Pfaundlerova-Hurlerovej choroba – [Meinhard von ... - datasolution.sk

Obr. 13. Tráviaca rúra rýb. A – pstruh; B – ostrieţ; C – šťuka; D – úhor; E – kapor; 1 – paţerák; 2 – ţalúdok; 3 –
pylorické prívesky; 4 – slepý vak; 5 – črevo
Pečeň je uloţená v prednej časti brušnej dutiny, niekedy pozostáva z viacerých lalokov, prerastených
črevnými slučkami. V pečeni starších rýb z dlhodobo znečisťovaných tokov sa môţu
nachádzať zvýšené hodnoty toxických látok (napr. chlórované uhľovodíky, ťaţké kovy), pretro by sa
nemala konzumovať. Veľmi veľký ţlčník majú ryby po dlhšom hladovaní. Pankreas sa v r. nachádza
vo forme difúznej ţľazy, jeho tkanivo je ostrovčekovito rozptýlené v brušnej dutine, v okolí ţalúdka,
ale najmä v pečeni. Vylučuje viaceré tráviace enzýmy, ako aj inzulín. Tráviace šťavy vylučujú aj
ţľazy v sliznici ţalúdka a čreva.
Vylučovacia sústava – pozostáva z párových prvoobličiek (mesonephros), uloţených v telovej
dutine pod chrbticou (obr. 14). Majú tmavočervenú aţ čiernohnedú farbu. Vyvíjajú sa z praobličky
(pronephros), kt. zvyšky si niekt. druhy zachovávajú po celý ţivot (hlaváče, lososovité). Zákl.
funkčnými jednotkami obličiek sú nefróny. Moč sa po filtrácii
v glomeruloch odvádza vývodnými kanálikmi do močovodov, kt. sa pred
močovým vývodom spájajú. Niekt. druhy majú aj močový mechúr. V
prednej časti obličiek sa tvoria erytrocyty; obličky sú aj rezervoárom krvi
a zúčastňujú sa na regulácii osmotického tlaku. Exkrečnú funkciu majú
aj ţiabre, kt. vylučujú CO2 a dusíkaté látky (amoniak a kys. močovú).
Obr. 13. Uropoetický systém rýb. A – obličky mreny; B – detail obličkového
tkaniva; 1 – cieva; 2 – vlastná oblička; 3 – primárny močovod; 4 – glomerulus
Rozmnožovanie – naše r. sú oddeleného pohlavia, dospelé jednice majú samčie (semenníky) al.
samičie pohlavné ţľazy (vaječníky) uloţené v telovej dutine pod plynovým mechúrom po obidvoch
stranách tráviacich orgánov; obojpohlavnosť je abnormálnym úkazom.
Semenníky – mliečie, sú párové útvary podlhovastého tvaru. V období pohlavného pokoja majú
podobu belavých povrázkov, v období rozmnoţovania zväčšujú svoj objem na 10 – 12 % tel. hm.,
ich farba je mliečnobiela, smotanová, porcelánového vzhľadu a sú popretkávané cievami. Spermie
(Ø 0,01 – 0,05 mm) sa odvádzajú semenovodmi do spoločného močovopohlavného otvoru al.
samostatne.
Vaječníky – sú väčšinou párové (ostrieţ má len jeden vaječník), podlhovastého tvaru, obalené
väzivovými pobrušnicovými vakmi. Smerom dozadu sa zuţujú a utvárajú vajíčkovody so spoločným
ústím za análnym otvorom na pohlavnej bradavke. Farba vaječníkov je podmienená farbou samičích
pohlavných buniek – ikier a je obyčajne ţltá. V čase max. rozvoja môţu tvoriť aţ 38 % tel. hm.; ikry
majú oválny al. guľovitý tvar a v období pred neresom dosahujú Ø 1 mm (mieň, zubáč) aţ 5 – 6 mm
(lososovité). Ikra je obalená pevnou blanou s mnohými otvormi, ktorými preniká voda do priestoru
medzi jemnou ţĺtkovou blanou. Pod ţĺtkovou blanou je uloţené ţĺtko s trofickou funkciou a
zárodočný terčík, z kt. sa vyvíja zárodok. Pre naše ryby je charakteristické mimotelové oplodnenie –
obidve pohlavia vypúšťajú pohlavné produkty do vodného prostredia, kde sa vajíčka oplodňujú.
Spermia vniká do vajíčka cez otvor v ţĺtkovej blane (tzv. mikropyle).