Pfaundlerova-Hurlerovej choroba – [Meinhard von ... - datasolution.sk

Pierre Robinov syndróm – [Robin, Pierre, 1867 – 1950, paríţsky stomatológ] Robinov sy.;
→syndrómy.
Piersonova choroba →choroby.
piesis, is, f. – [g.] piéza, krvný tlak.
pieskarka bielopása – Andrena albofasciata, samotárska včela, kt. si vyhrabáva v piesočnej pôde
chodby, v kt. sú komôrkami, kde sa vyvíja v kaţdej osobitne jedna larva.
pieskovec – spevnený jazerný, morský a i. piesok. Obsahuje zrná kremeňa, v menšej miere zrná
ţivca a šupinky muskovitu, kt. sú spojené ţelezitým, vápnitým, kremitým al. ílovitým tmelom.
Pevnosť a trvácnosť p. závisia od mnoţstva a charakteru tmelu. Najpevnejšie p. sú spojené
kremitým tmelom, p. s ílovitým tmelom ľahko zvetrávajú. P. sa pouţíva v stavebníctve (stavebný
kameň) a sochárstve.
Piesmatidae – sietnačkovité, čeľaď z rodu Piesma tvoria malé podlhovasto oválne bzdochy
ploského tela. Na predohrudi majú pozdĺţne rebrovité výrastky. Predné krídla majú husto
mrieţkovito bodkované. Známych je ~ 20 druhov. Na repe škodí sietnačka repná (čes. sítěnka
řepná, Piesma quadrata), kt.pri cicaní prenáša vírusovú chorobu, tzv. európsku kučeravosť cukrovej
repy. Napadnuté listy sa skrúcajú a nakoniec odumierajú. Rastlina sa bráni tým, ţe tvorí nové listy,
kt. sietnačka tieţ poškodzuje. Sietnačka škodí na repných poliach od začiatku apríla do konca
okróbra. Prezimuje na poliach pod repnými odpadkami, v tráve, v apríli po spárení znáša vajíčka na
spodnú stranu mrlíkovitých rastlín. Ničením týchto burín moţno predchádzať napadnutiu cukrovej
repy.
piesok – nespevnená úlomkovitá usadenina veľkosti zŕn 0,05 – 2 mm. Väčšina zŕn je z kremeňa,
ostatné sú zo ţivca a i. úlomkov hornín (zirkónu, turmalínu, granátu ap.) Ryţovaním moţno z
pieskovcových náplavov čadič úţitkové minerály (cínovec, zlato, volframit, monazit ap.). Spevnením
p. vzniká pieskovec. P. sa pouţíva v stavebníctve (pri príprave malty), v hutníctve (zlievarenské p.),
ako filtračný materiál, sklárska surovina, prísada do ohňovzdorných a tehliarskych ílov, leštiaci a
brúsny prášok, prísada pri emailovaní a glazúrovaní keramických výrobkov. Najcennejšie p. sú z
neogénnych (treťohorných) súvrství al. z pokryvových útvarov a náplavov riek.
piestik – samičie pohlavné orgány kvetov; fľaškovitý útvar v krytosemenných rastlinách. Samičie
kvetné orgány sú plodolisty (gynoceum). Sú to kvetné orgány, na placentách (semeniciach) kt.
vznikajú vajíčka. Sú ploché, listovité, šupinovi té, al. spolu zrastajú na dutý p. (krytosemenné
rastliny). Ak je v kvetoch krytosemenných rastlín viac plodolistov, kaţdý plodolist utvorí jeden p.,
takţe v kvete je niekoľko voľných p. (apokarpné gynoceum: iskerník, jahoda), al. všetky plodolisty
zrastajú do jediného p. (cenokarpné gynoceum: ľalia, rajčiak, fialka, silenka).
piesťovka štetinová – Pistillaria setipes, bazídiová huba z čeľade kyjačikovitých (Clavariaceae). Má
aţ 1 cm vysokú, podlhovastú bielu plodnicu na veľmi tenkej stopke.
Piešťanské kúpele – svetoznáme kúpele s liečivými prameňmi termálnej hypotonickej vody síranovouhličitanového,
vápenato-sodného a sírneho charakteru. Vyviera z tektonických zlomov z hĺbky ~
2000 m. Jej teplota pri prameni je 67 °C. Zloţenie vody sa nemení, obsahuje ~ 1500 mg/l
minerálnych látok. Nachádzajú sa na juhozáp. Slovensku v sev. výbeţku slnečnej, teplej
Podunajskej níţiny, pod úpätím záp. výbeţkov Povaţského Inovca v nadm. výške 162 m. Celé
kúpeľné mesto leţí na rovine pri brehoch Váhu. Najstaršie stopy po osídlení okolia termálnych
prameňov dnešných kúpeľov pochádzajú z posledného medziľadového obdobia.
Piešťanské liečivé pramene objavili pp. rímski vojaci pred takmer 2000 r. Rímske légie pod velením
Marca Aurélia sa vraj na tomto území pohybovali a budovali tu svoje vojenské tábory. Blízke nálezy
pravekých sídlisk svedčia o ľudskej prítomnosti v tejto oblasti uţ v dobe kamennej. Svedčí o tom