Pfaundlerova-Hurlerovej choroba – [Meinhard von ... - datasolution.sk

Obr. 10. Krvný obeh ryby. 1 – srdce; 2 – brušná aorta; 3 – ţiabrové tepny; 4 – chrbtová aorta; 5 – tepny; 6 –
ţily
Okrem krvných ciev sa v tele rýb nachádzajú lymfatické cievy, kt. miazgovodmi ústia do hlavných
ţíl. Viaceré druhy rýb (lososovité, kaprovité, úhor) majú pri chvoste tzv. lymafické srdce – rytmicky
pulzujúce vačky, kt. vytláčajú lymfu do chvostovej ţily.
Slezina je tmavočervený, ostro ohraničený podlhovastý orgán, kt. dravé ryby majú obvykle v okolí
ţalúdka a kaprovité ryby medzi slučkami čreva v blízkosti pečene. Je zásobarňou krvi a tvoria sa v
nej erytrocyty a leukocyty; erytrocyty sa tvoria aj v hlavovej časti obličiek.
Objem krvi tvorí ~ 1,8 – 3,5 % hmotnosti tela. Erytrocyty sú oválne a obsahujú jadro. Kapor ich má
~ 1,8 – 2,6 milióna v 1 ml. Obsah hemoglobínu je 7,5 – 9,5 g %. Počet leukocytov je 30 000 aţ
60 000. Koncentrácia fibrinogénu v plazme je aţ 2 g %, vyvoláva rýchle zráţanie krvi v priebehu
niekoľkých s.
Ryby patria k ţivočíchom s nestálou teplotou tela (tzv. poikilotermné), preto teplota krvi kolíše
v závislosti od teploty vody. Krv je oproti okolitej vode teplejšia o 0,1 – 1 °C, a to podľa stupňa
telesnej aktivity.
Dýchací systém – pri niekt. rybách plní dýchaciu funkciu plynový mechúr, kt. vývoj úzko súvisí s
tráviacou sústavou. Vzniká vyliačením z hornej časti tráviacej rúry v prvých d po vyliahnutí. S
tráviacou rúrou je spojený vzduchovým kanálikom (ductus pneumaticus). Toto spojenie zostáva
zachované po celý ţivot al. po vyliahnutí zaniká. Plynový mechúr si ryby napĺňajú atmosferickým
vzduchom cez vzduchový kanálik počas larvovej periódy, dovtedy je plôdik nepohyblivý. Pri rybách
ţijúcich pri dne v prudko tečúcej vode (hlaváče) al. obývajúcich príbojovú zónu mora (býčko) stratil
plynový mechúr svoj význam, preto počas vývoja zanikol.
Plynový mechúr je hydrostatickým orgánom, kt. zniţuje mernú hmotnosť rybieho tela na hodnotu
vody, umoţňuje vyrovnať tlak plynov v tele rýb s vonkajším tlakom vodného prostredia a prekonávať
tak hĺbkové rozdiely. Plní aj funkciu rovnováţneho orgánu, odľahčuje ťaţšiu chrbtovú časť tela a
posúva ťaţisko rýb do polohy, kt. jej umoţňuje plávať chrbtom hore. Kaprovitým a plţovitým rybán
prostredníctvom spojenia s kostičkami Weberovho aparátu slúţi na registráciu zmien tlaku a ako
rezonátor zlepšuje aj ich sluch.
Zákl. orgánom, dýchania našich rýb sú žiabre – tmavočervený orgán uloţený v ţiabrovej dutine po
obidvoch stranách zadnej časti hlavy. Skladá sa z 2 radov hustých, pri koreni spojených ţiabrových
lístkov, kt. sú umiestené po vonkajšej strane 4 párov ţiabrových oblúkov.
Posledný, 5. pár oblúkov ţiabrové lístky nenesie. Pri niekt. čeľadiach
(napr. jeseterovité, lososovité) sa na vnútornej časti ţiabrového viečka
nachádza aj tzv. polţiabro, kt. však nemá dýchaciu funkcu.
V raných vývojových štádiách, keď ţiabre ešte nie sú vyvinuté, výmenu
plnynov zabezpečujú pomocné dýchacie orgány koţného typu – bohatá
sieť krvných vlásočníc na ţĺtkovom vaku, neskôr na plutvovom leme a
prsných plutvách. Dýchaciu funkciu koţe si zachovávajú ryby
v obmedzenej miere aj v dospelosti. Úhor si koţou dokáţe pokryť aţ 2/3
celkovej potreby O 2 , preto vo vlhkom prostredí vydrţí bez vody oveľa
dlhšie ako ostatné ryby. Pri kaprovitých rybách sa pozoruje pri nedostatku
O 2 tzv. trúbenie – ryby stoja šikmo hore pri hladine a naberajú do úst