoÏstvo vypú‰Èan˘ch
emisií zneãisÈujúcich látok do ovzdu‰ia.
Je ovzdu‰ie na Slovensku dostatoãne chránené,
ktoré krajiny v rámci EÚ majú prísnej‰iu
ochranu ovzdu‰ia
KaÏd˘ ãlensk˘ ‰tát európskej únie transponoval
a následne implementoval do svojho
právneho systému smernicu EK 2008/50/ES
z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdu‰ia
a ãistej‰om ovzdu‰í v Európe a v súãasnosti
transponuje smernicu 2010/75/EÚ z 24. novembra
2010 o priemyseln˘ch emisiách, z
ãoho vypl˘va, Ïe legislatívne podmienky sú
rámcovo totoÏné.
43

Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Konferencia
PRIEMYSELNÉ EMISIE 2012
V roku 2010 Európska únia prijala Smernicu ã. 2010/75/EÚ o priemyseln˘ch emisiách, ktorá
závaÏn˘m spôsobom v nasledujúcich rokoch ovplyvní vypú‰Èanie emisií z podnikov priemyslu
a energetiky. Podºa dopadovej ‰túdie, ktorú vypracoval ASPEK (Asociácia priemyselnej ekológie
na Slovensku) v roku 2010 pre Ministerstvo hospodárstva SR, na zosúladenie vypú‰Èania emisií
do ovzdu‰ia s poÏiadavkami tejto smernice sa v podmienkach slovensk˘ch priemyseln˘ch podnikov
a energetiky podºa predbeÏného odhadu predpokladajú investiãné prostriedky v objeme vy‰e 1 mld. €.
V súvislosti s vypú‰Èaním emisií vyplynú
z environmentálnej legislatívy EÚ a Slovenska
aj ìal‰ie finanãné náklady na podnikovú
sféru. Pôjde o pôsobenie nového mechanizmu
obchodovania s emisn˘mi kvótami po
roku 2013, realizáciu európskeho modelu prideºovania
národn˘ch emisn˘ch kvót a uplat-
Àovanie opatrení vypl˘vajúcich z klimatickoenergetického
balíãka.
S cieºom oboznámiÈ podnikovú sféru s dosahmi
Smernice o priemyseln˘ch emisiách,
ASPEK v uplynul˘ch rokoch zorganizoval
viaceré odborné podujatia, na ktor˘ch informoval
úãastníkov uÏ v ‰tádiu prípravy spomenutej
smernice o povinnostiach a úlohách,
ktoré v nasledujúcich rokoch budú musieÈ
plniÈ. Vyvrcholením iniciatív ASPEK bola v
apríli 2011 Konferencia PRIEMYSELNÉ
EMISIE – Dopady legislatívnych opatrení na
priemyselné podniky v súvislosti s vypú‰Èaním
emisií, ktorá sa uskutoãnila v apríli 2011 v
Bratislave.
Hlavnou zásadou smernice 2010/75/EÚ o
priemyseln˘ch emisiách (integrovaná prevencia
a kontrola zneãisÈovania Ïivotného
prostredia) je integrovan˘ prístup pri povoºovaní
prevádzok na základe najlep‰ích dostupn˘ch
techník (BAT). BAT sú v ãlánku 3 smernice
definované ako najúãinnej‰ie a najpokrokovej‰ie
‰tádium v˘voja ãinností a metód
prevádzkovania, ktoré naznaãuje praktickú
vhodnosÈ konkrétnych techník predstavovaÈ
základ pre limitné hodnoty emisií a iné podmienky
povolenia navrhnuté s cieºom prevencie
a v prípade, Ïe to nie je moÏné, zníÏenia
emisií a vplyvu na Ïivotné prostredie ako
celok. Za dostupné sú povaÏované techniky
vyvinuté do takej miery, ktorá dovoºuje ich
pouÏitie v príslu‰nom priemyselnom odvetví
za ekonomicky a technicky únosn˘ch podmienok,
priãom sa berú do úvahy náklady a
prínosy, bez ohºadu na to, ãi sa tieto techniky
pouÏívajú alebo vyrábajú v príslu‰nom
ãlenskom ‰táte, ak sú dostupné prevádzkovateºovi
za primeran˘ch podmienok.
Vychádzajúc z pozitívnych poznatkov získan˘ch
z tejto konferencie a jej ohlasu v podnikovej
sfére, ASPEK pripravil v spolupráci
s Ministerstvom Ïivotného prostredia SR a
Ministerstvom hospodárstva SR, Slovenskou
in‰pekciou Ïivotného prostredia a Zväzom
chemického a farmaceutického priemyslu SR
odborné podujatie s podobn˘m zameraním aj
v tomto roku: konferenciu PRIEMYSELNÉ
EMISIE 2012, ktorá sa uskutoãnila 25. – 26.
septembra 2012 v Bratislave pod zá‰titou ministra
Ïivotného prostredia Petra Îigu a ministra
hospodárstva Tomá‰a Malatinského.
Za ãestn˘ch hostí konferencie boli pozvaní
predsedovia kompetenãne príslu‰n˘ch v˘borov
Národnej rady SR, ministri ìal‰ích zainteresovan˘ch
rezortov a predstavitelia relevantn˘ch
in‰titúcií ‰tátu a podnikateºsk˘ch zoskupení.
Kºúãová téma konferencie, súvisiaca s vypú‰Èaním
emisií do ovzdu‰ia, bola v tohoroãnej
konferencii roz‰írená aj o problematiku
energetickej efektívnosti, ktorá je predmetom
európskej smernice a do kontextu konferencie
zapadá pre jej v˘znamn˘ environmentálny
rozmer.
Konferencia bola urãená pre vrcholov˘ch
manaÏérov a odborn˘ch pracovníkov priemyseln˘ch
a energetick˘ch podnikov, v˘robcov
a dodávateºov z environmentálneho sektora,
poradensk˘ch a inÏinierskych organizácií
a pracovníkov ‰tátnej správy na úseku Ïivotného
prostredia. Jej program bol zostaven˘
tak, aby umoÏnil jej úãastníkom nielen
zv˘‰iÈ ich informovanosÈ o uveden˘ch úãinkoch
vrátane poskytnutia konkrétnych poznatkov
podnikovej praxe z tejto problematiky,
ale aj získaÈ obraz o moÏnostiach plnenia
povinností a úloh vypl˘vajúcich z príslu‰n˘ch
právnych predpisov.
Ing. Pavel JECH
generálny riaditeº ASPEK – Asociácia
priemyselnej ekológie na Slovensku
Smernica 2010/75/EÚ
o priemyseln˘ch emisiách
Smernica novo definuje referenãné dokumenty
o BAT (BREF) a terminológiu doplÀuje
o nové dokumenty, tzv. závery o BAT,
ktoré sa rozhodnutím Európskej komisie stávajú
záväzn˘m v˘chodiskom na stanovenie
podmienok integrovaného povolenia.
Referenãn˘ dokument o BAT vychádza z
v˘meny informácií o BAT medzi ãlensk˘mi
‰tátmi EÚ, európskymi priemyseln˘mi zdru-
Ïeniami a mimovládnymi organizáciami, je
vypracovan˘ pre vymedzené ãinnosti a opisuje
najmä uplatÀované techniky, súãasné
úrovne emisií a spotreby, zvaÏované techniky
na urãenie najlep‰ích dostupn˘ch techník,
ako aj závery o BAT a akékoºvek nové
techniky, s osobitn˘m prihliadnutím na kritériá
uvedené v prílohe III smernice.
Závery o BAT sú dokumentom, ktor˘ obsahuje
ãasti referenãného dokumentu o BAT
so závermi o najlep‰ích dostupn˘ch technikách,
ich opisom, informáciami na hodnotenie
ich uplatniteºnosti, úrovÀami zneãisÈovania
súvisiacimi s najlep‰ími dostupn˘mi technikami,
súvisiacim monitorovaním, súvisiacimi
úrovÀami spotreby a prípadne s relevantn˘mi
opatreniami na sanáciu lokality. Po
prijatí záverov o BAT rozhodnutím Komisie
sú ãlenské ‰táty povinné preskúmaÈ vydané integrované
povolenia, a to najneskôr do 4 rokov.
Závery o BAT slúÏia ako referencia pri
stanovovaní podmienok nového alebo aktualizovaného
integrovaného povolenia. Ak sa na
ãinnosÈ alebo typ v˘robného procesu v zariadení
nevzÈahujú Ïiadne relevantné závery o
BAT, alebo v prípade, Ïe sa v t˘chto záveroch
nerie‰ia v‰etky potenciálne vplyvy ãinnosti
alebo procesu na Ïivotné prostredie, podmienky
povolenia na základe najlep‰ích dostupn˘ch
techník pre dotknuté ãinnosti alebo
procesy príslu‰n˘ orgán stanoví s osobitn˘m
zreteºom na kritériá uvedené v prílohe III
smernice a po predchádzajúcej porade s prevádzkovateºom.
Ing. Iva Fabu‰ová, PROEN, s. r. o.
44

V L Á D A
S R
Minister Ïivotného prostredia Slovenskej republiky Peter ÎIGA prezentuje nielen svoj vzÈah
k Ïivotnému prostrediu, ale aj konkrétne ciele a úlohy, ktoré musí vyrie‰iÈ v plánovanom období,
aby príroda a prostredie priná‰ali úÏitok a spokojnosÈ v‰etk˘m na Slovensku.
Rozhovor poskytol pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.
Envirorezortu chcem vrátiÈ
autoritu a re‰pekt,
ktor˘ mu právom patrí
celosvetovou témou a najmä po vstupe do Európskej
únie získalo na v˘zname. Málokto si
v‰ak uvedomuje, Ïe ide do veºkej miery aj o
ekonomickú záleÏitosÈ a treba k nej pristupovaÈ
nielen emotívne, ale aj systémovo. Îivotné
prostredie je pre mÀa v˘zvou a prostriedkom,
ako zmeniÈ kvalitu Ïivota ºudí na Slovensku
k lep‰iemu a aby Slovensko bolo opäÈ
bliωie k vyspelej Európe. Aby si váÏili svoje
okolie a svet okolo seba a ‰tát ich k tomu motivoval
a vytváral podmienky. Nie je mojou
úlohou poznaÈ detailne procesy, ale stanoviÈ si
priority a dosiahnuÈ ich. Svoje ekonomické
vzdelanie a doteraj‰ie pôsobenie vidím ako
v˘hodu. Je to pre mÀa v˘zva a beriem ju veºmi
váÏne. Na Slovensku je jednofarebná vláda,
ão povaÏujem za dobrú príleÏitosÈ v˘znamne
pohnúÈ veci k lep‰iemu.
Ste vy‰tudovan˘ ekonóm, dnes minister Ïivotného
prostredia, ako ste vnímali Ïivotné
prostredie pred nástupom do funkcie a ão
sa zmenilo dnes vo va‰om pohºade a postoji
k okolitému svetu
Îivotné prostredie je súãasÈou Ïivota a t˘ka
sa kaÏdého, ale aÏ keì sa ním detailne zaoberáte,
zistíte aká je to zloÏitá a komplexná téma.
Rezort Ïivotného prostredia rie‰i od v‰eobecne
známej ochrany prírody, aj ochranu pred povodÀami
a správu vodn˘ch tokov, problematiku
odpadov alebo politiku zniÏovania emisií
skleníkov˘ch plynov. A to je len ãasÈ celej
mozaiky. Îivotné prostredie a jeho ochrana je
Stanovili ste si priority v rezorte Ïivotného
prostredia. Ktoré povaÏujete za najpodstatnej‰ie
a preão
Rámcom sú samozrejme programové vyhlásenie
vlády a smerovanie EÚ. NeÏijeme vo
vzduchoprázdne a aj envirorezort, ktor˘ si mimochodom
25. augusta pripomenul 20. v˘roãie
existencie, preÏil ÈaÏké chvíle a na niekoºko
mesiacov dokonca zanikol. Táto vláda v‰ak
povaÏuje oblasÈ Ïivotného prostredia za dôle-
Ïitú, preto chcem ako minister vrátiÈ rezortu autoritu
a re‰pekt, ktor˘ mu právom patrí. âakajú
nás úlohy, ako nov˘ zákon o ochrane prírody
a zonácia národn˘ch parkov, nov˘ zákon o
odpadoch, ale aj boj proti povodniam alebo environmentálnym
rizikám. Okrem toho musíme
plniÈ váÏne a nároãné záväzky voãi EÚ a v neposlednom
rade je tu v˘zva v podobe veºkej reformy
novej vlády v ‰tátnej správe. Ako viete,
zanikajú aj krajské úrady Ïivotného prostredia.
To v‰etko sa odohráva v atmosfére ekonomickej
krízy, úspor a na slovenské pomery
nevídan˘ch konsolidaãn˘ch opatrení. Slu‰né
v˘zvy, nemyslíte
Ktoré úlohy ãakajú na rie‰enie v blízkom
ãase a ão máte vyt˘ãené na dlh‰ie ãasové obdobie,
do akej miery sa dá, podºa vás, zlep-
‰iÈ celkov˘ stav Ïivotného prostredia na Slovensku
Sú tu ciele krátkodobé a dlhodobé. Spomenul
som niektoré v˘zvy v oblasti zákonov, ale
je tu aj moÏnosÈ podpory a motivácia pre samosprávu
a jej projekty, napríklad zo zdrojov
45

V L Á D A
S R
environmentálneho fondu alebo európskych
peÀazí. Musíme rie‰iÈ aj trestuhodné zanedbanie
implementácie európskej legislatívy v oblasti
odpadov, za ktoré hrozí Slovensku pokuta.
Rie‰ili sme to r˘chlou novelou v skrátenom
legislatívnom konaní. Takéto problémy nás
zdrÏujú od práce. Som v‰ak presvedãen˘, Ïe
zlep‰enie Ïivotného prostredia je nevyhnutné
a zmeny uÏ vidieÈ v rôznych oblastiach. Slovensk˘
priemysel ãaká v˘zva v oblasti novej
politiky EÚ pri prideºovaní emisn˘ch kvót
skleníkov˘ch plynov EUA pre spoloãnosti.
Ten tlak na zlep‰enie a modernizáciu technológie
bude tvrd˘, ale nemáme inú moÏnosÈ, len
sa prispôsobiÈ. Na konci cesty by mali byÈ
moderné spoloãnosti, ‰etrné voãi prostrediu.
Rezort samozrejme intenzívne rokuje o predaji
emisn˘ch kvót AAU na základe Kjótskeho
protokolu. Z tohto pohºadu som optimista a verím,
Ïe pre Slovensko získame ìal‰ie zdroje pre
zelené projekty.
Îivelné katastrofy sa nevyh˘bali ani Slovensku,
ako sa pracuje na odstraÀovaní následkov
napríklad povodní, dá sa povedaÈ,
Ïe je situácia protipovodÀov˘ch opatrení
zvládnutá
Rok 2010 bol extrémom znásoben˘m klimatick˘mi
zmenami a veºká voda spôsobila obrovské
‰kody. Slovensko protipovodÀovú
ochranu roky zanedbávalo a podceÀovalo, a ten
rok ukázal realitu v plnej nahote. Minulá vláda
sa koncentrovala na projekt pri Úrade vlády,
ktor˘ mal zadrÏaÈ vodu v krajine, podºa vodohospodárov
v‰ak problém nerie‰il a teraz má
problémy zdokladovaÈ vynaloÏené peniaze.
Rezort Ïivotného prostredia s ním nemal niã
spoloãné a ide inou cestou. Skutoãnú ochranu
pred povodÀami treba rie‰iÈ kombináciou rôznych
metód, nielen vytrhnúÈ z kontextu jednu
z nich. Máme ambíciu získaÈ viac peÀazí na
protipovodÀové preventívne opatrenia a aktívne
na nich pracovaÈ. Je to v‰ak dlhodobá a finanãne
nároãná záleÏitosÈ. Vnímame problémy
najmä na v˘chodnom Slovensku a aktívne
pracujeme na náprave ‰kôd, ktoré povodeÀ
pred dvoma rokmi spôsobila. Situáciu komplikuje
aj fakt, Ïe sa roky nebrali do úvahy varovania
vodohospodárov a vznikali stavby aj na
miestach, kde je veºká pravdepodobnosÈ ohrozenia
vodou. Preto treba jasné systémové kroky,
aby aj samosprávy zohºadnili povodÀové
riziká a stavby jednoducho nepovolili. Podobn˘
postup plánujeme v budúcnosti aj v prípade
rizika zosuvov pôdy. Urobíme v‰etko preto,
aby obãania neboli zbytoãne vystavení
ohrozeniu Ïivota alebo stratám na majetku.
Po názorné príklady, kam môÏe podobná situácia
viesÈ, netreba chodiÈ ìaleko, staãí sa pozrieÈ
do NiÏnej My‰le. Ale aj tam uÏ nበrezort pracuje
na náprave. Keby niekto poãúval na‰ich
geológov, podobné veci sa nemuseli udiaÈ.
Îivotné prostredie a konkrétne jeho ochranu
vnímajú dnes obyvatelia Slovenska
oveºa citlivej‰ie ako niekedy, aké je smerovanie
ministerstva Ïivotného prostredia práve
v jeho ochrane
Máte pravdu, povedomie verejnosti o problémoch
Ïivotného prostredia je uÏ oveºa ìalej
ako kedysi. Îivotné prostredie je beh na
dlhé trate, je to aj vec mentálneho nastavenia
ºudí a ich jednotlivej zodpovednosti voãi Ïivotnému
prostrediu. Sústredíme sa aj na tento
rozmer, pripravujeme napríklad Koncepciu
environmentálnej v˘chovy a vzdelávania na
obdobie niekoºk˘ch rokov. Ministerstvo sa
snaÏí motivovaÈ ºudí, aj organizácie, aby sa o
Ïivotné prostredie zaujímali. Ale tie opatrenia
musia maÈ systémov˘ charakter. Nemá napríklad
zmysel chodiÈ len pravidelne s lopatou
upratovaÈ ãierne skládky odpadu, keì onedlho
vznikne na tom istom mieste ìal‰ia. Upratovanie
je rozhodne dobrá vec, ale likviduje následok
a nie príãinu. Rie‰ením je dobr˘ zákon
o odpadoch, ktor˘ bude motivovaÈ ºudí doviezÈ
odpad inam a ak nedodrÏia pravidlá, úãinne ich
trestaÈ. Okrem toho pripomínam, Ïe k rezortn˘m
organizáciám ministerstva patrí aj In‰pekcia
Ïivotného prostredia, ktorá hrie‰nikov v oblasti
Ïivotného prostredia postihuje pokutami.
To platí nielen v oblasti odpadov, ale aj
ochrany ovzdu‰ia, vôd alebo prírody.
Vo svojich zámeroch sa sústredíte aj na proces
zonácie Tatier, aké sú predbeÏné v˘sledky
Zonácia národn˘ch parkov a TANAPU obzvlá‰È
je citlivou záleÏitosÈou. Pracujú tu ãasto
emócie, ktoré komplikujú cel˘ proces. Bol
som si osobne pozrieÈ aj toºko diskutovanú Tichú
a Kôprovú dolinu, aby som si urobil vlast-
n˘ názor, ako to po veternej kalamite a problémoch
s lykoÏrútom vyzerá.
Národné parky sú prírodn˘m pokladom krajiny,
ale musíme si jasne zadefinovaÈ ão ideme
chrániÈ, v akom rozsahu, ak˘m spôsobom
a koºko to bude stáÈ. Aj preto chystáme zákon
o ochrane prírody, ktor˘ máme ambíciu predstaviÈ
do konca roka. Nastaví rámce zonácie a
pripravuje komplexné prehodnotenie celej sústavy
chránen˘ch území na Slovensku. Správa
chránen˘ch území v‰ak zah⁄Àa aj spoluprácu
a porozumenie s lesníkmi. Na chránen˘ch
územiach musí vládnuÈ zdravá rovnováha medzi
ochranárskym a lesníckym prístupom. Veºmi
si váÏim prístup rezortu pôdohospodárstva
a najmä ministra ªubomíra Jahnátka, s ktor˘m
sme vytvorili medzirezortnú pracovnú skupinu.
Navrhne rie‰enia v oblasti kompetencií,
problémov˘ch miest v zákonoch alebo úãinnej
komunikácie. Som presvedãen˘, Ïe keì budú
platiÈ jasné pravidlá, mnohé konflikty jednoducho
zmiznú zo sveta. Oba rezorty zorganizovali
na túto tému aj odbornú konferenciu s
úãasÈou odbornej verejnosti, aj mimovládneho
sektora zaãiatkom septembra vo Zvolene.
V oblasti ochrany prírody sa v˘znamne angaÏujú
aj mimovládne organizácie a zdruÏenia.
Myslím, Ïe viacerí môÏu potvrdiÈ, Ïe diskusii sa
nevyh˘bam a mám záujem v nej pokraãovaÈ.
Ak˘ v˘znam má Zelená tripartita a jej rokovania
Îivotné prostredie je prierezové a zasahuje
do mnoh˘ch oblasti Ïivota a ekonomiky. NemôÏete
ho rie‰iÈ odtrhnuto od reality, stretávajú
sa tu predstavy a záujmy mnoh˘ch organizácií
a skupín. DôleÏité je, aby tí, koho sa
procesy v rezorte t˘kajú, mali moÏnosÈ vyjadriÈ
svoj názor, aby sa o Àom diskutovalo. ·tát
nerobí rozhodnutia pre seba, ale pre obãanov.
Nie je v tomto prípade podstatn˘ názov platformy,
kde sa bude diskutovaÈ, ale „Zelená
tripartita“ je pre nበrezort, myslím, celkom v˘stiÏn˘.
DôleÏitú úlohu zohráva diskusia na
tomto fóre najmä pri nároãn˘ch rozhodnutiach,
ako je zonácia NP, alebo zákon o odpadoch.
Rezort nesie koneãnú zodpovednosÈ za
rozhodnutia a má pri tvorbe legislatívy posledné
slovo, ale mal by a urãite aj bude zohºad-
ÀovaÈ aj názory in˘ch.
Ak˘ v˘znam majú pre zlep‰enie Ïivotného
prostredia na Slovensku prostriedky z eurofondov,
dopomôÏu nám priblíÏiÈ sa kvalitou
prostredia k vyspel˘m európskym ‰tátom
Európske peniaze majú pre oblasÈ Ïivotného
prostredia mimoriadny v˘znam. Ministerstvo
je riadiacim orgánom Operaãného programu
Îivotné prostredie. Aj jeho prostredníctvom
sa zlep‰ujú podmienky v na‰ej krajine
pomocou projektov v rôznych oblastiach. Slovenská
republika sa pri vstupe do EÚ zaviazala
splniÈ viaceré opatrenia. V oblasti Ïivotného
prostredia je to budovanie kanalizácie a ãistenie
odpadov˘ch vôd. Ide o veºmi nároãn˘
proces a Brusel nám v uplynul˘ch mesiacoch
uÏ schválil niekoºko v˘znamn˘ch vodárensk˘ch
projektov v rôznych ãastiach Slovenska
Za najväã‰í úspech doteraj‰ieho pôsobenia v
rezorte povaÏujem odblokovanie platieb, ktoré
nám Európska komisia doãasne pozastavila.
Eurofondy na‰ej krajine v˘znamne pomáhajú
a snaÏíme sa ich ãerpaÈ ão najúãinnej‰ie.
46

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A
S R
Aby sa ochrana krajiny stala pre kaÏdého prirodzená, aby sa lesy a lúky nestali ÈaÏko dostupné,
aby sme sa mohli e‰te dlho te‰iÈ z krásnej prírody a ãistého prostredia, aj preto je treba
aby sme boli pripravení na moÏné záplavy a rie‰ili stabilnú odpadovú legislatívu. Viac nielen
o pocitoch, v rozhovore so ‰tátnym tajomníkom Ministerstva Ïivotného prostredia SR
Vojtechom FERENCZOM, ktor˘ priná‰a redaktorka Anna Komová.
Ochrana prírody a krajiny
je priamo úmerná
s odpadov˘m hospodárstvom
V ãom vidíte priority a posun v odpadovom
hospodárstve, vypl˘vajúce z odpadovej legislatívy
Legislatíva v odpadovom hospodárstve sa
rovnako ako celé odpadové hospodárstvo vyvíja.
Európske spoloãenstvo prijalo prvé predpisy
o odpadoch koncom sedemdesiatych rokov
minulého storoãia. Ich cieºom bolo zaãaÈ
systematicky chrániÈ Ïivotné prostredie a ºudské
zdravie pred negatívnymi vplyvmi stále narastajúceho
mnoÏstva odpadov. Bolo potrebné
na úrovni celého Európskeho spoloãenstva
jednotne zadefinovaÈ ão je a ão nie je odpad,
ako s ním nakladaÈ a najmä ustanoviÈ, Ïe za
odpady zodpovedá ich pôvodca, teda uplatniÈ
princíp „zneãisÈovateº platí“. Slovenská republika
zaãala túto legislatívu preberaÈ aÏ zaãiatkom
deväÈdesiatych rokov (prv˘ zákon o odpadoch
bol z roku 1991) s t˘m, Ïe po vstupe
do EÚ sme na‰u legislatívu plne zosúladili s
európskou legislatívou. V˘voj odpadového
hospodárstva v EÚ v‰ak pokraãuje ìalej a v
roku 2008 bola prijatá nová rámcová smernica
o odpade 2008/98/ES, ktorá priná‰a zmenu
prístupu k odpadom. Odpady sa uÏ nechápu
len ako nieão negatívne, obÈaÏujúce, ãoho
sa ich pôvodca chce zbaviÈ ão najjednoduch‰ím
spôsobom, ale dôraz sa kladie na odpad
ako druhotnú surovinu, ktorej vyuÏitie
‰etrí primárne zdroje. Nová smernica to vyjadruje
najmä v zavedení záväznej hierarchie
odpadového hospodárstva, kde sa zásadne
preferuje prevencia vzniku odpadov a ak uÏ
odpady vzniknú, tak prednostne ich recyklácia
prípadne energetické zhodnotenie pred
ich zne‰kodÀovaním. Pre recykláciu niektor˘ch
odpadov smernica ustanovuje dokonca
záväzné ciele, ktoré bude musieÈ zabezpeãiÈ
aj Slovenská republika. Smernica priná‰a e‰te
cel˘ rad nov˘ch prístupov, ako je napr. vymedzenie,
kedy netreba povaÏovaÈ odpad vznikajúci
pri v˘robe hlavného v˘robku za odpad
– tzv. vedºaj‰í produkt, kedy vec, ktorá sa
stala odpadom, ale je pre Àu zmysluplné vyuÏitie,
moÏno vyradiÈ z reÏimu odpadu – tzv.
stav konca odpadu, ale priná‰a napr. aj zv˘-
‰enú zodpovednosÈ v˘robcov za odpad z ich
v˘robkov. Smernica teda predstavuje v˘razn˘
impulz pre celé odpadové hospodárstvo.
Na‰u legislatívu sme mali zosúladiÈ s touto
smernicou do 12. 12. 2010, ale Ïiaº, zatiaº sa
tak nestalo. A to je jeden z hlavn˘ch dôvodov,
preão na‰e odpadové hospodárstvo v súãasnosti
zaostáva za európskym.
Ak˘ je cieº nového programu prevencie
vzniku odpadov
Preukázalo sa, Ïe s rastom hospodárstva je
spojen˘ aj nárast vzniku mnoÏstva odpadov.
Cieºom programu prevencie vzniku odpadov
je preru‰iÈ spojenie medzi hospodárskym rastom
a environmentálnymi vplyvmi spojen˘mi
so vznikom odpadov. Vypracovanie takéhoto
programu poÏaduje nová rámcová smernica
o odpade najmä v nadväznosti na preferenciu
prevencie vzniku odpadov v záväznej
hierarchii odpadového hospodárstva. V programe
prevencie sa premieta aj ìal‰í nov˘ aspekt
smernice, ktor˘m je zameranie nielen na
odpady ako na koncovku, ale na v˘robky v ich
celom Ïivotnom cykle. Program prevencie
vzniku odpadov bude nov˘ celo‰tátny programov˘
dokument, ktor˘ sú ãlenské ‰táty povinné
vypracovaÈ do 13. 12. 2013. Mali by v Àom
byÈ ustanovené konkrétne ciele predchádzania
vzniku odpadu a opatrenia na ich dosiahnutie.
Smernica uvádza príklady preventív-
47

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A
S R
Zabezpeãí Slovensku, práve nov˘ zákon o
odpadoch, posun k európskej ‰piãke, myslím
pri nakladaní s odpadmi
Ako prv˘ krok musíme teraz ur˘chlene
prijaÈ novelu zákona o odpadoch, ktorej obsahom
je v zásade len transpozícia rámcovej
smernice o odpadoch. Tu Ïiaº dnes len dobiehame
vlak, ktor˘ nám u‰iel v roku 2010, keì
sa mala smernica prevziaÈ. Iné ãlenské ‰táty
uÏ podºa tejto smernice niekoºko rokov fungujú
a je logické, Ïe nás v mnohom predbehnych
opatrení, napr. podpora v˘skumu a v˘voja
v oblasti v˘voja ãistej‰ích v˘robkov a
technológií; vyuÏitie kampaní na zvy‰ovanie
povedomia a poskytovanie finanãnej podpory
podnikom; vyuÏívanie hospodárskych
nástrojov, ako napr. zavedenie povinnej platby
pre spotrebiteºov za istú ãasÈ alebo prvok
obalu, ktor˘ by sa inak poskytoval zadarmo;
podpora dôveryhodn˘ch ekologick˘ch znaãiek;
podpora opätovného pouÏívania alebo
opráv vhodn˘ch vyraden˘ch v˘robkov a pod.
Je zrejmé, Ïe tak˘to programov˘ dokument
bude pri príprave vyÏadovaÈ úzku súãinnosÈ
Ministerstva Ïivotného prostredia SR s in˘mi,
najmä hospodárskymi rezortmi. V návrhu
novely zákona o odpadoch, ktorá je v súãasnosti
predloÏená v legislatívnom procese,
sa preto ukladá Ministerstvu Ïivotného prostredia
SR, aby program prevencie vypracovalo
v súãinnosti s dotknut˘mi ministerstvami.
Navrhuje sa, Ïe program prevencie sa
bude vypracúvaÈ na obdobie spravidla 5 rokov,
bude pred schválením posúden˘ za úãasti
verejnosti v procese strategického posudzovania
(SEA) a schvaºovan˘ vládou. T˘m
sa jeho dodrÏiavanie a dosiahnutie v Àom
uveden˘ch cieºov stane záväzné pre v‰etky
dotknuté ministerstvá.
Aké miesto a v˘znam má v zákone o odpadoch
dlho platn˘ zákon o obaloch
Popri v‰eobecnej úprave, spoloãnej pre
v‰etky druhy odpadov, upravuje legislatíva
EÚ aj niektoré ‰pecifické prúdy odpadov. Ide
napr. o elektroodpady, staré vozidlá, batérie
a akumulátory a aj obaly. Slovensk˘ zákon o
odpadoch zah⁄Àa v‰etky uvedené prúdy odpadov
okrem obalov, ktoré sú upravené v
osobitnom zákone. Vyãlenenie obalov do osobitného
zákona bolo spôsobené t˘m, Ïe v
roku 2001 pri príprave základného zákona o
odpadoch MÎP SR z kapacitn˘ch dôvodov
rozhodlo, Ïe obaly budú upravené o nieão neskôr
samostatn˘m zákonom (stalo sa tak zákonom
ã. 529/2002 Z. z.). UÏ vtedy sa v‰ak
predpokladalo, Ïe po vstupe Slovenska do
EÚ dôjde k spojeniu oboch zákonov. Existencia
oddeleného zákona o obaloch spôsobila,
Ïe niektoré postupy a povinnosti podºa zákona
o obaloch nie sú dnes dostatoãne zosúladené
so zákonom o odpadoch. Právna úprava
obalov má síce svoje ‰pecifiká, ale rovnako
ich má aj úprava nakladania s elektroodpadom
ãi so star˘mi vozidlami. Pripravovan˘
nov˘ zákon o odpadoch sa zatiaº pripravoval
ako komplexn˘ zákon a zahrnul teda aj
právnu úpravu obalov. KeìÏe sa v‰ak práce na
novom zákone pre veºké mnoÏstvo pripomienok
pozastavili, nevyluãujem, Ïe dôjde aj k diskusii
o novej ‰truktúre zákona o odpadoch.
V ãom prinesie novela zákona o odpadoch
zlep‰enie podnikania v odpadovom hospodárstve
K zlep‰eniu podnikania v odpadovom hospodárstve
urãite prispejú najmä dva uÏ spomínané
nové prístupy, a to vedºaj‰í produkt a
stav konca odpadu, ktoré novela zákona o odpadoch
preberá zo smernice.
Za vedºaj‰í produkt a nie za odpad sa bude
môcÈ povaÏovaÈ látka alebo vec, ktorá je v˘sledkom
v˘robného procesu, ktorého primárnym
cieºom nie je v˘roba tejto látky alebo
veci, ak je zabezpeãené ìal‰ie pouÏívanie tejto
látky alebo veci, látka alebo vec sa môÏe
pouÏiÈ priamo bez ìal‰ieho iného spracovania
ako beÏn˘ priemyseln˘ postup, látka alebo vec
vzniká ako neoddeliteºná súãasÈ v˘robného
procesu a ìal‰ie pouÏitie tejto látky alebo
veci je zákonné, t. j. látka alebo vec spæÀa v‰etky
relevantné poÏiadavky na konkrétne pouÏitie
z hºadiska v˘robku, ochrany Ïivotného
prostredia a zdravia a nepovedie k celkov˘m
nepriazniv˘m vplyvom na Ïivotné prostredie
alebo zdravie ºudí. Ak splnenie t˘chto zákonn˘ch
podmienok potvrdí úrad Ïivotného
prostredia, s tak˘mito látkami ãi vecami nebude
potrebné nakladaÈ ako s odpadom. Toto
mnoh˘m v˘robcom veºmi uºahãí situáciu.
Zákon ustanoví podmienky aj pre prípady,
kedy odpad prestáva byÈ odpadom. Stane sa
tak vtedy, ak prejde niektorou ãinnosÈou zhodnocovania
vrátane recyklácie a bude zároveÀ
spæÀaÈ osobitné kritériá, ak boli stanovené,
vypracované v súlade s t˘mito podmienkami:
a) látka alebo vec sa beÏne pouÏíva na ‰pecifické
úãely,
b) pre túto látku alebo vec existuje trh alebo
je po nej dopyt,
c) látka alebo vec spæÀa technické poÏiadavky
pre konkrétne úãely ustanovené osobitn˘mi
právnymi predpismi alebo normami
vzÈahujúcimi sa na v˘robky a
d) pouÏitie látky alebo veci je v súlade s osobitn˘mi
právnymi predpismi a nepovedie
k nepriazniv˘m vplyvom na Ïivotné prostredie
alebo zdravie ºudí.
Nejde v‰ak o in‰titút, ktor˘ by mal byÈ následne
aplikovan˘ na kaÏd˘ druh odpadu, ale
tento in‰titút sa má vzÈahovaÈ iba na niektoré
‰pecifické odpady. Stanovenie kritérií, po
splnení ktor˘ch dan˘ druh odpadu prestane
byÈ odpadom, je primárne úlohou Európskej
komisie ako sa to uÏ stalo v prípade nariadenia
Rady ã. 333/2011 z 31. marca 2011, ktor˘m
sa ustanovujú kritériá na urãenie toho,
kedy urãité druhy kovového ‰rotu prestávajú
byÈ odpadom. Zo smernice vypl˘va, Ïe na
úrovni Európskej únie by sa mali zváÏiÈ osobitné
kritériá pre rôzne ìal‰ie odpady, napr. pre
papier, sklo, kovy, pneumatiky, textílie a agregáty.
Zlep‰eniu podnikania v oblasti odpadového
hospodárstva by malo napomôcÈ aj zru‰enie
príli‰ ‰irokého zákazu v˘vozu nebezpeãného
odpadu na úãely zhodnotenia, ktoré Európska
komisia povaÏuje za obmedzovanie
trhu s odpadmi. UplatÀovanie námietok proti
v˘vozu nebezpeãného odpadu sa v budúcnosti
bude uplatÀovaÈ len za podmienok dan˘ch
v Programe odpadového hospodárstva
SR.
Ako je to s Recyklaãn˘m fondom, zmenila
sa jeho ãinnosÈ, existuje mechanizmus
kontroly poskytovania prostriedkov z fondu,
vyuÏíva sa
Cieºom zriadenia RF bola podpora zberu,
zhodnotenia a spracovania odpadov vzniknut˘ch
z v˘robkov z ustanoven˘ch komodít.
Vznikol pred vy‰e 10 rokmi, keì sme e‰te neboli
ãlenom EÚ. Treba povedaÈ, Ïe zriadenie
fondu síce nevypl˘va zo Ïiadnej legislatívy
EÚ, ale Európska komisia proti jeho vzniku
neuplatnila námietky. Zámerom zriadenia RF
bolo, aby sa ustanovila zodpovednosÈ v˘robcov
vybran˘ch v˘robkov za odpad z ich v˘-
robkov, ão sa premietlo do povinnosti platiÈ
príspevok do RF, ktor˘ sa potom v rámci daného
sektora pouÏil na podporu zberu a budovanie
zariadení na zhodnocovanie odpadu
z danej komodity. Ak v˘robca zhodnotil odpad
sám, mohol si príspevok do RF zníÏiÈ. Na
uplatnenie zodpovednosti v˘robcov a dovozcov
za odpad vznikajúci z ich v˘robkov pouÏíva
v‰ak EÚ in˘ spôsob, neÏ ak˘ zvolilo
Slovensko v RF. V EÚ sa postupne pre urãité
skupiny v˘robkov zavádza systém povinnej
priamej zodpovednosti v˘robcov a dovozcov
za zhodnotenie a recykláciu odpadu z
t˘chto v˘robkov. Deje sa to tak, Ïe sa ustanovia
limity na zhodnocovanie a recykláciu,
ktoré musia v˘robcovia a dovozcovia zabezpeãiÈ.
V súãasnosti platí teda na Slovensku pre
niektoré komodity dvojit˘ reÏim – aj povinnosÈ
platiÈ do RF, aj povinnosÈ plniÈ záväzné
limity (obaly, elektrozariadenia, vozidlá).
Jedn˘m z najväã‰ích problémov takéhoto
stavu je obchodovanie s virtuálnymi potvrdenkami
o zhodnotení odpadu, ktoré umoÏÀujú
zniÏovanie príspevku do RF, ale zároveÀ sa
pouÏívajú aj na preukazovanie plnenia limitov
ustanoven˘ch na základe záväzkov voãi
EÚ. ëal‰ím v˘znamn˘m problémom tohto
stavu je, Ïe podºa smerníc EÚ moÏno plniÈ limity
aj zhodnotením v zahraniãí, priãom RF
bol navrhnut˘ ako in‰titút, ktor˘ sa uplatÀuje
len na podporu zhodnocovania na území
SR.
Podºa môjho názoru Recyklaãn˘ fond v˘znamne
napomohol vybudovaniu infra‰truktúry
potrebnej na zabezpeãenie zberu a zhodnotenia
vybran˘ch komodít odpadov a jeho
vznik bol v danom ãase maximálne opodstatnen˘.
Ako som v‰ak uÏ uviedol vy‰‰ie, odpadové
hospodárstvo sa vyvíja. V˘razne sa
posilÀuje princíp priamej zodpovednosti v˘robcov
za odpad zo svojich v˘robkov, priãom
Recyklaãn˘ fond je vytvoren˘ skôr na nepriamej
zodpovednosti v˘robcu, spoãívajúcej v
zaplatení príspevku, ktor˘ správna rada RF
následne prerozdeºuje. Preto povaÏujem za
potrebné prehodnotiÈ jeho opodstatnenosÈ a
uváÏiÈ jeho nahradenie nov˘m systémom.
K mechanizmu kontroly v rámci Recyklaãného
fondu moÏno uviesÈ, Ïe fond bol
zriaden˘ zákonom ako ne‰tátny fond s t˘m,
Ïe kontroln˘m orgánom je dozorná rada fondu.
V správnej aj dozornej rade sú ãlenovia,
ktor˘ch vymenúva priamo minister Ïivotného
prostredia, minister financií a minister
hospodárstva, ão tieÏ predstavuje v˘znamn˘
kontroln˘ prvok. Zákon dozornej rade ukladá
dozeraÈ na hospodárne a úãelné nakladanie
s prostriedkami Recyklaãného fondu, ako
aj predkladaÈ príslu‰n˘m ministrom správy o
ãinnosti dozornej rady, v˘sledkoch kontrol a
návrhy opatrení na odstránenie zisten˘ch nedostatkov.
48

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A
S R
li. Súãasne v‰ak pracujeme na novom zákone
o odpadoch, ktor˘ má ambíciu modern˘m
spôsobom rie‰iÈ celé odpadové hospodárstvo.
K jeho vypracovaniu chceme pristúpiÈ tak, Ïe
jeho základné smerovanie, ciele a podmienky
chceme vopred prediskutovaÈ s dotknut˘mi
subjektmi, aby potom k návrhu zákona
opäÈ nedo‰li tisíce pripomienok, ako sa to
stalo teraz. PretoÏe je síce fakt, Ïe zákon je dôleÏit˘,
ale na to, aby sme sa posunuli k európskej
‰piãke v odpadovom hospodárstve nestaãí
len maÈ dobr˘ zákon, ale najmä schopnosÈ
a ochota ãi uÏ priemyslu, drÏiteºov odpadov,
podnikateºov v odpadovom hospodárstve,
obcí ale aj ‰tátnych orgánov tento zákon dodrÏiavaÈ.
Druhou témou ná‰ho rozhovoru je téma
povodní. KaÏd˘ má právo, ak je povodÀami
ohrozen˘, na poskytnutie primeranej
pomoci, no viac ako priama pomoc je pravdepodobne
zvládnuÈ situáciu a byÈ pripraven˘
na moÏnosti ochrany a prevencie pred
povodÀami. Aké sú protipovodÀové opatrenia
zo strany MÎP
Povodne sú súãasÈou ná‰ho Ïivota. Je potrebné
si uvedomiÈ fakt, Ïe povodne boli nielen
v minulosti, ale Ïe sa vyskytujú aj v súãasnosti
a budeme im ãeliÈ aj v budúcnosti.
Preto tvrdenia o tom, Ïe sa dá povodniam zabrániÈ
sú nesprávne a nezodpovedné. PovodeÀ
je prejavom súhrnu viacer˘ch prírodn˘ch
podmienok ºudskou spoloãnosÈou neovplyvniteºn˘ch.
MÎP SR prostredníctvom svojich rezortn˘ch
organizácií venuje trvalú pozornosÈ
ochrane pred povodÀami. Osobitn˘ v˘znam
kladie na preventívne opatrenia, pretoÏe sa
opakovane potvrdzuje skutoãnosÈ, Ïe ‰kody
spôsobené povodÀami v˘razne prevy‰ujú v˘davky
na ich odstraÀovanie.
Systém ochrany pred povodÀami sa uplat-
Àuje uskutoãÀovaním preventívnych opatrení
v ãase mimo povodÀov˘ch situácií, v ãase
povodÀového nebezpeãenstva, poãas povodne
a po povodni.
Preventívne opatrenia na ochranu pred povodÀami
sú najmä:
– opatrenia, ktoré spomaºujú odtok vody z povodia
do vodn˘ch tokov, zvy‰ujú retenãnú
schopnosÈ povodia alebo podporujú prirodzenú
akumuláciu vody v lokalitách na to
vhodn˘ch a chránia územie pred zaplavením
povrchov˘m odtokom; t˘m je zloÏka
celkového odtoku odtekajúca z povodia po
povrchu terénu do vodn˘ch tokov alebo
in˘ch vodn˘ch útvarov, ako sú úpravy v lesoch,
úpravy na poºnohospodárskej pôde a
úpravy na urbanizovan˘ch územiach,
– opatrenia, ktoré zmen‰ujú maximálny prietok
povodne, ako je v˘stavba, údrÏba, oprava
a rekon‰trukcia vodn˘ch stavieb a poldrov,
– opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením
vodou z vodného toku, ako je úprava
vodn˘ch tokov, v˘stavba, údrÏba, oprava
a rekon‰trukcia ochrann˘ch hrádzí alebo
protipovodÀov˘ch línií pozdæÏ vodn˘ch
tokov,
– opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením
vnútorn˘mi vodami, ako je v˘stavba,
údrÏba, oprava a rekon‰trukcia zariadení
na preãerpávanie vnútorn˘ch vôd,
– opatrenia, ktoré zabezpeãujú prietokovú
kapacitu koryta vodného toku, ako je odstraÀovanie
nánosov z koryta vodného toku
a porastov na brehu vodného toku; breh je
postranné obmedzenie koryta vodného toku
od jeho dna po brehovú ãiaru,
– vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizácie
plánov manaÏmentu povodÀového
rizika vrátane predbeÏného hodnotenia povodÀového
rizika a vyhotovovania máp
povodÀového ohrozenia a máp povodÀového
rizika,
– vypracúvanie a aktualizácie povodÀov˘ch
plánov, vykonávanie predpovednej povod-
Àovej sluÏby, vykonávanie povodÀov˘ch
prehliadok a iné preventívne opatrenia na
zníÏenie povodÀového rizika.
V˘znamn˘m prvkom v prevencii pred
‰kodliv˘mi následkami povodní je systém
v˘strah pred moÏn˘mi povodÀami prostredníctvom
Slovenského hydrometeorologického
ústavu v Bratislave. V tomto smere má
osobitné postavenie PovodÀov˘ varovn˘ a
predpovedn˘ systém (POVAPSYS), vìaka
ktorému je spoloãnosÈ vopred informovaná o
povodÀovom nebezpeãenstve. Súãasné vedenie
MÎP SR rie‰i aj obnovu tohto systému
v súãinnosti s SHMÚ a SVP.
Vo vodnom hospodárstve je vybudované
mnoÏstvo vodn˘ch stavieb – úprav vodn˘ch
tokov, protipovodÀov˘ch ochrann˘ch hrádzí,
vodn˘ch nádrÏí, poldrov a pod. Existujúce objekty
v‰ak na svoju správnu funkciu vyÏadujú
potrebnú mieru opráv a udrÏiavacích prác.
Nepriaznivá ekonomická situácia má negatívny
dopad aj na stav t˘chto objektov a neumoÏ-
Àuje uskutoãÀovanie nov˘ch investiãn˘ch
protipovodÀov˘ch stavieb. Navy‰e, v predo-
‰lom období boli prijaté opatrenia, ktoré orientáciou
na úzku skupinu málo efektívnych
opatrení vyvolali nerovnováhu v systéme protipovodÀov˘ch
opatrení s negatívnym dopadom
na existujúce protipovodÀové stavby a
systém organizácie ochrany pred povodÀami.
Nové vedenie MÎP SR v‰ak tento nepriazniv˘
stav rie‰i.
Do akej miery sa pripisuje váÏnosÈ ohrozeniu
povodÀami, aká je spolupráca krajín
EÚ
V nedávnej minulosti men‰í v˘skyt povodní
spôsobil, Ïe spoloãnosti (nielen na Slovensku)
neprikladali povodÀovému nebezpeãenstvu
náleÏitú pozornosÈ. V˘strahy zo
strany odborníkov sa zºahãovali a podceÀovali.
Návrat povodní v ostatn˘ch rokoch nielen
na Slovensku, ale aj v okolit˘ch krajinách
vyvolal potrebu rie‰enia problematiky povodní
a ochrany proti ich následkom. PovodeÀ
na rieke Morave v roku 1997 si vyÏiadala
rozsiahlu rekon‰trukciu ochrannej hrádze
Moravy, ktorá pri historickej povodni v roku
2006 ochránila obce na slovenskom brehu
Moravy od Skalice aÏ po Zohor. Na rakúskej
strane do‰lo k zaplaveniu viacer˘ch miest a
obcí.
Nov˘ pohºad na ochranu pred povodÀami
v krajinách Európskej únie (i mimo nej) a váÏnosÈ
‰kodliv˘ch úãinkov povodní na ºudské
zdravie a Ïivot, Ïivotné prostredie, kultúrne
dediãstvo, hospodársku ãinnosÈ a na infra-
‰truktúru vyvolali dôsledky katastrofálnej povodne
z augusta 2002. Táto povodeÀ spôsobila
‰kody mimoriadneho rozsahu vo viacer˘ch
krajinách, najmä v Nemecku, Rakúsku,
âesku, Maìarsku a ìal‰ích krajinách. Problém
ochrany pred povodÀami sa rie‰il na
pôde Európskeho parlamentu a Rady, ktorej
v˘stupom bola Smernica 2007/60/ES o hodnotení
a manaÏmente povodÀov˘ch rizík.
Úlohy zo Smernice boli implementované do
na‰ej legislatívy (pôvodného zákona ã.
666/2004 Z. z.) vo forme nového zákona ã.
7/2010 Z. z. o ochrane pred povodÀami a
jeho vykonávacích predpisov.
Smernica zaväzuje ãlenské ‰táty k v˘mene
relevantn˘ch údajov pre manaÏment povodní.
Okrem koordinácie medzi ãlensk˘mi
‰tátmi sa na úãinnú prevenciu povodní a
zmierÀovanie následkov po povodniach zabezpeãuje
aj spolupráca s tretími krajinami.
Je to v súlade so smernicou 2000/60/ES a medzinárodn˘mi
zásadami v oblasti manaÏmentu
povodÀov˘ch rizík vypracovan˘ch najmä
v rámci dohovoru Organizácie Spojen˘ch národov
o ochrane a vyuÏití cezhraniãn˘ch vodn˘ch
tokov a medzinárodn˘ch jazier, ktor˘
Rada schválila rozhodnutím 95/308/ES, a v
súlade s nadväzujúcimi dohodami o jeho
uplatÀovaní.
Konkrétne projekty spolupráce sú najintenzívnej‰ie
s okolit˘mi ‰tátmi a ich v˘sledky sú
po posúdení v odborn˘ch pracovn˘ch skupinách
prijímané v Komisiách hraniãn˘ch vôd
na úrovni splnomocnencov vlád s následn˘m
uplatÀovaním záverov v správcovstve hraniãn˘ch
vodn˘ch tokov.
49

N Á R O D N Á R A D A S R
V˘bor Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a Ïivotné prostredie, ktorého predsedom je
poslanec hnutia Obyãajní ºudia a nezávislé osobnosti MikulበHUBA, je gestorom legislatívnych
rie‰ení aj oblasti Ïivotného prostredia. Hoci príprava nového zákona o odpadoch, rozhodujúceho
zákona v oblasti odpadového hospodárstva v SR, stále e‰te nevstupuje do závereãnej fázy, oslovili
sme predsedu v˘boru práve k tejto problematike. Ide o oblasÈ, ktorá bohuÏiaº doposiaº nena‰la
efektívne rie‰enia tak, aby sa úroveÀ aspoÀ pribliÏovala k európskym normám ãi uÏ v nakladaní
alebo v zhodnocovaní odpadov a obalov. Rozhovor pripravila Marta Toma‰oviãová.
Nov˘ zákon o odpadoch
V súãasnosti platn˘ zákon o odpadoch ã.
223/2001 Z. z., platí od 1. júla 2001 a doteraz
bol uÏ 24 krát novelizovan˘. PrijaÈ
nov˘ zákon, ktor˘ by spæÀal poÏiadavky odbornej,
ako aj laickej verejnosti sa nepodarilo
ani predchádzajúcej vládnej garnitúre.
Ide o v˘zvu, pretoÏe lehota na transpozíciu
rámcovej smernice o odpadoch nám
uplynula. Viacerí ãlenovia v˘boru poznajú
koncepciu návrhu zákona o odpadoch z
dielne ministerstva. âo by podºa vá‰ho názoru
mala koncepcia rozhodne obsahovaÈ
Koncepcia si kladie za cieº spojiÈ tri súvisiace
zákony, a to zákon o odpadoch, zákon
o obaloch a zákon o poplatkoch za uloÏenie
odpadov. âi je tento prístup, teda vytvorenie
jedného veºkého zákona (návrh presahuje v˘razne
100 strán) správny, ukáÏe ãas. âo sa
t˘ka obsahu, urãite by mal návrh obsahovaÈ:
• Zv˘‰enie poplatkov za ukladanie komunálnych
odpadov na skládky odpadov. Zv˘-
‰ené v˘nosy ãiastoãne nadviazaÈ na rozvoj
separovaného zberu biologicky rozloÏiteºn˘ch
odpadov a ich zhodnocovanie.
• Zavedenie poplatkov za spaºovanie odpadov
v spaºovniach odpadov. Zv˘‰ené v˘nosy
ãiastoãne nadviazaÈ na rozvoj separovaného
zberu biologicky rozloÏiteºn˘ch odpadov
a ich zhodnocovanie.
• Ustanovenie zákazu pre Recyklaãn˘ fond
prispievaÈ obligatórnym príspevkom na
energetické zhodnocovanie odpadov.
• Zavedenie povinnosti pre v˘robcov a dovozcov
v˘robkov a materiálov zabezpeãiÈ
financovanie separovaného zberu v obciach
a recyklácie 100 % odpadov z v˘robkov
a materiálov, ktoré uviedli na trh.
• Ustanovenie zákazu pre Recyklaãn˘ fond
podporovaÈ v˘stavbu zariadení na zhodnocovanie
odpadov.
• Zavedenie úãinného a prehºadného systému
kontroly vyuÏívania finanãn˘ch prostriedkov
Recyklaãn˘m fondom.
• Ustanovenie povinnosti zaviesÈ separovan˘
zber biologicky rozloÏiteºn˘ch komunálnych
odpadov v obciach.
• Ustanovenie legislatívnych ‰tandardov separovaného
zberu odpadov (vrátane biologicky
rozloÏiteºn˘ch komunálnych odpadov).
• Zabezpeãenie prednostného vyuÏívania domácich
zdrojov vyseparovan˘ch zloÏiek
odpadov pri recyklácii.
• Vydanie vyhlá‰ky o nakladaní s biologick˘mi
odpadmi, ktorá stanoví minimálne
technické poÏiadavky na vybavenie a prevádzku
zariadení na zhodnocovanie biologick˘ch
odpadov; vydanie zoznamu vhodn˘ch
bioodpadov pre jednotlivé technológie
a poÏiadavky na ich kvalitu; stanovenie
podmienok zriaìovania a prevádzkovania
zariadení na zhodnocovanie BRO; stanovenie
kvalitatívnych poÏiadaviek na komposty
rôznych tried a vymedzenie ich spôsobov
vyuÏitia a pod.
• Ustanovenie zákazu dávania rozdrveného
BRO do verejnej kanalizácie s cieºom zabrániÈ
zvy‰ovaniu mnoÏstva kanalizaãn˘ch
spla‰kov a kalov na âOV.
• Zavedenie povinného zálohovania vybran˘ch
druhov obalov (jednorazové PET fºa-
‰e, hliníkové plechovky, ...) do praxe.
• Vyjasnenie pravidiel vydávania súhlasu na
spaºovanie horºav˘ch látok, tak, aby bolo
jasné, Ïe vydanie súhlasu na spaºovanie
horºav˘ch látok podºa zákona o ochrane
pred poÏiarmi je moÏné aÏ po splnení zákonn˘ch
povinností v zmysle zákona o odpadoch.
• Ustanovenie, Ïe za zariadenia na energetické
vyuÏívanie odpadov je moÏné povaÏovaÈ
iba tie, ktoré spaºujú certifikované palivá
vyrobené z odpadu.
• Vydanie legislatívneho ustanovenia MÎP
SR, ktoré stanoví kritériá stabilizovan˘ch
50

N Á R O D N Á R A D A S R
biologicky rozloÏiteºn˘ch odpadov a ich
ukladanie na skládky odpadov, vrátane metódy
na urãovanie biologickej stability.
• Prehodnotenie systému evidencie vznikajúcich
odpadov na Slovensku a vypracovanie
nového, v˘povednej‰ieho a zrozumiteºnej‰ieho
systému.
Podºa smernice EÚ o odpadoch finanãná
podpora na prevádzku separovaného zberu
má pochádzaÈ od v˘robcov a dovozcov,
v duchu princípu „zneãisÈovateº platí“. Legislatíva
by mala byÈ nastavená tak, Ïe
v‰etci úãastníci odpadového reÈazca budú
maÈ jasne nastavené legislatívne práva a
povinnosti, zníÏi sa administratívna nároãnosÈ
vykazovania zberu, zhodnotenia
a recyklácie pre miestne samosprávy a
zlep‰í sa postavenie obce v tomto reÈazci.
PovaÏujete tak˘to postup za prínos v tejto
oblasti
Ak sa tento prístup dôsledne vyuÏije a systém
bude nastaven˘ tak, aby nemohli v˘robcovia
a dovozcovia túto svoju povinnosÈ ºahko
a beztrestne obchádzaÈ, tak bude urãite prínosom.
Treba daÈ pozor aj na to, aby nebol financovan˘
separovan˘ zber odpadov len k˘m
sa nenaplnia povinné limity v˘robcov a dovozcov,
ale aby bol dofinancovan˘ zber v‰etk˘ch
druhov vyseparovaného odpadu.
Od 1. januára 2010 bola zákonom urãená
povinnosÈ separovaného zberu odpadov.
Rôznorodé napæÀanie zákona je vo veºkomestách,
aj v samotnej Bratislave, v mestách
i obciach. Materiálové a finanãné toky
separovaného zberu miest a obcí nie sú
vyrovnané, pre samosprávu predstavujú
záÈaÏ a konãia na skládkach, ãím sa separovan˘
zber predraÏuje, tvrdia predstavitelia
ZMOS. Ako hodnotíte úroveÀ environmentálneho
povedomia na Slovensku a
ako ho zv˘‰iÈ, najmä ak v oblasti nakladania
s odpadmi treba konaÈ tak, aby sme menej
skladovali a viac zhodnocovali
Na to, aby efektívne fungovalo odpadové
hospodárstvo v obciach je nevyhnutné splniÈ
tri základné predpoklady: 1. ZaviesÈ pre pôvodcov
odpadu dostatoãne komfortn˘ systém
zberu odpadov, 2. Systematicky a opakovane
informovaÈ a vzdelávaÈ pôvodcov o zavedenom
systéme, 3. KontrolovaÈ dodrÏiavanie
zavedeného systému. Ak ktorúkoºvek ãasÈ
vynecháme, tak to fungovaÈ nebude. Dnes
nám absentujú v‰etky tieto ãasti. Samozrejme
existujú v˘nimky a práve obce, ktoré si toto
uvedomujú a tieto predpoklady napæÀajú, dosahujú
v odpadovom hospodárstve najlep‰ie
v˘sledky. Politika EÚ je jasná – treba viacej
recyklovaÈ a menej skládkovaÈ. To sa nedá dosiahnuÈ
v prípade, Ïe bude separácia odpadu
drah‰ia ako uloÏenie odpadu na skládku odpadov.
Preto je nevyhnutné zv˘‰iÈ skládkovací
poplatok a dofinancovaÈ pre obce separovan˘
zber odpadov. ZdôrazÀujem, Ïe samotné
dofinancovanie nevyrie‰i problém separovaného
odpadu. UÏ v súãasnosti je pri dobre
nastavenom systéme separovan˘ zber viacer˘ch
zloÏiek odpadu v obciach finanãne v˘hodnej‰í
ako ukladanie na skládky odpadov.
Napriek tomu sa ãasto obce nesnaÏia separovaÈ
ani tieto zloÏky, mnohé majú len formálne
a nefunkãné systémy separovaného zberu
odpadov, dokonca niektoré ani nedodrÏiavajú
literu zákona. Pritom ZMOS ani ‰tát ich nevedia
donútiÈ zákon dodrÏiavaÈ.
Nárast produkcie odpadov za ostatn˘ch
25 rokov je viac ako 50 % a na skládkach
konãí 70 – 90 % t˘chto odpadov. Odpadová
politika na Slovensku zatiaº nie je orientovaná
k cieºu zru‰iÈ skládkovanie odpadov,
teda potenciálni investori majú právo na
budovanie skládok, aj keì niekedy vznikajú
negatívne reakcie verejnosti a samosprávy
(Pezinok). Ako by sa mala táto oblasÈ
vyvíjaÈ
Je potrebné sa zaãaÈ viac sústreìovaÈ nielen
na separáciu a recykláciu odpadu, ale aj
na opätovné pouÏívanie a predchádzanie vzniku
a ‰kodlivosti odpadu. Keì sa tieto oblasti
odpadového hospodárstva dostatoãne rozvinú,
zaãne mnoÏstvo skládkovaného odpadu
klesaÈ. Na toto sa dá pouÏiÈ viacero nástrojov.
Jeden jednoduch˘ a efektívny obsahuje aj
návrh zákona o odpadoch, a to je zv˘‰enie
skládkovacieho poplatku.
Nakladanie s odpadom v SR je zaloÏené na
dominantnom postavení skládkovania. Je
nevyhnutné podniknúÈ ão najskôr opatrenia
na zníÏenie miery skládkovania (optimálne
na 40 %) a zv˘‰iÈ mieru zhodnocovania.
Do roku 2020 má SR povinnosÈ prijaÈ
také opatrenia, ktoré povedú k zv˘‰eniu
opätovného pouÏitia materiálu, ako aj
k zv˘‰eniu recyklácie odpadu z domácností
v komoditách papier, kov, plast a sklo.
Dnes uÏ existuje mnoÏstvo prípadov˘ch
‰túdií, ktoré poukazujú na to, Ïe pri zavedení
dostatoãne komfortn˘ch systémov separovaného
zberu odpadu pri zdroji jeho vzniku
a dlhodob˘m vzdelávaním pôvodcov odpadov
sú v‰etky ciele stanovené smernicami EÚ
dosiahnuteºné. Tu nejde len o to, aby sme
menej skládkovali. Ak zv˘‰ime podiel recyklácie
odpadov, tak vytvoríme v porovnaní so
skládkovaním odpadov aj viac pracovn˘ch
miest. ZníÏi sa t˘m aj spotreba primárnych surovín
a spotreba energie na v˘robu nov˘ch
materiálov a v˘robkov.
Smernica stanovuje do decembra 2013 povinnosÈ
vypracovaÈ plán prevencie vzniku
odpadu. Mal by byÈ vypracovan˘ len na celo‰tátnej
úrovni alebo by sa táto povinnosÈ
mala presunúÈ aj na niωie úrovne
Ak má byÈ Program prevencie vzniku odpadov
nielen formálnym dokumentom, ale
má aj reálne pomôcÈ predchádzaÈ vzniku a
‰kodlivosti odpadu, bude nevyhnutné, aby
boli vypracované aj realizaãné plány pre niÏ-
‰ie úrovne. ManaÏérom odpadového hospodárstva
pre komunálne odpady sú obce, ktoré
sú ãasto odborne poddimenzované, a preto
je nevyhnutné, aby im ‰tát pomohol pochopiÈ,
ão vlastne majú robiÈ.
Opatrenia majú predchádzaÈ vzniku odpadu,
treba zaviesÈ prístup, ktor˘ zohºadní
cel˘ Ïivotn˘ cyklus v˘robkov a materiálov,
a nie len odpadovú fázu, aby sa sústredila
pozornosÈ na zníÏenie vplyvov vzniku odpadu
a nakladania s ním na Ïivotné prostredie,
ãím sa zv˘‰i hospodárska hodnota
odpadu, hovorí nová smernica EÚ z roku
2008. Zhodnocovanie odpadu a pouÏívanie
zhodnoten˘ch materiálov by sa malo podporovaÈ
s cieºom ‰etriÈ prírodné zdroje.
Budete podporovaÈ v návrhu zákona o odpadoch
tieto kritériá
Celá smernica vychádza z princípu odpadovej
hierarchie, teda a) predchádzanie vzniku
odpadov; b) príprava na opätovné pouÏitie;
c) recyklácia; d) iné zhodnocovanie, napr.
energetické zhodnocovanie; a e) zne‰kodÀovanie.
Táto celosvetovo pouÏívaná odpadová
hierarchia zohºadÀuje nielen environmentálne,
ale aj ekonomické faktory. A je len dobre,
ak ju slovenská legislatíva a hlavne realita
bude reflektovaÈ. TakÏe takéto znenie zákona
urãite podporím.
Separácia, nakladanie, zhodnocovanie a
vyuÏitie odpadov na Slovensku súvisí aj s
existenciou Recyklaãného fondu, ktor˘ je
síce iba doplnkov˘m financovaním zhodnocovania
odpadov, ale vyvoláva aj rôzne
pnutia, ãi uÏ zo strany v˘robcov, dovozcov
alebo samospráv. Ak˘ je vበpohºad na
funkãnosÈ takto nastaveného, aj keì osamelého
systému
Je jasné, Ïe Recyklaãn˘ fond v súãasnej podobe
nemôÏe fungovaÈ naìalej. ZároveÀ má
Recyklaãn˘ fond aj také funkcie, ktoré momentálne
na odpadovom trhu nemá nikto in˘.
NezáleÏí preto ani tak na tom, ãi bude Recyklaãn˘
fond zreformovan˘ alebo úplne zru‰en˘,
ale aby nezanikli tieto dôleÏité funkcie,
ktoré teraz má.
Podºa posledného hodnotenia OECD Slovensko
stabilizovalo, resp. zníÏilo mnoÏstvo
emisií aj napriek silnému hospodárskemu
rastu, ale mali by sme viac prepojiÈ
politiky zamerané na zmenu klímy, energetiku
a dopravu, ãi posilniÈ podporu environmentálnych
inovácií. Aj toto vypl˘va
z hodnotenia environmentálnej v˘konnosti
Slovenska v oblastiach, kde dochádza k
vzájomnej interakcii a prepojeniu Ïivotného
prostredia s ostatn˘mi sférami, najmä
ekonomickou a sociálnou. Podºa vá‰ho hodnotenia
je Slovensko pripravené prijaÈ odporúãania
na úpravu – reformu daní tak,
aby prispievali k napæÀaniu cieºov v ochrane
Ïivotného prostredia na‰ej krajiny
Je to jedna z kºúãov˘ch otázok, na ktorú ani
Programové vyhlásenie vlády nedáva jednoznaãnú
odpoveì. Na jednej strane sºubuje
podporu zelenej ekonomiky, na druhej strane
odmieta zvy‰ovaÈ spotrebné dane a uplatÀovaÈ
niektoré ìal‰ie nástroje, ktoré zelenú ekonomiku
charakterizujú. Preto som skôr skeptick˘,
aj keì tlak ãasu, krízy, Bruselu a in˘ch
„okolností“ môÏe postoj vlády zmeniÈ. Zelenú
daÀovú reformu povaÏujem za veºmi dôleÏitú
a Ïiaducu operáciu, ktorá sa v‰ak nedá
robiÈ len na úrovni jedného ‰tátu. Mali by sme
sa v‰ak na Àu pripraviÈ a programovo k nej
smerovaÈ, lebo skôr ãi neskôr k nej budeme
musieÈ prikroãiÈ. Vami spomínaná medzisektorová
interakcia je alfou a omegou smerovania
k udrÏateºnej‰ej budúcnosti. Urãit˘ pokus
o prekonanie r˘dzo rezortistického prístupu
sa ãrtá aj vo vládnom programe, ale bude to
chcieÈ prekonaÈ mentalitu industriálnej éry, a
nie som si ist˘, ãi nová vláda má na túto paradigmatickú
zmenu predpoklady a vôºu.
51

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A
S R
Spolupráca v oblasti
odpadového hospodárstva
priná‰a efekt v celej EÚ
Vo vyspel˘ch krajinách Európskej únie sa kladie dôraz práve na udrÏanie, zvy‰ovanie
a ochranu Ïivotného prostredia, ako aj na rie‰enie problémov v odpadovom hospodárstve.
Rovnak˘ záujem je aj zo strany ná‰ho Ministerstva Ïivotného prostredia SR.
Jeho generálny riaditeº Sekcie environmentálneho hodnotenia a riadenia Vladimír BLAÎÍâEK
poskytuje informácie v rozhovore redaktorke Anne Komovej.
Ako ste spokojn˘ so zmenami v legislatíve,
ktoré mali priniesÈ obmedzenie mnoÏstva
skládok a odpadov a zvy‰ovanie trieden˘ch
odpadov, je to v poriadku a znamená to lep-
‰í v˘voj v odpadovom hospodárstve
Proces prípravy nového zákona o odpadoch
je veºmi komplikovan˘ aj vzhºadom na to, Ïe sa
t˘ka v‰etk˘ch obãanov, podnikateºsk˘ch subjektov
ãi orgánov samosprávy. Veºmi dôleÏité bude
nájsÈ konsenzus medzi povinnosÈami a záväzkami
Slovenskej republiky voãi legislatíve Európskej
únie a vnútorn˘m trhom v oblasti odpadového
hospodárstva. Odklonenie toku odpadov
od koneãného zne‰kodnenia skládkovaním k
racionálnemu a efektívnemu vyuÏívaniu odpadov
je zakotvené aj v jednotliv˘ch ustanoveniach
pripravovaného zákona o odpadoch a ja
dúfam, Ïe nová legislatíva prinesie aj nové podnikateºské
zámery na efektívne vyuÏívanie energetického
obsahu v odpadoch.
Aké konkrétne opatrenia z Programu odpadového
hospodárstva SR na roky 2011 – 2015
by mali zvy‰ovaÈ záujem o separovan˘ zber
Veºmi struãne, zo sto opatrení na realizáciu
POH je to hlavne podpora projektov zameran˘ch
na zavedenie a zefektívnenie separovaného zberu
z diverzifikovan˘ch zdrojov. Pripravíme návrh
systému financovania separovaného zberu
zloÏiek komunálneho odpadu. V súlade so Stratégiou
zniÏovania ukladania biologicky rozloÏiteºn˘ch
komunálnych odpadov zavedieme úãinn˘
separovan˘ zber biologicky rozloÏiteºného
odpadu z verejnej zelene. Podporíme komunitné
kompostovanie a hlavne sa pokúsime zaviesÈ
úãinnej‰í systém evidencie a kontroly nakladania
s vyseparovan˘mi zloÏkami.
Ako sa na Slovensku napæÀa prioritn˘ cieº
Smernice EÚ o dopadoch ‰etriÈ primárne surovinové
zdroje
Hierarchia odpadového hospodárstva premietnutá
aj do pripravovanej legislatívy SR je
postavená na predchádzaní vzniku odpadu a aÏ
následne na opätovné pouÏitie, recykláciu, energetické
zhodnocovanie. Na Slovensku aj za pomoci
recyklaãného fondu a prostriedkov z Operaãného
programu ÎP je vybudovan˘ Ïivotaschopn˘
recyklaãn˘ priemysel, dôleÏité bude zabezpeãiÈ
zber a jeho dopravu do t˘chto zariadení.
Zne‰kodÀovanie komunálneho odpadu patrí
mestám a obciam, ak˘ je stav na Slovensku,
e‰te stále poãuÈ o problémoch v jednotliv˘ch
obciach
Zne‰kodÀovanie komunálneho odpadu je na
Slovensku stále v prevaÏnej miere zaloÏené na
jeho skládkovaní. Existujú len dve funkãné spa-
ºovne komunálneho odpadu v Bratislave a Ko-
‰iciach. Prostriedky z Envirofondu, ako doplnkového
zdroja financovania pre samosprávy
by mali na‰tartovaÈ jednoduché a úãinné zbery
vyseparovan˘ch zloÏiek a v spolupráci s existujúcimi
kolektívnymi systémami zabezpeãiÈ aj financovanie.
Nie je totiÏ správne, aby obãan za
odpad platil dva razy, najprv v recyklaãnom
poplatku a následne aj vo forme miestneho poplatku
obci.
Ako pomáha ãerpanie prostriedkov zo zdrojov
EÚ práve odpadovému hospodárstvu,
zaznamenali ste spokojnosÈ alebo nedostatok
Veºmi zaujímavá téma. Spracúvame anal˘zu
spolu s vyhodnotením záväzkov SR vypl˘vajúcich
z ãlenstva v Únii a napriek masívnej finanãnej
podpore hlavne investiãn˘ch projektov, pri
vyhodnocovaní Programu OH za roky 2006 –
2010 sme skon‰tatovali, Ïe väã‰ina cieºov nebola
splnená – napríklad uÏ spomenuté odklonenie
prúdu odpadov od skládkovania. Na druhej
strane sme splnili za roky 2010 aj 2011 záväzok
vyzbieraÈ roãne minimálne 4 kg elektroodpadov
z domácností na obyvateºa.
Pomáhajú pri odpadovom hospodárstve aj
investori
Urãite áno, je to podnikateºská ãinnosÈ ako
akákoºvek iná, potrebujú v‰ak tieÏ maÈ istoty v
smerovaní odpadového hospodárstva, ktoré im
zase my musíme garantovaÈ v progresívnej legislatíve.
Prednedávnom, keì sme pripravovali rozhovor
pre Parlamentn˘ kuriér, ste sa vyznali z
radosti z nového progresívneho informaãného
systému v odpadovom hospodárstve, stále
priná‰a spokojnosÈ, funguje to na Slovensku
Musím vás poopraviÈ, málo flexibiln˘ informaãn˘
systém z hºadiska odpadového hospodárstva
je asi najväã‰ím problémom. Som v‰ak
rád, Ïe súãasné vedenie ministerstva si uvedomuje
tento nedostatok a snaÏí sa aj v tejto oblasti
‰tandardizovaÈ rezort Ïivotného prostredia.
Ale späÈ k otázke. Vyslovil som radosÈ z nového
projektu, ku ktorému sa hlásime, je to
Trash Out, ãiÏe nahlasovanie ãiernych skládok
prostredníctvom mobiln˘ch telefónov. Na verejne
prístupnom serveri sa v súãasnosti nachádza
cca 850 identifikovan˘ch ãiernych skládok odpadov
a cel˘ systém má cca 5 000 uÏívateºov,
ão je za necel˘ polrok prevádzky superãíslo. Práve
nad‰enci zastúpení Jozefom Vodiãkom dolaìujú
jeho aplikaãné moÏnosti v spolupráci so
Slovenskou agentúrou Ïivotného prostredia v
Banskej Bystrici.
Ako ste spokojn˘ s aktívnou spoluprácou
jednotliv˘ch odborov MÎP SR pri plnení
úlohy ochrany Ïivotného prostredia nielen
na Slovensku, ale aj s dosahom na celú EÚ
Ako som uÏ uviedol, v rezorte boli nastavené
nové ‰tandardizované mechanizmy a postupy
a jedn˘m z nich okrem novej organizaãnej
‰truktúry je aj zavedenie porád vedenia, na ktor˘ch
sa veºmi efektívne a hlavne r˘chlo identifikujú
problémy a následne hºadajú rie‰enia v
rámci celého ministerstva nielen úzko prostredníctvom
sekcií alebo odborov.
52

Î I V O T N É P R O S T R E D I E
„Poskytovanie sluÏieb v odpadovom hospodárstve na úrovni samospráv je
na Slovensku zatiaº orientované na jednotlivé izolované zariadenia,
nie na komplexn˘ servis a vykazuje nedostatoãn˘ dôraz na logistiku
s nelogick˘mi zvozn˘mi oblasÈami a orientáciou na skládkovanie. Je veºkou v˘zvou pre profesionálne
spoloãnosti zmeniÈ tento stav. Slovenské legislatívne prostredie zatiaº nepozná pojem integrovaného systému
nakladania s odpadom, ale KOSIT a. s., víziu svojej rozvojovej stratégie sústredil v jeho princípoch,“
povedal Alberto GEROTTO, predseda predstavenstva spoloãnosti KOSIT a. s.
K v‰eobecn˘m trendom patrí
integrovan˘ systém
nakladania s odpadom
Ako by ste charakterizovali filozofiu komplexného
manaÏmentu na zhodnocovanie a
zne‰kodÀovanie odpadu v regionálnej miere
pri vyuÏití procesov re‰pektujúcich hierarchiu
odpadového hospodárstva, berúc do
úvahy citlivé nastavenie ekonomick˘ch parametrov
systému
SpoloãnosÈ, ktorú prevádzkujeme, sa snaÏí o
poskytnutie komplexnej sluÏby v odpadovom
hospodárstve vo vzÈahu k samospráve mesta
Ko‰ice, okolit˘m obciam a podnikateºsk˘m
subjektom tak, aby pokr˘vala v‰etky hlavné
aspekty potrieb svojich klientov. Pri tvorbe
svojej rozvojovej vízie sa sústreìuje na technologick˘
rozvoj sofistikovan˘ch zariadení, modernú
logistiku, materiálové a energetické úspory
a vytváranie efektívneho integrovaného systému
umoÏÀujúceho aktívne riadenie tokov odpadov
hierarchick˘m radením zariadení na nakladanie
s odpadom. Táto filozofia dáva základ
vzniku komplexného manaÏmentu na zhodnocovanie
a zne‰kodÀovanie odpadu v regionálnej
miere pri vyuÏití procesov re‰pektujúcich
hierarchiu odpadového hospodárstva a zároveÀ
citlivé nastavenie ekonomick˘ch parametrov
systému. Orientácia vízie smeruje k spracovateºskému
komplexu vyuÏívajúcemu odpad
hlavne ako zdroj materiálu a energie s vyrovnan˘m
a dlhodobo udrÏateºn˘m teritoriálnym
pokrytím, ktoré zaruãuje stabilné ekonomické
prostredie pre zákazníkov s dlhodobou
perspektívou.
Va‰a rozvojová vízia podniku vychádza zo
Smernice Rady 1999/31/ES o skládkach odpadu
a postupne predpokladá obmedzovanie
skládkovania materiálovo vyuÏiteºného odpadu
a zo Smernice 98/2008/ES o odpadoch,
ktorá pomerne radikálne nastavuje podmienky
pre nakladanie s odpadom v krajinách
EÚ. âo je jej ìal‰ím obsahom
Okrem hierarchie nakladania s odpadom,
riadenia tokov odpadov a vysok˘ch záväzn˘ch
cieºov na recykláciu odpadu z domácností obsahuje
aj rie‰enie dilemy zaradenia spaºovní
medzi zariadenia na zhodnotenie odpadu. Stanovuje
podmienky energetick˘ch ‰tandardov, za
ktor˘ch je moÏné spaºovÀu prevádzkovaÈ ako
zariadenie na energetické zhodnotenie odpadu.
Ako bude vyzeraÈ integrovan˘ systém nakladania
s odpadom spoloãnosti KOSIT a. s., a
ão by mal priniesÈ do budúcnosti z perspektívy
ochrany Ïivotného prostredia
Integrovan˘ systém nakladania s odpadom
spoloãnosti KOSIT a. s., by mal s vyuÏitím
operatívnej logistiky s modernou zvozovou
technikou spravovaÈ zberné zariadenia urbanizovan˘ch
sídel, ktoré umoÏÀujú predtriedenie
a selekciu odpadu na báze prvotn˘ch pôvodcov
a jeho efektívny transport k zariadeniam na
primárnu úpravu (triedenie, drvenie, lisovanie
atì.). V následnom procese by sa mal tok odpadov
deliÈ podºa nastavenej hierarchie a zvolen˘ch
kritérií na materiálovú a energetickú
vetvu a mal by byÈ spracovávan˘ v adresn˘ch
ãinnostiach smerujúcich ku konkrétnemu zariadeniu
(granulovanie, peletizovanie, príprava
alternatívneho paliva atì.). Z kaÏdého takto
riadeného toku sa budú postupne oddeºovaÈ neformálne
men‰ie prúdy odpadov na ìal‰ie ‰pecifické
spracovanie alebo zne‰kodnenie podºa
stupÀa rozvoja pripravenosti jednotliv˘ch budovan˘ch
v˘robn˘ch technologick˘ch jednotiek
(obaly, predbeÏne nevytriedené nebezpeãné odpady,
elektronika, inertné odpady, kompostovateºné
odpady... atì.).
Nespracovateºná vytriedená ãasÈ z materiálového
toku s energetick˘m potenciálom bude
ústiÈ v energetickej vetve smerujúcej do spaºovne-termovalorizátora
alebo do in˘ch energetick˘ch
prevádzok na spoluspaºovanie. Energetick˘
potenciál odpadu vo forme pary, teplej
vody a elektriny bude prostredníctvom sofistikovaného
technologického zázemia dodávan˘
do verejnej siete. Na‰a spoloãnosÈ práve v tomto
ãase investuje 27 mil. eur do spaºovne odpadov,
aby ju zmenila na modernú prevádzku
energetického zhodnocovania, spæÀajúcu kritéria
BAT a Batech.
Následne bude budovan˘ systém transformácie
‰kvary na inertn˘ prekr˘vkov˘ materiál pre
skládky, prípadne podloÏia a stavebn˘ materiál
mimo reÏimu odpadu v úpravárenskej linke.
Popolãek bude stabilizovan˘ a vyvezen˘ na
skládku. Nevyhnutnou súãasÈou integrovaného
systému spoloãnosti KOSIT a. s., je aj skládka
odpadov na Sirníku, ktorá bude na rozdiel od súãasnosti
v budúcnosti slúÏiÈ uÏ len na skládkovanie
nevyuÏiteºn˘ch zvy‰kov po procese materiálového
a energetického zhodnotenia odpadu.
Integrovan˘ systém nakladania s odpadom
rie‰i hierarchiu nakladania s odpadom, chráni
ovzdu‰ie a ostatné zloÏky Ïivotného prostredia
práve zniÏovaním skládok a ich rekultiváciou
ãi samotn˘m materiálov˘m a energetick˘m
zhodnocovaním odpadu.
SpoloãnosÈ KOSIT patrí medzi päÈ najv˘znamnej‰ích
spoloãností na Slovensku,
ktoré sa zaoberajú odpadov˘m hospodárstvom.
Je jednou z dvoch spoloãností,
ktoré vlastnia spaºovÀu odpadov. V súãasnosti
poskytuje KOSIT sluÏby pre pribliÏne
260 000 obyvateºov v˘chodného
Slovenska a zhruba 500 podnikateºsk˘ch
subjektov. Roãne nakladá s vy‰e 80 000
tonami odpadu. SpoloãnosÈ zamestnáva
viac ako 400 pracovníkov. KOSIT a. s.,
uÏ niekoºko rokov pouÏíva pri riadení
svojich procesov systém riadenia kvality
a získala certifikáty riadenia kvality
ISO 9001 a 14001.
53

Î I V O T N É P R O S T R E D I E
V priebehu leta sme zaznamenali dynamick˘ v˘voj v oblasti odpadovej legislatívy. Po dlh˘ch mesiacoch príprav,
po rôznych diskusiách a nespoãetnom mnoÏstve oficiálnych i neoficiálnych verzií bol publikovan˘ návrh zákona
o odpadoch. Návrh, na ktor˘ boli kladené veºké nároky. Návrh, ktor˘ mal komplexne reformovaÈ pohºad
na odpad na Slovensku a vyrie‰iÈ pálãivé problémy spôsobené zlou, nedostatoãnou alebo absentujúcou
transpozíciou európskych smerníc. PredloÏen˘ návrh zákona v‰ak nesplnil tieto oãakávania.
V˘robcovia a dovozcovia
k zákonu o odpadoch
Medzirezortné pripomienkové konanie vyvrcholilo
stiahnutím návrhu z legislatívneho procesu. Situáciu
vyvolanú konaniami Európskej komisie a hroziacou
pokutou musí ministerstvo zachraÀovaÈ predloÏením
„technickej“ novely súãasného zákona.
Technická novela zákona v‰ak nie je dlhodob˘m
rie‰ením, a preto ju treba braÈ len ako doãasnú, ãím
sa získa ãas na prípravu modernej odpadovej legislatívy.
Medzirezortné pripomienkové konanie k
stiahnutému návrhu zákona je moÏné braÈ ako zaãiatok
komplexnej odbornej diskusie, na konci
ktorej by mal byÈ návrh modernej odpadovej legislatívy.
Prv˘m krokom diskusie musí byÈ reflexia
existujúceho návrhu
V auguste predloÏilo Ministerstvo Ïivotného
prostredia Slovenskej republiky do medzirezortného
pripomienkového konania návrh zákona o odpadoch.
PredloÏen˘ návrh vyvolal búrlivé reakcie
v odborn˘ch kruhoch. Na autorov sa vzniesla obrovská
vlna kritiky zosobnená v 2 850 pripomienkach,
z toho viac ako 1 800 zásadn˘ch.
Citlivé body návrhu zákona o odpadoch
1. Návrh zákona pripraven˘ bez odbornej diskusie
Najzásadnej‰ou príãinou vlny kritiky a mnoÏstva
pripomienok k návrhu zákona o odpadoch je,
Ïe pri príprave materiálu ch˘bala funkãná odborná
diskusia. Na ministerstve Ïivotného prostredia
boli vytvorené pracovné skupiny, ktoré mali slú-
ÏiÈ ako platforma pre odbornú diskusiu a na prerokovanie
kºúãov˘ch otázok, ale fakticky neboli
vôbec funkãné. Boli zvolané len raz, prostredníctvom
malého oznamu na internetov˘ch stránkach
ministerstva.
2. Jeden zákon
Základné rozhodnutie zjednotiÈ legislatívu, ktorá
je upravená v takmer 50 legislatívnych dokumentoch
Európskeho parlamentu, Rady a Komisie
(v 14 smerniciach, 16 nariadeniach a 19 rozhodnutiach)
poznaãilo cel˘ proces prípravy návrhu zákona.
Snaha vãleniÈ v‰etko do jedného zákona
viedla k vytvoreniu rozsiahleho a neprehºadného
materiálu.
PredloÏen˘ návrh zákona o odpadoch mal 133
strán, a to ‰lo len o základn˘ materiál, ktor˘ si vy-
Ïadoval niekoºko rozsiahlych vykonávacích predpisov.
OrientovaÈ sa v predloÏenom materiáli bolo
pre beÏného obãana, podnikateºa alebo starostu takmer
nemoÏné.
3. Roz‰írená zodpovednosÈ v˘robcov a dovozcov
Autori sa v návrhu zákona snaÏili implementovaÈ
princíp roz‰írenej zodpovednosti v˘robcov vypl˘vajúci
z Rámcovej smernice o odpadoch. Ich
návrh uplatnenia tohto princípu v praxi mal v‰ak
len tento názov a poslúÏil ako dôvod na zavedenie
rozsiahlej cenovej regulácie celého odvetvia odpadového
hospodárstva. V praxi by tento návrh nemal
s roz‰írenou zodpovednosÈou v˘robcov a dovozcov
niã spoloãné. Znamenal by zavedenie ekologick˘ch
poplatkov bez toho, aby bolo moÏné
kontrolovaÈ, ãi sú pouÏívané efektívne a zmysluplne.
V prípade prijatia návrhu zákona o odpadoch by
sa z ministerstva Ïivotného prostredia stala in‰titúcia,
ktorá by stanovovala ceny takmer na v‰etko.
Ministerskí úradníci by stanovovali ceny za
zber odpadu, za zhodnotenie odpadu, za recykláciu.
TaktieÏ by urãovali, komu by tieto finanãné
prostriedky mali byÈ vyplatené. Ministerstvo Ïivotného
prostredia by malo na hospodárstvo a ceny
v˘robkov väã‰í vplyv ako ministerstvo financií alebo
hospodárstva!
4. Nábytok a textil
Do návrhu zákona boli bez predchádzajúcej diskusie
vãlenené rozsiahle povinnosti nad rámec
legislatívy EÚ, ktoré by znateºne zasiahli podnikateºskú
sféru. Návrh zákona zavádzal roz‰írenú zodpovednosÈ
v˘robcov napríklad i na nábytok a textil.
Komodity pre ktoré systém roz‰írenej zodpovednosti
v˘robcov, nie je v in˘ch krajinách beÏn˘ a je
nad rámec smerníc. V praxi by to znamenalo, Ïe i
nábytok a textil by boli zaÈaÏené recyklaãn˘m poplatkom
podobne, ako elektronika alebo domáce
spotrebiãe. PredloÏeniu tohto návrhu nepredchádzala
diskusia ani anal˘za vykonateºnosti a dopadov na
podnikateºskú sféru ani spotrebiteºov.
Záver
Stiahnutie návrhu zákona o odpadoch z legislatívneho
procesu bolo nevyhnutn˘m rie‰ením. Prijatie
zákona v predkladanej podobe a bez vykonávacích
predpisov by znamenalo vznik chaosu z rozsiahlymi
dôsledkami. Vyhodnotenie takmer 3 000
pripomienok by trvalo dlhé mesiace.
Technická novela
Príprava novely zákona, ktorá technokraticky
implementuje len najdôleÏitej‰ie body rámcovej
smernice a odstráni príãiny infingementov, je len
doãasn˘m a najlep‰ím z najhor‰ích rie‰ení situácie.
Samotná novela v‰ak poukázala na to, Ïe potreba
novej legislatívy zostáva naìalej aktuálna a
pre moderné fungovanie odpadového hospodárstva
je nevyhnutná. UÏ len ãisto minimalistické prebratie
niektor˘ch ustanovení z rámcovej smernice
môÏe maÈ v˘znamn˘ dopad na fungovanie odpadového
hospodárstva. Implementácia in‰titútov
prípravy na opätovné pouÏitie a opätovné pouÏitie
samotné môÏe znamenaÈ, Ïe Slovenská republika
nebude schopná splniÈ limity zberu a zhodnocovania
odpadov z dreva. Administratívnym zásahom
prestane na Slovensku existovaÈ recyklácia
dreven˘ch obalov.
Pouãenie
Medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu
zákona o odpadoch by sme mali povaÏovaÈ
za dobr˘ základ na zaãiatok odbornej diskusie o
konkrétnych oblastiach. Návrh zákona poukázal na
úskalia a problematické oblasti. Pri príprave novej
legislatívy by sa malo postupovaÈ po jednotliv˘ch
problémov˘ch bodoch a tie postupne rie‰iÈ podºa
akútnosti a aktuálnosti. Diskusia by v‰ak mala byÈ
v prvom rade odborná, opretá o racionálne argumenty,
návrhy rie‰enia, prepoãty a fakty.
V˘robcovia a dovozcovia majú veºa skúseností
s implementáciou princípu roz‰írenej zodpovednosti
z in˘ch krajín Európskej únie. Vedia ponúknuÈ
rie‰enie, ktoré povedie k zlep‰eniu situácie,
aby uÏ Slovensko nemalo najhor‰ie odpadové
hospodárstvo spomedzi krajín V4 (Správa:
Screening of waste management preformance of
EU memeber states, publikovaná 2. 7. 2012).
Mgr. Miroslav JURKOVIâ
v˘konn˘ riaditeº
SLICPEN – Slovenské priemyselné zdruÏenie
pre obaly a Ïivotné prostredie
www.slicpen.sk
54

INZERÁT
55

Î I V O T N É P R O S T R E D I E
SpoloãnosÈ ELEKTRO RECYCLING, s. r. o., pôsobí v oblasti nakladania s odpadom.
Je drÏiteºom autorizácie na spracovanie odpadov z elektrick˘ch a elektronick˘ch zariadení v‰etk˘ch
kategórií, drÏiteºom oprávnenia na spracovanie odpadov z plastov ãinnosÈou R3 a autorizácie na
spracovanie mal˘ch prenosn˘ch batérií. V súãasnosti prevádzkuje jedny z najmodernej‰ích
recyklaãn˘ch technológií na spracovanie chladiacich a mraziacich zariadení, sveteln˘ch zdrojov
(Ïiarivky, v˘bojky) a ostatného elektroodpadu. Technologická úroveÀ liniek spæÀa tie najprísnej‰ie
kritériá na spracovanie, ktoré urãuje nielen legislatíva SR, ale aj EÚ. Okrem samotného
spracovania spoloãnosÈ zabezpeãuje zber a odvoz elektroodpadu z územia celej SR a zhodnotenie
ostatn˘ch odpadov. Parlamentn˘ kuriér oslovil riaditeºa Ing. Jozefa VA·INU.
·tát musí v oblasti
zhodnocovania odpadov
nastaviÈ nové pravidlá
Aby sa odpad zmysluplne vyuÏíval, nestaãí
ho len separovaÈ, ale aj ão najviac materiálovo
zhodnocovaÈ. Je podºa vás materiálové
zhodnocovanie odpadov stále nosnou
témou v odpadovom hospodárstve na Slovensku
Pokiaº by táto téma prestala byÈ na Slovensku
prioritou, skonãila by motivácia obãana podieºaÈ
sa na separovaní odpadu. Mysím si, Ïe
v tomto sú veci jasné. Problém vidím skôr v
infomovanosti obãana. InfomovanosÈ obãana
na Slovensku o tom, ako sa skutoãne odpad
materiálovo zhodnocuje na surovinu a ão je
na konci materiálového procesu, je veºmi slabá.
Ak sú to suroviny, motivácia separovaÈ
bude o to vy‰‰ia – hlavne u mlad˘ch ºudí.
Sú v‰ak slovenské firmy konkurencieschopné
v rámci európskeho recyklaãného
priemyslu Vedia sa prezentovaÈ rovnocenn˘m
technick˘m a technologick˘m vybavením
ako uÏ existujúce zariadenia vo
vyspel˘ch krajinách EÚ
Som presvedãen˘, Ïe áno, aj keì poãet tak˘chto
technologick˘ch zariadení pre jednotlivé
komodity je u nás zatiaº pomerne nízky,
na 1 komoditu pripadá 1 BAT technológia.
âo nám v‰ak na Slovensku veºmi ch˘ba
sú technológie na triedenie komunálnych odpadov
alebo triediace zariadenia na dotrieìovanie
zmie‰an˘ch druhov vyseparovan˘ch
zloÏiek komunálnych odpadov. Najväã‰ie rezervy
sú v triedení a v úprave veºkoobjemov˘ch
druhov odpadu, v plastoch a stavebnom
odpade.
Nová technologická linka na spracovanie plastov.
âo podºa vás môÏe zmysluplne na‰tartovaÈ
recyklaãn˘ odpadov˘ priemysel separovan˘ch
zloÏiek komunálneho odpadu na Slovensku
Ak obãan uÏ raz zaplatil za budúci odpad
prostredníctvom kúpy nového v˘robku a bude
separovaÈ, nemôÏeme chcieÈ, aby za spraco-
56

Î I V O T N É P R O S T R E D I E
UkáÏka technológií, cez ktoré prechádza postupne plastov˘
odpad s neãistotami aÏ do jeho koneãného spracovania, kedy
vzniká jeho nov˘ v˘robok – extrudovan˘ granulát.
vanie odpadu platil znova. Navy‰e musí byÈ
aj viditeºn˘ finanãn˘ rozdiel v platbách za komunálny
odpad, pokiaº obãan triediÈ nechce.
Na druhej strane sa veºmi zanedbáva v˘znam
obce pri vytváraní podmienok pre separovan˘
zber. Mám na mysli finanãnú motiváciu
pre obce. ·tát musí jednoznaãne vytvoriÈ také
podmienky, aby sa sprehºadnili toky poplatkov
obãanov za budúci odpad. Musia byÈ stanovené
presné kritériá pre kaÏdú komoditu,
aby bolo jasné, koºko z celkovej sumy pôjde
na financovanie separovaného zberu, jeho
triedenie a materiálové zhodnotenie. Som
presvedãen˘, Ïe refundácia za tieto sluÏby
na‰tartuje recyklaãn˘ priemysel Slovenska
na úroveÀ vyspel˘ch krajín EÚ.
Je to teda také jednoduché
Áno, ak tak˘to jednoduch˘ vzorec dokáÏeme
vyrie‰iÈ, môÏeme ihneì pribraÈ ìal‰ie komodity
akú sú textil, stavebn˘ odpad atì.
V‰ade by mal byÈ uveden˘ viditeºn˘ poplatok
obãana pri kúpe nového v˘robku a príslu‰ná
vyhlá‰ka musí konkrétne uvádzaÈ, ako sa rozloÏí
obãanova platba pre jednotlivé komodity
na financovanie zberu, triedenia a zhodnocovania.
·tát má teraz na to veºkú ‰ancu, pretoÏe
sa pripravuje nov˘ zákon o odpadoch. V
kaÏdom prípade nepôjde o finanãné zdroje zo
‰tátneho rozpoãtu, ale o finanãné zdroje, za
ktoré platí obãan pri kúpe nového v˘robku
ako príplatok za budúci odpad. Bude veºmi
dôleÏité, ãi sa koneãne ‰tát rozhodne prostredníctvom
envirorezortu zkonsolidovaÈ
v‰etky príjmy – recyklaãné poplatky do jedného
finanãného domu a nastaviÈ skutoãné
pravidlá ich refundácie v prospech t˘ch, ktorí
sa podieºajú na procese zberu, triedenia a
zhodnocovania odpadov. Bez tohto budú vízie
‰tátu o zvy‰ovaní enviromentálnej úrovne
na Slovensku len na papieri.
Je naozaj elektroodpad taká komplikovaná
komodita, Ïe sa pri jej spracovaní vyÏaduje
osobitn˘ prístup k jednotliv˘m druhom
elektroodpadov
Áno, je to pravda. Elektroodpad je veºmi
komplikovan˘ na demontáÏ a vytriedenie jednotliv˘ch
surovín tak, aby nehrozil v procese
jeho spracovania únik nebezpeãn˘ch látok.
Je to celá ‰kála nebezpeãn˘ch látok ako sú napríklad
freóny, olovo, olej, ortuÈ, kadmium,
rôzne oxidy atì. Nikto si zatiaº nevie predstaviÈ
hromadné spracovanie LCD monitorov a
fotovoltick˘ch panelov. Ak to chceme robiÈ
poctivo, musíme hovoriÈ o drah˘ch investíciách
do technológií, ale za to treba aj zaplatiÈ.
Dnes sa nedá vyÏiÈ len z predaja suroviny
a ak to niekto dokáÏe, nemôÏe vykonávaÈ na
jednom mieste komplexnú spracovateºskú
ãinnosÈ a dodrÏiavaÈ v‰etky poÏiadavky kladené
európskou legislatívou. Hovorím komplexne
o elektroodpadoch, nie o jeho jednotliv˘ch
druhoch. Pokiaº by sme rozoberali len
práãky, bolo by to pomerne jednoduché. Elektroopadov
je ale obrovské mnoÏstvo druhov
a práve t˘ch najkomplikovanej‰ích je najviac,
ako napr. PC monitory, zobrazovacie zariadenia
– TV, svetelné zdroje, staré rozhlasové
prijímaãe a iné.
Va‰a spoloãnosÈ investuje do nov˘ch technolÀógií
nemalé prostriedky. Aké ciele stoja
pred va‰ou spoloãnosÈou v ìal‰om období
My môÏeme na‰e ciele nastaviÈ len na potreby
ná‰ho ‰tátu. Zámerov je viac, ale rozhodujúce
bude to, ãomu dá ‰tát prednosÈ. Povedzme
aj vo v˘zvach na podporu spolufinancovania
s európskymi fondami. Urãite by
sme chceli pokraãovaÈ v projekte zhodnocovania
in˘ch druhov plastov a hºadaÈ nové my-
‰lienky na ich zhodnocovanie a následnú v˘robu
produktov s vy‰‰ou pridanou hodnotou.
SpoloãnosÈ ELEKTRO RECYCLING,
s. r. o., nedávno uviedla do skú‰obnej
prevádzky zariadenie na spracovanie
plastov. Uvedené technologické zariadenie
je schopné spracovaÈ plasty z automobilového,
elektrotechnického, nábytkárskeho
a spotrebného priemyslu. Ide
o ojedinelé a v˘nimoãné zariadenie v
EÚ, na ktorého v˘stavbe spolupracovali
renomovaní v˘robcovia zariadení na
spracovanie a triedenie plastov, priãom
boli pouÏité najnov‰ie dostupné technológie.
Unikátom tejto linky je, Ïe vstupn˘
materiál môÏe obsahovaÈ kovové a iné
mechanické neãistoty. V˘stupom z tohto
technologického zariadenia sú extrudované
granuláty na báze polymérov PS,
ABS, PP a PE.
Technologické zariadenie je schopné
spracovaÈ roãne cca 3,5-tisíc ton odpadov˘ch
plastov. Linka pracuje tzv. suchou
a mokrou cestou, priãom samotn˘ technologick˘
proces zabraÀuje tomu, aby
v˘stupné produkty neobsahovali cudzie
prímesi, ako sú ftaláty, halogény a iné
retardéry horenia. Linka spæÀa v‰etky
poÏiadavky nariadenia REACH a v˘stupn˘
produkt je vstupná surovina na
v˘robu v˘robkov z plastov. Samotné extrudovanie
na v˘stupe je moÏné ovplyv-
ÀovaÈ podºa priania zákazníka, ãi uÏ
pridaním aditív, farbív alebo in˘ch kompozitov.
UÏ dnes sa v˘stupy z tejto linky priebeÏne
vypredávajú, keìÏe je záujem o tak˘to
druh suroviny, hlavne tak kvalitne
upravenej.
Hlavou my‰lienkou spoloãnosti
ELEKTRO RECYCLING, s. r. o., pri zrode
tejto linky bolo zabezpeãiÈ v˘robu suroviny
z plastového odpadu, ktor˘ má
stále vy‰‰í podiel v elektrov˘robkoch.
T˘m sa napæÀa aj my‰lienka spoloãnosti
– nulov˘ odpad, a to doslovne.
Na Slovensku sa takto vytvorili nové
podmienky v rámci konkurencieschopnosti
voãi in˘m spracovateºom v in˘ch
krajinách, lebo tak˘to komplexn˘ spôsob
sa nachádza len asi na 3 miestach v Európe.
T˘m sa naplnila aj my‰lienka vyrobiÈ
na Slovensku z odpadu surovinu.
Celkov˘ náklad na realizáciu tohto
projektu predstavuje cca 14 miliónov
eur.
57

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A
S R
Stredobodom pozornosti je aj
biologicky rozloÏiteºn˘ odpad
Záväzky Slovenska z ãlenstva v Európskej únii priná‰ajú na jednej strane prácu a zvy‰ovanie uvedomelosti
obyvateºov smerom k ochrane Ïivotného prostredia, no sú potrební aj odborníci na usmernenie a vytváranie
systému v odpadovom hospodárstve. O moÏnostiach biologicky rozloÏiteºného odpadu hovorí riaditeº odboru
odpadového hospodárstva MÎP SR Ján ·âERBÁK v rozhovore redaktorky Anny Komovej.
skládky odpadov zabezpeãiÈ environmentálne
najvhodnej‰ie prevádzkovanie skládok odpadov
a minimalizovaÈ tak ich negatívne vplyvy
na Ïivotné prostredie. Na strane zniÏovania
skládkovania odpadov je prv˘m krokom
postupné obmedzovanie skládkovania BRKO
(biologicky rozloÏiteºn˘ komunálny odpad),
aÏ po úpln˘ zákaz jeho skládkovania. BRKO
tvorí najväã‰í podiel skládkovaného komunálneho
odpadu (v rozmedzí 25 % – 40 %). Jeho
odklonením sa tak môÏe v˘razne zníÏiÈ celkov˘
podiel skládkovania odpadu. ZároveÀ je
BRO teoreticky najjednoduch‰ie spracovateºná
zloÏka odpadu, priãom v˘stupy zo zhodnocovania
BRO (predov‰etk˘m kompost)
majú ‰iroké spektrum uplatnenia v poºnohospodárstve
a starostlivosti o krajinu. Smernica
tieÏ uvádza konkrétne ciele, a to zníÏiÈ
skládkovanie BRKO do roku 2010 na 75 %
mnoÏstva z roku 1995, na 50 % do roku 2013
a do roku 2020 na 35 % z mnoÏstva v roku
1995.
Preão Európska únia stanovila smernicu o
skládkach odpadov, presné ciele a potrebu
zníÏenia skládkovania biologicky rozloÏiteºného
odpadu, ão sa t˘m sleduje a aké sú
predbeÏné opatrenia na Slovensku
Skládkovanie odpadu sa v súãasnosti vníma
ako environmentálne najmenej efektívny
spôsob nakladania s odpadom. Tento postoj
je vyjadren˘ aj v základnej filozofii hierarchie
nakladania s odpadom, tzv. troch R – Reduce,
Reuse, Recycle. Táto hierarchia predstavuje
pohºad na odpad ako druhotnú surovinu,
ktorej nové pouÏitie, prípadne recyklácia sú
jedin˘mi environmentálne akceptovateºn˘mi
spôsobmi nakladania. UÏ z tejto filozofie vypl˘va,
Ïe skládkovanie nie je akceptované
ako spôsob nakladania s odpadom v trvalo
udrÏateºnej spoloãnosti.
Snaha moderného odpadového hospodárstva
preto smeruje k obmedzeniu aÏ úplnému
zastaveniu skládkovania odpadu. Z ekonomického
hºadiska je v‰ak skládkovanie najefektívnej‰ím
spôsobom zne‰kodÀovania odpadov,
ão je prekáÏkou jeho obmedzovania. Z
tohto dôvodu musia byÈ environmentálne ciele
v tejto oblasti podporované legislatívnymi
obmedzeniami, ktoré napomôÏu presmerovaÈ
tok odpadov od skládkovania k zhodnocovaniu
(materiálovému ãi energetickému).
Smernica Rady 1999/31/ES o skládkach
odpadov je jedn˘m z legislatívnych vyjadrení
tejto snahy. Na jednej strane sa smernica
snaÏí prostredníctvom prísnych prevádzkov˘ch
a technick˘ch poÏiadaviek na odpad a
Ak˘ je súãasn˘ stav v oblasti biologicky
rozloÏiteºn˘ch komunálnych odpadov u
nás Porovnajte ho s vyspel˘mi krajinami
EÚ.
V posledn˘ch rokoch má separovan˘ zber
BRKO stúpajúcu tendenciu. Napriek tomu
moÏno mnoÏstvá vyseparovaného BRKO
hodnotiÈ ako nedostatoãné a v súlade s cieºmi
na obmedzovanie ukladania biologicky
rozloÏiteºn˘ch komunálnych odpadov na
skládky odpadov, bude potrebné separovan˘
zber tejto zloÏky jednoznaãne zintenzívniÈ. V
nadväznosti na separovan˘ zber je tieÏ potrebná
racionalizácia zariadení na zhodnocovanie
tohto druhu odpadov a prípadné dobudovanie
potrebn˘ch kapacít. V tomto smere je vo vyspel˘ch
krajinách trendom domáce a komunitné
kompostovanie, ktoré zniÏuje náklady
na separovan˘ zber tejto zloÏky odpadu. Svoju
úlohu si v‰ak zachovávajú aj priemyselné
zhodnocovacie zariadenia. Mnoho pozitívnych
príkladov môÏeme ãerpaÈ zo susednej
âeskej republiky, kde sa zhodnocovanie
BRKO stalo „samostatn˘m odvetvím“.
âo treba braÈ do úvahy pri nakladaní s biologick˘mi
odpadmi
Ako pri kaÏdej zloÏke odpadu, pri nakladaní
s BRO a urãovaním spôsobu jeho zhodnocovania
je potrebné poznaÈ mnoÏstvo vznikajúce
na záujmovom území. Pri zvoze a skladovaní
by sa nemalo zabúdaÈ na hygienické
parametre a moÏn˘ vznik zápachu na mieste
odberu, ako aj na mieste ìal‰ieho spracova-
58

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A
S R
nia. Pri dodrÏaní správnych postupov sa v‰ak
tomu dá predísÈ. ëal‰ie podmienky urãuje
technologick˘ spôsob spracovania BRO.
Preão je najdôleÏitej‰ie v rámci nakladania
s odpadmi práve zhodnocovanie odpadov
Zhodnocovanie odpadov vyuÏíva odpad
ako druhotnú surovinu a vracia tak materiály
späÈ do v˘robného procesu. Procesom
zhodnocovania sa tak ‰etria primárne zdroje
a zároveÀ sa ìalej nezaÈaÏuje Ïivotné prostredie,
ãím sa zohºadÀujú princípy trvalo
udrÏateºného rozvoja.
Biologick˘ odpad je stredobodom pozornosti
v celej EÚ – ão sa stane, ak sa zv˘‰i
jeho mnoÏstvo tak, Ïe sa odkloní od stanoven˘ch
smerníc o skládkach odpadov, mohlo
by to maÈ vplyv na Ïivotné prostredie
V súãasnosti pozorujeme v EÚ trend stagnácie
tvorby komunálneho odpadu a zároveÀ
aj BRKO. Z tohto hºadiska preto neoãakávame
v˘znamnej‰í nárast tvorby BRKO,
skôr naopak, neustálym roz‰irovaním domáceho
a komunitného kompostovania, môÏeme
oãakávaÈ mierny pokles tvorby BRKO.
Av‰ak v prípade nadprodukcie sú pri správnom
nastavení systému zhodnocovacie zariadenia
schopné pokryÈ aj vy‰‰ie mnoÏstvá
BRKO na trhu.
DokáÏeme v súãasnosti na Slovensku vyuÏívaÈ
biologicky rozloÏiteºn˘ odpad
V súãasnosti sa na Slovensku vo veºkej
miere zhodnocuje predov‰etk˘m zelen˘ BRO.
Pre zv˘‰enie efektivity zhodnocovania BRO
je potrebná racionalizácia zhodnocovacích
zariadení, ako aj zavedenie a správna prevádzka
zvozu a ìal‰ieho spracovania BRKO. V
oblasti BRKO je dôleÏité dorie‰iÈ technickoorganizaãné
zabezpeãenie zberu, zvy‰ovaÈ
informovanosÈ obyvateºstva a vytvoriÈ legislatívne
podmienky pre zber v‰etk˘ch druhov
BRO.
Dá sa Ïivotné prostredie odbremeniÈ práve
vyuÏívaním biologicky rozloÏiteºného
odpadu
Urãite áno. Zhodnocovaním BRO sa zniÏuje
mnoÏstvo skládkovaného odpadu, ãím sa
zniÏuje negatívny vplyv t˘chto zariadení na
Ïivotné prostredie. Na druhej strane, produkty
zhodnocovania BRO sú vyuÏiteºné a nemô-
Ïu ch˘baÈ v ‰irokom spektre ãinností obnovy
krajiny a predov‰etk˘m revitalizácie pôdy.
Ako pracovaÈ s odpadom tak, aby procesy
spracovania boli prospe‰né pre klímu
V prípade skládkovania odpadov je nevyhnutné
zachytávaÈ a ìalej vyuÏívaÈ skládkové
plyny, ktoré vznikajú rozkladom organick˘ch
látok. V prípade spaºovania, resp. iného spôsobu
zhodnocovania odpadu vyuÏívaÈ BAT
technológie a zároveÀ zefektívÀovaÈ nielen samotné
procesy zhodnocovania, ale aj celej infra‰truktúry
odpadového hospodárstva.
O ãom hovorí národná stratégia pre realizáciu
redukcie mnoÏstva biologicky rozlo-
Ïiteºného odpadu, pomáha sa aj ochrane
ovzdu‰ia, ão je jej prínosom, preão je potrebná
Cieºom tejto stratégie v zmysle ãlánku 5(1)
smernice o skládkach odpadu je realizácia
obmedzenia mnoÏstva biologicky rozloÏiteºného
komunálneho odpadu ukladaného na
skládky odpadov s návrhom opatrení na dosiahnutie
cieºov ustanoven˘ch v odseku ãlánku
5(2) najmä prostredníctvom recyklácie,
kompostovania, produkcie bioplynu alebo
vyuÏitia odpadu ako zdroja druhotn˘ch surovín
a energie.
Na splnenie t˘chto poÏiadaviek tento dokument
stanovuje priority a ciele nakladania s
BRO. Dokument tieÏ uvádza vhodné technológie
nakladania s BRO v na‰ich podmienkach.
ëalej stanovuje Akãn˘ plán pre rozvoj
trhu s produktmi zhodnoteného BRO. Vytvára
tak jednotnú stratégiu nakladania s BRO,
ktorá je základnou podmienkou plnenia stanoven˘ch
cieºov.
Ján Hudack˘ (KDH) predseda
– V˘bor NR SR
pre hospodárske záleÏitosti
V˘bory NR SR sú iniciatívne a kontrolné orgány. Predstavujú akési „zastavenie“ návrhu
zákona pred jeho schválením v pléne parlamentu a nadobudnutím úãinnosti po
uverejnení v Zbierke zákonov. Ide teda o dôleÏitú ãinnosÈ, v rámci ktorej je moÏné posúdiÈ
súãinnosÈ návrhu zákona s platnou legislatívou. V‰etko v‰ak záleÏí na erudovanosti,
dôslednosti a skutoãnej práci poslancov, ktorí reprezentujú v tom, ktorom v˘bore politické
strany a mali by aj obãianske záujmy. V predchádzajúcich vydaniach sme vám
predstavili nov˘ch predsedov v˘borov NR SR, teraz vám ponúkame dokonãenie, aj keì
sme nemali ‰Èastie a napriek úsiliu, nie v‰etci noví predsedovia v˘borov prijali túto na‰u
ponuku na spoluprácu. Pripravila Marta Toma‰oviãová.
V tomto volebnom období zastávate v˘znamn˘
post ako predseda v˘boru NR SR
pre hospodárske záleÏitosti. S ak˘mi predstavami
ste prevzali túto funkciu
Priznám sa, Ïe s prácou poslanca NR SR
som doteraz nemal veºké skúsenosti. V predo‰lom
piatom volebnom období som v na-
‰om parlamente pôsobil veºmi krátko, k˘m
som neprevzal post ‰tátneho tajomníka na
MDVRR SR. Napriek tomu som prácu poslanca
vo v˘bore spoznával z pozície predkladateºa
návrhov vládnych zákonov za rezort
dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja.
Rovnako som si uvedomoval, Ïe v pozícii
predsedu v˘boru mi môÏu tieÏ pomôcÈ skúsenosti
poslanca Európskeho parlamentu, kde
som v rokoch 2004 – 2009 pôsobil vo v˘bore
pre priemysel, v˘skum a energetiku, ão je
obdoba ná‰ho v˘boru pre hospodárske zále-
Ïitosti.
59

P R E D S E D O V I A
V ¯ B O R O V N R S R
V tejto súvislosti som sa skôr pripravoval
na zvládnutie procedurálnych postupov pri
riadení práce v˘boru ako na zlep‰ovanie svojej
odbornej spôsobilosti.
Ako budú vpl˘vaÈ va‰e doteraj‰ie pracovné
a Ïivotné skúsenosti pri zastávaní tohto
postu
Moje vzdelanostné a znalostné pozadie
bolo spojené s technick˘mi vedami, rozvojom
technológií, inovácií a neskôr s ekonomikou,
ão predurãilo aj zameranie a naplÀovanie mojej
profesionálnej kariéry. Cel˘ môj profesionálny
Ïivot bol a je preto prirodzene orientovan˘
na hospodársku sféru. Dlhoroãné skúsenosti
z oblasti energetiky, technologického
v˘voja, ale aj podpory mal˘ch a stredn˘ch
podnikateºov – tvorby podporn˘ch vzdelávacích,
poradensk˘ch a finanãn˘ch programov
mi môÏu urãite pomôcÈ pri hodnotení a
ovplyvÀovaní predov‰etk˘m vecnej stránky
predkladanej legislatívy.
Verím, Ïe moje manaÏérske skúsenosti,
spolupráca s mnoh˘mi relevantn˘mi domácimi
i zahraniãn˘mi in‰titúciami a medzinárodné
kontakty mi môÏu napomôcÈ pri hºadaní
efektívnej‰ieho riadenia v˘boru a lep‰ej spolupráci
s ostatn˘mi v˘bormi NR SR, ako aj s
relevantn˘mi parlamentn˘mi v˘bormi in˘ch
krajín.
Ktoré problémy oblasti pokr˘vajúcej ãinnosÈ
v˘boru povaÏujete za dominantné
V˘bor pre hospodárske záleÏitosti pokr˘va
celú ‰kálu tvorby hospodárskej legislatívy tejto
krajiny. UÏ z úvodn˘ch zasadaní v˘boru je
zrejme, Ïe budeme jeden z najzamestnávanej-
‰ích v˘borov NR SR. Hospodárska kríza vo
svete a v Európe, dlhové problémy väã‰iny
krajín eurozóny predstavujú aj pre Slovensko
váÏne v˘zvy na prehodnotenie na‰ej hospodárskej
politiky. Z pohºadu tvorby zamestnanosti,
hospodárskeho rastu a zvy‰ovania konkurencie
schopnosti na‰ej ekonomiky povaÏujem
preto za dominantné oblasti budovania dopravnej
infra‰truktúry, rozvoja energetiky,
technologického rozvoja a inovácií, ako aj
zlep‰ovanie podnikateºského prostredia.
Ako predseda v˘boru pri predkladaní stanovísk
potrebujete hºadaÈ kompromisy medzi
postojmi koalície a opozície. PovaÏujete
za vyváÏené stranícke a odborné postoje
Bol by som rád, ak by sa mi vo v˘bore podarilo
presadiÈ v komunikácii medzi ãlenmi
v˘boru viac vecnú, odbornú stránku prerokovanej
problematiky nad straníckou. SnaÏím sa
nabádaÈ preto svojich kolegov k spôsobu komunikácie,
ktorého v˘sledkom bude kompromisné
stanovisko v prospech reálneho rie-
‰enia konkrétneho problému. Takáto komunikácia
môÏe navy‰e zlep‰iÈ vzÈahy medzi opoziãn˘mi
poslancami a poslancami vládnej
strany. Uvedomujem si, Ïe to nebude vÏdy
jednoduché. Niektoré legislatívne návrhy
majú v sebe zakomponovanú ideologickej‰iu
podstatu – politikum, reprezentovanú predkladateºom,
a aj preto bude veºmi ÈaÏko nájsÈ spoloãné
prieniky. Napriek tomu budem stále
trvaÈ na vzájomnej tolerancií a re‰pektovaní
rozdielnych politick˘ch pohºadov.
Podºa vá‰ho názoru, ktoré oblasti spoloãenského
v˘voja by sa mali prioritne rie‰iÈ v
tomto volebnom období, nielen z pohºadu
akútneho doteraj‰ieho v˘voja, ale najmä z
pohºadu perspektívy
ËaÏko povedaÈ, táto otázka je koncipovaná
dosÈ v‰eobecne. Budem sa teda viac drÏaÈ
sociálno-ekonomického v˘voja, ão je tieÏ súãasÈou
spoloãenského v˘voja. UÏ som spomínal,
Ïe Ïijeme vo veºmi váÏnych ãasoch, poznaãen˘ch
finanãn˘mi a hospodárskymi krízami,
a stojíme pred v˘zvami ako ãeliÈ t˘mto
skutoãnostiam. Sme v situácii, keì uÏ nestaãí
rie‰iÈ symptómy, ale príãiny ich vzniku.
Takmer v‰etci sa zhodujeme na tom, Ïe príãinou
je etické a morálne zlyhanie ºudí, ktorí
dostali do rúk zodpovednosÈ za zdrav˘ chod
bánk, efektívny chod firiem, vyváÏené hospodárenie
‰tátov, dostali zodpovednosÈ za osudy
miliónov ºudí. ªudia, domácnosti, firmy,
‰táty si zvykli ÏiÈ na dlh. Spotreba ako ekonomická
kategória aÏ príli‰ urãuje správanie
sa dotknut˘ch ekonomick˘ch subjektov. Sú
skutoãn˘mi potrebami ãloveka bezbreh˘ kon-
zumizmus podporovan˘ a kryt˘ fiktívnymi
aktívami bánk, firiem, ‰tátov Ako sa dostaÈ
z tohto bezv˘chodiskového stavu hroziaceho
kolapsom V˘chodiskom je viac zodpovednosti
nás v‰etk˘ch za vecí verejné, pro-‰etriaca
konsolidácia verejn˘ch financií, lep‰í dozor
nad bankami, tvorba zdravého, stimulaãného,
konkurenãného podnikateºského prostredia
atraktívneho pre aktívnych ºudí a investorov,
efektívne transparentné vládne investície.
S ºútosÈou v‰ak musím kon‰tatovaÈ,
Ïe opatrenia súãasnej vlády sú e‰te ìaleko od
tak˘chto prístupov.
V politike nie ste nováãikom, podºa vá‰ho
videnia patrí v˘voj na na‰ej politickej scéne
k obvykl˘m alebo podlieha detsk˘m
chorobám nezrelosti a absencie v˘razn˘ch
osobností s víziou
Slovensko je krajina, kde sa politická scéna
v súãasnosti zvlá‰È v˘razne nelí‰i od tej
‰tandardnej európskej. Od spoloãensko-politick˘ch
a sociálno-ekonomick˘ch zmien v
90. rokoch sa politické prostredie pomaly,
ale predsa len postupne kultivuje. Áno, politické
‰piãky neraz zlyhali pri váÏnych rozhodnutiach,
predov‰etk˘m v hospodárskej sfére.
Netransparentná a nespravodlivá privatizácia
‰tátneho majetku je len jeden z mnoh˘ch
príkladov. Na druhej strane treba kon‰tatovaÈ,
Ïe v priebehu takmer 22 rokov sa na na‰ej politickej
scéne etablovalo niekoºko v˘znamn˘ch
politikov, ktor˘m sa podarilo na‰tartovaÈ
potrebné sociálno-ekonomické reformy a
pomohli integrovaÈ Slovensko do v˘znamn˘ch
svetov˘ch ‰truktúr, napr. do NATO,
OECD, EÚ a EMÚ. Napriek v‰etkému, ão
som zjednodu‰ene uviedol si dovolím kon‰tatovaÈ,
Ïe e‰te stále zaznamenávame v˘razn˘
deficit rozhºaden˘ch, zodpovedn˘ch a morálne
zásadov˘ch politikov, ktorí nenadradia
svoje osobné a stranícke záujmy nad celospoloãenské,
ºudské. Skôr naopak. âasto vyhráva
populizmus pred otvorenosÈou a zodpovednosÈou,
konflikt pred dohodou a kompromisom
a arogantnosÈ pred tolerantnosÈou.
PovaÏujete Ïivot obyãajn˘ch ºudí na Slovensku
za dôstojn˘, zmyslupln˘ a napæÀajúci
ich potreby
Napriek v˘raznému pokroku v Ïivotnej
úrovni ºudí tejto krajiny nemôÏeme byÈ so súãasn˘m
stavom spokojní. Vytrácajú sa tradiãné
duchovné hodnoty. PrednosÈ dostávajú
materiálne hodnoty, konzumizmus sa stáva
modlou tejto spoloãnosti. Napriek tomu, mnohé
rodiny Ïijú vo veºmi ÈaÏk˘ch sociálnych
podmienkach. Sociálno-ekonomické rozdiely
medzi jednotliv˘mi regiónmi (predov‰etk˘m
v˘chodom a západom) sa nestále prehlbujú.
Vysoká nezamestnanosÈ, migrácia ºudí
za prácou do zahraniãia, odlev mlad˘ch ºudí
zo zaostal˘ch regiónov, nedorie‰ená rómska
problematika, to v‰etko potrebuje promptné
systémové rie‰enia.
60

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A
S R
Operaãné programy financované z fondov EÚ slúÏia aj na zlep‰enie Ïivotného prostredia.
Ministerstvo Ïivotného prostredia SR realizuje tak˘to program nielen na národnej úrovni,
ale v rámci Operaãného programu Stredná Európa zabezpeãuje podporu pre oblasÈ Ïivotného
prostredia aj na nadnárodnej úrovni. Program sa realizuje ako súãasÈ politiky súdrÏnosti EÚ,
a to jej cieºa, európskej územnej spolupráce. V˘voj tohto programu zdokumentoval
generálny riaditeº Sekcie environmentálnych programov a projektov MÎP SR
Martin HÚSKA s redaktorkou Annou Komovou.
Politika súdrÏnosti
Európskej únie
a Ïivotné prostredie
âo je z pohºadu ministerstva Ïivotného prostredia
najväã‰ím prínosom v rámci spomínaného
Operaãného programu Stredná Európa
Najväã‰ím prínosom programu skutoãnosÈ,
Ïe prispieva k zachovaniu a zlep‰eniu kvality
Ïivotného prostredia v regiónoch strednej Európy.
Okrem prioritnej osi zameranej priamo
na Ïivotné prostredie podporuje tento program
nadnárodnej spolupráce aj aktivity smerujúce
k lep‰iemu vyuÏitiu inovaãného potenciálu
regiónov strednej Európy, zlep‰eniu ich dostupnosti
– dopravnej aj informaãnej a t˘m k
posilneniu ich rozvojov˘ch moÏností. Vìaka
tomuto programu získala Slovenská republika
moÏnosÈ podieºaÈ sa na implementácii nadnárodn˘ch
projektov a zvy‰ovaÈ tak celkovú kvalitu
Ïivotného prostredia nielen na území SR,
ale v celom regióne programu, veì ako v‰etci
vieme, v environmentálnej oblasti nie je
moÏné uvaÏovaÈ v intenciách národn˘ch hraníc.
Aké sú základné podmienky poskytovania
pomoci a komu sa pomoc poskytuje
Hneì na úvod treba spomenúÈ, Ïe uzatvorením
4. v˘zvy na predkladanie projektov˘ch návrhov
programu Stredná Európa v októbri
2011 bola ukonãená moÏnosÈ predkladaÈ Ïiadosti
o nenávratn˘ finanãn˘ príspevok z ERDF
v rámci programovaného obdobia 2007 –
2013. V súãasnom období prebieha implementaãná
fáza schválen˘ch projektov. ZároveÀ
zaãal proces prípravy nového programovaného
obdobia nadnárodn˘ch programov 2014 –
2020. Základné podmienky poskytovania pomoci,
t˘kajúce sa najmä aktivít oprávnen˘ch
na financovanie, vypl˘vajú z dokumentu Operaãn˘
program stredná Európa, ktor˘ bol
schválen˘ Európskou komisiou 3. decembra
2007. Podrobné podmienky poskytovania pomoci
sú rozpracované v rámci dokumentácie
programu Stredná Európa najmä v implementaãnom
manuáli a manuáli pre kontrolu a audit
a zverejnené na internetovej stránke programu
www.central2013.eu.
Na projektovej úrovni je základnou podmienkou
pre poskytnutie pomoci nadnárodn˘
charakter projektov, a teda vytvorenie nadnárodného
partnerstva, ão znamená, Ïe do projektu
musia byÈ zapojení minimálne traja projektoví
partneri z troch rôznych krajín programového
územia. TaktieÏ problematika, na ktorú
je projekt zameran˘, musí byÈ spoloãn˘m
predmetom záujmu viacer˘ch partnersk˘ch
krajín regiónu Strednej Európy, pre ktoré budú
aktivity projektu prínosom.
ZároveÀ projekty v rámci programu Stredná
Európa sú, rovnako ako v prípade in˘ch programov
územnej spolupráce, zaloÏené na princípe
vedúceho partnera, ktor˘ preberá celkovú
zodpovednosÈ za projekt a zabezpeãí efektívne
riadenie projektu.
Náklady slovensk˘ch projektov˘ch partnerov
môÏu byÈ podporené z prostriedkov ERDF
do v˘‰ky 85 %. Partneri musia zostávajúcu ãasÈ
v˘davkov v rámci projektu spolufinancovaÈ z
vlastn˘ch zdrojov. Finanãné prostriedky ERDF
projektov˘ partner vypláca prostredníctvom
vedúceho partnera projektu a neprechádzajú
cez rozpoãty jednotliv˘ch krajín, teda ani cez
‰tátny rozpoãet Slovenskej republiky.
Prijímateºmi pomoci sú predstavitelia národn˘ch,
regionálnych a lokálnych in‰titúcií z verejného
aj súkromného sektora z oprávnenej
programovej oblasti.
Koºko ‰tátov je do programu Stredná Európa
zapojen˘ch a kto rozhoduje o schválení
alebo neschválení projektov
Programová oblasÈ zah⁄Àa regióny ôsmich
‰tátov Európskej únie: Rakúska, âeskej republiky,
Nemecka, Maìarska, Talianska, Poºska,
Slovenska a Slovinska, priãom na projektoch
môÏu participovaÈ a partneri zo západnej ãasti
Ukrajiny.
Hlavn˘m rozhodovacím orgánom programu
je Monitorovací v˘bor, pozostávajúci zo zástupcov
v‰etk˘ch ãlensk˘ch ‰tátov programu.
Monitorovací v˘bor konsenzuálnym spôsobom
rozhoduje o schválení/zamietnutí projektov
na základe v˘sledkov odborného hodnotenia
projektov˘ch Ïiadostí. Projekty posudzujú
na nadnárodnej úrovni odborní hodnotitelia,
ktor˘ch zabezpeãuje spoloãn˘ technick˘
sekretariát programu.
Zaoberá sa program aj rozpracovaním preventívnych
opatrení napríklad na ochranu
pred povodÀami alebo in˘mi preventívnymi
opatreniami pred neÏiaducimi vplyvmi
Rie‰enie environmentálnej problematiky
predov‰etk˘m v oblasti prevencie rizík si vy-
Ïaduje vzájomnú spoluprácu viacer˘ch krajín.
Nadnárodná spolupráca vedie k efektívnej‰ej
prevencii rizík v rôznych oblastiach a sektoroch.
OblasÈ predchádzania rizikám vrátane
preventívnych opatrení na ochranu pred povod-
Àami, je v operaãnom programe Stredná Európa
pokrytá oblasÈou intervencie: 3.2 ZniÏovanie
rizík a dopadov prírodn˘ch a ãlovekom
vyvolan˘ch rizík v rámci prioritnej osi 3 Zodpovedné
vyuÏívanie Ïivotného prostredia. V
tejto súvislosti je v‰ak potrebné uviesÈ, Ïe program
nadnárodnej spolupráce Stredná Európa
je zameran˘ hlavne na podporu projektov tzv.
neinvestiãného charakteru, ktor˘ch hlavn˘m
obsahom je v˘mena skúseností medzi partnermi
z rôznych krajín strednej Európy, ako aj
vytváranie spoloãn˘ch databáz, a postupov,
napr. aj pre zabezpeãenie protipovodÀovej
ochrany. I keì súãasÈou projektov môÏu by aj
61

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A
S R
investície men‰ieho rozsahu do v˘stavby objektov
alebo in‰talácie zariadení, ktor˘ch cie-
ºom je skú‰obne overiÈ spoloãne navrhnut˘
postup alebo rie‰enie v praxi, predsa len projekty
implementované v rámci tohto programu
majú za cieº overiÈ moÏnosÈ, prípadne poukázaÈ
na potrebu investície do ochrany pred povodÀami
a in˘ch preventívnych opatrení, ktoré
by boli následne realizované in˘mi investiãn˘mi
nástrojmi Európskej únie.
Prejdime jednotlivo k osiam – Inovácie, DostupnosÈ,
Îivotné prostredie, KonkurencieschopnosÈ
miest a regiónov. Na ãom pracujú
slovenskí projektoví partneri
Slovenskí projektoví partneri sú zapojení do
projektov v rámci v‰etk˘ch prioritn˘ch osí
programu, preto je veºmi ÈaÏké v skratke zhrnúÈ
ich aktivity. Zameriam sa preto na projekty
schválené v rámci ‰pecifickej v˘zvy urãenej na
predkladanie tzv. strategick˘ch projektov strategického
v˘znamu, a na ich príklade sa pokúsim
priblíÏiÈ, na ak˘ch projektoch sa na‰i partneri
podieºajú. Najskôr mi ale dovoºte pár slov
na ozrejmenie pojmu projekty strategického
v˘znamu. Ide o projekty, pri ktor˘ch sa uplat-
Àuje tzv. top-down prístup, ão znamená, Ïe riadiacimi
‰truktúrami programu (nadnárodn˘m
riadiacim orgánom vo Viedni a monitorovacím
v˘borom) bolo vopred zadefinovan˘ch 7 strategick˘ch
tém s kºúãov˘m v˘znamom pre program,
na ktoré tieto projekty mali byÈ zamerané,
priãom podmienkou zároveÀ bolo, Ïe
budú pokr˘vaÈ celé územie programu, t. j.
bude v nich zapojen˘ partner alebo partneri z
kaÏdého z ãlensk˘ch ‰tátov programu. Partneri
zo SR sa aktívne zapojili do ‰pecifickej v˘zvy
urãenej pre tieto projekty, a to v rámci v‰etk˘ch
‰tyroch prioritn˘ch osí Operaãného programu
Stredná Európa. V rámci prioritnej osi
1 Uºahãenie inovácií v strednej Európe sa slovenskí
projektoví partneri Národná agentúra
pre podporu malého a stredného podnikania
(NADSME), Únia klastrov Slovenska a Klaster
AT+R podieºajú na projekte CluStart, ktor˘
si kladie za cieº podporu inovácií prostredníctvom
nov˘ch klastrov˘ch koncepcií zameran˘ch
na nové ekonomické sektory a viac
sektorové témy. V rámci tohto projektu partneri
spoloãne vyvíjajú a testujú nové stratégie
a koncepty na vytváranie klastrov. NADSME
sa podieºa hlavne na zviditeºnení projektu,
spolupracuje s regionálnymi a národn˘mi organizáciami
a poskytuje im poradenstvo ohºadom
inovatívnych metód na vytváranie klastrov.
Únia klastrov SR sa zameriava na prenos
a v˘menu poznatkov z vytvárania prierezovo
orientovan˘ch klastrov medzi partnermi projektu.
Tretí slovensk˘ partner – Klaster AT+R
zabezpeãuje v rámci projektu najmä vytvorenie
pilotného klastra v oblasti automatizácie.
V prioritnej osi 2 Zlep‰enie dostupnosti
strednej Európy a v rámci nej sa s úãasÈou projektov˘ch
partnerov zo Slovenska realizuje
projekt RAILHUC, ktorého cieºom je zv˘‰enie
objemu Ïelezniãnej prepravy tovarov prostredníctvom
posilnenia kapacít v hlavn˘ch
Ïelezniãn˘ch uzloch a ich príslu‰n˘ch regiónoch.
Projekt chce zlep‰iÈ prepojenosÈ uzlov na
troch úrovniach: v rámci TEN-T systémov, na
regionálnych a lokálnych Ïelezniciach, ako aj
na neÏelezniãn˘ch dopravn˘ch systémoch. Za
Slovenskú republiku vykonáva aktivity v tomto
projekte Îelezniãná spoloãnosÈ Slovensko,
a. s. Technicky sa sústreìuje na Îilinsk˘ a
Bratislavsk˘ Ïelezniãn˘ uzol so ‰pecifick˘m
ohºadom na lokálne a regionálne dopravné
systémy ústiace do t˘chto uzlov.
Z pohºadu Ministerstva Ïivotného prostredia
SR by som osobitne zdôraznil prínos operaãného
programu Stredná Európa súvisiaci s
implementáciou projektov v rámci prioritnej
osi 3 Zodpovedné vyuÏívanie Ïivotného prostredia“.
Projekty v tejto oblasti, do ktor˘ch sú
zapojení slovenskí projektoví partneri, sa zameriavajú
na ochranu prírodného dediãstva a
prírodn˘ch zdrojov, ako aj na podporu vyuÏívania
obnoviteºn˘ch zdrojov energie. V jednom
z nich s názvom CEC5 ako projektoví partner
aktívne pôsobí Trnavsk˘ samosprávny kraj.
Cieºom projektu je podporiÈ zvy‰ovanie energetickej
efektívnosti a vyuÏívanie obnoviteºn˘ch
zdrojov energie vo verejn˘ch budovách.
V˘razn˘m prínosom tohto projektu sú jeho
hmatateºné v˘sledky, keìÏe kaÏd˘ z partnerov
projektov, a teda aj Trnavsk˘ samosprávny
kraj realizuje pilotnú investíciu v podobe zv˘-
‰enia energetickej efektívnosti a vyuÏitia obnoviteºn˘ch
zdrojov energie v jednej z verejn˘ch
budov. Z pohºadu Ïivotného prostredia sú
aktivity v oblasti vyuÏívania obnoviteºn˘ch
zdrojov energie dôleÏité najmä preto, Ïe prispievajú
k zníÏeniu emisií skleníkov˘ch plynov.
Vo vzÈahu k prioritnej osi 4 Zv˘‰enie konkurencieschopnosti
a atraktívnosti miest a regiónov,
ktorá má za cieº zlep‰ovanie kvality Ïivota
v mestách a regiónoch strednej Európy,
spomeniem projekt HELP, na ktorom sa zo SR
podieºa ZdruÏenie miest a obcí Slovenska a Sociologick˘
ústav Slovenskej akadémie vied.
Projekt je zameran˘ na podporu inovatívnych
rie‰ení ohºadom b˘vania a domácej starostlivosti
o star‰ie a zraniteºné osoby so zreteºom
na zv˘‰enie ich samostatnosti, ako aj na hºadanie
a tvorbu stratégií lokálnej spolupráce v
stredoeurópskych mestách. Úlohy na‰ich partnerov
v projekte sú zamerané na organizáciu
workshopov, podporu osvety v danej oblasti,
ako aj vypracovanie prípadov˘ch ‰túdií a ich
realizáciu.
Pri ktor˘ch projektoch je spolupráca najv˘raznej‰ia
a nevyhnutná
Spolupráca je aj v beÏnom Ïivote základn˘m
predpokladom úspechu. Jedn˘m z hlavn˘ch
cieºov tohto programu je posilnenie spolupráce
medzi regiónmi strednej Európy. Pri implementácii
projektov operaãného programu
Stredná Európa je spolupráca nevyhnutná v
kaÏdom projekte, v opaãnom prípade by nebola
splnená jedna zo základn˘ch podmienok
poskytnutia nenávratného finanãného príspevku
z Európskeho fondu regionálneho rozvoja
a tou je vytvorenie nadnárodného partnerstva
pozostávajúceho z minimálne troch partnerov
z troch krajín programu. Projekty sú zamerané
na rie‰enie takej problematiky, ktorá nemô-
Ïe byÈ v dostatoãnej miere rie‰ená jednotliv˘mi
regiónmi alebo krajinami samostatne. V˘sledky
a v˘stupy projektov majú merateºné
priaznivé dopady buì na celé územie programu,
alebo na jasne ohraniãenom území, napr.
v nadnárodnej geografickej oblasti akou je
Dunajsk˘ región.
Obdobie v˘znamného programu Stredná
Európa sa konãí v programovom období
do roku 2013. Ako by ste hodnotili priebeÏné
plnenie jedného z hlavn˘ch cieºov kohéznej
politiky, ktor˘m je európska územná
spolupráca
V tomto smere by som rád vyslovil spokojnosÈ
s napæÀaním cieºov programu Stredná Európa,
ako aj s úãasÈou partnerov zo Slovenskej
republiky v projektoch. V˘znam programu pre
Slovensko spoãíva najmä v tom, Ïe podporuje
nadnárodnú spoluprácu, ktorá je nevyhnutná
na rie‰enie problémov a hºadanie spoloãn˘ch
postupov v otázkach presahujúcich hranice
jednotliv˘ch ãlensk˘ch ‰tátov EÚ. A jednou
z tak˘chto oblastí je bezo sporu práve Ïivotné
prostredie.
V programovom období 2007 – 2013 boli
vyhlásené celkovo 4 ‰tandardné v˘zvy na predkladanie
projektov˘ch návrhov a jedna tzv.
‰pecifická v˘zva zameraná na strategické projekty.
Na zhrnutie môÏem uviesÈ zopár údajov o
úãasti projektov˘ch partnerov zo Slovenskej
republiky v jednotliv˘ch v˘zvach.
V prvej v˘zve na predkladanie projektov
bolo schválen˘ch 29 projektov, priãom v 15 z
nich je zapojen˘ch 23 projektov˘ch partnerov
zo SR s celkovou v˘‰kou schválen˘ch finanãn˘ch
prostriedkov 4 166 246 eur z Európskeho
fondu regionálneho rozvoja (ERDF).
V rámci druhej v˘zvy bolo celkovo schválen˘ch
37 projektov. V 18 z nich participuje 26
partnerov zo SR s celkovou v˘‰kou schválen˘ch
prostriedkov 5 046 699 eur z ERDF. V
tretej v˘zve bolo schválen˘ch 28 projektov. Na
rie‰ení 14 projektov sa podieºa celkovo 22
subjektov zo SR s rozpoãtom 3 517 791 eur z
ERDF.
âo sa t˘ka ‰pecifickej v˘zvy zameranej na
strategické projekty, celkovo bolo schválen˘ch
7 strategick˘ch projektov. SR je zastúpená
v 6 z nich prostredníctvom 10 partnerov s
rozpoãtom 1 768 947 eur zo zdrojov ERDF. V
poslednej – 4. v˘zve na predkladanie projektov,
ktorá bola s ohºadom na limitované finanãné
zdroje, ako aj napæÀanie cieºov programu,
obmedzená na konkrétne prioritné osi, bolo
celkovo schválen˘ch 23 projektov, priãom v 12
z nich participuje 13 projektov˘ch partnerov
zo SR s celkov˘m rozpoãtom 1 809 990 eur z
ERDF.
Aj na základe t˘chto údajov je vidieÈ vysok˘
záujem partnerov zo SR podieºaÈ sa na rie-
‰ení nadnárodn˘ch úloh a t˘m napomáhaÈ k naplneniu
hlavn˘ch cieºov programu Stredná
Európa, a t˘m aj cieºov kohéznej politiky Európskej
únie v programovom období 2007 –
2013.
V ãom vidíte najväã‰í v˘znam programu
Stredná Európa pre Slovensko
Najväã‰í v˘znam vidím v tom, Ïe Slovensko
je vnímané ako rovnocenn˘ partner a integrálna
súãasÈ stredoeurópskeho regiónu. V
rámci programu Stredná Európa boli podporované
projekty neinvestiãného charakteru alebo
investície men‰ieho rozsahu – predov‰etk˘m
pilotné projekty, ktor˘ch cieºom bolo
overiÈ navrhovan˘ postup alebo rie‰enie. Za
podstatn˘ prínos moÏno povaÏovaÈ v˘menu
odborn˘ch znalostí, skúseností a návrhov spoloãn˘ch
postupov slovensk˘ch projektov˘ch
partnerov s partnermi z krajín strednej Európy
ako aj tvorbu spoloãn˘ch databáz, postupov
v rámci rie‰enia spoloãnej problematiky v pro-
62

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A
S R
jektoch v oblastiach podpory jednotliv˘ch prioritn˘ch
osí. V neposlednom rade získali na‰i
partneri cenné medzinárodné skúsenosti v rôznych
aspektoch projektového riadenia, legislatívy,
finanãn˘ch tokov atì., ktoré im pomôÏu
v nadchádzajúcom programovom období 2014
– 2020.
Aké by malo byÈ budúce programové obdobie
2014 – 2020, na ão by malo byÈ zamerané
a ão bude prioritou v spomínanom období
pre Ministerstvo Ïivotného prostredia
SR
Základn˘ rámec pre prípravu programov s
environmentálnym zameraním, ktoré budú financované
z fondov EÚ v budúcom programovom
období, budú tvoriÈ nariadenia a strategické
dokumenty Európskej komisie na programové
obdobie 2014 – 2020, ktoré zatiaº existujú
v podobe návrhov.
Priority SR v oblasti kohéznej politiky pre
budúce programové obdobie budú stanovené
v národnom rámcovom dokumente, tzv. Partnerskej
dohode, ktor˘ bude vypracovan˘ v
súlade s prioritami spoloãného strategického
rámca prijatého Európskou komisiou.
Úlohou Ministerstva Ïivotného prostredia
SR v tomto procese bude presadzovaÈ moÏnosti
financovania priorít v oblasti environmentálnej
politiky z fondov EÚ aj v budúcom programovom
období. MoÏno predpokladaÈ, Ïe v˘chodiskom
pre stanovenie priorít v oblasti Ïivotného
prostredia budú, tak ako doposiaº,
povinnosti vypl˘vajúce SR z právnych predpisov
EÚ v sektore Ïivotného prostredia a
jeho jednotliv˘ch oblastiach (vodné hospodárstvo,
ochrana ovzdu‰ia a predchádzanie
klimatick˘m zmenám, odpadové hospodárstvo,
ochrana prírody a krajiny).
âo sa t˘ka programov európskej územnej
spolupráce, ak˘m je v súãasnom programovom
období aj Operaãn˘ program Stredná Európa,
ich zameranie je ‰ir‰ie koncipované a neobmedzuje
sa iba na oblasÈ Ïivotného prostredia. Ministerstvo
Ïivotného prostredia SR sa preto
bude usilovaÈ, aby rie‰enie environmentálnej
problematiky aj naìalej zostalo jednou z priorít
európskej územnej spolupráce. Ministerstvo
taktieÏ bude podporovaÈ vzájomné prepojenie
programov nadnárodnej spolupráce s
cieºmi Stratégie EÚ pre dunajsk˘ región, v
rámci ktorej vykonáva funkciu koordinátora
prioritnej oblasti ã. 4, ObnoviÈ a zachovaÈ kvalitu
vôd.
KeìÏe environmentálna problematika – ãi uÏ
hovoríme o integrovanom manaÏmente povodí,
prevencii pred povodÀami alebo ochrane
ovzdu‰ia, je jednou z t˘ch, ktorej rie‰enie si vy-
Ïaduje vzájomnú spoluprácu viacer˘ch krajín,
verím, Ïe na jej podporu bude vytvoren˘ priestor
aj v rámci programov nadnárodnej spolupráce.
Environmentálne problémy
rie‰ime komplexne
V˘znamnou úlohou krajín Európskej únie je rie‰enie problémov starostlivosti o Ïivotné prostredie tak,
aby pokrok a v˘voj najmodernej‰ích technológií viedol k ochrane a k zvy‰ovaniu kvality Ïivota
v celej EÚ. To má v záujme aj Sekcia sektorov˘ch politík a trvalo udrÏateºného rozvoja
Ministerstva Ïivotného prostredia SR. Jej generálny riaditeº Kamil VILINOVIâ rozvíja obsah
pre Parlamentn˘ kuriér s redaktorkou Annou Komovou.
Aké nové stratégie a iniciatívy z dielne Európskej
únie podporujú starostlivosÈ o Ïivotné
prostredie, ktoré sú pre Slovensko v˘znamné
a nezanedbateºné
Európska únia v ostatnom období predstavila
viaceré environmentálne orientované stratégie
a iniciatívy. Jednou z hlavn˘ch je napríklad
Plán pre Európu efektívne vyuÏívajúcu zdroje
zo septembra 2011, ktor˘ vychádza z Tematickej
stratégie trvalo udrÏateºného vyuÏívania prírodn˘ch
zdrojov a zo Stratégie udrÏateºného
rozvoja EÚ, priãom tvorí aj jeden z hlavn˘ch prvkov
stratégie Európskej únie Európa 2020. Ide
o plán na zv˘‰enie konkurencieschopnosti a
rastu zaloÏen˘ na pouÏívaní men‰ieho mnoÏstva
zdrojov pri v˘robe a spotrebe tovarov a na vytvorení
obchodn˘ch a pracovn˘ch príleÏitostí z
ãinností, ak˘mi sú napríklad recyklovanie, lep-
‰í dizajn v˘robkov, nahrádzanie materiálov a
ekologické inÏinierstvo. ëalej moÏno uviesÈ
Plán prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo
do roku 2050, ktor˘ obsahuje opatrenia EÚ súvisiace
so zmenou klímy a zniÏovaním emisií
skleníkov˘ch plynov do roku 2050. Nasleduje
Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku
2020, ktorej cieºom je zvrátiÈ stratu biodiverzity
a degradáciu ekosystémov˘ch sluÏieb s ur˘chlením
prechodu na „zelenú ekonomiku“. Oãakávajú
sa ìal‰ie iniciatívy, ktoré sa budú zaoberaÈ
ochranou a racionálnym vyuÏívaním vodn˘ch
zdrojov v Európe ochranou ovzdu‰ia, odpadov˘m
hospodárstvom, adaptaãnou stratégiou
na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a podobne.
âo je dôleÏité na dosahovanie dobr˘ch a lep-
‰ích v˘sledkov pri rie‰ení environmentálnych
problémov
Pri rie‰ení environmentálnych problémov povaÏujem
za najdôleÏitej‰ie rozhodovanie na základe
vedeck˘ch a odborn˘ch poznatkov, partnerstvo
v‰etk˘ch zainteresovan˘ch subjektov a
porozumenie zo strany t˘ch, ktorí ãasto zabúdajú,
Ïe ide aj o ich Ïivotné prostredie a kvalitn˘
Ïivot ich potomstva. Ten nezaruãujú len paláce
s vysok˘mi plotmi. Samozrejme, bez dostatku
financií starostlivosÈ o Ïivotné prostredie nemá
‰ancu uspieÈ. Odstránenie environmentálnych
záÈaÏí, ako aj zabezpeãenie environmentálnej
bezpeãnosti a vhodnosti nov˘ch stavieb, zariadení
a technológií, stojí nemálo finanãn˘ch prostriedkov.
Pozrime sa len na jazvy v prekrásnej
slovenskej krajine alebo na zaostalosÈ environmentálnej
infra‰truktúry, napríklad kanalizácií
a ãistiarní odpadov˘ch vôd (âOV). Pritom podot˘kam,
Ïe prevencia je stále lacnej‰ia, neÏ odstraÀovanie
‰kôd.
Ako pomáha pri dosahovaní úspechov v starostlivosti
o Ïivotné prostredie Operaãn˘ program
Îivotné prostredie
Operaãn˘ program Îivotné prostredie (OPÎP)
povaÏujem za v˘znamn˘ zdroj financií na realizáciu
environmentálnych projektov zameran˘ch
najmä na budovanie spomínanej environmentálnej
infra‰truktúry. ZároveÀ pomáha odstraÀovaÈ
environmentálne záÈaÏe a aspoÀ ãiastoãne
eliminovaÈ environmentálne riziká, medzi
ktoré môÏeme zaradiÈ aj povodne. Predstavuje
tieÏ nástroj pre implementáciu poÏiadaviek EÚ,
zahrnut˘ch do jej nariadení a smerníc. Samozrejme
t˘mito aktivitami podporuje aj stieranie rozdielov
medzi regiónmi Slovenska a zamestnanosÈ.
V programovom období 2007 – 2013 je
MÎP SR riadiacim orgánom pre tento program
s alokáciu 1,82 mld. eur zo zdrojov EÚ (z toho
cca 1,57 mld. eur z Kohézneho fondu a takmer
250,76 mil. eur z Európskeho fondu regionálneho
rozvoja). Spolu so spolufinancovaním zo
63

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A
S R
‰tátneho rozpoãtu vo v˘‰ke viac ako 321 mil. eur
ide celkovo o cca 2,14 mld. eur. Pre prv˘ veºk˘
vodárensk˘ projekt skupinovej kanalizácie Ru-
Ïomberok a âOV Liptovská Teplá, Liptovské
Sliaãe schválila Európska komisia nenávratn˘
finanãn˘ príspevok vo v˘‰ke 17,173 mil. eur.
Nasledoval projekt vodárenskej spoloãnosti
Trenãianske vodárne a kanalizácie s dotáciou
takmer 56,876 mil. eur a PovaÏskej vodárenskej
spoloãnosti za 43,413 mil. eur. ·tvrt˘m schválen˘m
je doteraz najväã‰í vodárensk˘ projekt za
takmer 64,944 mil. eur, predloÏen˘ Západoslovenskou
vodárenskou spoloãnosÈou. Spolu ide
zatiaº o 182,406 mil. eur, ão v˘razne prispeje aj
k napæÀaniu záväzkov SR voãi EÚ. ëalej sa
plánuje vybudovaÈ 184,52 km rozvodov pitnej
vody pre 50 136 obyvateºov. Na 991,33 km nov˘ch
kanalizácií sa oãakáva pripojenie vy‰e
191 tis. obyvateºov. Územie so zabezpeãenou
protipovodÀovou ochranou v rámci 76 opatrení
dosiahne 665,53 kmÇ. Podporíme 31 aktivít
zameran˘ch na zniÏovanie zneãistenia ovzdu‰ia
a 51 aktivít na zniÏovanie emisií skleníkov˘ch
plynov, dobudujeme 27 monitorovacích staníc
Národnej monitorovacej siete kvality ovzdu-
‰ia. Na zariadenia pre separovan˘ zber odpadov
sa zameriava 206 projektov, ão by malo viesÈ
roãne k vyseparovaniu 97 020 ton komunálnych
odpadov. Uzatvoren˘ch a zrekultivovan˘ch
bude 52 skládok. AÏ 508 men‰ích
aktivít/podujatí sa zameria na zv˘‰enie informovanosti
verejnosti o environmentálnej situácii a
na environmentálnu v˘chovu. SúbeÏne so zvy-
‰ovaním poãtu predkladan˘ch, posudzovan˘ch
a schvaºovan˘ch projektov OPÎP e‰te oãakávame
nárast t˘chto ukazovateºov v prospech Ïivotného
prostredia Slovenska.
Ak˘ vplyv majú pri dosahovaní v˘sledkov v
ochrane a rozvoji prostredia na Slovensku
práve rezorty, ako doprava, poºnohospodárstvo,
veda a v˘skum Viete nájsÈ „spoloãnú
reã“ Kedy to b˘va problém
S kaÏd˘m rezortom sa dokáÏeme dohodnúÈ,
ak predkladá zmysluplné návrhy a projekty,
ktoré nespôsobujú environmentálne ‰kody, zbytoãne
nezaÈaÏujú Ïivotné prostredie a sú v súlade
s environmentálnym právom EÚ a SR. Musíme
dbaÈ o dodrÏiavanie zákonov, ctiÈ si ich a
hájiÈ tak verejné záujmy. ·pekulantov je aj na
Slovensku neúrekom. Samotn˘ problém spolupráce
nespoãíva ani tak na neochote in˘ch rezortov,
ako skôr pri hºadaní gestora na rie‰enie
konkrétnych problémov. Najlep‰ie to vidno v interdisciplinárnom
sektore zmeny klímy, ktor˘ sa
zaoberá antropogénnymi emisiami tvoren˘mi
rôznymi hospodárskymi odvetviami. MÎP SR
v tomto smere iniciuje väã‰inu opatrení súvisiacich
so zmenou klímy, av‰ak iné rezorty zodpovedajú
za ich realizáciu. Aj z tohto dôvodu zastre‰ujeme
medzirezortnú Komisiu na koordináciu
politiky zmeny klímy. Okrem toho sa vyskytujú
aj prípady, napríklad na PovaÏí a v Tatrách,
kde sa ani názory odborníkov vo v‰etkom
nezhodujú, priãom sa neraz dostávame do pozície
arbitra, hºadaãa pravdy a správnych rie‰ení.
Najmä v tak˘chto situáciách sa opierame o
vedecké poznatky a v˘skum. SnaÏíme sa spolu
s odborníkmi nájsÈ optimálne moÏnosti a v˘chodiská.
Pritom podot˘kam, Ïe rozvoj dopravy
nezuÏujeme len na v˘stavbu autostrád, pri ktorej
miestami môÏe dôjsÈ ku konfliktom záujmov.
Pritom v‰etky dopravné projekty, ktoré zniÏujú
environmentálnu zaÈaÏenosÈ území bezv˘hradne
podporujeme. TaktieÏ vítame v‰etky
opatrenia rezortu pôdohospodárstva na ochranu
pôdy a lesov, ktoré neplnia len hospodársku
funkciu zaloÏenú na ÈaÏbe dreva. Z environmentálneho
hºadiska ide totiÏ v t˘chto prípadoch
o nenahraditeºné prírodné zdroje, ktoré vytvárajú
potenciál pre zelenú ekonomiku a v rukách
dobrého slovenského gazdu mali, majú a
stále budú maÈ nevyãísliteºnú hodnotu. Spolu s
vodn˘mi zdrojmi predstavujú na‰e prírodné bohatstvo.
A to je na‰a spoloãná reã s partnersk˘m
rezortom bez úvodzoviek.
Ochranu prírody a krajiny zabezpeãujú aj
isté zákony, ktoré treba dodrÏiavaÈ, netreba
ich aktualizovaÈ, prispôsobovaÈ nov˘m podmienkam
a harmonizovaÈ s Európskou úniou
V zmysle príslu‰n˘ch smerníc EÚ dochádza
permanentne k procesu ich transpozície nielen
do environmentálneho práva, zákon o ochrane
prírody a krajiny nevynímajúc. Sme si vedomí,
Ïe ako ãlen EÚ sme povinní dodrÏiavaÈ aj jej environmentálne
nariadenia a do ustanoveného
termínu implementovaÈ jej smernice do ná‰ho
systému a Ïivota. Okrem toho nás viaÏu aj ìal-
‰ie medzinárodné záväzky, vypl˘vajúce z ãlenstva
in˘ch relevantn˘ch medzinárodn˘ch in‰titúcií
(OSN, OECD, WMO,UNESCO,...) a z
medzinárodn˘ch dohovorov, ku ktor˘m SR pristúpila.
Len v environmentalistike sme gestorom
vy‰e dvadsiatich dohovorov, priãom k viacer˘m
boli prijaté doplnky a osobitné protokoly, z ktor˘ch
asi najznámej‰í je Kjótsky protokol. Stali
sa v‰ak prípady, keì SR na základe poslaneck˘ch
návrhov zákony uÏ harmonizované s predpismi
EÚ zmenila, a teraz to musíme naprávaÈ.
Aj keì sa legislatíva snaÏí podchytiÈ ochranu
Ïivotného prostredia, predsa len existujú
aj negatívne javy, ktoré sú neraz právne nezabezpeãené
no nebezpeãné pre Ïivotné prostredie
nielen na Slovensku ale v celej Európe,
viete na ne reagovaÈ, dajú sa predvídaÈ a
odstraÀovaÈ
Urãite environmentálne nebezpeãenstvá existujú
a vznikajú v‰ade na svete, priãom nemám
na mysli len âernobyº alebo nedávne cunami v
Japonsku, prípadne iné prírodné pohromy. Väã-
‰ina z nich má lokálny aÏ regionálny dosah, no
niektoré prekraãujú hranice ‰tátov a môÏu nadobudnúÈ
európsky aÏ globálny v˘znam. Staãí
spomenúÈ evidentné klimatické zmeny, na ktor˘ch
sa síce SR podieºa minimálne, no ich dopad
na na‰om území uÏ pociÈujeme. Preto pripravujeme
návrh Adaptaãnej stratégie SR na
nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Ktovie,
moÏno naozaj onedlho budeme „pod Tatrami
pestovaÈ hrozno“. Vytvorili sme odborné, in‰titucionálne
a právne podmienky na odstraÀovanie
po okresoch zinventarizovan˘ch a monitorovan˘ch
environmentálnych záÈaÏí. Av‰ak len
zákon ã. 409/2011 Z. z. o niektor˘ch opatreniach
na úseku environmentálnej záÈaÏe nestaãí. Na ich
postupnú likvidáciu potrebuje SR znaãné finanãné
prostriedky, ktoré ch˘bajú. Av‰ak proces
oãisÈovania slovenskej krajiny sme od‰tartovali.
Nesmieme v‰ak dopustiÈ, aby pritom
vznikali nové, ktoré budú musieÈ za znaãné náklady
odstraÀovaÈ ìal‰ie generácie. Nemali by
sme vlastné deti zaÈaÏovaÈ environmentálnymi
záÈaÏami.
Existuje dostatok napríklad informaãn˘ch
stredísk, ktoré poskytujú aktuálne informácie
z oblasti rozvoja krajiny a o nedostatkoch
v ochrane Ïivotného prostredia
Pravdupovediac, environmentálnych informaãn˘ch
stredísk je na Slovensku nielen nedostatok,
ale sme ich e‰te ani systematicky nezaãali
budovaÈ. Îiaº, nedávno b˘valé vedenie Slovenskej
agentúry Ïivotného prostredia v Banskej
Bystrici dokonca zlikvidovalo za ‰tátne peniaze
vybudovanú sieÈ stredísk environmentálnej
v˘chovy. Do urãitej miery environmentálne informaãné
strediská dnes nahradzujú vysunuté
zloÏky ·tátnej ochrany prírody SR, najmä správy
národn˘ch parkov a chránen˘ch krajinn˘ch
oblastí, ale aj zredukované odborné centrá Slovenskej
agentúry Ïivotného prostredia, pracoviská
Slovenského hydrometeorologického ústavu
a ìal‰ích environmentálnych in‰titúcií. Pozitívne
moÏno v tomto smere hodnotiÈ aj Slovenskú
in‰pekciu Ïivotného prostredia a obvodné úrady
Ïivotného prostredia. ·kolíme za t˘mto úãelom
aj zamestnancov obcí a vítame tieÏ viaceré
celospoloãensky prospe‰né aktivity mimovládnych
organizácií.
Ako sa darí plniÈ environmentálne ciele a
opatrenia, ktoré vypl˘vajú z Programového
vyhlásenia vlády SR, rozpracované do roku
2016
Environmentálne ciele a opatrenia z Programového
vyhlásenia vlády SR rozpracúvame po
jednotliv˘ch sektoroch starostlivosti o Ïivotné
prostredie do roku 2016 s v˘hºadom aj na ìal-
‰ie roky. Viaceré z nich sú nároãné aj na financie
a urãite budú zahrnuté aj do Operaãného programu
Îivotné prostredie na roky 2014 – 2020.
Okrem toho bude potrebné vypracovaÈ viaceré
parciálne koncepãné dokumenty a prijaÈ niekoºko
zákonov, resp. noviel zákonov, ktoré vytvoria
právny rámec na dosiahnutie vyt˘ãen˘ch
cieºov. Ide napríklad o novelu zákona o odpadoch,
nov˘ zákon o ochrane prírody a ìal‰ie zákony.
Doteraz nám absentuje zákon o krajine.
Viaceré predpisy musíme harmonizovaÈ s environmentálnym
právom EÚ, ktorá chystá v súãasnosti
uÏ svoj 7. environmentálny akãn˘ program
s uvedením priorít environmentálnej politiky
EÚ do roku 2020 a jej dlhodob˘ch vízií
aÏ do roku 2050 vrátane t˘ch, ktoré vyplynuli
zo Svetového summitu RIO+20 o trvalo udrÏateºnom
rozvoji, konaného v tomto roku v Riu de
Janeiro za úãasti aj slovenskej delegácie na ãele
s ministrom Ïivotného prostredia. Faktom je, Ïe
svet vníma nevyhnutnú potrebu zeleného rastu
ako predpoklad zelenej budúcnosti, av‰ak v jednotliv˘ch
‰tátoch z rôzneho uhla pohºadu. AspoÀ
ten má EÚ zjednoten˘ a zabezpeãovanie
trvalo udrÏateºného rozvoja nepovaÏuje len za
ilúziu, resp. nádej. Národná rada SR v roku
2002 schválila Národnú stratégiu trvalo udrÏateºného
rozvoja s konkrétnymi strategick˘mi
cieºmi a opatreniami aj environmentálnej politiky.
Preto sa vynasnaÏíme znovu programovo
rozpracovaÈ tieto ciele environmentálnej politiky
s v˘hºadom do roku 2035 a zahrnúÈ ich do návrhu
2. akãného plánu trvalo udrÏateºného rozvoja,
ktor˘ má v roku 2013 pripraviÈ Úrad vlády
SR v spolupráci so v‰etk˘mi zainteresovan˘mi
rezortmi. Veríme, Ïe schválená národná
stratégia trvalo udrÏateºného rozvoja, ktorá absorbovala
aj stratégiu ‰tátnej environmentálnej
politiky, tak po 10 rokoch existencie nezostane
len nenaplnenou víziou a ìal‰ím zaloÏen˘m
strategick˘m dokumentom.
64

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A
S R
Základ pre spoloãnú vodnú politiku v krajinách EÚ vytvorila práve Rámcová smernica o vode.
Slovensko vodnú politiku iste veºmi starostlivo koordinuje s EÚ. Veì ochrana a zlep‰enie stavu
vôd je nevyhnutná úloha pre v‰etky krajiny Európskej únie. Ako je to na Slovensku, spresní
generálny riaditeº sekcie vôd MÎP SR Du‰an âERE·≈ÁK a redaktorka Anna Komová.
SúãasnosÈ a budúcnosÈ
vodn˘ch zdrojov na Slovensku
sk˘ch nádrÏí, ktor˘ch v˘hodou je vysoká zabezpeãenosÈ
dodávky vody, stabilná kvalita
surovej vody, vysok˘ stupeÀ ochrany zdroja
a moÏnosÈ pokryÈ potreby veºkého poãtu obyvateºov.
Na dodávke vody z vodárensk˘ch nádrÏí
sú závislí obyvatelia juÏn˘ch okresov
banskobystrického kraja, ale aj veºk˘ch území
v˘chodného Slovenska a tieÏ dopæÀajú
potrebu vody v ìal‰ích regiónoch Slovenska.
MoÏno kon‰tatovaÈ, Ïe Slovenská republika
v súãasnosti disponuje z kvantitatívneho a
kvalitatívneho pohºadu s relatívnym dostatkom
vodn˘ch zdrojov.
V tejto súvislosti v‰ak treba podotknúÈ, Ïe
i napriek dostatku vody a roz‰irovaniu verejn˘ch
vodovodov dochádza k zniÏovaniu odberu
vody. Medziroãn˘ pokles odberov vody
je cca 2 %.
Toto zniÏovanie moÏno hodnotiÈ z viacer˘ch
uhlov pohºadu: na jednej strane má pozitívny
vplyv na zlep‰ovanie bilanãného stavu
podzemn˘ch vôd a je dobrou správou pre
Ïivotné prostredie. Z pohºadu spotrebiteºa
v‰ak príli‰né úspory vody v domácnosti môÏu
viesÈ aj k poklesu Ïivotnej úrovne obyvateºov
– v mnoh˘ch okresoch klesá priemerná spotreba
vody na jedného obyvateºa domácnosti
pod 80 l za deÀ, ão je hodnota povaÏovaná
za hygienické minimum. Pokles odberov tieÏ
nepriaznivo vpl˘va na prevádzku a ekonomiku
vodárensk˘ch spoloãností – zvy‰ujú prevádzkové
náklady, zniÏujú zisk a vedú k zvy-
‰ovaniu ceny vody.
Uveden˘ relatívny dostatok vodn˘ch zdrojov
v‰ak neznamená, Ïe sú nevyãerpateºné a
nemôÏu byÈ ohrozené, ãi znehodnotené. Preto
je potrebné venovaÈ permanentnú pozornosÈ
ochrane vodn˘ch zdrojov pri re‰pektovaní
vody ako strategickej suroviny ‰tátu nevyhnutnej
pre Ïivot v‰etk˘ch ekosystémov vrátane
ãloveka.
VyuÏiteºnosÈ vodného fondu sa na Slovensku
zniÏuje, lep‰ie povedané obmedzuje,
ako sa rie‰i problém nedostatku vody napríklad
pre v˘znamné hospodárske a sídelné
aglomerácie
Problematiku vodného fondu na Slovensku
treba vnímaÈ vo dvoch navzájom previazan˘ch
rovinách, a to v rovine jeho vyuÏiteºného
mnoÏstva a v rovine jeho vyuÏívania, ão
predstavuje vodohospodársku bilanciu
(VHB), ktorú kaÏdoroãne spracúva SHMÚ.
Slovenská republika disponuje obrovsk˘m
benefitom, ktor˘m je dostatok prírodn˘ch
zdrojov podzemnej vody, jej dobrá kvalita, relatívne
nízke náklady na úpravu a potenciálne
malá moÏnosÈ ich zneãistenia. Napriek
priazniv˘m hydrologick˘m a hydrogeologick˘m
podmienkam na tvorbu, obeh a akumuláciu
podzemn˘ch vôd v SR je nev˘hodou ich
nerovnomerné územné rozloÏenie. V dôsledku
toho vzniká ãasovo-priestorová disproporcia
medzi potrebou vody a vyuÏiteºn˘mi
zdrojmi vody. PribliÏne polovica zdrojov pripadá
na juhozápadné Slovensko, predov‰etk˘m
oblasÈ Îitného ostrova s odhadovan˘mi
zásobami 20 m 3 . s -1 , ão predstavuje jednu z
najv˘znamnej‰ích zásobární pitnej vody v
strednej Európe.
V oblastiach Slovenska, ktoré majú nedostatok
vyhovujúcich zdrojov podzemnej vody
a je nevyhnutné dopæÀaÈ ich kapacity zo zdrojov
povrchovej vody. S t˘mto cieºom bolo v
nedávnej minulosti na strednom a v˘chodnom
Slovensku vybudovan˘ch viacero vodáren-
Od ãoho závisí dostatok vody v budúcnosti,
na krytie vlastn˘ch potrieb v jednotliv˘ch
krajoch Slovenska
Je to podmienené predov‰etk˘m zabezpeãením
dôslednej ochrany vodn˘ch zdrojov
pred bodov˘m a plo‰n˘m zneãistením, ich racionálnym
vyuÏívaním, budovaním nov˘ch,
resp. doplnkov˘ch zdrojov a prívodov vody
do miest s nedostatkom vlastn˘ch zdrojov,
resp. tam, kde nie sú dostatoãné zásoby podzemn˘ch
vôd treba zabezpeãiÈ odbery z povrchov˘ch
vôd, teda aj z vodn˘ch nádrÏí,
ktoré súãasne minimalizujú dôsledky extrémnych
situácií, ako sú povodne ãi nedostatok
vody poãas such˘ch období. Dostatok vody
závisí aj od uvedomenia si dôleÏitosti a nevyhnutnosti
vody pre existenciu ºudí, potravinovú
bezpeãnosÈ ‰tátu, rozvoj priemyselnej v˘roby
a t˘m aj rozvoj regiónov Slovenska, a
teda od samotného prístupu v‰etk˘ch zainteresovan˘ch
(príslu‰né ‰tátne orgány a organizácie,
poºnohospodári, priemyselníci, vodohospodári,
obce, obãania a pod.) k ochrane a
racionálnemu vyuÏívaniu vôd.
Na ão je orientovaná ‰tátna vodohospodárska
politika, ktoré sú jej strategické ciele
Strategické ciele vodohospodárskej politiky,
zakotvené v Koncepcii vodohospodárskej
politiky Slovenskej republiky do roku
2015, sú orientované predov‰etk˘m na skvalitnenie
starostlivosti o vodné zdroje a súvisiacu
vodohospodársku infra‰truktúru, naplnenia
právnych predpisov EÚ, na vytváranie
predpokladov na zabezpeãenie bezproblémového
zásobovania obyvateºov kvalitnou
pitnou vodou a efektívnu likvidáciu odpadov˘ch
vôd bez negatívnych dopadov na Ïivotné
prostredie. ZávaÏné je tieÏ rie‰enie problematiky
prevencie pred negatívnymi dopadmi
extremalít, ako sú povodne a obdobia nedostatku
vody a sucha a tieÏ na skvalitnenie
ãinnosti odborn˘ch vodohospodárskych organizácií
a ‰tátnej správy.
Hlavn˘ environmentálny cieº Rámcovej
smernice o vode je rozplánovan˘ do roku
2027, aké sú postupné opatrenia pre dosiahnutie
dobrého stavu v‰etk˘ch vôd
65

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A
S R
Na zabezpeãenie ochrany vôd a jej trvalo
udrÏateºného vyuÏívania sa urãujú environmentálne
ciele pre útvary povrchov˘ch vôd,
útvary podzemn˘ch vôd a pre chránené územia,
kde patria územia s povrchovou vodou
urãenou na odber pre pitnú vodu, územia s vodou
vhodnou na kúpanie, územia s povrchovou
vodou vhodnou pre Ïivot a reprodukciu
pôvodn˘ch druhov r˘b, chránené oblasti prirodzenej
akumulácie vôd, ochranné pásma
vodárensk˘ch zdrojov, referenãné lokality,
citlivé oblasti, zraniteºné oblasti a chránené
územia a ich ochranné pásma podºa osobitného
predpisu. Environmentálne ciele urãené na
dosiahnutie dobrého stavu vôd (konkrétne
‰pecifikované v zákone o vodách) sa musia
zabezpeãiÈ plnením programu opatrení do 22.
decembra 2015. Túto lehotu moÏno predæÏiÈ,
ak zlep‰enie stavu vodn˘ch útvarov moÏno
dosiahnuÈ technick˘mi opatreniami iba v etapách,
ktoré presiahnu túto lehotu, opatrenia na
zlep‰enie stavu vodn˘ch útvarov podºa ãasového
harmonogramu si vyÏadujú neprimerané
náklady na ich realizáciu alebo prírodné
podmienky neumoÏÀujú zlep‰enie stavu vodn˘ch
útvarov v tejto lehote.
Program opatrení na dosiahnutie environmentálnych
cieºov je zakotven˘ v Nariadení
vlády SR ã. 279/2011 Z. z., ktor˘m sa vyhlasuje
záväzná ãasÈ Vodného plánu Slovenska.
Program obsahuje opatrenia pre povrchové a
podzemné vody v ãlenení na základné a doplnkové
opatrenia. Pri podzemn˘ch vodách sú
to v oblasti kvality opatrenia na redukciu zneãistenia
dusíkat˘mi látkami, pesticídmi a ostatn˘mi
chemick˘mi látkam. V oblasti kvantity
podzemn˘ch vôd sú to opatrenia na zlep‰enie
zlého kvantitatívneho stavu útvarov podzemn˘ch
vôd (SR má päÈ tak˘chto útvarov z celkového
poãtu 101 vodn˘ch útvarov), ktoré
smerujú k optimalizácii vyuÏívania podzemn˘ch
vôd t˘chto útvarov, budovaniu nov˘ch
vodárensk˘ch sústav, zlep‰enie technick˘ch
parametrov existujúcich sústav, ìalej na prehodnotenie
vyuÏiteºn˘ch mnoÏstiev podzemn˘ch
vôd vo vzÈahu ku klimatickej zmene. Na
tieto opatrenia nadväzujú ìal‰ie opatrenia súvisiace
s kontrolou odoberan˘ch mnoÏstiev
podzemn˘ch vôd, monitorovaním stavu podzemn˘ch
vôd a v neposlednom rade aj s v˘chovou
a zvy‰ovaním environmentálneho povedomia
obyvateºstva. Environmentálne ciele
sa plnia prostredníctvom stanoven˘ch opatrení
v rámci ‰esÈroãn˘ch plánovacích cykloch,
k rokom 2015, 2021 a 2027.
Veºa sa hovorí o zneãisÈovaní, ãím sú v súãasnosti
vody zneãisÈované a ako sa darí
realizovaÈ smernicu 91/271/EHS
Vody sú zneãisÈované najmä organick˘m
zneãistením z komunálnych odpadov˘ch vôd,
Ïivinami, prioritn˘mi a relevantn˘mi látkami
z priemyslu, dusíkat˘mi látkami, pesticídmi
a ostatn˘mi chemick˘mi látkami z poºnohospodárskych
ãinností a pod.
Slovenská republika plní záväzky v oblasti
ãistenia komunálnych odpadov˘ch vôd vypl˘vajúce
zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej
republiky k Európskej únii podºa ustanovení
smernice Rady 91/271/EHS o ãistení
komunálnych odpadov˘ch vôd v znení smernice
Komisie 98/15/ES a nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady 1882/2003/ES (ìalej
len „smernica“).
V prístupov˘ch rokovaniach s EÚ boli dohodnuté
pre Slovenskú republiku prechodné
obdobia s ohºadom na vecnú a ekonomickú nároãnosÈ
plnenia smernice s koneãn˘m cieºom
do roku 2015 zabezpeãiÈ odvádzanie a biologické
ãistenie odpadov˘ch vôd v aglomeráciách
nad 2 000 ekvivalentn˘ch obyvateºov.
Uvedené záväzky Slovenská republika plní
prostredníctvom „Národného programu Slovenskej
republiky pre vykonávanie smernice
Rady 91/271/EHS o ãistení komunálnych odpadov˘ch
vôd“ (ìalej len Národn˘ program
SR“), ktor˘ bol pripomienkovan˘ a odsúhlasen˘
zástupcami Európskej komisie. Tento
Národn˘ program SR predstavuje vecné napæÀanie
záväzkov vypl˘vajúcich zo Zmluvy o
pristúpení Slovenskej republiky do EÚ.
Slovenská republika v pravideln˘ch stanoven˘ch
termínoch reportuje EK stav plnenia
smernice. Toto hodnotenie bolo ostatn˘krát
vykonané k prechodnému obdobiu 31.
12. 2010 a odreportované Európskej komisii
30. 6. 2012.
Posudzovanie zhody aglomerácií so smernicou
bolo vykonané podºa jednotliv˘ch ãlánkov
predmetnej smernice, ão predstavuje viacero
údajov, informácií a vzájomn˘ch porovnaní.
Ich konkrétna detailná anal˘za by si
vyÏiadala väã‰í priestor, preto je tu moÏné len
sumárne kon‰tatovaÈ, Ïe SR k 31. 12. 2010 dosiahla
ãiastoãné plnenie záväzkov. Napriek
tomu prioritná pozornosÈ je v oblasti vodného
hospodárstva dlhodobo sústredená hlavne
na v˘stavbu nov˘ch âOV a stokov˘ch sietí,
prípadne na ich rekon‰trukcie tak, aby boli napæÀané
záväzky SR. Svedãí o tom napokon aj
dosahovan˘ pokrok v odvádzaní a ãistení komunálnych
odpadov˘ch vôd, ktor˘ je v ostatn˘ch
rokoch evidentn˘.
Pri zohºadnení poãtu doposiaº zrealizovan˘ch
stavieb verejn˘ch kanalizácií (z ktor˘ch
je ãasÈ v skú‰obnej prevádzke), poãtu rozostavan˘ch
stavieb, stavieb pripraven˘ch so
schválen˘m financovaním z prostriedkov Európskeho
spoloãenstva a ‰iestich veºk˘ch projektov
schválen˘ch, resp. v schvaºovacom
procese EK v Bruseli sa dá v najbliωích rokoch
oãakávaÈ ìal‰ie priblíÏenie sa k plneniu
predmetn˘ch záväzkov SR.
Je reálny predpoklad, Ïe v nasledujúcich rokoch
sa zv˘‰i miera vyuÏívania novovybudovan˘ch
stokov˘ch sietí a rekon‰truovan˘ch,
resp. nov˘ch âOV postupn˘m pripájaním
producentov odpadov˘ch vôd (obyvateºstva,
priemyslu, sluÏieb), ão zv˘‰i aj percento plnenia
záväzkov.
Ako je to s podzemn˘mi vodami, zaznamenalo
sa zníÏenie zneãisÈovania
ZniÏovanie zneãistenia podzemn˘ch vôd na
Slovensku vykazuje pozitívny trend, ão je
dôsledkom zniÏovania priemyselnej v˘roby a
obmedzovaním poºnohospodárskej ãinnosti,
ako aj budovaním infra‰truktúry, to znamená
odvádzaním a ãistením odpadov˘ch vôd,
uplatÀovaním úãinn˘ch opatrení na zabránenie
vstupu zneãisÈujúcich látok do podzemn˘ch
vôd, kontrolou ich plnenia, monitorovaním
stavu, sankcionovaním a v˘chovou obãanov
v tejto oblasti.
Nielen na Slovensku aj inde v Európe sa
stanú udalosti, pri ktor˘ch sa zaznamená
zneãisÈovanie a zhor‰í kvalita vody, ako sa
realizujú preventívne opatrenia, dá sa vôbec
pôsobiÈ preventívne
Samozrejme aj u nás sa stávajú udalosti
(ako napr. dopravné nehody, po‰kodené transformátory
a pod.) v dôsledku ktor˘ch dochádza
k mimoriadnemu zhor‰eniu kvality vody.
KaÏd˘, kto zistí príznaky mimoriadneho zhor-
‰enia vôd, je povinn˘ ohlásiÈ túto skutoãnosÈ
Slovenskej in‰pekcii Ïivotného prostredia,
alebo obvodnému úradu Ïivotného prostredia,
alebo na tiesÀové volania 112, alebo obci,
alebo správcovi vodného toku, ktorí hlásenie
odovzdajú in‰pekcii.
Pôvodca mimoriadneho zneãistenia vôd je
povinn˘ bezprostredne vykonaÈ opatrenia na
jeho zne‰kodnenie a odstránenie jeho ‰kodliv˘ch
následkov, vykonaÈ opatrenia na nápravu
alebo uhradiÈ náklady s t˘m spojené. Ak
pôvodca po‰kodenia nie je známy, resp. nemá
vlastné sily a prostriedky na vykonanie nápravy,
opatrenia zabezpeãí orgán ‰tátnej vodnej
správy zo ‰tátnych prostriedkov. Systém hlásenia
mimoriadneho zhor‰enia vôd a následn˘ch
ãinností je na Slovenskú plne funkãn˘,
vrátane následného prijímania opatrení na
odstraÀovanie ich následkov. KeìÏe k mimoriadnemu
zhor‰eniu vody dochádza zväã‰a v
dôsledku nehôd je problematické hovoriÈ o
prevencii ako takej. Prevenciou je dôsledné
dodrÏiavanie platn˘ch legislatívnych predpisov
v ‰irokom ponímaní, funkãn˘ systém na
rie‰enie tak˘chto udalostí a v˘chova obãanov.
Ochrana a ãistenie vôd si vyÏaduje aj finanãné
prostriedky, aká je situácia v tomto
smere na Slovensku
Finanãne boli doposiaº poÏiadavky na
ochranu a odvádzanie a ãistenie odpadov˘ch
vôd kryté z Operaãného programu pre Ïivotné
prostredie, zo ‰tátneho rozpoãtu a vlastn˘ch
zdrojov investorov (akciové vodárenské
spoloãnosti a obce). Celková v˘‰ka preinvestovan˘ch
finanãn˘ch prostriedkov do konca
roka 2010 bola 1,2 mld. eur.
Alokácia finanãn˘ch prostriedkov Operaãného
programu Îivotné prostredie pre danú
oblasÈ je v súãasnosti takmer vyãerpaná, a preto
je potrebné na splnenie na‰ich záväzkov zabezpeãiÈ
ìal‰ie finanãné prostriedky z rôznych
zdrojov vo v˘‰ke cca 1,1 mld. eur.
Platí vodn˘ zákon a dodrÏuje sa
Zákon ã. 364/2004 Z. z. o vodách v znení
neskor‰ích predpisov je v platnosti a jeho dodrÏiavanie
kontroluje Slovenská in‰pekcia
Ïivotného prostredia, obvodné a krajské úrady
Ïivotného prostredia v rámci svojej pôsobnosti.
Pri zistení nedostatkov, resp. neplnení
povinností ustanoven˘ch t˘mto zákonom,
ukladajú opatrenia na nápravu, resp. sankcie
na základe závaÏnosti poru‰enia a miery po-
‰kodenia Ïivotného prostredia.
MôÏete priblíÏiÈ vodn˘ plán Slovenska, je
tieÏ zameran˘ na ochranu a zlep‰enie stavu
vôd
Vodn˘ plán Slovenska (VPS) je dokument
vodného plánovania na ochranu a zlep‰enie
stavu povrchov˘ch a podzemn˘ch vôd a vodn˘ch
ekosystémov, na trvalo udrÏateºné a hospodárne
vyuÏívanie vôd, na zlep‰enie vodn˘ch
pomerov, na zabezpeãenie územnej ekologickej
stability a na ochranu pred ‰kodliv˘mi
úãinkami vôd. Vypracovanie VPS zabez-
66

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A
S R
peãuje ministerstvo s dotknut˘mi orgánmi
‰tátnej správy. Podkladom na vypracovanie
VPS a jeho programu opatrení sú plány manaÏmentu
povodí Dunaja a Visly, ktoré obsahujú
plány manaÏmentu ãiastkov˘ch povodí
a ktoré sa stávajú súãasÈou VPS.
VPS je následne podkladom na vypracovanie
Medzinárodn˘ch plánov manaÏmentu povodia
Dunaja a povodia Visly. Tento plánovací
dokument je schválen˘ vládou SR. Program
opatrení je vyhlásen˘ nariadením vlády
SR ã. 279/2011 Z. z., ktor˘m sa vyhlasuje
záväzná ãasÈ VPS obsahujúca program
opatrení na dosiahnutie environmentálnych
cieºov. Tento program opatrení vychádza z
anal˘z vykonan˘ch v rámci vodného plánovania,
z v˘sledkov monitorovania vôd, hodnotenia
stavu vôd a z urãen˘ch environmentálnych
cieºov. Pre jednotlivé opatrenia je urãen˘
ãasov˘ plán ich uskutoãnenia, zdroje a
spôsoby úhrady ich uskutoãnenia. Program
obsahuje základné a kde je to potrebné aj doplnkové
opatrenia, priãom základné opatrenia
predstavujú základné poÏiadavky, ktoré sa
musia splniÈ, doplnkové sú dodatoãne opatrenia
na dosiahnutie environmentálnych cie-
ºov. Opatrenia na dosiahnutie environmentálnych
cieºov sa musia realizovaÈ do troch rokov
odo dÀa schválenia VPS a schválenia
plánu manaÏmentu povodia. Programy opatrení
sa musia preverovaÈ a podºa potreby aktualizovaÈ
do 22. decembra 2015 a následne
kaÏd˘ch ‰esÈ rokov.
âo je hlavn˘m problémom pri zniÏovaní
prírodn˘ch zdrojov vôd a zásob podzemnej
vody Ako vidíte budúcnosÈ vodn˘ch
zdrojov
Medzi hlavné problémy pri vyuÏívaní prírodn˘ch
zdrojov vôd patria najmä nepovolené,
tzv. ãierne odbery, odbery presahujúce
povolené mnoÏstvo a klimatická zmena s negatívnymi
dopadmi extremalít, ako sú povodne
a obdobia sucha.
Základnou podmienkou zabezpeãenia kvalitn˘ch
vodn˘ch zdrojov pre budúcnosÈ je ich
dôsledná ochrana prostredníctvom ochrann˘ch
pásiem, zamedzenie ich odberov nad povolené
limity, zabezpeãenie odvádzania a ãistenia
komunálnych a priemyseln˘ch odpadov˘ch
vôd a správna poºnohospodárska prax
tak, aby nedochádzalo k zneãisÈovaniu zdrojov
vôd. Postupne je treba zabezpeãovaÈ nové
zdroje vôd a v oblastiach kde nie je dostatok
podzemn˘ch vôd pripravovaÈ akumuláciu a
vyuÏívanie zdrojov povrchov˘ch vôd.
Environmentálne záÈaÏe
– ão s nimi
Aby sa zdravie obyvateºov upevÀovalo, aby sa Ïivotné prostredie nedevastovalo,
aby sa zniÏovalo nebezpeãenstvo zo zneãisÈovania, aj preto treba rie‰iÈ environmentálne
záÈaÏe. Generálna riaditeºka Sekcie geológie a prírodn˘ch zdrojov Ministerstva Ïivotného
prostredia SR RNDr. Vlasta JÁNOVÁ, PhD. zosumarizuje moÏnosti a aktuálny stav
v rozhovore redaktorky Anny Komovej.
Ako je to na Slovensku, aké nebezpeãenstvo
predstavujú pre zdravie ãloveka a Ïivotné
prostredie vo v‰eobecnosti práve environmentálne
záÈaÏe
Vo v‰eobecnosti môÏu byÈ ºudia Ïijúci alebo
pracujúci v blízkosti environmentálnej zá-
ÈaÏe negatívne ovplyvnení inhaláciou zneãisteného
vzduchu, dermálnym kontaktom so
zneãistenou vodou, prípadne zeminou a nakoniec
aj pouÏívaním zneãistenej vody, napr. zo
studní a prijímaním potravy vyprodukovanej
v kontaminovanom prostredí. Z hºadiska
Ïivotného prostredia a jeho hlavn˘ch zloÏiek
predstavujú environmentálne záÈaÏe nebezpeãenstvo
hlavne pre vodu a ekosystém.
Vysvetlite, prosím, preão sú kaÏdoroãne
vynakladané nemalé prostriedky na prieskum,
sanáciu a monitoring environmentálnych
záÈaÏí
Odpoveì je pomerne jednoduchá. Environmentálne
záÈaÏe predstavujú takú kontamináciu
vody, pôdy a horninového prostredia, kde
koncentrácia zneãisÈujúcich látok mnohonásobne,
ãasto aÏ niekoºko tisícnásobne prekraãuje
povolené limity a prítomnosÈ t˘chto látok
v prostredí znamená vysoké riziko pre zdravie
ºudí a Ïivotné prostredie. V záujme eliminácie
t˘chto rizík sa musia najskôr vykonaÈ prieskumné
práce, aby sa zistil rozsah a typ kontaminácie.
Monitoring slúÏi na sledovanie ‰írenia
sa zneãistenia a samotná sanácia slúÏi na
odstránenie, zníÏenie alebo obmedzenie kontaminácie
na úroveÀ akceptovateºného rizika.
Vie sa o lokalitách, ktoré z nejak˘ch dôvodov
predstavujú väã‰ie nebezpeãenstvo
Ako sa rie‰i moÏnosÈ dosiahnuÈ poriadok
Spomedzi registrovan˘ch environmentálnych
záÈaÏí, ktor˘ch je na Slovensku okolo 1
200 (spolu s doteraz sanovan˘mi lokalitami
ich je identifikovan˘ch asi 1 900), vysoké riziko
pre zdravie ºudí a Ïivotné prostredie
predstavuje pribliÏne 260 lokalít. Asi na 120
lokalitách bolo toto vysoké riziko potvrdené
prieskumn˘mi prácami a ojedinele aj zdravotníckymi
‰túdiami. Práve tieto rizikové environmentálne
záÈaÏe boli premietnuté do ·tátneho
programu environmentálnych záÈaÏí na
roky 2010 aÏ 2015 a Ministerstvo Ïivotného
prostredia SR realizuje mnohé aktivity a projekty,
ktoré by mali v˘znamne prispieÈ k po-
67

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A
S R
stupnému odstraÀovaniu t˘chto najviac kontaminovan˘ch
lokalít.
Je na Slovensku vyhovujúca legislatíva,
ktorá pomáha pri rie‰ení problémov environmentálnych
záÈaÏí
V súãasnosti nበprávny poriadok o‰etruje
environmentálne záÈaÏe prostredníctvom
dvoch zákonov, je to geologick˘ zákon (zákon
ã. 569/2007 Z. z. o geologick˘ch prácach
v znení neskor‰ích predpisov) a zákon ã.
409/2011 Z. z o niektor˘ch opatreniach na
úseku environmentálnej záÈaÏe a o zmene a
doplnení niektor˘ch zákonov, ktor˘ nadobudol
úãinnosÈ 1. januára 2012. Geologick˘ zákon
rie‰i, ako sa majú prieskumné, monitorovacie
a sanaãné práce vykonávaÈ a kto je
oprávnen˘ tieto práce robiÈ. Zákon o „environmentálnych
záÈaÏiach“, tak nov˘ zákon
skrátene voláme, rie‰i, ako sa záÈaÏe identifikujú,
kto je ich pôvodcom, ako sa urãuje povinná
osoba za environmentálnu záÈaÏ a hlavne,
ão sú tieto osoby povinné vykonaÈ, aby sa
záÈaÏ postupne odstránila.
Je vôbec moÏné urãiÈ konkrétne osobu,
ktorá má povinnosti v voãi environmentálnej
záÈaÏi a je aj za Àu zodpovedná
Zákon o „environmentálnych záÈaÏiach“
zavádza in‰titút urãovania povinnej osoby.
Správnym orgánom, ktorému prislúcha táto
kompetencia, je príslu‰n˘ Krajsk˘ úrad Ïivotného
prostredia. Vzhºadom na nejasné vlastnícke
vzÈahy a opakované prevody a predaje
priemyseln˘ch areálov, je proces urãovania
povinnej osoby pomerne nároãn˘. V prípade,
Ïe povinnú osobu nie je moÏné urãiÈ, zákon
ustanovuje, ak˘m spôsobom potom zabezpeãí
vykonanie nevyhnutn˘ch opatrení ‰tát.
·tát v tomto prípade znamená „príslu‰né ministerstvo“
na základe rozhodnutia vlády SR.
Aké sú moÏnosti priblíÏiÈ sa v rie‰ení environmentálnych
záÈaÏí vyspel˘m krajinám
Európy
V‰etky ‰táty Európskej únie majú problémy
s environmentálnymi záÈaÏami. âím má
‰tát rozvinutej‰í priemysel, t˘m má spravidla
aj viac environmentálnych záÈaÏí, no na druhej
strane má vìaka vy‰‰iemu HDP aj viac
prostriedkov na ich odstraÀovanie. V porovnaní
s vyspel˘mi krajinami sú postsocialistické
‰táty v urãitej nev˘hode, pretoÏe procesy
masívnej privatizácie spravidla podcenili existujúcu
kontamináciu a s v˘nimkou niektor˘ch
‰tátov, napr. âeskej republiky, nevyãlenili
z prostriedkov získan˘ch privatizáciou (u
nás to bol Fond národného majetku) Ïiadnu
alokáciu na rie‰enie tohto problému. Slovenská
republika má moÏnosÈ priblíÏiÈ sa v
rie‰ení problematiky environmentálnych zá-
ÈaÏí vyspel˘m krajinám len vìaka efektívnemu
vyuÏitiu fondov Európskej únie.
Akú úlohu má v procese odstraÀovania
záÈaÏí práve MÎP SR, aké sú jeho aktivity
v spomínanej oblasti
Ministerstvo Ïivotného prostredia SR hrá
v procese odstraÀovania environmentálnych
záÈaÏí kºúãovú úlohu. Politika environmentálnych
záÈaÏí predstavuje pomerne novú environmentálnu
politiku, no v relatívne krátkom
ãase, t. j. v priebehu cca 10 rokov, sa ministerstvu
podarilo dostaÈ sa v rámci jej politického
cyklu z fázy objavovania problémov
(identifikácia environmentálnych záÈaÏí, dopadové
‰túdie), cez formuláciu cieºov (Investiãná
stratégia odstraÀovania environmentálnych
záÈaÏí) a stratégií (·tátny program
environmentálnych záÈaÏí) aÏ do fázy legitimizácie
tejto politiky (prijatie zákonov) a jej
presadzovania (cez povinnosti a sankcie).
Na‰e ministerstvo je zodpovedné za manaÏment
environmentálnych záÈaÏí, koordinuje a
zabezpeãuje plnenie ·tátneho programu odstraÀovanie
environmentálnych záÈaÏí, vykonáva
‰tátnu správu v tejto oblasti, zabezpeãuje
informovanosÈ odbornej a laickej verejnosti
(najmä prostredníctvom Informaãného
systému environmentálnych záÈaÏí), pripravuje
projekty t˘kajúce sa rie‰enia problematiky
a zabezpeãuje ich rie‰enie, plní úlohy vypl˘vajúce
z poÏiadaviek Európskej únie a pod.
V˘znamnú úlohu hrá tieÏ pri ãerpaní európskych
fondov a pri nadstavovaní nového finanãného
mechanizmu Európskej únie na
roky 2014 aÏ 2020, kde sa snaÏí presadiÈ aj
problematiku environmentálnych záÈaÏí.
Ako sa nakladá s finanãn˘mi prostriedkami
na plnenie ·tátneho programu sanácie
environmentálnych záÈaÏí âo tento program
znamená pre Slovensko
·tátny program sanácie environmentálnych
záÈaÏí predstavuje strategick˘ plánovací dokument
pre systematické odstraÀovanie environmentálnych
záÈaÏí na Slovensku. Program
na roky 2010 aÏ 2015 schválila vláda Slovenskej
republiky v marci 2010. Definuje rámcové
ciele a úlohy na postupné zniÏovanie negatívnych
vplyvov environmentálnych záÈa-
Ïí na zdravie ãloveka a Ïivotné prostredie, urãuje
priority rie‰enia problematiky a opatrenia
na ich dosiahnutie. Finanãné zabezpeãenie
navrhovan˘ch opatrení programu sa realizuje
prostredníctvom fondov Európskej únie,
predov‰etk˘m cez Operaãn˘ program Îivotné
prostredie (2007 – 2013), ìalej zo ‰tátneho
rozpoãtu prostredníctvom rozpoãtov˘ch
kapitol t˘ch ministerstiev, ktoré sú zodpovedné
za environmentálne záÈaÏe a Environmentálneho
fondu. Na plnení programu sa
okrem Ministerstva Ïivotného prostredia SR
zúãastÀujú Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo
pôdohospodárstva SR, Ministerstvo hospodárstva
SR a Ministerstvo dopravy, v˘stavby
a regionálneho rozvoja SR. Samozrejme
v˘znamnú úlohu pri odstraÀovaní environmentálnych
záÈaÏí zohráva tieÏ súkromn˘
sektor, hlavne tie spoloãnosti, ktoré si osvojili
princíp „zneãisÈovateº platí“, a snaÏia sa
re‰pektovaÈ „zelenú ekonomiku“.
Riadenie a koordinácia
sú nevyhnutné
Aj medzinárodné dohovory v oblasti Ïivotného prostredia sú pre Slovensko záväzné.
Prispievajú ochrane krajiny, plánovaniu jej rozvoja a prírodn˘ch zdrojov. Ochrana prírody
a tvorba krajiny sa stala profesijn˘m zameraním generálneho riaditeºa tejto sekcie
na Ministerstve Ïivotného prostredia SR Rastislava RYBANIâA, s ktor˘m sa rozpráva
redaktorka Parlamentného kuriéra Anna Komová.
Ako ste spokojn˘ s riadením a koordináciou
pracovn˘ch procesov v rámci ochrany
a tvorby krajiny, jej zdrojov a prírodn˘ch
krás, ktoré je dôleÏité zachovaÈ pre budúcnosÈ
StarostlivosÈ o krajinu je permanentná ãinnosÈ,
preto si vyÏaduje systematickú koordináciu
spomínan˘ch pracovn˘ch procesov,
kde ochrana a tvorba krajiny je súãasÈou napríklad
spracovania územnoplánovacích dokumentov
na v‰etk˘ch stupÀoch riadenia ‰tátu
od koncepcie územného rozvoja Slovenska,
cez vy‰‰ie územné celky aÏ po regióny a
obce. KeìÏe ide o permanentn˘ proces, nemô-
Ïem povedaÈ, Ïe by uspokojenie s jeho riadením
a dosiahnut˘mi v˘sledkami bolo namieste.
Skôr sa dá povedaÈ, Ïe prebiehajúce spoloãenské
zmeny, prehlbujúca sa ekonomická
kríza a klimatické zmeny si od nás vyÏadovali
zlep‰iÈ prístup k riadeniu a koordinácii t˘chto
procesov.
âo je zahrnuté v koncepcii územného rozvoja
Slovenska, ãomu treba venovaÈ zv˘‰enú
pozornosÈ
KURS je územnoplánovacou dokumentáciou
celo‰tátneho v˘znamu. V prvom rade rie-
68

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A
S R
‰i priestorové usporiadanie a funkãné vyuÏívanie
územia SR a ustanovuje rámec sociálnych,
ekonomick˘ch, environmentálnych a
kultúrnych poÏiadaviek ‰tátu na územn˘ rozvoj,
starostlivosÈ o Ïivotné prostredie a tvorbu
krajiny SR a jej regiónov. Zv˘‰enú pozornosÈ
preto treba venovaÈ tomu, aby sa jeho regulatívy
premietli do územnoplánovacích dokumentácií
jednotliv˘ch regiónov, ktoré obstarávali
samosprávne kraje formou zmien a
doplnkov územn˘ch plánov, veºk˘ch územn˘ch
celkov jednotliv˘ch krajov. Z ná‰ho pohºadu
ide hlavne o aktualizáciu krajinnoekologick˘ch
plánov, v ktor˘ch sú premietnuté
odporúãania a regulatívy dané potenciálom
krajiny a limitmi ochrany prírody a Ïivotného
prostredia.
Aj ‰ir‰ia verejnosÈ má moÏnosÈ zapájaÈ sa
do príprav územnoplánovacích dokumentov
obcí a VÚC, je záujem zo strany obyvateºov
Tieto dokumenty musia byÈ zo zákona poãas
spracovania prerokované so ‰irokou verejnosÈou
a aj s jednotliv˘mi ústredn˘mi orgánmi
‰tátnej správy.
Záujem zo strany obãanov je mnohokrát limitovan˘
dostupnosÈou informácií i celkov˘m
dosahom zámerov navrhnut˘ch v t˘chto
dokumentoch. Veºk˘ záujem verejnosti vzbudzuje
najmä to, keì navrhované zámery majú
priame dopady na majetok, zdravie, alebo Ïivotné
prostredie ºudí.
âo priná‰a realizácia krajinn˘ch koncepcií,
moÏno povedaÈ, Ïe sa zvy‰uje a zlep‰uje
ochrana a plánovanie krajiny
Realizácia krajinn˘ch koncepcií ako oblasÈ
manaÏmentu územia z hºadiska ekologick˘ch
aspektov územného plánovania, ochrany prírody,
prírodn˘ch zdrojov a tvorby krajinn˘ch
‰truktúr priná‰a v prvom rade väã‰iu ‰ancu pre
zachovanie krajinnej a biologickej diverzity
Slovenska. Na úseku ochrany prírody, prírodn˘ch
zdrojov a tvorby krajinnej ‰truktúry sa
na plnení vy‰‰ie uveden˘ch zámerov podie-
ºajú odborné organizácie Ministerstva Ïivotného
prostredia SR (·tátna ochrana prírody
SR, SAÎP, ale aj napríklad SVP v rámci svojich
kompetencií v oblasti integrovaného manaÏmentu
povodí). Ich spolupráca s orgánmi
územného plánovania pri uplatÀovaní ochrany
a plánovania krajiny v rámci správnych konaní
a vydávan˘ch vyjadrení v zmysle zákona
ã.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny,
vydávanie odborn˘ch stanovísk k procesu
posudzovania vplyvov ãinnosti na Ïivotné
prostredie priná‰a pozitívny efekt, pretoÏe sa
vo v‰etk˘ch plánovacích a rozhodovacích
procesoch uplatÀujú aj poÏiadavky vypl˘vajúce
z medzinárodn˘ch dohovorov v oblasti
ochrany a tvorby prírody a krajiny (Európsky
dohovor o krajine, Dohovor o biodiverzite,
NATURA 2000, Göteborsk˘ dohovor a pod.),
ku ktor˘m sa Slovenská republika zaviazala.
V ãom vidíte nebezpeãenstvo, ktoré treba
vnímaÈ aby príroda a Ïivotné prostredie neutrpeli
kolaps, ktor˘ sa následne prejaví
moÏno na celej spoloãnosti
V na‰ich podmienkach je to predov‰etk˘m
neúcta voãi právnym predpisom a veºmi slab˘
re‰pekt voãi nepísanému prírodnému zákonu,
ktor˘, nech sa zdá akokoºvek beÏnému
smrteºníkovi ãudn˘, na rozdiel od t˘ch ºudsk˘ch
sa nedá novelizovaÈ, ãiÏe nie príroda a
Ïivotné prostredie utrpí kolaps, ale ako prvá
utrpí kolaps ºudská spoloãnosÈ. Preto by sme
mali robiÈ v‰etko preto, aby k tomu nedo‰lo.
Ako je to napríklad s fotovoltaick˘mi elektrárÀami,
ktoré sa veºmi vyzdvihovali a vo
veºkom stavali, no v poslednom období sa
hovorí o ich nepriaznivom vplyve na Ïivotné
prostredie
Z hºadiska ochrany prírody a krajiny vidíme
problém v nekoncepãnosti rie‰enia, ktoré
môÏe spôsobiÈ zábery úrodnej pôdy, v kontakte
s územiami Natura 2000 a ostatn˘mi
chránen˘mi územiami.
V akom ‰tádiu je návrh krajinárskej typizácie,
ktor˘ v spolupráci pripravovalo aj
MÎP SR, ão je jeho cieºom a ktoré sú reprezentatívne
typy krajiny
Projekt Typológia krajiny Slovenskej republiky
spracúva v spolupráci s krajinárskymi
katedrami viacer˘ch slovensk˘ch univerzít,
Slovenská agentúra Ïivotného prostredia. Vo
väzbe na nové prístupy a poÏiadavky hodnotenia
kumulatívnych úãinkov aktivít v krajine,
pri zohºadnení vnímania krajiny ãlovekom
je krajinn˘ priestor charakterizovan˘ nielen
komplexom prírodn˘ch ‰truktúr, ale aj kvantifikáciou
a kvalitatívnym hodnotením kultúrno-historick˘ch
a sociálnych väzieb a ‰truktúr
v krajine. Je preto dôleÏité, aby proces typizácie
krajiny prebiehal za ão naj‰ir‰ej úãasti
odbornej, ale aj laickej verejnosti, aby sme
dosiahli kºúãov˘ zámer, ktor˘ vychádza z
Európskeho dohovoru o krajine – definovanie
cieºovej kvality krajiny s jej Ïelateºn˘m
stavom s prihliadnutím na vyjadrenie miestnych
obyvateºov a ìal‰ích zainteresovan˘ch
skupín. âo sa t˘ka reprezentatívnych typov
krajiny, záleÏí najmä od zvoleného metodického
postupu. Ako príklad môÏem uviesÈ publikáciu
Ústavu krajinnej ekológie SAV Reprezentatívne
typy krajiny Slovenska (Peter
Bezák, Zita Izakoviãová, László Miklós et al.)
z roku 2010, kde za vedúce kritériá typizácie
boli zvolené morfologicko-polohové typy
krajiny (níÏinná, kotlinová a horská krajina).
V druhom stupni predov‰etk˘m prevaÏujúce
‰truktúry spôsobu vyuÏitia zeme v t˘chto typoch
krajiny a v treÈom stupni ‰pecificky vybrané
v˘razné ukazovatele priestorovej ‰truktúry
krajiny – historické krajinné ‰truktúry
(napr. vinohradnícka krajina, lúãno-pasienkarská,
ãi banícka krajina a pod.).
âo je nevyhnutné urobiÈ na zachovanie
rôznorodosti Slovenska, ako pracuje integrovan˘
manaÏment krajiny
Pracovná skupina pre integrovan˘ manaÏment
krajiny MÎP SR v rámci svojej ãinnosti
v predchádzajúcom období pracovala na vypracovaní
a unifikácií databáz informácií o
krajine v rámci teraz uÏ zákonom kodifikovanej
Národnej infra‰truktúry priestorov˘ch informácií,
ão vyústilo v roku 2007 do schválenia
jednotného katalógu objektov krajinno-ekologickej
základne. ªudsky povedané,
vniesol sa poriadok do ukladania databáz informácií
o krajine, kde za kaÏdú jednotlivú
ukladanú informáciu je zodpovedn˘ jeden
nezameniteºn˘ gestor a táto informácia môÏe
byÈ dostupná ìal‰ím uÏívateºom bez toho,
aby bol duplicitne míÀan˘ ãas, peniaze a ºudské
zdroje na jej opätovné prácne získavanie.
Aké sú moÏnosti zastaviÈ zahusÈovanie
mestsk˘ch sídlisk stavbami na úkor zelene,
ktorá je potrebná aj kvôli klimatick˘m
zmenám
V minulosti bolo príslu‰nou vyhlá‰kou stanovené
minimálne percento zelene v rámci tej
ktorej obytnej zóny, alebo sídliska. Toto by sa
ako regulatívum malo do vykonávacích predpisov
k novému stavebnému zákonu dostaÈ,
pretoÏe aj nedávne letné vysoké teploty sa ºuìom
ºah‰ie zná‰ajú v obytn˘ch domoch a na
pracoviskách, ktoré sú obklopené vodn˘mi
plochami a zeleÀou ako v blokoch obklopen˘ch
zabetónovan˘mi parkoviskami a rozpálen˘m
asfaltom frekventovan˘ch mestsk˘ch,
ãi vidieckych komunikácií. Ide nielen o zachovanie
biodiverzity, adaptáciu na klimatickú
zmenu, ale aj o zdravotno-hygienické
opatrenia, ktoré majú ìalekosiahly dopad na
ºudské zdravie a to ako vieme sa za Ïiadne peniaze
kúpiÈ nedá.
69

Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Tohto roku, 1. júla, si pripomenul 15. v˘roãie svojho vzniku jeden z najv˘znamnej‰ích ‰tátnych podnikov
na Slovensku – SLOVENSK¯ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, ‰. p., Banská ·tiavnica, ktor˘ ako
‰tátny podnik s celoslovenskou pôsobnosÈou zabezpeãuje správu vodohospodársky v˘znamn˘ch a ìal‰ích
vodn˘ch tokov na na‰om území, ako aj správu povodí a ochranu pred povodÀami. Podnik vznikol
v zmysle zákona ã. 111/1990 Z. z. o ‰tátnom podniku zakladateºskou listinou Ministerstva
pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Na základe reorganizaãnej zmeny v rámci rezortov sa podpisom
delimitaãného protokolu 14. októbra 2003 stalo zakladateºom Slovenského vodohospodárskeho podniku
Ministerstvo Ïivotného prostredia Slovenskej republiky. Okrem hospodárskej funkcie podniku sa tak
naplno rozvíja predov‰etk˘m jeho ochranárska funkcia v protipovodÀovej ochrane, ako aj v starostlivosti
o vodné zdroje na Slovensku. Slovensk˘ vodohospodársky podnik patrí v súãasnosti medzi najväã‰ích
zamestnávateºov. V 25 organizaãn˘ch jednotkách od‰tepn˘ch závodov a správ povodí pracuje zhruba
3 500 pracovníkov. Na ãele podniku vo funkcii generálneho riaditeºa je od 30. mája tohto roku
Ing. Marián SUPEK – dlhoroãn˘ skúsen˘ vodohospodár, ktorého Parlamentn˘ kuriér poÏiadal o rozhovor.
15-roãná plavba povodÀami,
suchom i finanãn˘mi suchotami
Ing. Marián Supek, generálny riaditeº
Slovenského vodohospodárskeho podniku, ‰.p., Banská ·tiavnica
SVP oslavuje tohto roku 15. v˘roãie zalo-
Ïenia. Ak˘ch bolo t˘ch 15 rokov Je ão
oslavovaÈ
15 rokov v Ïivote ãloveka je síce e‰te len
dorasteneck˘ vek, ale 15 rokov v Ïivote takého
v˘znamného podniku, ak˘m je Slovensk˘
vodohospodársky podnik, ‰. p., je uÏ obdobie,
keì dokáÏeme posúdiÈ správnosÈ i oprávnenosÈ
jeho vzniku, vieme pomenovaÈ plusy i
mínusy a zamyslieÈ sa aj nad jeho ìal‰ou
opodstatnenosÈou v takej dôleÏitej sfére, akou
je starostlivosÈ o na‰e najväã‰ie prírodné bohatstvo
– na‰u ãistú a Ïivotodarnú vodu. Slovensk˘
vodohospodársky podnik, ‰. p., Banská
·tiavnica nevznikol náhodou. Bol len logick˘m
a racionálnym vyústením snáh o lep-
‰iu a efektívnej‰iu koordináciu celého vodného
hospodárstva na Slovensku. Dovtedaj‰ie 4
samostatné podniky povodí – Povodie Dunaja,
Povodie Váhu, Povodie Hrona a Povodie
Bodrogu s Hornádom boli totiÏ z ekonomickej
stránky veºmi rozdielne. Tam, kde mali vybudované
poãetné priehrady a profitovali z
predaja vody na v˘robu elektrickej energie,
ako to bolo v Povodí Váhu, tam boli samozrejme
iné ekonomické v˘sledky, ako napríklad
v podniku Povodia Hrona, kde takéto moÏnosti
nemali. TakÏe zlúãením v‰etk˘ch ‰tyroch
podnikov povodí a vytvorením Slovenského
vodohospodárskeho podniku, ktor˘ vlastne
„zastre‰il“ tieto ‰tyri podniky sa podarilo nielen
eliminovaÈ vplyv rozdielnej polohovej
renty, ale vytvorili sa aj optimálne moÏnosti
na vzájomnú pomoc a koordináciu v‰etk˘ch
novovzniknut˘ch od‰tepn˘ch závodov a ich
správ povodí v rámci jedného samostatného
podniku. Súãasne sa posilnila aj funkãnosÈ a
akcieschopnosÈ podniku poãas povodní a zároveÀ
sa zlep‰ili aj sociálne istoty v‰etk˘ch
zhruba 3 500 zamestnancov – vodohospodárov.
NuÏ a na otázku, ãi je ão oslavovaÈ, mô-
Ïem jednoznaãne odpovedaÈ – áno. Bolo to
dobré rozhodnutie, aj keì sa nám na‰e ciele
a predsavzatia nepodarilo zrealizovaÈ podºa
na‰ich predstáv. Ale to uÏ je o inom. Uplynul˘ch
15 rokov bolo poznaãen˘ch predov‰etk˘m
nadnormálnymi zráÏkov˘mi hodnotami
a mimoriadne ãast˘mi a niãiv˘mi povod-
Àami, ktoré do znaãnej miery ovplyvnili aj
ekonomické a finanãné v˘sledky podniku.
TaktieÏ sme nedostávali potrebné finanãné
prostriedky na správu a údrÏbu vodohospodárskeho
majetku ‰tátu. To v‰etko malo za následok
fakt, Ïe v budovaní protipovodÀov˘ch
opatrení sme mohli byÈ uÏ podstatne ìalej. Verím
v‰ak, Ïe ìal‰ie obdobie nám prinesie aj
nové moÏnosti a Slovensk˘ vodohospodársky
podnik sa stane hlavn˘m nositeºom celého vodohospodárskeho
rozvoja na Slovensku.
VráÈme sa do „horúcej“ prítomnosti. V
akom stave ste podnik prebrali po svojom
nástupe na pozíciu generálneho riaditeºa
Hoci som uÏ pred svojím nástupom do
funkcie generálneho riaditeºa vedel, Ïe podnik
sa nachádza vo veºmi zlej finanãnej situácii,
priznám sa, Ïe som v‰ak neãakal aÏ také
problémy v oblasti ekonomiky, personálnej
práce, verejného obstarávania, realizácie projektov
atì., aké som tu na‰iel po predchádzajúcom
vedení. E‰te stále objavujeme mnoÏstvo
nev˘hodn˘ch zmlúv, ktoré sú síce vo
väã‰ine prípadov „právne ãisté“ , no z pohºadu
hospodárneho nakladania s majetkom ‰tátu
neprijateºné. Aké je to hospodárenie ‰tátneho
podniku, keì sa rôzne zákazky zadávajú
cudzím firmám, no pritom vlastní ºudia,
ktorí sú to schopní robiÈ, sú nevyuÏití! Samozrejme,
Ïe takéto riadenie sa zákonite odzrkadlilo
aj v naru‰en˘ch medziºudsk˘ch vzÈahoch.
Navy‰e, keì sa v podniku zaãala vytváraÈ
„elita“ s osobitn˘mi platmi bez objektívnej
pracovnej náplne. To v‰etko sa v‰ak musí
zmeniÈ a tento proces sme uÏ aj rozbehli. Nev˘hodné
zmluvy vypovedúvame a z hºadiska
mzdového ohodnotenia chceme zabezpeãiÈ
maximálnu spravodlivosÈ so zohºadnením
vzdelania, odbornosti, praxe a pracovnej v˘konnosti,
ale aj so zachovaním zamestnanosti.
ªudia musia cítiÈ, Ïe sú vyuÏití, ale aj spravodlivo
ohodnotení.
Z hºadiska ekonomiky podniku musíme
ur˘chlene skonsolidovaÈ finanãné hospodárenie,
pretoÏe sa nám môÏe veºmi ºahko staÈ, Ïe
v prípade ìal‰ích povodní nedokáÏeme zabezpeãiÈ
ani tie najzákladnej‰ie potreby. Veì nedostatok
finanãn˘ch prostriedkov sa zákonite
odzrkadºuje aj v zastaranom strojovom a
technickom parku, ktor˘ neumoÏÀuje takú
starostlivosÈ o zveren˘ majetok ‰tátu, aká by
bola potrebná.
70

Î I V O T N É P R O S T R E D I E
âo v‰etko podnik zabezpeãuje v súãasnosti
Slovensk˘ vodohospodársky podnik, ‰. p.,
je zo zákona ‰tátnym podnikom, ktor˘ v rámci
celého Slovenska zabezpeãuje správu vodohospodársky
v˘znamn˘ch a ìal‰ích vodn˘ch
tokov, správu povodí, ochranu pred povodÀami,
ale napríklad aj údrÏbu a vytyãovanie
plavebnej dráhy na Dunaji. V zastúpení
‰tátu zodpovedáme za viac ako 38-tisíc kilometrov
vodn˘ch tokov, 278 vodn˘ch nádrÏí,
21 such˘ch nádrÏí (poldrov), 23 historick˘ch
vodohospodárskych objektov, 238 hatí, 15
plavebn˘ch komôr, vy‰e 3-tisíc kilometrov
ochrann˘ch hrádzí a 73 ãerpacích a preãerpávacích
staníc v záplavov˘ch územiach. Na
mnoh˘ch vodn˘ch tokoch, priehradách,
ochrann˘ch hrádzach, ale aj na ãerpacích staniciach
a rôznych vodohospodárskych objektoch
prebiehajú opravy v rámci plánu
opráv a údrÏby. Okrem toho realizujeme aj
niekoºko investiãn˘ch stavieb, financovan˘ch
najmä z európskych fondov, no, ako som uÏ
spomínal, táto investiãná ãinnosÈ je kvôli nedostatku
financií veºmi obmedzená a nezodpovedá
potrebám na rozsiahle budovanie protipovodÀov˘ch
opatrení.
Historické vodné nádrÏe v ·tiavnick˘ch Baniach – v popredí Bakomi, v strede vypustená Vind‰achta poãas rekon‰trukcie pred
niekoºk˘mi rokmi a v pozadí tajch Eviãka, ktor˘ je uÏ projektovo pripraven˘ na rekon‰trukciu.
Staãia na zabezpeãenie v‰etk˘ch t˘chto
ãinností financie V akom stave sa napríklad
nachádzajú existujúce vodohospodárske
stavby patriace do vlastníctva podniku
Kde podnik v tejto oblasti najviac „tlaãí
topánka“
Finanãné prostriedky, ktoré má nበpodnik
k dispozícii, absolútne nepostaãujú. Na akcie
protipovodÀovej ochrany sme za posledné tri
roky, s v˘nimkou európskych fondov, nedostali
z prostriedkov ‰tátu, ale ani z environmentálneho
fondu ani cent. V‰etky úlohy zabezpeãujeme
len z vlastn˘ch finanãn˘ch zdrojov,
ktoré získavame za regulované vodohospo-
Najväã‰ou investiãnou stavbou Slovenského
vodohospodárskeho podniku za posledn˘ch 15 rokov bola
stavba Bratislava – protipovodÀová ochrana, ktorá si
v rokoch 2004 – 2010 vyÏiadala viac ako 33 mil. eur.
SúãasÈou celého systému protipovodÀovej ochrany je aj
mobilné hradenie, ktoré dokáÏe zachytiÈ aÏ tisícroãnú
vodu s prietokom 13,500 m 3 /s. Na porovnanie –
beÏn˘ prietok v Dunaji je cca 4 000 m 3 /s.
dárske sluÏby, ak˘mi sú odbery z povrchov˘ch
vôd z vodn˘ch tokov a vodn˘ch nádrÏí
vrátane pitnej vody z vodárensk˘ch nádrÏí pre
vodárenské spoloãnosti, ako aj vyuÏívanie
hydroenergetického potenciálu, teda odbery
energetickej vody na v˘robu elektrickej energie
v hydroelektrárÀach. Práve kvôli nedostatku
finanãn˘ch prostriedkov je uÏ dlhodobo zanedbávaná
aj starostlivosÈ o vodohospodárske
objekty, ktoré prirodzene starnú a vyÏadujú
si buì men‰ie opravy, alebo i celkovú rekon‰trukciu.
Rekon‰trukciu by v‰ak uÏ potrebovali
aj niektoré ãerpacie stanice, vodné nádrÏe
(tak ako sa nám to prednedávnom podarilo
na vodnej nádrÏi RuÏín), ale aj hrádze, odvodÀovacie
kanály a pod. Nie je dobré, ak by
sa v dôsledku nemoÏnosti rekon‰trukcie toho
ktorého zariadenia, alebo stavby ohrozila povodÀová
bezpeãnosÈ. Ochranu Ïivotov ºudí a
ich majetku musíme povaÏovaÈ jednoznaãne
za svoju prioritu.
Slovensko v posledn˘ch rokoch pravidelne
suÏujú väã‰ie ãi men‰ie povodne. ProtipovodÀová
ochrana obcí a miest v‰ak napriek
obrovsk˘m materiálnym ‰kodám stále
nie je rie‰ená systémovo. Alebo sa m˘lim
Je z vá‰ho pohºadu potrebné zmeniÈ
celkov˘ komplexn˘ manaÏment protipovodÀov˘ch
rizík – a ako
Ak hovoríme o komplexnej systémovej
protipovodÀovej ochrane, tak tú prijala vláda
uÏ v roku 2000 pod názvom Program protipovodÀovej
ochrany SR do roku 2010. Cel˘
tento program bol zameran˘ na rie‰enie komplexu
protipovodÀov˘ch opatrení vo vodnom
hospodárstve, lesníctve a poºnohospodárstve,
ktoré sa mali stanoviÈ a pripravovaÈ na základe
vedecko-technick˘ch projektov akademickej,
vedeckej a technickej obce, no rie‰enie t˘chto
projektov bolo z dôvodu nezabezpeãenia
finanãn˘ch prostriedkov zastavené. Poãas
10 rokov realizácie tohto programu sa len v
podmienkach Slovenského vodohospodárskeho
podniku malo naÀ investovaÈ takmer
18,5 mld. korún, teda vy‰e 611 mil. eur.
Av‰ak ku koncu roka 2011 sa z tejto sumy preinvestovala
len necelá tretina – 198 mil. eur.
Je preto logické, Ïe väã‰ina z plánovan˘ch investiãn˘ch
akcií protipovodÀovej ochrany
zostala len „na papieri“. ëal‰ie systémové
rie‰enie napæÀa aj smernica Európskej únie o
manaÏmente povodÀov˘ch rizík, ktorá bola
plne transponovaná do na‰ej legislatívy, predov‰etk˘m
do Zákona ã. 7/2010 o ochrane
pred povodÀami. Na jej základe sa mali zadefinovaÈ
miesta povodÀov˘ch rizík a ohrozenia,
potom sa mali zaãaÈ vytváraÈ mapy zobrazujúce
tie riziká a nakoniec prijaÈ komplexné
plány manaÏmentu povodÀov˘ch rizík.
Predchádzajúca vláda v‰ak tento systémov˘
vedeck˘ prístup nahradila úplne in˘m projektom
– Programom revitalizácie krajiny a integrovaného
manaÏmentu povodí Slovenskej
republiky, ktorého gestorom bolo obãianske
zdruÏenie ªudia a voda z Ko‰íc, a ktorého náplÀou
bolo budovanie rôznych prehrádzok
na vodn˘ch tokoch, odráÏok na lesn˘ch cestách
a pod. Samozrejme, nechcem porovnávaÈ
potrebné lesotechnické opatrenia, ktoré sa
tu v minulosti pravidelne robili, ani opatrenia
v poºnohospodárstve, ku ktor˘m sa treba ur˘chlene
vrátiÈ budovaním drobn˘ch prehrádzok
a odráÏok so systémov˘mi opatreniami
protipovodÀovej ochrany. âo je v‰ak smutnej-
‰ie, Ïe na Program revitalizácie krajiny sa
vynaloÏilo poãas fungovania predchádzajúcej
vlády uÏ zhruba 30 mil. eur, no na seriózny
Program protipovodÀovej ochrany Slovenskej
republiky sa nena‰iel ani cent. Preto sme
privítali rozhodnutie súãasnej vlády o zru‰ení
Programu revitalizácie krajiny a navrátení
sa ku komplexnému systémovému prístupu
protipovodÀovej ochrany tak v lesoch, na poliach
a lúkach, ako aj v celom vodnom hospodárstve.
Tento program bude v‰ak potrebné
aj finanãne zabezpeãiÈ, tak ako to bolo
stanovené uÏ v roku 2000.
Aká je va‰a spolupráca so starostami dotknut˘ch
miest a obcí a so ZdruÏením miest
a obcí Slovenska
Nበ‰tátny podnik povaÏuje spoluprácu so
ZdruÏením miest a obcí Slovenska za jednu
z najdôleÏitej‰ích. Veì prakticky v‰etky vodné
toky prechádzajú aj cez mestá a obce priãom
kaÏdá povodeÀ nás so starostami a primátormi
zamestnáva spoloãne. Samozrejme,
nemôÏeme sa obmedziÈ len na spoluprácu v
komisiách pri povodniach a vyhlásen˘ch povodÀov˘ch
aktivitách. Slovensk˘ vodohospodársky
podnik má v spolupráci so ZMOS-om
vypracovan˘ komplexn˘ materiál na rie‰enie
protipovodÀovej ochrany v intravilánoch obcí
71

Î I V O T N É P R O S T R E D I E
a miest, ktor˘ je základn˘m v˘chodiskov˘m
materiálom pri stanovovaní priorít protipovodÀovej
ochrany miest a obcí. Napríklad,
pred niekoºk˘mi t˘ÏdÀami sme dokonãili práce
na rieke Hornád v Spi‰skej Novej Vsi,
ukonãená bola aj ochranná hrádza v Kalinove
v okrese Luãenec, ktorá chráni pred rozvodnen˘m
Ipºom, momentálne prebieha v˘stavba
suchého poldra nad obcou Dobrá Niva
v okrese Zvolen, ktor˘ bude slúÏiÈ na zachytenie
potenciálnej povodÀovej vlny na Dobronivskom
potoku, ìalej v˘stavba protipovodÀov˘ch
opatrení na Dolinskom potoku v
Kluknave ako aj rekon‰trukcia ãerpacej stanice
vnútorn˘ch vôd v Kopãanoch. ëal‰í polder
bude v Klátovej Novej Vsi na Hradskom
potoku v povodí rieky Nitry v okrese Partizánske,
s ktorého budovaním sa zaãalo v
predchádzajúcich dÀoch, no a such˘ polder
pribudne aj v obci Slatina na toku Slatina neìaleko
Dudiniec, kde mali uÏ v minul˘ch rokoch
skúsenosti s prívalov˘mi daÏìami.
Onedlho sa zaãne aj s v˘stavbou protipovod-
Àov˘ch opatrení na potoku Jel‰ovka v Ipeºskom
Sokolci, na toku âierny Hron v Hronci,
ìalej v koryte Myjavy v Turej Lúke a na
viacer˘ch miestach najmä na v˘chodnom
Slovensku. Na rekon‰trukciu sú uÏ pripravené
aj dva historické „tajchy“ – Eviãka v obci
·tiavnické Bane a Dolnohodru‰sk˘ tajch v
obci Hodru‰a-Hámre.
KaÏdá povodeÀ preveruje aj schopnosti, úsilie a zodpovednosÈ
vodohospodárov. Av‰ak v máji 2010 neuchránilo hrádzu rieky
Ondavy pri Trebi‰ove ani jej zvy‰ovanie tzv. vrecovaním.
Vodn˘ Ïivel ju prelial, pretrhol a takmer zalial cel˘ Trebi‰ov.
Existujú nejaké legislatívne prekáÏky nov˘ch
prístupov a rie‰ení Ako pokraãuje
príprava projektu „Plán manaÏmentu povodÀového
rizika povodí vodn˘ch tokov
Slovenska“
Legislatívne prekáÏky v rámci starostlivosti
o vodné zdroje ale aj na zabezpeãovanie
protipovodÀovej ochrany nie sú Ïiadne.
Celková koncepcia protipovodÀovej ochrany
na Slovensku, ako som uÏ spomínal, je daná
implementáciou Smernice Európskeho spoloãenstva
ã.60 z roku 2007 o hodnotení a manaÏmente
povodÀov˘ch rizík, ktorá bola zákonom
ã. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povod-
Àami transponovaná do právneho poriadku
Slovenskej republiky. To znamená, Ïe tak novelizovan˘
Zákon o vode ã. 364/2004 Z. z.,
ako aj spomínan˘ zákon o ochrane pred povodÀami
vytvárajú dostatoãn˘ legislatívny
rámec na zabezpeãovanie starostlivosti o vodohospodársky
majetok ‰tátu. OpäÈ v‰ak zdôrazÀujem
– jedinou prekáÏkou je len nedostatok
potrebn˘ch financií na realizáciu v‰etk˘ch
plánovan˘ch opatrení, ãi uÏ investiãného
charakteru, alebo nevyhnutnej údrÏby.
Pokiaº ide o „Plán manaÏmentu povodÀov˘ch
rizík povodí vodn˘ch tokov Slovenska,
ten realizujeme v súlade s tromi základn˘mi
vyhlá‰kami, vypl˘vajúcimi zo zákona o
ochrane pred povodÀami. Je to vyhlá‰ka o
predbeÏnom hodnotení povodÀov˘ch rizík a
ich prehodnocovaní, vyhlá‰ka o vyhotovení
máp povodÀového ohrozenia a povodÀového
rizika a vyhlá‰ka o obsahu, prehodnocovaní
a aktualizácii plánov manaÏmentu povodÀového
rizika. V súlade s prvou vyhlá‰kou sme
uÏ vlani identifikovali 559 oblastí na Slovensku,
ktoré môÏeme oznaãiÈ ako oblasti s
v˘skytom v˘znamného povodÀového rizika.
Tieto oblasti predstavujú takmer 1 200 km
vodn˘ch tokov.
Na základe druhej vyhlá‰ky budeme musieÈ
pre tieto rizikové oblasti najneskôr do 22.
decembra 2013 vyhotoviÈ mapy povodÀového
ohrozenia, ktoré zobrazia rozsah záplav daného
územia s rôznou frekvenciou opakovania
sa a mapy povodÀového rizika, ktoré zase
znázornia pravdepodobné následky povodní
na obyvateºstvo, hospodárske aktivity, Ïivotné
prostredie i kultúrne dediãstvo. A len na ilustráciu,
ak sme v ãiastkovom povodí Dunajca
a Popradu identifikovali 31 oblastí povod-
Àového rizika a v ãiastkovom povodí Bodrogu
dokonca 129, tak napríklad v ãiastkovom
povodí Dunaja nebolo identifikované ani jedno
jediné miesto povodÀového rizika. Samozrejme,
Ïe pod takúto priaznivú situáciu sa
podpisuje predov‰etk˘m gabãíkovská vodná
sústava, ale aj dokonãenie na‰ej najv˘znamnej‰ej
investiãnej akcie za posledn˘ch 15 rokov,
ktorou bolo vybudovanie protipovod-
Àovej ochrany Bratislavy s mobiln˘m hradením,
chrániacim na‰e hlavné mesto aÏ pred
tzv. tisícroãnou vodou.
No a tretia vyhlá‰ka, ktorú budeme musieÈ
splniÈ najneskôr do 22. 12. 2015, nám ukladá
na základe identifikácie povodÀov˘ch rizík
a vyhotovenia máp povodÀového ohrozenia
a rizík stanoviÈ a vypracovaÈ vhodné ciele
a plány manaÏmentu povodÀov˘ch rizík, s
konkrétnymi opatreniami na zníÏenie nepriazniv˘ch
následkov povodní, zoraden˘ch pod-
ºa poradia naliehavosti ich realizácie. Pre laika
je to moÏno trocha komplikované, ale jednoducho
povedané – plány manaÏmentu povodÀov˘ch
rizík budú v podstate strategické
plány jednotliv˘ch ‰tátov v oblasti ochrany
pred povodÀami na obdobie nasledujúcich
‰esÈ rokov.
Odborní pracovníci ná‰ho ‰tátneho podniku
uÏ na príprave t˘chto máp intenzívne pracujú.
Náklady na ich vypracovanie a zhotovenie
by podºa zmluvného projektu mali dosiahnuÈ
vy‰e 13 mil. 175 tis. eur, z ktor˘ch
v‰ak viac ako 10 a pol milióna má byÈ uhradené
z Kohézneho fondu operaãného programu
Îivotné prostredie, v rámci prioritnej osi
ã. 2 Ochrana pred povodÀami.
Aká je va‰a vízia rozvoja podniku v budúcnosti
V prvom rade je potrebné stabilizovaÈ nepriaznivú
finanãnú situáciu ná‰ho podniku v
roku 2012. Musíme stabilizovaÈ pracovné kolektívy
a vrátiÈ odborníkov do riadiacich funkcií.
Podniku a jeho zamestnancom je potrebné
vrátiÈ vodohospodársku ãesÈ, pretoÏe ná‰
‰tátny podnik bol v predchádzajúcom období
spájan˘ s rôznymi kauzami (napríklad kauza
popolãeka) a nev˘hodn˘mi a pochybn˘mi
zmluvami. V spolupráci s na‰ím zakladateºom
– Ministerstvom Ïivotného prostredia SR –
musíme vytvoriÈ podmienky na zabezpeãenie
riadneho fungovania podniku uÏ v budúcom
roku tak, aby bola postupne aj v ìal‰ích rokoch
zabezpeãená riadna starostlivosÈ o zveren˘
majetok ‰tátu. Je nevyhnutné obnoviÈ
materiálno-technické zázemie, najmä zastaran˘
a poruchov˘ strojov˘ park a dôsledne vyuÏiÈ
v‰etky zdroje na financovanie projektov
protipovodÀovej ochrany. V súãinnosti s poºnohospodármi
a lesníkmi, ale aj mestami a obcami
prehæbiÈ spoluprácu pri niektor˘ch spoloãn˘ch
postupoch protipovodÀovej ochrany,
no a v spolupráci s ministerstvom Ïivotného
prostredia pripraviÈ aj ìal‰iu novelizáciu legislatívy
v oblasti vodného hospodárstva, najmä
v súvislosti so správou povodí. Ide totiÏ
o to, Ïe SVP, ‰. p., je síce v zastúpení ‰tátu
správcom povodia, ale na to, aby mohol
ovplyvniÈ konanie jednotliv˘ch uÏívateºov
územia nemá vlastne k dispozícii Ïiadne prostriedky.
Je teda potrebné vytvoriÈ aj úãinn˘
právny nástroj, aby sme, napríklad, cudziemu
vlastníkovi pozemku mohli nariadiÈ dodrÏiavanie
potrebn˘ch protipovodÀov˘ch opatrení,
respektíve opatrení na ochranu vodného
zdroja.
72

N Á R O D N Á R A D A S R
O veºkej ãasti z 83 poslancov Smeru moÏno – iste dosÈ zjednodu‰ujúco a nepresne – povedaÈ, Ïe sú ºaviãiari.
Ale v˘znamnú skupinu z nich moÏno doslova oznaãiÈ za sociálnych demokratov. Tento v˘stiÏn˘
a priliehav˘ prívlastok patrí napríklad dlhoroãnej poslankyni – a v súãasnosti uÏ aj podpredsedníãke
Parlamentného zhromaÏdenia Rady Európy – Oºge NACHTMANNOVEJ. Patrí medzi t˘ch pracovit˘ch
a svedomit˘ch ãlenov NR SR, ktorí s úplnou samozrejmosÈou si plnia v‰etky svoje úlohy a nevynechávajú ani
zasadnutia pléna a v˘borov (V˘bor pre vzdelávanie, vedu, mládeÏ a ‰port, V˘bor pre nezluãiteºnosÈ funkcií,
V˘bor pre európske záleÏitosti). Rozhovor s Àou viedol publicista Ernest Weidler.
Rozdiely medzi Smerom
a európskymi SD
Ako prijali ºudia z vá‰ho najbliωieho okolia
– povedzme príbuzní, kolegovia z pracoviska
alebo priatelia – informáciu, Ïe ste sa stali
poslankyÀou
Myslím si, Ïe to oãakávali... A keì sa dozvedeli,
Ïe som sa poslankyÀou naozaj stala, boli
radi a privítali to.
A uÏ vás niekedy aj poÏiadali, aby ste sa zasadili
za tak˘ návrh zákona, ktor˘ je podºa
nich dôleÏit˘ a dobr˘
Áno, samozrejme. Najmä v prvom období
môjho poslancovania som ich návrhy aj ãasto
uplatnila a priamo som ich text tvorila na základe
rôznych pripomienok, a nielen od známych
alebo príbuzn˘ch, ale v podstate aj od cudzích
ºudí. Keì sa dozvedeli, Ïe národná rada ide
prijímaÈ nejak˘ zákon, veºakrát mi písali a priamo
chceli, aby som do urãit˘ch zákonov so svojimi
námetmi vstupovala. A dva zákony som v
minulom období aj predkladala.
Úspe‰ne
Áno, obidva zákony boli úspe‰ne schválené
národnou radou. Najmä jeden zo zákonov, ktor˘
som predkladala spolu s Borisom Zalom, keì
bol e‰te poslancom na Slovensku (Boris Zala je
teraz poslancom v Európskom parlamente), bol
veºmi blízky môjmu srdcu, pretoÏe zákon oficiálne
kon‰tatuje, Ïe „Alexander Dubãek sa
mimoriadne zaslúÏil o demokraciu, o slobodu
slovenského národa a o ºudské práva“. Zákon
teda uznal zásluhy Alexandra Dubãeka o demokratizáciu
Slovenska, a keìÏe ja som pôvodná
sociálna demokratka – ja som sa vlastne v rámci
integrácie stala ãlenkou strany Smer-Sociálna
demokracia – a Alexander Dubãek bol aj
predsedom Sociálnej demokracie na Slovensku.
Tento zákon som ozaj predkladala s presvedãením,
Ïe osobnosÈ Alexandra Dubãeka treba na
Slovensku takouto formou aj v súãasnosti pripomenúÈ.
Myslíte si, Ïe e‰te si vôbec na neho niekto spomenie,
na túto jedineãnú, ba priamo v˘nimoãnú
postavu slovenského verejného Ïivota
20. storoãia
ZúãastÀujem sa kaÏdoroãne na básnickej sú-
ÈaÏi detí z celého Slovenska – táto súÈaÏ sa
koná vlastne pod zá‰titou Spoloãnosti Alexandra
Dubãeka – a na t˘ch mal˘ch deÈoch vidím,
Ïe áno. Îe e‰te rezonuje toto meno. A pevne verím,
Ïe bude rezonovaÈ aj v budúcnosti. Predsa,
ak ho tak z celej du‰e uznávajú v zahraniãí,
bolo by hanbou, keby sme si na neho nespomenuli
my na Slovensku, rovnako ako na ·tefánika
a rovnako ako na ·túra.
V ãom má vôbec Dubãek najväã‰ie zásluhy,
okrem t˘ch oficiálnych, ktoré ste uÏ spomenuli
Ukázal, Ïe aj politika sa dá robiÈ pre ºudí, ukázal
to svojim Ïivotom, ktor˘ bol cel˘ pre ºudí
a za ºudí. Proste, ºudia, keì boli blízko pri Àom
alebo keì ho poãúvali, cítili, Ïe z neho nieão vy-
Ïarovalo, a preto za ním aj i‰li. âiÏe Dubãek urãite
mal v sebe charizmu, ktorou dokázal upútaÈ
verejnosÈ a ºudia mu dôverovali, ão je veºmi
dôleÏité, pretoÏe niã tak nedokáÏe národ
spojiÈ, ako dôvera k nejakému politikovi, ão ve-
ºakrát na Slovensku ch˘ba.
Je nejak˘ viditeºn˘ rozdiel medzi Smerom
alebo takouto nejakou podobnou veºkou stredoeurópskou
ºavicovou stranou a medzi vyhranenou,
v˘razne deklarovanou sociálnodemokratickou
stranou Myslíte si, Ïe na Slovensku
e‰te funguje zaraìovanie Smeru k
plnokrvn˘m ºavicov˘m sociálnodemokratick˘m
stranám, alebo sa uÏ tieto navonok deklarované,
teda nahlas vyhlasované ideologické
stranícke atribúty rozpl˘vajú
Myslím, Ïe sa základné idey sociálnej demokracie
aj oficiálne prezentujú a dokonca by
som povedala, Ïe sa v politike Smeru-SD prezentujú
ãoraz jasnej‰ie. Samozrejme, vÏdy sa
musí vychádzaÈ z konkrétnej situácie presne definovaného
toho ãi onoho ‰tátu, veì, dajme
tomu, my máme podstatne konzervatívnej‰ie
obyvateºstvo, ako je beÏné v krajinách strednej
Európy, takÏe sa to prejavuje aj v urãit˘ch politick˘ch
krokoch sociálnej demokracie, ale tie
základné veci, ktoré charakterizujú sociálnu
demokraciu, sa urãite napæÀajú aj v slovenskej
politike.
Skôr by som povedal, Ïe dnes sa uÏ ani veºmi
nehovorí o sociálnych demokratoch alebo
liberálnych demokratoch, teda o ºaviãiaroch
alebo praviãiaroch, pretoÏe pre väã‰inu
obãanov to nie je dôleÏité alebo pov‰imnutiahodné.
Na jednej strane je to v‰ak aj pozitívne, Ïe
obyvateºstvo nemá medzi sebou nejaké vyostrené
hrany, ale na druhej strane urãité rozdielne
ãrty sú tu, aj keì ich na plné ústa navonok
nepomenúvame, ale v reálnej politike sa
prejavujú.
A vy sa hrdo hlásite k sociálnej demokracii
Áno, ja som od roku 1990 bola jednou z prv˘ch
ãleniek sociálnej demokracie na Slovensku,
bola som vtedy e‰te mladé dievãa a môÏem
povedaÈ, Ïe som stále o t˘chto ideách a hodnotách
bola presvedãená a dodnes som presvedãená.
Moje zm˘‰ºanie sa nezmenilo – ani sa nemalo
preão –, takÏe môj svetonázor je dlhodobo
jasn˘ a môj Èah – v politickej praxi ním in‰-
pirovan˘ – zaruãene aj zostane.
Politické strany v Európe s jasne formulovanou
charakteristikou fungujú uÏ desaÈroãia.
Myslíte, Ïe napríklad aj Smer vo svojej stabilnej
pozícii, akú má teraz, vydrÏí dlho, povedzme
do konca 21. storoãia, alebo aspoÀ do
polovice
Ak˘ bude ìal‰í ideologick˘ a politick˘ v˘voj
– nemyslím teraz konkrétne iba na Slovensku,
ale vôbec celosvetovo – a ako sa budú transformovaÈ
najvplyvnej‰ie strany, to je veºmi ÈaÏko
prejudikovaÈ, ale ich základné ãrty urãite ostanú.
Poslanecké kluby si teda zakladajú na ideológii,
ktorú v parlamente v pléne na plné
ústa vyhlasujú, o ktorú sa opierajú a ktorú
presadzujú...
Keby sa toho nedrÏali, ako by mohli inak fungovaÈ
Musia byÈ urãité rámce, v ktor˘ch sa po-
73

N Á R O D N Á R A D A S R
hybujeme, urãitá hodnotová sféra, ktorá vymedzuje
a aj definuje kaÏdú politickú komunitu,
pretoÏe bez takejto ohraniãenosti, myslím si,
by Ïiaden klub nemohol fungovaÈ. Viete, konkrétna
politika sa robí vlastne cez prizmu t˘chto
ideí, ãiÏe bez toho by to ne‰lo.
UÏ ste vôbec niekedy odmietli hlasovaÈ za nieão,
ão v klube niektorí va‰i stranícki kolegovia
navrhovali a vehementne presadzovali, a
ão ãakali, Ïe budete aj vy podporovaÈ, hoci
vám sa to nepozdávalo, a preto ste boli
zdrÏanlivá
Myslím si, Ïe mám dostatoãnú slobodu a
mám moÏnosÈ presviedãaÈ kolegov o svojom názore.
Ak s nieãím mám problém a ak ostatn˘ch
nepresvedãím, tak myslím, Ïe to rovnako funguje
v‰ade v demokracii – Ïe totiÏ men‰ina sa
podriadi názoru väã‰iny. Ale zasa nemôÏem
povedaÈ, Ïe by som nemohla hlasovaÈ v súlade
so svojim svedomím. A ja sa práve snaÏím za
kaÏdú cenu hlasovaÈ v súlade so svojim svedomím.
A keì sa predsa len podriadite, cítite na du‰i
Èarchu
Zatiaº som nemala tak˘ problém, Ïe by som
sa takto silou-mocou podriadila. Nie, nikdy.
Nemala som ten problém.
To je zaujímavé kon‰tatovanie, najmä keì
vezmeme do úvahy, Ïe ste poslankyÀou v
parlamente uÏ dlhé roky...
Tak, 4 roky som bola ãlenkou parlamentu v
tom prvom období od roku 2006, a teraz som
zaãala nanovo, po jeden a pol roãnej pauze.
Ako poslankyÀa ste mali niekedy z nieãoho
strach alebo trému
Nie, myslím, Ïe nie. âlovek, samozrejme,
prirodzenú trému niekedy má, hlavne keì chce
druh˘ch o nieãom presvedãiÈ a pre nieão získaÈ,
vtedy asi nastupuje trochu taká ani nie tréma,
ale skôr pokora pred publikom, pretoÏe keì
ãloveku na tom veºmi záleÏí a, ako som povedala,
chce ºudí získaÈ pre to, ão povaÏuje za dobrú
vec, tak vtedy ním moÏno zatrasie trochu tak˘
strach. Ale keìÏe ja som vysoko‰kolsk˘ pedagóg
a za roky praxe som zvyknutá hovoriÈ pred
publikom, tak myslím, Ïe som to zvládala.
ëal‰ia otázka pre vás asi nebude ºahká, respektíve
nebude sa vám na Àu ºahko odpovedaÈ,
ale skúsim ju aj tak vysloviÈ: Re‰pektuje
názory tak˘ch skúsen˘ch poslancov, ako
ste vy, predseda va‰ej strany Robert Fico
Myslím, Ïe áno. Máte pravdu, na to sa veºmi
ÈaÏko odpovedá, ale e‰te som nikdy nemala
pocit nejakého zjavného nesúladu s nieãím,
z ãoho by vznikol problém medzi mnou a predsedom
na‰ej strany. Robert Fico re‰pektuje
moje názory a moju odbornosÈ.
A sú vo va‰om veºkom poslaneckom klube
takí, ktorí by pochybovali o spoloãenskom,
ale aj súkromnom vplyve predsedu, alebo
ktorí by priamo nedôverovali predsedovi
Nie, nie, rozhodne nie. Nበpredseda urãite
má autoritu.
âo ju, podºa vás, najviac vytvára
Myslím si, Ïe cítiÈ z neho ºudskosÈ, myslím
si, Ïe je ochotn˘ poãúvaÈ, ão mu druhí vravia,
ale rovnako vie niekedy, keì treba, veºmi razantne
zakroãiÈ. TakÏe toto obidvoje vytvára, neviem
to lep‰ie sformulovaÈ, predstavu o ãloveku,
ktor˘ má charizmu, teda schopnosÈ získavaÈ
jedinca pre nejaké hodnotné idey, a súãasne
viesÈ celú skupinu alebo ju ovplyvÀovaÈ silou
svojej osobnosti. A to je, myslím si, prvá
vec, ktorú musí úspe‰n˘ politik maÈ. Predseda
strany musí dokázaÈ osloviÈ ºudí ako voliãov, ale
rovnako osloviÈ aj ºudí politicky blízkych, aby
z nich boli dobrí spolustraníci. A toto on – tieto
dve dôleÏité schopnosti – Robert Fico má. A
k tomu e‰te treba pridaÈ jeho pevnú vôºu, pracovitosÈ
a ºudskosÈ, ale aj, keì treba, ráznosÈ.
Nezdá sa vám, Ïe v súãasnosti je sociálna demokracia
v Európe uÏ dlhé roky aÏ na druhom
mieste, pokiaº ide o jej politické postavenie
Nezdá sa mi, práve naopak, myslím si, Ïe práve
naberá druh˘ dych. Keì si vezmete posledné
ekonomické fórum v Davose, tam z úst popredn˘ch
predstaviteºov davoského fóra zaznelo,
Ïe v koncoch je práve ekonomick˘ liberalizmus.
TakÏe my‰lienky sociálnej demokracie
sa ukazujú ako my‰lienky, ktoré pretrvávajú
roky a budú aktuálne, alebo dokonca e‰te aktuálnej‰ie
v budúcnosti, a to v celosvetovej politike.
Ale obãania sa, podºa mÀa, dosÈ vyh˘bajú nejakému
vyhranenému pohºadu na akúkoºvek
ideológiu.
S t˘m by som súhlasila a vlastne by to bolo
aj správne, aby, ako sme uÏ vraveli, tie hrany
medzi politick˘mi subjektmi neboli veºmi ostré.
Treba konzekventne rozli‰ovaÈ len urãité princípy
fungovania ekonomiky, ktoré sa rôznia pod-
ºa jednotliv˘ch politík, ale aby sme ich odde-
ºovali ostr˘mi hranami, tak to uÏ asi nikdy nebude.
A je vôbec pre ºudstvo potrebné, aby kúskovalo
seba samo v‰elijak˘mi umel˘mi rozhraniami
Nie je ºudstvo oveºa ìalej Respektíve
bliωie k spoloãn˘m ambíciám a predsavzatiam
V 19. a v 20. storoãí áno, vtedy individuálnosÈ
mnoh˘ch ideologick˘ch deklarácií
bola dôleÏitá, lebo práve ony ovplyvÀovali
cel˘ spoloãensk˘ i politick˘ Ïivot, ale v
t˘chto rokoch uÏ nieto krajiny v Európe,
ktorá by sa nejako príli‰ vehementne domáhala
takého alebo onakého svetonázorového
smerovania.
Nie je to v‰ak také jednoduché, ako by sa to
mohlo z va‰ich náhºadov zdaÈ. Hrany sa naozaj
stierajú, do popredia nevystupuje Ïiadna ostrá
konkurencia, v mnoh˘ch otázkach dokáÏu politické
strany nájsÈ dokonca zhodu, ale stále tu
budú – a to moÏno tieÏ nie je zle – rozliãné názory
na rie‰enie komplikovanej situácie v spoloãnosti.
KaÏd˘ z nás vy‰iel z urãitého sociálneho
prostredia, Ïil v urãitom kolektíve, vyrastal
pod vplyvom urãit˘ch dajme tomu stereotypov
vnímania reality, máme rôzne hodnoty,
veì práve v tom je to krásne, Ïe kaÏd˘ máme
svoje predstavy o fungovaní spoloãnosti, o fungovaní
ekonomiky a snaÏíme sa o t˘chto na‰ich
predstavách presviedãaÈ verejnosÈ. A to bude tak
aj naìalej, inak to nemôÏe byÈ, veì nemôÏu
maÈ v‰etci úplne rovnak˘ názor.
Ale nejaké do oãí bijúce vyhranenosti ºudia
uÏ ani veºmi nehºadajú.
Ak sú niekde názory vyhranené, tak je to práve
v ekonomike. Aj musia byÈ, lebo ak máme
názor na jednej strane, Ïe trh v‰etko vyrie‰i, a
na druhej strane hovoríme o tom, Ïe nie, tak
oboje môÏe byÈ pravda, ale je z toho napokon
aj tvrdá kolízia. Ja by som to tro‰ku poÀala z takého
filozofického hºadiska: moÏno by to bez
v˘hrad platilo a fungovalo vtedy, keby v ‰táte
boli v‰etko vysoko osvietení inteligenti, ale v
opaãnom prípade nie. UÏ kedysi dávno sa hovorilo,
Ïe ãlovek, Ïiaºbohu, je ãloveku vlkom
a proste aj z toho dôvodu má regulácia ‰tátu svoje
opodstatnenie. A k˘m sa to nezmení, tieto rozpory
budú.
Málokde to vidno tak vyhranene, ako povedzme
v cirkevn˘ch a vôbec náboÏensk˘ch antagonizmoch.
Ani tam uÏ v posledn˘ch rokoch
neplatia striktné zásady a princípy, vy-
Ïadujúce, aby sa úplne zotrela konfrontácia
medzi jednotliv˘mi ºudsk˘mi skupinami. Vidíte,
Ïe teraz sa aj na Slovensku zdá, ako by
v súãasn˘ch rozporoch a sporoch i‰lo o podstatu
katolíckej cirkvi, ale – podºa mÀa –
takmer vôbec nejde o smerovanie vyhroten˘ch
náboÏensk˘ch tendencií.
Áno, je tu zjavn˘ jasn˘ prechod od dogmatizmu
k zdravému pragmatizmu. Myslím, Ïe sa
to prejavuje vo v‰etk˘ch sférach spoloãnosti,
vrátane cirkvi, ale ten vami naznaãen˘ prechod
od rigidn˘ch k beÏn˘m prejavom ºudského spoluÏitia
nás posúva niekam inam – a zaãalo sa to
uÏ pôsobením Jána Pavla II. ako ozaj osvieteného
pápeÏa. Mimochodom, kaÏd˘ ãlovek chce
niekam patriÈ. A aj kaÏd˘ niekam patríme. KaÏd˘
sme sa narodili do urãitej rodiny, do urãitej
konfesie, do urãitého regiónu, takÏe kaÏd˘ z nás
je niekde zasaden˘. KaÏd˘ máme nieão iné za-
Ïité, stereotypy nás ovplyvÀujú a vÏdy budú.
Pokiaº ide o slovensk˘ parlament, keì vzbæknu
nejaké polemiky, ja by som bola veºmi rada,
keby bolo jasne cítiÈ dajme tomu vo vystúpení
na‰ich poslancov, Ïe sú sociálni demokrati. A
som veºmi rada, Ïe to zväã‰a aj cítiÈ.
TakÏe, keì to v‰etko zhrnieme, vy sa dávate
niek˘m – v dobrom slova zmysle – ovplyv-
ÀovaÈ, keì idete o nieãom hlasovaÈ
Ja myslím, Ïe áno. Dávam sa ovplyvÀovaÈ,
ale argumentmi. UÏ sa stalo, Ïe som bola o
nieãom presvedãená, ale pod silou argumentov
niekoho iného som uznala, Ïe tie jeho sú pravdivé.
Je známe, ão povedal svojho ãasu známy
ãesko-slovensk˘ pediater profesor ·vejcar: Len
hlupák nemení svoje názory. Jedna vec je meniÈ
hodnoty, lebo hodnoty, myslím, majú byÈ stále,
ale názor, ão je úplne pochopiteºné, rad‰ej
zmením, keì zistím, Ïe som sa m˘lila. A kedy
to zistím Keì ‰tudujem, keì sledujem realitu,
keì pozorujem ºudí a keì ich poãúvam.
A ako vnímate pravidelné politické diskusie,
ktoré sú raz t˘Ïdenne v televíziách Je to o
názoroch, alebo je to len o presadení nejak˘ch
ideológií za kaÏdú cenu
Je to v prvom rade a malo by to byÈ v prvom
rade o názoroch.
T˘m svojim, ktorí sú blízki sociálnej demokracii,
aj drÏíte palce, aby v t˘ch diskusiách
vyhrali Aby uspeli
Áno, samozrejme, veì ãlovek je tvor súÈaÏiv˘
a keìÏe ja osobne vyznávam sociálnodemokratické
hodnoty, tak chcem, aby tieto názory
vyhrali.
74

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
ByÈ umelcom
alebo priekupníkom
Kedysi uprostred minulého storoãia Slovensko
neprekypovalo uznaniahodnou mierou kultúrnych,
umeleck˘ch a intelektuálnych hodnôt.
MoÏno si z ãasu na ãas zaslúÏili pozornosÈ niektorí
v˘tvarníci (usídlení najmä v ParíÏi) alebo,
sem-tam, skladatelia váÏnej hudby, ale ani tí nijako
podstatne nezasiahli ‰ir‰iu verejnosÈ, prinajmen‰om
nie tak, ako si dokázali získaÈ nielen
âechov, ale aj obdivovateºov hudby na celom
svete Bedfiich Smetana ãi Antonín Dvofiák
(v druhej polovici 19. storoãia).
Bolo by v‰ak neoprávnené, ba aÏ sebauráÏlivé
tváriÈ sa, Ïe sa v nov‰ích ãasoch nepredrali
do popredia zadriemaného Slovenska Ïiadne
inteligentné, vzdelané a umelecky talentované
individuality, ktoré by pribliÏovali ÈaÏko sa prebúdzajúcu
krajinu ku kreatívnej vyspelosti európskeho
kontinentu. Napokon sa totiÏ predsa
len v polovici 20. storoãia prekvapujúco v˘razne
prebila zo ‰era niekoºk˘ch konvenãn˘ch profesionálnych
divadiel skupina umelcov, ktorá
síce tieÏ sprvu (1930 – 1940) veºmi nenaznaãovala,
Ïe môÏe obãanom tejto krajiny otvoriÈ
okná do ‰tandardného európskeho priestoru slobodnej
umeleckej tvorivosti, ale v priebehu rokov
po 2. svetovej vojne kon‰truktívny rozlet
uvoºnil ich umeleckú du‰u k jedineãn˘m prejavom
slobodnej vôle. Tento skok – najmä v Bratislave,
ale obãas aj mimo nej – sa takmer nebadane,
ale veºmi v˘razne odohral práve vtedy,
keì ostatné umelecké v˘boje nemilosrdne ‰krtil
socialistick˘ realizmus – teda znásilnená tvorba,
oklie‰tená komunistickou ideológiou a
(polo)cenzúrou.
Z neveºmi uznávan˘ch komediantov – z hercov
a ìal‰ích divadelníkov – sa za pomerne
krátky ãas stali re‰pektovaní umelci, ktorí prevetrali
zatuchnuté zdanlivo umelecké prostredie.
Nechceme príli‰ preceÀovaÈ aktivity práve tejto
skupiny tvoriv˘ch autorít, ale o spoloãenskom
dosahu ich tvorivosti vari najlep‰ie svedãí to, Ïe
mali prinajmen‰om rovnaké spoloãenské postavenie
a uznanie, ako ãeskí herci, a tí patrili medzi
dominantné individuality ãeského kultúrneho
prostredia. Dalo by sa to sformulovaÈ aj tak,
Ïe PraÏská jar 1968 sa rovnakou mierou opierala
nielen o svojich vlastn˘ch divadelníkov, ale
aj o slovensk˘ch. Bola to teda nezanedbateºná
sila.
Mimochodom, ísÈ do divadla uÏ neznamenalo
náv‰tevu lacného podniku na úrovni nejakej
krãmy, ale predstavovalo spoloãenskú aktivitu,
ktorá nebola analogická so Ïiadnou inou. TotiÏ
v tej chvíli, ako hovorím o potencii a ãinorodosti
slovenského herectva a divadelníctva ako takého,
nemôÏem nepripomenúÈ úspech, o ktor˘
sa zaslúÏila práve táto tvorivá partia: bez slovensk˘ch
hercov a desiatok slovensk˘ch scénick˘ch
– dramatick˘ch kreatívnych tvorcov by tento fenomén,
ktor˘ zaznamenal najv˘raznej‰í dlhodob˘
záujem slovensk˘ch, ale aj ãesk˘ch divákov
o umelecké programy slovenskej televízie, teda
o inscenácie, uvádzané od zaãiatku 60. rokov
pod hlaviãkou Bratislavské pondelky, jednoducho
neexistoval.
Aby sme komplexnej‰ie informovali ãitate-
ºa o t˘chto svojím spôsobom neopakovateºn˘ch
pondelkoch, pridajme e‰te, Ïe sa zaãali vysielaÈ
kedysi v roku 1959 najskôr ako priame prenosy
zo SND a aÏ postupne bratislavská televízia
pre‰la na televízne inscenovanie dramatick˘ch
predlôh. Pamätníci si iste spomínajú, Ïe
niekoºko rokov sa v‰etko vysielalo priamo, teda
naÏivo – z b˘valej telocviãne na Zochovej ulici.
TakÏe technické a scénické podmienky boli
v podstate na amatérskej úrovni. Zato dramaturgia
a vizuálna podoba inscenácií mali na svoju
dobu ãasto nadpriemernú úroveÀ. „Herci SND
a ‰piãkoví herci krajov˘ch divadiel dosahovali
vtedy nadpriemerné v˘kony v rámci strednej Európy“
(scénick˘ v˘tvarník Valerián StraÏovec).
Hoci chceme oprávnene hovoriÈ o jedineãn˘ch
v˘konoch hercov, nemôÏeme vynechaÈ
fakt – ak chceme podãiarknuÈ, o ão v‰etko pripravil
slovensk˘ národ a ‰peciálne jeho kultúru
komunistick˘ reÏim –, Ïe napríklad architekt,
ktorého citujeme, musel v roku 1968 opustiÈ Slovensko
a odísÈ do Kanady, na ão doplatilo v prvom
rade Slovensko, ktoré na StraÏovca dnes uÏ
takmer zabudlo. Ten po „PraÏskej jari“ odi‰iel
do severnej Ameriky, kde Ïije doteraz, pretoÏe
sa hneì presadil ako individualita v tamoj‰ej TV
spoloãnosti CBC. A napríklad v roku 1988 práve
on vytváral scénick˘ koncept pre otvárací a
závereãn˘ ceremoniál ZOH v kanadskom provinãnom
centre Calgary.
VráÈme sa v‰ak koneãne k jadru na‰ej glosy,
teda k vzostupu slovensk˘ch hercov, pretoÏe s
t˘m súvisí aj 20 – 30-roãn˘ lesk tejto elitnej skupiny
umelcov. Boli to ºudia, ktorí mali popri
úctyhodnom dramaticko-umeleckom talente aj
nezanedbateºn˘ spoloãensk˘ cit, teda porozumenie
pre potreby slovenského spoloãenstva, ale
– chvalabohu – aj rozvinut˘ intelekt, ktor˘m
zveºaìovali svoje „komediantstvo“. Bola to skupina
skutoãne ‰iroká, nik si ju nemohol nev‰imnúÈ
a v istom zmysle bola najv˘raznej‰ím pilierom
slovenskej národnej kultúry a, hlavne, slovenského
umeleckého majstrovstva.
Z desiatok pozornosti hodn˘ch individualít
vyzdvihnime aspoÀ ‰tyri veliãiny: Karol Machata,
Ladislav Chudík, Ctibor Filãík a Gustáv Valach.
KaÏd˘ z nich bol – a musel byÈ, ak ho
máme povaÏovaÈ za neopakovateºného profesionála
– úplne in˘ formát, kaÏd˘ dokázal na tisíc
spôsobov zrealizovaÈ v‰etko, ão od neho dramatick˘
text (a teda aj divadeln˘, rozhlasov˘, filmov˘
a televízny a reÏisér ãi dramaturg) vyÏadoval.
Niã nebolo pre nich nesplniteºné a niã nebolo
natoºko ÈaÏké, aby nevynaloÏil maximum
úsilia pre zdarnú premenu akejkoºvek zmysluplnej
poÏiadavky na nezabudnuteºn˘ v˘kon.
Samozrejme, nechceme preceÀovaÈ kvalitu a
umeleck˘ efekt kaÏdého jedného v˘sledku tvorivého
snaÏenia toho ãi onoho herca. Napokon,
ani kaÏd˘ text, ktor˘ dostal interpret do rúk, neumoÏÀoval
hercovi excelentné rozohranie predlohy.
Pritom stojí za to zaznamenaÈ, Ïe len máloktor˘
reÏisér sa odváÏil ponúknuÈ hereckej
kapacite doslova mizern˘ dramatick˘ text, lebo
vedel, Ïe herec by ho pravdepodobne odmietol
a Ïe by sa t˘m aj on, realizátor, dostal do veºmi
zlého svetla. Na druhej strane práve na základe
tohto tvrdenia je dosÈ logické, Ïe vyspel˘ reÏisér
by sa k zlému textu ani veºmi nedostal, lebo
dobr˘ dramaturg si tieÏ hºadal Ïivotaschopného
partnera a toho mohol získaÈ len hodnotnou
predlohou.
·tvoricu hercov, ktorú uvádzame, charakterizuje
e‰te jedna ich vlastnosÈ; akokoºvek je to
charakteristická ãrta „neumelecká“, je v koneãnom
dôsledku nezanedbateºná: ani jeden z nich
nebol ãlenom komunistickej strany, hoci stranícki
funkcionári sa veºmi usilovali práve najkvalitnej‰ie
kreatívne osobnosti získaÈ za príslu‰níkov
svojho komunistického zoskupenia. LenÏe
ambiciózni umelci dobre vedeli, Ïe ich by ãlenstvo
v ‰tátu vernej strane osobne po‰kodilo –
najmä vo vedomí nároãnej‰ích obãanov – a Ïe
by to na‰trbilo ich imidÏ.
Máloão teda tak rozvlnilo ãloveãensk˘ priemer
na Slovensku, ako mnoh˘mi pozitívnymi
vlastnosÈami obohatená herecká kreativita. T˘chto
ºudí zo 60. – 80. rokov môÏeme bez rozpakov
zaradiÈ medzi elitu slovenskej obãianskej
spoloãnosti, hoci rovnako, ak nie e‰te viac by
medzi Àu mala patriÈ literárna alebo aj duchovná
smotánka. LenÏe práve tá zaostala ovplyvnená
– oslabená jednak pohodlnosÈou a jednak
aj zbabelosÈou.
Tento návrat do minulosti by mal rezonovaÈ
aj v dne‰nom spoloãenstve, ktoré uÏ nezaÈaÏuje
nijaká „diktatúra proletariátu“ so skutoãn˘mi
prvkami despotickej autoritatívnosti. Podstatná
ãasÈ mlad˘ch, ale hádam aj strednovek˘ch
hercov, sa – okrem veºmi svetl˘ch v˘nimiek,
75

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
akou je unikátny Robert Roth – premenila z
umelcov na kupãíkov, zaujímajúcich sa najmä
napríklad o to, ãi sú ich fotografie dosÈ ãasto na
obálkach obrázkov˘ch (bulvárnych) ãasopisov.
Základné elementy ich tvorivosti nahrádza zárobková
ctiÏiadosÈ a hodnota ich herectva sa meria
mnoÏstvom eur, ktoré padajú za predvádzanie
nejak˘ch postáv v dramatick˘ch dielach. A
oni sami to ãasto aj podãiarkujú – nehanbia sa
za svoju neãinorodosÈ. Staãí im, keì sa môÏu pochváliÈ
svojou niekoºkoizbovou vilou a niekoºkoárovou
záhradou s exkluzívnym bazénom.
Kreativitu hercov v polovici 20. storoãia znásoboval
aj Slovensk˘ rozhlas, ktor˘ si v mnoh˘ch
reláciách potrpel nielen na textovú, ale aj
interpretaãnú jedineãnosÈ rozhlasov˘ch hier a
rôznych pásiem, veì zrejme aj preto bol práve
rozhlas v citovanom a ponovembrovom ãase
najdôveryhodnej‰ou in‰titúciou na Slovensku –
hoci najmä svojou publicistikou podãiarkoval
skôr svoju príslu‰nosÈ ku komunistickému re-
Ïimu a jeho ideológii. Niektorí publicisti a spolu
s nimi aj herci sa v‰ak jasne – ako len mohli
– di‰tancovali od ideologickej podkupnosti a
dokazovali aj tak˘m spôsobom svoju slobodymilovnosÈ.
Musí to maÈ nejak˘ dôvod, preão z umelcov
práve ãeskí a slovenskí herci sa vyãleÀovali z
disciplinovaného a poslu‰ného radu a preão im
viac záleÏalo na ãistej tvári pred verejnosÈou, neÏ
na ãírom bohatstve (hoci, pravdaÏe, aj herci
potrebovali a potrebujú finanãné zázemie, aby
oni sami a aj ich rodiny vyÏili na tomto svete).
Zrejme postavy, ktoré herci v rôznych dramatick˘ch
dielach vytvorili a texty, ktoré v nich reprodukovali,
im z podvedomia na‰epkávajú potrebu
ºudského charakteru a ºudskej du‰e, ak má
byÈ ãlovek nieãím viac, neÏ iba jedn˘m zo Ïiv˘ch
tvorov. Je pravda, Ïe herec môÏe mnohé
nepríjemné vety zakryÈ t˘m, Ïe sú to len v˘povede
autora a jeho postáv, ãiÏe v˘roky ãi tvrdenia,
ktoré herec len „hrá“ za autora hry. LenÏe
pozorní cenzori nepripú‰Èali ani takéto prenesenie
pre ‰tát nevhodn˘ch úvah na vzdialeného autora
a za v‰etko vyslovené robili spoluzodpovedn˘m
aj interpreta. To bol tieÏ dôvod, preão
najbojazlivej‰í herci iniciatívne sami vy‰krtávali
vety, o ktor˘ch tu‰ili, Ïe môÏu niekoho podráÏdiÈ.
NemoÏno sa ãudovaȸ Ïe v komunistickom
reÏime mnohí diváci povaÏovali za hrdinov
t˘ch hercov, ktorí sa odváÏili takéto „ostré“
vety nahlas vysloviÈ.
Preto môÏeme povaÏovaÈ za dobrú vlastnosÈ
hercov, ak dokázali prekonaÈ strach a ak povedali
– alebo aspoÀ skúsili povedaÈ – aj tak˘
text, ktor˘ sa nebojácne vyjadroval o v‰etkom
podstatnom, s ãím sa obãania trápili a ão obmedzovalo
spoloãnosÈ. Herci hrali Shakespearovho
Hamleta, ale ãasto sa citlivo usilovali túto
svoju hru zakomponovaÈ do spoloãensk˘ch atakov,
zobúdzajúcich prítomné obecenstvo. V
koneãnom dôsledku teda aj náv‰teva divadla –
a najmä potlesk po niektor˘ch replikách – mohli
byÈ hrdinsk˘m ãinom aj hercov a – dokonca
– aj divákov. Nie je v‰ak jednoduché odhaliÈ, ão
sa pri ktorom dramatickom v˘kone v hercovom
vnútri odohráva. Drámou totiÏ ãasto nie je len
text, ktor˘ herec interpretuje, ale aj to, ão on sám
preÏíva a napätie, ktoré pri tom preÏíva. Je to
pekná dilema, ktorú sa mlad‰í herci snaÏia dnes
ão najìalej zo svojho vedomia odsunúÈ: byÈ
umelcom, alebo byÈ len priekupníkom
Ernest Weidler, publicista
O ãom
O 45 rokoch humoristovho Ïivota
O tom, kedy bolo MM dobre
O vplyve náboÏenského prostredia na vojny
O fekálnej tlaãi povzbudzujúcej ºudí k nenávisti
O sebakultivovaní, aby bolo ºuìom lep‰ie na svete
O tom, keì siahne otec na svoje dieÈa
O budúcnosti literatúry
O spochybnení existencie Boha
O objavovaní Marsu a o konzumácii hamburgerov
âasto to, ão urobím,
nie je najlep‰ie
Pán Markoviã, pomaly ste sa priblíÏili k
veku, keì uÏ môÏete zaãaÈ uvaÏovaÈ o tom,
ktoré va‰e Ïivotné obdobie bolo pre vás
najkraj‰ie alebo najcennej‰ie.
Nad t˘mto som ja, na môj du‰u, nikdy veºmi
neuvaÏoval, a to asi preto, Ïe som na to,
chvalabohu, nikdy nemal ãas. In˘mi slovami,
asi kaÏdé obdobie môjho doteraj‰ieho Ïivota
som vÏdy vedel vedome ãi podvedome
vyuÏiÈ tak, aby nebol ãas ãi uÏ na rozm˘‰ºanie,
ãi na meditovanie, ãi na nariekanie nad
Ïivotom. A v tom aj vidím nejaké plus môjho
Ïivota ãi preÏívania a vôbec rozm˘‰ºania
o tom, koºko mám rokov a koºko e‰te budem
maÈ. Je pravda, Ïe toto uÏ je vek, ktor˘ si na-
‰Èastie málokedy uvedomujem, a keì niekto
povie, Ïe má, ja neviem, 26 rokov alebo tak,
zrazu sa zamyslím, ãi som to vôbec niekedy
mal. Viem, ako ma nemilo prekvapilo, keì ma
raz nejak˘ policajt vo v˘sluÏbe nabúral autom
na kriÏovatke pri vinárskych závodoch a ja
76

D I A L Ó G Y M M & E W
som sa na druh˘ deÀ doãítal vo Veãerníku, Ïe
bola nejaká havária, pri ktorej bol postihnut˘
45-roãn˘ M. M. Naozaj som sa poriadne
zhrozil, keì som vlastne prv˘krát ãítal, a teda
vlastne videl ãierne na bielom, koºko mám rokov,
a hneì sa mi zdalo, Ïe je to dosÈ. Je 45
rokov uÏ dosÈ KaÏd˘ vek ºudského Ïivota má
svoje ãierne a biele stránky. Ja, na rozdiel od
mnoh˘ch predstaviteºov robotníckej triedy,
nemôÏem povedaÈ, Ïe som mal neradostné
detstvo. Neboli sme v‰ak ani zámoÏná rodina,
pretoÏe som sa nenarodil v nejakej burÏoáznej
famílii, preÏil som úplne normálne detstvo
bez nejak˘ch pohrôm, ne‰Èastí a väã‰ích
nedorozumení, absolvoval som úplne normálne
‰túdiá – veì pedagogick˘ in‰titút, ktor˘
som absolvoval, reprezentuje naozaj úplne
normálne ‰túdiá. Napokon, inde ma nevzali
údajne pre nedostatok miesta. No a keì som
dospel do ãinného aktívneho veku, zase to ‰lo
v‰etko tak, Ïe sa mi vyhli nejaké neplánované
pohromy, kolízie ãi katastrofy. TakÏe ja sa
te‰ím, Ïe keì to takto pôjde aÏ do konca, tak
zrejme aj pohreb budem maÈ jeden z najpokojnej‰ích
a najlep‰ích, aké mal ktokoºvek z
mojich blízkych – a je len ‰koda, Ïe ja sa ho
nedoÏijem.
NeovplyvÀujú na‰e uvaÏovanie o tom, kedy
nám bolo dobre a kedy nie, práve najnegatívnej‰ie
a najpozitívnej‰ie momenty v jednotliv˘ch
chvíºach na‰ej existencie
Je pravda, Ïe sa nás v˘razne dotkne situácia,
keì sa udeje nieão, na ão ãlovek nie je veºmi
hrd˘ a nie je ani veºmi ‰Èastn˘ z toho, Ïe
preÏil také alebo onaké nepríjemné a neveselé
udalosti. Ale zasa naopak, t˘m viac si vie
váÏiÈ chvíle pohody, o ktor˘ch zvykneme hovoriÈ,
Ïe sú to alebo Ïe to boli dobré ãasy. Ja
si veºmi stráÏim neutrálne okamihy, aby som
rozhodne nepatril medzi t˘ch, ão v jednom
kuse spomínajú na staré zlaté a dobré ãasy –
a dávam si pozor, aby som sa nezaradil k
partizánom, ão pri kaÏdej príleÏitosti spomínajú
pri ohníãku, ako sa Ïilo kedysi a ako bolo
dobre a ako je dnes v‰etko zlé a aká je mládeÏ
pokazená. Veì v skutoãnosti v‰etko je
ináã, ale najmä je to tak, Ïe ãi smerujeme stále
ìalej a vy‰‰ie, a najmä to asi ukáÏe aÏ ãas,
ãi postupujeme od priemerného alebo doslova
zlého k lep‰iemu. Niekedy sa hrozím toho,
ão nás koºkokrát uãia dejiny – totiÏ, Ïe keì
bolo najlep‰ie, tak pri‰la katastrofa a skoro
kaÏd˘ blahobyt poãnúc uÏ od starého Ríma sa
skonãil zle, takÏe ºudstvo sa muselo znova a
znova uãiÈ byÈ bohabojné a slu‰né a muselo
sa nauãiÈ vzÈahu k práci a k ostatn˘m cnostiam.
ªudia sa museli uãiÈ váÏiÈ si jeden druhého
a váÏiÈ si svoj vlastn˘ Ïivot a nauãiÈ sa
ÏiÈ skromne, takÏe v‰elião naznaãuje, Ïe stále
Ïijeme prir˘chlo na to, aby sme si mohli vôbec
uvedomiÈ podstatu na‰ej existencie. Ale
verím, Ïe sa starému Rímu hádam vyhneme,
respektíve aspoÀ t˘m následkom, ktoré ºudstvo
nepriaznivo ovplyvnili, pretoÏe stále si
myslím, Ïe ºudia sú osudom alebo Bohom vybavení
druhou signálnou sústavou preto, aby
vedeli, Ïe najhor‰ia cesta je samozniãenie.
A hrozí to ºudstvu
To vÏdy hrozí, podºa mÀa, pretoÏe intolerancia,
ktorá tu ãasom vzniká a ktorá pochádza
ãasto zo slu‰nej Ïivotnej úrovne, z blahobytu
alebo z nadbytku, tá neraz vedie, slu‰ne
povedané, k nedorozumeniam, ba v hor‰om
prípade aÏ k vojnám, a dokonca sa do toho zapája
aj náboÏenské cítenie. Koºko vojen
vzniklo len z náboÏensk˘ch nedorozumení,
hoci si myslím, Ïe – podºa mÀa – kaÏdé náboÏenstvo
by malo stavaÈ na tolerancii, na
zná‰anlivosti, na pozitívnom cite alebo na
moÏnosti tolerovaÈ názor ãi svetonázor toho
druhého. To ma dosÈ vedie k rôznym úvahám,
pretoÏe, ako to sledujem, z ignorovania úcty
k druh˘m vzrastá v ºuìoch agresivita a niekedy
aÏ nadbytoãn˘ boj o svoje vlastné preÏitie,
Ïiaºbohu, ãasto na úkor druhého. A to
v‰etko sú potom náznaky toho, Ïe sa ºudská
existencia nemusí skonãiÈ dobre, ale ja aj tak
vÏdy akosi verím, Ïe kaÏdá ºudská bytosÈ raz
precitne.
Ale keì ani náboÏenské prostredie nezaruãuje
utlmenie rôznych absurdn˘ch nepriateºstiev
a vojen, takéhoto, povedal by som,
vzájomného zla, nie je to dôkaz o tom, Ïe
ani náboÏenstvá nie sú také pozitívne, ako
by sa na prv˘ pohºad zdalo
Asi to bude preto, Ïe nositeºom toho ãi
onoho náboÏenstva nie je tak˘ ãi onak˘ Boh,
ale vÏdy len ãlovek. A ten je, ako vieme, ãasto
omyln˘, ãasto nenásytn˘, ãasto nie celkom
chápav˘, pretoÏe náboÏenstvo je vlastne
ideológia a jej vyústenie je vÏdy len v rukách
ãloveka, no a ÈaÏko povedaÈ, aké percento
je medzi nami ºudí jednoduch˘ch, ºudí
zl˘ch, ºudí dobr˘ch, géniov, atì. To je vÏdy
tá pestrá ºudská zmes, ktorá priná‰a ãasto aj
konflikty, ãasto priná‰a nedorozumenia, ãasto
je to ãosi e‰te hor‰ie, neÏ len nezhoda, tak-
Ïe náboÏenstvo v koneãnom dôsledku je len
ideológia, ktorá je v rukách ºudí.
Pravda, z toho ão hovoríte, vypl˘va, Ïe ãlovek
vlastne nie je tak˘ dobr˘, ako by sa
zdalo, alebo Ïe ãloveku nie je veºmi dobre,
keì mu je dobre.
To je múdro povedané...
âlovek potrebuje nie vÏdy konaÈ veºmi
dobre a zná‰a aj to, Ïe jemu konajú zle.
To je ‰ikovne povedané, to by sme mali
niekde vytesaÈ, pretoÏe naozaj je to pravda, Ïe
ãlovek ani nevie, ãi mu je najlep‰ie vtedy, keì
mu je dobre, a Ïe jeho sebauvedomenie, respektíve
uvedomenie si toho, ão je e‰te dobré
– a ãi dobre je len vtedy, keì je v‰etk˘m
ostatn˘m zle, priãom nie je v moci ãloveka
celú túto filozofiu ustriehnuÈ. Ja si myslím, Ïe
vtedy je ãloveku dobre, keì je dobre viacer˘m
alebo mnoh˘m ºuìom, moÏno v‰etk˘m okolo
nás, ale, Ïiaºbohu, napriek tomu, Ïe to hlása
kaÏdá ideológia a kaÏdé náboÏenstvo, aspoÀ
navonok, tak s t˘m sa málokedy stretneme,
Ïe by niekto dbal aspoÀ toºko na druh˘ch,
ako sa stará o seba.
Pritom je zaráÏajúce, Ïe ºudia v podstate
neprotestujú nejako nadmerne proti tomu,
keì im niekto koná zle. Zhodou okolností
som ãítal o dosahoch tak˘chto situácií na
ºudí, keì ºudia ºuìom robili aj fyzicky zle,
keì dokonca ºudia ºudí muãili a teda im
spôsobovali aj fyzickú bolesÈ. Akú to má logiku
To uÏ je v hæbke ÈaÏko prebádateºnej du‰e
alebo v ºudskom mozgu, ktor˘ zatiaº do hæbky
nepreskúmali a ÈaÏko sa to podarí prepátraÈ aj
v‰etk˘m ambicióznym psychológom a psychiatrom,
pretoÏe zákutia ºudského myslenia
sú nieão také tajuplné a záhadné, ako máloão
iné na svete, veì z toho pochádza aj ºudská
zloba alebo nenávisÈ a ako vyvrcholenie aj
ºudská závisÈ – a na to sú ºudia ochotní míÀaÈ
svoj vzácny ãas. Vezmime si takú tú úpadkovú
– s prepáãením, ja ju naz˘vam, fekálnu –
tlaã, ktorá existuje v‰ade na svete, a ktorá uãí,
ba priam povzbudzuje ºudí k závisti, k nenávisti
a k nepochopeniu, priãom vychádza z
toho, kto koºko zarába, kto napríklad zomrel
a preão, a kedy zomrie zase niekto ìal‰í – proste
na tomto a t˘mto sa mnohí ºudia Ïivia. Je
v‰ak tieÏ pravda, Ïe sa toho nemôÏeme len tak
zbaviÈ alebo to neprodukovaÈ a ne‰íriÈ to, veì,
napokon, toto v‰etko sa ‰íri a propaguje odôvodnene,
pretoÏe keby to nikto neãítal a nikto
nekupoval, a keby nikto nevolil podºa toho,
ako mu ktosi naklame a nasºubuje, ãiÏe keby
kaÏd˘ uvaÏoval podºa seba, keby kaÏd˘ viac
dbal o svoje vzdelanie, o svoju kultúru, o sebakultivovanie,
tak asi by bolo len o tro‰ku
lep‰ie na svete, ale zbaviÈ sa takejto záÈaÏe je
proste nemoÏné, pretoÏe ãlovek je, okrem
in˘ch vlastností, rád pohodln˘ a leniv˘ a takejto
literatúry sa len tak nevzdá – a ona vychádza,
lebo keby nebol o Àu nebol záujem,
nevychádzala by, nikto by nevyhadzoval peniaze
len tak von oknom na ulicu, aby ju vydával.
Vy ste ãlovek skôr emotívny alebo racionálny
Ja som niekedy aÏ príli‰ racionálny. Nemám
príli‰ veºkú náchylnosÈ k romantike a k emóciám,
ãím nehovorím, Ïe ma nepote‰í pohºad
na nieão krásne. Sám znepokojene tvrdím, Ïe
je medzi ºuìmi málo estetiky alebo vnímania
estetiky. Nevravím, Ïe ma nedojmú mnohé
veci alebo Ïe sa ma nedotkne problematické
konanie ºudí, ãasto i negatívny vzÈah ãloveka
k ãloveku, ãloveka k zvieratám a tak ìalej,
ale napokon vÏdy u mÀa asi víÈazí racio
a väã‰inou sa snaÏím posudzovaÈ ºudí a udalosti
okolo nás racionálne.
Viete si predstaviÈ, Ïe by ste svoj Ïivot a
v‰etko okolo neho tak sformovali, aby ste
boli dobr˘ ãlovek
KaÏd˘ by mohol na sebe tak zapracovaÈ,
aby sa prejavil ako kvalitn˘ ãlovek, ale poznám
viac ako dosÈ rozumn˘ch ºudí, ktorí
pravdepodobne pod vplyvom t˘ch menej rozumn˘ch
pôsobia ‰kodlivo – napríklad. Ïe
zahodia niekde na trávniku plastikovú fºa‰u
len tak, ão by som ja neurobil. Ale nehovorím
to preto, aby som vyzeral lep‰í. Koºko ráz
sám v sebe pociÈujem dôsledky lenivosti a pohodlnosti,
alebo trebárs niekedy mám problém
byÈ tolerantn˘ k netolerantn˘m, ão, samozrejme,
neznamená, Ïe ich nenávidím, alebo
Ïe som im schopn˘ ublíÏiÈ – to sa nikdy nestane,
ani sa nestalo, ale skrátka niekedy mám
problém vôbec komunikovaÈ s ºuìmi, ku ktor˘m
nemám dobr˘ vzÈah a, Ïiaºbohu, vÏdy to
na mne vidno, vÏdy sa to dá na mne ºahko odhaliÈ
a neraz mám dojem, Ïe ma povaÏujú za
málo spoloãenského len preto, Ïe sa ocitnem
v spoloãnosti, ktorá mi nevyhovuje – ãi uÏ
svojím snobstvom, ãi svojím leÏérnym vzÈahom
k práci, ãi nespoºahlivosÈou, ktorú pova-
Ïujem za najhor‰iu vlastnosÈ ãloveka.
77

D I A L Ó G Y M M & E W
Viete v‰ak zase na druhej strane zacítiÈ
pote‰enie, keì si uvedomíte prinajmen‰om
sám v sebe, teda potichu, Ïe to, ão ste pred
chvíºou urobili alebo povedali, bolo dobré
– a dokonca si sám v sebe povedaÈ: Dobre,
Ïe som to povedal alebo urobil práve takto
Máte niekedy zo seba aj pocit, Ïe ste robili
dobre a správne
âastej‰ie sa mi stáva opak: uvedomím si totiÏ,
Ïe to, ão som urobil, nie je to najlep‰ie,
ão som urobiÈ mohol. BohuÏiaº si to – a nezriedka
– uvedomím dosÈ neskoro, niekedy aÏ
na druh˘ deÀ, takÏe to, Ïe by som bol zo seba
nejako zvlá‰È ‰Èastn˘, keì sa mi profesijne podarí
niektoré vystúpenie, ãiÏe keì nieão urobím,
vymyslím alebo napí‰em, ão moÏno nie
je najhor‰ie, väã‰inou si uvedomujem, ão a
ako tam mohlo byÈ e‰te lep‰ie, takÏe nie som
zo seba, ako sa vraví, nejako príli‰ nad‰en˘.
Vôbec sa mi nepáãi, keì futbalisti pociÈujú ako
krivdu, ak dajú gól a ºudia alebo funkcionári
ich nenesú hneì na Olymp, alebo ich okam-
Ïite nezasypú miliónmi eur. Nával ‰Èastia a
emócií pri ‰portovom úspechu je pochopiteºn˘,
ale niekedy pri tom to len vyuÏijú ako
moÏnosÈ zabudnúÈ na to, ão urobili trebárs zle.
Dnes alebo aj pred tridsiatimi rokmi.
A hanbili ste sa vôbec niekedy v Ïivote za
to, ão ste spravili alebo povedali, alebo za
to, ão ste neurobili
Stalo sa mi celkom nedávno, Ïe som v istom
nákupnom centre chcel vyjsÈ von, a tak
som si v podzemnej garáÏi sadol do auta a na-
‰tartoval som. A vtedy som zbadal, ako akási
Ïena pri vchádzaní do radu vozidiel jedno
po‰kodila a zároveÀ som videl, ako si okam-
Ïite sadla opäÈ za volant a preparkovala, aby
to nebolo na Àu. A ja som tieÏ odi‰iel. To, Ïe
som sa skutoãne ponáhºal, lebo som naozaj
kdesi mal uÏ byÈ a me‰kal som, ma neospravedlÀuje,
lebo som mohol a mal pomôcÈ po-
‰kodenému ãloveku, ktor˘ ani netu‰il, Ïe mu
dorichtovali auto, na ktorom mu moÏno veºmi
záleÏalo, lebo iné nemal. Neviem, ãi je to
udavaãstvo, alebo nie, ale mal som si napísaÈ
aspoÀ evidenãné ãíslo tej Ïeny z cúvajúceho
auta a zastrãiÈ to majiteºovi po‰ramoteného
auta a ponúknuÈ sa, Ïe mu to trebárs dosvedãím.
A ja som to neurobil a potom ma to pár
t˘ÏdÀov poriadne kvárilo a, pravdu povediac,
dodnes mi to nedá pokoj, Ïe som sa vtedy nezachoval
tak, ako som sa asi mal, pretoÏe takéto
neãestné konanie sa mi nepáãi. To nie je
Ïiadna nejaká katastrofa, to sú len také drobnosti,
také maliãkosti, ktoré v‰ak ãloveka
znepokoja. Samozrejmá vec, Ïe na to asi ºudia
vymysleli ‰tát a predpisy a zákony, aby
sme sa ãímsi riadili a asi ideálne by bolo, niã
lep‰ie mi neprichodí na um, keby dominovala
sebakontrola a keby sa ãlovek sám vedel
kontrolovaÈ. A ovládaÈ sa natoºko, aby moÏno
ani t˘ch v‰elijak˘ch kontrolórov nebolo
treba. Pravda, e‰te väã‰iu hodnotu by malo,
keby tá, ão sa previnila, bola natoºko ãestná,
aby priznala, ão sa stalo a zanechala tam nejak˘
odkaz na seba. Nie je pravda, Ïe by ãlovek
nemal moÏnosÈ správaÈ sa slu‰ne a ãestne.
Pred pár rokmi som prichádzal domov a
úplne som stratil kontrolu nad mojím ne‰Èastn˘m
vozidlom, keìÏe v‰ade bol sam˘ ºad, a
mÀa hodilo do kontajnera a odtiaº do cudzieho
auta. Hneì som sa priznal po‰kodenému
majiteºovi a dohodli sme sa s ním, Ïe to korektne
vybavíme. Nemal som ani len pomyslenie
na to zutekaÈ a nepriznaÈ sa. V˘chova
mojich detí nebola vÏdy najvzornej‰ia, uÏ len
kvôli tomu, Ïe som bol veºmi málo doma, keìÏe
to bolo moje najproduktívnej‰ie obdobie,
a v‰etko bolo na manÏelke. Moja dcéra vtedy
jedin˘ raz dostala odo mÀa facku, keì nepri‰la
domov o tej hodine, na ktorej sme sa dohodli,
a to ma trápi dodnes. Len ão rodiã
siahne na dieÈa a bije ho, to je jedno, ãi po hlave,
ãi po zadku, ãi ja neviem kde, asi je to preto,
Ïe ten rodiã je so svojimi v˘chovn˘mi
schopnosÈami mimo a bitka je jeho posledn˘
a najhor‰í moÏn˘ argument. Keì ãlovek, ãi uÏ
je to otec v rodine, ãi v ‰kole trebárs uãiteº,
siahne k men‰iemu ãi väã‰iemu násiliu, je to
dosÈ potupné a sebaponiÏujúce. Keì chce
niekto vychovávaÈ mládeÏ a chce byÈ uãite-
ºom, tak musí maÈ na to ‰koly a vzdelanie, a
má na to papier. Rodiã – a ten predov‰etk˘m
vychováva mládeÏ, teda svoje potomstvo –
ani vzdelanie, ani certifikát nemusí maÈ. Musí
len presvedãiÈ, povedzme svoje okolie, Ïe
vie s ºuìmi, a najmä s deÈmi komunikovaÈ, a
najmä vie, aké sú princípy v˘chovy.
UvaÏujete vôbec o ºuìoch, ktorí vás obklopujú
a ktorí rôznym spôsobom napæÀajú
vበÏivot Nezi‰lo vám uÏ niekedy na um,
po v‰etk˘ch moÏn˘ch v˘chovn˘ch a komunikaãn˘ch
dobrodruÏstvách a po va-
‰ich stretnutiach a konfliktoch s ºuìmi, napísaÈ
nejak˘ román alebo nejakú publicistickú
knihu
Naozaj mi to zi‰lo na um, a hádam aj mám
o ãom písaÈ a ão. A motivuje ma k tomu hlavne
dosÈ hrôzostra‰ná predstava, Ïe pomaly
v‰etko zabudnem a bude neskoro. Zabudnem
to, ão som zaÏil, to, ão bolo, ão som urobil,
ak to naozaj stojí za to. len ma trápi jedna vec,
Ïe nemám to, bez ãoho sa spisovateº nezaobíde,
ak to mám tak v‰eobecne oznaãiÈ, a to
je, obrazne povedané, Sitzfleisch (z nemãiny
doslova „trpezlivosÈ obsedieÈ na jednom mieste“).
Ja som veºmi neposedn˘ ãlovek a najrad-
‰ej by som robil desaÈ vecí odrazu, aj kvôli
tomu mám takú tro‰ku, ako sa vraví, uletenú
Ïivotosprávu, Ïe chodím neskoro spávaÈ. UÏ
sa to tro‰ku teraz upravilo, ale stále je to po
polnoci, a len preto, Ïe aspoÀ vtedy uÏ ma nerozptyºuje
niã, Ïe niã nerie‰im s manÏelkou,
Ïe nemusím ísÈ kamsi so psom, Ïe nemusím
opraviÈ tamto ãi ono v dome, v byte, nieão vyrie‰iÈ,
kamsi zájsÈ, nakúpiÈ, alebo ja neviem ão,
lebo na to v‰etko som doma ja. No a naraz je
vonku tma, ani vtáky uÏ nevyvreskujú, no a
tak si sadnem a robím. âi na román staãí, aby
bol okolo mÀa aspoÀ tak˘to pokoj, neviem,
odhliadnuc od toho, Ïe na román v pravom
slova zmysle asi bunky nemám, ale naozaj
ãosi publicistické, alebo, ak chceme veºmi
nadnesene povedaÈ, „pamäti“, to by sa hádam
aj dalo, ale neverím si v tom veºmi, lebo ako
keby môj ãas bol ani nie premárnen˘, ale ako
keby ho nebolo dosÈ na to, aby som si mohol
sadnúÈ a potichuãky písaÈ, písaÈ a písaÈ. Ak
predsa len pí‰em, naraz precitnem a poviem
si: Pane BoÏe, v‰ak sú 4 hodiny ráno a ja mám
len 10 strán. To by v‰ak malo maÈ strán aspoÀ
350. A na druh˘ deÀ je zase nieão iné a na tretí
deÀ e‰te nieão iné a potom zase kamsi cestujem
a mám zase nejaké vystúpenie a zase
ãosi doma, potom musím beÏaÈ za maminou,
ktorá sa bezo mÀa nezaobíde a ja zabudnem
aj to, ão som písal, a znova to ãítaÈ a opäÈ nadväzovaÈ
na ãosi, ão si uÏ nepamätám, a navy-
‰e uÏ neviem, ão som chcel povedaÈ, to je nad
moje sily. Spisovateº nemôÏe maÈ takéto idiotské
problémy, ten si musí sadnúÈ a vysedieÈ
nejak˘ text, aspoÀ tak si to ja predstavujem a
z mnoh˘ch strán mi to bolo v tomto duchu aj
potvrdené.
Keì uÏ takto hovoríme o literatúre, hádam
je oprávnená otázka, ãi sa podºa vás
o nejak˘ch 50 alebo 100 rokov literatúra
e‰te vôbec udrÏí, ãi ju bude niekto písaÈ a
ãi ju bude chcieÈ niekto ãítaÈ – alebo literatúra
pomaly odumrie a nahradí ju nieão
iné Na Slovensku hádam najväã‰ie úspechy
má v poslednom ãase v˘tvarná tvorba,
maliarstvo, sochárstvo, ale aj film alebo fotografia.
Ale ão literatúra, ktorá bola v minul˘ch
storoãiach základom kaÏdej kultúrnosti
Tá roky a roky vlastne niesla slovensk˘
národ kamsi dopredu, ako sa nám
zdalo, a preto si bez nej nebolo moÏné slovenskú
spoloãnosÈ ani predstaviÈ. Zostane
nieão obdobné, ako sú básne a romány, aj
povedzme o 50 alebo 100 rokov
Nie som ja ten najsprávnej‰í prognostik,
ktor˘ by to mal nejako klasifikovaÈ, ale pravda
je tá, Ïe literatúra máliãko odumiera. Nemyslím
si v‰ak, Ïe odumrie. Keì hovorím, Ïe
odumiera, to neznamená, Ïe by sa strácala, Ïe
by jej bolo menej – paradoxne je jej stále viac
–, ale to, ão sa na pultoch kníhkupectiev zjavuje
a ão sa dokonca aj veºmi ochotne kupuje,
dáva tu‰iÈ, Ïe hodnotná literatúra to má stále
Èaωie a Èaωie, priãom vo v˘tvarnom umení
sa kamsi posúvame, a aj filmy, hoci sú
iné, ako boli kedysi, sa aj dnes e‰te premietajú.
Aj dnes sa dokáÏe napríklad uplatniÈ
rozsiahly trojhodinov˘ Redfordov film Zaklínaã
koní aj s jeho nádhern˘mi zábermi krajiny.
My musíme ÏiÈ dynamicky, v‰etko je akãné,
takÏe ja nad umením nenariekam, keìÏe
vÏdy si mám, chvalabohu, z ãoho vybraÈ. To
je aj údel literatúry. Bude tro‰ku iná, ako bola
doteraz, ale vÏdy bude a vÏdy si ãlovek bude
maÈ z ãoho vyloviÈ. To isté sa v‰ak net˘ka tlaãen˘ch
novín, internet, myslím si, dokáÏe
ºudské slovo po ãase zahubiÈ alebo posunúÈ,
keìÏe sa dá hovoriÈ aj o podivnostiach, keì
tzv. mienkotvorné médium uÏ beÏne pouÏíva
v˘razy ako zimák a vodiãák, ako keby v tom
bola normotvornosÈ jazyka, ale kto si chce
nájsÈ svoj druh umenia, ãi je to hudba, ãi v˘tvarné
umenie, ãi literatúra alebo film, mám
dojem, Ïe to nikdy nezanikne.
A vo vás sa z umeleckej tvorby ão najhlb‰ie
zakorenilo
V televízii som spolupracoval s legendárnou
dvojicou Jifií Hanzelka – Miroslav Zikmund,
UÏ Ïije len pán Zikmund, chvalabohu,
veºmi vitálny ãlovek, hoci jeho vek uÏ je tieÏ
poÏehnan˘ – a to sú ãi boli pre mÀa géniovia,
na ktor˘ch som vyrástol. Nielen preto, Ïe mi
ukázali, kade treba cestovaÈ a kde v‰ade boli,
ale pre ich postoj k Ïivotu: tá ich zodpovednosÈ,
tá ich cieºavedomosÈ, tá ich snaha, tá pracovitosÈ
– tam nebolo niã, ãoho by som si naozaj
neváÏil, a tak˘chto ºudí je málo. Som rád,
Ïe Ïijem v tomto období, a Ïe ich poznám.
Pokiaº viem, vy nie ste hlboko veriaci ãlovek.
E‰te stále pochybujete o existencii
78

D I A L Ó G Y M M & E W
Boha, alebo mávate dni a mesiace, keì sa
vám zdá, Ïe Boh alebo obdobná bytosÈ
predsa len musí jestvovaÈ Alebo Ïe by
bolo dobre, keby jestvovala
Pre mÀa platí to, Ïe ak niekto Pána Boha
potrebuje, a ak teda v Neho verí, nech v Neho
verí, pretoÏe ho potrebuje a robí ho to, aspoÀ
dúfam, lep‰ím. âlovek si vymyslel v‰etko
moÏné, ão mu môÏe pomôcÈ k Ïivotu, niekedy
je to in˘ ãlovek, niekedy je to Boh, niekedy
sú to – aj keì je to asi dosÈ bizarné prirovnanie
– barly, aby ãlovek lep‰ie chodil. V
duchovnom Ïivote je to zloÏité a pre mÀa nie
je dôleÏité to, ãi je niekto veriaci alebo v
koho verí, teda v akého Boha, pretoÏe – ako
celkom zreteºne povedal Peter Jaro‰ v Tisícroãnej
vãele – vôbec nie je dôleÏité, ãi je Boh
s bradou alebo ten so svätoÏiarou, dôleÏité je,
Ïe si Ho ºudia, ktorí Ho potrebujú, na‰li, a Ïe
im pomáha byÈ, aspoÀ si to myslím, lep‰ími,
aj keì náboÏenstvo nie je vÏdy urãujúce k
tomu, aby ãlovek nekonal zlo.
âo vlastne ºudia hºadajú uÏ celé storoãia,
keì hºadajú Boha Hºadajú nieão iné, neÏ
pravdu v Bohu, alebo pravdu o Bohu, alebo
Boha ako najvy‰‰iu pravdu
Neviem si predstaviÈ, Ïe by absolútna a
teda masívna väã‰ina veriacich vyznávala
alebo verila v Boha len preto, aby v‰etko vedeli,
a ja si dokonca nemyslím, Ïe v‰etci veriaci
vyrástli na Biblii, na Starom ãi Novom
zákone, Ïe toto v‰etko ovládajú a Ïe vedia, ako
to v skutoãnosti bolo a Ïe kvôli tomu museli
absolvovaÈ cestu do Betlehema. Tu je skôr dôleÏité,
ako t˘ch svojich DesaÈ BoÏích prikázaní
uplatÀujú v Ïivote. Mimochodom, v predo‰lom
reÏime proti Desatoru postavili kódex
budovateºa komunizmu, ãím sa zmysel a spôsob
t˘chto prikázaní zvulgarizoval, ale nijakú
podstatnú úlohu to nehralo a dodnes nehrá.
Rozhodujúce alebo najdôleÏitej‰ie je, aby sa
tieto prikázania dodrÏiavali. DôleÏité je, aby
si ãlovek sám v sebe zrovnal, ako má ÏiÈ.
Veì aj ãlovek, ktor˘ nevie, Ïe DesaÈ BoÏích
prikázaní obsahuje povedzme Nezabije‰!, vie,
Ïe nesmie zabiÈ a nezabije.
A vy keì idete do kostola, vy vtedy máte pocit,
Ïe v t˘ch kútoch, tam niekde pod t˘mi
oltármi a pod t˘mi svät˘mi obrazmi, je
nieão, ão je blízke Bohu
âi je to blízke Bohu, to naozaj neviem takto
posúdiÈ a ani nerozm˘‰ºam tak. Ja, samozrejme,
cítim v kaÏdom takomto chráme, a nav‰tívil
som ich naozaj poÏehnane, Ïe je v tom
nieão nadºudské, keì uÏ niã iné, tak aspoÀ dojem
z tej velebnej chrámovej architektúry, to
v˘tvarno, tie sochy a to, ão uÏ mnoho ráz nás
ako jedno z mála spája s históriou, s dejinami,
pretoÏe ja neviem, ãi e‰te dneska by sme
vedeli postaviÈ viedensk˘ ·tefansk˘ dóm alebo
paríÏsky Notre-Dame alebo aspoÀ bratislavsk˘
Dóm sv. Martina. Ale vÏdy sa na to
pozerám tak, Ïe je to miesto skôr duchovného,
ako fyzického odpoãinku, ãiÏe skutoãne
miesto meditácie alebo trebárs vyãistenia si
hlavy, ale nespája sa to u mÀa nevyhnutne s
ãímsi vyslovene nadpozemsk˘m alebo boÏsk˘m.
A cítite niekedy potrebu meditovaÈ alebo
hlb‰ie o nieãom uvaÏovaÈ
Preãistenie hlavy potrebuje asi kaÏd˘ z
nás. Nehovorím, Ïe to je jediná moÏnosÈ, ale
mne to poskytuje napríklad prechádzka so
psom. To je naozaj pribliÏne hodina chôdze,
kde nemám inú moÏnosÈ, len pozeraÈ sa okolo,
pozeraÈ sa, aby mi ten pes neu‰iel a pritom
si skutoãne ãistiÈ hlavu, meditovaÈ, vym˘‰ºaÈ,
veì dokonca veºa námetov mi skrslo v hlave
pri tak˘chto prechádzkach. Tak si myslím, Ïe
kontakt s prírodou aspoÀ takéhoto charakteru
je vÏdy uÏitoãn˘. A je to skoro to isté, ako
kontakt s architektúrou, neviem si totiÏ predstaviÈ
niã kraj‰ie, ako tak˘ kontakt s prírodou,
pri ktorom nav‰tívite – nehovorím, Ïe Plitvické
jazerá, lebo tam je t˘ch ºudí priveºa, ale nieão
také, kde si skrátka môÏete uvedomiÈ
okrem iného aj to, ak˘ je ãlovek nedostatoãn˘
oproti prírode. Staãí, keì si vezmete vodopády
Iguazu medzi Brazíliou a Argentínou,
ktoré vás svojou veºkosÈou, veºkolepos-
Èou a nádherou musia zahnaÈ do úzkych a do
kúta a prinútia vás rozosmiaÈ sa nad heslom,
ktoré tu vládlo kedysi a ktoré pochádzalo z neìalekého
V˘chodu: Poruãíme vûtru, de‰ti...
Nikdy neporuãíme. Proste ãlovek zostane
ãlovekom a miesto na zemeguli mu zostane
dovtedy, k˘m sa nepokúsi túto zemeguºu sám
si zniãiÈ a svoje prostredie zmárniÈ.
ªudstvo, v˘skumníci a ‰pecialisti na objavovanie
zázraãn˘ch telies vo vesmíre sa
sústreìujú predov‰etk˘m na to, ãi niekde
v nekoneãne nad nami existujú tvory, ktoré
sú blízke ãloveku. Ale má to vôbec zmysel
skúmaÈ, ãi niekde na nejakej Venu‰i
alebo na Jupiteri sú ºudia Nie je nieão
dôleÏitej‰ie, neÏ ãlovek, ão by sme chceli a
mali chcieÈ nájsÈ vo vesmíre
Neviem, ãi rozm˘‰ºame rovnako, ale mne,
keì poãujem, aké náklady sú potrebné na vypustenie
jednej kozmickej lode ãi rakety ãi raketoplánu
alebo ãokoºvek iného, tak vÏdy mi
príde na um, koºko ºudí zomrie v ten deÀ napríklad
od hladu, alebo koºko ºudí nemá kde
b˘vaÈ. Alebo koºko ºudí zahynie pri prírodn˘ch
katastrofách, ktor˘m by sa dalo tieÏ nejak˘m
spôsobom keì uÏ nie zabrániÈ, tak aspoÀ
predísÈ. ËaÏko povedaÈ, ão je dôleÏitej‰ie.
Niekto povie: Áno, je potrebné staraÈ sa o to,
aby na Zemi nebola bieda, ale je potrebné skúmaÈ
aj vesmír, aby sme vedeli, ão ja viem, uÏ
prinajmen‰om len to, ãi nás nejde zahubiÈ
nejak˘ bludn˘ meteorit ãi asteroid, ãi ão. Zdá
sa mi, a to vÏdy bolo predmetom debát a rozm˘‰ºania,
Ïe tie prostriedky sú akosi nerovnomerne
rozdelené. Ja si nemyslím, Ïe treba
do Somálska nasypaÈ teraz 5 miliónov dolárov
a Ïe sa ºudia budú maÈ dobre. Nie, oni to
minú a zase budú tam, kde boli. Ale treba sa
nejako vynasnaÏiÈ daÈ im vzdelanie, aby sa
sami o to postarali. Kdesi z V˘chodu pochádza
v‰eplatná múdrosÈ: Nie je dôleÏité a najhumánnej‰ie
daÈ ãloveku rybu, aby sa nas˘til,
ale nauãiÈ ho, ako si ju chytiÈ. TakÏe pátranie
po Ïiv˘ch bytostiach mi pripadá koºkokrát
zaujímavej‰ie a prínosnej‰ie vo vedeckofantastick˘ch
filmoch, hoci moÏno len ako zábava,
neÏ nejaké skúmanie. Teraz zase letí ãosi
na Mars, ja neviem presne ão, keìÏe nemám
v astronomickej oblasti nejaké hlboké vzdelanie,
preto moÏno ani nerozm˘‰ºam dobre,
keì krútim hlavou nad t˘m, ãi je to dobrá kalkulácia,
ak vystrelíme za mnoho miliónov
dolárov akéhosi robota, ktor˘ naberie vzorku
pôdy a ohlási to do Houstonu. V‰etci sa idú
zblázniÈ a poobjímajú sa, Ïe sa to podarilo, veì
aj ja to obdivujem, hoci zázraãnosÈ toho v‰etkého
celkom nechápem. LenÏe ja nechápem
ani to, ako lastoviãky odletia do tepl˘ch krajín
a vrátia sa naspäÈ rovno a presne na to na‰e
okno. Ja by som netrafil nieÏe na na‰e okno,
ale ani do ná‰ho ‰tátu. Ja proste, na rozdiel od
ºudí v NASA, neviem, ão mám kde a ako vyrátaÈ,
ão a kde uskutoãniÈ, len si myslím, Ïe
takíto géniovia by mali venovaÈ v‰etku svoju
pozornosÈ hlavne Ïivotu na Zemi a nie len
v tom, Ïe sa zv˘‰i poãet hamburgerov, alebo
Ïe sa, ja neviem, zväã‰í poãet flia‰ s malinovkami,
aby mali väã‰í obsah a najmä aby priniesli
väã‰í zárobok.
A nie je práve kultúra nieão, ão je ‰peciálne
charakteristické pre ãloveka Kultúru,
tento súhrn duchovn˘ch a materiálnych
hodnôt, vytvoren˘ch ºudskou spoloãnos-
Èou, nemá podºa mÀa – aspoÀ ão ja viem –
Ïiaden in˘ Ïivoãích. Kultúru má len ãlovek.
Aj to, len keì chce. Mám totiÏ dojem, Ïe
akosi menej ju chcú tí, ktorí by ju mali poskytovaÈ,
pretoÏe ani tí vÏdy bytostne necítia, Ïe
kultúru ãlovek potrebuje. Je vÏdy akosi na
okraji. Ak je dnes kultúrou – a myslím si, Ïe
to nepreÏeniem veºmi, keì to odhadnem na 80
% zo v‰etk˘ch okolo nás Ïijúcich ºudí – to, Ïe
majú veãer ão veãer moÏnosÈ zapnúÈ si televíziu,
odhliadnuc od toho, Ïe to, ão tam vidia,
im neposkytne ani bohvie koºko zdrav˘ch
podnetov, ktoré ãlovek k svojmu kaÏdodennému
Ïivotu potrebuje – no tak to sme s na-
‰ou kultúrou naozaj tro‰ku mimo. A ja si myslím,
Ïe sme mimo, lebo je stále dosÈ ºudí, ktorí
nás orientujú len na útrÏky kultúry, na
útrÏky v˘tvarného umenia, na úchytky z pozoruhodnej
literatúry, ktorú treba hºadaÈ moÏno
e‰te sústredenej‰ie, ako kedysi, pretoÏe je
Èaωie ju nájsÈ medzi mnoÏstvom bezcenn˘ch
kníh, alebo akoukoºvek kultúrou. Veºmi sa bojím,
Ïe to, ão sa neraz vydáva za kultúru – a
nemyslím t˘m len ne‰Èastnú televíziu – je
ãasto len ak˘m-tak˘m prostriedkom pôsobiacim
na ãoraz väã‰iu skupinu, tú tzv. strednú
vrstvu, aby viac a viac osprostela, a aby
bola viac a viac ovládateºná a manipulovateºná.
S humoristom Milanom Markoviãom
sa rozprával publicista Ernest Weidler
79

S U P E R M O N I T O R
SUPERMONITOR
a (medzit˘m) minikomentáre
Leto (júl – august) 2012
Hudba lieãi. Keì chodím na koncerty, vidím, ão
dokáÏe hudba. Spája ºudí, vyvoláva zimomriavky,
slzy. âlovek sa pri nej oãistí, preÏije katarziu. Pekná
hudba produkuje hormón ‰Èastia.
Speváãka a hereãka Katarína Hasprová.
OÎene.sk 2. 7.
(Hereãkin postreh môÏeme skrátiÈ na slogan:
Hudba produkuje hormón ‰Èastia.)
***
MôÏe byÈ na opere nieão zaujímavé Dospelí ºudia
obleãení do nezmyseln˘ch handier, nalíãení
ako ‰a‰ovia, predvádzajú nepravdepodobné príbehy,
vydávajú zo svojich hrdiel ãudné zvuky, a to veºmi
hlasno, aby prekriãali v‰etok hluk... Opera je krá-
ºovnou v‰etkého umenia. Ale ão s t˘m dnes
Filmov˘ reÏisér Jifií Menzel.
HN 2. 7.
(V opernej inscenácii je vlastne v‰etko falo‰né a
kamsi posunuté. A predsa obrovské mnoÏstvo
ºudí zboÏÀuje nezmyselnosti, ktoré Èahajú ºudí
za nos. Zväã‰a sa to v‰ak deje graciózne a elegantne.
A ãím elegantnej‰ie, t˘m je to umeleckej-
‰ie.)
***
Uãiteº bol kedysi jedn˘m z najvzdelanej‰ích ºudí
a ‰kola mala monopol na informácie. UÏ nemá.
Mobiln˘ internet, dostupn˘ na tabletoch a zajtra
moÏno v google okuliaroch, zoÏenie v‰etky informácie
r˘chlej‰ie, presnej‰ie a oveºa pútavej‰ie ako
‰kolské uãebnice. Táto zmena je obrovská, odohráva
sa teraz, ale ‰kola na Àu reaguje neuveriteºne pomaly.
Projektov˘ manaÏér Daniel Bútora.
T˘ÏdeÀ 2. 7.
(TakÏe Ïiaci budú e‰te nespokojnej‰í s t˘m, ão sa
v ‰kole nauãia, neÏ sú dnes)
***
Keì duchovn˘ zaãne byÈ priveºmi populárny,
nadriadení ho odstavia. Klérus je síce drÏiteºom licencie
na veãn˘ Ïivot, no tento produkt stojí a padá
na dôvere cirkvi vo svojich pastierov. Ak ju veriaci
stratia, cirkev sa rozpadne.
Komentátor Arpád Soltész.
HN 3. 7.
(Cirkevná pospolitosÈ tvorí nerozbornú istotu, Ïe
ãlovek nikdy nie je sám, pretoÏe medzi nebom a
zemou je ãosi, ão sa niãím nedá nahradiÈ. Povedzme,
Ïe je to Boh.)
***
RobiÈ veci lep‰ie nemusí znamenaÈ, Ïe vás a
va‰u firmu to bude stáÈ viac. Musíte prejaviÈ iba trochu
tvorivosti a pozornosti pri najímaní a riadení zamestnancov.
Ak chcete dosiahnuÈ fantastické sluÏby
trvalo, musíte najaÈ vynikajúcich ºudí, ktorí veria
cieºom spoloãnosti, robia viac ako prikazujú
normy a milujú svoju prácu.
Zakladateº Virgin Group
Richard Branson. HN 4. 7.
(V modernom podniku niã tak neplatí, ako zásada,
ktorá usmerÀuje zamestnancov, aby sa
správali k zákazníkom tak, ako chcú, aby sa
ostatn˘ svet správal k nim.)
***
Dôvodom, preão ma nikdy nebavilo tvoriÈ klasiku,
bolo aj to, Ïe by som stále sedela pri klavíri a
na kus papiera písala noty. Ja v‰ak chcem celú hudbu
poãuÈ naraz. Dnes umelci v elektronike akoby
stratili víziu. A ja chcem emócie.
Ema Jolly alias EMIKA.
Sme 4. 7.
(SpojiÈ elektroniku s emóciami je takmer nemoÏné.
Ale zasa hudba bez citovosti a bez
ozvlá‰tnenia elektronikou moderného mladého
ãloveka nevybiãuje k vá‰ni.)
***
Z tvorby „tichého Beatla“ Harrisona nie je jasné,
ãi sú to zamilované piesne adresované Ïene
alebo Bohu. Jeho kompilaãn˘ album ponúka rôzne
póly Harrisonovej viery s ãasto opakovan˘m refrénom
„Chcem Èa, BoÏe, naozaj vidieÈ, Chcem s tebou
naozaj byÈ“. A „K˘m pápeÏ vlastní 51 % General
Motors“ a „Burza je jediná vec, ktorú smiete
citovaÈ“, Boh ãaká, k˘m sa prebudíte a zaspievate
„Chváºte meno Boha a budete slobodní“.
Hudobn˘ novinár Nicolas Scheffner.
Pravda 4. 7. 2012
(Práve najskvelej‰í pesniãkári obdivuhodne spájajú
víziu Boha s najºudskej‰ími emóciami lásky
a erotiky. Tieto dva póly citov sa neustále krí-
Ïia v textoch Beatles a kaÏdou pesniãkou oslovujú
aj davy najodli‰nej‰ích poslucháãov.)
***
Kto ãaká na stretnutie s ideálom, strávi cel˘ svoj
Ïivot v ãakárni.
Speváãka Britney Spears.
TV max 6. 7.
(âlovek potrebuje maÈ v priebehu svojho Ïivota
ideály, aby neÏil úplne bezúte‰ne a beznádejne.
Ak v‰ak nijaké dokonalé ãi vysnívané ciele neprichádzajú,
ão robiÈ)
***
V prvom rade treba povedaÈ, Ïe katolícka cirkev
je Vatikán. VÏdy ju vedú konzervatívci, pre ktor˘ch
nie je neºahké vyrovnaÈ cirkev s modernosÈou. No
treba si uvedomiÈ, Ïe aj najväã‰í reformisti medzi
pápeÏmi boli konzervatívci. Ak má maÈ akákoºvek
liberálna zmena ‰ancu na úspech, musí idea pochádzaÈ
z Vatikánu a maÈ jeho plnú podporu.
Britsk˘ odborník na náboÏenské otázky
Gezim Alpion. Pravda 6. 7.
(Boh a pápeÏ sa nedajú a ani nesmú porovnávaÈ.
Boh je nieão obdivuhodné a úÏasné a pápeÏ je len
ãlovek, ktor˘ je vo v‰eliãom unikátny a ãasto si zaslúÏi
úctu, ale nikdy nie je perfektn˘ alebo brilantn˘.
Preto môÏeme veriÈ v Boha, ale nie v pápeÏa.)
***
V tvojej hlave, Rebeka, musí byÈ nieão zaujímavej‰ie,
neÏ iba meditovanie o Ïenatom internetovom
oblbovaãovi, ktorého si v Ïivote nevidela. Dne‰ní
muÏi sú väã‰inou celkom v poriadku, len sa musí‰
zameraÈ na t˘ch bez manÏelky.
Autor bestsellerov Maxim E. Matkin.
OÎene.sk 6. 7.
(Ani autori bestsellerov nevedia vÏdy, ão majú
Ïeny v hlave. A v‰elikde inde.)
***
Cirkev v mnoh˘ch krajinách sa dnes ocitá na kri-
Ïovatke: buì v nej prevládne kontrakultúrny „vulgárny
katolicizmus“, zaháÀajúci cirkev do sektárskej,
nacionalisticko-klerikálnej, protieurópskej bi-
80

S U P E R M O N I T O R
zarnej podoby na okraj spoloãnosti – alebo bude maÈ
dosÈ prezieravosti, Ïe ju budú na verejnosti (a najmä
v médiách) reprezentovaÈ vierohodné osobnosti,
ktoré jej zabezpeãia re‰pekt ako integrálnej súãasti
obãianskej spoloãnosti.
Teológ a sociológ TomበHalík.
Pravda 6. 7.
(âím viac sa na verejnosti objavujú takéto nezmyselné
bizarnosti, t˘m menej sa aj v súvislosti
s fungovaním cirkví prezentuje nad ºuìmi a v
ºuìoch samotn˘ Boh.)
***
Keì som sa na Islande stala veºmi slávnou, zaãala
som aÏ nenávidieÈ, Ïe ma kaÏd˘ pozná. A to aj
bol dôvod na zmenu – Ïe som sa presÈahovala do
Anglicka.
Islandská pesniãkárka Emiliana Torrini.
Sme 6. 7.
(Niekedy aÏ v takejto súvislosti si uvedomíme, Ïe
je na‰a krajina – Island – malá.)
***
Slovenskí obãania rozhorãene protestujú proti Vatikánu
za to, Ïe odvolal liberálneho arcibiskupa
Róberta Bezáka. Také nieão sa e‰te na katolíckom
Slovensku nestalo. E‰te aj za boº‰evick˘ch ãias
malo slovo miestneho farára väã‰iu váhu ako diktát
komunistov z Prahy. Odvolanie arcibiskupa,
ktor˘ sa nebál verejne poukázaÈ na spoluprácu svojho
predchodcu Jána Sokola s ·TB, prebehlo celkom
v starom ‰t˘le – bez vysvetlenia.
Rakúsky denník Die Presse 7. 7.
(Smutné bude, keì si uvedomíme, Ïe móresy
komunistov sa podobajú na katolíkov.)
***
Asi nebude veºa sochárov na svete, ktorí majú galériu
na dne morskom. Ja ním som. Je to úÏasn˘ pocit
zostúpiÈ 9 metrov na dno mora a tam zoskupiÈ
400 umelecky vytvoren˘ch postáv v Ïivotnej veºkosti,
ktoré vznikali podºa konkrétnych ºudí.. V sochách
sú otvory a v nich sa darí chaluhám, kôrovcom
a rybám. Sochy nah˘ch Ïien nikde inde nepôsobia
tak sugestívne, lebo nikde inde nedokáÏu maÈ
tak˘ jedineãn˘ v˘raz, ako v morskej vode.
Britsk˘ sochár Jason deCaires Taylor.
Lidovky.cz 7. 7.
(Taylorovi museli pri in‰talovaní ÈaÏk˘ch sôch
pomôcÈ aj Ïeriavy. V˘sledok v‰ak bol ‰okujúci:
Sochy s prírodou úplne splynuli, takÏe Taylor sa
na dosah ruky priblíÏil k samotnému Stvorite-
ºovi.)
***
Chobotnica mala byÈ najprv len detektívkou o
mafii, ale aÏ pri písaní sme zistili, Ïe sa nedá obísÈ
spojenie s vládou. Paradoxne musím povedaÈ, Ïe v
Taliansku nie je cenzúra. MôÏete vypisovaÈ, hovoriÈ,
obviÀovaÈ koho chcete, v‰etci to znesú, na to
v‰etko sú uÏ zvyknutí. Skutoãn˘m terorom je, Ïe aj
senzaãné správy len médiami prejdú a vy‰umia.
Scenárista Sandro Petraglia
(seriál Chobotnica). Sme 7. 7.
(U nás sa písanie kníh konãí snahou kaÏdého
oãierniÈ a degradovaÈ.)
***
Popová hudba nemá rie‰iÈ svetové problémy. Ja
uÏ dávno tvrdím, Ïe sa mi zdajú dne‰né popové pesniãky
veºmi smutné aÏ depresívne. Koncom 80.
rokov, keì sme robili „Sme také, aké sme“, bola
hudba taneãná a vesel‰ia. ªudia Ïijú r˘chlo a v
strese, nemajú ãas na niã, ani na svoje deti, stále pracujú,
vedú konzumn˘ spôsob Ïivota. Podºa mÀa by
popová hudba mala ºudí skôr naladiÈ a povzbudiÈ.
Nie rie‰iÈ veºké svetové problémy.
Speváãka Beáta Dubasová.
OÎene.sk 7. 7.
(Je to utkvelá predstava, Ïe ºudia Ïijú v strese.
DosÈ ich Ïije úplne beÏne a preto ani medzi pesniãkami
neprevaÏujú tragické. Sú to vymyslené
problémy, ãi ‰láger má byÈ vesel˘ alebo smutn˘.
Má v Àom byÈ nieão, ão nás donúti povedaÈ, Ïe
je pekn˘.)
***
Chorobu si pacient musí vyberaÈ rozváÏne, teda
tak, aby svojím nepremyslen˘m stavom nena‰tval
lekárov, poisÈovne, ministerstvo zdravotníctva, ba
aj v lekárni distribútorov lieãiv. Preto si musí voliÈ
chorobu lacnej‰iu a ºah‰iu. PoisÈovne mnoh˘m lekárom
uÏ nedávajú skoro niã. Má to svoju logiku:
Preão by lekári nemohli ÏiÈ ako uãitelia
Filozof Oliver Bako‰.
Pravda 7. 7.
(AÏ to bude skutoãnou vymoÏenosÈou moderného
veku, keì sa ºudia nauãia ÏiÈ bez uãiteºov a lekárov
a keì si vystaãia s murármi.)
***
Kresba: ªubomír Kotrha. Tele plus 7. 7.
(Takto opozícia naháÀa Smer a myslí si, Ïe ho dobehne.)
***
Z hip-hopu chceme urobiÈ veºmi mocnú hudbu,
ktorá je a bude schopná zmeniÈ svet. Vláda rozde-
ºuje ºudí, a kultúra ich dáva opäÈ dokopy. A hip-hop
je skvelou kultúrou.
Raper Chuck D z kapely
Public Enemy. HN 9. 7.
(Pop-music je iste plnohodnotnej‰ia, neÏ ãokoºvek,
ãím ohuruje obãanov vláda.)
***
Kto chce, môÏe v mene BoÏom aspoÀ zaloÏiÈ
blog.
Publicista Juraj Javorsk˘.
Sme 9. 7.
(Cirkevná elita chce ak˘mkoºvek spôsobom vládnuÈ
svetu. Teda aj elektronikou.)
***
Matica slovenská stelesÀuje veºkú ãasÈ zl˘ch
vlastností Slovenska. Je zahrabaná v historick˘ch
komplexoch a práve tie urãujú jej správanie v súãasnosti.
Nie je napríklad náhodou, Ïe je v nej nadkritické
mnoÏstvo obdivovateºov Jozefa Tisa a vojnového
‰tátu.
Komentátor Roman Pataj.
Sme 9. 7.
(Tisov reÏim má na svedomí príli‰ veºa Ïivotov,
aby sme sa mohli k nemu hlásiÈ.)
***
Nová generácia veriacich je rozãarovaná klérom,
ktor˘ glorifikuje Jozefa Tisa a mal na ãele ºudí
ako arcibiskup Ján Sokol. Sokol si totiÏ milo spomína
na „blahobyt Slovenského ‰tátu“ a veºk˘ otáznik
visí nad jeho spoluprácou s ·tB.
Teológ Michal Havran.
Pravda 10. 7.
(Slovensk˘ neformálny katolicizmus, vychovan˘
charizmatick˘mi kazateºmi a podzemnou cirkvou,
naozaj získal odvolaním arcibiskupa Bezáka
nov˘ impulz.)
***
NezaslúÏim si, aby ste mi hovorili, ako pekne alebo
dobre spievam. Vy mÀa excelentne poãúvate a
ja proste len predná‰am piesne, ktoré vás moÏno
dobre naladia. Ani netu‰íte, aké je povzbudzujúce,
keì poãas môjho koncertu sa v húfoch schádzate ku
koncertnému pódiu, teda ku mne, keì sa dáte strhnúÈ
k standing ovation a keì tlieskate postojaãky.
Jeden z najgeniálnej‰ích spevákov
Elton John v Bratislave.
HN 11. 7.
(Elton John nielen geniálne spieva, ale aj hovorí.)
***
Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus júl 2012.
(·panielskou dedinou je uÏ dnes Bratislava –
staãí, aby vládni politici otvorili ústa.)
***
Rakúsky minister sociálnych vecí Hundstorfer sa
cez dovolenku chystá na bicykli do tirolsk˘ch hôr.
Îurnalistka Miriam Zsilleová.
Sme 12. 7.
(A obãan si lame hlavu, ãi minister robí len frajerinu
a pred verejnosÈou sa tvári ako „beÏn˘ ãlovek”,
ãi si takto krkolomne získava popularitu,
alebo ãi má úprimn˘ záujem o relatívne nároãné
‰portovanie spojené e‰te aj s nebezpeãenstvom.)
***
V populárnej hudbe je slovenãina ÈaÏkopádna. V
refréne som si nebola istá ver‰ami „LeÏí‰ so mnou
na perách“. Stále som sa p˘tala, ãi nie sú príli‰ romantické.
Mala som pocit, Ïe u nás veºa speváãok
spieva o láske príli‰ sladko a pekne. Ja som v‰ak
sladkasté texty nezná‰ala, tá peknota vo mne niã nevyvolávala.
Mala som skôr rada veci na hrane.
81

S U P E R M O N I T O R
Speváãka Jana Kirschner.
TV oko 12. 7.
(Slovenãina nepomáha spevákovi pop-music,
aby mohol vytváraÈ príjemn˘ pocit, ak˘ nadºahãuje
du‰u napríklad pri poãúvaní francúzskych
‰lágrov.)
***
Staré priemyselné budovy majú svoje jedineãné
ãaro, ich premenou môÏe objekt získaÈ novú funkciu,
a keì sa architektom podarí citlivo zakomponovaÈ
nové prvky do star˘ch, v˘sledkom je skvelá
architektúra, ktorá si zachováva aj historickú hodnotu.
Koncertom Jaromíra Nohavicu nedávno oÏil
zrekon‰truovan˘ vítkovick˘ plynojem, rovnakú
funkciu plní uÏ roky viedensk˘ Gasometer a v Poprade
majú zasa krásnu galériu z budovy b˘valej
elektrárne. Len Bratislava sa k svojej industriálnej
minulosti správa znaãne maco‰sky.
Komentátor Marián Repa.
Pravda 12. 7.
(PasívnosÈou stavebn˘ch úradov Slovensko pri-
‰lo uÏ o nejeden staviteºsk˘ skvost.)
***
Aktivisti protestovali proti tomu, Ïe sa malo zaãaÈ
v tatransk˘ch dolinách ÈaÏiÈ. Polícia protestujúcich
aktivistov obvinila z priestupku, vtedaj‰í minister
JureÀa ich oznaãil za platen˘ komparz. Pre
ochranárov sú Tichá a Kôprová dolina symbolom
nedotknuteºnosti. A ja som vyhlásil, Ïe ak prehráme
boj o doliny, prídeme o cel˘ TANAP.
B˘val˘ ‰éf Tatranského národného parku
TomበVanãura. Sme 12. 7.
(Na‰a necitlivosÈ je bezprecedentná. Veì ani
dnes e‰te niã nedáva záruku , Ïe najkraj‰ie ãasti
Tatier budú oblasÈou bez surov˘ch zásahov
bezohºadn˘ch ºudí.)
***
MôÏeme len dúfaÈ, Ïe raz budeme maÈ aj na Slovensku
jazykovú gramotnosÈ, ktorá dá kaÏdému
ãloveku schopnosÈ hovoriÈ dvoma – tromi cudzími
jazykmi.
Analytik Radovan Geist.
Plus 7 dní 13. 7.
(Najhor‰ie je, keì veºa obãanov SR vníma Európu
ako cudzinu.)
***
Keì sa budú hodnotiÈ dejiny, malo by tam byÈ zadokumentované,
Ïe na Slovensku aj poãas komunizmu
bolo veºa statoãn˘ch ºudí, ale reÏim ich nechal
ÏiÈ v strachu, okrádal ich, klamal a mnoh˘ch
zavraÏdil. Je to doba temna, ktorou sme pre‰li.
Katolícky kÀaz
a b˘val˘ politick˘ väzeÀ Anton Srholec.
Sme 14. 7.
(Star‰ie generácie robia veºkú chybu, Ïe nezaÈa-
Ïujú deti svinstvami, ktoré narobil komunizmus
za 60 rokov. Doba temna sa v‰ak nedá vygumovaÈ.
Je do nás zaÏratá.)
***
Star‰ia generácia, ktorá sem chodí roky, festival
neopú‰Èa, ale my chceme, aby pri‰li aj mladí. Aby
pochopili, Ïe aj tu môÏu poãuÈ skvelú hudbu, zaÏiÈ
to, ão nikde inde a Ïe sa tu môÏu dobre zabaviÈ. Chytilo
ma to za srdce, veì je to ãistá krása. hovorí 18-
roãn˘ Martin, ktor˘ bol pred pár dÀami aj na Heºpe,
a pú‰Èa sa do tanca v taneãnom dome, kde sa po
polnoci otriasa drevená podlaha asi do tretej ráno.
·éfka festivalu vo V˘chodnej
Katarína Babãáková. Sme 14. 7.
(Kto chodieval na podobné podujatia aj za komunizmu,
do hæbky du‰e cíti rozdiel medzi nútenou
náv‰tevou v‰elijak˘ch festivalov a medzi
slobodou. Koho vzru‰í folklór vo V˘chodnej,
prichádza tam bez toho, aby v podvedomí cítil
tlak záväznosti prísÈ na ºudovú slávnosÈ, lebo komunisti
aj z toho urobili propagandu.)
***
Na va‰u otázku, v akom náboÏenstve ma rodiãia
vychovali, ãi v Ïidovskom alebo katolíckom, vám
odpoviem tak struãne, ako sa len dá: „V demokratickom.“
Americk˘ herec Harrison Ford.
Pravda 14. 7.
(Je zaujímavá otázka, ãi by takáto odpoveì zi‰-
la na um aj slovenskému hercovi.)
***
Tvrdíme, Ïe za posledn˘ch 2000 rokov sa klíma
mierne ochladzuje. ·tudovali sme vzorky letokruhov
stromov z Laponska, ktoré siahajú aÏ do roku
138 pred n. l. Z bádania vypl˘va, Ïe za posledné dve
tisícroãia klesla priemerná teplota o 0,3o kaÏd˘ch
tisíc rokov. Tento v˘sledok súvisí aj s rastúcou
vzdialenosÈou Zeme od Slnka.
Profesor Ján Esper z univerzity v Mainze.
Nature Climate Change 16. 7.
(Príroda nám kaÏd˘ rok vÏdy inak vysvetºuje
svoje fungovanie.)
***
Pri prednese svojich pesniãiek nesiem si so sebou
mnohé protireãenia. Na miliónoch fanú‰ikov vidím,
ako sa ºudia s nimi stotoÏÀujú – a predsa ma
to neochránilo od chvíº, keì som sa zasa cítil nepochopen˘,
sám a izolovan˘. Keì som mal za sebou
turné s divok˘mi koncertmi, zrazu som sa uzavrel
do seba a chodil som hraÈ do mal˘ch sál. AÏ
som pripustil, Ïe paradoxy sú logické a Ïe dotvárajú
stále iba jeden a ten ist˘ Ïivot.
Hudobník Bruce Springsteen.
Sme 16. 7.
(A stále menej a menej sme schopní rozlú‰tiÈ, ktor˘
Ïivot Ïijeme v ktorej chvíli.)
***
Základom úspechu je robiÈ veci inak. Aj preto rád
kráãam proti prúdu.
Tvorca nev‰edne spoºahliv˘ch hodiniek
Philip Zepter. HN 16. 7.
(Len ten, kto chodí proti prúdu, sa dostane aj k
ãist˘m prameÀom.)
***
Hrajte sa s deÈmi kaÏd˘ deÀ poãas vopred dohodnutého
ãasu napríklad 20 minút – tak, Ïe urobíte
v‰etko, o ão vás dieÈa poÏiada. Akékoºvek bláznivé
sa vám jeho priania môÏu zdaÈ, skúste na chví-
ºu zabudnúÈ na svoju úlohu rodiãa a doprajte mu pocit
dôleÏitosti. Deti sú zvyknuté, Ïe im stále niekto
nieão prikazuje a musia sa riadiÈ pokynmi dospel˘ch.
Hrou v‰ak môÏeme nachvíºu obrátiÈ role a byÈ
t˘mi, ktorí „musia poslúchaÈ“.
Detská psychologiãka Violet Oaklander.
OÎene.sk 16. 7.
(Rodiãia nemusia svojim deÈom iba brániÈ, aby
si ão len trochu slobodne vyd˘chli.)
***
Najhor‰í sú tí, ktorí pracujú v televízii. Musia si
svoju pozíciu veºmi stráÏiÈ a preto robia okolo seba
veºké haló. Najmä ºudia na riadiacich postoch sú
dosÈ bezcharakterní. Alebo moÏno takí ani nie sú,
ale musia sa tak tváriÈ, pretoÏe inak by si svoje miesto
neudrÏali.
Moderátor a spisovateº Ján Harga‰ (23). OÎene.sk
17. 7.
(ªudia sa v podstate stále musia nejako tváriÈ,
prívetivo alebo odpudivo, a potom vyvolávajú
dojem, Ïe sú bez chrbtovej kosti a úlisní. Alebo
aj naozaj takí sú.)
***
Rozhodla som sa, Ïe budem na staré kolená ‰tudovaÈ
starú hudbu. Uvedomujem si totiÏ, Ïe nie som
priekopníãka úplne nov˘ch jazykov v hudbe a nie
som supermodern˘ ãlovek.
Huslistka a speváãka Iva Bittová.
Sme 17. 7.
(Aby ãlovek spoznal podstatu pravdy, nemusí byÈ
supermodern˘. VedieÈ spievaÈ je viac, ako byÈ
priekopníkom. T˘m dávam nov˘ rozmer bytia
ºuìom okolo seba.)
***
Kaviarne a krãmy sú jedn˘mi z posledn˘ch miest,
kde môÏem stretnúÈ ºudí bez toho, aby som sa musel
staraÈ o ich vierovyznanie a politické presvedãenie.
Teológ Michal Havran.
Pravda 17. 7.
(Nikde sa neponeviera toºko pravdy a úprimnosti,
ako v ºudovom pohostinstve.)
***
Atmosféra v katolíckej cirkvi nie je dobrá. Oproti
minulosti je nová v tom, Ïe sa neãakane silno oz˘vajú
samotní veriaci. DôleÏité bude nielen vyznávanie
viery navonok, ale aj dôsledné aplikovanie
morálnych pravidiel na v‰etky sféry cirkevného Ïivota.
Cirkevn˘ analytik Imrich Gazda.
Pravda 18. 7.
(KaÏd˘ by si mal v‰ak uvedomiÈ, Ïe Boh je viac
ako cirkev a v nej stovky biskupov.)
***
Provensálsko je kráºovstvom protikladov. Zmestia
sa doÀ hviezdne Cannes ãi St. Tropez plné boháãov
a celebrít, úÏasné exotické záhrady, mesto
parfumov Grasse, aj ospalé stredoveké dediny na
kopcoch. âi uÏ ste milovníkmi umenia, dobrého jedla,
alebo romantickej krajiny, ãaru Provensálska sa
nedá nepodºahnúÈ.
Publicistka Katarína Sedláková.
OÏene.sk 18. 7.
(My v SR by sme tieÏ potrebovali premeniÈ nejak˘
nበregión na Provensálsko.)
***
V kaÏdej rodinnej kauze treba nielen na dialóg,
ale aj na ticho dvoch. Maìarsk˘ spisovateº Géza
Csáth v in˘ch súvislostiach písal o ’ãiernom tichu’.
To je nádhera!“
82

S U P E R M O N I T O R
Literáti Ján Litvák + Vlado Balla.
Sme 18. 7.
(âierne ticho je naozaj nádhera. Ani nie samotné
ticho – hoci aj ono je v hukote veºkomestsk˘ch
ulíc oãarujúce –, ale ticho ako doplnok niãnevraviacej
vravy.)
***
Treba ponechaÈ Karola Mella jeho osudu a belizskej
spravodlivosti. MoÏno je dokonca lep‰ie, keì
sa niektoré veci dejú v Belize a nie v Bratislave. Zaujímavej‰ia
je otázka, ão dnes robia tí, ktorí mali v
kauze prepustenia Mella z väzby na Slovensku prsty.
Sudca, ktor˘ o väzbe rozhodol, hoci rozhodnúÈ
nemohol. Prokurátor, ktor˘ to dovolil, hoci to dovoliÈ
nemal. A hlavne, ão urobili tí, ktorí s t˘m nieão
urobiÈ mali.
Publicista Juraj Hrabko.
Sme 19. 7.
(Typick˘ príklad fungovania slovenského verejného
Ïivota: Pred ãasom slovenskí sudcovia prepustili
z väzby Karola Mella, podozrivého zo
závaÏn˘ch trestn˘ch ãinov, dokonca aj vraÏdy.
Mello sa objavil v ‰táte Belize. Slovenská polícia
a justícia Mella teraz naháÀa a chce ho dostaÈ
pred súd v SR. MôÏe to stáÈ státisíce alebo aj milióny
eur. Zaplatia ich nezodpovední sudcovia
Alebo my v‰etci Nie je lacnej‰ie sa na Mella jednoducho
vyka‰laÈ)
***
Doba nikdy nie je aÏ taká márna, aby sa v nej nedalo
urobiÈ nieão pre lep‰ie ãasy.
Básnik a publicista Marián Hatala.
TV oko 19. 7.
(Takéto poznanie doby je pre ãloveka vÏdy veºmi
nádejné. Má len jeden háãik: Nikdy nevieme,
kedy prídu lep‰ie ãasy, a najmä – ãi vôbec prídu.)
***
·tát by mal dÏez v˘raznej‰ie podporovaÈ. Robia
to Maìari, âesi, Poliaci a Rakú‰ania, len my nie.
Keì piatim ºuìom z rôznych kontinentov zahráte
molovú stupnicu, bude jej nadnárodn˘ jazyk kaÏdému
evokovaÈ nieão smutné. A ten jazyk potrebujeme
rozvíjaÈ.
DÏezov˘ pianista Pavol Bodnár.
Sme 19. 7.
(Jazyk hudby obohacuje ãloveka v‰eliãím jedineãn˘m,
ão dáva ãloveku ãosi boÏské. Je nepreloÏiteºn˘
– a predsa si ho vie kaÏd˘ citliv˘ ãlovek
preloÏiÈ. Aj preto má byÈ dÏezmen ‰Èastn˘, Ïe nerobí
taxikára, ale Ïe hrá dÏez.)
***
Ak sa ukáÏe, Ïe kostra, ktorú sme na‰li pod podlahou
b˘valého Klá‰tora svätej Ur‰ule, patrí skutoãne
Gherardiniovej, budeme schopní rekon‰truovaÈ
portrét najslávnej‰ej Ïeny talianskej renesancie
Mony Lisy. Tej, ktorá je najväã‰ím pokladom Louvru
v ParíÏi.
Umeleck˘ historik Silvano Vinceti.
Pravda 19. 7.
(Je senzaãnej‰ie poznaÈ reálny obraz Gherardiniovej
tváre a vedieÈ si ju predstaviÈ, alebo skôr
obdivovaÈ Èahy da Vinciho ruky, ktorá túto tvár
umelecky oÏivila)
***
Mestsk˘ úrad v Trenãíne sa in‰piroval rakúskym
Salzburgom a zaviedol pre svojich dôchodcov karty
pre seniorov. Podobné projekty sú v zahraniãí
beÏné. Seniori najãastej‰ie vyuÏívajú zºavu v priemere
10 % pri kúpe zºavnen˘ch vstupeniek na kultúrne
podujatia, na nákupy v mäsiarstve, v lekár-
Àach, oãn˘ch optikách ãi potravinách.
HovorkyÀa mesta Trenãín Erika Ságová.
Sme 20. 7.
(DesaÈroãia, ktoré preÏili ºudia nad 70 rokov od
svojej mladosti, boli zväã‰a tvrdé a nároãné. Ten
veºmi dlh˘ ãas starostí a ÈaÏkostí preklenovali nádejou
na starobu, ktorá im v‰etko vynahradí
príjemn˘mi záÏitkami. Dne‰ná situácia seniorov
necháva v‰ak státisíce ºudí v strednom veku ºahostajn˘ch,
bez akejkoºvek ústretovosti.)
***
Pri koncertoch je veºmi dôleÏité aj miesto konania
a genius loci to absolútne vyhráva v prípade
Open Jazz Festu pri Novom Meste nad Váhom.
ZaÏil som uÏ viackrát, Ïe hudobníci, prv neÏ zaãali
hraÈ, s otvoren˘mi ústami sledovali, kde sa nachádzajú
a miesto bolo pre nich neuveriteºne in‰piratívne.
Pódium je na vode, na hojdajúcej sa hladine
sa príjemne odráÏajú svetlá i tóny a do toho znie
dÏez v tej najpestrej‰ej podobe.
Rozhlasov˘ moderátor Roman
Bombo‰. HN 20. 7.
(Vydarená kombinácia rôznych podnetov, najmä
zvukov˘ch a farebn˘ch, je prv˘m predpokladom
silného záÏitku na „open pair“ festivale –
na voºnom priestranstve)
***
V médiách sa objavuje ãoraz viac správ o vedeck˘ch
podvodoch, plagiátorstve a písaní pod in˘m
menom, ão vyvoláva dojem, Ïe najrôznej‰ie neprávosti
sa stali vo vedeckom v˘skume roz‰íren˘m a
v‰adeprítomn˘m zlom.
·vajãiarsky fyzik Heinrich Rohrer.
Sme 21. 7.
(Dnes uÏ niã nie je sväté. Ani jeden z vrcholn˘ch
ºudsk˘ch v˘konov – veda.)
***
Pre mÀa je najdôleÏitej‰ie, aby som mala svoj
‰t˘l. A e‰te dôleÏitej‰ie je, Ïe mám vlastné príbehy
a Ïe nezniem ako kópia mojich slávnej‰ích kolegov.
Nemecko-nigérijská speváãka Nneka.
Pravda 21. 7.
(V tom je najväã‰ie umenie tvorivého ãloveka
dne‰ka: aby bol sám sebou.)
***
Na‰a ‰kola má nadáciu, do ktorej môÏu dobrovoºne
prispievaÈ v‰etci rodiãia. Mne sa v‰ak nikdy
nestalo, Ïe by za mnou pri‰iel nadriaden˘ a Ïiadal
pre ‰tudenta lep‰iu známku alebo Ïe nesmiem niekoho
nechaÈ prepadnúÈ, lebo otecko nám daroval
stoliãky.
Uãiteºka úãtovníctva
Adriana Jurá‰ková. Sme 21. 7.
(Naozaj sú aj takí riaditelia ‰kôl, ktorí si dovolia
ão len vysloviÈ takúto poÏiadavku)
***
Keì som dostal na filmovom festivale v Trenãianskych
Tepliciach ocenenie, pote‰ilo ma to, samozrejme.
Ak vám niekto povie, Ïe po cenách netúÏi,
nevraví pravdu.
Rusk˘ reÏisér Andrej Konãalovskij.
Pravda 21. 7.
(Koºko hlúpostí roztrúsime, len aby sme sa urobili
kraj‰ími.)
***
Kresba: Milo‰ Ga‰parec. Pravda 21. 7.
(Eroticko-elektronické samovzdelávanie moderného
slovenského ‰tudenta.)
***
Pragmatik ãulo kooperuje aj so sviÀami. Najmä
s tou v sebe.
Aforista TomበJanovic.
T˘ÏdeÀ 23. 7.
(Je veºmi smutné odkryÈ lumpa v sebe. Ale niekedy
sa tomu nedá vyhnúÈ.)
***
Sila prítomného okamihu od Eckharta Tolleho je
naozaj úÏasná kniha, ktorá je nad v‰etk˘mi nábo-
Ïenstvami. Tolleho filozofiou je, Ïe sa netreba báÈ
budúcnosti. Treba naozaj ÏiÈ prítomnosÈou, napriek
tomu, aká bola minulosÈ. To je dosÈ silné posolstvo.
Herec Matej Landl.
HN 23. 7.
(âlovek bol hlina a je hlina. Preto jeho duch
skr˘va len máloão trvalé.)
***
Veºmi ma te‰í, Ïe sa mi podarilo fascinujúce video,
na ktorom som zostrihal vysvietené mestá,
polárne Ïiary, Mlieãnu cestu ãi vesmírnu techniku.
My ºudia sme uÏ stvoriteºmi.
Fotograf Knate Myers z Albuquerque.
Sme 23. 7.
(âlovek sa uÏ rukami dot˘ka hviezd, ale skutoãne
dosiahnuteºná mu nie je Ïiadna.)
***
Bola som totálne oddaná literatúre. Ale práve vtedy
som pochopila, Ïe písanie je naniã. Neochráni
vás pred zúfalstvom ani pred depresiou. Nevylieãi
vás z niãoho.
Americká poetka Sylvia Plath (ukonãila Ïivot
samovraÏdou). T˘ÏdeÀ 23. 7.
(Îivot b˘va veºmi ÈaÏiv˘. A oslobodiÈ sa od neho
vieme len tak, Ïe sa ho zbavíme.)
***
KaÏd˘ národ má svoju históriu, hodnoty, mentalitu
a predstavu o svojej budúcnosti. Sme mal˘ národ
a vnímam to ako v˘hodu. Starosti o Európu by
som nechal veºk˘m a staral by som sa o vzdelanie
a rozvoj slovenského národa v moÏnostiach, ktoré
nám Európa dáva.
Finanãník Peter Kri‰tofoviã.
HN 25. 7.
83

S U P E R M O N I T O R
(Aj keì sa zdá, Ïe v modernej dobe ide ãoraz menej
o národy a viac o superfirmy, nie je to celkom
tak. I mal˘ národ môÏe maÈ svoju vnútornú
hodnotu a obohacovaÈ svet jedineãn˘mi kvalitami,
ktoré má, ak mu na nieãom dôleÏitom záleÏí.)
***
So zlyhaním jedného zotrvaãníka sme poãítali.
Stalo sa tak v‰ak podstatne skôr, ako by sme si priali.
A my by sme potrebovali, ak chceme nájsÈ v ob˘vateºnej
zóne hviezd rovnak˘ch ako na‰e Slnko
planéty veºké ako Zem, aby misia fungovala e‰te
4 roky.
Vedúci v˘skumník misie Kepler
Wiliam Borucki. New Scientist 25. 7.
(Vesmír pozostáva z miliónov detailov – a nás
desí, keì si predstavíme, ão sa môÏe staÈ, ak sa
po‰kodí len jedna drobnosÈ. Aj na nej spoãíva
na‰a existencia v nekoneãnom kozme Aj to
môÏe byÈ bod, ktor˘ nás drÏí medzi hviezdami)
***
Nie som historik, som uãiteº, ktor˘ chce prijateºn˘m
spôsobom podaÈ detsk˘m ãitateºom na‰u históriu.
Dejepis sa stále vyuãuje nezáÏivne ako mnoÏstvo
dátumov s minimálnym previazaním. Îiak sa
naspamäÈ nauãí pár faktov a pri odpovedi ich vysype
z rukáva. Decká v‰ak nemusia z hlavy vedieÈ
ani jeden dátum, ale preão sa dialo to, ão sa dialo.
Profesor Róbert Beutelhauser.
OÏene.sk 25. 7.
(Pritom dejepis a slovenãina poskytujú úctyhodné
mnoÏstvo vzru‰ujúcich príbehov.)
***
Ak verejnoprávna TV nemá podiel na trhu okolo
15 %, neplní poslanie masmédia, a to sa uÏ deje.
STV v rámci Európskej vysielacej únie patrí medzi
televízie najmenej v˘konné.
Nov˘ riaditeº RTVS Václav Mika.
Pravda 26. 7.
(Je v‰ak práve Mika zárukou, Ïe odteraz bude
v˘konnej‰ia âím)
***
Chcem, aby môj syn vedel, Ïe minerálka vyviera
v horách, nie z plastovej fºa‰e, Ïe ãaj z dvestoroãnej
lipy nikdy chutiÈ nebude tak, ako instantn˘
z obchodu, Ïe zvieratá sú doma v prírode, nie v zoologickej
a Ïe vzácne byliny niekedy lieãia lep‰ie ako
tabletky.
Spisovateº Michal Hvoreck˘.
Sme 26. 7.
(Kto mu v‰ak povie, Ïe spisovateºom nie je ten,
kto pí‰e nudné kniÏky na slovensk˘ spôsob, ale
vzru‰ujúce moderné romány na spôsob povedzme
americk˘)
***
Pri muÏoch aj pri Ïenách je hneì po obleãení najväã‰í
záujem o poãítaãe a videohry. Îeny ju majú
rovnako rady ako muÏi, ale len ak spoºahlivo funguje.
Marketingov˘ expert Peter Littmann.
HN 26. 7.
(TotiÏ na spustenie elektronického prístroja potrebuje
pomoc kaÏdá piata Ïena.)
***
·panielska speváãka Rosu Mateu uviedla na
Festivale peknej hudby v ·tiavnici veãer katalánskych
piesní. Publikum asi oãakávalo beÏn˘ „pekn˘
koncert“, ale umelkyÀa nás doslova priklincovala.
Bol to nev‰edn˘, úÏasn˘ záÏitok. Rozplakal
som sa pritom.
Zakladateº Festivalu violonãelista
Eugen Prochác. Pravda 26. 7.
(Plaã môÏe symbolizovaÈ oveºa viac, neÏ iba precitlivenosÈ.)
***
Raz sme s akordeonistom Kákonim koncertovali
v kultúrnom dome, ktor˘ neurobil Ïiadnu propagáciu.
Dokonca nikde nevisel ani oznamovací plagát.
Vystúpili sme na pódium a v hºadisku sme nikoho
nevideli. Kákoni sa p˘ta: Je tam niekto A z
tmy sa ozvalo – áno, sme tu dve a chceme vás poãuÈ.
A bol to úÏasn˘ koncert.
Skladateº TadeበSalva.
Pravda 26. 7.
(Nie v‰etci ºudia, ktorí Ïijú okolo nás, sú len
prázdnymi vrecami.)
***
DeväÈdesiat percent ºudí neustále opakuje: Nemám
ãas, nestíham. Keby si totiÏ priznali, Ïe ãas
majú, okolie by si myslelo, Ïe stále niã nerobia.
Moja rada je: Keì mበtoºko práce, Ïe musí‰ pracovaÈ
25 hodín denne, vstávaj o hodinu skôr, aby
si v‰etko stihol.
Spisovateº Juraj ·ebo.
HN 27. 7.
(Len preto vravíme, Ïe nemáme ãas, aby si ºudia
o nás niã zlé nemysleli.)
***
Najmlad‰ím skanzenom na Slovensku je Múzeum
liptovskej dediny v Pribyline, s v˘hºadom na
‰títy Západn˘ch Tatier. MoÏno tam ochutnaÈ ‰peciality
z liptovskej kuchyne a poãas ãipkárskej ãi vãelárskej
nedele priuãiÈ sa tradiãn˘m remeslám.
Îurnalistka Iveta Grznárová.
HN 27. 7.
(Obãas skutoãne môÏeme pochváliÈ aj sami
seba.)
***
Keby sa âSFR nerozpadla, bola by dnes SR v
rámci EÚ bezv˘znamn˘m regiónom. Moje rokovania
s Klausom aj po 20 rokoch hodnotím ako správny
krok. Preão v‰ak Slováci stále o sebe pochybujú
To sa tak naspäÈ ponáhºajú stratiÈ samostatnosÈ
Predseda HZDS Vladimír Meãiar.
Pravda 28. 7.
(MôÏeme si o Meãiarovi myslieÈ, ão chceme, ak
sa v‰ak zamyslíme nad jeho slovami, musíme
uznaÈ, Ïe mnohé sú rozumn˘m a správnym hodnotením
situácie.)
***
Na‰a spoloãnosÈ chaoticky rie‰i v‰emoÏné politické
a ekonomické problémy. Chaotické sú preto,
lebo neexistuje kontinuita. KaÏdé 4 roky sa menia
priority, ‰tátna administratíva, vláda. KaÏdé ‰tyri
roky sa v‰etko zaãína odznova – a to sa dot˘ka aj
‰portu.
Prezident Slovenského olympijského
v˘boru Franti‰ek Chmelár.
Plus 7 dní 28. 7.
(Máloktoré dôleÏité záleÏitosti dokáÏeme rie‰iÈ
premyslene a systematicky.)
***
Bratislava má úplne inú históriu ako ostatné Slovensko.
Je silne viazaná na strednú Európu, kde je
uÏ dve storoãia neporiadok. A rovnako neporiadna
je aj Bratislava. V‰ade, kam sa pozriete, je nieão zaãaté
a nedokonãené. Praha mala ‰Èastie, Ïe bola
centrom politického a spoloãenského Ïivota, takÏe
mala aj iné povinnosti. Bratislava ich stále nemá.
Najmä vo v˘chove obyvateºstva. Veì sem pri‰li vidieãania,
ktor˘ch niã nenútilo staÈ sa me‰Èanmi.
Me‰tianska kultúra je v‰ak úplne iná ako vidiecka.
Architekt Iºja Skoãek (projektoval Istropolis).
Sme 28. 7.
(Bratislava je e‰te stále nedozretá.)
***
U nás v politike nie sú ctihodní ºudia. Namiesto
ºudí, pre ktor˘ch patria ãesÈ a morálka k Ïivotn˘m
zásadám, sú v slovenskom parlamente väã‰inou
ºudia, ktorí nikdy v Ïivote niã poriadne nerobili a
ktorí by mali problém sa mimo politiky uÏiviÈ.
Predseda SaS Richard Sulík.
HN 30. 7.
(PripomeÀme, Ïe sám Sulík bol nielen poslancom,
ale i predsedom NR SR.)
***
KaÏd˘ rok sa to opakuje. Príde leto a cestovné
kancelárie krachujú jedna po druhej. Veì najmodernej‰í
spôsob, ako r˘chlo dnes na Slovensku zbohatnúÈ,
je krádeÏ.
Spisovateºka Veronika ·ikulová.
Pravda 30. 7.
(A ponúkaÈ obãanom sluÏby krachujúcej cestovnej
kancelárie je krádeÏ.)
***
Ja a kandidát na funkciu prezidenta Preão mám
zasa experimentovaÈ a robiÈ sluÏbu ºuìom, keì tí ºudia
to nechcú a neváÏia si to
Trojnásobn˘ premiér Vladimír
Meãiar. Sme 31. 7.
(Meãiar obãanom vytrvalo odkazuje, Ïe ho nie
sú hodni.)
***
Sonda Mars Science Laboratory sa k planéte
prirúti r˘chlosÈou 21-tisíc km/hod, no na povrch
musí dopadnúÈ doslova neÏne. Ak sa to nepodarí,
bude v˘skum Marsu a pátranie po Ïivote na Àom zastavené
minimálne na päÈ rokov. Atmosféra na Marse
je 200-násobne red‰ia ako na Zemi a Mars má len
tretinovú gravitáciu v porovnaní s na‰ou planétou.
Preto ani obrovsk˘ padák nespomalí sondu dostatoãne
na hladké pristátie. Do atmosféry vstúpi 120
km nad povrchom a trenie rozpáli tepeln˘ ‰tít na 2
000 stupÀov C.
Stephen Lewis z Open University.
Telegraph 31. 7.
(Sonda 10 km nad povrchom otvorí padák, ktor˘
ju má spomaliÈ na 300 km/hod. Potom zapne
motory, ktoré ju majú spomaliÈ aÏ na 4 km/hod.
Od Zeme je v‰ak Mars vzdialen˘ 250 miliónov
km, a tak signálu trvá 7 minút, k˘m túto vzdialenosÈ
prekoná. Sonda sa teda nemôÏe spoliehaÈ
na pomoc z riadiaceho strediska a cel˘ pristávací
manéver musí zvládnuÈ sama.)
84

S U P E R M O N I T O R
***
KultivovanosÈ, s akou Ïurnalistka Agne‰a Kalinová
rozpráva aj o ºuìoch, ktorí jej nejako ublíÏili,
ma poãas nahrávania a spracúvania textu rozhovoru
s Àou fascinovala.
Spisovateºka Jana JuráÀová.
HN 1. 8.
(Nie kaÏd˘, kto bol za socializmu ãlenom strany,
bol skutoãne aj komunistom.)
***
Na kultúru sa v SR pozeráme ako na ãosi menej
dôleÏité, ão si môÏeme odpustiÈ. Z toho plynie ná‰
prístup k jej financovaniu. Prostriedky na Àu vyãlenené
povaÏujeme za neproduktívne minuté. Tento
stereotypn˘ pohºad treba zmeniÈ. PretoÏe kultúra je
oveºa dôleÏitej‰ia. Je jedn˘m zo strategick˘ch zdrojov
spoloãnosti. Nedávno som nav‰tívil festival Jáno‰íkove
dni v Terchovej, ktor˘ v˘znamom ìaleko
prekraãuje hranice obce.
Minister kultúry Marek Maìariã.
Pravda 1. 8.
(Bez kultúry len ÈaÏko môÏe byÈ verejn˘ Ïivot
úãinn˘m nástrojom diplomacie a bez tej sa zasa
ako mal˘ ‰tát len ÈaÏko presadíme v zlomov˘ch
chvíºach histórie.)
***
Liberál zazlieva cirkvi, Ïe sa nevyjadruje dosÈ naliehavo
k javom, ktoré váÏne de‰truujú morálku –
ku korupcii, klientelizmu, byrokratizmu, nacionalizmu
i rasizmu; Ïe rezignuje na úlohu „zºud‰Èovania“
spoloãnosti na základe princípov kresÈanského
univerzalizmu.
Kálmán PetŒcz (expert na ºudské práva).
Sme 1. 8.
(Cirkev sa tvári, Ïe kºaãí pred Bohom, ale ona,
zatvrdilá, nekºaãí pred nik˘m.)
***
Postava striptérky, ktorú som hrala vo filme Román
pre muÏov, bola pre mÀa veºkou v˘zvou. S takou
postavou som e‰te nemala Ïiadne skúsenosti.
A som za Àu vìaãná, pretoÏe pre herca nie je niã hor-
‰ie, ako keì si ho za‰katuºkujú do jedného typu úloh.
Hereãka TáÀa Pauhofová.
OÏene.sk 1. 8.
(Pauhofová je rada, ak môÏe hraÈ eroticky dráÏdivú
rolu, pri ktorej môÏe vyniknúÈ jej Ïensky
vzru‰ujúce telo – alebo proste nieão iné, neÏ bolo
to, ão hrala vãera)
***
Americká popová hviezda Lady Gaga vyhlásila:
„·ikanovanie sa musí staÈ nelegálnou ãinnosÈou,
musí to byÈ nenáviden˘ zloãin.“ Vraví, Ïe sama
bola terãom ‰ikanovania v ‰kole, keì jej skrinku v
‰atni celú popísali vulgárnymi slovami, alebo keì
sa spoluÏiaci smiali pri tom, ako ju hodili na ulici
do kontajnera na odpadky. Áno, ak sa ‰ikanovanie
deje medzi dospel˘mi ºuìmi, je to zloãin. Ale medzi
dvoma Ïiakmi sa hravo prehliada.
Japonsk˘ novinár Masahiko Shiraki.
TV oko 2.8.
(Zvlá‰È ãasto ‰ikanujú Ïiakov pedagógovia. Veì
ãím in˘m, ako zlomyseºn˘m prenasledovaním 18-
roãn˘ch bolo zatajovanie maturitn˘ch otázok a
odpovedí – hoci tie deti to museli vedieÈ! –, aby
sa ich Ïiaci nemohli nauãiÈ)
***
Vyz˘vame vás, pán prezident, aby ste prepustili
ãlenky punkovej skupiny Pussy Riot, obvinené z
v˘trÏníctva. Protiputinovskú modlitbu punkeriek
v moskovskej katedrále povaÏujeme za legitímny
protest, ktor˘ moÏno kvalifikovaÈ nanajv˘‰ ako
men‰ie naru‰enie verejného poriadku. V kaÏdej demokracii
v‰ak existuje právo na nesúhlas a je preto
úplne neprimerané, Ïe im hrozia 2 roky väzenia
za obvinenie, ktoré povaÏujeme za absurdné. Sme
znepokojení, Ïe obvinené sú poãas súdnych pojednávaní
v klietke.
Pete Townshend z The Who
a ìal‰í poprední britskí hudobníci.
The Times 2.8.
(Komu dnes v civilizovanej Európe môÏu byÈ
Rusi príÈaÏlivou krajinou)
***
Nezrel˘ komunistick˘ reÏim zasiahol do dostavby
historick˘ch ‰tvrtí. Vznikol problém, ktor˘ treba
vyrie‰iÈ – je jedna z najnároãnej‰ích úloh súãasnej
slovenskej architektúry. Na obrázkoch z pôvodnej
Vydrice a Zuckermandelu si ãlovek uvedomí
bohatosÈ a obytnú kvalitu mestsk˘ch priestorov,
ktoré sa tu vrstvili po stároãia a nachádzali vhodné
formy zástavby pre túto exponovanú polohu pod
hradn˘m bralom a na terasách nad riekou.
Publicisti Juraj Bonão a Ján âomaj.
OÏene.sk 4. 8.
(Pred stároãiami bol pri zaloÏení miest prioritn˘
fenomén veºriek. Tak˘ch, akou bol Dunaj. A
Bratislava vznikla pod Devínom práve vìaka
existencii rieky a brodu. Ktovie, preão sa v‰ak
táto lokalita dôstojne nerozvíjala v storoãiach,
keì sa kládli základy veºkomiest ako ViedeÀ ãi
Budape‰È. Bratislava sa stala v 19. storoãí po odchode
uhorsk˘ch úradov do Budape‰ti provinãn˘m
mestom.)
***
Ako inak neÏ malosÈou ducha sa dajú charakterizovaÈ
hlasy kritizujúce úsilie zachrániÈ Rusovsk˘
ka‰tieº a priºahl˘ park. Veì dnes musíme oznaãiÈ
stav tejto kedysi hrdej vstupnej brány do Slovenska
z juÏnej Európy ako naru‰en˘, dezolátny a havarijn˘.
Publicista Martin Krno.
Pravda 4.8.
(Bratislava, ako vraví Krno, je skutoãn˘m hlavn˘m
mestom iba 19 rokov. Preto jej stále ch˘ba
mnoho z toho, vrátane reprezentaãn˘ch priestorov,
ão je v in˘ch európskych metropolách samozrejmosÈou.
Bratislava je stále len veºkou dedinou.)
***
Asi najkraj‰ie a najtvorivej‰ie obdobie som za-
Ïila na V·MU na ‰túdiu divadelnej vedy. Îili sme
tam ako malá ‰tudentská komunita, kaÏd˘ deÀ sme
chodili do divadla, na ‰kole sme si v malej premietacej
miestnosti pozerali filmy, ktoré boli vtedy zakázané.
Napokon som s mojimi ‰tudentmi preÏila
aj euforické obdobie neÏnej revolúcie. Na ‰kole
sme mali revoluãn˘ ‰táb, ktor˘ vysielal delegácie
do fabrík po celom Slovensku. V jeho epicentre sme
trávili doslova dni aj noci. V tom ãase som uÏ bola
zamestnaná v rozhlase.
Generálna riaditeºka TV Markíza Zuzana
Ëapáková. Sme 6.8.
(Bolo jedineãné, ako sa rozhlas stal vtedy bázou
tvorivosti, o ktorej dnes môÏu jeho zamestnan-
ci snívaÈ. Dnes je rozhlas uÏ len priemerne platen˘m
pracoviskom.)
***
Trápia vás alergie, únava, ãasté choroby, neefektívne
diéty, prejavy starnutia, herpes alebo
srdcovocievne ochorenia Vyskú‰ajte mlieko! Nie
v‰ak obyãajné. Kolostrum je tekutinou mlieãnej
Ϻazy, ktorá sa vyluãuje tesne po pôrode. Podºa odborníkov
va‰e telo môÏe byÈ po jeho uÏití ako znovuzrodené.
Imunológ a alergológ MUDr. Martin Nouza.
OÎene.sk 6.8.
(Prirodzená imunita je daná geneticky a jej bariérami
sú koÏa a sliznice. Pomáhajú im v‰ak aj
bunky v krvi, ktoré zasiahnu, keì patogén prenikne
aj cez ne.)
***
„Panna Mária, vyÏeÀ Putina!“ – aj za tento refrén
predæÏil moskovsk˘ súd aktivistkám z punkovej
kapely Pussy Riot väzbu na ìal‰ích 6 mesiacov.
Ak ich uznajú za vinné, hrozí im 7 rokov Ïalára. A
tak sú vo väznici tri Ïeny, ktoré mali odvahu, aby
povedali, ão si myslia. A aby ukázali na skorumpovanosÈ
a prepojenosÈ cirkvi s vládou.
Peter Weisenbacher, In‰titút ºudsk˘ch práv.
Pravda 6.8.
(Ak dovolíme Rusku takto sa správaÈ voãi nenásiln˘m
kritikom pomerov, tak sa ani nenazdáme
a máme na v˘chode Európy znova autoritatívny
reÏim.)
***
Vláda uvaÏuje o tom, ako vytvoriÈ jednu zdravotnú
poisÈovÀu. Premiér tvrdí, Ïe by bolo najlep‰ie sa
s akcionármi dohodnúÈ na predaji. Akcionári sa
v‰ak so ‰tátom na predaji dohodnúÈ nechcú. Ak sa
nedohodnú, Fico chce poisÈovne vyvlastniÈ. Ak by
sa potom akcionári obrátili na arbitráÏny súd, SR
by to mohlo stáÈ milióny eur. ·tát by platil nielen
od‰kodnenie, ale aj právne sluÏby. Peniaze by získal
naspäÈ, len ak by súd vyhral.
Vladimír Kordo‰ z advokátskej kancelárie bnt.
Sme 6.8.
(Pred ‰tátom i pred jeho obãanmi je toºko komplikovan˘ch
situácií – a vláda venuje pozornosÈ
na úplne boãné problémy, ktoré nijako Ïivot
ºudí nezlep‰ia. Kto, ak nie obãania, zaplatí za tieto
zbytoãné luxusné hry Vláda Poslanci)
***
Keì je vo vzÈahu jeden pôÏitkár, ktorému je
v‰etko prednej‰ie neÏ povinnosti, druh˘ môÏe maÈ
vyvinut˘ zmysel pre pravidlá a poriadok aj za
dvoch, aj tak to neutiahne sám.
Publicistka Monika Schönová.
OÎene.sk 6.8.
(Z principiálnych dôvodov muÏ ãi Ïena nemôÏe
ani pri najväã‰ej láske tolerovaÈ partnerovi v˘strelky
a byÈ t˘m, kto sa jedin˘ stará o základné
fungovanie rodiny.)
***
Pristátie na‰ej sondy Curiosity na Marse je bezprecedentn˘m
úspechom technológie a ten bude slú-
ÏiÈ ako zdroj národnej p˘chy dlho do budúcnosti.
Toto robotické vozidlo na atómov˘ pohon je dosiaº
najmodernej‰ie, aké ºudstvo vyslalo do vesmíru.
Prezident USA Barack Obama.
HN 7.8.
85

S U P E R M O N I T O R
(Sonda Curiosity je bezprecedentn˘ úspech modernej
vesmírnej techniky, „zdroj národnej p˘chy“
je bezprecedentne staromódna fráza amerického
prezidenta.)
***
Bol to úÏasn˘ záÏitok hraÈ olympijsk˘ pláÏov˘
volejbal uprostred Lond˘na pred 15 000 divákmi a
pred ìal‰ími miliónmi, ktorí sa dívali na nás v televízii.
Vtedy som sa po dohode s usporiadateºmi
rozhodol. Zrazu som si na ihrisku pred Evou, ktorá
tieÏ hrala, kºakol a poÏiadal som ju o ruku. Plné
hºadisko zaãalo tlieskaÈ a videl som, Ïe Eva bola prekvapená,
aÏ ‰okovaná, zaãala sa chvieÈ a z oãí jej
vytryskli slzy. Potom povedala Áno.
PláÏov˘ volejbalista, Brit Tom Holt (33).
Twitter 7.8.
(JedineãnosÈ LOH v Lond˘ne bola aj v tom, Ïe
úãastníci si mohli vymyslieÈ ãokoºvek, pre Angliãanov
niã nebolo neprijateºné. Ani sobበ„na
pºaci”.)
***
Akademick˘ titul za zásluhy existuje. Volá sa
ãestn˘ doktorát a nemusí súvisieÈ s vedomosÈami
dotyãného „doktora“. Jeho hodnota je pochybná
najmä preto, Ïe ho príli‰ ãasto dostávajú politici,
ktor˘ch jedinou zásluhou je funkcia.
Komentátor Peter Morvay.
HN 7.8.
(Preto ho ãasto dostávajú aj hrie‰ni kresÈanskí
politici.)
***
Kresba: Shooty. Sme 7.8.
(Toto je jedna z najstar‰ích svät˘ch právd Bo-
Ïích, a preto právom predpokladáme, Ïe ju vymyslel
kedysi stra‰ne dávno – e‰te pred Figeºom
– samotn˘ Pán Boh.)
***
Na‰ím protestn˘m splavom po rieke Hron, nazvan˘m
Slovenské ‰kolstvo dolu vodou, chceme poukázaÈ
na to, Ïe sme demotivovaní nízkymi platmi.
Platy vysoko‰kolsky vzdelan˘ch ºudí v ‰kolstve
sa pohybujú na hranici 48 % priemeru univerzitne
vzdelan˘ch ºudí. V‰ade v normálnom svete je to ìaleko
viac – vy‰e 70 %.
Líder N·O ªudovít Sebelédih.
Sme 7.8.
(Najnespokojnej‰í s nízkymi platmi uãiteºov by
v‰ak mali byÈ rodiãia. Mali by byÈ pobúrení
t˘m, Ïe vzdelávateºmi ich detí sú takmer Ïobráci.)
***
Bol to veºmi dobr˘ nápad, aby som pri príleÏitosti
olympiády na spoloãnom dvojkoncerte zahral
ja a vበMiro Îbirka a aby nás sprevádzal symfonick˘
orchester. Hudba je veºmi mocná. A je fantastické,
Ïe sa nám to podarilo. Je to, akoby ste ãarovali.
Niekdaj‰í spevák skupiny „Yes“
Jon Anderson. Pravda 8.8.
(Iniciátor koncertu Ladislav Snopko v˘stiÏne
nápad doplnil: „Lond˘n má pre Slovákov veºk˘
v˘znam, lebo po Prahe tam Ïije najviac Slovákov.
A keì som uvaÏoval, koho by som spojil v
spoloãnom anglicko-slovenskom projekte, zi‰iel
mi na um Meky, ktor˘ má mamu z Británie, a
je teda poloviãn˘ Angliãan.“)
***
Rozhodnutie venovaÈ v‰etky svoje úspory na záchranu
lesov v Tatranskom národnom parku na boj
proti lykoÏrútovej kalamite bolo rozhodnutím samotného
Mateja. V‰etky dokumenty som, samozrejme,
musela podpísaÈ za neho ja, ale bolo to jeho rozhodnutie
a my ho v tom podporujeme. Daroval Tatrám
5 000 eur.
Alica Jurãi‰inová, mama 12-roãného Mateja.
Sme 8.8.
(KeìÏe my v‰etko musíme o‰omraÈ, tak aj v
tomto prípade môÏeme poh⁄davo zneváÏiÈ
úprimnosÈ chlapcovho konania a spoluprácu
jeho rodiãov. Ale podstata jeho ãinu je v jeho
dobrom úmysle, ktor˘ si zaslúÏi na‰u úctu.)
***
MoÏno zúfaÈ povedzme pri náv‰teve Dob‰inej.
Z kedysi pôvabného mesteãka zostalo v pôvodnej
kráse len niekoºko me‰tianskych domov a veºkolepá,
pred ãasom opravená novorenesanãná radnica.
·ir‰ie centrum pôsobí spustnuto a zanedbane, smutn˘
obrázok dopæÀa ohyzdne zrenovovaná pe‰ia
zóna na námestí pred radnicou a staré domãeky v
uliãkách znivoãené migrujúcimi rómskymi rodinami.
Levoãsk˘ literát Peter Milãák.
Sme 9.8.
(Ak rómske rodiny zohyzìujú pekné mesteãko
Dob‰iná, nemoÏno povaÏovaÈ za rasizmus, ak sa
obãanom toto rómske vyãíÀanie nepáãi.)
***
Urãite doãítam Bludné tiene Francúza Pascala
Quignarda a jeho putovanie v ãase a priestore, ktoré
absolvoval uhranãivo, imaginatívne, s bravúrnym
‰t˘lom, priãom sa vyh˘ba skoro v‰etkému, ão nám
vnucujú mediálni a iní experti.)
Scenárista Marian Urban.
Pravda 9. 8.
(Slovensko dodnes nemá bravúrnych esejistov,
ktorí poskytujú ãitateºovi rozko‰ z ãítania textov,
ani nie literárnych, ale „iba“ o literatúre. E‰te sa
zrejme musíme ponoriÈ do tajupln˘ch vyvieraãiek
‰tylistick˘ch slastí, ktoré bublú pod haldami
krivánskej hliny – len dne‰ní intelektuálni
ãernokÀaÏníci ich nedokáÏu vyhrabaÈ.)
***
Nemal som na olympiáde veºmi dobr˘ dojem z
Dominiky Cibulkovej a Petra Sagana. Nepáãili sa
mi ich komentáre po tom, ako nezískali Ïiadnu medailu.
BanalizovaÈ to slovami, Ïe i‰lo iba o jedny z
beÏn˘ch pretekov, sa mi zdalo trochu nenáleÏité.
Mal som z toho pocit, akoby dávali najavo, Ïe ví-
Èazstvá na in˘ch podujatiach, kde súÈaÏia sami za
seba a za peniaze, si cenia viac ako olympijské
hry. Nie som Ïiadny nacionalista, ale myslím si, Ïe
reprezentovaÈ krajinu pod piatimi kruhmi je pre
‰portovca najväã‰ia ãesÈ.
Podpredseda Slovenskej olympijskej akadémie
Ján Grexa. Plus 7 dní 10.8.
(Slávna tenistka a cyklista si neuvedomili, ako sa
svojím hrdop˘‰stvom sprotivili mnoh˘m slu‰-
n˘m slovensk˘m obãanom.)
***
V parlamente ide o dôchodky. Beznádejná téma.
Preão Lebo t˘m, ktorí majú do dôchodku ìaleko,
je to fuk, a t˘m, ktorí sú v dôchodku, vlastne tieÏ.
Vedia, Ïe dôchodky sa im nezv˘‰ia.
Humorista Milan Lasica.
Sme 11.8.
(Politika je beznádejná preto, Ïe ºuìom málokedy
pomôÏe. A zvlá‰È nebezpeãná preto, Ïe pomôcÈ
ani nechce.)
***
Sudcovia okresn˘ch súdov by mali byÈ volení obãanmi
v rámci riadnych volieb súãasne s parlamentn˘mi
voºbami – na obdobie 8 – 12 rokov. Som
presvedãen˘ o tom, Ïe by ºudia zvolili lep‰ích sudcov,
ako dnes menuje Súdna rada. Urãite by znovu
do funkcie nezvolili sudcov, ktorí pre procesné
chyby prepú‰Èajú z väzenia veºmi nebezpeãn˘ch zloãincov.
Poslanec Daniel Lip‰ic.
Pravda 11.8.
(Je zaujímavé, koºko sudcov znehodnocuje pekn˘
spôsob Ïivota.)
***
Základnou pravdou konzervatívcov je, Ïe úspech
spoloãnosti je podmienen˘ kultúrou, nie politikou.
Základnou pravdou liberálov je, Ïe politika môÏe
zmeniÈ kultúru a zachrániÈ ju samu pred sebou.
B˘val˘ americk˘ senátor
Daniel Patrick Moynihan. Sme 11.8.
(Kultúra je v Ïivote ºudí veºmi dôleÏitá, ale málo
sebestaãná.)
***
Z mojich dne‰n˘ch piesní vraj cítiÈ skúsenosti a
zrelosÈ. A moÏno je to len zaãiatok staroby. Pozornej‰í
poslucháã ju nájde v kaÏdej mojej piesni.
âesk˘ pesniãkár Jaromír Nohavica.
HN 13. 8.
(Nie je to veºmi príjemn˘ pocit – zaãiatok staroby.
Najmä preto, Ïe je dotieravá.)
***
Kresba: Danglár. Pravda 13. 8.
(Dnes by sa Shakespeare uãil písaÈ drámy od TV
dramatika Andyho Krausa.)
***
Rebríãky poãúvanosti sa za posledné obdobie v˘-
86

S U P E R M O N I T O R
razne nemenili. UÏ 7 rokov vedie v sledovanosti rozhlasov
Rádio Expres. Za svoju najobºúbenej‰iu stanicu
ho momentálne povaÏuje 21 %, Rádio Slovensko
17 a tretie Fun rádio 13 % op˘tan˘ch.
Programov˘ riaditeº Expresu Ivan Antala.
Sme 13.8.
(Veºmi dlh˘ ãas malo najväã‰iu priazeÀ poslucháãov
Rádio Slovensko. Kde sa táto sympatia stratila
Zdá sa, Ïe predsa len nie je jedno, kto je manaÏérom
tej-ktorej stanice. Prv˘ ponovembrov˘
riaditeº verejnoprávneho SRo bol rozhºaden˘
ãlovek, teraz tak˘ch uÏ ‰iroko-ìaleko niet.)
***
MuÏi tvrdia, Ïe majú radi prirodzené Ïeny, ale
prieskumy hovoria opak. Podºa britskej ankety aÏ
73 % muÏov preferuje Ïeny s mejkapom. Dymové
oãi povaÏujú za sexi.
Feministická expertka Emmie Leslie.
Escentual.com 15.8.
(MuÏi sa jednoducho radi dávajú omámiÈ Ïenskou
príÈaÏlivosÈou.)
***
Lond˘nsku olympiádu ovládli Ïeny a mali by to
povaÏovaÈ za príleÏitosÈ na to, aby presadzovali
samy seba. K úplnej rovnosti muÏov a Ïien je veºmi
ìaleko. Pobúrilo nás, Ïe japonské futbalistky a
austrálske basketbalistky leteli do Lond˘na v ekonomickej
triede, zatiaº ão pre muÏov sa na‰li miesta
v business class, ktorá sa rovná prvej triede.
Slávna rumunská gymnastka
Nadia Comaneci. OÎene.sk 15. 8.
(Comaneci má morálny kredit, aby takto vehementne
bojovala. V Montreale na OH – 1976 –
a v Moskve – 1980 – získala 5 zlat˘ch medailí. Teraz
Ïije v USA.)
***
Môj brat fotografoval pri jazere v Dunajskej
LuÏnej modelku. Zrazu sa pod plotom lúky, ktorú
stráÏili, dostali von tri psy a brata napadli. Odtrhli
mu ucho a spôsobili mu veºké mnoÏstvo hryzn˘ch
rán po celom tele. V sanitke, ktorú privolali, ho museli
pre veºké bolesti uspaÈ. Politici musia prijaÈ zákon,
ktor˘ by tak˘mto útokom mohol zamedziÈ.
Mestská poslankyÀa
Miroslava Babãanová. Sme 16.8.
(NR SR rie‰ila uÏ viaceré návrhy zákonov s pravidlami
pre majiteºov agresívnych psov, ale Ïiaden
nepre‰iel, pretoÏe rozumní poslanci museli
ustúpiÈ protestom útoãn˘ch chovateºov. Akoby
miláãik pes bol viac ako bezbrann˘ ãlovek.)
***
Keì som odmietol vstúpiÈ do Socialistického
zväzu mládeÏe, bolo len otázkou ãasu, kedy ma z
fakulty vylúãia. Ako 21-roãn˘ som musel rezignovaÈ
na kariéru normálneho ãlena spoloãnosti. Predo
mnou boli iba manuálne zamestnania – um˘vaã
riadu, plavãík, skladník. Namiesto toho, aby som pokraãoval
v stopách môjho pradeda s Nobelovou
cenou, presúval som s vozíkom balíky. Ale dobrovoºne.
Textár a podnikateº Michal Horáãek.
TV oko 16.8.
(Rad‰ej um˘vaÈ riad, povedal si Horáãek, neÏ
spievaÈ s komunistami ich pesniãku.)
***
Realita je dnes uÏ natoºko absurdná, Ïe je ÈaÏké
ju prekonaÈ. Vymyslel som do knihy divokú scénu,
a na druh˘ deÀ som si v novinách preãítal nieão e‰te
divokej‰ie. Témou knihy nemôÏe byÈ iba realistick˘
opis korupãn˘ch ‰kandálov a vzájomn˘ch vzÈahov
medzi politikmi a mafiánmi, toho uÏ majú ºudia
dosÈ a sú t˘m znechutení. Pridal som bonus a robím
si z nich srandu – pán prezident má milenca,
ktorého zabijú Rusi.
Spisovateº Michal Viewegh.
HN 16. 8.
(U nás je to inak‰ie. Publicisti len zaznamenávajúci
denné udalosti sú vlastne tvorcami tak˘ch
napínav˘ch a surov˘ch textov, Ïe sa im niã z
reality nevyrovná.)
***
Nik v Európe nechce byÈ prv˘, ão vystúpi z eurozóny
a celú vinu vezme na seba. To neznamená
koniec EÚ, ktorej to, naopak, môÏe pomôcÈ k lep-
‰iemu fungovaniu.
·éf fínskej diplomacie Erkki Tuomioja.
Daily Telegraph 17.8.
(Európa je prepchatá múdrymi a dôvtipn˘mi
ºuìmi a ani tí nie sú schopní docieliÈ, aby sa v Európe
narábalo s eurami rozváÏne a tak, aby ºudia
Ïili ‰Èastne.)
***
Poãet hlupákov nemôÏe byÈ nekoneãn˘, lebo poãet
Ïijúcich osôb je koneãn˘.
Taliansky historik Carlo M. Cipolla.
Sme 17.8.
(Najjednoduch‰í aforizmus, a predsa ak˘ absolútne
celistv˘. Niã mu nech˘ba.)
***
Trest dva roky v pracovnom tábore pre 3 ãlenky
skupiny Pussy Riot je Kremºom presne vypoãítan˘.
Je e‰te stále dosÈ tvrd˘ na to, aby kaÏd˘ pochopil,
Ïe v Rusku sa akékoºvek zosmie‰Àovanie Putina a
opôr jeho reÏimu vrátane pravoslávnej cirkvi nevypláca.
Ak by dostali menej, mohla by to väã‰ina rusk˘ch
voliãov chápaÈ ako prejav vládcovej slabosti.
Komentátor Peter Morvay.
Sme 18.8.
(Putin je vstave urobiÈ ãokoºvek, len nie prejaviÈ
akúkoºvek slabosÈ.)
***
Toledo, aj v kríze, preÏíva turistick˘ boom. Veì
je tu najväã‰ia hustota pamiatok na km2 v ·panielsku.
Historick˘ úspech v‰ak nezoÏalo vojensk˘m ví-
Èazstvom nad Maurmi, ale t˘m, Ïe naìalej podporovalo
spoluÏitie troch komunít: kresÈanov, moslimov
a Ïidov.
Publicista Martin Krno.
OÎene.sk 18.8.
(Len málo ‰tátov v ºudskej histórii podporovalo
v‰etky komunity na svojom území.)
***
Psy na nitrianskom sídlisku Diely sú v ohrození.
Niekto na trávnik pred vchodmi rozsypal veºmi
agresívny jed.
Preventista mestskej polície
Miroslav DuchoÀ. Sme 18.8.
(Najpravdepodobnej‰ím dôvodom takéhoto zabíjania
psov môÏe byÈ hnev niektorého obyvate-
ºa sídliska. TotiÏ najmä vo väã‰ích mestách poãet
psov nezadrÏateºne rastie a mnohí obãania sú
zúfalí, keìÏe sa psov – oprávnene – boja a s deÈmi
nemôÏu ísÈ von, pretoÏe parky sú obsypané
psími exkrementmi. Vo Viedni majú tieto zvieratá
v parkoch vyhradené priestory, takÏe z nich
nerobia hnojisko.)
***
Kresba: Milo‰ Ga‰parec. Pravda 18.8.
(Putin naozaj vÏdy potrebuje maÈ niekoho v lágri)
***
Oba ceremoniály, ktoré rámcovali lond˘nsku
olympiádu, otvárajúci i uzatvárací, boli fantastické.
Veºkolepé, vtipné. Ironické, dych berúce, úÏasné.
Pravda, podºa STV je televízny divák tupec celkom
bez prehºadu, ktor˘ potrebuje komentár e‰te aj k takejto
polopatistickej ‰ou. Je jedno, ãi hrá hudba, ãi
sa tancuje alebo spieva, nie jeden, ale dvaja komentátori
bez ustania ãosi melú, tárajú a drístajú, aj faktické
chyby robia...
Glosátor Juro Malíãek.
T˘ÏdeÀ 20.8.
(Namiesto toho, aby divák preÏíval s maximálnym
zápalom strhujúcu ‰ou, dvaja málo schopní
televízni glosátori marili s pôÏitkom pozorovaÈ
jedineãn˘ program. Ich táranie prekr˘valo
v‰etku krásu, ktorú lond˘nski reÏiséri dali dohromady.)
***
Vymyslel som si mydlo, ktoré si pamätá tvar namydleného
tela, a jeho pamäÈ trvá, aj keì sa rozpustí
a zmizne v kanalizácii. Mojím tajn˘m Ïelaním je,
aby v‰etko, ão som napísal, malo túto záhadnú
vlastnosÈ – aby malo v pamäti v‰etky my‰lienky
t˘ch, ão text ãítali.
âesk˘ básnik Ivo Vodseìálek, autor knihy
Felixír Ïivota. Sme 20.8.
(·koda, Ïe nápady ‰ikovného ãloveka obvykle
prehlu‰í jalovosÈ reãí jeho okolia.)
***
Na‰a veºká finanãná skupina si nedávno v Bruseli
otvorila zastúpenie. Keì pri‰li na to, Ïe pri získavaní
peÀazí namiesto tradiãného slovenského lobingu
treba precíznu prípravu programov, poboãku
zase zavreli.
Ekonóm Juraj Draxler.
Pravda 21. 8.
(Neochota Slovákov lámaÈ si hlavu je skazonosná.
Sme schopní pokroãiÈ dopredu, ale sme pritom
leniví urobiÈ ão len krok. Je to ‰koda.)
***
87

S U P E R M O N I T O R
Keby som pravdivo nakrútil tému sexuálneho
prepojenia dvoch star‰ích manÏelsk˘ch párov, tak
by mohli byÈ diváci v rozpakoch, ale môj film Svätá
‰tvorka je komédia so zveliãením a ìal‰ími hodnotami
vieweghovho písania, teda láskavosÈou,
nadhºadom, vrelosÈou a potrebou nádeje.
âesk˘ reÏisér Jan Hfiebejk.
HN 23.8.
(Viewegha nemajú ãitatelia radi za to, Ïe im
podlieza, ale preto, Ïe hovorí za nich.)
***
Îenskú siluetu rada zdôrazním vysok˘m opätkom.
Ihly robia nohu kraj‰ou a dráÏdivej‰ou. Lep-
‰ie sa tak cítim, opätok mi dodáva sebavedomie a
istotu.
Kost˘mová v˘tvarníãka Simona Vachálková.
OÎene.sk 24.8.
(Podºa mnoh˘ch znalcov sú dvanásÈcentimetrové
opätky veºmi nezdravé, pretoÏe deformujú
nielen nohu, ale v‰etko od kolien nadol. MôÏe
v‰ak to byÈ dôvodom, aby Ïeny takéto extrémne
opätky nenosili – ak majú pocit, Ïe sú potom
kraj‰ie)
***
Keì som mal dvadsaÈ rokov, prakticky hneì sa
mi splnil detsk˘ sen – dostal som sa do Nepálu a
videl som Himaláje. Videl som hory, nádherné scenérie,
tamoj‰ích ºudí, precítil som zvlá‰tnu slobodu
v prírode a uÏ ma to nepustilo.
Grafick˘ dizajnér, skialpinista
Filip Jáno‰. Sme 24. 8.
(âo horolezectvo vlastne je Nezmyslen˘ hazard,
alebo unikátna rozko‰)
***
Pravica protestovala najmä proti oslabeniu 2.
piliera o viac ako polovicu. ªudia si tak na zabezpeãenie
dôstojnej staroby uÏ nebudú odkladaÈ 9 %
zo svojich odvodov na sociálne poistenie, ale iba 4.
Princíp solidarity sa bude ãoraz viac posilÀovaÈ i v
budúcnosti, lebo ‰tát nebude maÈ na to, aby vyplácal
také ‰tedré dôchodky ako v súãasnosti. Musíme
sa pripraviÈ na to, Ïe v‰etci budeme dostávaÈ z
1. piliera niωie dôchodky ako dnes.
B˘val˘ minister sociálnych vecí Jozef Mihál.
Plus 7 dní 24.8.
(Z Mihálov˘ch slov by mohlo vypl˘vaÈ, Ïe Slováci
majú relatívne vysoké penzie. Ale to je blud.
Majú v Európe jedny z najniωích. A keì budú
e‰te úbohej‰ie, tak ºudia, ktorí väã‰inu svojho Ïivota
preÏili na dosÈ nízkej Ïivotnej úrovni poãas
komunizmu, sa ani na staré kolená nedoÏijú
spokojnej‰ieho Ïivota.)
***
Na vozidle Curiosity skúmajúcom povrch Marsu
sa po‰kodil jeden zo senzorov na monitorovanie
vetra. Sonda Curiosity má v‰ak e‰te jeden senzor
na zaznamenávanie vetra, ktor˘ je v poriadku. Jej
hlavnou úlohou je hºadaÈ dôkazy, ãi boli na Marse
niekedy vhodné podmienky pre mikrobiologick˘ Ïivot.
Vedec Ashwin Vasavada.
Pravda 25.8.
(âlovek v podstate musí poznaÈ úÏasné mnoÏstvo
vecí – napríklad o existencii skál na Marse –, ak
chce pristáÈ na nejakej planéte. A keì sa pozrie
hore – je to vôbec „hore“, – prepadnú ho tisíce
ìal‰ích otázok: MôÏe niekde vo vesmíre ÏiÈ
nieão podobné, ako ãlovek MôÏe v takom obrovskom
priestore neÏiÈ ãosi podobné, ako je ãlovek
Ako mohla vzniknúÈ taká komplikovaná bytosÈ,
ako je ãlovek)
***
Keì v Turci v Gaderskej doline prejdete âertovou
bránou, neocitnete sa v pekle, ale v raji. Jedna
z najkraj‰ích dolín pritiahla aj filmárov. Blatnica vyniká
zaujímav˘m krasov˘m reliéfom. Sú tam stæpy,
previsy, bralá, skalné diery, skalné okno – a nakrútilo
sa tam uÏ 15 celoveãern˘ch filmov.
Lucia Poláãiková zo Správy Národného parku
Veºká Fatra. Pravda 25.8.
(V˘znamn˘mi nálezmi z Blatnice sú meã s rukoväÈou
vybíjanou zlatom a hrob veºkomoravského
veºmoÏa. Meã je datovan˘ do obdobia vlády
knieÏaÈa Pribinu.)
***
Ak sa chcú ºudia zachrániÈ, musia sa pozrieÈ na
seba, na v‰etky chyby, ktor˘ch sa dopustili, a nájsÈ
nieão, ão naozaj stojí za záchranu – vidieÈ v konci
nov˘ zaãiatok. Mám sa obetovaÈ pre záchranu ºudstva
DokáÏeme my, ºudia, vôbec prekonaÈ sami
seba
Spisovateº Dan Wells.
Wall Street Journal 27. 8.
(ªudia sú py‰ní na v‰etko, ão sú schopní vytvoriÈ,
ale zdá sa, Ïe dominantne sa v nich vyvinul
pud zabíjania. Sme priam okrúÏení vraÏdami.)
***
Veºa obºúben˘ch hier je vytvoren˘ch pre muÏov.
Hlavn˘ hrdina je mladistv˘ delikvent alebo Indiana
Jones. Na dievãatá zostanú len hry, v ktor˘ch
majú krájaÈ jedlo, piecÈ torty alebo obliekaÈ postaviãky,
ão nie je práve ideálny vzor. A tak my na trh
uvádzame poãítaãovú hru, v ktorej modelky prekonávajú
rôzne nástrahy, aby sa dostali do vysnívaného
ParíÏa. KaÏdá postaviãka má svoj vypracovan˘
príbeh – jedna vyrástla v chudobnej rodine, ìal‰ia
je zapletená do milostného trojuholníka a tak ìalej.
Riaditeºka vydavateºstva
Condé Nast Juliana Stock.
Wall Street Journal 27.8.
(Na‰ím hlavn˘m cieºom bolo vytvoriÈ hru priamo
pre mladé dievãatá. A to sa aj podarilo. Najr˘chlej‰ie
rastúcou skupinou sú hráãky mlad‰ie
ako 18 rokov.)
***
V mojom okolí na drogy doplatilo veºa ºudí.
Chcel som vedieÈ, preão to robia, a tak som raz vyskú‰al
pervitín aj heroín. Neoslovilo ma to, ale koneãne
som vedel posúdiÈ, preão je to lákavé, a tieÏ
pochopiÈ, ão v tom ºudia hºadajú. Nikdy som ich nikomu
neodporuãil. âlovek by mal byÈ schopn˘ vydrÏaÈ
bez nich. Ale realita je taká, Ïe ºudia drogy uÏívajú.
Poslanec Martin Poliaãik (SaS).
Sme 28.8.
(Keì Poliaãik hovorí: Ja som uÏíval drogu len v
rámci procesu sebaspoznávania, ako moÏno verifikovaÈ,
ãi hovorí pravdu Vy mu veríte)
***
Budem pokraãovaÈ v úsilí o vnútornú obrodu
KDH budovaním programovej platformy, s ambíciou
postupnej prípravy novej personálnej alternatívy
voãi súãasnému vedeniu.
Poslanec Radoslav Procházka (KDH).
Sme 30.8.
(Procházkove slová nemoÏno ãítaÈ inak, ako sºub
– alebo vyhráÏku –, Ïe chce zaloÏiÈ novú stranu
a byÈ jej predsedom. ZaslúÏi si v‰ak KDH nieão
iné)
***
Jednou z kolísok dne‰nej Európy je Taliansko. V
jeho mestsk˘ch ‰tátoch sa na konci stredoveku rodila
politika, ako ju poznáme dnes. Jeho umelci a
myslitelia zbavovali ãloveka strachu z nedosiahnuteºn˘ch
autorít. Jeho obchodníci a bankári kládli základy
súãasného hospodárskeho systému – s diaºkov˘m
obchodom, medzinárodnou deºbou práce,
mobiln˘m finanãn˘m kapitálom. Jeden z nich, Lorenzo
de Medici, poznamenal: je ÈaÏké byÈ bohat˘m
ãlovekom vo Florencii, buì jej vládnete, alebo vás
zniãia.
Komentátor Radovan Geist.
Pravda 30.8.
(Je ÈaÏké byÈ v dne‰nej Európe úspe‰n˘m verejn˘m
ãiniteºom. Buì zniãíte obãanov vy, ale obãania
vám naloÏia na plecia viac, neÏ unesiete.)
***
Bratislava je stredne veºké mesto, dobre zorganizované
a ºahko dostupné. Rovnako ºudia sú si vedomí,
Ïe sú súãasÈou ‰ir‰ieho európskeho sociálneho
a ekonomického systému. Mnohé univerzity v
Bratislave majú vybudované zahraniãné kontakty,
je tu veºmi dobré napojenie na ViedeÀ ãi Prahu, je
tu dobrá dostupnosÈ do ktoréhokoºvek kúta Európy.
Bratislava by sa v‰ak nemala orientovaÈ na to
isté, ako rakúska ãi ãeská metropola, ale nájsÈ si
vlastnú cestu.
Holandsk˘ ekonóm Peter Nijkamp.
HN 31.8.
(Pozitívny vzÈah ºudí k Bratislave nevypl˘va z
toho, Ïe by mestské prostredie milovali, ale mestá
sú miesta s oveºa väã‰ím mnoÏstvom pracovn˘ch
moÏností.)
***
Kto z pozem‰Èanov si vie predstaviÈ môj pocit,
keì som zrazu musela vystúpiÈ z Medzinárodnej
vesmírnej stanice – tá v tej chvíli bola mojou pevnou
zemou pod nohami – a keì som musela aj s japonsk˘m
kolegom Akim Ho‰idom neplánovane
stráviÈ 8 hodín a 17 minút v otvorenom vesmíre,
lebo bolo nevyhnutné urobiÈ viacero opráv stanice.
V tej chvíli neplatia Ïiadne pravidlá – jednoducho
sme viseli vo vzduchu.
Americká astronautka
Suni Williams. HN 31.8.
(Zrejme nik si nevie ten pocit predstaviÈ, tak, ako
si nik nevie predstaviÈ, ãi Suni mala v t˘ch chví-
ºach strach, alebo ãi naÀ ani nepomyslela. Je
vesmír „niã“, prázdno, alebo sa ãloveku zdá, Ïe
zrazu je Bohom, ktor˘ vládne v‰etkému, ão tvorí
vesmír)
Vyberajú a komentujú
Anna Weidlerová a Ernest Weidler
88

www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par
amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn
ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk
Lobujte
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par
amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn
ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk s 1. lobistickým www.parlamentnykurier.sk časopisom na www.parlamentnykurier.sk Slovensku www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par
amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn
ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk aj
www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk v novom www.parlamentnykurier.sk volebnom www.parlamentnykurier.sk období www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par
amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn
ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par
amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn
ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s