Pfaundlerova-Hurlerovej choroba – [Meinhard von ... - datasolution.sk

Plasmosan ® – povidón.
Plasmotrim ® – antimalarikum indikovaný najmä pri rezistentných formách malárie; artesunat.
plasteín – nerozpustný polypeptid s veľkou M r , kt. vzniká náhodnou kondenzáciou aminokyselín al.
peptidov za katalytického pôsobenia proteinázy.
Plastenan ® (Choay; Italfarmaco) –
-acetamidokaproová.
plaster of Paris – [angl. plaster sadra] sadrový prípravok (síran vápenatý), kt. po pridaní vody tuhne.
Pouţíva sa v stomatológii na zhotovovanie sadrových modelov.
plastická deformácia – trvalá (nevratná) deformácia telesa, kt. vzniká vplyvom monotónne rastúcej
sily po prekročení istého medzného napätia al. po dlhodobom pôsobení menšej al. relat. malej sily
(v závislosti od charakteru materiálu, teploty a ďalších vplyvov).
plastická chirurgia – chir. odbor, kt. sa zaoberá chir. nápravou prevaţne vonkajších viditeľných
vrodených al. získaných tvarových, objemových a funkčných odchýlok jednotlivých častí tela od
normy. Cieľom rekonštrukčnej chirurgie je úprava a obnova rôznych častí tela s ich funkciou.
Uplatňuje sa pri niekt. vrodených chybách a poraneniach.
plastická operácia – [g. plasso tvoriť, plastikos tvoriaci z hliny] plastika, operačné náhradenie
strateneého tkaniva, príp. obnova stratenej funkcie orgánu al. odstránenie vrodenej chyby. Podľa
druhu nahradzujúceho materiálu sa rozlišuje autoplastika (z telu vlastného materiálu),
hom(e)oplastika (z materiálu rovnakého druhu, ale odlišného jedinca), heteroplastika (z materiálu
jedinca odlišného druhu, napr. prasaťa, opice) a aploplastika (nahradenie z neţivého materiálu,
napr. kovu, syntetickej látky, keramiky).
plastickosť – 1. tech. vlastnosť materiálu (napr. plastu, kaučuku) udrţať si tvar, do kt. bol sformovaný
vonkajšími silami al. vlastnou hmotnosťu aj po ich zrušení. Pri skúšaní p. sa merajú zmeny tvaru pri
účinku sily al. odpor materiálu proti hneteniu (Mooneyho metóda), príp. výtokový čas. P. defo a
Williamsova p. sú zaloţené na meraní zaťaţenia v g potrebného na stlačenie valcovitého
skúšobného telieska.
Plastickosť CNS – funkčná a morfol. adaptácia CNS na rôzne podnety. Napr. na molekulovej
úrovni sú neobyčajne plastickou štrukútrou receptory spriahnuté s G-proteínmi ako bielkovinovými
molekulami. Ich nadmerná aktivácia má za následok desenzitizáciu receptorov (zníţenie citlivosti na
podnet). Pretrvávanie tejto aktivácie sa spája s internalizáciou (zanorenie receptorov do cytoplazmy)
a príp. i zníţením počtu recpetorov (down-regulácia). P. sa týka aj synapsií: po elekt. stimulácii
mozgu nastáva aktivácia synapsií, čo sa prejaví zmenami obsahu vezikúl. Po čase sa počet vezikúl
v synapsii upravuje, mení sa však ich tvar a veľkosť. P. CNS sa uplatňuje vo fyologenetickom,
ontogenitickom vývoji, pri učení, regenerácii CNS a i. dejoch.
plastický obväz – obväz utvorený aplikáciou látky, kt. utvorí na koţi film. Pouţívajú sa spreje al. sa
látky na koţu natiera. Nie je vhodný na čerstvé rany al. na rany s výraznou sekréciou. Pouţíva sa aj
na ochranu zdravej koţe pred sekréciou z rany.
plasticus, a, um – [g. plassein tvoriť + g. techné umenie] plastický, priestorový, názorný.
plastica (operatio) – plastika, plastická operácia, chir. výkon nahradzujúci poškodenú al. stratené
tkanivo iným tkanivom al. plastom. Autoplastika – autogénna transplantácia tkaniva z jednej oblasti
tela toho istého jedinca na inú. Izoplastika – prenos tkaniva toho medzi jkednovajcovými dvojčatimi.
Homo(io)plastika – prenos tkaniva al. orgánu z jedného jedinca na iného kedinca toho istého druhu
po typizácii tkaniva. Xenoplastika, heteroplastika – prenos tkaniva medzi jedincami roznych druhov
(napr. zo zvieraťa na človeka). Aloplastika – nahradenie telu vlastného tkanivacudzorodým
materiálom, napr. cievy, šľachy, kĺbov (kovové al. keramické protézy).