Pfaundlerova-Hurlerovej choroba – [Meinhard von ... - datasolution.sk

pinealectomia, ae, f. – [glandula pinealis epifýza + g. ektomé odstránenie] pinealektómia, chir.
odstránenie epifýzy.
pinealis, e – [glandula pinealis epifýza] epifýzový, týkajúci sa epifýzy.
pinealitis, itidis, f. – [glandula pinealis epifýza + -itis zápal] pinealitída, zápal epifýzy.
pinealoblastoma, tis, n. – [g. pinein piť – g. blastos výhonok + -oma bujnenie] →pinealoblastóm.
pinealoblastóm – [pinealoblastoma] je zriedkavý, nezrelý, výrazne bunkovitý nádor vychádzajúci z
epifýzy, tvorený malými, málo diferencovanými bunkami, pripomí- najúcimi meduloblastóm.
Zaraďuje sa do IV. stupňa malignity.
pinealocytóm – [pinealocytoma] pinealóm, zriedkavý nádor, kt. vychádza z epifýzy, pozo-stáva z
pinealocytov, buniek s polárnymi výbeţkami radiálne usporiadanými smerom k vas-kulárnej stróme
(výbeţky sa farbia Rio Hortegovou metódou).
pinealocytoma, tis, n. – [g. pinein piť – g. kytos bunka + -oma bujnenie] →pinealocytóm.
pinealocytus, i, m. – [g. pinein piť – g. kytos bunka] pinealocyt, pineocyt, pinocyt, bunka epifýzy.
Pinel, Philippe – (1745 Saint-André – 1826 Paríţ) franc. lekár a psychiater. Študoval v Toulouse,
Motpellieri a Paríţi, na ţivobytie si zarábal vyučovaním a prekladmi. R. 1785 sa začal venovať
skúmaniu duševných chorôb a postupne pôsobil ako psychiater v Paríţi, Bicètre a Salpètre. Pod
vplyvom ideí osvietenstva a Francúzskej revolúcie sa zasadzoval za ľudský prístup k pacientom. V
oblasti internej med. presadzoval aplikáciu analytických metód, lebo med. pokladal za súčasť
prírodných vied.
pinén – 2,6,6-trimetylbicyklo[3.1.1]-hept-2-én, C 10 H 16 , bicyklický terpenický uhľovodík, M r 136,23, t. v.
155 °C. Je to bezfarebný olej, kvapalina charakteristického terpentínového zápachu, nerozp. vo
vode, rozp. v alkohole, chloroforme, étere, kys. octovej ľadovej. Na vzduchu oxiduje. Pouţíva sa v
org. syntéze. Je zákl. surovinou na výrobu mnohých voňavých látok. Podľa polohy dvojitej väzby sa
rozozonáva - a -forma.
-pinén – vyskytuje sa v silici z ihličia nezrelých šišiek borovice lesnej (P. sylvestris
L.), v silici z dreva P. palustris, P. ponderosa, kosodreviny (P. mugo). Dá sa získať z
terpentínu (obsahuje 58 % -p. a 30 % -p.), ako aj z cédrového oleja
(Chamaecyparis lawsoniana Parl., Pinaceae) a mandarínkového oleja (Citrus
reticulata Blando, Rutaceae).
-pinén
-pinén – syn. nopinén; nachádza sa vo väčšine esenciálnych olejov obsahujúcich
p., ale v menšom mnoţstve, d-forma sa nachádza v rastline Ferula galbaniflua Boiss.
et Bushe a Cyanomarathrum nuttallii A. Gray, Umbelliferae.
-pinén
pineocyty – pinealocyty, bunky epifýzy, v kt. sa tvorí melatonín, úzko spojené s nervovým tkanivom.
Pinesov príznak →príznaky.
pinguecula, ae, f. – [zdrob. z l. pinguis tuk] škvrna na spojovke podobná uloţenine tuku, neškodné
zhrubnutie epitelu.