Pfaundlerova-Hurlerovej choroba – [Meinhard von ... - datasolution.sk

Pinophytina – syn. Coniferophytina, borovicorasty. Pododdelenie nahosemenných rastlín, do kt.
patria nahosemenné s listami mikrofylového pôvodu. Rozdeľujú sa na 4 triedy: kordaity (Cordaites),
gingká (Gingkopsida), ihličiny (Pinopsida) a chvojníky (Ephedropsida).
Pinopsida – Coniferopsida, ihličiny. Trieda oddelenia nahosemenných rastlín (Gymnospermatophyta),
stromov, zriedka krov, s pravidelným rozkonárovaním a často s brachyblastmi. Ich
obyčajne viacročné listy (mikrofyty) sú prevaţne ihlicovitého al. šupinovitého tvaru, striedavé al.
protistojného, zriedkavejšie praslenového postavenia. Stonka, v kt. sú otvorené kolaterálne cievne
zväzky, pomocou kambiálneho kruhu druhotne zhrubne. Charakteristické sú schizogénne ţivicové
kanáliky v kôre, lyku, listoch a často aj v dreve. Len tisové nemajú ţivicové kanáliky. Kvety sú
jednopohlavné; P. sú jednodomé, zriedkavejšie dvojdomé rastli-ny. Reprodukčné orgány tvoria
šišky, okrem samičích orgánov tisovitých, kt. sú jednotlivé. Samčie kvety pozostávajú z početných
šupinkovitých tyčiniek, kt. majú na spodnej strane 2 aţ 20 peľových komôrok. Samičie kvety tvoria
zloţenú šišku, kt. pozostáva z podporného listeňa a zo semennej šupiny s vajíčkami. P. sú
vetroopelivé a peľ sa priamo dostane na nahé vajíčko. Po oplodnení vzniká semeno, jeho diploidné
embryo je uloţené v prvotnom (haploidnom) endosperme. kt. je homologický so samičím
prvorastom. Embryo má 2 al. niekoľko prasleno-vých klíčnych listov. Pri dozretí semenné šupiny al.
s nimi zrastené podporné listene zdrevna-tejú al. zduţnatejú a utvoria šišku al. šiškovú bobuľu
(borievka). P. vznikli asi v karbóne v triede Psygmophyllopsida z oddelenia papraďorastov. Rastú
takmer po celom povrchu Zeme (50 rodov, 550 druhov), najmä na sev. pologuli, tvoria rozsiahle lesy
a majú rozhodný vplyv na vzhľad a klímu krajiny. Pre človeka sú veľmi významné. Patria sem
čeľade praihličín, araukáriovitých, borovicovitých, cyprusovitých, tisovcovitých a tisovitých.
Pinosol ® gtt. nas. (Slovakofarma, Liečivé rastliny) – otorinolaryngologikum. Zloţenie: Ol. pini silvestris
3,752 g + Ol. menthae piperitae 1 g + Ol. eucalypti 0,5 g + Thymolu 32 mg + Azulenum 20 mg +
Tocoferoli acetas 1,7 g + Aditiva et vihicula ad 100 g. Zmes éterických olejov a čistých prírodných
látok v rastlinnom oleji a antiseptickým, antiflogistickým, antimikrobiálnym a granuláciu podporujúcim
účinkom. Zniţuje sekréciu a uvoľňuje prechodnosť nosa a dýchanie, zmierňuje priebeh ochorenia. V
chron. štádiu zlepšuje prekrvenie sliznice a obnovuje jej funkcie. Podáva sa pri rinitíde, faryngitíde,
tracheitíde, bronchitíde, najmä pri chorobách z prechladnutia, a to vo forme nosových kv. a inhalácie
(2 ml rozriedeného prípravku 2-krát/d).
pinosylvín – syn. E-3,5-stilbéndiol; (E)-5-(2-fenyletenyl)-1,3-
benzéndiol, C 14 H 12 O 2 , M r 212,24; látka izolovaná spolu s inými mono- a
dimetylovými étermi z dreva ihličnanov.
Pinosylvín
→syndrómy.
Pinského syndróm – [Pinsky, Leonhard, *1935, kanad. genetik]
Pinsov príznak – [Pins, Emil, 1845 – 1913, viedenský internista] →príznaky.
pinta – syn. carate, mal de pinto, chron. endemická koţná nevenerická treponematóza tropických
oblastí Stred. Ameriky (najmä Mexiku) vyvolaná Treponema carateum. Pôvodca je morfol.
neodlíšiteľný od ostatných patogénnych treponém. Nerastie na umelých ţivných pôdach, nedá sa
však preniesť ani na experimentálne zvieratá. P. postihuje najmä deti v preľudnených oblastiach
Mexika s nízkou úrovňou osobnej hygieny. Typický je rodinný výskyt. Prameňom nákazy je chorý
človek vo včasnom štádiu choroby. Zárodky sú prítomné v koţných léziách, najmä v sekrétoch z
fisúr. Nákaza sa prenáša kontaktom s chorým a pp. aj mechanicky muchami, kt. sadajú na otvorené
koţné lézie.